2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Jazerá, Krajina, Orava, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháčske plesá

Hits: 2324

Je zvlášt­ne, že Roháčs­ke ple­sá nema­jú vlast­né mená, ozna­ču­jú sa iba čís­la­mi. Ležia vo výš­ke 15621718 met­rov nad morom, čím sa radia medzi naj­niž­šie polo­že­né ple­sá v Euró­pe (aktu​ali​ty​.sk). Množ­stvo vody v oko­lí závi­sí od kli­ma­tic­kých a pôd­no­ve­ge­tač­ných, geolo­gic­kých a mor­fo­lo­gic­kých fak­to­rov. Voda sa udr­žia­va aj v skal­ných puk­li­nách. Jej záso­by sú malé a závis­lé od atmo­sfé­ric­kých zrá­žok. Pra­me­ne tu vyvie­ra­jú väč­ši­nou skry­te zo sutín a morén. V niž­ších polo­hách je výdat­nosť pra­me­ňov vyš­šia, vytvá­ra­jú sa vod­né toky. V Roháčs­kej doli­ne sa tvo­rí Roháčs­ky potok. Vzni­ká aj výto­kom z Roháčs­kych plies a spo­je­ním via­ce­rých pra­me­ňov z pod Volov­ca a Pred­né­ho Zele­né­ho. Súto­kom Roháčs­ke­ho poto­ka a Láta­nej vzni­ká Stu­de­ný potok, kto­rý ústí pri Pod­bie­li do rie­ky Ora­va. Ple­sá vznik­li vo vyhĺbe­ných kot­loch až po roz­to­pe­ní ľadov­ca (Infor­mač­ná tabuľa). 

V oko­lí žije 22 dru­hov cicav­cov, 46 dru­hov vtá­kov. Kam­zík a svisť sú gla­ciál­ny­mi relik­ta­mi. Ďalej napr.: svišť Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, med­veď Ursus arc­tos, rys Lynx lynx, kam­zík Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, vlk Canis lupus, vre­te­ni­ca Vipe­ra berus. Mlok Tri­tu­rus alpes­tris žije v hlb­ších vodách štvr­té­ho ple­sa. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni žije v plyt­kých mlá­kach dru­hé­ho. Z rast­lín tú ras­tú brus­ni­ce, čučo­ried­ky, Vac­ci­nium myr­til­lus a V. vitis-​idea, Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­mač­ná tabu­ľa).


It is pecu­liar that the Roháčs­ke Ple­sá do not have the­ir own names; they are only iden­ti­fied by num­bers. They are situ­ated at an alti­tu­de ran­ging from 1562 to 1718 meters abo­ve sea level, making them among the lowest lakes in Euro­pe (aktu​ali​ty​.sk). The water quan­ti­ty in the vici­ni­ty depends on cli­ma­tic, soil-​vegetation, geolo­gi­cal, and morp­ho­lo­gi­cal fac­tors. Water is retai­ned even in rock cre­vi­ces, with its resour­ces being small and depen­dent on atmo­sp­he­ric pre­ci­pi­ta­ti­on. Springs most­ly emer­ge hid­den in deb­ris and morai­nes. In lower alti­tu­des, the sprin­g’s yield is hig­her, for­ming water­cour­ses. In the Roháčs­ka Doli­na, the Roháčs­ky Potok is for­med, ori­gi­na­ting from the outf­low of Roháčs­ke Ple­sá and the con­ver­gen­ce of seve­ral springs from bene­ath Volo­vec and Pred­ný Zele­ný. The con­flu­en­ce of Roháčs­ky Potok and Láta­ná cre­a­tes Stu­de­ný Potok, which flo­ws into the Ora­va River near Pod­biel. The lakes were for­med in hol­lo­wed basins after the gla­cier mel­ted (Infor­ma­ti­on board).

In the vici­ni­ty, 22 spe­cies of mam­mals and 46 spe­cies of birds inha­bit the area. Cha­mo­is and mar­mots are gla­cial relics. Addi­ti­onal­ly, spe­cies such as the mar­mot Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, bear Ursus arc­tos, lynx Lynx lynx, cha­mo­is Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wolf Canis lupus, adder Vipe­ra berus, and alpi­ne newt Tri­tu­rus alpes­tris, which lives in the dee­per waters of the fourth lake, can be found. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni inha­bits the shal­low pools of the second lake. Plant spe­cies inc­lu­de cran­ber­ries, blu­e­ber­ries, Vac­ci­nium myr­til­lus, and V. vitis-​idea, along with Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Infor­ma­ti­on board).

To dzi­wne, że Roháčs­ke ple­sá nie mają włas­nych nazw, oznac­za się je tyl­ko nume­ra­mi. Leżą na wyso­ko­ści od 1562 do 1718 met­rów nad pozi­omem mor­za, co sta­wia je wśród naj­ni­żej poło­żo­nych jezi­or w Euro­pie (aktu​ali​ty​.sk). Ilo­ść wody w oko­li­cy zale­ży od czyn­ni­ków kli­ma­tycz­nych, glebowo-​roślinnych, geolo­gicz­nych i mor­fo­lo­gicz­nych. Woda zatr­zy­mu­je się nawet w szc­ze­li­nach skal­nych, a jej zaso­by są nie­wiel­kie i zale­żą od opa­dów atmo­s­fe­rycz­nych. Źró­dła w więks­zo­ści wypły­wa­ją ukry­te w rumos­zu i more­nach. Na niżs­zych wyso­ko­ściach wydaj­no­ść źró­deł jest więks­za, twor­ząc cie­ki wod­ne. W Doli­nie Roháčs­kej pows­ta­je Potok Roháčs­ky. Pows­ta­je również z odpły­wu z Roháčs­kych plies oraz z połąc­ze­nia kil­ku źró­deł spod Volov­ca i Pred­né­ho Zele­né­ho. Połąc­ze­nie Poto­ka Roháčs­ke­ho z Láta­nou twor­zy Potok Stu­de­ný, któ­ry ucho­dzi do rze­ki Ora­va koło Pod­bie­la. Jezi­ora pows­ta­ły w wyd­rążo­nych kot­li­nach po sto­pie­niu lodo­wca (Tab­li­ca informacyjna).

W oko­li­cy żyje 22 gatun­ki ssa­ków, 46 gatun­ków pta­ków. Kozi­ca i świs­tak to relik­ty glac­jal­ne. Dodat­ko­wo spot­kać można takie gatun­ki jak świs­tak Mar­mo­ta mar­mo­ta lati­ros­tris, nie­dźwie­dź Ursus arc­tos, ryś Lynx lynx, kozi­ca Rupi­cap­ra rupi­cap­ra tat­ri­ca, wilk Canis lupus, żmi­ja zyg­za­ko­wa­ta Vipe­ra berus, oraz tri­ton gór­ski Tri­tu­rus alpes­tris, któ­ry żyje w głębs­zych wodach czwar­te­go jezi­ora. Tri­tu­rus mon­tan­do­ni zamiesz­ku­je płyt­kie kału­że dru­gie­go jezi­ora. Wśród roślin wys­tępu­ją boró­wki, jago­dy Vac­ci­nium myr­til­lus i V. vitis-​idea, a także Stel­la­ria holos­tea, Ranun­cu­lus pla­ta­ni­fo­lius, Doro­ni­cum aus­tria­cum, Verat­rum lobe­lia­num, Ade­nos­ty­les allia­riae, Salix hel­ve­ti­ca, Eri­op­ho­rum angus­ti­fo­lium, Jun­cus fili­for­mis, Lina­ria alpi­na, Coch­le­ria tat­rae, Leucant­he­mop­sis tat­rae, Pse­udor­chis albi­da, Gen­tia­na punc­ta­ta, G. fri­gi­da, Carex canes­cens, Swer­tia peren­nis alpes­tris (Tab­li­ca informacyjna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Lomnické sedlo

Hits: 2488

Lom­nic­ké sed­lo sa nachá­dza západ­ne od Lom­nic­ké­ho ští­tu. Je z neho veľ­mi dob­rý výhľad naj­mä na Pod­ta­trans­kú kot­li­nu, ale samoz­rej­me aj na Skal­na­té ple­so (Peter Kac­lík). Jeho vrchol sa nachá­dza v nad­mor­skej výš­ke 2190 met­rov nad morom. Je dostup­né lanov­kou z Tatrans­kej Lom­ni­ce. Kedy­si vie­dol zo Skal­na­té­ho ple­sa na Lom­nic­ké sed­lo turis­tic­ký chod­ník, kto­ré je 440 výš­ko­vých met­rov niž­šie (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Lom­nic­ké sed­lo je lavi­nóz­nou loka­li­tou (Wiki­pe­da).

Lom­nic­ké sed­lo sa nachá­dza medzi Lom­nic­kým a Kež­mar­ským ští­tom. Prí­stup­né je aj lanov­kou z Tatrans­kej Lom­ni­ce. Znač­nú časť tvo­rí roz­siah­le kamen­né pole. Sed­lo je aj výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov. Ponú­ka aj prí­le­ži­tos­ti aj na skial­pi­niz­mus a zim­né športy.


Lom­nic­ké Sed­lo is loca­ted to the west of Lom­nic­ký Peak. It offers a gre­at view, espe­cial­ly of the Pod­ta­trans­ká Basin, and, of cour­se, Skal­na­té Ple­so (Peter Kac­lík). Its sum­mit is situ­ated at an ele­va­ti­on of 2,190 meters abo­ve sea level. It is acces­sib­le by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca. The­re used to be a hiking trail from Skal­na­té Ple­so to Lom­nic­ké Sed­lo, which is 440 ver­ti­cal meters lower (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Lom­nic­ké Sed­lo is a loca­ti­on pro­ne to ava­lan­ches (Wiki­pe­dia).

Lom­nic­ké sed­lo is loca­ted bet­we­en Lom­nic­ký štít and Kež­mar­ský štít. It is acces­sib­le by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca. A sig­ni­fi­cant part of it con­sists of an exten­si­ve roc­ky field. The sadd­le is also a star­ting point for hikers. It also offers oppor­tu­ni­ties for ski tou­ring and win­ter sports.


Lom­nic­ké sed­lo znaj­du­je się na zachód od Lom­nic­ké­ho ští­tu. Z nie­go roz­tac­za się dosko­na­ły widok, zwłaszc­za na kot­li­nę Pod­ta­trans­ką, a oczy­wi­ście także na Skal­na­té ple­so (Peter Kac­lík). Jego szc­zyt znaj­du­je się na wyso­ko­ści 2190 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jest dostęp­ne kolej­ką lino­wą z Tatrans­ká Lom­ni­ca. Kie­dyś pro­wa­dził stąd szlak turys­tycz­ny ze Skal­na­té ple­so na Lom­nic­ké sed­lo, któ­re jest o 440 met­rów niżej (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Lom­nic­ké sed­lo to również obszar nara­żo­ny na lawi­ny (Wiki­pe­dia).

Lom­nic­ké sed­lo leży między Lom­nic­kým a Kež­mar­ským ští­tom. Jest dostęp­ne kolej­ką lino­wą z Tatrans­ká Lom­ni­ca. Znacz­ną część sta­no­wi obszer­ne pole kamien­ne. Prze­łęcz słu­ży również jako punkt star­to­wy dla turys­tów. Ofe­ru­je również możli­wo­ści skial­pi­niz­mu i spor­tów zimowych.


Use Facebook to Comment on this Post