2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Belianska jaskyňa – jediná verejne prístupná jaskyňa vo Vysokých Tatrách

Hits: 4191

Belian­ska jas­ky­ňa sa nachá­dza v Tatrans­kej Kot­li­ne. Je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou vo Vyso­kých Tat­rách. Nie­kto­ré čas­ti jas­ky­ne, kto­rá leží v masí­ve Koby­lie­ho vrchu, majú zau­jí­ma­vé náz­vy: Stĺpo­vý dóm, Prie­pasť Pek­lo, Kal­vá­ria, Dóm SNP, Pal­mo­vá sieň, Vodo­pá­do­vý dóm, Hudob­ná sieň, Rúro­vý dóm, Hli­ne­ná chod­ba, Prie­pasť Čer­to­ve hrd­lo, Dóm tro­siek (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). O jas­ky­ni vede­li hľa­da­či pokla­dov už v 18. sto­ro­čí, o čom sved­čia uhlí­ko­vé nápi­sy na ste­nách. Naj­star­ší je dato­va­ný do roku 1713. Neskôr sa na jas­ky­ňu zabud­lo, až kým ju Július HuszJán Britz 5.8.1881 zno­vu neob­ja­vi­li. Dnes je zná­mych 3825 met­rov cho­dieb (Ján Laci­ka). Jas­ky­ňa pat­rí ku naj­nav­šte­vo­va­nej­ším u nás. Sprí­stup­ne­ných je 1370 met­rov (Terem). Cez pre­hliad­ky sprie­vod­co­via púš­ťa­jú hud­bu, čo umoc­ňu­je záži­tok a krá­su tej­to jas­ky­ne. Na tej­to tra­se domi­nu­jú pago­do­vi­té sta­lag­mi­ty a sin­tro­vé vodo­pá­dy s dĺž­kou viac ako 50 met­rov (poznaj​slo​ven​sko​.sk). Vyhliad­ko­vá tra­sa má pre­vý­še­nie 125 met­rov, je na nej 860 scho­dov. Náv­štev­ník počas nej vidí jazier­ka, Hudob­nú sieň pome­no­va­nú pod­ľa zvu­kov dopa­da­jú­cich kva­piek vody na hla­di­nu jazier­ka. Ten­to pries­tor má vyni­ka­jú­ce akus­tic­ké vlast­nos­ti, pre­to sa tu orga­ni­zo­va­li kon­cer­ty (wordp​ress​.com).


Belian­ska Cave is loca­ted in the Tatrans­ká Kot­li­na (Tat­ra Basin). It is the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the High Tatras. Some parts of the cave, situ­ated in the mas­sif of Koby­lí Vrch (Mare­’s Hill), have inte­res­ting names such as Column Dome, Hell Abyss, Cal­va­ry, SNP Dome, Palm Hall, Water­fall Dome, Music Hall, Tube Dome, Clay Pas­sa­ge, Devi­l’s Thro­at Abyss, Dome of Deb­ris (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). Tre­a­su­re hun­ters were alre­a­dy awa­re of the cave in the 18th cen­tu­ry, as evi­den­ced by car­bon insc­rip­ti­ons on the walls. The oldest insc­rip­ti­on dates back to 1713. The cave was later for­got­ten until it was redis­co­ve­red by Július Husz and Ján Britz on August 5, 1881. Today, it is kno­wn for its 3,825 meters of pas­sa­ges (Ján Laci­ka). The cave is among the most visi­ted in the coun­try, with 1,370 meters acces­sib­le to the pub­lic (Terem). During guided tours, guides play music, enhan­cing the expe­rien­ce and beau­ty of the cave. Pagoda-​shaped sta­lag­mi­tes and sin­ter water­falls over 50 meters long domi­na­te this rou­te (poznaj​slo​ven​sko​.sk). The sight­se­e­ing rou­te has an ele­va­ti­on gain of 125 meters, fea­tu­ring 860 steps. Visi­tors can see ponds, the Music Hall named after the sounds of water drop­lets fal­ling into the pond. This spa­ce has excel­lent acous­tic pro­per­ties, making it a venue for con­certs (wordp​ress​.com).


Jas­ki­nia Belian­ska znaj­du­je się w Kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej. Jest jedy­ną pub­licz­nie dostęp­ną jas­ki­nią w Wyso­kich Tat­rach. Nie­któ­re części jas­ki­ni, poło­żo­nej w masy­wie Koby­lie­go Wzgór­za, mają inte­re­su­jące nazwy, takie jak Kolum­no­wy Dół, Prze­pa­ść Pie­kło, Kalwa­ria, Dół SNP, Sala Pal­mo­wa, Wodos­pa­do­wy Dół, Sala Muzycz­na, Rur­ko­wy Dół, Kory­tarz Gli­nia­ny, Prze­pa­ść Dia­bel­ska Gar­dło, Dół Gru­zy (Źró­dło: Tab­li­ca Infor­ma­cyj­na). Poszu­ki­wac­ze skar­bów byli już świa­do­mi ist­nie­nia jas­ki­ni w XVIII wie­ku, o czym świadc­zą węg­lo­we napi­sy na ścia­nach. Naj­stars­zy napis pocho­dzi z 1713 roku. Później jas­ki­nia zosta­ła zapom­nia­na, aż do momen­tu jej pono­wne­go odkry­cia przez Júliu­sa Hus­za i Jána Brit­za 5 sierp­nia 1881 roku. Obe­cnie zna­na jest z 3825 met­rów kory­tar­zy (Ján Laci­ka). Jas­ki­nia nale­ży do najc­zęściej odwie­dza­nych w kra­ju, udos­tęp­ni­ono dla zwie­dza­jących 1370 met­rów (Terem). Podc­zas pro­wa­dzo­nych wyciec­zek prze­wod­ni­cy odtwar­za­ją muzy­kę, co wzmac­nia wra­że­nia i pięk­no jas­ki­ni. Na tej tra­sie domi­nu­ją pago­do­wa­te sta­lag­mi­ty i wodos­pa­dy sin­te­ro­we o dłu­go­ści ponad 50 met­rów (poznaj​slo​ven​sko​.sk). Tra­sa wido­ko­wa ma prze­wy­żs­ze­nie 125 met­rów, na któ­rej znaj­du­je się 860 scho­dów. Odwie­dza­jący mogą zobac­zyć sta­wy, Salę Muzycz­ną nazwa­ną od dźwi­ęków krop­li wody spa­da­jących na powierzch­nię sta­wu. To miejs­ce cha­rak­te­ry­zu­je się dosko­na­ły­mi wła­ści­wo­ścia­mi akus­tycz­ny­mi, co spra­wia, że orga­ni­zo­wa­ne są tu kon­cer­ty (wordp​ress​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Najzobrazovanejších tatranské fotografie

Hits: 106

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

Hits: 2955

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovcedoby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 193861 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 18701872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 19451946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Kotlina

Hits: 2238

V kata­stri Tatrans­kej Kot­li­ny sa nachá­dza Belian­ska jas­ky­ňa. Obec s ňou pria­mo bytost­ne súvi­sí. Už rok po obja­ve­ní jas­ky­ne v roku 1881 zača­la výstav­ba. Tatrans­ká kot­li­na je naj­niž­šie polo­že­ná tatrans­ká osa­da na úpä­tí Koby­lie­ho Buja­čie­ho vrchu. Osa­du zalo­ži­lo mes­to Spiš­ská Belá. Do kon­ca 19. sto­ro­čia bolo posta­ve­ných 31 budov. Počas 1. sve­to­vej voj­ny sa tu lie­či­li fron­to­ví voja­ci. Po voj­ne sa osa­da dosta­la do rúk pod­ni­ka­te­ľo­vi Ondři­cho­vi a neskôr lekár­ni­ko­vi Cti­bo­ro­vi Zele­né­mu. Ten zria­dil lie­čeb­ňu tuber­ku­ló­zy pre menej nároč­nú kli­en­te­lu. V medzi­voj­no­vom obdo­bí ten­to ústav neofi­ciál­ne nazý­va­li aj želez­ni­čiar­skym sana­tó­ri­om. Od roku 1948 sú všet­ky kúpeľ­né objek­ty súčas­ťou Odbor­né­ho Lie­čeb­né­ho ústa­vu res­pi­rač­ných cho­rôb (vyso​ke​tat​ry​.sk). Lie­čia sa v nich nešpe­ci­fic­ké ocho­re­nia dýcha­cie­ho ústro­jen­stva. Využí­va sa aj spe­le­ote­ra­pia (Terem). Tatrans­ká Kot­li­na leží vo výš­ke 760 met­rov nad morom (vyso​ke​-tat​ry​.info).


In the cadas­tral area of Tatrans­ká Kot­li­na, you will find the Belian­ska Cave. The vil­la­ge is inti­ma­te­ly con­nec­ted with it. Just a year after the dis­co­ve­ry of the cave in 1881, cons­truc­ti­on began. Tatrans­ká Kot­li­na is the lowest-​lying Tat­ra sett­le­ment at the foot of Koby­lí Buja­cí vrch. The sett­le­ment was foun­ded by the town of Spiš­ská Belá. By the end of the 19th cen­tu­ry, 31 buil­dings had been cons­truc­ted. During World War I, fron­tli­ne sol­diers were tre­a­ted here. After the war, the sett­le­ment came into the hands of entrep­re­ne­ur Ondřich and later phar­ma­cist Cti­bor Zele­ný. He estab­lis­hed a tuber­cu­lo­sis sana­to­rium for a less deman­ding clien­te­le. In the inter­war peri­od, this faci­li­ty was unof­fi­cial­ly cal­led the rai­lway sana­to­rium. Sin­ce 1948, all spa faci­li­ties have been part of the Spe­cia­list Ins­ti­tu­te for the Tre­at­ment of Res­pi­ra­to­ry Dise­a­ses (vyso​ke​tat​ry​.sk). They tre­at non-​specific dise­a­ses of the res­pi­ra­to­ry sys­tem and also uti­li­ze spe­le­ot­he­ra­py (Terem). Tatrans­ká Kot­li­na is loca­ted at an alti­tu­de of 760 meters abo­ve sea level (vyso​ke​-tat​ry​.info).


W kata­str­ze Tatrans­kiej Kot­li­ny znaj­du­je się Jas­ki­nia Belia­ńs­ka. Wios­ka jest z nią ści­śle zwi­ąza­na. Już rok po odkry­ciu jas­ki­ni w 1881 roku roz­poc­zęła się budo­wa. Tatrans­ká Kot­li­na to naj­ni­żej poło­żo­na osa­da tatr­za­ńs­ka u pod­nó­ża Koby­lí Buja­cí vrch. Osa­dę zało­ży­ło mias­to Spiš­ská Belá. Do końca XIX wie­ku wybu­do­wa­no tu 31 budyn­ków. W cza­sie I woj­ny świa­to­wej lec­zo­no tutaj żołnier­zy fron­to­wych. Po woj­nie osa­da tra­fi­ła w ręce przed­si­ębi­or­cy Ondři­cha, a później far­ma­ce­uty Cti­bo­ra Zele­ne­go. Ten zało­żył sana­to­rium gru­źlic­ze dla mniej wyma­ga­jącej kli­en­te­li. W okre­sie między­wo­jen­nym to miejs­ce nie­ofic­jal­nie nazy­wa­no także sana­to­rium kole­jo­wym. Od 1948 roku wszys­tkie obiek­ty uzdro­wis­ko­we są częścią Spec­ja­lis­tycz­ne­go Ins­ty­tu­tu Lec­ze­nia Cho­rób Odde­cho­wych (vyso​ke​tat​ry​.sk). Lec­zo­ne są tu cho­ro­by nie­ok­re­ślo­ne ukła­du odde­cho­we­go, sto­su­je się także spe­le­ote­ra­pię (Terem). Tatrans­ká Kot­li­na leży na wyso­ko­ści 760 met­rów nad pozi­omem mor­za (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jaskyne, Príroda, TOP

Jaskyne

Hits: 2004

Jas­ky­ne pat­ria medzi najú­chvat­nej­šie prí­rod­né úka­zy. Odha­ľu­jú nám mno­hé tajom­stvá, kto­ré sa ukrý­va­jú pod zemou. Čas­to sú jedi­neč­ne krás­ne, zvy­čaj­ne sú čím­si ako kro­ni­kou. Ich vznik sa datu­je do doby, kedy ešte ľud­ský rod nepoz­nal čas v dneš­nom poní­ma­ní, ale odme­ria­val ho ras­tom stro­mov, ale­bo cykla­mi mesia­ca. Vďa­ka rôz­nym for­mám hor­nín a mine­rál­nej vody sa vytvá­ra­li jas­kyn­né štruk­tú­ry. Vzni­ka­li postup­ne, voda pri­tom zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu. Kyse­li­na uhli­či­tá roz­púš­ťa vápe­ni­té hor­ni­ny, čím vytvá­ra duti­ny, kto­ré sa postup­ne môžu stať roz­siah­ly­mi jas­kyn­ný­mi sys­té­ma­mi. Sta­lak­ti­ty a sta­lag­mi­ty sa tvo­ria, ak voda pre­te­ká cez jas­kyn­né ste­ny a stropy.

Jas­ky­ne však nie sú bez živo­ta, aj v nich život našiel svo­ju ces­tu. Žijú tu sle­pé ryby, blchy, pavú­ky, neto­pie­re. Dokon­ca tu svo­je mies­to nachá­dza­jú aj rast­li­ny. V minu­los­ti slú­ži­li aj ako pri­mi­tív­ne obyd­lia našich pred­kov. Množ­stvo jas­kýň stá­le čaká na svo­je objavenie.


Caves rank among the most cap­ti­va­ting natu­ral phe­no­me­na. They reve­al to us many sec­rets hid­den bene­ath the Eart­h’s sur­fa­ce. Often uni­qu­e­ly beau­ti­ful, they typi­cal­ly ser­ve as a sort of chro­nic­le. The­ir for­ma­ti­on dates back to a time when huma­ni­ty did not yet com­pre­hend time in toda­y­’s terms but mea­su­red it by the gro­wth of tre­es or the cyc­les of the moon. Thanks to vari­ous rock for­ma­ti­ons and mine­ral water, cave struc­tu­res were cre­a­ted gra­du­al­ly. Water pla­y­ed a cru­cial role in this pro­cess, as car­bo­nic acid dis­sol­ved cal­ca­re­ous rocks, for­ming cavi­ties that could even­tu­al­ly deve­lop into exten­si­ve cave sys­tems. Sta­lac­ti­tes and sta­lag­mi­tes form when water flo­ws through cave walls and ceilings.

Howe­ver, caves are not devo­id of life; even in them, life has found its way. Blind fish, fle­as, spi­ders, and bats inha­bit the­se spa­ces. Plants also find the­ir pla­ce in caves. In the past, caves ser­ved as pri­mi­ti­ve dwel­lings for our ances­tors. Nume­rous caves are still awai­ting discovery.


Use Facebook to Comment on this Post