Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Najzobrazovanejšie spišské fotografie

Hits: 174

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2775

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Hrhov

Hits: 2383

Úze­mie dneš­nej obec bolo osíd­ľo­va­né v neoli­te, 450 pred n.l.. Slo­va­nia sa tu usá­dza­li od obdo­bia Veľ­kej Mora­vy (910. sto­ro­čie). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1243. Usa­dil sa tu význam­ný spiš­ský kolo­ni­zač­ný rod, kto­rý neskôr dostal šľach­tic­ké rodo­vé meno pod­ľa náz­vu obce – Ger­gew, ale­bo de Gyr­gow. V čase nemec­kej kolo­ni­zá­cie sa za poto­kom Lodzi­na usa­di­li Sasi a vytvo­ri­li novú dedi­nu – Nemec­ký Hrhov. V roku 1280 sa Slo­vá­ci a Sasi spá­ja­jú do jed­nej dedi­ny. Rod de Gyr­gow sa poma­ďar­čil na Gyor­gy, obec im pat­ri­la až do roku 1885, kedy vše­tok ich maje­tok kúpil uhor­ský šľach­tic Vidor Csá­ky. Hrhov bol ich až do novem­bra 1944. Na pre­lo­me sto­ro­čí pozva­li Csá­ky­ov­ci poľ­no­hos­po­dár­skych odbor­ní­kov zo Sas­ka, kto­rí pri­nies­li aj moder­né tech­no­ló­gie v cho­ve dobyt­ka, záh­rad­níc­tve, zele­ni­nár­stve a iných remes­lách (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od čias Veľ­kej Mora­vy je pre oblasť Spi­ša typic­ké pes­to­va­nie a spra­co­va­nie ľanu, v čom vyni­ka­li oby­va­te­lia osád na úze­mí dneš­né­ho Spiš­ské­ho Hrho­va. Od pome­no­va­nia reme­sel­ní­kov s ľanom, kto­rých vola­li gar­go­via pochá­dza­jú aj naj­star­šie pome­no­va­nia obce – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via vyni­ka­li aj zho­to­vo­va­ním pred­me­tov na spra­co­va­nie ľanu, aký­mi boli bar­da, bid­la, ostat­né čas­ti kro­sien: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce na ruč­né tre­pa­nie, cjef­ki na naví­ja­nie pria­dze, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­vid­lá, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – mota­cie zaria­de­nia, pies­ty, rafi – na odstra­ňo­va­nie semien z ľanu, česá­ky, gram­ple – na myka­nie ľanu. Roz­vi­nu­té bolo aj koši­kár­stvo, kováč­stvo, kožiar­stvo, dre­vo­ru­bač­stvo, mly­nár­stvo, výro­ba zvon­cov, výro­ba pred­me­tov pre stra­vo­va­nie, odie­va­nie, sta­vi­teľ­stvo, tkáč­stvo, teh­liar­stvo, šind­liar­stvo, výro­ba svie­čok, výšiv­kár­stvo, čip­kár­stvo, výro­ba šper­kov, hudob­ných nástro­jov, hra­čiek. V súčas­nos­ti dochá­dza k rene­san­cii ľudo­vej ume­lec­kej výro­by, na čo má Spiš­ský Hrhov výbor­né pred­po­kla­dy (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov je obec nachá­dza­jú­ca sa na výcho­de Slo­ven­ska v okre­se Spiš­ská Nová Ves. Pat­rí do Pre­šov­ské­ho kra­ja a leží v blíz­kos­ti poho­ria Levočs­ké vrchy. Medzi význam­né budo­vy pat­rí aj kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Neďa­le­ko je Záro­veň Slo­ven­ský raj.


The ter­ri­to­ry of the present-​day vil­la­ge was sett­led in the Neolit­hic peri­od around 450 BC. Slavs began to inha­bit the area during the Gre­at Mora­vian peri­od (9th10th cen­tu­ry). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to the year 1243. A sig­ni­fi­cant Spiš colo­ni­za­ti­on fami­ly sett­led here, later acqu­iring a nob­le fami­ly name based on the vil­la­ge­’s name – Ger­gew or de Gyr­gow. During the time of Ger­man colo­ni­za­ti­on, Saxons sett­led across the Lodzi­na stre­am, for­ming a new vil­la­ge – Ger­man Hrhov. In 1280, Slo­vaks and Saxons mer­ged into a sin­gle vil­la­ge. The de Gyr­gow fami­ly Hun­ga­ria­ni­zed the­ir name to Gyor­gy, and they owned the vil­la­ge until 1885 when all the­ir pro­per­ty was bought by the Hun­ga­rian nob­le Vidor Csá­ky. Hrhov was under the­ir owners­hip until Novem­ber 1944. At the turn of the cen­tu­ry, the Csá­ky fami­ly invi­ted agri­cul­tu­ral experts from Saxo­ny, who brought modern tech­no­lo­gies in catt­le far­ming, hor­ti­cul­tu­re, vege­tab­le far­ming, and other crafts (spiss​kyhr​hov​.sk).

Sin­ce the times of Gre­at Mora­via, the Spiš regi­on has been cha­rac­te­ri­zed by the cul­ti­va­ti­on and pro­ces­sing of flax, in which the inha­bi­tants of sett­le­ments in the present-​day Spiš­ský Hrhov excel­led. The oldest names of the vil­la­ge, such as Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew, ori­gi­na­ted from the naming of flax crafts­men cal­led gar­go­via. Gar­go­via excel­led in the pro­duc­ti­on of tools for flax pro­ces­sing, such as bar­da, bid­la, other parts of looms: cepi, cer­ľi­ce – reels for hand spin­ning, cjef­ki for win­ding yarn, vre­te­ná, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – win­ding devi­ces, kolo­vrát­ky, kúde­le, tĺky, šmert­ki – win­ding devi­ces, pies­ty, rafi – for remo­ving seeds from flax, česá­ky, gram­ple – for com­bing flax. Bas­ket­ry, blacks­mit­hing, tan­ning, log­ging, mil­ling, bell making, pro­duc­ti­on of items for food, clot­hing, cons­truc­ti­on, wea­ving, brick making, shin­gle making, cand­le making, embro­ide­ry, lace making, jewel­ry making, musi­cal ins­tru­ments, and toy making were also well-​developed. Cur­ren­tly, the­re is a renais­san­ce in folk artis­tic pro­duc­ti­on, for which Spiš­ský Hrhov has excel­lent con­di­ti­ons (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov is a vil­la­ge loca­ted in the eas­tern part of Slo­va­kia, in the Spiš­ská Nová Ves dis­trict. It belo­ngs to the Pre­šov Regi­on and is situ­ated near the Levočs­ké vrchy moun­tains. Among the sig­ni­fi­cant buil­dings is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Near­by is also the Slo­vak Paradise.


Obszar dzi­siejs­zej wsi był zasied­la­ny już w neoli­cie, oko­ło 450 lat przed naszą erą. Sło­wia­nie zaczęli się osied­lać tutaj od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy (IX – X wiek). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1243. Osied­li­li się tu znac­zący spiš­ski ród kolo­ni­za­cyj­ny, któ­ry później przy­jął szla­chec­kie nazwis­ko od nazwy wsi – Ger­gew lub de Gyr­gow. W cza­sie nie­miec­kiej kolo­ni­zac­ji, za poto­kiem Lodzi­na, osied­li­li się Saso­wie, zakła­da­jąc nową wios­kę – Nie­miec­ki Hrhov. W 1280 roku Sło­wa­cy i Saso­wie połąc­zy­li się w jed­ną wios­kę. Rodzi­na de Gyr­gow zmie­ni­ła swo­je nazwis­ko na Gyor­gy, a wieś była ich włas­no­ścią aż do 1885 roku, kie­dy całą ich posia­dło­ść zaku­pił węgier­ski szlach­cic Vidor Csá­ky. Hrhov był ich do lis­to­pa­da 1944 roku. Na prze­ło­mie wie­ku Csá­ky­o­wie zapro­si­li spec­ja­lis­tów rol­nict­wa z Sak­so­nii, któr­zy wpro­wa­dzi­li nowoc­zes­ne tech­no­lo­gie w hodo­wli bydła, ogrod­nict­wie, war­zy­wnict­wie i innych rze­mi­osłach (spiss​kyhr​hov​.sk).

Od cza­sów Wiel­kiej Mora­wy, cha­rak­te­rys­tycz­ną cechą dla obsza­ru Spis­za jest upra­wa i przet­war­za­nie lnu, w czym wyró­żnia­li się miesz­ka­ńcy osad na obszar­ze dzi­siejs­ze­go Spiš­ské­ho Hrho­va. Od nazwy rze­mie­śl­ni­ków pra­cu­jących z lnem, któ­rych nazy­wa­no gar­go­via, pocho­dzą naj­stars­ze nazwy wsi – Gar­gow, Gur­gow, Gur­hew. Gar­go­via wyró­żnia­li się również wyt­war­za­niem przed­mi­otów do przet­war­za­nia lnu, takich jak sztyc, cep, pozos­ta­łe części kros­na: cepi, cer­ľi­ce – trli­ce do ręcz­ne­go przędze­nia, cjef­ki do nawi­ja­nia nici, wrze­ci­ona, sno­vad­li­ny, hasp­ľe – moto­wi­dła, koło­wrąb­ki, kúde­le, tłu­ki, szmert­ki – urządze­nia do nawi­ja­nia lnu. Rozwi­ni­ęte było również wik­li­niarst­wo, kowalst­wo, gar­barst­wo, wycin­ka drze­wa, mły­narst­wo, pro­dukc­ja dzwo­nów, pro­dukc­ja przed­mi­otów do jedze­nia, ubi­oru, budo­wnict­wo, tkact­wo, ceg­larst­wo, dachó­wkarst­wo, pro­dukc­ja świec, haf­to­wa­nie, koron­karst­wo, pro­dukc­ja biżu­te­rii, ins­tru­men­tów muzycz­nych, zaba­wek. Obe­cnie docho­dzi do rene­san­su ludo­we­go rze­mi­osła artys­tycz­ne­go, do cze­go Spiš­ský Hrhov ma dosko­na­łe warun­ki (spiss​kyhr​hov​.sk).

Spiš­ský Hrhov to wieś poło­żo­na na wscho­dzie Sło­wac­ji, w powie­cie Spiš­ská Nová Ves. Nale­ży do kra­ju Pre­szo­ws­kie­go i znaj­du­je się w pobli­żu gór Levočs­ké vrchy. Wśród ważnych budo­wli jest Kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła. W pobli­żu znaj­du­je się także Sło­wac­ki Raj.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post