slovenské dokumenty

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

22/09/202007/03/2024 skala

Spiš je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho Pieniny, Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). Mestá ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo Poľsko územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní Nemci, takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).

Spiš is a region in northern Slovakia, east of the High Tatras. In German, Spiš is called Zips (Wikipedia.sk), in Latin, it’s referred to as Scepusium, in Hungarian, it’s Szepes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš County was ruled by the Zápoľský, Turzovci, and Csáky families (Wikipedia.sk). It is a region that is both touristically and culturally attractive, offering several national parks: Tatranský National Park in the northwest, Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras (Wikipedia.sk). Cities like Levoča, Kežmarok, sites like Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota. Ski resorts like Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). In Slovak Paradise, the second-longest cave in Slovakia, Stratená Cave, stretches for 18.5 km. Other notable caves include Dobšinská Ice Cave and Psie Diery Cave. The karst gorges of Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia (rajportal.sk).

Spiš is a region that hasn’t always been part of Slovakia (Wikipedia.sk). In the 11^th century, Spiš was contested by the Kingdom of Hungary from the south and the Kingdom of Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš spearmen (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The spearmen were landowners. King Sigismund of Luxembourg granted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pledge, which lasted for 360 years. Towns like Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec were part of the pledge, which was only for economic benefit. The end of the pledge was militarily secured only in the second half of the 18^th century by Maria Theresa. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization (Wikipedia.sk).

Spiš ist eine Region im Norden der Slowakei, östlich der Hohen Tatra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bezeichnet (Wikipedia.sk), auf Latein als Scepusium, auf Ungarisch als Szepes und auf Polnisch als Spisz. Die Spišer Stuhlregion wurde von den Familien Zápoľský, Turzovci und Csáky regiert (Wikipedia.sk). Es ist eine sowohl touristisch als auch kulturell attraktive Region, die mehrere Nationalparks bietet: Im Nordwesten die Tatra-Nationalpark, dazu Pieninen, Slowakisches Paradies und Niedere Tatra (Wikipedia.sk). Städte wie Levoča, Kežmarok, Orte wie Spišské Podhradie, Spišský hrad und Spišská Sobota. Skigebiete wie Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). Im Slowakischen Paradies befindet sich mit einer Länge von 18,5 km die zweitlängste Höhle der Slowakei – die Stratená-Höhle. Daneben sind die Dobšinská ľadová jaskyňa und die Psie Diery-Höhle bekannt. Die Karstschluchten von Suchá Belá und Veľký Sokol gelten als die schönsten in der Slowakei (rajportal.sk).

Spiš ist eine Region, die nicht immer zu der Slowakei gehörte (Wikipedia.sk). Im 11. Jahrhundert wurde Spiš von Süden vom Königreich Ungarn und von Norden vom Königreich Polen umkämpft. Bis 1802 existierte die Provinz X der Spišer Spießbürger (Parvus comitatus – Sedes superior), die Privilegien genoss. Ab 1726 wurde Betlanovce das Zentrum der Provinz. Die Spießbürger waren Landbesitzer. König Sigismund von Luxemburg gewährte 24 Städten in Spiš, von denen 13 an das polnische Pfand gingen und das 360 Jahre dauerte. Städte wie Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec waren Teil des Pfandes, das nur wirtschaftlichen Nutzen brachte. Das Ende des Pfandes wurde erst in der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts durch Maria Theresia militärisch gesichert. 1614 fand die Lutheranische Synode, auch als Spišer Synode bekannt, in Spiš statt und diskutierte die protestantische Organisation (Wikipedia.sk).

Spisz to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po polsku jest nazywany Spiszem (Wikipedia.sk), po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Spiš. Regionem spodziewanej krainy turystycznej i kulturalnej, oferującej kilka parków narodowych: na północny zachód od regionu znajduje się Tatrzański Park Narodowy, oprócz tego Pieniny, Słowacki Raj i Niżne Tatry (Wikipedia.sk). Miasta takie jak Levoča, Kežmarok, miejsca takie jak Spišské Podhradie, Spišský hrad i Spišská Sobota. Ośrodki narciarskie, takie jak Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). W Słowackim Raju znajduje się druga co do długości jaskinia na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Oprócz tego znane są Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Psie Diery. Wąwozy krasowe Suchej Belej i Veľkého Sokola uważane są za najpiękniejsze na Słowacji (rajportal.sk).

Spisz to region, który nie zawsze należał do Słowacji (Wikipedia.sk). W XI wieku Spisz był okupowany od południa przez Królestwo Węgier, a od północy przez Królestwo Polskie. Do 1802 roku istniała Provinz X spišskich rycerzy (Parvus comitatus – Sedes superior), ciesząca się przywilejami. Od 1726 roku Betlanovce były centrum prowincji. Rycerze byli ziemianami. Węgierski król Zygmunta Luksemburski przyznał 24 miastom w Spiszu, z których 13 poszło pod polskie zastaw, który trwał 360 lat. Miasta takie jak Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec były częścią zastawu, który przynosił korzyści tylko ekonomiczne. Koniec zastawu został zapewniony militarnie dopiero w drugiej połowie XVIII wieku przez Marię Teresę. W 1614 roku odbyła się na Spiszu Synoda Luterańska, znana również jako Synoda Spišska, na której omawiano organizację protestancką (Wikipedia.sk).

Niektoré príspevky

Odkazy

Spišská župa
spis.eu.sk
eastslovakia.szm.com
Facebook
Wikipedia
Gotkiewicz Mieczyslaw, 1969: Ruchy migracyjne polskich górali po poludniowej stronie Beskidu, Folia Geographica – Series Geographica Oeconomica, Vol. 2, p. 5 – 55

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

16/02/201618/03/2024 skala

Jurko je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha história. Neďaleko od Nitrianskej Blatnice, pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na Marhát. Najmä na Silvestra. Slovania tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – Kaplnka svätého Juraja, ktorá je barokovou prestavbou staršej Rotundy Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (Krupa, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú Svätojurajské púte a tzv. turistické sväté omše (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk). Archeologické nálezy dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala Ponitrie s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973 – 75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci Kostelec – Ducové, ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej stopy, ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti stavby sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol Alexander Ruttkay, ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite Púsť vykopal dva veľkomoravské veľmožské dvorce z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh. Sídlisko dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva palisádové dvorce, v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená osada s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a limonit (nitrianskablatnica.sk).

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku osady v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali pustovníci až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Jurko is a locality in Považský Inovec where history comes alive. It is located near Nitrianska Blatnica, below the Marhát hill. I have always visited Jurko when traveling from Nitrianska Blatnica to Marhát, especially on New Year’s Eve. The Slavs once had their culture here. The site features a church, the Chapel of St. George, which is a Baroque reconstruction of the older Rotunda Jurko. The Rotunda dates back to the 1^st third of the 9^th century, before the Great Moravian period. In the 11^th-13th centuries and in 1530, there were construction modifications at the site. In 1655, a tower, hermitage, and school were added (rotundajurko.sk). Svätojurajské púte (St. George’s Pilgrimages) and tourist masses are held here, attracting pilgrims since 1530, always after the feast of St. George on April 24 (rotundajurko.sk). Archaeological finds indicate a cemetery dating back to the mid-11th century in the vicinity of the church (Krupa, Galo, 2009). Several roads lead to Jurko, and those who follow them find themselves on a very old historical road that connected Ponitrie with Považie, continuing to Moravia.

Architectural-historical and archaeological research from 1973 – 75 revealed dimensions matching the foundations of a rotunda at the Great Moravian court in Kostelec – Ducové, located 7 km away. The dimensions, derived from the Lombard foot measuring 36.5 cm, show that both rotundas have internal diameters of 730 cm and wall thicknesses of 73 cm. The oldest parts of the structure are the circular rotunda and horseshoe-shaped apse. Archaeological research was led by Alexander Ruttkay, who also explored the surrounding area. In the Púsť locality, he unearthed two Great Moravian nobleman’s courts from the 9^th-10th centuries and a settlement that disappeared in the 13^th century. The settlement was fortified with a palisade and contained around 150 skeletal graves, some with silver jewelry (rotundajurko.sk). The larger, older court was later replaced by a smaller structure. In the 11^th century, an unfortified settlement with dwellings emerged from the site. Numerous artifacts confirm iron ore mining and processing in the area, with evidence of iron slag and limonite heaps.

Plowed furrows indicate agriculture, and an uncovered window on the southwest side of the rotunda predates a similar window in the Church of St. Margaret in Kopčany, possibly belonging to the pre-Romanesque period (rotundajurko.sk). After the settlement’s demise in the 13^th century, the rotunda gradually became ruins. The owner of the local forests, Mária Turzová, had the church renovated or restored. However, even after this renovation, the church began to decay. In 1655, the church was modified into its current Baroque form. Hermits lived in the hermitage until the first half of the 19^th century, serving as lay brothers in the local school. From around 1850, the school was used as a hunting lodge and later as a mountain hut, which was abandoned in 1962 (wikipedia.sk).

Odkazy

Vladimír Krupa, Ján Galo, 2009: Po chodníčkoch Považského Inovca, Kostolík sv. Juraja, Revue Piešťany Nr. 1, p. 37
Jozef Dorica – Nenápadný kostolík otriasol teóriami vedcov
Rotunda Jurko
Slovanské hradiská – Hradisko Nitrianska Blatnica – rotunda Blatnický Ďurko
Ukončenie prvej etapy reštaurovania
Kaple svatého Jiří (Nitrianska Blatnica)
Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské, V čase

Voľby

02/11/201107/03/2024 skala

Voľby sú proces, ktorým občania vyberajú svojich zástupcov na rôzne úrovne vlády alebo rozhodujú o určitých otázkach verejného záujmu. Cieľom volieb je umožniť občanom participáciu na politickom procese a výber tých, ktorí ich budú zastupovať a rozhodovať v ich mene. Existujú rôzne druhy volieb, vrátane parlamentných volieb, prezidentských volieb, komunálnych volieb a referend. V parlamentných voľbách voliči vyberajú poslancov alebo zástupcov do legislatívy, v prezidentských voľbách zvolia hlavu štátu, v komunálnych voľbách volia miestne samosprávne orgány a v referende môžu rozhodovať priamo o konkrétnych otázkach. Voľby sú základným prvkom demokracie a umožňujú občanom vyjadriť svoje názory a preferencie. Prostredníctvom hlasovania majú možnosť ovplyvniť politické rozhodnutia a výber tých, ktorí budú zodpovední za riadenie krajiny alebo miestnej samosprávy.

Elections are a process through which citizens choose their representatives at various levels of government or decide on specific matters of public interest. The goal of elections is to enable citizens to participate in the political process and select those who will represent and make decisions on their behalf. There are various types of elections, including parliamentary elections, presidential elections, local elections, and referendums. In parliamentary elections, voters choose members of the legislature, in presidential elections, they elect the head of state, in local elections, they vote for local self-government bodies, and in referendums, they can directly decide on specific issues. Elections are a fundamental element of democracy and allow citizens to express their opinions and preferences. Through voting, they have the opportunity to influence political decisions and select those who will be responsible for governing the country or local governance.

Značka: slovenské dokumenty

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post