2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Súľovské skaly

skala
Hits: 4142

Súľov­ské ska­ly sú súčas­ťou Súľov­ských vrchov (Wiki­pe­dia), a väč­šie­ho cel­ku Strá­žov­ských vrchov (Jozef Terem), vyzna­ču­jú sa výraz­ne čle­ni­tým reli­é­fom. Čas­té sú skal­né veže, str­mé bra­lá, ihly, okná, homo­le apod. Jed­ným z naj­zná­mej­ších útva­rov je tzv. Gotic­ká brá­na (Wiki­pe­dia), kto­rá dosa­hu­je výš­ku 13 met­rov a vznik­la zvet­rá­va­ním skal­né­ho zle­pen­ca (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov­ské ska­ly sa nachá­dza­jú asi 10 km od Byt­če. Súľov­ské ska­ly sú zora­de­né v oblú­ku, kto­ré­ho vrchol je na seve­re a rame­ná sme­ru­jú na juho­zá­pad a juho­vý­chod (Wiki­pe­dia). Na tom­to úze­mí je vyhlá­se­ná Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov­ské ska­ly (envi​ro​por​tal​.sk). Nachá­dza­jú sa tu napr. skal­né útva­ry Sova a sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka či Dva hrby (Jozef Terem). V puk­li­no­vej jas­ky­ni Šar­ka­nia die­ra sa našli kos­ti jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a neoli­tic­kej kera­mi­ky (sulov​.com). Súľov­ské ska­ly môže­me spoz­nať aj v mno­hých doku­men­tár­nych fil­moch o prí­ro­de a sta­li sa aj mies­tom fil­mo­vé­ho spra­co­va­nia roz­práv­ky Soko­liar Tomáš. Loka­li­ta Súľo­va bola pod­ľa poves­ti kedy­si síd­lom šar­ka­na. Ten vylie­ta­val cez dve skal­né brá­ny, na zápa­de cez Gotic­kú brá­nu a na seve­re cez Obrov­skú brá­nu (Jozef Terem). Skal­né útva­ry vznik­li tak, že malé čas­ti kamien­kov boli pospá­ja­né do seba tzv. vápen­co­vým tme­lom počas dlhých tisíc­ro­čí. Hor­ni­na z toh­to skal­né­ho útva­ru dosta­la aj svoj názov ​“súľov­ský zle­pe­nec” (slo​va​kia​360​.com). Ten­to zle­pe­nec je zlo­že­ný z vápen­cov a dolo­mi­tov. Vrstvy zle­pen­cov dosa­hu­jú znač­nú hrúb­ku, pri obci Súľov 500 met­rov (sulov​.com). 

Súľov­ské ska­ly posky­tu­jú pries­tor aj pre roz­ma­ni­tú fau­nu a fló­ru. Vďa­ka klí­me, kto­rá sa vytvá­ra kvô­li veľ­mi hus­to pospá­ja­ným skal­ným útva­rom. V ich dol­nej čas­ti nie­ke­dy nikdy nedo­pad­nú pria­me slneč­né lúče, pre­to tu exis­tu­je nie­koľ­ko vege­tač­ných pásiem. V dol­ných, chlad­nej­ších pod­mien­kach ras­tie fló­ra ako vo Vyso­kých Tat­rách (slo​va​kia​360​.com). Ras­tie tu napr. ponik­lec pro­stred­ný Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, hor­co­kvet Clu­si­ov Cimi­na­lis clu­sii, prvo­sien­ka holá Pri­mu­la auri­cu­la, sol­da­nel­ka kar­pat­ská Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, zvon­ček malič­ký Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, hmy­zov­ník mucho­vi­tý Oph­rys insec­ti­fe­ra, hmy­zov­ník Holu­by­ho Oph­rys holu­by­ana, vsta­vač ble­dý Orchis pal­lens, kruš­tík tma­vo­čer­ve­ný Epi­pac­tis atri­ru­bens, ľalia zla­to­hla­vá Lilium mar­ta­gon, pril­bov­ka čer­ve­ná Cep­ha­lant­he­ra rub­ra (sulov​.com), Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velič­ka)

Naj­roz­ší­re­nej­ším dra­vým vtá­kom tu je sokol myšiar Fal­co tin­nun­cu­lus, kto­rý hniez­di na skal­ných vežiach a vo výklen­koch skal­ných stien. Žije tu aj výr skal­ný Bubo bubo, krka­vec Cor­vus corax, myšiar­ka uša­tá Asio otus, vče­lár les­ný Per­nis api­vo­rus (sulov​.com). V hlbo­kých lesoch žije bocian čier­ny Cico­nia nig­ra (sulov​.com). Vysky­tu­je sa tu rys ostro­vid Lynx lynx, jaš­te­ri­ca múro­vá a oby­čaj­ná Lacer­ta mura­lis, Lacer­ta agi­lis, sle­púch láma­vý Angu­is fra­gi­lis, sala­man­dra škvr­ni­tá Sala­man­dra sala­man­dra, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, jasoň čer­ve­no­oký Par­nas­sius apol­lo. Vzác­ny je tep­lo­mil­ný pavúk komôr­kar pon­tic­ký Aty­pus mura­lis, kto­rý sa nachá­dza len na troch loka­li­tách na Slo­ven­sku. Vďa­ka dosta­toč­né­mu prí­su­nu uhli­či­ta­nov tu majú hoj­nej­šie zastú­pe­nie mäk­ký­še (sulov​.com). Naj­cen­nej­šie sú na váp­ni­tých pra­me­nis­kách. Gla­ciál­ny relikt pim­pr­lík Gey­erov Ver­ti­go gey­eri pou­ka­zu­je na sta­ro­by­lý pôvod (sulov​.com).

Súľov­ský hrad, resp. jeho zrú­ca­ni­na je súčas­ťou Súľov­ských skál. Ťaž­ko ho odlí­šiť od oko­li­tých skál (Peter Kac­lík). Jeho star­šie pome­no­va­nie bolo Rohach, Roháč. Vzni­kol v prvej tre­ti­ne 15. sto­ro­čia, plnil stráž­nu fun­kciu. Už v roku 1703 bol v zlom sta­ve, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdr­žia­va­lo voj­sko. Od roku 1759 na hra­de nikto neos­tal, navy­še zeme­tra­se­nie v roku 1858 hrad ťaž­ko poško­dil a medzi­tým ešte vyho­rel (Wiki​pe​dia​.sk).

Súľov Rocks are part of the Súľov Moun­tains (Wiki­pe­dia) and the lar­ger Strá­žov Moun­tains (Jozef Terem), cha­rac­te­ri­zed by a dis­tinct­ly rug­ged relief. Rock for­ma­ti­ons like towers, ste­ep rid­ges, need­les, win­do­ws, and hum­mocks are com­mon. One of the most famous for­ma­ti­ons is the so-​called Got­hic Gate (Wiki­pe­dia), rea­ching a height of 13 meters, for­med by the weat­he­ring of rock con­glo­me­ra­te (kam​na​vy​le​ty​.sk). Súľov Rocks are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 10 km from Byt­ča. They are arran­ged in an arc, with the sum­mit to the north and arms exten­ding sout­hwest and sout­he­ast (Wiki­pe­dia). The area is desig­na­ted as the Súľov Rocks Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). Notab­le for­ma­ti­ons inc­lu­de rock fea­tu­res like Sova and sovič­ka, Nad kon­ský cin­ter, Mač­ka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the cre­vi­ce cave Šar­ka­nia die­ra, bones of cave bears and Neolit­hic potte­ry were dis­co­ve­red (sulov​.com). Súľov Rocks have been fea­tu­red in many natu­re docu­men­ta­ries and ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for the fai­ry tale ​“Soko­liar Tomáš.” Accor­ding to legend, the Súľov area was once the abo­de of a dra­gon. The dra­gon flew out through two rock gates, the Got­hic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock for­ma­ti­ons were cre­a­ted as small rock frag­ments were cemen­ted toget­her by limes­to­ne mor­tar over thou­sands of years. The rock from this for­ma­ti­on is kno­wn as ​“Súľov con­glo­me­ra­te” (slo​va​kia​360​.com), com­po­sed of limes­to­ne and dolo­mi­te. The con­glo­me­ra­te lay­ers reach a sig­ni­fi­cant thick­ness, up to 500 meters near the vil­la­ge of Súľov (sulov​.com).

Súľov Rocks pro­vi­de habi­tat for diver­se fau­na and flo­ra. Due to the cli­ma­te cre­a­ted by tight­ly con­nec­ted rock for­ma­ti­ons, direct sun­light some­ti­mes never rea­ches the lower part, cre­a­ting seve­ral vege­ta­ti­on zones. In the cooler con­di­ti­ons of the lower are­as, the flo­ra resem­bles that of the High Tatras (slo​va​kia​360​.com). Spe­cies such as Pul­sa­til­la sub­sla­vi­ca, Clu­sius Cimi­na­lis clu­sii, Pri­mu­la auri­cu­la, Sol­da­nel­la car­pa­ti­ca, Cam­pa­nu­la coch­le­a­ri­fo­lia, Oph­rys insec­ti­fe­ra, Oph­rys holu­by­ana, Orchis pal­lens, Epi­pac­tis atri­ru­bens, Lilium mar­ta­gon, and Cep­ha­lant­he­ra rub­ra thri­ve here (sulov​.com), along with Diant­hus lum­nit­ze­ri, Dra­ba lasi­ocar­pa, Ant­he­ri­cum ramo­sum, Ame­lan­chier ova­lis (sulov​.com), Glo­bu­la­ria punc­ta­ta, and Bel­li­dias­trum miche­lii (Jaro­slav Velička).

The most com­mon pre­da­to­ry bird in the area is the com­mon kestrel (Fal­co tin­nun­cu­lus), which nests on roc­ky towers and led­ges. The eag­le owl (Bubo bubo), raven (Cor­vus corax), long-​eared owl (Asio otus), and honey buz­zard (Per­nis api­vo­rus) also inha­bit the regi­on (sulov​.com). The black stork (Cico­nia nig­ra) lives in the deep forests (sulov​.com). The Eura­sian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacer­ta mura­lis and Lacer­ta agi­lis), slo­wworm (Angu­is fra­gi­lis), fire sala­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), Rosa­lia alpi­na, Par­nas­sius apol­lo, and the rare Aty­pus mura­lis spi­der, found only at three loca­ti­ons in Slo­va­kia, are also pre­sent. Mol­lusks are abun­dant, par­ti­cu­lar­ly on cal­ca­re­ous springs, with the gla­cial relict Ver­ti­go gey­eri indi­ca­ting ancient ori­gins (sulov​.com).

The ruins of Súľov Cast­le are part of the Súľov Rocks. It is chal­len­ging to dis­tin­gu­ish them from the sur­roun­ding rocks (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Rohach, Roháč, the cast­le was built in the first third of the 15th cen­tu­ry for defen­si­ve pur­po­ses. By 1703, it was alre­a­dy in poor con­di­ti­on, but as late as 1730, tro­ops still occu­pied it. From 1759, no one sta­y­ed at the cast­le, and a seis­mic event in 1858 seve­re­ly dama­ged it, lea­ding to a sub­se­qu­ent fire (Wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Stránske

skala
Hits: 2233

Strán­ske dosta­lo názov pod­ľa prí­krych strá­ňav, kto­ré ho obklo­pu­jú. Prvá zmien­ka o ňom je z roku 1368. Výstav­ba kos­to­lu svä­tej Hele­ny zača­la v roku 1368. V roku 1858 zeme­tra­se­nie kos­tol sil­ne poško­di­lo, v roku 1877 bol uzav­re­tý. Dnes je zo sta­ro­by­lé­ho kos­to­la len zrú­ca­ni­na. Pri Strán­skom sa nachá­dza his­to­ric­ká ces­ta zo 14. sto­ro­čia. Dnes je medzi Rajec­ký­mi Tep­li­ca­mi a Strán­skym, medzi Rajec­ký­mi kúpeľ­mi a zrú­ca­ni­nou gotic­ké­ho kos­to­lí­ka svä­tej Hele­ny v Strán­skom. Dnes je to 2 km dlhá poľ­ná ces­ta, z kto­rej vid­no Lúčan­skú Malú Fat­ru s vrchol­mi Min­čol, Veľ­ká Lúka, Kľak. Sme­rom na juho­zá­pad sú Strá­žov­ské vrchy, na zápa­de sú Súľov­ské vrchy. Pozdĺž ces­ty bolo vysa­de­ných 25 list­na­tých stro­mov (Infor­mač­ná tabuľa).

Strán­ske got its name from the ste­ep slo­pes that sur­round it. The first men­ti­on of it dates back to 1368. The cons­truc­ti­on of the Church of St. Hele­na began in 1368. In 1858, an eart­hqu­ake hea­vi­ly dama­ged the church, and in 1877, it was clo­sed. Today, only the ruins of the ancient church remain. Near Strán­ske, the­re is a his­to­ri­cal road from the 14th cen­tu­ry. It stret­ches bet­we­en Rajec­ké Tep­li­ce and Strán­ske, con­nec­ting the spa town of Rajec­ké Tep­li­ce with the ruins of the Got­hic Church of St. Hele­na in Strán­ske. The road, now 2 km long, offers vie­ws of Lúčan­ská Malá Fat­ra with the peaks of Min­čol, Veľ­ká Lúka, and Kľak. Towards the sout­hwest, you can see the Strá­žov­ské Vrchy, whi­le the Súľov­ské Vrchy are visib­le to the west. Along the road, 25 deci­du­ous tre­es have been plan­ted (Infor­ma­ti­on board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Súľov – Hradná

skala
Hits: 2377

Obec leží v Súľov­skej kot­li­ne, na juho­vý­chod­nom výbež­ku okre­su Byt­ča. Rodáč­kou obce je spe­váč­ka Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sa nachá­dza prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov – Hrad­ná, kto­rá je súčas­ťou Súľov­ských vrchov. V tej­to oblas­ti sa nachá­dza aj hrad­ný kopec.

The vil­la­ge is loca­ted in the Súľov Basin, on the sout­he­ast tip of the Byt­ča dis­trict. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge is the sin­ger Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Near­by, the­re is the natu­ral reser­ve Súľov – Hrad­ná, which is part of the Súľov­ské Vrchy moun­tain ran­ge. In this area, you can also find the Cast­le Hill.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

skala
Hits: 2434

Ties­ňa­va je súčas­ťou Súľov­ských vrchov, nachá­dza sa nad sever­ným okra­jom Strá­žov­ských vrchov. Je učeb­ni­co­vým prí­kla­dom vod­nej eró­zie. Epi­ge­ne­tic­kým zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho brad­la vznik­la pre­lo­mo­vá úži­na lemo­va­ná skal­ný­mi ste­na­mi. Bra­lo tvo­ria­ce ľavú stra­nu sa nazý­va Kav­čia ska­la. Vrchol pra­vé­ho sva­hu je pome­no­va­ný Drie­ňov­ka. Duti­na zvet­ra­né­ho jad­ra anti­kli­ná­ly je nazva­ná Stre­cha Slo­ven­ska (Wiki­pe­dia), čo je jeden z naj­väč­ších skal­ných pre­vi­sov v Západ­ných Kar­pa­toch (Infor­mač­ná tabuľa).

Sme­rom dole po Manín­skom poto­ku sa nachá­dza Manín­ska ties­ňa­va. Za ties­ňa­vou sa na sva­hu nad obcou Kos­to­lec nachá­dza výraz­né vápen­co­vé bra­lo Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). Za prí­rod­nú rezer­vá­ciu bola vyhlá­se­ná v roku 1970. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17-​tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Kos­to­lec­ká ties­ňa­va je šir­šia a otvo­re­nej­šía ako Manín­ska (Infor­mač­ná tabuľa).

The Ties­ňa­va Gor­ge is part of the Súľov­ské Vrchy (Súľov Moun­tains) and is loca­ted abo­ve the nort­hern edge of the Strá­žov­ské Vrchy. It ser­ves as a text­bo­ok exam­ple of water ero­si­on. Through epi­ge­ne­tic inci­si­on by the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne rid­ge, a bre­akth­rough gor­ge with roc­ky walls was for­med. The rid­ge for­ming the left side is cal­led Kav­čia Ska­la (Jack­daw Rock). The sum­mit of the right slo­pe is named Drie­ňov­ka. The hol­low of the weat­he­red core of the antic­li­ne is cal­led Stre­cha Slo­ven­ska, one of the lar­gest rock over­hangs in the Wes­tern Car­pat­hians (Wiki­pe­dia), (Infor­ma­ti­on Board).

Hea­ding downs­tre­am along the Manín­sky Cre­ek, you will find the Manín­ska Ties­ňa­va. Bey­ond the gor­ge, on the slo­pe abo­ve the vil­la­ge of Kos­to­lec, the­re is a pro­mi­nent limes­to­ne rid­ge cal­led Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). It was dec­la­red a natu­ral reser­ve in 1970. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was estab­lis­hed through the Manín­ska and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va is wider and more open com­pa­red to the Manín­ska (Infor­ma­ti­on Board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post