2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 11589

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Turčianske, Turiec, Typ krajiny

Košťany nad Turcom

Hits: 1580

Koš­ťa­ny nad Tur­com ležia na nive rie­ky Turiec v nad­mor­skej výš­ke 410 met­rov nad morom (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Na plo­che 6.44 km2 tu žije 1 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), zmien­ka je o vil­la Cos­chan (Richard Lac­ko). Názov obce sa odvo­dzu­je od slo­va kosť”. V obci sa nachá­dza rokokovo-​klasicistický kaš­tieľ z dru­hej polo­vi­ce 18. sto­ro­čia. Renesančno-​baroková dre­ve­ná zvo­ni­ca19. sto­ro­čia je prvým objek­tom pre­ne­se­ným do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). V juho­vý­chod­nej čas­ti obce je situ­ova­ná Rut­kai­ov­ská kúria z roku 1775. Bola viac­krát pozme­ne­ná, ale napriek tomu si zacho­va­la svoj ori­gi­nál­ny cha­rak­ter. V roku 1999 bola reštau­ro­va­ná a upra­vo­va­ná (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Ľudo­vú archi­tek­tú­ru z 19. sto­ro­čia si mož­no všim­núť v Koš­ťa­noch – cha­rak­te­ris­tic­ké oblú­ko­vé brá­ny (turie​con​li​ne​.sk).


Koš­ťa­ny nad Tur­com is situ­ated on the banks of the Turiec River at an ele­va­ti­on of 410 meters abo­ve sea level (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Cove­ring an area of 6.44 km², the vil­la­ge is home to 1,330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), refer­ring to it as vil­la Cos­chan” (Richard Lac­ko). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the word kosť,” mea­ning bone” in Slovak.

Wit­hin the vil­la­ge stands a Rococo-​Classical man­si­on dating from the second half of the 18th cen­tu­ry. Addi­ti­onal­ly, the­re is a Renaissance-​Baroque wooden bell tower from the 19th cen­tu­ry, which was the first object trans­fer­red to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). In the sout­he­ast part of the vil­la­ge, one can find the Rut­kai­ov­ská manor hou­se from 1775. Des­pi­te under­go­ing mul­tip­le modi­fi­ca­ti­ons, it has retai­ned its ori­gi­nal cha­rac­ter and under­went res­to­ra­ti­on and reno­va­ti­ons in 1999 (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Notab­le in Koš­ťa­ny are the cha­rac­te­ris­tic arched gates repre­sen­ting folk archi­tec­tu­re from the 19th cen­tu­ry (turie​con​li​ne​.sk).


Lite­ra­tú­ra

Richard Lac­ko, 1993: Koš­ťa­ny nad Tur­com, Neo­gra­fia, Martin.

Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová, 2012: Národ­né kul­túr­ne pamiat­ky na Slo­ven­sku, Okres Mar­tin, Kapi­to­la Kúria, Slo­vart, Bra­ti­sla­va, p. 394 – 397.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

Hits: 3003

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia). 

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).


Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Martinské hole – známa lyžiarska oblasť

Hits: 2595

Mar­tin­ské hole sú pre mňa obľú­be­nou lyžiar­skou loka­li­tou. Nie je to však len lyžiar­sky poten­ciál, kto­rý Mar­tin­ky majú. Mar­tin­ské hole sú hor­skou oblas­ťou, sú súčas­ťou Malej Fat­ry, kto­rá je typic­ká hre­beň­mi, hlbo­ký­mi údo­lia­mi a hus­tý­mi les­mi. Výhľa­dy z Mar­ti­niek sto­jí vidieť. Vid­no Veľ­ký Roz­su­tec, Malý Roz­su­tec. Počas zim­ných mesia­cov sa Mar­tin­ské hole menia na zim­ný špor­to­vý raj.

Západ­ne od Mar­ti­na, v Lúčan­skej Malej Fat­re, pod Veľ­kou Lúkou. Prvá zmien­ka o nich, ako o loka­li­te turis­tic­ko – lyžiar­skych akti­vít, je z roku 1921. Sklon teré­nu lyžiar­skych tra­tí je 1038 stup­ňov (Rast­li­slav Maž­gút). Lyžiar­ske stre­dis­ko leží v nad­mor­skej výš­ke 11501456 met­rov nad morom (mar​tin​ky​.com). Na juž­nom sva­hu Krí­ža­vy (wiki​pe​dia​.sk). Prvý lyžiar­sky vlek bol posta­ve­ný v roku 1957 a sedač­ko­vá lanov­ka v roku 1974 (mar​tin​ky​.com). Autom sa dá dostať do stre­dis­ka, vo výš­ke 1240 met­rov nad morom. V zime sa odpo­rú­ča mys­lieť na sne­ho­vé reťa­ze (slo​ven​ske​.cz).


Mar­tin­ské Hole is, for me, a favo­ri­te ski­ing des­ti­na­ti­on. Howe­ver, it’s not just the ski­ing poten­tial that makes Mar­tin­ské Hole spe­cial. It’s a moun­tai­nous regi­on, part of the Malá Fat­ra moun­tain ran­ge, cha­rac­te­ri­zed by rid­ges, deep val­le­ys, and den­se forests. The vie­ws from Mar­tin­ské Hole are tru­ly bre­ath­ta­king, sho­wca­sing the pro­mi­nent peaks of Veľ­ký Roz­su­tec and Malý Roz­su­tec. During the win­ter months, Mar­tin­ské Hole trans­forms into a win­ter sports haven.

Loca­ted west of Mar­tin, in the Lúčan­ská Malá Fat­ra, bene­ath the towe­ring Veľ­ká Lúka, Mar­tin­ské Hole has been a hub for ski­ing and tou­rism sin­ce 1921. The ter­rai­n’s slo­pe ran­ges from 10 to 38 degre­es (Rast­li­slav Maž­gút). The ski resort spans an ele­va­ti­on from 1150 to 1456 meters abo­ve sea level (mar​tin​ky​.com), situ­ated on the sout­hern slo­pe of Krí­ža­va (wiki​pe​dia​.sk).

Access to the ski resort is possib­le by car, rea­ching an ele­va­ti­on of 1240 meters abo­ve sea level. During win­ter, it’s advi­sab­le to con­si­der snow chains (slo​ven​ske​.cz). The first ski lift was erec­ted in 1957, fol­lo­wed by a chair­lift in 1974 (mar​tin​ky​.com).

Mar­tin­ské Hole is not only a ski­ing des­ti­na­ti­on but also a gate­way to the stun­ning natu­ral beau­ty of the Malá Fat­ra moun­tains. Whet­her you­’re a ski­ing ent­hu­siast or some­one see­king the tra­nqu­ili­ty of win­ter lands­ca­pes, Mar­tin­ské Hole offers an unfor­get­tab­le expe­rien­ce in the heart of Slovakia.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Geografia

Hits: 8893

Roh­rig E., Urlich B. (eds.) Tem­pe­ra­te deci­du­ous forest 1991 Else­vier New York bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG eko­sys­tém, atlas neznámy

Roh­rig E. Eco­sys­tems of the world 7. 1991 Roh­rig E., Urlich B. (eds.): Tem­pe­ra­te deci­du­ous forest Else­vier New York bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG eko­sys­tém, mier­ny opa­da­vý les atlas

Futák Ján Fyto­ge­o­gra­fic­ké čle­ne­nie, 1: 1 000 000 1980 Atlas SSR, p. 88 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia, geo­gra­fia SLO fyto­ge­o­gra­fia mapa

Čepe­lák J. Živo­číš­ne regi­ó­ny, 1: 1 000 000 1980 Atlas SSR, p. 93 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va zooge­o­gra­fia SLO mapa

McArt­hur R.H. Geog­rap­hi­cal eco­lo­gy. Pat­terns in the dis­tri­bu­ti­on of spe­cies 1972 Har­per and Row New York eko­ló­gia, geo­gra­fic­ké eko­ló­gia, geo­gra­fia ENG dis­tri­bú­cia dru­hov neznámy

Kon­ček M., Rein F. Kli­ma­tic­ké oblas­ti 0 eko­ló­gia, geo­gra­fia, kli­ma­to­ló­gia SLO kli­ma­tic­ké oblas­ti, klí­ma neznámy

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 302336 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia CES step, púšť, hory, jas­ky­ňa, Arktí­da, Antar­ktí­da, polár­ne oblas­ti, tun­dra, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, tro­pic­ký pra­les, mok­raď, jaze­ro, rie­ka, prí­li­vo­vá plo­ši­na, oce­ány, ústie riek, kora­lo­vý útes encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1976 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1979 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1982 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1985 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem kniha

Atlas SSR, map. časť 1980 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO geomor­fo­ló­gia, geoló­gia atlas

Atlas SSR, text. časť 1980 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO geomor­fo­ló­gia, geoló­gia atlas

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 299337 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia CES step, púšť, hory, jas­ky­ňa, Arktí­da, Antar­ktí­da, polár­ne oblas­ti, tun­dra, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, tro­pic­ký pra­les, mok­raď, jaze­ro, rie­ka, prí­li­vo­vá plo­ši­na, oce­ány, ústie riek, kora­lo­vý útes encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tar­buck Edvard J., Lut­gens Fre­de­rick K. Earth Scien­ce 1988 Illi­no­is Cen­tral Col­le­ge Illi­no­is geoché­mia, geo­gra­fia ENG Zem, mine­rá­ly, hor­ni­ny, pôdy, zvet­rá­va­nie, hyd­ro­lo­gic­ký cyk­lus, odvo­dňo­va­nie, tek­to­ni­ka litos­fe­ric­kých dosiek kni­ha 0675207487

Atlas světa 0 Geocen­ter Inter­na­ti­onal Pra­ha geo­gra­fia CES atlas

Schne­i­der Step­hen H. (ed.) Encyk­lo­pe­dia of cli­ma­te and weat­her 1996 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss New York fyzic­ká geo­gra­fia ENG bio­ge­o­gra­fia, klí­ma, poča­sie encyk­lo­pé­dia 0195094859

Ammer Vla­di­mír Čach­ti­ce 0 Vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko ZsK­NV pri Kraj­skom peda­go­gic­kom ústa­ve Bra­ti­sla­va 2 geo­gra­fia, his­tó­ria, kul­tú­ra SLO Alž­be­ta Bát­ho­ry­o­vá, Tat­rín, Čach­tic­ký kras neznámy

Ondrej­ka Jozef Bec­kov – Tema­tín 1966 Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko Bra­ti­sla­va 4 geo­gra­fia, his­tó­ria SLO bro­žur­ka 07 – 61218

Dan­ce­rau P. Bio­ge­og­rap­hy, an eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1957 Ronald New York bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG budúc­nosť neznámy

Nová­ko­vá Vero­ni­ka, Végh Andrej Galan­ta 1987 Obzor Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO encyklopédia

Hess H.E., Lanl­holt E., Hin­zel R. Flo­ra der Sch­we­iz 1980 Birk­hä­u­ser Basel, Swe­iz 2 geo­gra­fia GER Švaj­čiar­sko encyklopédia

Köh­ler Edu­ard (ed.) Geoló­gia juž­nej a východ­nej Ora­vy 1993 Geolo­gic­ký ústav Dioný­za Štú­ra (GÚDŠ) Bra­ti­sla­va geoló­gia, geo­gra­fia SLO Ora­va nezná­my 8085314304

Kri­žo Milan (ed.) Fló­ra Poľa­ny 1994 Semi­nár Zvo­len 16. – 17. 6. 1994 ÚVT Tech­nic­ká Uni­ver­zi­ta Zvo­len fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Poľa­na nezná­my 8022803715

Kad­le­čík Ján (ed.) Turiec, 1992: Zbor­ník odbor­ných výsled­kov inven­ta­ri­zač­ných výsku­mov v povo­dí rie­ky Turiec a 28. TOP‑u Tur­ček 1992 1992 SZOPK Mar­tin geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Turiec, Tur­ček zbor­ník 8096716689

Feriancová-​Masárová Zita, Ferianc Oskár Mig­rač­né ces­ty vtá­kov, 1: 200 000 1980 Atlas SSR SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va geo­gra­fia, eko­ló­gia SLO mig­rá­cia vtá­kov mapa

Moria a oce­ány 1995 Slo­vart Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, geo­gra­fia CES more, oce­án kni­ha 8071452041

Belan­ský Pavel, Remov­čí­ko­vá Oľga Rie­ka Ora­va a jej prí­rod­né hod­no­ty 1995 Zbor­ník refe­rá­tov a prís­pev­kov zo semi­ná­ra OKÚŽP, SZOPK, Okres­ný výbor Dol­ný Kubín fyzic­ká geo­gra­fia SLO fau­na Ora­vy, fló­ra Ora­vy, Ora­va nezná­my 80 – 967252-​2‑X

Jacobs S.W.L., Wil­son K.L. A bio­ge­og­rap­hi­cal ana­ly­sis of the fresh-​water plants of Aus­tra­la­sia 1996 Aus­tra­lian Sys­te­ma­tic Bota­ny Vol. 9, Iss. 2, p. 169183 C.S.I.R.O. Mel­bour­ne bio­ge­o­gra­fia ENG bio­ge­o­gra­fic­ká ana­lý­za, slad­ko­vod­né rast­li­ny, Aus­tra­lá­zia, Papua New Guinea, Cape York Penin­su­la, Qeens­land, New South Wales, Vic­to­ria, Tas­ma­nia, New Zea­land, Nort­hern Ter­ri­to­ry, Kim­ber­ley, Wes­tern Aus­tra­lia člá­nok 1030 – 1887

Sta­no­vá Vie­ra, Gru­lich Vítek Flo­ris­ti­cal and phy­to­ge­og­rap­hi­cal cha­rac­te­ris­tics of Ruda­va river allu­vium 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 407410 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Ruda­va, raše­li­nis­ko, Agri­mo­nia pro­ce­ra, Sper­gu­la pen­tan­dra, Lipa­ris loese­lii, Boeoth­ry­on alpi­num, Rhyn­cho­spo­ra alba, Blech­num spi­cant, Hei­roch­loe repens, Carex puli­ca­ris, Coral­lor­hi­za tri­fi­da, Kochia lanif­lo­ra, Pul­sa­til­la pra­ten­sis člá­nok 0006 – 3088

Sta­no­vá Vie­ra, Gru­lich Vítek Flo­ris­ti­cal and phy­to­ge­og­rap­hi­cal cha­rac­te­ris­tics of Ruda­va river allu­vium 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 407410 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, flo­ris­ti­ka SLO Arme­ria elon­ga­ta sub­sp. elon­ga­ta, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Sile­ne coni­ca, Tara­xa­cum palus­tre agg., Bis­cu­tel­la lae­vi­ga­ta agg., Carex bri­zo­ides, Viola palus­tris, Chi­map­hi­la umbel­la­ta, Equ­ise­tum tel­ma­te­ia, Hes­pe­ris mat­ro­na­lis sub­sp. can­di­da člá­nok 0006 – 3088

Ško­do­vá Ive­ta Vul­ne­rab­le spe­cies of plants in Drie­tom­ská doli­na val­ley in CHKO Bie­le Kar­pa­ty 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 391394 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geo­gra­fia ENG Drie­tom­ská doli­na, CHKO Bie­le Kar­pa­ty, ohro­ze­né rast­li­ny, chrá­ne­né rast­li­ny člá­nok 0006 – 3088

Pod­rob­ný Auto­at­las – Slo­ven­ská repub­li­ka 1995 Vojen­ský kar­to­gra­fic­ký ústav Har­ma­nec 1 geo­gra­fia SLO atlas 80 – 85510-​56‑X

Luk­niš M. Slo­ven­sko: Prí­ro­da II 1972 Obzor Bra­ti­sla­va 1 geo­gra­fia SLO encyklopédia

Atlas ČSSR 1981 Slo­ven­ská kar­to­gra­fia Bra­ti­sla­va 5 geo­gra­fia SLO atlas

Atlas sve­ta 1982 Slo­ven­ská kar­to­gra­fia Bra­ti­sla­va 11 geo­gra­fia SLO atlas

MacArt­hur R.H., Wil­son Edward O. The the­ory of islands bio­ge­og­rap­hy 1967 Prin­ce­ton Uni­ver­si­ty Pre­ss Prin­ce­ton, New Jer­sey evo­luč­ná bio­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG teória ostro­vov neznámy

Šebe­la Miro­slav Bet­lém. Naděje luž­ní kra­ji­ny 1994 Morav­ské zem­ské muze­um, Vero­ni­ca Brno 1 geo­gra­fia CES Bet­lém bro­žur­ka 8070280336

Malé Kar­pa­ty – Bra­ti­sla­va, 1: 50 000 1994 Vojen­ský kar­to­gra­fic­ký ústav Har­ma­nec 1 geo­gra­fia SLO Malé Kar­pa­ty mapa

Mazúr Emil, Krip­pel E., Porub­ský A., Tará­bek K. Geoeko­lo­gic­ké (prí­rod­né), kra­jin­né typy, 1: 500 000 1980 Atlas SSR, p. 9899 SAV, Slo­ven­ský ústav geodé­zie a kar­to­gra­fie (SÚGK) Bra­ti­sla­va geoeko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia SLO bio­ge­o­gra­fic­ká regi­ona­li­zá­cia, typi­zá­cia, regi­ona­li­zá­cia mapa

Hofier­ka Jaro­slav GRASS a jeho sku­pi­ny prí­ka­zov 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 9 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO Grass, ras­ter článok

Nemec Peter Uplat­ne­nie objek­to­vej meto­do­ló­gie v pro­stre­dí ArcIn­fo – Arc­To­ols 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 1013 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO ArcIn­fo, Arc­To­ols článok

Char­vát Karel, Čer­ven­ka Vla­di­mír, Piv­nič­ka Fran­ti­šek Zpra­co­vá­ní letec­ké foto­gra­fie v Topo­Lu 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 35 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES TopoL článok

Tóth Milan Pou­ži­tie Topo­Lu v les­níc­tve a v pozem­ko­vých úpra­vách na východ­nom Slo­ven­sku 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 38 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, les­níc­tvo, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL článok

Vože­ní­lek Vít Envi­ron­men­tál­ní data­bá­ze v pros­tře­dí GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 4243 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES GIS, envi­ron­men­tál­na data­bá­za článok

Špa­ček Šte­fan Digi­tál­ne polo­ho­vé úda­je – jeden zo zákla­dov tvor­by GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 45 Geofó­rum Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO GIS, digi­ta­li­zá­cia článok

Koreň Milan Kar­to­gra­fic­ké trans­for­má­cie pre geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 2427 Geofó­rum Bra­ti­sla­va kar­to­gra­fia, geo­gra­fia SLO kar­to­gra­fic­ká trans­or­má­cia, GIS článok

Koť­ka Vla­di­mír Win­GIS, Win­MAP, Win­SAT 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 1213 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO Win­GIS, Win­SAT, Win3D článok

Zatroch Peter Nové pro­duk­ty fir­my MapIn­fo Cor­po­ra­ti­on 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 15 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO MapIn­fo Pro­fes­si­onal 4.0 for Win­do­ws, Geog­rap­hic Trac­ker, Map­Ba­sic 4.0 článok

Husár Karol Úda­je o geomor­fo­lo­gic­kých jed­not­kách Slo­ven­ska na Geo­gra­fic­kom ústa­ve SAV 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 2021 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, geomor­fo­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO geomor­fo­lo­gic­ké jed­not­ky článok

Piv­nič­ka Fran­ti­šek Digi­tál­ní foto­gram­met­rie 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 2830 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, foto­gram­met­ria, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES foto­gram­met­ria článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. GIS v pro­jek­te ECONET SR 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 3335 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GIS, ECONET článok

Nemec Peter Geo­gra­fic­ké infor­mač­né infor­mač­né sys­té­my fir­my ESRI 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 610 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO ArcIn­fo, Grid, ArcS­canm, ArcS­torm, IAC, Arc­To­ols, Arc­View 2, geo­gra­fic­ká ana­lý­za, GIS, GPS článok

Hofier­ka Jaro­slav Pozná­te geo­gra­fic­ký infor­mač­ný sys­tém GRASS ? 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 11 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GRASS, GIS článok

Dra­hov­ský Šte­fan MGEPC 2.0 – základ rie­še­ní GIS 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1215 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO MGEPC 2.0, MGE Vis­ta­Map, ERMA článok

Jen­čo Marián TopoL Help Ser­vi­ce Group 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1719 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL for DOS, TopoL for Win­do­ws článok

Jones Evan Deštný pra­les. Fas­ci­nu­jí­ci pohled na život mezi stro­my tro­piv­ké­ho světa 1993 Orbis Pic­tus bio­ge­o­gra­fia CES tro­pic­ký daž­ďo­vý pra­les, rain­fo­rest kni­ha 80 – 85240-​53‑X

Thom­pson B.W. The cli­ma­te of Afri­ca 1965 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford, Lon­don kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Afri­ka neznámy

Andria­na­ri­vo J. Using GIS to eva­lu­ate the cro­wn – line onter­sect sam­pling met­hod in forest sur­vey 1993 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 59, No. 12, p. 87103 Else­vier Amster­dam geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Flohn H., Fan­te­chi R. The cli­ma­te of the Euro­pe. Past, pre­sent and futu­re 1982 Rei­del Dord­recht kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Euró­pa neznámy

Strah­ler A.N. Phy­si­cal geog­rap­hy 1968 Wiley New York fyzic­ká geo­gra­fia ENG neznámy

Bro­oks C.F., Con­nor A.J. a kol. Cli­ma­tic maps of North Ame­ri­ca 1936 Har­vard Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets geo­gra­fia, kli­ma­to­ló­gia ENG Sever­ná Ame­ri­ka mapa

Hoff­mann J.A.J. Cli­ma­tic atlas of South Ame­ri­ca 1975 World Mete­oro­lo­gi­cal orga­ni­za­ti­on Gene­va kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Juž­ná Ame­ri­ka mapa

Lands­berg H.E., Lip­mann, Paf­fen Ch., Troll C. World maps of cli­ma­to­lo­gy 1969 Sprin­ger Ver­lag New York 2 kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG mapa

Wal­ter H., Har­nic­kell E., Mueller-​Dombois D. Cli­ma­tic dia­gram maps of the indi­vi­du­al con­ti­nents and the eco­lo­gi­cal cli­ma­tic regi­ons of the earth 1975 Sprin­ger Ver­lag Ber­lín kli­ma­to­ló­gia, eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG Juž­ná Ame­ri­ka, Sever­ná Ame­ri­ka, Antar­ktí­da, Arktí­da, Euró­pa, Ázia, Aus­trá­lia mapa

Ken­drew W.G. The cli­ma­tes of the con­ti­nents 1961 Cla­ren­don Pre­ss Oxford 5 kli­ma­to­ló­gia, geo­gra­fia ENG Juž­ná Ame­ri­ka, Sever­ná Ame­ri­ka, Antar­ktí­da, Arktí­da, Euró­pa, Ázia, Aus­trá­lia mapa

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­cia­ce kra­ji­ny jako jeden z eko­lo­gic­kých pod­kla­dů pro územ­ní plá­no­vá­ní 1979 Územ­ní plá­no­vá­ní a urba­niz­mus No. 6, p. 382387 bio­ge­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia článok

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol. Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET 1996 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia, fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO prí­rod­né pome­ry Slo­ven­ska, NECONET, GNRÚSES, bio­cen­trá, roz­ší­re­nie rast­lín, roz­ší­re­nie živo­čí­chov, bio­ge­o­gra­fia, jad­ro­vé úze­mia, eko­lo­gic­ky význam­né úze­mia kni­ha 2831703239

Buchar Jan Zooge­o­gra­fie 1983 SPN Pra­ha zooge­o­gra­fia, eko­ló­gia CES knižka

Robin­son H. Phy­si­cal geog­rap­hy 1977 Mac­Do­nald and Evans fyzic­ká geo­gra­fia ENG neznámy

Futák Ján Fyto­ge­o­gra­fic­ký pre­hľad Slo­ven­ska 1972 Slo­ven­sko, Prí­ro­da, p. 431482 Obzor Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia SLO článok

Ben­čať F. Atlas roz­ší­re­nia cudzo­kraj­ných dre­vín na Slo­ven­sku a rajo­ni­zá­cia ich pes­to­va­nia 1982 Veda Bra­ti­sla­va pes­to­va­teľ­stvo, fyto­ge­o­gra­fia SLO cudzo­kraj­né dre­vi­ny atlas

Bozal­ko­vá Ire­na, Hal­lo­no­vá A. Stred­né Slo­ven­sko No. 4 1985 Vlas­ti­ved­ný zbor­ník Stre­do­slo­ven­ské­ho múzea v Ban­skej Bys­tri­cy Osve­ta Mar­tin geo­gra­fia, bio­ló­gia SLO stred­né Slo­ven­sko zborník

Krno Iľja Zooge­og­rap­hi­cal stu­dies oin Slo­va­kian sto­nef­lies (Ple­cop­te­ra) 1997 Bio­ló­gia Vol. 52, No. 2, p. 221225 SAP Bra­ti­sla­va zooge­o­gra­fia, ento­mo­ló­gia ENG Ple­cop­te­ra člá­nok 0006 – 3088

Ružič­ko­vá Jana, Štef­fek Jozef, Matis Dušan Špe­ci­fi­ká bio­ge­o­gra­fic­ké­ho čle­ne­nia ovplyv­ňu­jú­ce­ho tvor­bu ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 41 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia SLO bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia, ECONET, panón­ska pro­vin­cia, pro­vin­cia stre­do­európ­skych list­na­tých lesov kni­ha 2831703239

Ružič­ko­vá Jana Fyto­ge­o­gra­fic­ké čle­ne­nie Slo­ven­ska a ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 4144 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia SLO vege­tač­né stup­ne, Eucar­pa­ti­cum, Inter­car­pa­ti­cum, Bes­chi­di­cum occi­den­ta­le, Bes­chi­di­cum orien­ta­le, Pra­e­car­pa­ti­cum, panón­ska fló­ra, ohro­ze­né dru­hy, vzác­ne dru­hy kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Matis Dušan Zooge­o­gra­fia Slo­ven­ska a ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 4446 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, zooge­o­gra­fia SLO ari­di­zá­cia, ECONET, ľado­vá doba, mig­rá­cia, mig­rač­né tra­sy kni­ha 2831703239

Unders­tan­ding GIS. The ARC/​INFO met­hod 0 počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG GIS príručka

Spel­ler­berg Ian F. A bio­ge­og­rap­hi­cal basis of con­ser­va­ti­on 1991 Spel­ler­berg Ian F., Golds­mith F.B., Mor­ris M.J.: The scien­ti­fic mana­ge­ment of tem­pe­ra­tu­re com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on, p. 293322 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford bio­ge­o­gra­fia, eko­so­zo­ló­gia ENG bio­ge­o­gra­fia článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 130135 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO pôda, geomor­fo­ló­gia, pôvod­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, geobo­ta­ni­ka, zooge­o­gra­fia, geoeko­lo­gic­ké typy, SKŠ, chrá­ne­né úze­mia, GNRÚSES, diver­zi­ta spo­lo­čens­tiev, bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, typic­ké spo­lo­čen­stvá, uni­kát­ne spo­loč­nes­tvá, zacho­va­losť lesa, kni­ha 2831703239

Mar­tin F.W., Pospa­ha­la R.S., Nichols J.P. Asses­ment and popu­la­ti­on moni­to­ring of North Ame­ri­can mig­ra­to­ry birds 1979 Cairns J., Patil G.P., Waters W.E. (eds.): Envi­ron­men­tal moni­to­ring asses­ment, pre­d­ic­ti­on and mana­ge­ment. Cer­tain case stu­dies and rela­ted quan­ti­ta­ti­ve issu­es p. 187239 Inter­na­ti­onal Coope­ra­ti­ve Pub­lis­hing Hou­se Fair­land orni­to­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG mig­rá­cia, Aves článok

Tay­lor K., Ful­ler R.J., Lack P.C. (eds.) Bird Cen­sus and Atlas stu­dies p. 175179 1985 Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring nume­ric­ká eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG roz­ší­re­nie vtá­kov, CBC, Aves neznámy

Root T. Atlas of win­te­ring North Ame­ri­can birds. An ana­ly­sis of chris­tmas bird count data 1988 The Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG zimo­va­nie, sťa­ho­va­nie vtá­kov, Aves, via­noč­né sčí­ta­nie atlas

Shar­rock J.T.R. The atlas of bre­e­ding birds in Bri­tain and Ire­land 1976 Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG Bri­tá­nia, Írsko, Aves atlas

Tay­lor K., Ful­ler R.J., Lack P.C. Bird cen­sus and atlas stu­dies 1985 Pro­ce­e­dings of the VIII Inter­na­ti­onal Con­fe­ren­ce on Bird Cen­sus and Atlas Work Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG Aves, roz­ší­re­nie neznámy

Wil­liam­son M. Island popu­la­ti­ons 1981 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford ostrov­ná bio­ge­o­gra­fia ENG ostrov­ná popu­lá­cia článok

Rapant Petr Pra­cov­ní návrh prv­ní čás­ti výkla­do­vé­ho slov­ní­ku pro oblast geoin­for­ma­ti­ky 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, Supp­le­ment, p. 116 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES člá­nok 1211 – 1082

Fan­ta Miro­slav Zahra­nič­ní digi­tál­ní topo­gra­fic­ká a envi­ron­men­tál­ní data střed­ních měří­tek a mož­nos­ti jejich pro­po­je­ní s tuzem­ský­mi daty 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca, CERCO, MEGRIN, prob­le­ma­ti­ka pro­jek­cie súrad­ných sys­té­mov, Nemec­ko, Sas­ko, Bavor­sko, Rakús­ko, vek­to­ro­vé dáta, ras­tro­vé dáta, envi­ron­men­tál­ne dáta, Poľ­sko, topo­gra­fic­ké dáta člá­nok 1211 – 1082

Peňáz Tomáš Elek­tro­nic­ké mapy a atla­sy v pro­stre­dí WWW z pohľa­du kar­to­gra­fie. 1. Mapy v pavu­či­ne; 2. Zavá­dí­me GIS pro oblast život­ní­ho pros­tře­dí 2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, Supp­le­ment, p. 112 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES moder­né for­my pub­li­ko­va­nia máp a atla­sov, navrho­va­nia GIS pre oblasť život­né­ho pro­stre­dia člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 723 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DMK – integ­ro­va­ný data­bá­zo­vý nástroj, Ďiaľ­ko­vý prí­stup k infor­mač­né­mu sys­té­mu kata­stru nemo­vi­tos­tí, Pre­zen­tá­cia geoin­for­ma­tic­ké­ho die­la, Archív dát DPZ na AOPK ČR, Uplat­ne­nie GIS pri ria­de­ná les­né­ho pod­ni­ku, Plá­ny roz­vo­ja lesa digi­tál­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 2444 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ana­lý­za povod­ní v GIS, GIS na Mest­skom úra­de v Pře­ro­vě, Pohan­sko a GIS, Pro­jekt imple­men­tá­cie nástro­jov pries­to­ro­vej ana­lý­zy trhu prá­ce v čin­nos­ti úra­dov prá­ce, Mapa Demá­van­du, Využi­tie DPZ v Plzen­skom kra­ji člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 4455 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Detail­né posú­de­nie zne­čis­ťo­va­nia ovzdu­šia v roz­siah­lom úze­mí pomo­cou GIS – mode­ly pre kra­je, Geodá­ta nad zla­to, Orbis Pic­tus digi­tál­ne, Let­ný kurz BEST – Mana­ging Earth Infor­ma­ti­on člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 5662 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ako budú­ci uči­te­lia využí­va­jú GIS – geoin­for­mač­né tech­no­ló­gie v regi­onál­nej geo­gra­fii, GIS a dotaz­ní­ko­vé šet­re­nie – Ana­lý­za návrat­nos­ti dotaz­ní­ko­vej štú­die uži­tím GIS a štan­dard­ných šta­tis­tic­kých metód, Vege­tač­ná mapa Pra­hy člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 4, p. 6370 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS pri hod­no­te­ní hor­ských oblas­tí pre lyžo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Espie P., Hall G. Using a geog­rap­hi­cal infor­ma­ti­on sys­tem for ana­ly­sis of eco­lo­gi­cal data 1989 Nor­ton D.A. (ed.): Mana­ge­met of New Zealand‘s natu­ral esta­te, p. 3135 New Zea­land Eco­lo­gi­cal Socie­ty Occa­si­onal Pub­li­ca­ti­ons No. 1 geo­gra­fia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS, ana­lý­za dát článok

Ris­ser P.G., Bir­ney E.C., Bloc­ker S.W., May S.W., Par­ton W.J., Wiens J.A. The true prai­re eco­sys­tems 1981 Hut­chin­son Ross Pub­li­ca­ti­ons Com­pa­ny Strouds­burg, PA eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG pré­ria neznámy

Bla­ke S.F., Atwo­od A.C. Geog­rap­hi­cal guides to the flo­ra of the world 1967 US Depart­ment of Agri­cul­tu­re Was­hing­ton DC. fyto­ge­o­gra­fia, bota­ni­ka, geo­gra­fia ENG fló­ra, svet sprievodca

Fitt­kau E.J., Illies J., Klin­ge H., Sch­wa­be G.H., Sioli H. (eds.) Bio­ge­og­rap­hy and eco­lo­gy in South Ame­ri­ca. (Two Volu­mes) 1968 The Hague, Junk N.V. bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG Juž­ná Ame­ri­ka neznámy

Whi­te F. The vege­ta­ti­on of Afri­ca. A dec­rip­ti­ve memo­ir to accom­pa­ny the UNESCO/​AERFAT/​UNSO vege­ta­ti­on map of Afri­ca 1983 UNESCO Paris eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia, bota­ni­ka ENG vege­tá­cia, Afri­ka neznámy

Šúri Mar­cel, Cebe­cau­er Tomáš Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my ako pros­trie­dok na spra­co­va­nie envi­ron­men­tál­nych infor­má­cií 1997 Život­né pro­stre­die Vol. 31, No. 4, p. 190195 geo­gra­fia SLO GIS, envi­ron­men­tál­na infor­má­cia článok

But­cher G.S., Nie­ring W.A., Bar­ry W.J., Goodwin R.H. Equ­ilib­rium bio­ge­og­rap­hy and the size of natu­re pre­ser­ves 1981 Oeco­lo­gia Vol. 49, p. 2937 Ber­lin Inter­nat asso­cia­ti­on for Eco­lo­gy Ber­lín envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia ENG neznámy

Dzwon­ko Z., Los­ter S. Spe­cies rich­ness and seed dis­per­sal to secon­da­ry wooods in sout­hern Pol­land 1992 Jour­nal of Bio­ge­og­rap­hy Vol. 19, p. 7786 bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, šíre­nie semien, nepô­vod­ný les, juž­né Poľ­sko článok

Heat­wo­le H. Fac­tors affec­ting the num­ber of spe­cies of plants on islands of the Gre­at Bar­rier Reef, Aus­tra­lia 1991 Jour­nal of Bio­ge­og­rap­hy Vol. 18, p. 213221 bio­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia ENG počet dru­hov, fak­to­ry diver­zi­ty, ostrov, Veľ­ká bari­é­ro­vá úži­na, Aus­trá­lia článok

Dzwon­ko Z., Los­ter S. Dis­tri­bu­ti­on of vas­cu­lar plants spe­cies in small wood­land on the Wes­tern Car­pat­hian foot­hills 1989 Oikos Vol. 56, p. 7786 bio­ge­o­gra­fia ENG dis­tri­bú­cia rast­lín, mok­raď, západ­né Kar­pa­ty článok

Gut­to­vá Anna New loca­li­ties of ele­ven note­wort­hy lichens in Slo­va­kia 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 369371 SAP Bra­ti­sla­va liche­no­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia ENG lišaj­ní­ky, Lep­to­gium sch­ra­de­ri, Col­le­ma coc­cop­ho­rum, Col­le­ma flac­ci­dum, Col­le­ma par­vum, Cla­do­nia tur­gi­da, Gyalec­ta ulmi, Lep­to­gium sch­ra­de­ri, Lep­to­gium tur­gi­dum, Mene­gaz­zia tereb­ra­ta, Pso­ra val­le­sia­ca, Pso­ra tes­ta­cea, Squ­ama­ri­na car­ta­la­gi­nea člá­nok 0006 – 3088

Gut­to­vá Anna New loca­li­ties of ele­ven note­wort­hy lichens in Slo­va­kia 1996 Bio­ló­gia, Vol. 51, No.4, p. 369371 SAP Bra­ti­sla­va liche­no­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia ENG Squ­ama­ri­na lamarc­kii, Ste­re­ocau­lon pile­a­tum člá­nok 0006 – 3088

Suza J. Meri­di­onál­ne vply­vy v lišaj­ní­ko­vej fló­re Západ­ných Kar­pát 1942 Věst­ník Krá­lov­ské Čes­ké Spo­leč­nos­ti Nauk, Tř. II., p. 147 liche­no­ló­gia, fyto­ge­o­gra­fia, eko­ló­gia CES meri­di­onál­ny vplyv, kišaj­ní­ky, Západ­né Kar­pa­ty článok

Zať­ko M. Hyd­ro­ge­o­gra­fic­ká cha­rak­te­ris­ti­ka Záhor­skej níži­ny 1971 Geo­gra­fic­ký časo­pis Vol. 23, No. 2, p. 137141 hyd­ro­ge­o­gra­fia SLO Záhor­ská níži­na článok

Gel­den­hu­ys C.J. (ed.) Bio­ge­og­rap­hy of the mixed ever­gre­en forests of sout­hern Afri­ca 1989 Eco­sys­tem prog­ram­mes. Occa­si­onal Report 45 C.S.I.R. Pre­to­ria bio­ge­o­gra­fia ENG zmie­ša­né stá­lo­ze­le­né lesy, Juž­ná Afri­ka neznámy

Kru­ger F.J., Mit­chell D.T., Jar­vis J.U.M. (eds.) Mediterranean-​type eco­sys­tems. The role of nut­rients 1982 Sprin­ger Ber­lin eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG štruk­tú­ra etá­ží, medi­te­rán­ne eko­sys­té­my, živi­ny, kro­vi­ny, vyža­ro­va­nie, vlh­kosť, neznámy

Von Bre­y­ten­bach F. The indi­ge­nous tre­es of sout­hern Afri­ca Vol. 4 1965 Govern­ment Prin­ter Pre­to­ria eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG pôvod­né dru­hy, Juž­ná Afri­ka neznámy

Zej­da J. Small mam­mals in cer­tain forst type groups in sout­hern Mora­via 1973 Zoolo­gic­ké lis­ty Vol. 22, p. 13 bio­ge­o­gra­fia, les­níc­ka bota­ni­ka, mam­ma­li­oló­gia ENG drob­né cicav­ce, juž­ná Mora­va, les­ný typ článok

1998 Geoin­fo, No. 1, 2 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES polo­ho­vý sys­tém, GPS, GLONASS, TRANSIT, Loran, Ome­ga, Timo­ti­on, Parus, Cika­da, Cyk­lon, NAVSTAR, pozem­né moni­to­ro­va­nie, kódo­va­nie, frek­ven­cia, GISAT, RADARSAT, poľ­no­hos­po­dár­stvo, les­níc­tvo, EAR­SeL, povo­deň, pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na, Geoma­ti­ca, DKM člá­nok 1121 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 1, 2 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kata­ster nehnu­teľ­nos­tí, digi­ta­li­zá­cia, pozem­ko­vé úpra­vy, orto­rek­ti­fi­ká­cia, GRASS, Auto­desk, Map­Gu­ide, letec­ké sním­ko­va­nie, Mora­va, DPZ, moni­to­ring vege­tá­cie, Inter­net, eró­zia, ÚHUL, les­né ces­ty, moni­to­ring lesov, ras­tre reli­é­fu, DMR člá­nok 1121 – 1082

Peciar Voj­tech Fyto­ge­o­gra­fic­ky význam­né zja­vy v bry­of­ló­re Malých Kar­pát 1990 Bio­ló­gia Vol. 9, p. 693697 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ge­o­gra­fia, bry­o­ló­gia ENG bry­of­ló­ra, Malé Kar­pa­ty článok

Hen­drych Rado­van Fyto­ge­o­gra­fia 1984 SPN Pra­ha fyto­ge­o­gra­fia CES rast­li­na knižka

Husár K. Vec­tor digi­ta­li­za­ti­on of are­al objects and the­ir spa­tial ana­ly­sis in the con­di­ti­ons of the Ins­ti­tu­te of Geog­rap­hy SAS 1994 Geo­gra­fic­ký časo­pis Vol. 46, No. 1, p. 95109 Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO vek­to­ro­vá digi­ta­li­zá­cia, pries­to­ro­vá ana­lý­za článok

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 412 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO Fram­me, GIS, Digi­tal, OPEN GIS, BERIT, MapIn­fo, Digi­tal Equ­ip­ment, ARCDATA, Arc­View Inter­net Map Ser­ver, MapOb­jects Inter­net Map Ser­ver, Site­Net Main 3.3, Atlas GIS, Aut­desk, Auto­CAD Map, Auto­desk World, TopoL GIS, URIS, ER Map­per 5.5, ras­tre, SQL Ser­ver člá­nok 1121 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 1223 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO data­bá­zo­vé sys­té­my, Orac­le Data Mart QuickS­co­pe, Infi­ni­ty Com­mu­ni­ca­tor, Avs­tar, VARIAS, Inter­graph, GIS, Auto­desk, Intel, ATLAS DMT, pro­jek­to­va­nie pozem­ko­vých úprav, kata­strál­ny úrad, digi­ta­li­zá­cia kata­strál­nych máp, miest­na samosprá­va člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 2445 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO his­to­ric­ký vývoj čes­ké­ho kata­stru, Con­tex scan­ning tech­no­lo­gy, štát­ne digi­tál­ne mapy, DMÚ25, ZABAGED/​1, GeoWin, Auto­CAD, INROADS, infor­mač­ná tech­no­ló­gia, krí­zo­vý mana­ge­ment okre­su, refe­rát obra­ny a ochra­ny Chru­dim, GIS, hava­rij­né situ­ácie, hac­ke­ring člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 3, p. 4664 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka CES, SLO letec­ké sním­ky, nehnu­teľ­nos­tí, MapIn­fo, pozem­ko­vý úrad, POZINFO v. 2.0, G‑INFO 98 v. 2.0, MIF 2 BLK v. 2.1, DKM, Štát­ny infor­mač­ný sys­tém – SIS, Nový Jičín, GIS, PCERO, Doly Bíli­na, SPOT 4 člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 24 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES pres­nosť GPS, kódo­va­nie sig­ná­lu, selek­tív­na dostup­nosť, dru­ži­co­vý sig­nál, anti-​spoofing, voj­na, stav dru­žíc, odraz sig­ná­lu, pri­jí­mač, zákaz dru­žíc, roz­sah pres­nos­ti, pomer sig­nál – šum, kon­šte­lá­cia držíc mera­nia, vidi­teľ­né dru­ži­ce, zní­že­nie pres­nos­ti člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES geomet­ric­ké prob­lé­my, typ pri­jí­ma­ča, letec­ké pri­jí­ma­če, lod­né pri­jí­ma­če, koz­mic­ké pri­jí­ma­če, ruč­né pri­jí­ma­če, mapo­va­cie pri­jí­ma­če, meračs­ké pri­jí­ma­če, časo­va­cie pri­jí­ma­če, OEM modu­ly, PC kar­ty, spô­sob mera­nia, PRN kódy, fázo­vé mera­nia člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 56 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES jed­no­frek­venč­né pri­jí­ma­če, dvoj­frek­venč­né pri­jí­ma­če, počet súčas­ne sle­do­va­ných dru­žíc, jed­no­ka­ná­lo­vé pri­jí­ma­če, viac­ka­ná­lo­vé pri­jí­ma­če, hyb­rid­né pri­jí­ma­če, TIFF, plán mera­nia, plat­nosť efe­me­ríd, pres­nosť sta­no­ve­nia efe­me­rid, pres­nosť hodín dru­žíc člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 67 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES ionos­fe­ric­ký vplyv, tro­pos­fe­ric­ký vplyv, chy­ba hodín pri­jí­ma­ča, dife­ren­ciál­ny GPS, DGPS, refe­renč­ná sta­ni­ca, korek­cia polo­hy, korek­cia pse­udo­vzdia­le­nos­tí, DGPS, defi­ní­cia pres­nos­ti, CEP Cir­cu­lar Error Pro­bab­le, prav­de­po­dob­ná kru­hi­ová chy­ba člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 78 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES SEP – Sphe­ri­cal Error Pro­bab­le, prav­de­po­dob­ná sfé­ric­ká chy­ba, postp­ro­ces­sing, spra­co­va­nie v reál­nom čase, RTCM-​104, Radio Tech­ni­cal Com­mis­si­on for Mari­ne Ser­vi­ces, rádi­ové vlny, bez­drô­to­vé dáto­vé sie­te, celu­lár­ne tele­fó­ny, kla­sic­ké tele­fó­ny, Inter­net člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES počí­ta­čo­vé sie­te, DGPS, pse­udod­ru­ži­ce, využi­tie GPS, navi­gá­cia, sldo­va­nie vozi­diel, dru­ži­co­vá navi­gá­cia, letec­ká dopr­va, pozem­ná dopra­va, AVL – Auto­ma­tic Vehic­le Loca­ti­on, sys­tém auto­ma­tic­ké loka­li­zá­cie vozi­diel, ITS – Intel­li­gent Tran­s­por­ta­ti­on Sys­tems člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 911 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES inte­li­gent­né doprav­né sys­té­my, vod­ná dopra­va, merač­stvo, sta­tic­ké tech­ni­ky, dyna­mic­ké tech­ni­ky, pse­udo­sta­tic­ké mera­nie, kine­ma­tic­ké mera­nie, obme­dze­nia GPS, pri­jí­ma­nie sig­ná­lu, integ­ri­ta sig­ná­lu, pres­nosť sig­ná­lu, GLONASS člá­nok 1121 – 1082

Rapant Petr Úvod do dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov 2. Časť 1998 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment p. 1115 Com­pu­ter Pre­ss Ostra­va geo­gra­fia, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES Glo­bal Navi­ga­ti­on Satel­li­te Sys­tem, kon­šte­lá­cia dru­žíc, sig­nál, sys­té­mo­vý čas, dife­ren­ciál­ny GLONASS, WADS, RADS, LADS, civil­né využi­tie, roz­voj dru­ži­co­vých polo­ho­vých sys­té­mov, GPS, GLONASS, GLONASS‑M, nové sys­té­my člá­nok 1121 – 1082

Ack­ro­yd N, Lori­mer R. Glo­bal navi­ga­ti­on. A GPS User‘s guide 1994 Lloyd‘s of Lon­don Pre­ss Ltd. Lon­don 2 geo­gra­fia ENG GPS, glo­bál­na navi­gá­cia príručka

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 114 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Mapy na Webe, mapy na sie­ti, Auto­Desk, Auto­Desk Map­Gu­ide, ESRI, Arc­View Inter­net Map Ser­ver, MapOb­jects Inter­ner Map Ser­ver, Inter­graph, GoeMe­dia Web Map, MapIn­fo, MapX­tre­me, Map­Xsi­te, Kine­tix, AUGI Wish List, Arc­View 3.1, voleb­ný ser­ver, CAD Rea­der člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 1422 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Auto­CAD R14, MGE Rea­der, MGE Inter­graph, Mic­ro­Sta­ti­ons GeoG­rap­hics (MSG), *.DGN, AVRe­ports, Crys­tal Reports. GIS na okres­nom úra­de Příb­ram, Dečín, geo­gra­fic­ké dáta na www, pre­po­je­nie data­báz, tvor­ba GIS na www, Mac­ro­TEL 3.5, zber polo­ho­pis­ných dát člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 2242 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES kon­tro­la polo­ho­pis­ných dát, sie­te SPT Tele­com, geo­gra­fic­ká data­bá­za ArcČR 500, GIS fir­my, GIS v štát­nej sprá­ve, foto­gra­met­ria, IGUG, GPS pri­jí­ma­če, Gar­min GPS III, Magel­lan 2000XL, Eag­le Explo­rer, Magel­lan Pione­er, lase­ro­vé mera­cie prí­stro­je, Arc­CAD v14 člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4244 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES gra­fic­ké akce­le­rá­to­ry Inten­se 3D Wild­cat, zosú­la­de­nie súrad­níc, trans­for­má­cia súrad­ni­co­vé­ho sys­té­mu, geocen­tric­ký sys­tém WGS-​84, S‑JTSK, S‑42/​83, line­ár­na trans­for­má­cia, neli­ne­ár­na trans­for­má­cia, ťažis­ko iden­tic­kých bodov, GPS, trans­for­mač­né para­met­re člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4446 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES zbyt­ko­vé rezi­dúa, iden­tic­ké body, CS-​NULRAD-​92, EUREF-​89, stred­né chy­by, zvý­še­nie pres­nos­ti, DatT­ra – Datum Trans­for­ma­ti­on, Tra­Par – Com­pu­ta­ti­on of Trans­for­ma­ti­on Para­me­ters, atmo­sfé­ric­ké korek­cie ACTORem2, ERDAS Ima­gi­ne, dru­ži­co­vý sní­mok, GEOSYSTEMS člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 4649 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES kova­rianč­né mati­ce iden­tic­kých bodov, nive­lá­cia, neho­mo­ge­ni­ta S‑JTSK, nepres­nosť S‑JTSK, foto­gra­met­ria, tvor­ba digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu úze­mia zasia­hnu­té­ho povod­ňa­mi z júla 1997 pre potre­by GIS ana­lýz, ČR, zápla­vo­vá čia­ra, orto­fo­to­ma­pa člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 4, p. 5063 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES pre­ven­cia s GIS, cie­le­né hos­po­dá­re­nie, Arc­View Busi­ness Ana­lyst, roz­ho­do­va­nie v obcho­de, Rou­te­Xpert, záchran­ný sys­tém, GIS – nástroj dis­pe­če­rov, Mic­ro­soft SQL Ser­ver, Aria­ne, SPOT 4 člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 15 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES vojen­ské baló­ny, his­tó­ria mapo­va­nia, Napo­le­on, letec­ká foto­gra­met­ria, sním­ko­va­nie na foto­ma­te­riál cit­li­vý na infra­čer­ve­né žia­re­nie, ZSSR, USA, Pro­jekt Coro­na, foto­gra­fic­ké kame­ry, rádi­omet­re, diaľ­ko­vé sní­ma­nie, remo­te sen­sing, diaľ­ko­vý pries­kum Zeme článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 5 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES DPZ, prog­ram Apol­lo, Sprá­va Rím­ske­ho klu­bu o sta­ve ľud­stva, LANSAT 5, SPOT 1, KOSMOS, MOMO 1, IRS-​1A, komerč­né sate­li­ty, Ear­ly­Bird, odra­ze­né žia­re­nie, letec­ké sní­ma­nie, sní­ma­nie na ume­lých dru­ži­ciach, zís­ka­va­nie infor­má­cií o elek­tro­mag­ne­tic­kom žia­re­ní článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 56 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES radiá­cia, rádi­omet­ric­ké sní­ma­nie, elek­tric­ká vodi­vosť, obsah vody, absor­pcia žia­re­nia, vlno­vá dĺž­ka, elek­tro­mag­ne­tic­ký otla­čok, fyzi­kál­ne vlast­nos­ti zem­ské­ho povr­chu, rádi­ome­ter, efekt, vlast­nos­ti zem­ské­ho povr­chu, inten­zi­ta emi­to­va­né­ho žia­re­nia článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 67 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES inte­zi­ta odra­ze­né­ho žia­re­nia, pre­vod žia­re­nia na elek­tric­ký sig­nál, zazna­me­na­nie digi­tál­nych dát, pre­nos na Zem, sieť pri­jí­ma­cích sta­níc, vyčis­te­nie dát, uží­va­teľ­ský for­mát, geomet­ric­ká korek­cia, využi­tie DPZ, nosi­če apa­ra­tú­ry, letec­ké nosi­če, sta­bi­li­ta článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 7 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES tur­bu­len­cie, prí­sne geomet­ric­ké pod­mien­ky, gyro­sko­pic­ká sta­bil­ta, eli­mi­ná­cia geomet­ric­kých chýb, inšta­lá­cia sní­ma­cích apa­ra­túr, špe­ciál­ne šach­ty s nos­ník­mi, orga­ni­zá­cia sním­ko­vé­ho letu, pred­ná­le­to­vá sig­na­li­zá­cia, zame­ra­nie vlí­co­va­cích bodov článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 78 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES archi­vá­cia sním­kov, archi­vá­cia ori­gi­ná­lov, ume­lé dru­ži­ce Zeme, dáta rádi­ové­ho sig­ná­lu, rada­ro­vé sys­té­my, scan­ne­ry, rádi­omet­re, kla­sic­ké foto­gra­fic­ké kame­ry, kla­sic­ké foto­ma­te­riá­ly, obež­ná drá­ha, rádi­omet­ric­ká porov­na­teľ­nosť dát, geomet­ric­ká kva­li­ta článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES loka­li­zá­cia, opa­ko­va­teľ­nosť mera­nia, cir­ku­lár­na drá­ha, vidi­teľ­nosť, polár­na drá­ha, posun zem­ské­ho povr­chu, sate­lit, osvet­le­nie, ter­mi­ná­tor, pre­ce­sia, obme­dze­nie tieň­mi, heli­osynch­rón­na cir­ku­lár­na kvá­zi­po­lár­na drá­ha, vyba­ve­nie sate­li­tu, ria­dia­ci sys­tém článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 913 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES ener­ge­tic­ký sys­tém, orien­tač­ný sys­tém, kon­tro­la rotá­cie sate­li­tu, gyro­skop, pre­ce­sia, hvizd­ne čid­lá, CCD kame­ry, kli­ma­ti­zač­ný sys­tém, navi­gač­ný sys­tém, korekč­ný sys­tém, komu­ni­kač­ný sys­tém, odo­sie­la­nie dát, sme­ro­vé anté­ny, pozem­ná sieť ria­dia­cich sta­níc článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 14 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES žia­re­nie Sln­ka, vyža­ro­va­nie elek­tro­mag­ne­tic­kej ener­gie nete­pel­ným spô­so­bom, elek­tric­ké osci­lá­cie urči­tej frek­ven­cie, foto­elek­tric­ký jav, detek­tor žia­re­nia, foto­gra­fic­ký detek­tor, ana­ló­go­vá for­ma, digi­ta­li­zá­cia, scan­ner článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 14 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES pre­ja­vy vlast­nos­tí hmot­ných objek­tov v elek­tro­mag­ne­tic­kom spek­tre, zme­na zlo­že­nia žia­re­nia, che­mic­ké zlo­že­nie, absorpč­né čia­ry, emis­né čia­ry, vrch­né vrstvy elek­tró­no­vé­ho oba­lu ató­mov, optic­ké vlast­nos­ti hmot­né­ho objek­tu, odraz žia­re­nia článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 1416 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES pohl­te­nie žia­re­nia, prie­nik žia­re­nia, rozp­tyl žia­re­nia na mik­ro­čas­ti­ciach, ohyb paprsku, ref­rak­cia, spek­trál­ne pás­ma, prie­pust­nosť atmo­sfé­ry, spek­trál­ny kanál, model pozo­ro­va­cích pod­mie­nok, nedos­tat­ky slneč­né­ho žia­re­nia, atmo­sfé­ric­ké okno článok

Řeři­cha Jaro­slav Diaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 GeoIn­fo, Supp­le­ment, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES absor­pcia mate­riá­lov, odraz mate­riá­lov, mer­né tep­lo článok

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 12 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES DPZ, prí­stro­je pre DPZ, nezob­ra­zu­jú­ce prí­stro­je, zobra­zu­jú­ce prí­stro­je, alti­me­ter, vplyv gra­vi­tač­ných ano­má­lií na drá­hu dru­žíc, sle­do­va­nie hla­di­ny oce­ánov, mag­ne­to­met­ric­ké mera­nie, optic­ká pro­jek­cia, mate­ma­tic­ká ana­lý­za rada­ro­vé­ho sig­ná­lu člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 25 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES rada­ro­vý impulz, kame­ra, rádi­ome­ter, scan­ner, radar, prin­cíp rádi­omat­ru, optic­ký obraz pre­ve­de­ný na elek­tric­ký sig­nál, scan­no­va­nie, detek­tor, spek­trál­ne roz­lí­še­nie, geomet­ric­ké roz­lí­še­nie, pries­to­ro­vé roz­lí­še­nie, rádi­omet­ric­ké roz­lí­še­nie člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 510 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES cit­li­vosť mera­nia, mul­tis­pek­trál­nosť, typy scan­ne­ru, mecha­nic­ký scan­ner, spek­trál­ny kanál, elek­tro­nic­ký scan­ner, SPOT XS, SPOT P, SPOT P+XS, HRVIR, CCD scan­ner, CMOS, epi­po­lár­na pro­jek­cia, aktív­ne rádi­omet­re, radar, spra­co­va­nie dát, pred­spra­co­va­nie dát člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 1012 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES odvo­de­ni­ny sním­kov, rada­ro­vé dáta, pasív­ne rádi­omet­re, vyrov­na­nie cit­li­vos­ti detek­to­rov, geomet­ric­ká korek­cia, vlí­co­va­cie body, nežia­dú­ce otra­sy, nežia­dú­ce pohy­by, orto­go­na­li­zá­cia, skres­le­nie výš­ko­vou čle­ni­tos­ťou, digi­tál­ny model reli­é­fu člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 1214 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES mati­ca geo­gra­fic­ky loka­li­zo­va­ných bodov, per­spek­tí­va, tvor­ba výš­ko­pi­su metó­dou auto­ko­re­lá­cie, orto­go­na­li­zá­cia, ortos­ní­mok, metó­dy spra­co­va­nia úda­jov, inter­pre­tá­cia, auto­ma­tic­ká inter­pre­tá­cia, ana­lý­za obra­zu, ana­lý­zy fareb­né­ho zlo­že­nia obra­zu člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 14 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES pro­ces RGB-​IHS, nor­ma­li­zo­va­ný vege­tač­ný index, rádi­omet­ric­ká trans­for­má­cia, roz­lo­že­nie aktív­ne­ho chlo­ro­fy­lu, výpo­čet ume­lách spek­trál­nych kaná­lov, tex­tu­rál­na anlý­za, kla­si­fi­kač­ný postup, kla­si­fi­ká­tor, auto­ma­tic­ká kla­si­fi­ká­cia, terén­ny pries­kum člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment No. 1, p. 1418 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ CES sub­pi­xe­lo­vá kla­si­fi­ká­cia, ste­re­o­sko­pic­ké vyhod­no­te­nie, troj­roz­mer­ný model kra­ji­ny, opra­va výš­ko­pis­né­ho mode­lu teré­nu, soft­wa­re, har­dwa­re člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES infor­mač­ný sys­tém ochra­ny prí­ro­dy ISOP, Hima­lá­je ras­tú, Arc­View, Trac­king Ana­lyst, spo­lu­prá­ca s GPS, modul geolo­gia, modul fyto­ce­no­ló­gia, modul bota­ni­ka, modul loka­li­ty, modul zooló­gia, modul MCHÚ, modul pamät­né stro­my, panc­hro­ma­tic­ké zobra­ze­nie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 812 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES inven­ta­ri­zá­cia poras­tov, cha­rak­ter dát DPZ, loka­li­zá­cia kôrov­ca, spek­tro­zo­nál­ne sním­ko­va­nie, diag­nó­za ras­tri­tí­da, ima­ge pro­ces­sing, JPEG kom­pre­sia, Ima­ge Vie­wer 7.0, I/​RAS C 6.0, spek­tro­zo­nál­na kla­si­fi­ká­cia, fil­trá­cie, spra­co­va­nie obra­zu, trans­for­má­cie člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 1220 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES auto­ma­tic­ká vek­to­ri­zá­cia, Ima­ge Ana­lyst 7.0.1, ana­lý­za ras­tra, archiv letec­kých sním­kov armá­dy ČR, his­tó­ria letec­ké­ho sním­ko­va­nia ČR, uta­jo­va­nie letec­kých sním­kov, využi­tie letec­kých sním­kov, GIS na CHKO, ČÚOP, kon­cep­cia GIS, Vtá­čí ostrov v Chru­di­me člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Vel­ké Dářko, lokál­ny infor­mač­ný sys­tém, HELP Ser­vi­ce – Map­ping, výskum tech­no­ló­gií DPZ, aktu­ali­zá­cia dát CORINE, tech­no­ló­gia auto­ma­ti­zo­va­né inter­pre­tá­cie dát DPZ, mul­ti­tem­po­rál­ne ana­lý­zy, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, auto­ma­ti­zo­va­ná vek­to­ri­zá­cia člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2428 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES prin­cíp detek­cie homo­gén­nych fareb­ných plôch v kla­si­fi­ko­va­ných dátach, eli­mi­ná­cia mixe­lov, fil­trá­cia mixe­lov, GIS na Webe, Arc/​INFO 8.0, dis­ti­bu­ova­ná soft­wa­ro­vá archi­tek­tú­ra, objek­to­vý dáto­vý model, pod­po­ra UNIX, pod­po­ra Win­do­ws NT, Arc­Ca­ta­log, Arc­Map člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 2829 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Arc­To­ol­box, SDE 4.0, Arc­Lo­gis­tics, ArcFM, ArcS­DE, ArcE­x­plo­rer, MapOb­jects, Inter­net Map Ser­ver 3.0, Arc­View GIS, Arc­Vo­y­ager, MicroStation/​J, jad­ro Para­so­lid, HSI, ESRI kon­fe­ren­cia, HSI, Ben­tley, Mac­ro­Tel, Mac­ro­Geo, Power­Geo člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 3033 Com­pu­ter Pre­ss Brno medi­cí­na, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES tvor­ba vege­tač­ných máp pou­ži­tím spek­tro­zo­nál­nych sním­kov a GIS, geoin­ži­nier­stvo, Mic­ro­Sta­ti­on GeoWa­ter, Mic­ro­Sta­ti­on GeoWaste-​Water, digi­ta­li­zá­cia, tvor­ba gra­fic­ké­ho výstu­pu, inter­pre­tá­cia sním­kov, inter­pre­tá­cia terén­ne­ho pries­ku­mu, Tetín­ske ská­ly člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 3440 Com­pu­ter Pre­ss Brno les­níc­tvo, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES hyd­ro­lo­gic­ké mode­lo­va­nie malých povo­dí, GIS, využi­tie GIS, Fores­ta SG, Bas­MapX, GIS v zdra­vot­níc­tve, GIS v les­níc­tve, infor­mač­nén tech­no­ló­gie varu­jú, infor­mač­né tech­no­ló­gie neza­chrá­nia, Európ­ska hos­po­dár­ska komi­sia pri OSN, ICP Forest člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 4044 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES moni­to­ring sta­vu lesov, defo­liá­cia, GÚSES Stra­ko­ni­ce, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, mapa aktu­ál­ne­ho sta­vu kra­ji­ny, vrstva sku­pín typov geobi­océ­nov, Topol, ato­ma­tic­ká vek­to­ri­zá­cia AUTOGEN, MVview, SView, Baset 4, WeBa­set člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 4450 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES GIS v pod­ni­ku Brněn­ské vele­tr­hy a výsta­vy, a.s., ESRI pre R/​3, line­ár­ne sie­te, Geopak, GeoDyn­Seg, inži­nier­ske sie­te, vzde­lá­va­nie v GIS‑e, štú­dium prog­ra­mu Uni­GIS, dyna­mic­ká ana­lý­za line­ár­nych prv­kov, Océ, Mic­ro­Sta­ti­on, for­mát RTL, stra­ti­fi­ká­cia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5052 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES AVHRR, GeoMe­dia pre TopoL, optic­ký sys­tém vyso­ké­ho roz­lí­še­nia, mul­tis­pek­trál­ny ske­ner, hyper­spek­trál­ne mera­nie, mera­nie odra­zo­vých vlast­nos­tí vege­tá­cie, mera­nie odra­zo­vých vlast­nos­tí pôdy, pasív­ne mik­ro­vln­né rádi­omet­re, výber sate­li­tu člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5258 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES aktív­ne mik­ro­vln­né mera­nie, Hewlett-​Packard Design­Jet 2500CP, MapIn­for Pro­fes­si­onal 5.0, HP-​GL/​2, HP-​RTL, Ado­be PostSc­ript Level 3, har­dwa­ro­vý RIP, auto­ma­tic­ká far­be­ná kalib­rá­cia, far­by PANTONE, MUTOH Fal­con RJ-​800, MUTOH Fal­con RJ-​4000, PCMIA kar­ta člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 5, p. 5864 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES GIS pre tvor­bu kra­ji­ny, MŽP ČR člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 112 Com­pu­ter Pre­ss Brno kar­to­gra­fia, digi­tál­na foto­gram­met­ria, výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES správ­na tvor­ba mapy, kar­to­gra­fia a GIS, kar­to­gra­fic­ké chy­by, GIS nie je mapa, pse­udo­ma­py, digi­tál­na foto­gram­met­ria, spra­co­va­nie obra­zu, počí­ta­čo­vé vide­nie, fil­tro­va­nie, ostre­nie, zme­na kon­tras­tu, auto­ma­tic­ké roz­poz­ná­va­nie objek­tov člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1214 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES auto­ma­tic­ké gene­ro­va­nie digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu, neope­ra­tív­nosť auto­ma­tic­ké­ho pro­ce­su, manu­ál­ne opra­vy, trian­gu­lá­cia, digi­tál­ny foto­gram­met­ric­ký sys­tém, zís­ka­nie digi­tál­nych sním­kov, rádi­omet­ric­ké korek­cie, anag­ly­fy, pola­ri­zo­va­ná obra­zov­ka člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1415 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES pola­ri­zo­va­né oku­lia­re, ima­ge shut­te­ring, korek­cia vyro­va­ním his­to­gra­mu, korek­cia úbyt­ku svet­la, fil­trá­cia obra­zu, odstrá­ne­nie šumu, ostre­nie obra­zu, ste­reo vyhod­no­co­va­nie, gene­ro­va­nie DMT, hľa­da­nie maxím kore­lač­ných fun­kcií, tvor­ba orto­fo­tos­ním­ku člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1517 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES letec­ká foto­gra­fia, cen­trál­na pro­jek­cia, rôz­na výš­ka, radiál­ne posu­ny, dife­ren­ciál­ne pre­kres­le­nie sním­ku, pre­kres­le­nie mos­tu, narov­na­nie skrá­te­ných budov, foto­gram­met­ric­ký soft­wa­re, Open­GIS, OGC – Open­GIS Con­sor­tium, otvo­re­ný sys­té­mo­vý základ, TOPOBASE člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1719 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Orac­le Spa­tial Data Car­trid­ge, relač­ná data­bá­za, refe­renč­ná integ­ri­ta, C‑Plan AG, jed­no­duch­ší import, jed­no­duch­ší export, pre­vod­ní­ky, SPOT 4, ERS1, por­trét z obež­nej drá­hy, ske­ner VEGETATION, HRVIR, spek­trál­ne pás­ma, glo­bál­na oce­áno­gra­fia, AÉROSPATIAL člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 1936 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Mete­os­tat – MSG, SEXTANT AVIONIQUE, GLONASS, GPSGIS, cie­le­né hos­po­dá­re­nie, off-​line, on-​line, pria­me pre­po­je­nie, nepria­me pre­po­je­nie, GeoBá­za, Ozi Explo­rer, geofan­tá­zia, 3D atri­bu­tál­ne geodá­ta, 3D ana­lý­za, GIS kon­fe­ren­cia, POZEM 5.20, LIDS IT, Review+ člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 3654 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES Vie­wer+, Web­Vie­wer+, LKW Liech­tens­te­in, digi­tál­ne spra­co­va­nie geolo­gic­kých a úče­lo­vých máp 1:50 000, digi­ta­li­zá­cia, vek­to­ri­zá­cia, refe­renč­ná mapa Plz­ne, MIS, mapo­vé lis­ty na fóliach PET, les­níc­ke digi­tál­ne mapy, TopoL, digi­ta­li­zá­cia vrs­tiev, ORBIS MAPPER člá­nok 1211 – 1082

1998 Geoin­fo, No. 6, p. 5466 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia, GIS CES tlač máp, POHAN, GIS v arche­oló­gií, Pohan­sko, pre­zen­tá­cia arche­olo­gic­kých dát, ana­lý­za arche­olo­gic­kých dát, Ter­ra­Ser­ver, data­bá­za dru­ži­co­vých sním­kov, geokó­do­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Gunin Peter D., Saan­dar M., Vos­to­ko­va A., Baja Ser­gey N. Krajinno-​ekologické prin­cí­py manaž­men­tu prí­ro­dy a ochra­na eko­sys­té­mov v regi­ó­ne cen­trál­nej Ázie a juž­nej Sibí­ri s extrém­ny­mi pod­mien­ka­mi (prí­klad Mon­gol­ska) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 3, p. 266282 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG kry­o­aríd­ny režim, tvor­ba máp, inven­ta­ri­zá­cia dru­ho­vej sklad­by, zlá bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia, geoin­for­mač­ný sys­tém, prí­rod­no – antro­po­gén­ny sys­tém, dezer­ti­fi­ká­cia člá­nok 1335 – 342X

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES DPZ, apli­ká­cie DPZ, mete­oro­ló­gia, sate­lit NOAA, scan­ner AVHRR, sys­tém mete­oro­lo­gic­kých dru­žíc, geos­ta­ci­onár­ne sate­li­ty, rada­ro­vé sním­ky, význam DPZ, apli­ko­va­teľ­nosť DPZ, hos­po­dár­ske apli­ká­ciam, kla­si­fi­ká­cia sním­ku, odhad úro­dy, porov­na­nie sním­kov člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment p. 616 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES tvor­ba ŽP, kar­to­gra­fia a GIS, ste­re­o­sko­pic­ké vyhod­no­te­nie, šík­mé sním­ky, prob­lém sním­ko­vých korek­cií, spra­co­va­nie ste­re­o­dvo­jíc, zís­ka­nie polo­ho­pi­su, zís­ka­nie výš­ko­pi­su, orto­go­na­li­zo­va­ný sní­mok, vyhod­no­te­nie sním­ko­vou metó­dou, význam DPZ pre bez­peč­nosť člá­nok 1211 – 1082

Řeři­cha Jaro­slav Ďiaľ­ko­vý pries­kum Zeme 1998 Geoin­fo, No. 6, Supp­le­ment p. 1620 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES vojen­ské sate­li­ty, KEYHOLE 12, letec­ký simu­lá­tor, per­spek­tí­va DPZ, roz­vo­ja DPZ člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 115 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES dis­ku­sia k digi­ta­li­zá­cii kata­strál­nych máp, využi­tie mož­nos­ti sprá­vy viac gra­fic­kých sve­tov v rám­ci jed­nej Smal­lworld GIS apli­ká­cie, GeoMe­dia pre PC ARC/​INFO, infor­mač­ný sys­tém pre geolo­gic­ký pries­kum, GISSČE, LIDS, infor­mač­ný sys­tém spo­loč­nos­ti člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 1621 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES GEOFOND dopl­ne­ný o územ­ne orien­to­va­nú data­bá­zu Soko­lov­skej hne­do­u­hoľ­nej pan­vy, inžiniersko-​geologická situ­ácia, GPS v hodin­kách, spra­co­va­nie teré­nu v ATLAS‑e, digi­tál­ne mode­lo­va­nie teré­nu, model výš­ko­pi­su Pra­hy, povo­dňo­vé mode­ly člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 2138 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES pro­jek­to­va­nie úprav vod­ných tokov, asa­ná­cia sklád­ky, men­tál­ne mapy, MISYS – infor­mač­ný sys­tém o úze­mí, GeoMe­dia Pro­fes­si­onal, digi­ta­li­zá­cia, auto­ma­tic­ké roz­bí­ja­nie línií, Orbis Map­per, tlač máp, Map­Gu­ide a S‑JTSK, tvor­ba WWW strá­nok pomo­cou Map­Gu­ide 2.5 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 3851 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES sle­do­va­nie auto­mo­bi­lov cez GPSGSM, koniec DGPSČR, nové tech­no­ló­gie v Delp­hi 4.0 – Hic sunt leones, dáto­vé typy v pries­to­ro­vých data­bá­zach, sprá­va pries­to­ro­vých infor­má­cií v relač­ných data­bá­zach, lase­ro­vý diaľ­ko­mer člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 1, p. 5264 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES mož­nos­ti pred­me­tu GIS na stred­ných ško­lách, GIS a Inter­net člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 1. časť 1999 Geoin­fo, No. 1, Supp­le­ment, p. 120 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES Úvod do GIS, využi­tie GIS, difi­ní­cia GIS, GISCAD, his­tó­ria GIS, dáta, pries­to­ro­vé dáta, geodá­ta člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 2, p. 140 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES GISKRNAP‑e, pre­ci­si­on far­ming, sys­tém hos­po­dá­re­nia, kate­go­ri­zá­cia ČR pod­ľa prí­rod­ných pod­mie­nok, Antar­ktí­da, ochra­na nerast­ných suro­vín a kata­ster nehnu­teľ­nos­tí, GPS v Roky­ca­noch, Java app­let Map­Vie­wer, pro­jekt Mur­ban­dy, his­to­ric­ké sním­ky DPZ člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 2, p. 4266 Com­pu­ter Pre­ss Brno výpoč­to­vá tech­ni­ka, geo­gra­fia CES les­níc­ka inven­ta­ri­zá­cia, GRAMIS, Atlas Pro­fil, LUPUS, echo­lo­ká­tor Echo člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES GIS, reál­ny objekt, geopr­vok, vlast­nos­ti geoprv­ku, pries­tor, sta­no­va­nie polo­hy, geore­fe­ren­cia, geokó­do­va­nie, glo­bál­ne súrad­ni­co­vé sys­té­my, lokál­ne súrad­ni­co­vé sys­té­my, geo­gra­fic­ký súrad­ni­co­vý sys­tém, kar­téz­sky súrad­ni­co­vý sys­tém, pria­me sta­no­ve­nie polo­hy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 915 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES nepria­me sta­no­ve­nie polo­hy, mera­nie vzdia­le­nos­ti, met­ri­ka, euk­li­dov­ská met­ri­ka, man­hat­ta­nov­ská met­ri­ka, topo­ló­gia, graf inci­den­cie, graf pri­ľah­los­ti, pries­to­ro­vé vlast­nos­ti geoprv­ku, tema­tic­ká zlož­ka geoprv­ku, iden­ti­fi­kač­ná vlast­nosť, domé­na člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 2. časť 1999 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 1520 Com­pu­ter Pre­ss Brno GIS, geo­gra­fia CES nede­fi­no­va­ná hod­no­ta, nezná­ma hod­no­ta, časo­vé vlast­nos­ti geoprv­ku, neak­tu­ál­ne dáta, zachy­te­nie času, funkč­né vlast­nos­ti geoprv­ku, akost­né vlast­nos­ti geoprv­ku člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES GIS v malých obciach. Dajú sa GISy uži­viť v obciach s nie­koľ­ko stobv­ka­mi oby­va­te­ľov, Děhy­lov, Bělkovice-​Laštany, NASA vypus­ti­la Land­sat 7, Mic­ro­soft Map­Po­int 2000 v sade Offi­ce 2000, aktu­ali­zá­cia GIS dát ces­tou DPZ člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES skú­se­nos­ti s využi­tím koz­mic­ké­ho DPZGIS verej­nej sprá­vy Plzeňs­ké­ho regi­ó­nu, ERDAS IMAGINE, Digi­tál­na mapa mes­ta a jej využi­tie, tvor­ba, nákla­dy, vek­to­ro­vá kata­strál­na mapa, geoap­li­ká­cie, digi­tál­na tech­nic­ká mapa, tvor­ba DTM, správ­ca inži­nier­skej sie­te člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 1519 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES foto­gra­met­ric­ké mapo­va­nie, geode­tic­ké dome­ra­nie polo­ho­pi­su, úče­lo­vé digi­tál­ne mapy, mapa územno-​správneho čle­ne­nia, digi­tál­ny územ­ný plán, digi­tál­ny ÚSES, plán územ­né­ho roz­vo­ja mes­ta, orien­tač­ná mapa mes­ta, Mobil­ný GIS, Mobi­le GIS 1.0 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 20 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Prí­stup k digi­tál­nym mapám pro­stred­níc­tvom www strá­nok, fun­go­va­nie ISKN, obme­dze­nosť gra­fi­ky, prob­lém vek­to­ro­vé­ho dáto­vé­ho mode­lu, sta­tic­ký plug-​in, inšta­lá­cia plug-​in pre vek­to­ro­vý for­mát, dyna­mic­ký javo­vý app­let, GUI – Grap­hi­cal User Inter­fa­ce člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 2122 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES dáto­vá vrstva, data­bá­zo­vý sys­tém Orac­le, modul spa­tial data opti­on – SDO, CGI – com­mon gat­way inter­fa­ce, app­let kli­ent, dru­ži­co­vé orto­fo­to, orto­rek­ti­fi­ká­cia je najp­res­nej­šia metó­da geomet­ric­kej trans­for­má­cie dru­ži­co­vých sním­kov, afin­ná trans­for­má­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 2226 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES poly­no­mic­ká trans­for­má­cia, DMT, dru­ži­co­vý model, kva­li­ta vlí­co­va­cých bodov, blo­ko­vé vyrov­na­nie, orto­mo­zai­ka, orto­rek­ti­fi­ká­cia, dru­ži­co­vé dáta, optic­ké dáta, rada­ro­vé dáta, tech­no­ló­gia made in EUROSENSE, tvor­ba letec­kých sním­kov, mul­tis­pek­trál­ny ske­ner člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 2629 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES zazna­me­na­nie tepel­né­ho zne­čis­te­nia, tvor­ba mik­ro­kli­ma­tic­kých máp, lasers­can­ner – veľ­mi pres­né mera­nie výšok, DGPS – dife­ren­ciál­ny GPS, INS – Iner­tial Navi­ga­ti­on Sys­tem, LRF – Laser Ran­ge Fin­der, HP Design­Jet 1055CM člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3033 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Doprav­né a logis­tic­ké ana­lý­zy v pro­stre­dí GeoMe­dia Network, výber význam­ných vlast­nos­tí, zosta­ve­nie mode­lu vybra­né­ho sys­té­mu, zoznam úse­kov sie­te, inci­denč­ná mati­ca, mati­ca sused­nos­ti, GeoMe­dia Network, cest­né sie­te, želez­nič­né sie­te člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3335 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES opti­ma­li­zá­cia doprav­ných pro­ce­sov, EASI/​PACE 6.3, Ima­ge­Works, vizu­ali­zá­cia sním­kov, GCP­Works, orto­rek­ti­fi­ká­cia sním­kov – Ort­ho­En­gi­ne, Xpa­ce, PCI Mode­ler, PCIDISK data­bá­zy, DPZ, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu, Gei­Ga­te­way – spra­co­va­nie cudzích for­má­tov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 35 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Ima­ge­Works, rádi­omet­ric­ké úpra­vy obra­zu, ani­má­cia serií sním­kov, fil­trá­cia obra­zu, vykres­ľo­va­nie pro­fi­lov, kore­lač­né pole hod­nôt dvoch pasiem mul­tis­pek­trál­ne­ho obra­zu – Scat­terp­lot dia­gram, tré­no­va­cie plo­chy, kla­si­fi­ká­to­ry, algo­rit­my ISODATA a K‑Means člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3536 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES his­to­gra­my, PCI Mode­ler, dáv­ko­vý režim, GCP Works, trans­for­má­cia obra­zo­vých dát do súrad­ni­co­vej sústa­vy, mozai­ko­va­nie, rádi­omet­ric­ké úpra­vy, poly­no­mic­ké trans­for­má­cie, spli­no­vé fun­kcie, ACE, tvor­ba mapo­vých výstu­pov, RST tabuľ­ky člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3639 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES kód pre vizu­ali­zá­ciu – RepCo­de, gene­ro­va­nie line­ár­nych štruk­túr vo for­me vek­to­rov, gene­ro­va­nie line­a­men­tov vo for­me vek­to­rov, GeoMe­dia 3.0, pod­po­ra DXF, DWG, MapIn­fo, auto­ma­tic­ké nasta­va­nie súrad­ni­co­vé­ho sys­té­mu, pri­po­je­nie ako vici­ni­ty člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 3940 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES pre­hľa­do­vá mapa, inte­rak­tív­ne urče­nie pries­to­ro­vé­ho fil­tra, pod­po­ra JPEG, MrSID, TIF (TFW), JPG (JGW), BMP, BIL, BIP, pre­hliad­nie DGN bez defi­ní­cie CAD sché­my, dyna­mic­ky seg­men­to­va­né dáta, Spa­tial Dif­fe­ren­ce člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4041 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES apli­ko­va­nie pries­to­ro­vej dis­jun­kcie pre­krý­va­jú­cich sa plo­ôch, Geoco­de Coor­di­na­tes, umiest­ňo­va­nie bodo­vých prv­kov v ODBC zdro­ji, Ana­ly­ze Geomet­ry, spo­čí­ta­nie dĺž­ky líni­ových prv­kov, pri­po­je­nie dát z ODBC zdro­jov, nové dáto­vé ser­ve­ry člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 42 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Spo­je­nie CADGIS tech­no­ló­gií, MicroStation/​J, Micor­Sta­ti­on GeoG­rap­hics, zdie­ľa­nie dáto­vých súbo­rov v Inter­ne­te a Intra­ne­te, 2D mode­lo­ve­ni, 3D mode­lo­va­nie, aso­cia­tív­ne 2D kres­le­nie, 3D obje­mo­vé mode­lo­ve­nie, ren­de­ring, ani­má­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4243 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES JMDL – Java Mic­ro­Sta­ti­on Deve­lop­ment Lan­gu­age, jad­ro Para­so­lid, obje­mo­vé mode­lo­va­nie, AccuD­raw, 3D kres­le­nie, vizu­ali­zá­cia, ani­má­cia, mapo­va­nie tex­túr, mapo­va­nie nerov­nos­tí, pries­to­ro­vé tex­tú­ry, radi­ozi­ta, metó­da sle­do­va­nia paprsku člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES tie­ňo­va­cia tech­no­ló­gia Quick­Vi­si­on­GL, Engi­ne­e­ring Links, integ­rá­cia webov­ské­ho pre­hlia­da­ča, for­mát VRML, SVF, CGM, Mic­ro­Sta­ti­on Tri­For­ma, archi­tek­ti, pro­jek­tan­ti tech­no­lo­gic­kých cel­kov, 3D sta­veb­ný model, Mic­ro­Sta­ti­on Mode­ler, Mic­ro­Sta­ti­on GeoG­rap­hics člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4344 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES pries­to­ro­vá ana­lý­za, vstup, sprá­va, ana­lý­za a vizu­ali­zá­cia geo­gra­fic­kých infor­má­cií, mapo­vý objekt, pri­ra­de­nie via­ce­rých mapo­vých objek­tov k jed­né­mu gra­fic­ké­mu ele­men­tu, hie­rar­chic­ké sku­pi­ny, bez­oš­vé zobra­zo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4446 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES popis­né infor­má­cie v relač­ných data­bá­zach, náj­de­nie a odstrá­ne­nie dup­li­cit­ných a pre­krý­vy­jú­cich sa línií, nepre­po­je­ných čiar, prie­seč­ní­kov, pre­sa­hov, frag­me­tov, čis­te­nie a úpra­va dát, topo­lo­gic­ká ana­lý­za, vizu­ali­zá­cia dát, prog­ra­mo­va­nie s MapOb­jects člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4649 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES objek­to­vé prog­ra­mo­va­nie, RAD – Rapid App­li­ca­ti­on Deve­lop­ment, Acti­veX, uľah­če­nie tvor­by GIS apli­ká­cií, VBA, Visu­al J++, Jbu­il­der, I/​RAS C 7.0, uti­li­ta MrSID, Data­View LT, prá­ca s pri­po­je­ný­mi data­bá­za­mi a ras­tra­mi, CeBIT 99, GEObit 99 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 4954 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES Geoma­tics bey­ond 2000, GIS ako pod­klad pre pro­jekt Sapard, tvor­ba gene­re­lu ohro­ze­nia poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy, Bas­MapX, IRAS/​C 7.0, pod­po­ra MGE súrad­ní­co­vých sys­té­mov – MCSO, Ame­ba, objek­to­vá GIS apli­ká­cia, Info­Ma­pa, začle­ne­nie uží­va­teľ­ských data­báz člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 3, p. 5464 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES modul Sate­lit­ná navi­gá­cia, Mapa Pra­hy 98, Info Foto 1.0, Auto­ma­pa Euró­py, nové modu­ly Arc­View: DRAW, TRAFFIC, MrSID – Mul­ti­re­so­lu­ti­on Seam­less Ima­ge Data­ba­se člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 13 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES dáto­vé mode­ly, život­nosť dát, dáto­vé mode­lo­va­nie, dáto­vé štruk­tú­ry, trans­for­má­cia reál­ne­ho sve­ta do pro­stre­dia GIS, GIS ako obraz reál­ne­ho sve­ta, men­tál­ny model, rea­li­ta, stra­ta infor­má­cií, prí­stu­py k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 34 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES javo­vo orien­to­va­ný prí­stup k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov, apli­kač­ne orien­to­va­ný prí­stup k zosta­vo­va­niu dáto­vých mode­lov, dáto­vý model v GIS, kla­sic­ké dáto­vé mode­ly, objek­to­vo orien­to­va­né dáto­vé mode­ly, ras­tro­vý dáto­vý model, vek­to­ro­vý dáto­vý model člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 46 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES hyb­rid­ný dáto­vý model, ras­tor­vý dáto­vý model, bun­ka ras­tru, neexis­ten­cia expli­cit­ne vyjad­re­nej topo­ló­gie, fak­tor ovplyv­ňu­jú­ci repre­zen­tá­ciu, kon­ti­nu­ál­ny ras­ter, ukla­da­nie dát, tex­to­vý súbor, mati­ca, run-​lenght-​encoding, quadt­ree, leaf node, lis­to­vý uzol člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES inter­nal node, medzi­ľah­lý uhol, root node, kore­ňo­vý uzol, line­ár­na quadt­ree, Mor­to­nov kľúč, pyra­mí­da, rea­li­zá­cia jed­not­li­vých zlo­žiek popi­su geoprv­kov, vek­to­ro­vý dáto­vý model, sche­ma­tic­ké čle­ne­nie pod­ľa geoprv­kov, jedi­nečc­ný iden­ti­fi­ká­tor, vek­tor, bod člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 89 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES línia, arc, oblúk, uzol, node, vrchol, ver­tex, plo­cha, nespo­je­né dáto­vé mode­ly, topo­lo­gic­ké dáto­vé mode­ly, topo­lo­gic­ký model, MGE, pria­me zazna­me­ná­va­nie geomet­ric­kej zlož­ky geoprv­ku v gra­fic­kej podo­be, ukla­da­nie tema­tic­kej zlož­ky člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 910 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES jed­no­du­ché súbo­ro­vo orien­to­va­né dáto­vé štruk­tú­ry, hie­rar­chic­ké dáto­vé štruk­tú­ry, stro­mo­vé štruk­tú­ry, koreň, rodi­čov­ský prvok, sie­ťo­vé dáto­vé štruk­tú­ry, relač­né dáto­vé štruk­tú­ry, sys­tém ria­de­nia bázy dát – SRBD – Data Base Mana­ge­ment Sys­tem – DBMS člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1112 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES vek­to­ro­vý dáto­vý model a časo­vá zlož­ka, ArcS­torm, zhod­no­te­nie vek­to­ro­vé­ho dáto­vé­ho mode­lu, pries­to­ro­vá data­bá­za, geomet­ric­ká zlož­ka, tema­tic­ká zlož­ka, časo­vá zlož­ka, zlož­ka popi­su vzťa­hov, zlož­ka popi­su ope­rá­cií, hyb­rid­ný dáto­vý model člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 12 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES jed­not­né spra­co­va­nie vek­to­ro­vých a ras­tro­vých dát, line­ár­ne quadt­ree, edge node, hra­no­vá bun­ka, objek­to­vo orien­to­va­né dáto­vé mode­ly, kri­ti­ka dáto­vých štruk­túr, ukla­da­nie a rých­losť mani­pu­lá­cie s dáta­mi, pres­nosť repre­zen­tá­cia reál­ne­ho sve­ta člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1213 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES reduk­cia geoprv­kov, loka­li­zá­cia geoprv­kov, odde­le­nosť tema­tic­kých úda­jov, sťa­že­nie tvor­by pries­to­ro­vých ana­lýz, objek­to­vo orien­to­va­ný GISOOGIS, OODBMS – objek­to­vo orien­to­va­ný data­bá­zo­vý sys­tém, relač­né data­bá­zy, objek­to­vo orien­to­va­né data­bá­zy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1315 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES popis geoprv­ku, zhod­no­te­nie dáto­vých mode­lov, ras­tro­vý dáto­vý model, vek­to­ro­vý dáto­vý model, objek­to­vo orien­to­va­ný dáto­vý model, štruk­tú­ra apli­ká­cie GIS, plá­no­va­nie GIS, zavá­dza­nie GIS, doba návrat­nos­ti, inves­tí­cie, nákla­dy a prí­no­sy člá­nok 1211 – 1082

Rapant Petr Úvod do GIS, 3. časť 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment, p. 1518 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES agre­sív­ne inves­to­va­nie, pra­vid­lo 8020, plá­no­va­nie vs. pro­jek­to­va­nie GIS, návrh data­bá­zy, kon­ver­zia dát, inter­pre­tá­cia zdro­ja, údrž­ba dát člá­nok 1211 – 1082

Gra­ham I. Object orien­ted met­hods 1995 Addi­son – Wes­ley Cam­brid­ge geo­gra­fia ENG objek­to­vo orien­to­va­né metó­dy, objekt neznámy

Kolář J. Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my 10. 1997 ČVUT Pra­ha GIS, geo­gra­fia CES GIS skriptá

Arc­Da­ta Pra­ha Geolo­gic­ká mapa ČR, 1 : 500 000 1999 Geoin­fo, No. 3, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Brno geoló­gia, geo­gra­fia CES mapa

Kate­go­ri­zá­cia úze­mí Čes­kej repub­li­ky 1999 Geoin­fo, No. 4, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Bra­ti­sla­va geo­gra­fia CES stred­ná nad­mor­ská výš­ka, hus­to­ta oby­va­teľ­stva, zhor­še­né prí­rod­né pod­mien­ky pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, mie­ra neza­mest­na­nos­ti, okre­sy ČR mapa

Gemor­fo­lo­gic­ké štruk­tú­ry sve­ta 1999 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Bra­ti­sla­va geo­gra­fia SLO, ENG mor­fo­štruk­tú­ry mapa

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 118 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mož­nos­ti digi­tál­ne­ho spra­co­va­nia uzem­no­plá­no­va­cej doku­men­tá­cie, GIS okre­su Tábor, Kra­jin­né plá­no­va­nie a GIS, príp­ra­va pod­kla­dov pre územ­ný plán obce, GIMIS, MGE PC, MDL apli­ká­cie, MAG, dáta sú načí­ta­né z relač­nej data­bá­zy, trans­for­má­cia ASP do HTML (XML) člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 1820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS – kli­ent Inter­net Explo­re­ru, Využi­tie DPZ na moni­to­ring malop­loš­ných chrá­ne­ných úze­mí, vzá­jom­né vzťa­hy a súvis­los­ti, inter­pre­tač­ný kľúč, mul­tis­pek­trál­na kla­si­fi­ká­cia, ruč­ná inter­pre­tá­cia, vizu­ál­na inter­pre­tá­cia, MCHÚ, rekti­fi­ká­cia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2022 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zame­ra­nie vlí­co­va­cích bodov, metó­da trans­for­má­cie, orto­rek­ti­fi­ká­cia, kva­li­ta sním­kov, ana­ló­go­vé letec­ké sním­ky, stmav­nu­tie okra­jov letec­kých sním­kov, ana­ló­go­va ver­sus digi­tál­ne vyhod­no­te­nie sním­kov, vyhod­no­te­nie tema­tic­kých vrs­tiev člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES auto­ma­tic­ký ver­sus vizu­ál­ny spô­sob vyhod­no­te­nia, dru­ži­co­vé dáta, stred­né infra­čer­ve­né spek­trum, zdra­vot­ný stav vege­tá­cie, vlh­kosť pôdy, fareb­né sním­ky, panc­hro­ma­tic­ké sním­ky, vhod­nosť typu sním­kov, spek­tro­zo­nál­ne sním­ky, mul­tis­pek­trál­ne sním­ky člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2224 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES letec­ké sním­ky, Zís­ka­nie dát – tech­no­ló­gie, digi­ta­li­zá­cia máp, porov­na­nie technicko-​ekonomických para­met­rov jed­not­li­vých metód, pries­to­ro­vá pres­nosť dát, nákla­dy na zís­ka­nie dát, veľ­mi pres­né dáta, dru­ži­co­vá geodé­zia, GPS metó­dy, orto­fo­to­gram­met­ria člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES vek­to­ro­vá gra­fi­ka, Auto­desk SDF, ESRI Sha­pe­fi­le, WebCGM, W3C, SVG – Sca­lab­le Vec­tor Grap­hics, Inter­net Map­per, WWW GIS, PGS LAVA/​MAGMA, Integ­rá­cia GIS a infor­mač­ných sys­té­mov, digi­tál­ny pries­to­ro­vý model sve­ta, colo­or­ga­ni­zač­né infor­mač­né pro­ce­sy člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES pod­po­ra ria­de­nia, SRP – Spa­tial Resour­ce Plan­ning, ERP – Enter­pri­se Resour­ce Plan­ning, atri­bú­to­vé dáta, sprá­va ter­ma­tic­kých dát, využi­tie WWW pro­stre­dia, budúc­nosť GIS, objek­to­vo kom­po­nent­né GIS, dáto­vý model GIS, skrip­ty AML, DBMS, geomet­ric­ký model člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 913 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES run-​time, edi­tá­cia mno­ži­ny hete­ro­gén­nych prv­kov, mode­lo­va­nie zlo­ži­tých prv­kov v sie­ťach, geomet­ria para­met­ri­zo­va­ných kri­viek, ver­zo­va­né sprá­vy sys­té­mu, opti­mis­tic­ké zám­ky, rôz­na repre­zen­tá­cia jed­né­ho prv­ku, vir­tu­ál­ny rea­li­ta a GIS, 3D model, VRML člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 1318 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES Ako sa začí­na­lo s DPZ, Stře­dis­ko dál­ko­vé­ho průz­ku­mu Země – SDPZ, mul­tis­pek­trál­ny pro­jek­tor, ana­ly­tic­ký pre­kre­slo­vač RECTIMAT, Kar­tof­lex, Topo­cart, His­tó­ria, súčas­nosť a budúc­nosť koz­mic­ké­ho DPZ, ame­ric­ké foto­p­ries­kum­né sate­li­ty, CORONA, ARGON, LANYARD člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 1819 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES špi­onáž­ne lety CIA, U‑2, Power­so­va afé­ra, Nati­onal Pho­to Inter­pre­ta­ti­on Cen­tre, pilo­to­va­né lety GEMINI, Synop­tic Ter­rain Pho­tog­rap­hy – S‑005, Synop­tic Weat­her Pho­tog­rap­hy – S‑006, prog­ram Apol­lo, orbi­tál­na sta­ni­ca SKYLAB, Land­sat člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES SPOT – Sys­te­me Pour l‘observation de la Ter­re, IRS, WiFS, radar, ERS1, ERS2, JERS, Fuyo, RADARSAT1, Jet Pro­pul­si­on Labo­ra­to­ry – JPL, SEASAT, Shutt­le Ima­ging Radar‑A – SIR‑A, SIR‑B, STS-​59, STS-​68, Ter­ra, Earth Orbi­ter, Earth Obser­ving, SPOT 5 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 2430 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES LIGHTSAR, Quick­Bird, Infor­mač­ný sys­tém diaľ­nič­nej a cest­nej sie­te ČR, Výcho­do­čes­ký cen­trál­ny dáto­vý sklad správ­cov sie­te, regi­onál­ne zdru­že­nie správ­cov sie­tí, tech­no­ló­gia relač­ných data­báz, aktu­ali­zá­cia dáto­vé­ho skla­du, nevý­ho­dy DGN výkre­sov, GeoAr­chiv člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 3036 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES ER Map­per 6.0, letec­ká meračs­ká foto­gra­fia, geomet­ric­ká trans­for­má­cia, vytvá­ra­nie mozai­ky letec­kých sním­kov, rádi­omet­ric­ké vyrov­na­nie, kla­si­fi­ká­cia mul­tis­pek­trál­ne­ho obra­zu, IDRISI, Car­ta­Linx, mul­tik­ri­te­riál­ne roz­ho­do­va­nie, mul­ti­des­ti­nát­ne roz­ho­do­va­nie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 4, p. 3662 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES manaž­ment v pod­mien­kách neis­to­ty – uncer­tai­ni­ty mana­ge­ment, Arc­View GIS 3.2, Data­ba­se Access 2.0, Cad­Re­a­der načí­ta DGN, DXF, DWG, Ame­ba – IS, Mest­ské kata­stry v Nica­ra­gue, Digi­tal Print Room – sys­tém pre ukla­da­nie digi­tál­nych výkre­sov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 414 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES GIS vp vod­nom hos­po­dár­stve, HEIS ČR, GS Web, GISy­Po – GIS povo­dí, Hod­nos­te­nie zne­čis­te­nia ovzdu­šia v ČR, imis­né moni­to­ro­va­cie sie­te, sle­do­va­nie atmo­sfé­ric­kej depo­zí­cie, ISKO – Infor­mač­ný sys­tém kva­li­ty ovzdu­šia, národ­ná emis­ná bilan­cia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 1425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES REZZO – Regis­ter emi­sií a zdro­jov zne­čis­ťo­va­nia ovzdu­šia, mapo­va­nie imi­sií a ich depo­zí­cie, kon­cen­trá­cie ŤK kle­sa­jú, Neza­mest­na­nosť v ČR, 3D GIS, GRASS, GRASS 3D exten­si­on, Metain­for­mač­né sys­té­my a geoin­for­má­cie, CAGI – Čes­ká aso­ciá­cia pre geoin­for­má­cie člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 26 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES GDDD – Geog­rap­hi­cal Data Desc­rip­ti­on Direc­to­ry, GEIXS – Geolo­gi­cal Elect­ro­nic Infor­ma­ti­on Exchan­ge, ILS – Infor­ma­ti­on Loca­tor Ser­vi­ce, NCGI – Nati­onal Cle­a­rin­ghou­se for Geoin­for­ma­ti­on, SNIG – Nati­onal Sys­tem for Geog­rap­hic Infor­ma­ti­on člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 2650 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ESMI – Euro­pe­an Spa­tial Meta­da­ta Infras­truct­ru­re, Eko­no­mi­ka koz­mic­ké­ho DPZ, Ukla­da­nie pries­to­ro­vých dát v relač­ných data­bá­zach, popis geomet­rie, pries­to­ro­vé data­bá­zy, Baset 4.0, T‑mapViewer, ESRI, JRC Ispra, CGMS – Crop Gro­wth Moni­to­ring Sys­tem člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 5, p. 5060 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES sle­do­va­nie para­met­rov ovply­ňu­jú­cich výno­sy poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a pred­po­ve­de ich výno­sov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 415 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES gene­rá­cia Land­sa­tov, Land­sat 7, Land­sat 1, Land­sat 2, Land­sat 3, Land­sat 4, Land­sat 5, Land­sat 6, Land­sat 7, Buza­na – men­tál­ne mapy – Mind maps, GITA – Geos­pa­tial Infor­ma­ti­on & Tech­no­lo­gy Asso­cia­ti­on, AM/​FM sys­tém, auto­ma­tic­ké mapo­va­nie a spá­va vyba­ve­nia člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 1629 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES letec­ká foto­gram­met­ria, štart dru­ži­ce IKONOS, Spa­ce­I­ma­ging, roz­lí­še­nie 1m, GIS a dyna­mic­ký model rozp­ty­lu zne­čis­ťu­jú­cich látok v ovzdu­ší, foro­gram­met­ria v Pho­To­poL Ste­reo v. 5.5, vizu­ali­zá­cia zmien kra­jin­nej pokrýv­ky, zosuv pôdy, pred­po­klad zosu­vov člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 3037 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES územ­ný roz­voj Bra­ti­sla­vy v rokoch 19491997, his­to­ric­ký vývoj mes­ta, kli­ma­tic­ké mode­ly, GCM, AGCM – model atmo­sfé­ry, OGCM – model oce­ánu, pred­po­veď kli­ma­tic­ké­ho sys­té­mu, gene­ra­li­zá­cia digi­tál­nych geomor­fo­lo­gic­kých máp člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 3854 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES zovše­obec­ne­nie mapo­vých prv­kov, výber vyjad­ro­va­ných sku­toč­nos­tí, kar­to­gra­fic­ká har­mo­ni­zá­cia, digi­tál­na kar­to­gra­fia, kom­pre­sia digi­tál­nych obráz­kov, ECW – Enhan­ced com­pres­sed wave­let, Ima­ge Web Ser­ver, tele­fón s GPS, MapIn­foP­rof­fe­si­onal 5.5, ArcIn­fo 8 člá­nok 1211 – 1082

1999 Geoin­fo, No. 6, p. 5560 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS CES ArcS­DE 8 člá­nok 1211 – 1082

Mapa obje­mo­vej akti­vi­ty radó­nu v pôdach a kon­cen­trá­cie radó­nu v pod­zem­ných vodách, SR 2000 Geoin­fo, No. 1 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 613 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Vod­né nádr­že v ohro­ze­ní, využi­tie DPZGIS pri hod­no­te­ní tran­s­port­ných pro­ce­sov v povo­dí, hroz­ba pôd­nej eró­zie, iden­ti­fi­ká­cia a kvan­ti­fi­ká­cia ško­dy pomo­cou DPZGIS, degra­dá­cia pôdy, výpo­čet eróz­ne­ho odno­su, vizu­ál­ny pre­jav eró­zie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 1316 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES mor­fo­lo­gic­ké zme­ny povr­chu, NDVI – nor­ma­li­zo­va­ný dife­ren­co­va­ný vege­tač­ný index, eróz­ny pro­ces, are­ál aku­mu­lá­cie, tran­s­port uvoľ­ne­né­ho pôd­ne­ho mate­riá­lu, expo­zí­cia, sklo­ni­tosť nad 15°, Integ­ro­va­né hod­no­te­nie eróz­ných rizík, pôd­na eró­zia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 16 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­te­nie kra­ji­ny z hľa­dis­ka náchyl­nos­ti k vod­nej eró­zii, ero­zi­vi­ta, ero­di­bi­li­ta – náchyl­nosť k eró­zii, USLE – Wisch­me­ie­ro­va – Smit­ho­va uni­ver­zál­na rov­ni­ca sta­ty pôdy – Uni­ver­sal Soil Loss Equ­ati­on, kra­ji­na a eróz­ny pro­ces, rule-​based mode­lo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 1622 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mode­lo­va­nie eróz­nych pro­ce­sov, sklo­na tvar povr­chu, geolo­gic­ké pome­ry, pôd­ne pome­ry, land use, simu­lo­va­né eróz­ne pro­ce­sy, Byt IN pri povod­niach, mode­lo­va­nie roz­sa­hu zapla­vo­va­ných úze­mí v oko­lí hor­nej čas­ti toku rie­ky Mora­vy na Slo­ven­sku člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2225 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sof­vér Delft FLS – dvoj­roz­mer­né mode­lo­va­nie povo­dňo­vých javov, mode­lo­va­nie povod­ne, simu­lá­cia povod­ne, Pro­jekt JEN – Jed­not­né evi­den­ce nemo­vi­tos­tí v Praž­skej ener­ge­ti­ke, majet­ko­práv­ne vzťa­hy, evi­den­cia sta­vieb, sta­veb­ná doku­men­tá­cia, evi­den­cia pozem­kov člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2528 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES evi­den­cia sta­vieb, tvor­ba digi­tál­ne­ho mode­lu teré­nu pomo­cou dru­ži­co­vých dát, spra­co­va­nie dru­ži­co­vých ste­re­o­dvo­jíc, kore­lá­cia, výber vlí­co­va­cích bodov, pre­vod do epi­po­lár­nej geomet­rie, radar­gra­met­ria, spra­co­va­nie rada­ro­vých inter­fe­ro­met­ric­kých dvo­jíc člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inter­fe­ro­met­ria, odra­zi­vosť povr­chu, fázo­vá zlož­ka, troj­roz­mer­ný model zem­ské­ho povr­chu, gene­rá­cia výš­ko­vé­ho mode­lu, dru­ži­co­vý digi­tál­ny model teré­nu, šumo­vé hod­no­ty, vyhla­de­nie, výš­ko­vá pres­nosť, inte­rak­cia slneč­né­ho žia­re­nia a zem­ské­ho povr­chu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 2836 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inte­rak­cia rada­ro­vé­ho žia­re­nia a zem­ské­ho povr­chu, výš­ka vege­tá­cie, výš­ka zástav­by, prie­beh teré­nu, odmas­ko­va­nie rôz­nych typov zem­ské­ho kry­tu apli­ká­ci­ou poly­no­mic­kej trans­for­má­cie, zeme­me­rač­stvo, per­spek­tí­vy vo vzde­lá­va­ní v GIS-​och člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 1, p. 3661 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS na základ­nej ško­le, tab­let Wacom Intu­os A3, MIS SPIN, fy Ste­re­op­ho­to, Sym­pó­zium Digi­tál­na pla­né­ta Zem, Peking 29.11. – 2.12.1999, dekla­rá­cia o Digi­tál­nej pla­né­te Zem, obsah roč­ní­ku 1999 člá­nok 1211 – 1082

Vože­ní­lek Vít, Kaňok Jaro­mír Tvor­ba tema­tic­kých máp v GIS, 4. časť 2000 Geoin­fo, No. 1, Supp­le­ment Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­te­nie tema­tic­kých máp, pro­duk­cia tema­tic­kých máp a atla­sov, tema­tic­ké mapy Čes­ké­ho zeme­me­račs­ké­ho a kata­strál­ne­ho úra­du – ČÚZK, tema­tic­ké mapy Geo­gra­fic­ké­ho ústa­vu ČSAV člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 110 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Kanad­ské vlád­ne ini­cia­tí­vy v oblas­ti GIS, Kanad­ská infra­štruk­tú­ra geop­ries­to­ro­vých úda­jov – KIGÚ, CEONET – Cana­dian Earth Obser­va­ti­on Network – Kanad­ská sieť pre sle­do­va­nie Zeme, mapy, sate­lit­né sním­ky, Národ­ný atlas Kana­dy, TWIST na webe člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1014 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Využi­tie tech­no­ló­gie webo­vé­ho apli­kač­né­ho ser­ve­ru, IMS – Inter­net Map­Ser­ver, tech­no­ló­gia apli­kač­né­ho ser­ve­ru, Team Web Infor­ma­tio Sys­tem, Nové ces­ty k uží­va­te­ľom v Trans­ga­se, XML, WAPGIS – využi­tie inter­ne­to­vých a mobil­ných tech­no­ló­gií, pro­to­kol WAP člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1416 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES jad­ro XML, XSL – Exten­sib­le Sty­les­he­et Lan­gu­age, vytvo­re­nie dyna­mic­kých strá­nok PHP, Data­Squ­all, WASP – Magic Ser­ver Page, jazyk Magic, Kodak má na IKONOS 2 kame­ru, IKONOS, Modul opti­cal Teles­co­pe Assem­bly, vybrú­se­né zrkad­lo, modul Focal Pla­ne Unit člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 1620 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES modul Digi­tal Pro­ces­sing Unit, GIS mes­ta Ostra­va na Inter­ne­tu a intra­ne­tu, sprí­stup­ne­nie dát, MapOb­jects 1.2, MapOb­jects IMS 2.0, mapo­vý ser­ver, ODBC­Di­rect, GIS na želez­ni­ci – Pasport odvet­via elek­tro­tech­ni­ky a ener­ge­ti­ky Čes­kých dráh, Čes­ké drá­hy člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 2227 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Sku­toč­né sny o pro­jek­te GAIA, Ráz kra­ji­ny ČR, GISDPZ pomá­ha­jú k iden­ti­fi­ká­cii a hod­no­te­niu rázu kra­ji­ny, kra­jin­ný ráz, zis­ťo­va­nie kra­jin­né­ho rázu, bio­ta, súčas­ná kra­ji­na, typi­zá­cia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 2835 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Pre­ci­si­on far­ming – nový prí­stup k pes­to­va­niu poľ­no­hos­po­dár­ských plo­dín, letec­ké mul­tis­pek­trál­ne sním­ko­va­nie, odraz žia­re­nia, NDVI, mapo­va­nie výno­sov, GIS na okres­nom úra­de – využi­tie GIS pozem­ko­vý­mi úrad­mi člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 3641 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geo­gra­fic­ké infor­má­cie pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, pre­ci­si­on far­ming – PF, živi­ny v pôde, pH pôdy, zhut­ne­nie pôdy – pene­to­gram, mapa úro­dy, výnos, stav zabu­ri­ne­nia, štruk­tú­ra zabu­ri­ne­nia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4243 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­má­cie o život­nom pro­stre­dí z ves­mí­ru – Prog­ram pozo­ro­va­nia Zeme EOS – Earth Obser­ving Sys­tem, sate­li­ty, ves­mír­ne labo­ra­tó­ria ISS, bio­ló­gia eko­sy­té­mov, bio­ché­mia eko­sys­té­mov, bio­ló­gia cyk­lu uhlí­ky, bio­ché­mia cyk­lu uhlí­ka, obeh vody, obeh ener­gie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES varia­bi­li­ta klí­my, pred­po­veď poča­sia, ché­mia atmo­sfé­ry, výskum pev­né­ho zem­ské­ho tele­sa, prie­beh hyd­ro­lo­gic­kých pro­ce­sov, prie­beh bio­che­mic­kých pro­ce­sov, prie­beh atmo­sfé­ric­kých pro­ce­sov, prie­beh eko­lo­gic­kých pro­ce­sov, prie­beh geofy­zi­kál­nych pro­ce­sov člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4344 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sate­li­ty, ERBS, UARS, TOPEX, NSCAT/​ADEOS, TOMS/​Earth Pro­be 96, TRMM, SeaWiFS/​OrbView2, POES, LANDSAT 5, DMPS, ERS1, ERS2, JERS1, ADEOS, Ter­ra AM, QuickS­cat, Lan­sat 7, ACRIMSAT, NMP/​EO‑1, METEOR 3M1, Jason‑1, ENVISAT Series, ADEOS II, ESSP/​VCL, EOS PM člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4445 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ESSP/​GRACE, ICE­Sat, ALOS, SORCE, EOS CHEM, ISS SAGE III, ESSP/​PICASSO-​CENA, ESSP/​CloudSat, METOP Series, ATMOS Series, pred­met moni­to­rin­gu a pou­ži­té prí­stro­je, slneč­né žia­re­nie, cel­ko­vá slneč­ná radiá­cia, ultra­fia­lo­vé spek­trum žia­re­nia, atmo­sfé­ra člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES oblač­nosť, tok žia­re­nia na hor­nú hra­ni­cu atmo­sfé­ry a zem­ský povrch, zráž­ky, tep­lo­ta atmo­sfé­ry, che­miz­mus tro­po­sfé­ry a ozó­nu, che­miz­mus stra­to­sfé­ry, stra­to­sfé­ric­ké a tro­po­sfé­ric­ké aero­só­ly, atmo­sfé­ric­ká vlh­kosť, pev­ni­na, pokry­tiem plôch, využi­tie plôch člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES dyna­mi­ka vege­tá­cia, dyna­mi­ka zmien vege­tá­cie, povr­cho­vá tep­lo­ta, výskyt požia­rov, roz­ší­re­nie požia­rov, tep­lot­né ano­má­lie, vplyv vul­ka­nic­kej čin­nos­ti, frek­ven­cia výsky­tu erup­cií a súvi­sia­ce tep­lot­né ano­má­lie a dopa­dy, vlh­kosť na pev­ni­ne, oce­án člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 45 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES povr­cho­vá tep­lo­ta vody, fytop­lank­tón, rozp­tý­le­ná orga­nic­ká hmo­ta, polia vet­rov, kry­o­sfé­ra, ľad na pev­ni­ne, top­gra­fia pev­nin­ské­ho ľadov­co­vé­ho ští­tu, kolí­sa­nie obje­mu ľadov­co­vé­ho ští­tu, zme­na ľadov­cov, moni­to­ring mor­ské­ho ľadu, roz­ší­re­nie mor­ské­ho ľadu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 4549 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kon­cen­trá­cia mor­ské­ho ľadu, pohyb mor­ské­ho ľadu, tep­lo­ta mor­ské­ho ľadu, sne­ho­vá pokrýv­ka, roz­ší­re­nie sne­ho­vej pokrýv­ky, vod­ný objem sne­hovj pokrýv­ky, GIS a budú­ci uči­te­lia zeme­pi­su – príp­ra­va štu­den­tov Peda­go­gic­kej fakul­te MU v Brne, GIS v škol­skej pra­xi člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 5055 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Výu­ka GIS v sme­re geodé­zie na Sta­veb­nej fakul­te ČVUT v Pra­he, recen­zia GS Web, GEOVAP, dáto­vý sklad, relač­ná data­bá­za, pod­po­ra red­li­nin­gu, ArcIn­fo a Arc­View na čes­kej scé­ne, ARCDATA Pra­ha s.r.o., kon­fe­ren­cia GIS Ostra­ba 2000 člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 2, p. 5659 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­né sys­té­my v les­níc­tve a poľ­no­hos­po­dár­stve, Casino-​21, SETI@home, zachy­te­nie sig­ná­lu mimo­zem­skej civi­li­zá­cie, kli­ma­tic­ké mode­lo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES relá­cie, tabuľ­ky, relač­ný model dát, tabuľ­ka ako repre­zen­tá­cia relá­cie, integ­rit­né obme­dze­nie, sché­ma relač­nej data­bá­zy, ope­rá­cie s relá­cia­mi, selek­cia a pro­jek­cia, spo­je­nie, kar­téz­sky súčin, zjed­no­te­nie, prie­nik, roz­diel, ope­rá­cie za relač­nou algeb­rou člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES jazyk SQL, defi­ní­cia dát v SQL, typy dát v SQL, CREATE TABLE, ALTER TABLE, DROP TABLE, CREATE SCHEMA, inde­xy v SQL, mani­pu­lá­cia dát v SQL, SELECT, jed­no­du­ché prí­ky­zy v SQL, tri logic­ké hod­no­ty, arit­me­ti­ka, agre­gač­né fun­kcie, KONSTRUKT GROUP BY, člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciách, lek­cia I 2000 Geoin­fo, No. 2, Supp­le­ment, p. 2024 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Séman­ti­ka agre­gač­ných fun­kcií, hod­no­to­vé výra­zy člá­nok 1211 – 1082

Geo ČR 500, Súbor digi­tál­nych máp s geoved­nou tema­ti­kou 1:500 000, Geolo­gic­ká mapa 2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia CES geolo­gic­ká mapa ČR, mier­ka 1:500 000 mapa 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 118 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Kata­ster nehnu­teľ­nos­tí v ČR, Kokeš, MISYS, Využi­tie nových tech­no­ló­gií v Kata­stri nehnu­teľ­nos­tí SR, Acti­veX, apli­ká­cia Kata­ster, Berit a kata­ster, nové ISKN, Inter­ne­ti­za­ce ČR, Inter­net v štát­nej sprá­ve a smasprá­ve, Sieť refe­renč­ných sta­níc DGPSČRSR člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 1820 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES napo­je­nie na sieť, zame­ra­nie polo­ho­vých súrad­níc, Auto­CAD Map 2000, prá­ca s gra­fic­ký­mi dáta­mi, prá­ca s negra­fic­ký­mi infor­má­cia­mi, glo­bál­ny súrad­ni­co­vý sys­tém, pre­zen­tá­cia a vykres­ľo­va­nie, plá­vu­ce výre­zy, roz­vr­hnu­tie, Arc­Pad 5, mobil­né mapo­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. Špe­ciál, p. 2025 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES spo­lu­prá­ca Inter­graph a Ben­tley, ATLAS DMT 3.8, MapIn­fo Pro­fes­si­onal 6.0, Topol Digit – prá­ca s vek­to­ro­vý­mi dáta­mi, HP Design­Jet 1055CM, PUK­Ni – pre­hlia­dač­ka, tec­no­ló­gia GeoMe­dia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2526 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES panc­hro­ma­tic­ké sním­ky SPOT, letec­ká foto­gram­met­ria, zem­ra­nie pomo­cou GPS, geode­tic­ké zame­ra­nie, ArcIn­fo, CLAPAS a les­níc­ke mapy, hete­ro­ge­ni­ta, auto­ma­tic­ké spra­co­va­nie sate­lit­ných dát, auto­ma­tic­ká kla­si­fi­ká­cia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2627 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fil­trač­ná metó­da CLAPAS – Clas­se­ment de Pay­sa­ges et Seg­men­ta­ti­on, frek­venč­né his­to­gra­my, kla­si­fi­ko­va­né kete­gó­rie, gene­ra­li­zá­cia obra­zu, refe­renč­né kra­jin­né motí­vy, mini­mál­na veľ­kosť, maxi­mál­na veľ­kosť, spra­co­va­nie štvor­co­vé­ho okna člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2731 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hod­no­ty pries­to­ro­vých vzdia­le­nost­ných vek­to­rov, algo­rit­mus Man­hat­tan, algo­rit­mus Kol­mo­go­rov, Digi­tál­na foto­gram­met­ria ATLAS + TopoL = 3D GIS, digi­tál­ny model teré­nu, tvor­ba orto­fo­to­máp, auto­ma­tic­ká kore­lá­cia ste­re­opá­rov, ste­reo vyhod­no­co­va­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 31 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES tech­no­ló­gia auto­ma­ti­zo­va­nej tvor­by vrs­tev­níc, výpo­čet orien­tá­cií sním­kov aero­trian­gu­lač­ným mode­lom Aero­Sys, auto­ma­tic­ká kore­lá­cia ste­re­opá­rov, odstrá­ne­nie chýb kore­lá­cie v ste­ro móde, hob­lo­va­nie, eli­mi­ná­cia chýb, vyhla­de­nie mode­lu, kon­tro­la mode­lu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 2425 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES fuz­zy logi­ka, pro­ces­ná ana­lý­za GIS, sys­té­mo­vá ana­lý­za GIS, efek­tív­na aktu­ali­zá­cia, koz­mic­ký diaľ­ko­vý pries­kum, sig­nál­ne infor­má­cie, aktu­ali­zá­cia geoda­ta­bá­zy, moni­to­ring úze­mia, iden­ti­fi­ká­cia zmien, loka­li­zá­cia zmien, pod­rob­né zma­po­va­nie zmien člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 3139 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES edi­tá­cia mode­lu, pre­po­čí­ta­ve­nie vrs­tev­níc, SPOT Ima­ge, Moni­to­ro­va­nie úze­mia ovplyv­ne­né­ho ťaž­bou úra­no­vej rudy, urán, metó­da hlav­ných kom­po­nen­tov, gama spek­tro­met­ria, mode­lo­va­nie radó­no­vé­ho rizi­ka, zakys­ľo­va­nie les­ných pôd, oxid siri­či­tý člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 3943 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Význam GIS pri roz­ho­do­va­ní o využi­teľ­nos­ti pozem­ných pros­tried­kov pre váp­ne­nie les­ných pôd, sva­ho­vá dostup­nosť, zapra­vo­va­nie do pôdy, pre­jazd apli­kač­né­ho pros­tried­ku po poras­te, Pred­po­ved­ná a varov­ná služ­ba, Čes­ký narod­ní výbor pro sni­žo­va­ní kata­strof člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 43 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Zvý­še­ná pozor­nosť pois­ťov­ní, Mni­chov­ská pois­ťo­va­cia spo­loč­nosť, eko­no­mic­ké stra­ty, prí­rod­né kata­stro­fy, zvý­še­nie počtu prí­rod­ných kata­strof, mete­oro­lo­gic­ké javy, hyd­ro­lo­gic­ké javy, povod­ne, zákon o krí­zo­vom ria­de­ní a integ­ro­va­nom zachran­nom sys­té­me člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 4348 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES varov­ná služ­ba, pred­po­ved­ná služ­ba, zní­že­nie dopa­dov povod­ní o 30%, prí­va­lo­vé povod­ne, extrém­ne búr­ko­vé zráž­ky, zráž­ko­mer­né sys­té­my, vodo­mer­né čid­lá, ALERT, orga­ni­zá­cia varov­nej a pred­po­ved­nej služ­by ČHMÚ, Men­tál­ne mapo­va­nie MMOST člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 4851 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES MMOST – Mond Map Orga­nic Stu­dy Tech­ni­que, foto­gra­fic­ké číta­nie, uvoľ­ne­ná bde­losť – rela­xed aler­tness, zoznam kľú­čo­vých slov, spúš­ta­cie slo­vá – trig­ger words, reví­zia zís­ka­ných infor­má­cií, upres­ne­nie cie­ľa číta­nia, rých­le číta­nie, Geoap­li­ká­cia roku člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 3, p. 5160 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES MISYS fy GEPRO, Modu­lár­ny infor­mač­ný sys­tém pre mes­tá a obce, GIS v armá­de ČR, Digi­tál­ne tech­nic­ké mapy v Par­du­bi­ciach, Inter­graph, GeoMe­dia 4.0 člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 68 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Súčas­nosť a budúc­nosť dife­renč­ných metód určo­va­nia polo­hy pomo­cou navi­gač­ných dru­žíc, dru­ži­co­vá navi­gá­cia, chy­by urče­nia polo­hy, stred­ná chy­ba mera­nia vzdia­le­nos­tí, EGNOS, Gali­leo, situ­ácia po vypnu­tí SA, moder­ni­zá­cia dru­ži­co­vej navi­gá­cie, GPS člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zave­de­nie dru­hé­ho civil­né­ho kmi­toč­tu L2 1227.6 MHz, kori­go­va­nie ohy­bu v iono­sfé­re, zni­že­nie chy­by na 5 m, tre­tí civil­ný kmi­to­čet 1176.45 MHz, GPS – kom­plex­né tech­no­ló­gie, Mož­nos­ti využi­tie GPSDGPSČR, C/​A kód, DGPS, ALF – služ­ba Tele­ko­mu, Tri­mus člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 1115 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES import dát z Psi­onu do PC, úče­lo­vé sle­do­va­nie vozi­diel, kni­ha jázd, apli­ká­cie DGPS Tri­mus, špe­ciál­ne mera­nie v zales­ne­nom úze­mí, GPS v rukách geomor­fo­ló­ga, nasta­ve­nie GPS para­met­rov, prí­ji­mač GeoEx­plo­rer, kalib­rá­cia a plá­no­va­nie GPS mera­nia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 1625 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Budúc­nosť sie­te GPS, Refe­renč­ná sieť sta­níc v ČR, zlo­čin, trest, Využi­tie GPS v poli­caj­nej pra­xi, Potre­ba GPS na okres­nom úra­de, jed­no­frek­venč­ný TRIMBLE Path­fin­der Pro­XR, Letec­ké sním­ky rieč­nej nivy, Využi­tie letec­kých sní­mok na SVP, Povo­die Duna­ja člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 26 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Využi­tie rada­ro­vých dru­ži­co­vých dát pri roz­poz­ná­va­ní poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, prí­nos dru­ži­co­vých dát pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, množ­stvo name­ra­né­ho odra­ze­né­ho žia­re­nia rada­ro­vých sní­ma­čov, tech­nic­ké para­met­re rada­ru, para­met­re zem­ské­ho povrv­hu člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 2627 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­na vlh­kos­ti pôdy, zme­na ref­lex­ných schopnps­tí pôdy, kla­si­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, odra­zi­vosť pre poľ­no­hos­po­dár­ske plo­di­ny, čso­vá rada scén, koefi­cient odra­zi­vos­ti, vývoj odra­zi­vos­ti plôch poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín v čase, ana­lý­za odra­zi­vos­ti člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 2830 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES neria­de­ná kla­si­fi­kač­ná ana­lý­za, ISODATA clus­te­ring, Synt­he­tic chan­nel com­po­si­tes, Byte sli­ced com­po­si­te, Ort­ho­En­gi­ne Radar Edi­ti­on, EASI/​PACE, PCI Geoma­tics, GISAT, mana­žer­ské nad­stav­by infor­mač­ných sys­té­mov, ana­lý­za dát, GeoMe­dia člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3034 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­ný sys­tém drob­ných vod­ných tokov ČR, prog­ram Topas, prog­ram Tok­Trans, Infor­mač­ný sys­tém vodo­vo­dov a kan­li­zá­cií, Mana­žér SMS­Man, Kam s odpa­dom – úlo­ha pre GIS, Vyhľa­dá­va­nie sklád­ko­vých loka­lít pomo­cou geoin­for­mač­ných tech­no­ló­gií, SRP vi WEB člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3538 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Spa­tial Resour­ce Plan­ning – pries­to­ro­vé plá­no­va­nie zdro­jov, Smal­lword WEB, Smal­lword Scout, gra­fic­ký výrez, tabuľ­ky, mera­nie vzdia­len­so­tí, mera­nie plôch gra­fic­kých objek­tov, inte­rak­tív­ne požia­dav­ky, lok­li­zá­cia výsled­kov, Pra­ha na dla­ni člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 3844 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES wapo­vá apli­ká­cia Mapa Pra­hy 1, for­mát WBMP, Ako nájsť dáta – Metain­for­mač­ný sys­tém CAGI, CAGI – Čes­ká aso­ciá­cia pre geoin­for­má­cie, Všet­ko na Intra­net, Integ­ro­va­ný tech­nic­ký infor­mač­ný sys­tém 2000SPP, Slov­trans­gaz, ITIS, Poly-​Shape člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 4451 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Trans­for­má­cia línií na poly­gó­ny v Arc­View, vyhľa­da­nie prie­ni­ku línií, GIS pre mes­tá a obce, Siri­on, TopoL Inter­net ser­ver, Nati­onal Geog­rap­hic Maps, Fores­ta SG člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 5258 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GLOBE – Glo­bal Lear­ning And Obser­va­ti­ons to Bene­fits the Envi­ron­ment – Celo­sve­to­vé pozo­ro­va­nie život­né­ho pro­stre­dia, GIS Seč 2000, Archi­tek­ti a GIS, Glo­bál­ne pries­to­ro­vé infra­štruk­tú­ry v Juž­nej Afri­ke člá­nok 1211 – 1082

2000 Geoin­fo, No. 4, p. 5962 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ďiaľ­ko­vý pries­kum život­né­ho pro­stre­dia (kon­fe­ren­cia) člá­nok 1211 – 1082

Kova­řík Vla­di­mír Anglicko-​český a Česko-​anglický slov­ník foto­gram­met­rie a DPZ 2000 Geoin­fo, No. 5, Supp­le­ment, p. 124 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, DPZ, foto­gram­met­ria CES DPZ slov­ník 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Rakús­ky zeme­me­račs­ká úrad, Plán roz­vo­ja lesa, Mapo­va­nie bio­to­pov, Plá­ny uspo­ria­da­nia kra­ji­ny – eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie kra­ji­ny, tvor­ba bio­ko­ri­do­rov, bio­cen­tier, uspo­ria­da­nie eko­lo­gic­kej sie­te kra­ji­ny, Geolo­gic­ký infor­mač­ný sys­tém GEOLOGIS člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Úrad hor­no­ra­kús­kej zem­skej vlá­dy, Poľ­sko, Gló­wny Urzad Geodez­ji i Kar­to­gra­fii, bez GIS data­báz, HYDRO – mana­ge­ment spod­ných vôd, IWIEP – chrá­ne­né oblas­ti, JAWO – moni­to­ring povr­cho­vých tečú­cich vôd, MONBADA – moni­to­ring spod­ných vôd člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ML – les­níc­ky moni­to­ring, SAYPW, SAZPK – ana­ly­tic­ký sys­tém zne­čis­te­nia ovzdu­šia, SIGOP – nebez­peč­né odpa­dy, pre­po­je­nie čes­kých a zahra­nič­ných dát, pre­vod na S‑JTSK, správ­ne urče­nie geo­gra­fic­ké­ho dátu­mu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2428 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Poznám­ky k čes­kým pred­bež­ným nor­mám pre geo­gra­fic­kú infor­má­ciu, Pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na – Mora­va a Beč­va, prin­cí­py pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, Flo­od Mana­ge­ment in the Czech Repub­lic, DHI Water and Envi­ron­ment (Dán­sko), DHI Hyd­ro­in­form člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Danish Envi­ron­men­tal Pro­tec­ti­on Agen­cy, Danish Coope­ra­ti­on for Envi­ron­ment in Eas­tern Euro­pe – DANCEE, zráž­ko – odto­ko­vý model a hyd­ro­dy­na­mic­ký model rie­ky Mora­va, SW Mike 11, sme­ry pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­na využi­ta pôdy v povo­dí, obno­va retenč­nej fun­kcie údol­nej nivy, schop­nosť vege­tač­né­ho kry­tu spo­ma­liť povr­cho­vý odtok člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­ny osev­ných postupv, sme­ru orby, roz­čle­ne­nie veľ­kých plôch bio­ko­ri­dor­mi, zme­na využi­tia ornej pôdy, na lúky a lesy, veľ­ká sklo­ni­tosť teré­nu – nut­ná zme­na, tes­ne pri vod­nom toku – nut­ná zme­na na lúky, obno­va retenč­nej fun­kcie údol­nej nivy člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 811 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v boji s neza­mest­na­nos­ťou, Digi­tál­ny model kra­ji­ny a jeho využi­tie k iden­ti­fi­ká­cii eróz­nych rizík v povo­dí, odto­ko­vý model, požiar­ny model, rozp­ty­lo­vý model, CORMIX, WASP5, MIKE11, ZNEC, STREAM, STROM, QUAL2E, ITACA, ANSWERS, CREAMS, AGNPS, SMODERP člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 1122 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES WEPP, SWRB, EUROSEM, SPUR, PEG, dPEG, Ero­si­on 3D, model Ero­si­on 3D, vstup­né dáta prog­ra­mu Ero­si­on 3D, Mode­lo­va­nie hyd­ro­lo­gic­kých feno­mé­nov, prog­ra­mo­va­cie jazy­ky AML, Ave­nue, MINDER, GIS na Šuma­ve, GIS a spo­lu­prá­ca v ochra­ne prí­ro­dy nepoz­ná hra­ni­ce člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 2229 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Skal­né útva­ry reli­é­fu, Zis­ťo­va­nie záko­ni­tos­tí výsky­tu skal­ných tva­rov nástroj­mi GIS, GPS Trim­ble, VRS – Vir­tu­ál­na refe­renč­ná sta­ni­ca, cen­ti­met­ro­vá pres­nosť, KRASGIS‑e, využi­tie GIS v ochra­ne prí­ro­dy, využi­tie GIS vo výsku­me, bio­lo­gic­ké hod­no­te­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 2930 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kli­ma­tic­ké hod­no­te­nie, geomor­fo­lo­gic­ké hod­no­te­nie, kon­štruk­cia rezov reli­é­fu, štú­die osl­ne­nia, štú­dium pocho­va­ných fosíl­nych kra­so­vých javov, spra­co­va­nie sta­rých ban­ských máp, spra­co­va­nie geofy­zi­kál­nych dát, Zber polo­ho­vých dát s met­ro­vou pres­nos­ťou člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 30 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES sig­nál GPS, fázo­vá zlož­ka, geodé­zia, budo­va­nie geode­tic­kých zákla­dov, inži­nier­ska geodé­zia, sta­veb­ná geodé­zia, auto­ri­zo­va­ný uží­va­teľ, služ­ba PPS, GPS pri­jí­mač, kryp­to­gra­fic­ký kľúč, šif­ro­va­ný P‑kód, Y‑kód, neau­to­ri­zo­va­ný uží­va­teľ, služ­ba SPS, C/​A kód člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 3036 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES kmi­to­čet L1, SA, fázo­vé mera­nie, dife­renč­né mera­nie – DGPS, zruš­nie chy­by SA, ostat­né chy­by, rozp­tyl mera­nie GPS s a bez SA, Encyk­lo­pé­dia Chrá­ne­né úze­mia ČR, Pohľad do minu­los­ti – letec­ká arche­oló­gia, tie­ňo­vé efek­ty, šik­mé ran­né sln­ko člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES šik­mé večer­né sln­ko, rozo­ra­né mohy­ly, valy, prie­ko­py, medze sta­rých polí, plu­ži­ny, čerstvý sne­ho­vý pokryv, pôd­ne prí­zna­ky, výplň jám, výplň chát, výplň prie­kop, pôda, rozo­ra­né valy, vege­tač­né prí­znakx, iná štruk­tú­ra zahĺbe­ní do pod­lo­žia – podor­ni­čie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 36 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES far­ba pôdy, zapl­ne­nie zahĺbe­nia, obo­ha­te­nie živi­na­mi, obo­ha­te­nie fos­fát­mi, splác­hnu­tá orni­ca, obo­ha­te­ni odpad­ka­mi, moc­nej­šia vrstva pôdy, vlh­šia pôda, dlh­šie kore­ne rast­lín, hus­tej­šie ras­te­né obi­lie, rých­lej­šie dozrie­va­jú­ce obi­lie, prie­pust­né pod­lo­žie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 3640 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ, letec­ká arche­oló­gia CES vysý­cha­jú­ce pod­lo­žie, pies­ky, štr­ko­pies­ky, spra­še, suché leto, obil­ni­ny, šik­mé svet­lo, výš­ka 200500 met­rov, veľ­ká hus­to­ta nále­získ, prie­me­ro­va­nie geofy­zi­kou – cézi­ovým mag­ne­to­met­rom, Netra­dič­né využi­tie šik­mých letec­kých sním­kov, výho­dy, bez nák­lo­nu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4043 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Nák­lon vrtuľ­ní­ku do 10°, sko­ré dopo­lud­nie, plas­tic­kosť úze­mia, kon­trast medzi osl­ne­ný­mi a zatie­ne­ný­mi plo­cha­mi, slab­ľia dyna­mi­ka ovzdu­šia, spra­co­va­teľ­ský postup šik­mých letec­kých sním­kov člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4449 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mapy pre Čer­no­byl – tes­to­va­nie vhod­nos­ti dru­ži­co­vých sním­kov pre tvor­bu topo­gra­fic­kej a tema­tic­kej mapy na Ukra­ji­ne, T‑WIST, Test GPS pri­jí­ma­čov, 12 kaná­lo­vé para­lel­né pri­jí­ma­če, hus­to zasta­va­né oblas­ti, les­na­té oblas­ti, GARMIN, eTrex Sum­mit, GPS 12XL člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 4954 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GPS III Plus, Stre­et­Pi­lot, navi­gá­cia pre jaz­du auto­mo­bi­lom, Met­ro­Gu­ide, Info­Ma­pa 7.0, mož­nosť uby­to­va­nia, mož­nosť čer­pa­nia ben­zí­nu, svo­je vlast­né ras­tro­vé dáta, šta­tis­ti­ka, Inter­graph v roku 2000, Jozef Havaš, Ivan Kříž, GPS a čes­ká kar­to­gra­fia člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, No. 5, p. 5460 Com­pu­ter Pre­ss Brno geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geodé­zie ČS, XIX. kon­gres ISPRS, GIS v Olo­mou­ci, GDTA – digi­tál­na kar­to­gra­fia vo Fran­cúz­sku člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Integ­rá­cia dát v prí­ro­de, rene­san­cia geo­gra­fic­kých vedo­mos­tí, Dáta sys­té­me PREFARM – moder­né poľ­no­hos­po­dár­stvo v infor­mač­nej spo­loč­nos­ti, úspo­ra prie­mys­lo­vých hno­jív, úspo­ra vápe­na­tých hno­jív, účel­nej­šie využí­va­nie plo­dín, efek­tív­nej­šie hos­po­dá­re­nie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 15 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pre­ci­si­on making, pre­cíz­ne poľ­no­hos­po­dár­stvo, zís­ka­nie výno­so­vej úrov­ne, výno­so­vý moni­tor LH 565, roz­me­tač hno­jív, vyhod­no­co­va­nie obra­zov polí dozrie­va­jú­cich plo­dín , výno­so­vý pred­po­klad, roz­diel­ny výno­so­vý poten­ciál člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1516 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES roz­diel­ny vstup inten­zi­fi­kač­ných fak­to­rov, zóny pôd­ne­ho poten­ciá­lu, zee­fek­tív­ne­nie, mana­ge­ment zón, varia­bil­né dáv­ko­va­nie dusí­ka, mera­nie aktu­ál­nej potre­by dohno­je­nia na zákla­de obsa­hu chlo­ro­fy­lu v lis­toch, závis­losť chlo­ro­fyl – hno­je­nie, N‑tester člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1617 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES hno­je­nie on-​line, pri­po­je­nie k ser­ve­ru s dáta­mi polí, infor­má­cie o svo­jich poliach na počí­ta­či, znač­ná pries­to­ro­vá varia­bi­li­ta, efek­tív­nej­šie využi­tie pôd­ne­ho poten­ciá­lu, uspeš­nej­šie hos­po­dá­re­nie, Kar­to­gra­fic­ké die­lo a autor­ský zákon, pou­ži­tie, využi­tie člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 1720 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zne­uži­tie, autor­ský zákon, Luž­né lesy, kom­plex luž­ných lesov na súto­ku Dyje a Mora­vy, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, BR Pála­va, Digi­tál­ne dáta stred­ných merí­tok u našich suse­dov, Nemec­ko – ATKIS – Úrad­ný topograficko-​kartografický infor­mač­ný sys­tém člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2021 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ATKIS-​DLM 25 – Digi­ta­les Lands­chafts­mo­del, Digi­ta­les Gelän­de­mo­dell, for­mát SICAD-​SQD, EDBS – Ein­he­it­li­chen DatenBank-​Schnittstelle, SIEMENS, kon­verz­né prog­ra­my, GISCON, SASKO, Säch­sis­chen Lan­de­samt für Umwelt und Geolo­gie, Bavor­sko člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Mapo­va­nie bio­to­pov – Bio­top­kar­tie­rung – BIO, Mapo­va­nie dru­ho­vej ochra­ny – Arten­schutz­kar­tie­rung ‑ASK, Chrá­ne­né úze­mia – Schutz­ge­biet­ska­tas­ter, Schutz­ge­bietr­gren­zen, Pries­to­ro­vé čle­ne­nie kra­ji­ny – Rau­mord­nungs­ka­tas­ter – ROK člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS vod­né­ho hos­po­dár­stva – Geog­rap­his­ches Infor­ma­ti­ons­sys­tem Was­ser­wirts­chaft, GIS-​Was, Bay­eris­ches Lan­de­samt für Was­ser­wirts­chaft, Digi­tál­na geolo­gic­ká mapa Bavor­ska – Digi­ta­le Geolo­gis­che Kar­te von Bay­ern člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Ochra­na pod­zem­ných vôd – Kar­ten der Schutz­funk­ti­on der Grun­dwas­ser­rüber­dec­kung, Bay­eris­ches Geolo­gis­ches Lan­de­samt, Poľ­no­hos­po­dár­ska sta­no­višt­ná mapa, Les­nic­ký rám­co­vý plán, fun­kcie lesa, Les­ná hos­po­dár­ska mapa, Les­nic­ká sta­no­visšt­ná mapa člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Les­ná hos­po­dár­ska mapa pre štát­ne lesy, Rakús­ko, Bun­de­samt für Eich und Ver­mes­sung­swe­sen – BEV, DGM – digi­tál­ny model teré­nu, Digi­tál­ny model kra­ji­ny, topo­gra­fic­ký model člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 22 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES objek­to­vý dáto­vý model s dopra­vou, síd­la­mi, pries­to­ro­vým čle­ne­ním, využi­tím kra­ji­ny­sú­bor hra­níc les­ných plôch, terén, mená topo­gra­fic­kých objek­tov, Digi­ta­le Ortop­ho­tos Öster­re­i­chis­che Luft­bild­kar­te – orto­fo­to­ma­py, tema­tic­ké envi­ron­men­tál­ne dáta člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2223 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Spol­ko­vý úrad pre život­né pro­stre­die, kata­lóg dát o život­nom pro­stre­dí, Spol­ko­vé minis­tres­tvo pre poľ­no­hos­po­dár­stvo a les­níc­tvo, digi­tál­na les­nic­ká data­bá­za GIS dát GIS-​Forst, data­bá­za život­né­ho pro­stre­dia NÖGIS člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 23 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Infor­mač­ný sys­tém o spod­ných a povr­cho­vých vodách, Pás­ma zdro­jov spod­ných vôd – pred­po­kla­da­né zdro­je pit­nej vody, Ochran­né pás­ma vôd a mies­ta odbe­ru pit­nej vody, Prí­rod­né par­ky, chrá­ne­né kra­jin­né oblas­ti, prí­rod­né rezer­vá­cie, Hra­ni­ce lesa člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zapo­je­nie údol­nej nivy na pre potre­by povo­dňo­ve­ho prie­to­ku, umož­ne­nie maxi­mál­ne­ho roz­lie­va­nia, využi­tie pri­ro­dze­nej trans­for­má­cie povo­dňo­vej vlny, zní­že­nie kul­mi­nač­ných prie­to­kov, úpl­ne odstrá­ne­nie pozdĺž­nych hrá­dzí, obno­va lesov a lúk člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zavod­ne­nie odsta­ve­ných ramien rieč­ne­ho kory­ta, zvý­še­nie retenč­nej schop­nos­ti údol­nej nivy zvý­še­ním nive­le­ty nie­kto­rých prieč­nych komu­ni­ká­cií, výstav­ba odsa­de­ných hrá­dzí pozdĺž obcí v údol­nej nive, lokál­na ochra­na, ochran­né hrá­dze pozdĺž zástav­by člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 28 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES nádr­že, pol­de­ry, vod­né nádr­že, nové vod­né­ná­dr­že, nad­lep­šo­va­nie prie­to­kov v obdo­bí sucha, záso­bo­va­nie vodou, výro­ba elek­tric­kej ener­gie, pre­ru­še­nie mig­rá­cie rýb, trva­lé zapla­ve­nie údo­lia, suché nádr­že – pol­de­ry, využi­tie pol­de­rov ako lúky, obto­ko­vé kaná­ly člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 2830 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES ume­lé kory­tá, prob­le­ma­tic­ká rea­li­zá­cia obto­ko­vý kaná­lov, urých­le­nie postu­pov povo­dňo­vej vlny, záto­po­vé mapy, navr­hnu­té sce­ná­re pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, zme­na využi­tia pôdy v povo­dí a obno­ve­nie retenč­nej a eko­lo­gic­kej fun­kcie údol­nej nivy člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3032 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES lokál­ne ochra­na sídel­ných útva­rov, pre­ve­de­nie 45% ornej pôdy na povo­die – 25% lesy, 75% lúky, ohrá­dzo­va­nie, nádrž Tep­li­ce – 165 mili­ó­nov m3, pol­der­Tep­li­ce, pol­der Mohel­ni­ce, nádrž Hanu­šo­vi­ce, prie­plav Dunaj – Odra – Labe, lokál­na ochra­na miest člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 32 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES 10 sce­ná­rov pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, eko­no­mic­ké zhod­no­te­nie pro­ti­po­vo­dňo­vých opat­re­ní, Tho­mas Ihly, Gran­tley Smith, výpo­čet povodň­no­vých škôd – flo­od dama­ge ana­ly­sis tool, ana­lý­za eko­no­mic­ké výhod­nos­ti navrho­va­ných opat­re­ní – bene­fit cost ana­ly­sis člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3334 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES SIAS – agent – zabez­pe­če­ný prí­stup k geoin­for­má­ciam na Inter­ne­te, Smal­lworld Inter­net App­li­ca­ti­on, Ser­ver fir­my GE Smal­lworld, štan­dar­dy XML, WMS – Web Map­ping Stan­dard kon­zor­cia Open GIS, GML (Geog­rap­hic Mar­kup Lan­gu­age), PNG, JPEG, GML, HTML, TXT, SQL člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3435 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pod­po­ra Orac­le Spa­tial, DXF/​DWG, SHP, eCog­ni­ti­on – objek­to­vo orien­to­va­ná obra­zo­vá ana­lý­za pre kla­si­fi­ká­ciu dát DPZ, kla­si­fi­kač­né postu­py vyhod­no­co­va­nia dát, algo­rit­my a tech­no­ló­gie inte­li­gent­né­ho roz­poz­ná­va­nia obra­zov člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 35 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES seg­men­tá­cia obra­zo­vých dát na zákla­de spek­trál­nych a tex­tu­rál­nych para­met­rov, vlast­ná kla­si­fi­ká­cia, seg­men­tá­cia pod­ľa veľ­kos­ti objek­tov, Defi­niens, PCI Geoma­tics, geo­gra­fic­ký for­mát GeoGa­te­way, prav­de­po­dob­nost­ná kla­si­fi­ká­cia Maxi­mum Like­li­ho­od a Iso­da­ta člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3537 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Land­sat The­ma­tic Map­per, SPOT XS, Moni­to­ro­va­nie zmien využi­tia kra­ji­ny pros­tried­ka­mi DPZ, ana­lý­za v časo­vom hori­zon­te, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu a kla­si­fi­ká­cia, digi­tál­ne spra­co­va­nie obra­zu, pred­spra­co­va­nie obra­zu, zvý­raz­ne­nie obra­zu člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3738 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kla­si­fi­ká­cia obra­zu, neria­de­ná kla­si­fi­ká­cia, vytvá­ra­nie zhlu­kov pixe­lov zo sním­ku v n‑rozmernom pries­to­re, kla­si­fi­ká­cia algo­rit­mom ISOCLUSS, zhlu­ko­va­nie tried modu­lom AGGREG, zis­ťo­va­nie a ana­lý­za zmien, vyhod­no­te­nie dát člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 3842 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES inter­pre­tá­cia výsled­kov porov­ná­va­nia, metó­dy iden­ti­fi­ká­cie zmien v kra­ji­ne pros­tried­ky­mi GIS, dife­ren­cie, obra­zo­vé podie­ly, porov­na­nie výsled­kov kla­si­fi­ká­cie, ana­lý­za vek­to­ru spek­trál­nej zme­ny, GLOBE5 rokov prog­ra­mu, DPZ na stred­nej ško­le, Mul­tiS­pec člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 4244 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES vege­tač­né inde­xy, index NDVI – nor­ma­li­zo­va­ný dife­ren­co­va­ný vege­tač­ný index, Zabez­pe­čo­va­cie sys­té­my áut, vyhľa­dá­va­nie odcu­dze­ných áut, LO-​JACK, rádi­ona­vi­gá­cia, Sher­log, Test GPS pri­jí­ma­čov, Magel­lan GPS Bla­zer 12, magel­lan GPS 315, Magel­lan GPS Color TRAK člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 4455 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Magel­lan GPS MAP 410, Veľ­trh GIS v Seči, prof. Ing. Bohu­slav Vever­ka DrSc., Gei­in­for­ma­ti­ka na doprav­nej kon­fe­ren­cii, Dru­ži­co­vá navi­gá­cia v letec­tve, Pre­cíz­ne poľ­no­hos­po­dár­stvo Olo­mouc, Tech­no­lo­gic­ké nor­my geo­gra­fic­kých infor­má­cií, Forum Geoma­ti­cum v Brne člá­nok 1211 – 1082

2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, p. 5562 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Uží­va­te­lia T‑Mapy v Hrad­ci Krá­lo­vé, GeoFo­rum cs 2000, Uží­va­te­lia Hyd­ro­soft a Siri­on, Arc­GIS – uží­va­te­lia ESRIERDASČR, Využi­tie DPZ, súčas­ný stav a per­spek­tí­vy, Tat­ry – kon­fe­ren­cia GIS 2000 člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 113 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pohľa­dy, CREATE VIEW, aktu­ali­zá­cia pohľa­dov, sys­té­mo­vý kata­lóg, ochra­na dát voči neo­práv­ne­né­mu prí­stu­pu, prog­ra­mo­va­nie s SQL, hos­ti­teľ­ská ver­zia SQL, jazyk modu­lov, dyna­mic­ké SQL, trans­kak­cie, štruk­tú­ra SQL92, štan­dar­dy, objek­to­ve relač­né data­bá­zy člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 1321 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES objek­to­vé data­bá­zy, ODMG, roz­ší­ri­teľ­nosť, uží­va­teľ­sky defi­no­va­né typy a fun­kcie, ODBC, objek­to­vý relač­ný model, dáto­vé typy SQL 1999, abs­trakt­né dáto­vé typy, fun­kcie ver­sus metó­dy, typ riad­ku, typ odka­zu, typ kolek­cie, SQL v komerč­ných sys­té­moch člá­nok 1211 – 1082

Pokor­ný Jaro­slav SQL v troch lek­ciach 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 4, Supp­le­ment, p. 2128 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES štan­dar­di­zá­cia OOOR tech­no­ló­gií člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1016 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Geo­gra­fic­ké dáta v ČR, meta­dá­ta, veľ­mi níz­ke poplat­ky v štát­nych orga­niá­ciach, verej­ne dostup­né digi­tál­na dáta, ZABAGED, vek­to­ro­vá topo­gra­fic­ká data­bá­za z atri­bút­mi, Dáta o kra­ji­ne vče­ra a dnes, 160 rokov tvá­re čes­kej kul­tur­nej kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1617 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES 162 rokov čes­kej kul­túr­nej kra­ji­ny, koefi­cient mie­ry antro­po­gén­ne­ho ovplyv­ne­nia kra­ji­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 1730 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v medi­cí­ne – hod­no­te­nie vply­vu von­kaj­šie­ho zne­čis­te­nia ovzdu­šia na výsky­te aler­gií, regres­ná ana­lý­za, Kli­ma­tic­ké zme­ny a ochra­na prí­ro­dy, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2, sce­ná­re, Dáta o kra­ji­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 32 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS a slneč­ná ener­gia, určo­va­nie pries­to­ro­vej varia­bi­li­ty prí­ko­nu slneč­né­ho žia­re­nia v hor­ských oblas­tiach, prob­lém odme­ra­nia množ­stva dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho žia­re­nia, prog­ram SOLEI-​32 – výpo­čet ploš­nej varia­bi­li­ty dopa­da­jú­cej slneč­nej ener­gie člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 3334 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES albe­do – koefi­cient odra­zu dopa­da­jú­ce­ho žia­re­nia, index oblač­nos­ti, prog­ram PESOLEI, Kra­ji­na – obraz sta­vu spo­loč­nos­ti, využi­tie GIS k regis­trá­cii a ana­lý­zam mien v kra­ji­ne, ana­lý­za dri­ving for­ces, eko­no­mi­ka spô­so­bu­je zme­ny v kra­ji­ne člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 3440 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES zme­ny vo využi­tí poľ­no­hos­po­dár­skej a les­nej pôdy v ČR20 sto­ro­čí, vplyv miest­ne­ho hos­po­dár­stva, vplyv prí­ro­dy, vplyv polo­hy, posu­dzo­va­nie vply­vu ľud­ských akti­vít na ŽP, Cest­ný obchvat mes­ta Chru­dim, digi­tál­ne dáta, Geo­gra­fic­ké infor­mač­né sys­té­my a SQL člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 4049 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES pries­to­ro­vé dáta, relač­né data­bá­zy, geomet­ric­ký model, Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a GIS, MII­GAiK, del­ta Vol­gy v Kas­pic­kom mori, veľ­ké zme­ny v zato­pe­ných úze­miach – veľ­mi níz­ka sklo­nis­tosť – 0.05 °C na veľ­kej plo­che, GeoMe­dia 4.0 – zme­ny člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 1, p. 5056 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES dyna­mic­ké mapy na Inter­ne­te, TMa­py, Auto­CAD Land Deve­le­op­ment Desk­top 2i – recen­zia, COGO body, tvor­ba DMT člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 815 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES GIS v ban­kov­níc­tve, ban­ko­ma­to­vé pre­vádz­ky v cen­tre Bra­ti­sla­vy, Ana­lý­za obsluž­ných zón ban­ko­ma­tov, vyčle­ne­nie jed­no­du­chých obsluž­ných zón vzdia­le­nost­ný­mi ana­lý­za­mi a alo­kač­nou ana­lý­zou v cest­nej sie­ti, Rea­li­zá­cia GIS v Dolech Nástup Tuši­mi­ce – v bani člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 1624 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Má zmy­sel budo­vať GIS vo verej­nej sprá­ve ?, Využi­tie les­níc­kych typo­lo­gic­kých máp pre GIS, les­níc­ka typo­ló­gia, Využi­tie GIS v mode­lo­va­ní ploš­né­ho zne­čis­te­nia, model SWAT, Eko­lo­gic­ká sta­bi­li­zá­cia kra­ji­ny v zápla­vo­vom úze­mí pomo­cou GIS, hyd­ro­lo­gic­ké mode­ly člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 2439 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES kon­flikt medzi ÚSES a kon­cep­ci­ou pro­ti­po­vo­dňo­vej ochra­ny, pri­ori­ty zara­de­nia bio­cen­tra do ÚSES, Atlas SSR, Atlas ŽP v Pra­he na Inter­ne­te, Objek­to­vá orien­tá­cia v tele­ko­mu­ni­kač­ných a dis­tri­buč­ných spo­loč­nos­tiach člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 3952 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES infor­má­cie nesú pre­važ­ne pries­to­ro­vé cha­rak­te­ris­ti­ky, Autor­sko­práv­na ochra­na geo­gra­fic­kej infor­má­cie, Mož­né zdro­je infor­má­cií pre výskum a vývoj GIS a súvi­sia­cich oblas­tí, GIS doku­men­tu­je zme­ny kra­ji­ny na Sibí­ri, antro­po­gén­na tech­no­gén­na púšť člá­nok 1211 – 1082

2001 GeoIn­fo, Vol. 8, No. 2, p. 5380 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES Digi­tál­na foto­gram­met­ria, Zeme­me­rač­stvo a kata­ster II., GPS GARMIN člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján, Sit­ko Roman Sys­té­my pre pod­po­ru roz­ho­do­va­nia 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, Supp­le­ment, p. 18 Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DSS, SDSS, apli­ko­va­ná infor­ma­ti­ka, auto­ma­ti­zo­va­ný infor­mač­ný sys­tém, ume­lá inte­li­gen­cia, roz­ho­do­va­nie pries­to­ro­vých prob­lé­mov ako pro­ces, fak­tro­ry, obme­dze­nia, výbe­ro­vá fun­kcia, heuris­ti­ka, cieľ roz­ho­do­va­nia, hod­no­te­nie, tech­ni­ky a soft­vé­ro­vé pro­duk­ty člá­nok 1211 – 1082

Tuček Ján, Sit­ko Roman Sys­té­my pre pod­po­ru roz­ho­do­va­nia 2000 GeoIn­fo, Vol. 7, No. 6, Supp­le­mentm, p. 9 – Com­pu­ter Pre­ss Pra­ha geo­gra­fia, GIS, DPZ CES DSS a ich gene­rá­to­ry, úlo­ha SDSSGIS, pros­tried­ky pre budo­va­nie báz bez zna­los­tí, neos­trá logi­ka, fuz­zy logi­ka, prí­kla­dy apli­ká­cií SDSS člá­nok 1211 – 1082

Use Facebook to Comment on this Post