2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Šariš, Šarišské, Slovenská krajina, Slovenské

Kamenica – obec v Spišskošarišskom medzihorí

Hits: 2775

Kame­ni­ca je obec ležia­ca v Spiš­sko­ša­riš­skom medzi­ho­rí. Na ces­te z Pre­šo­va do Sta­rej Ľubov­ne. Nad obcou sa čnie hrad Kame­ni­ca.

Z obdo­bia 10. – 12. sto­ro­čia sa tu zis­ti­lo slo­van­ské poh­re­bis­ko. Obec vznik­la v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia pod krá­ľov­ským poľov­níc­kym hra­dom Kame­ni­ca. Prvá zmien­ka je z roku 1248 po prvom tatár­skom vpá­de, prí­pad­ne z roku 1270 (hod­no­ver­nej­šia). Hrad­ný vrch Kame­ni­ca, bra­lo vyso­ké 725 met­rov nad morom, bolo úto­čis­kom pred Tatár­mi (kame​ni​ca​.sk). Kame­nic­ký hrad dal pod­ľa docho­va­ných písom­nos­tí posta­viť v prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Diet­rich – gróf spiš­ských Sasov oko­lo roku 1248 (kamen​na​ve​za​.sk). Kame­ni­ca uvá­dza ako Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Admi­ni­stra­tív­ne toto úze­mie spra­vo­va­li z pan­stva a hra­du Šariš do dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia. V roku 1600 bolo v obci 31 obý­va­ných domov (kame​ni​ca​.sk). Hrad bol zni­če­ný voj­ska­mi Šimo­na For­gá­ča v roku 1556 (Wiki­pe­dia). V roku 1816 doš­lo k zbú­ra­niu hrad­ných múrov. V Kame­ni­ci žilo v minu­los­ti sed­liac­ke a želiar­ske oby­va­teľ­stvo, neskôr roľ­níc­tvom, dre­vo­ru­bač­stvom, pas­tier­stvom. V 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia a po skon­če­ní II. sve­to­vej voj­ny, sa mno­hí oby­va­te­lia vysťa­ho­va­li do Ame­ri­ky (kame​ni​ca​.sk). V obci žije dnes asi 1830 oby­va­te­ľov (kame​ni​ca​.sk). O zacho­va­nie hra­du sa v súčas­nos­ti sta­rá občian­ske zdru­že­nie Kamen­ná veža (Wiki­pe­dia).


Kame­ni­ca is a vil­la­ge loca­ted in the Spišsko-​šarišské Medzi­ho­rie, on the road from Pre­šov to Sta­rá Ľubov­ňa. Abo­ve the vil­la­ge stands Kame­ni­ca Castle.

From the 10th to the 12th cen­tu­ry, a Sla­vic ceme­te­ry was dis­co­ve­red in this area. The vil­la­ge was estab­lis­hed in the mid-​13th cen­tu­ry bene­ath the roy­al hun­ting cast­le of Kame­ni­ca. The first men­ti­on is from 1248, after the first Mon­gol inva­si­on, possib­ly from 1270 (more reliab­le). Kame­ni­ca Cast­le, rising 725 meters abo­ve sea level, ser­ved as a refu­ge against the Mon­gols (kame​ni​ca​.sk). Accor­ding to pre­ser­ved docu­ments, Diet­rich, the count of Spiš Saxons, built Kame­ni­ca Cast­le in the first half of the 13th cen­tu­ry, around 1248 (kamen​na​ve​za​.sk). Kame­ni­ca is also men­ti­oned as Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Admi­ni­stra­ti­ve­ly, this ter­ri­to­ry was mana­ged from the Šariš esta­te and cast­le until the second half of the 13th cen­tu­ry. In 1600, the­re were 31 inha­bi­ted hou­ses in the vil­la­ge (kame​ni​ca​.sk). The cast­le was des­tro­y­ed by the for­ces of Šimon For­gáč in 1556 (Wiki­pe­dia). In 1816, the cast­le walls were demo­lis­hed. In the past, Kame­ni­ca was home to pea­sants and iron­wor­kers, later enga­ged in agri­cul­tu­re, log­ging, and shep­her­ding. In the 1920s and after the end of World War II, many resi­dents emig­ra­ted to Ame­ri­ca (kame​ni​ca​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly inha­bi­ted by app­ro­xi­ma­te­ly 1830 peop­le (kame​ni​ca​.sk). The pre­ser­va­ti­on of the cast­le is now the res­pon­si­bi­li­ty of the civic asso­cia­ti­on Kamen­ná veža (Wiki­pe­dia).


Kame­ni­ca to wieś poło­żo­na na obszar­ze Spišsko-​šarišské Medzi­ho­rie, na dro­dze z Pre­šo­va do Sta­rá Ľubov­ňa. Ponad wsią wzno­si się zamek Kamenica.

Z okre­su X‑XII wie­ku odkry­to tu sło­wia­ńs­kie cmen­tar­zys­ko. Wieś pows­ta­ła w poło­wie XIII wie­ku pod kró­le­ws­kim łowiec­kim zamkiem Kame­ni­ca. Pier­ws­za wzmian­ka pocho­dzi z roku 1248, po pier­ws­zym najaz­dzie Mon­go­łów, pra­wdo­po­dob­nie z roku 1270 (bar­dziej wia­ry­god­na). Zamek Kame­ni­ca, wznos­zący się na wyso­ko­ść 725 met­rów nad pozi­omem mor­za, słu­żył jako sch­ro­nie­nie przed Mon­go­ła­mi (kame​ni​ca​.sk). Według zacho­wa­nych doku­men­tów, Diet­rich, hra­bia spiš­skich Sasów, wzni­ó­sł zamek Kame­ni­ca w pier­ws­zej poło­wie XIII wie­ku, oko­ło roku 1248 (kamen​na​ve​za​.sk). Kame­ni­ca wys­tępu­je także jako Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Admi­nis­tra­cyj­nie obszar ten był zarządza­ny z posia­dło­ści i zamku Šariš do dru­giej poło­wy XIII wie­ku. W 1600 roku we wsi było 31 zamiesz­ka­łych domów (kame​ni​ca​.sk). Zamek został zniszc­zo­ny przez siły Šimo­na For­gá­ča w 1556 roku (Wiki­pe­dia). W 1816 roku mury zamku zosta­ły zbur­zo­ne. W przes­zło­ści Kame­ni­ca było domem dla chło­pów i hut­ni­ków żela­za, później zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem, wycin­ką drze­wa i pas­terst­wem. W latach 20. XX wie­ku i po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej wie­lu miesz­ka­ńców wyemig­ro­wa­ło do Ame­ry­ki (kame​ni​ca​.sk). Obe­cnie wieś zamiesz­ku­je oko­ło 1830 osób (kame​ni​ca​.sk). O zacho­wa­nie zamku troszc­zy się obe­cnie sto­war­zys­ze­nie oby­wa­tel­skie Kamen­ná veža (Wiki­pe­dia).


Камениця – село, розташоване в міжгір’ї Спішсько-​Шарішське, на дорозі з Прешова до Старої Любовні. Над селом видно замок Камениця.

З епохи X‑XII століть тут виявлено слов’янське кладовище. Село з’явилося в середній частині XIII століття під королівським мисливським замком Камениця. Перша згадка відноситься до 1248 року після першого нашестя монголів, можливо до 1270 року (надійніша). Замок Камениця, що підіймається на висоту 725 метрів над рівнем моря, слугував притулком від монголів (kame​ni​ca​.sk). За збереженими документами, Дітрих, граф спішських Сасів, збудував замок Камениця в першій половині XIII століття, близько 1248 року (kamen​na​ve​za​.sk). Камениця також згадується як Tor­ku­e­ley, Thorkw, Tor­kow. Адміністративно цю територію управляли з маєтку і замку Шаріш до другої половини XIII століття. У 1600 році в селі було 31 заселений будинок (kame​ni​ca​.sk). Замок був знищений військами Шимона Форгача в 1556 році (Вікіпедія). У 1816 році стіни замку були з

руйновані. Камениця в минулому була домом для селян і залізярів, пізніше займалася сільським господарством, рубкою лісу та пастушеством. У 20‑х роках XX століття і після закінчення Другої світової війни багато мешканців емігрували в Америку (kame​ni​ca​.sk). В селі зараз проживає приблизно 1830 осіб (kame​ni​ca​.sk). Збереженням замку наразі займається громадське об’єднання Kamen­ná veža (Вікіпедія).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Smolenice

Hits: 3553

Smo­le­ni­ce sú obec, kto­rá leží na úpä­tí Malých Kar­pát. Prvá zmien­ka o Smo­le­ni­ciach, vil­le Sol­mus, je z roku 1256. Vte­dy pat­ri­la pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. Kon­com 14. sto­ro­čia Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc, násled­ne opäť pezin­sko – svä­to­jur­ským gró­fom. V 16. sto­ro­čí Orsá­gov­com, po 17. sto­ro­čí Pál­fy­ov­com. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza Smo­le­nic­ký zámok s krás­nym pri­ľah­lým par­kom. Význam­nou pamiat­kou je Mol­pír – haltš­tat­ské hra­dis­ko. Je to knie­ža­cie hra­dis­ko zo star­šej doby želez­nej (76 st. pr. n. l.), kto­ré tvo­ri­lo mohut­né kamen­né opev­ne­nie s brá­na­mi a veža­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na plo­che 1214 hek­tá­rov sa rozp­res­tie­ra­lo veľ­ké hra­dis­ko. Tri nádvo­ria chrá­ni­li valy. Opev­ne­nie tvo­ril voľ­ne sypa­ný kameň, spev­ne­ný násyp a dre­ve­né kon­štruk­cie. Na mies­te sa našli aj zákla­dy veží a okrúh­la baš­ta, obyt­né dre­ve­né zru­by. Vyrá­ba­li sa tu nástro­je, nože, zbra­ne, odlie­val sa bronz, vyrá­ba­li sa kamen­né žar­no­vy. Naj­dô­le­ži­tej­šou bola zrej­me výro­ba nitítka­nín. V čase roz­kve­tu tu žilo asi 800 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír sa pova­žu­je za nie­kdaj­šie mocen­ské a hos­po­dár­ske cen­trum širo­ké­ho oko­lia. Hra­dis­ko zanik­lo v 4. sto­ro­čí pred n. l. ( Infor­mač­ná tabuľa). 

Neďa­le­ko od hra­dis­ka je slo­van­ské poh­re­bis­ko z pred­veľ­ko­mo­rav­ské­ho a veľ­ko­mo­rav­ské­ho obdo­bia, kto­ré poru­ši­lo mohyl­ník zo stred­nej doby bron­zo­vej. V oko­lí Smo­le­níc sa našlo pomer­ne veľ­ké množ­stvo neoli­tic­kých arte­fak­tov, ako napr. seke­rom­la­ty, kamen­né seke­ry, kame­ne na drve­nie obi­lia, kera­mi­ka. Asi z obdo­bia oko­lo rokov 17001500 pred. n.l sa tu našli pozos­tat­ky mohy­lo­vej kul­tú­ry stre­do­du­naj­skej, z jej výraz­ným prv­kom žliab­ko­va­nej kera­mi­ky. Ku Smo­le­ni­ciam sa via­že Smo­le­nic­ký kras, kto­ré­ho súčas­ťou je rov­no­men­ný náuč­ný chod­ník. Jeho súčas­ťou je Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia jas­ky­ňa Dri­ny, kto­rá je jedi­nou verej­ne prí­stup­nou jas­ky­ňou Malých Kar­pát. Nad obcou je ďal­šia národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia, Doli­na Hlbo­če. Nad Smo­le­ni­ca­mi sa čnie naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát – Záru­by (767 m), okrem neho napr. vrch Veter­lín (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Pod­ľa miest­ne poves­ti bol na mies­te dneš­nej obce les, cez kto­rý vied­la ces­ta. Raz tadiaľ šiel smo­liar a na voze vie­zol smo­lu. V lese poľo­va­li páni. Hna­li sa za jele­ňom, kto­rý spla­še­ný vbe­hol na ces­tu rov­no do smo­lia­ra! Sko­čil mu do voza a pre­vrá­til ho. Smo­la sa roz­lia­la po zemi. Smo­liar celý pre­ľak­nu­tý skrí­kol: Smo­le nic!”. A tak toto mies­to zača­li nazý­vať Smo­le­ni­ca­mi (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce majú dve čas­ti: Smo­le­ni­ce a Smo­le­nic­kú Novú Ves (pôvod­ne Neštich). Gróf Jozef Pál­fy posta­vil v rokoch 18801883 v doli­ne pod Maj­dá­nom pri obci Hor­né Ore­ša­ny che­mic­ký závod na spra­co­va­nie dre­va. Zača­la sa sta­vať les­ná kon­ská želez­ni­ca, neskôr prie­my­sel­ná želez­ni­ca z továr­ne na sta­ni­cu. Celá sieť bola zlik­vi­do­va­ná po roku 1960. V roku 1968 sa zača­la písať his­tó­ria iné­ho che­mic­ké­ho závo­du na výro­bu farieb – Che­mo­la­ku. Zná­my­mi osob­nos­ťa­mi Smo­le­níc sú napr.: vyná­lez­ca padá­ka Šte­fan Banič, regi­onál­ny his­to­rik Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Smo­le­ni­ce is a vil­la­ge situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians. The first men­ti­on of Smo­le­ni­ce, then cal­led Sol­mus, dates back to the year 1256. At that time, it belo­n­ged to the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. By the end of the 14th cen­tu­ry, it was owned by Sti­bor of Sti­bo­ri­ce, and later again by the Pezinok-​Saint Geor­ge Counts. In the 16th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Orság fami­ly, and after the 17th cen­tu­ry, to the Pál­fy fami­ly. Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry lies Smo­le­ni­ce Cast­le, sur­roun­ded by a beau­ti­ful park. A sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal site is Mol­pír, a Halls­tatt hill­fort, a prin­ce­ly for­ti­fi­ca­ti­on dating back to the older Iron Age (7 – 6th cen­tu­ry BC), fea­tu­ring mas­si­ve sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with gates and towers (Infor­ma­ti­on Board). The hill­fort cove­red an area of 12 – 14 hec­ta­res, with three cour­ty­ards pro­tec­ted by ram­parts. The for­ti­fi­ca­ti­ons con­sis­ted of loose sto­nes, rein­for­ced embank­ments, and wooden struc­tu­res. Foun­da­ti­ons of towers, a round bas­ti­on, and resi­den­tial wooden huts were dis­co­ve­red on-​site. The inha­bi­tants enga­ged in tool-​making, kni­fe pro­duc­ti­on, wea­pon craf­ting, bron­ze cas­ting, and the pro­duc­ti­on of sto­ne grin­ders. The most impor­tant was like­ly the pro­duc­ti­on of thre­ads and fab­rics, and at its peak, around 800 peop­le lived here (Wiki​pe​dia​.sk). Mol­pír is con­si­de­red a for­mer poli­ti­cal and eco­no­mic cen­ter of the wider regi­on and disap­pe­a­red in the 4th cen­tu­ry BC (Infor­ma­ti­on Board).

Near the hill­fort is a Sla­vic burial site from the pre-​Great Mora­vian and Gre­at Mora­vian peri­ods, which dis­tur­bed a bar­row from the Midd­le Bron­ze Age. In the vici­ni­ty of Smo­le­ni­ce, a rela­ti­ve­ly lar­ge num­ber of Neolit­hic arti­facts were found, such as axe ham­mers, sto­ne axes, grin­ding sto­nes, and cera­mics. From the peri­od around 1700 – 1500 BC, remains of the Midd­le Danu­bian bar­row cul­tu­re with its dis­tinc­ti­ve gro­oved potte­ry were dis­co­ve­red. Smo­le­ni­ce is asso­cia­ted with Smo­le­ni­ce Karst, which inc­lu­des a natu­re trail of the same name. The Nati­onal Natu­re Reser­ve Dri­ny Cave, the only pub­lic­ly acces­sib­le cave in the Small Car­pat­hians, is part of it. Anot­her nati­onal natu­re reser­ve, Doli­na Hlbo­če, is loca­ted abo­ve the vil­la­ge. Záru­by (767 m) is the hig­hest peak in the Small Car­pat­hians, over­lo­oking Smo­le­ni­ce, along with other peaks like Veter­lín (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

Accor­ding to local legend, the site of the cur­rent vil­la­ge was once a forest with a road pas­sing through it. Once, a resin wor­ker (smo­liar) was tra­ve­ling along the road with a wagon full of resin. Nob­les were hun­ting in the forest, cha­sing a deer that, start­led, ran onto the road right into the resin wor­ker! It jum­ped into his wagon and over­tur­ned it. The resin spil­led on the ground. The ter­ri­fied resin wor­ker exc­lai­med, Smo­le nic!” which means Not­hing but resin!” And so, this pla­ce began to be cal­led Smo­le­ni­ce (pano​ra​ma​.sk).

Smo­le­ni­ce con­sists of two parts: Smo­le­ni­ce and Smo­le­nic­ká Nová Ves (ori­gi­nal­ly Neštich). Count Jozef Pál­fy built a che­mi­cal plant for wood pro­ces­sing in the val­ley below Maj­dán near the vil­la­ge of Hor­né Ore­ša­ny bet­we­en 1880 and 1883. A forest hor­se rai­lway began to be built, later an indus­trial rai­lway from the fac­to­ry to the sta­ti­on. The enti­re network was dis­man­tled after 1960. In 1968, the his­to­ry of anot­her che­mi­cal plant pro­du­cing paints, Che­mo­lak, began. Notab­le per­so­na­li­ties from Smo­le­ni­ce inc­lu­de para­chu­te inven­tor Šte­fan Banič and regi­onal his­to­rian Šte­fan Jas­tra­bík (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post