2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

Hits: 5524

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 19081918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

Hits: 29518

Hud­ba je ume­lec­ký pre­jav vytvo­re­ný kom­bi­ná­ci­ou zvu­kov, meló­dií a ryt­mov. Môže byť vyko­ná­va­ná pomo­cou rôz­nych hudob­ných nástro­jov ale­bo vokál­nych tech­ník. Hud­ba má schop­nosť vyvo­lá­vať emó­cie, pre­ná­šať prí­be­hy a pôso­biť na poslu­chá­čov. Exis­tu­je mno­ho hudob­ných žán­rov a štý­lov, kto­ré sa líšia pod­ľa kul­túr­nych, his­to­ric­kých a regi­onál­nych vply­vov. Hudob­ný pre­jav zahŕňa ovlá­da­nie hudob­ných nástro­jov, inter­pre­tá­ciu skla­dieb a schop­nosť komu­ni­ko­vať cez hud­bu. Pro­fe­si­onál­ni muzi­kan­ti sa čas­to špe­cia­li­zu­jú na urči­tý nástroj ale­bo hudob­ný žáner a môžu pôso­biť v rôz­nych kon­tex­toch, vrá­ta­ne sólo­vých vystú­pe­ní, sku­pi­no­vých zosku­pe­ní. Hud­ba a muzi­kant­ský pre­jav majú v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti význam­né mies­to, posky­tu­júc for­mu seba­vy­jad­re­nia a spô­sob, ako ľudia komu­ni­ku­jú umenie.


Music is an artis­tic expres­si­on cre­a­ted through the com­bi­na­ti­on of sounds, melo­dies, and rhythms. It can be per­for­med using vari­ous musi­cal ins­tru­ments or vocal tech­ni­qu­es. Music has the abi­li­ty to evo­ke emo­ti­ons, con­vey sto­ries, and impact lis­te­ners. The­re are many musi­cal gen­res and sty­les that vary based on cul­tu­ral, his­to­ri­cal, and regi­onal influ­en­ces. Musi­cal expres­si­on invol­ves mas­te­ring musi­cal ins­tru­ments, inter­pre­ting com­po­si­ti­ons, and the abi­li­ty to com­mu­ni­ca­te through music. Pro­fes­si­onal musi­cians often spe­cia­li­ze in a par­ti­cu­lar ins­tru­ment or musi­cal gen­re and can per­form in vari­ous con­texts, inc­lu­ding solo per­for­man­ces and group ensem­bles. Music and musi­cal expres­si­on hold a sig­ni­fi­cant pla­ce in cul­tu­re and socie­ty, pro­vi­ding a form of self-​expression and a way for peop­le to com­mu­ni­ca­te through art.


His­tó­ria hudby

Vznik hud­by môže­me dato­vať na dobu, kedy sa člo­vek sna­žil napo­dob­ňo­vať hla­sy živo­čí­chov. Išlo tak zrej­me tro­chu o pod­ve­do­mý efekt, kedy člo­vek pri­šiel na meló­diu. Neve­ri­li by ste, koľ­ko rôz­nych tónov je v krát­kej – tre­bárs 0.5 sekun­do­vej sek­ven­cii spe­vu neja­ké­ho vtá­ka. Zmys­ly člo­ve­ka to nedo­ká­žu vní­mať uve­do­mo­va­ne – je to ako pri sle­do­va­ní fil­mu, kedy si tiež neuve­do­mu­je­me, že film, kto­rý sle­du­je­me je pos­kla­da­ný zo sta­tic­kých obráz­kov, kto­ré idú rých­los­ťou 25 obráz­kov za sekun­du. Avšak mozog zrej­me evi­do­val tie­to meló­die a naučil postup­ne člo­ve­ka spievať.


His­to­ry of Music

The ori­gin of music can be tra­ced back to a time when humans attemp­ted to mimic the sounds of ani­mals. It was like­ly a some­what sub­con­sci­ous effect, whe­re humans dis­co­ve­red melo­dy. You would­n’t belie­ve how many dif­fe­rent tones are pre­sent in a short sequ­en­ce, such as a 0.5‑second sin­ging of a bird. Human sen­ses can­not con­sci­ous­ly per­ce­i­ve the­se tones, simi­lar to wat­ching a movie whe­re we don’t rea­li­ze that the film, which we are wat­ching, is com­po­sed of sta­tic ima­ges moving at a spe­ed of 25 fra­mes per second. Howe­ver, the brain like­ly regis­te­red the­se melo­dies and gra­du­al­ly taught humans to sing.


Ľudo­vá hudba

Ide zrej­me o naj­frek­ven­to­va­nej­šiu for­mu hud­by, aspoň pokiaľ ide o his­tó­riu. Bola to hud­ba oby­čaj­ne jed­no­du­chých ľudí, kto­rí si medzi sebou jed­not­li­vé diel­ka odo­vzdá­va­li počas mno­ho gene­rá­cii. Ľudo­vá hud­ba v dneš­nej podo­be je už znač­ne vyumel­ko­va­ná ume­lec­ký­mi nástroj­mi. K ľudo­vej hud­be bez­po­chy­by pat­rí aj špe­ci­fic­ký odev – kroj a zvy­ky jed­not­li­vých oblas­tí. Na Slo­ven­sku vznik­lo mno­ho dife­ren­co­va­ných folk­lór­nych oblas­tí, v kto­rých je bohat­stvo náro­da.


Folk Music

It is argu­ab­ly the most pre­va­lent form of music, at least in terms of his­to­ry. Folk music was the music of ordi­na­ry peop­le, who pas­sed indi­vi­du­al pie­ces among them­sel­ves through many gene­ra­ti­ons. Con­tem­po­ra­ry folk music has beco­me quite sop­his­ti­ca­ted with artis­tic ins­tru­ments. Folk music undoub­ted­ly inc­lu­des spe­ci­fic atti­re – folk cos­tu­mes and cus­toms of vari­ous regi­ons. In Slo­va­kia, nume­rous diver­si­fied folk­lo­re regi­ons have emer­ged, ref­lec­ting the rich­ness of the nation.


Jed­ným zo zvlášť ume­lec­ky hod­not­ných poči­nov je pou­ži­tie hudob­ných motí­vov v muzi­kál­nej – inštru­men­tál­ne for­me. Spo­me­niem napr. na celom sve­te zná­mu sku­pi­nu Ber­ky­ho Mre­ni­cu. Dia­bol­ské hus­le hovo­ria za všet­ko. Ten­to súbor sa skve­le popa­so­val aj z die­la­mi maj­strov kla­sic­kej hud­by, ako boli Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms atď. Inou sku­pi­nou je zná­my maďar­ský orches­ter Buda­pešť, kto­rý má úcty­hod­né para­met­re. Ďal­šou sku­pi­nou je v pod­sta­te hard­roc­ko­vá seve­ro­mo­rav­ská sku­pi­na Fle­ret, kto­rá čias­toč­ne využí­va motí­vy ľudo­vej hud­by. Ďal­šou sku­pi­nou je Toč­ko­lo­toč, viac­me­nej zosku­pe­nie bra­tov Peš­tov­cov, kto­rí hra­jú veľ­mi muzikálne.


One of the par­ti­cu­lar­ly artis­ti­cal­ly valu­ab­le ende­a­vors is the use of musi­cal motifs in the musi­cal – ins­tru­men­tal form. For exam­ple, I will men­ti­on the glo­bal­ly reno­wned group Ber­ky­ho Mre­ni­ca. The devi­lish violins spe­ak for them­sel­ves. This ensem­ble has hand­led mas­ter­pie­ces of clas­si­cal music mas­ters such as Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms, and others excel­len­tly. Anot­her group is the famous Hun­ga­rian orches­tra Buda­pest, which boasts impres­si­ve para­me­ters. Yet anot­her group is the essen­tial­ly hard rock North Mora­vian band Fle­ret, which par­tial­ly incor­po­ra­tes motifs from folk music. Anot­her group is Toč­ko­lo­toč, more or less an assem­bly of the Peš­to brot­hers, who play very musically.


Kla­sic­ká hudba

Počiat­ky kla­sic­kej hud­by sia­ha­jú snáď do 15. sto­ro­čia. Mys­lím, že dru­há ope­ra v his­tó­rii bola Daph­ne. Naj­pom­péz­nej­šou for­mou kla­sic­kej – váž­nej hud­by je prá­ve ope­ra. Je to vlast­ne spe­voh­ra. V minu­los­ti hudob­ní skla­da­te­lia skla­da­li množ­stvo opier, ako sto­ro­čia ubie­ha­li, ich počet kle­sal. Dnes sa kom­po­nu­jú aj hyb­ri­dy ako roc­ko­vá ope­ra apod. Hudob­né die­la sa skla­da­li väč­ši­nou pre duchov­né úče­ly, postup­ne chrá­mo­vú hud­bu nahrá­dza svet­ská. Veli­kán­mi sve­to­vej hud­by boli napr. – Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Medzi naj­sláv­nej­šie die­la pat­rí Ver­di­ho Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­to­va Figa­ro­va svad­ba, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­ho Bar­bier zo Sevil­ly, Tos­ca, Vival­di­ho Šty­ri roč­né obdo­bia, Grie­gov Peer Gynt, Ber­li­ozo­va Fan­tas­tic­ká sym­fó­nia, Beet­ho­ve­no­va 9. sym­fó­nia Óda na radosť, Bacho­va Fúga A moll, Čaj­kov­ské­ho Labu­tie jaze­ro, Lus­ká­čik, Schu­ber­to­ve piesne …


Clas­si­cal Music

The begin­nings of clas­si­cal music date back to per­haps the 15th cen­tu­ry. I belie­ve the second ope­ra in his­to­ry was Daph­ne. The most pompous form of clas­si­cal – seri­ous music is, in fact, ope­ra. It is essen­tial­ly a musi­cal dra­ma. In the past, com­po­sers com­po­sed nume­rous ope­ras, but as cen­tu­ries pas­sed, the­ir num­ber dec­li­ned. Today, hyb­rids like rock ope­ras are also com­po­sed, and so on. Musi­cal works were most­ly com­po­sed for spi­ri­tu­al pur­po­ses, gra­du­al­ly repla­ced by secu­lar music. Giants of world music inc­lu­de, for exam­ple, Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Among the most famous works are Ver­di­’s Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­t’s The Mar­ria­ge of Figa­ro, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­’s The Bar­ber of Sevil­le, Tos­ca, Vival­di­’s The Four Sea­sons, Grie­g’s Peer Gynt, Ber­li­oz’s Symp­ho­nie fan­tas­ti­que, Beet­ho­ve­n’s 9th Symp­ho­ny Ode to Joy, Bach’s Fugue in A Minor, Tchai­kov­sky­’s Swan Lake, The Nutc­rac­ker, Schu­ber­t’s songs, and more.


Okrem ope­ry exis­tu­jú aj iné kla­sic­ké for­my hudob­ných diel, sym­fó­nie, ope­re­ty, suity, menu­e­ty, kon­cer­ty, pol­ky, mazur­ky, fúgy, balet, pies­ne, fil­har­mo­nic­ké die­la, die­la pre slá­či­ko­vé kvar­te­tá atď. Aj z kla­sic­kej hud­by čer­pa­li nie­kto­rí umel­ci z iných oblas­tí, resp. opač­ne. Napr. vyš­šie spo­mí­na­ný Ber­ky Mre­ni­ca, ďalej Vanes­sa Mae – kto­rá hrá Johan­na Sebas­tia­na Bacha – váž­ne aj v pop‑e. Ďal­šie prí­kla­dy: Apo­ca­lyp­ti­ca – fín­ske zosku­pe­nie hra­jú­ce reper­to­ár meta­lo­vej for­má­cie Metal­li­ca. Marián Var­ga, kto­rý naj­mä v zosku­pe­ní Col­le­gium Musi­cum na klá­ve­soch doslo­va čaru­je. Jeho Hom­ma­ge alla Bach, ale­bo napr. sklad­ba na motí­vy Kor­sa­ko­vo­vej Šehe­re­zá­dy, sú gran­di­óz­ne. Lon­dýn­sky sym­fo­nic­ký orches­ter zvyk­ne z času na čas vypro­du­ko­vať v pod­sta­te kla­sic­ké die­lo na motí­vy popu­lár­nej hud­by. Mys­lím, že je to sluš­né oce­ne­nie pre hudob­né tele­sá. Napr. z pro­duk­cie sku­pín ABBA, Jeth­ro Tull, Poli­ce. Málo­kto­rý ume­lec – skla­da­teľ doká­že kom­po­no­vať v rôz­nych žán­roch, tobôž nie v cel­kom odliš­ných sme­roch. Pau­lo­vi McCar­tne­y­mu sa to poda­ri­lo – ide o uni­kát­ny prí­pad, kedy skla­da­teľ sláv­nej roc­ko­vej sku­pi­ny Beat­les zlo­žil cel­kom úspeš­ne kla­sic­ké die­lo – mys­lím, že šlo dokon­ca o chrá­mo­vé sym­fo­nic­ké die­lo. Podob­né motí­vy ako v kla­sic­kej hud­be mož­no nájsť naj­mä v jaz­ze.


In addi­ti­on to ope­ra, the­re are also other clas­si­cal forms of musi­cal com­po­si­ti­ons, such as symp­ho­nies, ope­ret­tas, suites, minu­ets, con­cer­tos, pol­kas, mazur­kas, fugu­es, bal­lets, songs, phil­har­mo­nic works, com­po­si­ti­ons for string quar­tets, and so on. Some artists from other gen­res drew ins­pi­ra­ti­on from clas­si­cal music, and vice ver­sa. For exam­ple, the afo­re­men­ti­oned Ber­ky Mre­ni­ca, Vanes­sa Mae – who pla­ys Johann Sebas­tian Bach, both in clas­si­cal and pop music. Other exam­ples inc­lu­de Apo­ca­lyp­ti­ca, a Fin­nish group pla­y­ing the reper­to­ire of the metal band Metal­li­ca. Marian Var­ga, espe­cial­ly in the group Col­le­gium Musi­cum, cap­ti­va­tes with his key­bo­ard skills. His Hom­ma­ge alla Bach or com­po­si­ti­ons ins­pi­red by Rimsky-​Korsakov’s Sche­he­ra­za­de are mag­ni­fi­cent. The Lon­don Symp­ho­ny Orches­tra occa­si­onal­ly pro­du­ces essen­tial­ly clas­si­cal works based on popu­lar music the­mes. I think it’s a decent recog­ni­ti­on for musi­cal ensem­bles. For ins­tan­ce, pro­duc­ti­ons from groups like ABBA, Jeth­ro Tull, and The Poli­ce. Not many artists or com­po­sers can com­po­se in vari­ous gen­res, let alo­ne enti­re­ly dif­fe­rent direc­ti­ons. Paul McCar­tney achie­ved this – a uni­que case whe­re the com­po­ser of the famous rock group The Beat­les suc­cess­ful­ly com­po­sed a clas­si­cal work, even a symp­ho­nic work for the church. Simi­lar motifs to clas­si­cal music can be found, espe­cial­ly in jazz.


Nie­kto­ré kla­sic­ké die­la vyža­du­jú vyso­kú inštru­men­tál­nu zruč­nosť pri hra­ní na hudob­né nástro­je. Je cel­kom pocho­pi­teľ­né, že sami skla­da­te­lia ňou čas­to oplý­va­li. Za naj­väč­šie­ho kla­vír­ne­ho vir­tu­ó­za sa pokla­dá zrej­me Artur Rubins­te­in, za hus­ľo­vých vir­tu­ó­zov zase Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, Nico­lo Paga­ni­ni. Ich veľ­kým obdi­vo­va­te­ľom a rov­na­ko skve­lým vir­tu­ó­zov bol aj rela­tív­ne nedáv­no zosnu­lý Yehu­di Menuhin.


V posled­nej dobe sa roz­trh­lo vre­ce s muzi­kál­mi. Ide o kom­bi­ná­ciu hud­bydivad­la. Vo sve­te sú naj­zná­mej­šie My Fair Lady, Hel­lo Dol­ly, Cho­rus Line, v našich kon­či­nách sú to Jesus Christ Supers­tar, Johan­ka z Arku, Dra­cu­la, Rusal­ka, Pomáda.


Some clas­si­cal works requ­ire high ins­tru­men­tal skill when pla­y­ed on musi­cal ins­tru­ments. It is quite unders­tan­dab­le that com­po­sers them­sel­ves often excel­led in this skill. Artur Rubins­te­in is con­si­de­red one of the gre­a­test pia­no vir­tu­osos, whi­le Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, and Nico­lo Paga­ni­ni are regar­ded as vir­tu­osos on the violin. The late Yehu­di Menu­hin was not only a gre­at admi­rer but also an equ­al­ly excel­lent vir­tu­oso in his own right.


Už dlh­ší čas je popu­lár­na hud­ba najp­re­fe­ro­va­nej­šiu for­mu hud­by súčas­nos­ti. Exis­tu­je mno­ho štý­lov, od muzi­kál­nych až po gýčo­vi­té elek­tro­nic­ké výplo­dy. Ja spo­me­niem hlav­ne tie (aj kla­sic­ké štý­ly), kto­ré hod­no­tím ako pozi­tív­ne. Pro­sím o zho­vie­va­vosť s kate­gó­ria­mi hud­by, nedá sa všet­ko jed­no­du­cho zaradiť.


For quite some time, popu­lar music has been the most pre­fer­red form of con­tem­po­ra­ry music. The­re are many sty­les, ran­ging from musi­cal to kits­chy elect­ro­nic cre­a­ti­ons. I will men­ti­on main­ly tho­se (inc­lu­ding clas­si­cal sty­les) that I con­si­der posi­ti­ve. Ple­a­se be unders­tan­ding about the cate­go­ri­za­ti­on of music; it’s not alwa­ys straightforward.


Jazz

Počiat­ky jaz­zu sia­ha­jú do kon­ca 19. st. a začiat­ku 20. sto­ro­čia. Ide o hud­bu afro­ame­ri­ča­nov, za kolís­ku sa pova­žu­je New Orle­ans. Pod­ľa mňa ide o naj­mu­zi­kál­nej­šiu for­mu. Za skve­lých muzi­kan­tov pova­žu­jem tých­to (za pomlč­kou nasle­du­je umel­cov hlav­ný umel­cov nástroj): Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – gita­ra, Bob­by McFer­rin – vokál, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxo­fón, Step­han­ne Grap­pe­li – hus­le, Michel Pet­ruc­cia­ni – kla­vír, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – gita­ra, Joe Hen­der­son – saxo­fón, Ben­ny Good­man – kla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trúb­ka, Diz­zy Giles­pie – trúb­ka, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vokál, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trúb­ka, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – gita­ra, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – gita­ra, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett, Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bar­toš – trub­kár­sky virtuóz.


Jazz

The ori­gins of jazz date back to the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries. It is a music form of Afri­can Ame­ri­cans, with New Orle­ans being con­si­de­red its birthp­la­ce. Accor­ding to me, it is the most musi­cal form. I con­si­der the fol­lo­wing musi­cians outs­tan­ding (ins­tru­ment pla­y­ed is men­ti­oned after the dash):

Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – guitar, Bob­by McFer­rin – vocals, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxop­ho­ne, Step­han­ne Grap­pe­li – violin, Michel Pet­ruc­cia­ni – pia­no, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – guitar, Joe Hen­der­son – saxop­ho­ne, Ben­ny Good­man – cla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trum­pet, Diz­zy Giles­pie – trum­pet, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vocals, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trum­pet, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – guitar, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – guitar, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. From our regi­on, for exam­ple, Peter Lipa – vocals, Peter Bar­toš – trum­pet virtuoso.


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – gita­ra, Car­los San­ta­na – gita­ra, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – gita­ra, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – gita­ra (no keď spus­tí, znie to ako orches­ter), Jack Bru­ce – gita­ra, Blu­es Rock: Joe Cocker


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – guitar, Car­los San­ta­na – guitar, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – guitar, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – guitar (when he starts pla­y­ing, it sounds like an orches­tra), Jack Bru­ce – guitar, Blu­es Rock: Joe Cocker


Rock

Ťaž­ko pre mňa defi­no­va­teľ­ný štýl, kto­rý pre mňa nemá v sebe jas­ný komerč­ný vplyv: Sting – svo­jou hud­bou oslo­vil aj jaz­zo­vých umel­cov, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chil­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en na začiat­ku kari­é­ry. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chil­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – gita­ra, Oskar Róz­sa – bas­gi­ta­ra, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – gita­ra, Juraj Grig­lák – bas­gi­ta­ra, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


Rock

A sty­le that is hard for me to defi­ne, and for me, it lacks a cle­ar com­mer­cial influ­en­ce: Sting – through his music, he has appe­a­led to jazz artists as well, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chi­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en in the ear­ly days. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chi­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – guitar, Oskar Róz­sa – bass guitar, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – guitar, Juraj Grig­lák – bass guitar, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


  • Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea
  • Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – gita­ra, Deff Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apocalyptica
  • Rene­sain­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Blackmore‘s Night
  • Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musicum
  • Old Rock: Roling Sto­nes, John Lennon
  • Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – guitar, Def Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apo­ca­lyp­ti­ca Renais­san­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Black­mo­re­’s Night Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musi­cum Old Rock: Rol­ling Sto­nes, John Len­non Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán


Iné žán­re

  • Soul: Lisa Stans­field, Sade
  • Soul­pop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capel­la – čis­to vokál­ny štýl: Clo­se Har­mo­ny Friends – sku­pi­na oko­lo Mária Fan­čo­vi­ča vznik­nu­tá v Nit­re, Fragile
  • Avan­tgar­de: Jabl­koň – veľ­mi čudes­ná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursi­ny – gita­ra, Jiří Sche­lin­ger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gita­ra, Art Gar­fun­kel – gita­ra, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – gita­ra, Fran­ti­šek Ned­věd – gita­ra, Karel Kryl – gita­ra, Vlas­ta Redl – gita­ra, Lenk, Janoušek
  • Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – gitara
  • Folk­rock: Bob Dylan – spev, gita­ra, Jana Kir­schner – gita­ra, Len­ka Fili­po­vá – gita­ra, Vlas­ta Redl – gitara
  • Folk­lor Folk: Vlas­ta Redl – gita­ra, AG Flek, Hradišťan
  • Folk­lor Rock: Vlas­ta Redl – gita­ra, Fleret
  • Fun­ky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N‘Sync
  • Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty
  • Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies
  • Metal: Black Sab­bath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinat­ra, Herman‘s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean
  • Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá
  • Modern Clas­sic: Zbig­niew Preisner
  • Muzi­kal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá
  • Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr
  • Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Soul: Lisa Stans­field, Sade Soul­pop: Richard Mül­ler Punk: Sex Pis­tols A capel­la – pure­ly vocal sty­le: Clo­se Har­mo­ny Friends – a group around Mário Fan­čo­vič for­med in Nit­ra, Fra­gi­le Avan­tgar­de: Jabl­koň – very pecu­liar music Big Beat: Dežo Ursi­ny – guitar, Jiří Sche­lin­ger – guitar Reggae: Bob Mar­ley Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud Folk: Paul Simon – guitar, Art Gar­fun­kel – guitar, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – guitar, Fran­ti­šek Ned­věd – guitar, Karel Kryl – guitar, Vlas­ta Redl – guitar, Lenk, Janou­šek Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – guitar Folk­rock: Bob Dylan – vocals, guitar, Jana Kir­schner – guitar, Len­ka Fili­po­vá – guitar, Vlas­ta Redl – guitar Folk­lo­re Folk: Vlas­ta Redl – guitar, AG Flek, Hra­diš­ťan Folk­lo­re Rock: Vlas­ta Redl – guitar, Fle­ret Fun­ky: Kool and The Gang Hip Hop: N‘Sync Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies Metal: Black Sab­bath, Metal­li­ca Oldies: Frank Sinat­ra, Her­ma­n’s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mez­zo­for­te Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – guitar Club: Sade – vocals Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá Modern Clas­sic: Zbig­niew Pre­is­ner Musi­cal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post