2006, 2006-2010, 2007, 2011-2015, 2012, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Nočná Bratislava

Hits: 3242

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Bojnický zámok

Hits: 3314

Boj­nic­ký zámok je posta­ve­ný na tra­ver­tí­no­vej kope nad mes­tom Boj­ni­ce. Prvá písom­ná zmien­ka o ňom je z roku 1113. Bol dre­ve­ným hra­dom, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia bol sta­va­ný z kame­ňa ako maje­tok Pozna­nov­cov (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ric­ké náz­vy Boj­nic­ké­ho zám­ku: Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). Kon­com 13. sto­ro­čia sa Boj­níc zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1489 bol maji­te­ľom Matej Kor­vín, do roku 1526 Boj­nic­ký zámok (hrad) obý­va­li Zápoľ­ské­ho voj­ská. Po roku 1527 Tur­zov­ci hrad pre­sta­va­li na rene­sanč­né síd­lo. Z gotic­ké­ho hra­du sa stal rene­sanč­ný zámok. Od roku 1637 pat­ri­lo pan­stvo Pál­fi­ov­com, kto­rí ho pre­sta­va­li do baro­ko­vej podo­by. Do roman­tic­kej podo­by bol pre­sta­va­ný v rokoch 18891910. 9. mája 1950 Boj­nic­ký zámok zasia­hol požiar. Od roku 1970 je zámok národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Medzi naj­výz­nam­nej­šie čas­ti zám­ku pat­rí Boj­nic­ký oltár od Nar­da di Cione, veľ­ký gobe­lín Jozef a jeho bra­tia”, kto­rý bol utka­ný v Bru­se­li začiat­kom 17. sto­ro­čia (muze​um​.sk). Múze­um Boj­ni­ce tu orga­ni­zu­je pra­vi­del­ne napr. Medzi­ná­rod­ný fes­ti­val duchov a stra­ši­diel, Valen­tín­sky víkend, Veľ­ko­noč­né pre­chádz­ky zám­kom, Roz­práv­ko­vý zámok, Rytier­ske dni, Via­no­ce na zám­ku (muze​um​.sk).

Oko­lo zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park (Peter Kac­lík). Jeho súčas­ťou je lipa krá­ľa Mate­ja, kto­rú pod­ľa poves­ti zasa­dil Matúš Čák Tren­čian­sky v roku, keď zomrel posled­ný kráľ z rodu Arpár­dov­cov Ondrej III., v roku 1301 (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Táto lipa je prav­de­po­dob­ne naj­star­ším stro­mom na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Súčas­ťou Boj­nic­ké­ho are­álu je tra­ver­tí­no­vá jas­ky­ňa s prie­me­rom 22 met­rov a výš­kou 6 met­rov. Oby­va­te­lia zám­ku vede­li o jej exis­ten­cii, kto­rá im slú­ži­la ako úkryt a záso­bá­reň vody (boj​ni​ce​cast​le​.sk). V tes­nom sused­stve zámoc­ké­ho par­ku sa nachá­dza zoolo­gic­ká záh­ra­da.


Boj­ni­ce Cast­le is situ­ated on a tra­ver­ti­ne hill abo­ve the town of Boj­ni­ce. The first writ­ten men­ti­on of it dates back to 1113. Ori­gi­nal­ly a wooden for­tress, it was cons­truc­ted on the site of an older hill­fort. During the 13th cen­tu­ry, it was rebu­ilt using sto­ne as the pro­per­ty of the Pozna­nov­ce fami­ly (boj​ni​ce​cast​le​.sk). His­to­ri­cal names of Boj­ni­ce Cast­le inc­lu­de Bai­moz, Way­mich, Bay­much, Bay­mach (hra​dy​.sk), Boy­nicz, Baj­mocz, Weintz, Baj­móc (hra​dy​-zamky​.sk). In the late 13th cen­tu­ry, Boj­ni­ce came under the con­trol of Matúš Čák of Tren­čín. In 1489, it was owned by Matt­hias Cor­vi­nus, and until 1526, the cast­le was occu­pied by the Zápoľ­ský army. After 1527, the Tur­zo fami­ly trans­for­med the cast­le into a Renais­san­ce resi­den­ce. The Got­hic for­tress evol­ved into a Renaissance-​style cast­le. From 1637, it belo­n­ged to the Pál­fy fami­ly, who reno­va­ted it into a Baro­que form. It under­went Romantic-​style reno­va­ti­ons from 1889 to 1910. A fire struck Boj­ni­ce Cast­le on May 9, 1950. Sin­ce 1970, the cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (boj​ni​ce​cast​le​.sk). Among its most sig­ni­fi­cant parts are the Boj­ni­ce Altar by Nar­do di Cione and the lar­ge tapes­try Joseph and His Brot­hers,” woven in Brus­sels in the ear­ly 17th cen­tu­ry (muze​um​.sk). Boj­ni­ce Cast­le orga­ni­zes vari­ous events regu­lar­ly, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Ghosts and Mons­ters, Valen­ti­ne­’s Wee­kend, Eas­ter Walks at the Cast­le, Fai­ry­ta­le Cast­le, Knight Days, and Chris­tmas at the Cast­le (muze​um​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by a beau­ti­ful park (Peter Kac­lík), fea­tu­ring the Matej­ko Lin­den, which, accor­ding to legend, Matúš Čák of Tren­čín plan­ted in 1301 when the last king of the Árpád dynas­ty, King Andrew III, pas­sed away (boj​ni​ce​cast​le​.sk). This lin­den is like­ly the oldest tree in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). Part of the Boj­ni­ce com­plex is a tra­ver­ti­ne cave with a dia­me­ter of 22 meters and a height of 6 meters. The cast­le resi­dents were awa­re of its exis­ten­ce, using it as a refu­ge and water reser­vo­ir (boj​ni​ce​cast​le​.sk). In clo­se pro­xi­mi­ty to the cast­le park is the Boj­ni­ce Zoo.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny

Život v Piešťanoch

Hits: 787

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Ľudia, Oslavné, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Šport

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

Hits: 4550

V Pieš­ťa­noch je zvy­kom, že ľado­vé med­ve­de sa tes­ne po Šted­rom dni cho­dia namá­čať do Váhu. Nie­kto­rí sa sna­žia dostať na dru­hú stra­nu bre­hu, prí­pad­ne si len tak pek­ne pop­lá­vu v stu­de­nej vodič­ke. Som zve­da­vý, či nie­ke­dy bude súčas­ťou podu­ja­tia aj ukáž­ka lovu tuleňov.

V roku 2010 bol kon­com roka veľ­mi sil­ný prúd vody vo Váhu, pre­to otu­žil­ci šli do vody z iné­ho mies­ta a bolo ich menej.


In Pieš­ťa­ny, it is a tra­di­ti­on for the polar bears, right after Chris­tmas Day, to take a dip in the Váh River. Some try to make it to the other side of the bank, whi­le others sim­ply enjoy a ref­res­hing swim in the cold water. I won­der if, at some point, a seal hun­ting demon­stra­ti­on will be part of the event.

In 2010, towards the end of the year, the­re was a very strong water cur­rent in the Váh River, so the ent­hu­siasts ente­red the water from a dif­fe­rent loca­ti­on, and the­re were fewer participants.


In Pieš­ťa­ny ist es üblich, dass die Eis­bä­ren kurz nach dem ers­ten Weih­nachts­tag ein Bad in der Waag neh­men. Eini­ge ver­su­chen, auf die ande­re Sei­te des Ufers zu gelan­gen, wäh­rend ande­re ein­fach nur einen erf­ris­chen­den Sch­wumm im kal­ten Was­ser genie­ßen. Ich fra­ge mich, ob in Zukunft auch eine Seehundjagd-​Demonstration Teil der Verans­tal­tung sein wird.

Im Jahr 2010 gab es gegen Ende des Jah­res eine sehr star­ke Was­sers­trömung in der Waag. Daher gin­gen die Unersch­roc­ke­nen an einer ande­ren Stel­le ins Was­ser, und es waren weni­ger Teil­neh­mer dabei.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenská krajina, Typ krajiny

Vianoce v Piešťanoch

Hits: 5422

Via­no­ce v Pieš­ťa­noch, kto­ré sú zná­me svo­ji­mi lie­či­vý­mi ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, vytvá­ra­jú špe­ci­fic­kú atmo­sfé­ru počas sviat­kov. Cen­trum mes­ta sa pre­me­ní na malý via­noč­ný trh s ruč­ne vyro­be­ný­mi dar­ček­mi, via­noč­ný­mi ozdo­ba­mi a tra­dič­ným jed­lom. Ľudia sa tu stre­tá­va­jú, aby si vychut­na­li via­noč­nú atmo­sfé­ru a poroz­prá­va­li sa. Uli­ce a námes­tia sú ozdo­be­né via­noč­ným osvet­le­ním, kona­jú sa rôz­ne via­noč­né kon­cer­ty, hudob­né a kul­túr­ne podu­ja­tia, via­noč­né pred­sta­ve­nia. V kos­to­loch pre­bie­ha­jú via­noč­né boho­služ­by, pol­noč­né omše. Tra­dič­né via­noč­né jed­lá, ako kapust­ni­ca, medov­ní­ky a kapor sa obja­vu­jú na sto­loch rodín počas sviat­kov. Večer sa roz­dá­va­jú dar­če­ky, rodi­ny majú spo­loč­né stret­nu­tie, prí­pad­ne aj s priateľmi.


Chris­tmas in Pieš­ťa­ny, kno­wn for its hea­ling ther­mal springs, cre­a­tes a spe­ci­fic atmo­sp­he­re during the holi­da­ys. The city cen­ter trans­forms into a small Chris­tmas mar­ket with hand­ma­de gifts, Chris­tmas deco­ra­ti­ons, and tra­di­ti­onal food. Peop­le gat­her here to enjoy the Chris­tmas atmo­sp­he­re and enga­ge in con­ver­sa­ti­ons. Stre­ets and squ­ares are ador­ned with Chris­tmas lights, vari­ous Chris­tmas con­certs, musi­cal and cul­tu­ral events, and Chris­tmas per­for­man­ces take pla­ce. Chur­ches host Chris­tmas ser­vi­ces and mid­night mas­ses. Tra­di­ti­onal Chris­tmas dis­hes such as kapust­ni­ca, gin­gerb­re­ad, and carp appe­ar on fami­ly tab­les during the holi­da­ys. In the eve­ning, gifts are exchan­ged, fami­lies come toget­her for a sha­red celeb­ra­ti­on, possib­ly with friends as well.


Use Facebook to Comment on this Post