2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

skala
Hits: 2263

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.

Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al expe­rien­ces. One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dyna­mism. In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

skala
Hits: 2664

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).

Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, TOP

Mesto

skala
Hits: 7371

Mes­to je obyt­ná oblasť, zvy­čaj­ne zahr­ňu­je rôz­ne budo­vy, infra­štruk­tú­ru a verej­né pries­to­ry. Tie­to oblas­ti majú rôz­ne cha­rak­te­ris­ti­ky a fun­kcie, a môžu byť rôz­no­ro­dé v závis­los­ti od ich veľ­kos­ti, kul­túr­nych vply­vov a hos­po­dár­skych pod­mie­nok. Mes­tá majú väč­šiu hus­to­tu oby­va­teľ­stva v porov­na­ní s vidiec­ky­mi oblas­ťa­mi. Oby­va­teľ­stvo mes­ta môže byť roz­ma­ni­té z hľa­dis­ka veku, etnic­ké­ho pôvo­du a sociálno-​ekonomického sta­tu­su. Majú kom­plex­nú infra­štruk­tú­ru vrá­ta­ne ciest, verej­nej dopra­vy, inži­nier­skych sie­tí. Infra­štruk­tú­ra mes­ta pod­po­ru­je jeho fun­go­va­nie a ply­nu­lý chod. Čas­to obsa­hu­jú kul­túr­ne a komerč­né cen­trá, ako sú múzeá, galé­rie, obchod­né štvr­te a reštau­rač­né oblas­ti. Tie­to cen­trál­ne oblas­ti sú mies­tom kul­túr­ne­ho a eko­no­mic­ké­ho dia­nia. Rôz­ne mes­tá majú svo­je cha­rak­te­ris­tic­ké archi­tek­to­nic­ké štý­ly, kto­ré môžu odrá­žať his­to­ric­ké, kul­túr­ne a geo­gra­fic­ké vply­vy. Od moder­ných mra­ko­dra­pov po his­to­ric­ké pamiat­ky, archi­tek­tú­ra pris­pie­va k cha­rak­te­ru miesta.

Mes­tá sú čas­to mies­tom boha­té­ho spo­lo­čen­ské­ho živo­ta. Rôz­ne kul­túr­ne, špor­to­vé a spo­lo­čen­ské podu­ja­tia pris­pie­va­jú k roz­ma­ni­tos­ti a dyna­mi­ke miest­ne­ho pro­stre­dia. S ras­tom oby­va­teľ­stva a urba­ni­zá­ci­ou sa mes­ta stre­tá­va­jú s rôz­ny­mi prob­lé­ma­mi, ako sú doprav­ná pre­ťa­že­nosť, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, sprá­va odpa­du a otáz­ky dostup­nos­ti dostup­né­ho býva­nia pre všet­kých. Mes­to je teda viac ako len geo­gra­fic­ký pries­tor; pred­sta­vu­je kom­plex­né sociál­ne, kul­túr­ne a eko­no­mic­ké cen­trum, kde sa pre­lí­na­jú rôz­ne aspek­ty ľud­ské­ho života.

A city is a resi­den­tial area that typi­cal­ly inc­lu­des vari­ous buil­dings, infras­truc­tu­re, and pub­lic spa­ces. The­se are­as have diver­se cha­rac­te­ris­tics and func­ti­ons, and can vary based on the­ir size, cul­tu­ral influ­en­ces, and eco­no­mic con­di­ti­ons. Cities have a hig­her popu­la­ti­on den­si­ty com­pa­red to rural are­as. The popu­la­ti­on of a city can be diver­se in terms of age, eth­nic ori­gin, and socio-​economic sta­tus. They have com­plex infras­truc­tu­re, inc­lu­ding roads, pub­lic tran­s­por­ta­ti­on, and engi­ne­e­ring networks. The city­’s infras­truc­tu­re sup­ports its func­ti­oning and smo­oth ope­ra­ti­on. Cities often inc­lu­de cul­tu­ral and com­mer­cial cen­ters such as muse­ums, gal­le­ries, busi­ness dis­tricts, and res­tau­rant are­as. The­se cen­tral are­as are a hub for cul­tu­ral and eco­no­mic acti­vi­ties. Dif­fe­rent cities have dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­ral sty­les that may ref­lect his­to­ri­cal, cul­tu­ral, and geog­rap­hi­cal influ­en­ces. From modern skysc­ra­pers to his­to­ri­cal land­marks, archi­tec­tu­re con­tri­bu­tes to the cha­rac­ter of a pla­ce. Cities are often vib­rant social hubs. Vari­ous cul­tu­ral, sports, and social events con­tri­bu­te to the diver­si­ty and dyna­mism of the local envi­ron­ment. With the gro­wth of popu­la­ti­on and urba­ni­za­ti­on, cities face vari­ous chal­len­ges, inc­lu­ding traf­fic con­ges­ti­on, air pol­lu­ti­on, was­te mana­ge­ment, and issu­es rela­ted to the acces­si­bi­li­ty of affor­dab­le hou­sing for eve­ry­o­ne. A city is more than just a geog­rap­hic spa­ce; it repre­sents a com­plex social, cul­tu­ral, and eco­no­mic cen­ter whe­re vari­ous aspects of human life intersect.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Čunovský vodácky areál

skala
Hits: 45000

V Čunov­skom vodác­kom are­áli sú dva hlav­né kaná­ly, kto­ré sú nie­koľ­ko­krát navzá­jom pre­po­je­né. Ich obtiaž­nosť sa dá regu­lo­vať. Drá­hy majú 460 met­rov. Oba kaná­ly ústia do Duna­ja (divo​ka​vo​da​.sk). Ich auto­rom je Ondrej Cibák (sme​.sk). Are­ál sa začal budo­vať v roku 1995, v súvis­los­ti s vod­ným die­lom Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros. V roku 1996 sa tu usku­toč­ni­li prvé pre­te­ky vod­né­ho sla­lo­mu. Koná sa tu množ­stvo špor­to­vých podu­ja­tí, sve­to­vé pohá­re, Maj­strov­stvá Euró­py, v roku 2011 sa bo dejis­kom Maj­strovs­tiev sve­ta vo vod­nom sla­lo­me (divo​ka​vo​da​.sk). Vyrást­lo tu mno­ho špor­tov­cov, olym­pij­ský víťa­zi bra­tia Peter a Pavol Hochs­chor­ne­rov­ci, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). Are­ál posky­tu­je pries­tor pre výkon­nost­ných vod­ných sla­lo­má­rov a raf­té­rov, ale aj pre ama­tér­skych špor­tov­cov (divo​ka​vo​da​.sk). Pria­mo z are­álu je mož­né začať spla­vo­vať sta­ré kory­to Duna­ja – Bodic­ké rame­ná (slo​va​kia​.tra​vel).

In the Čuno­vo water sports area, the­re are two main chan­nels that are inter­con­nec­ted mul­tip­le times. The­ir dif­fi­cul­ty can be adjus­ted, and the tracks are 460 meters long. Both chan­nels flow into the Danu­be River (divo​ka​vo​da​.sk). They were desig­ned by Ondrej Cibák (sme​.sk). The are­a­’s cons­truc­ti­on began in 1995 in con­nec­ti­on with the Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros water pro­ject. The first whi­te­wa­ter sla­lom races took pla­ce here in 1996. The site hosts nume­rous sports events, World Cups, Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, and, in 2011, it was the venue for the World Whi­te­wa­ter Sla­lom Cham­pi­ons­hips (divo​ka​vo​da​.sk). Many athle­tes have emer­ged from here, inc­lu­ding Olym­pic cham­pi­ons, the Hochs­chor­ner brot­hers, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, and Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). The area pro­vi­des spa­ce for com­pe­ti­ti­ve whi­te­wa­ter sla­lom and raf­ting, as well as for ama­te­ur athle­tes (divo​ka​vo​da​.sk). Direct­ly from the area, you can start a jour­ney down the old Danu­be river­bed – Bodic­ké bran­ches (slo​va​kia​.tra​vel).

A Čuno­vo vízi sport terüle­ten két fő csa­tor­na talál­ha­tó, ame­ly­ek többs­zör öss­ze­kapc­so­lód­nak. Nehéz­sé­güket sza­bá­ly­oz­ni lehet, a pály­ák hoss­za 460 méter. Mind­két csa­tor­na a Duna foly­óba tor­kol­lik (divo​ka​vo​da​.sk). Azo­kat Ondrej Cibák ter­vez­te (sme​.sk). A terület épí­té­se 1995-​ben kez­dődött a Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros vízi pro­jekt kere­té­ben. Az első vad­ví­zi szla­lom­ver­se­ny­eket itt ren­dez­ték 1996-​ban. A helys­zín szá­mos spor­te­se­mé­ny­nek ad ott­hont, világ­ku­pák­nak, Európa-​bajnokságoknak, és 2011-​ben a Vad­ví­zi Szla­lom Világ­baj­nok­ság helys­zí­né­vé vált (divo​ka​vo​da​.sk). Sok spor­to­ló került innen ki, köz­tük olim­piai baj­no­kok, a Hochs­chor­ner tes­tvé­rek, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský és Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). A terület hely­et biz­to­sít ver­se­ny szin­tű vad­ví­zi szla­lom­nak és raf­ting­nak, vala­mint ama­tőr spor­to­lók­nak is (divo​ka​vo​da​.sk). Köz­vet­le­nül a terület­ről elin­dul­va lehe­tőség van az út elin­dí­tá­sá­ra a Duna régi med­ré­ben – Bodic­ké ága­kon keresz­tül (slo​va​kia​.tra​vel).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2013, Bratislavské, Časová línia, Ľudia, Reportáže, Šport, Športové

ČSOB Marathon v Bratislave

skala
Hits: 2739

ČSOB Mara­tón v Bra­ti­sla­ve je už tra­dič­ne poria­da­né podu­ja­tie, spon­zo­rom kto­ré­ho je Čes­ko­slo­ven­ská obchod­ná ban­ka. Je to uda­losť na kto­rej sa zúčast­ňu­jú aj pro­fe­si­onál­ni špor­tov­ci, aj rekre­ač­ní bež­ci. Ponú­ka behy v rôz­nych kate­gó­riách, okrem iné­ho aj pre rôz­ne veko­vé sku­pi­ny. Uda­losť pri­ťa­hu­je mno­ho fanú­ši­kov aj vzhľa­dom na to, že je to mest­ský mara­tón, kto­rý sa koná vo verej­nom pries­to­re v rám­ci mes­ta. ČSOB mara­tón je osla­vou atle­ti­ky a športu.

  • V roku 2013 sa konal ČSOB Marat­hon 30.3.2013
  • V roku 2012 sa konal ČSOB Marat­hon 1.4.2012

V roku 2011 sa ČSOB Marat­hon konal 25.- 27.3.2011. Súčas­ťou hlav­né­ho prog­ra­mu boli behy v rôz­nych veko­vých kate­gó­riách. Muži a ženy beža­li pol­ma­ra­tón a mara­tón. Aj v tom­to roku sa zúčast­ni­lo behu množ­stvo atlé­tov. Vrcho­lo­vých, rekre­ač­ných aj občas­ných. Asi sko­ro kaž­dý taký­to aktív­ny účast­ník mal radosť s pohy­bu. Pri pohľa­de na nie­kto­rých skôr naro­de­ných a hen­di­ke­po­va­ných bež­cov som si vždy sia­hol do sve­do­mia – pat­rí im môj obdiv.

The ČSOB Marat­hon in Bra­ti­sla­va is a well-​established event, spon­so­red by Čes­ko­slo­ven­ská obchod­ná ban­ka (ČSOB). It is an occa­si­on that dra­ws both pro­fes­si­onal athle­tes and rec­re­a­ti­onal run­ners. The event offers races in vari­ous cate­go­ries, inc­lu­ding tho­se tai­lo­red for dif­fe­rent age groups. With its sta­tus as a city marat­hon taking pla­ce in pub­lic spa­ces throug­hout the city, the ČSOB Marat­hon att­racts nume­rous fans. It stands as a celeb­ra­ti­on of athle­ti­cism and sportsmanship.

  • In 2013, the ČSOB Marat­hon took pla­ce on March 30, 2013.
  • In 2012, the ČSOB Marat­hon was held on April 1, 2012.

The 2011 ČSOB Marat­hon occur­red from March 25 to March 27, 2011. The main prog­ram inc­lu­ded races in dif­fe­rent age cate­go­ries, with both men and women par­ti­ci­pa­ting in the half marat­hon and marat­hon. Nume­rous athle­tes, ran­ging from eli­te to rec­re­a­ti­onal and occa­si­onal run­ners, took part in the event. Almost eve­ry acti­ve par­ti­ci­pant found joy in the move­ment. Wit­nes­sing older and differently-​abled run­ners alwa­ys promp­ted a sen­se of admi­ra­ti­on, ack­no­wled­ging the­ir remar­kab­le achievements.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post