2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská krajina, TOP

Šariš

Hits: 3704

Šariš tvo­ria povo­die riek Tory­sa, Top­ľaOnda­va. His­to­ric­kým cen­trom bol Šariš­ský hrad, od roku 1647 je ním Pre­šov (saris​.eu​.sk). Maďar­ský pome­no­va­nie Šari­ša je Sáros, nemec­ké Scha­rosch (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie Šariš pochá­dza prav­de­po­dob­ne od slo­va Sar, údaj­ne sa tak nazý­val jeden zo sta­ro­slo­van­ských kme­ňov (Mario Hudák). Nemec­ké osíd­le­nie sa naj­viac pre­ja­vi­lo v mes­tách Bar­de­jov a Pre­šov. Prvá valaš­ská kolo­ni­zá­cia v 14. sto­ro­čí sa usíd­li­la naj­mä v stre­de a na juhu. Sever zasiah­la až od 16. sto­ro­čia (kul​tur​no​.sk). Je zau­jí­ma­vé, že ten­to regi­ón nebol zasia­hnu­tý turec­kým rabo­va­ním. Po valaš­skej kolo­ni­zá­cii v 15. sto­ro­čí do regi­ó­nu Šariš priš­li Rusí­ni a Ukra­jin­ci (Wiki­pe­dia). 

Cha­rak­te­ris­tic­ké sú pre regi­ón dre­ve­né kostoly (saris​.eu​.sk). Cen­trom Hor­né­ho Šari­ša je Bar­de­jov, Dol­né­ho Pre­šov (Wiki­pe­dia). Na seve­re sa cho­va­li ovce, bolo hlavným živo­by­tím, spra­co­vá­va­la sa vlna a kožu­ši­na. V iných oblas­tiach sa cho­val doby­tok a oší­pa­ná. Pes­to­val sa ľan, kono­pe, zemia­ky, pohán­ka, ale aj ovo­cie, naj­mä čereš­ne a mar­hu­le. V les­ných oblas­tiach sa ťaži­lo dre­vo, vyrá­ba­lo dre­ve­né uhlie. V oko­lí Čer­go­va sa vyrá­ba­li šind­le. V Suchej doli­ne sa vyrá­ba­lo váp­no s vyťa­že­né­ho vápen­ca. V Pre­šo­ve sa vyrá­ba­li zbra­ne, zám­ky, v Bar­de­jo­ve koší­ky. V regi­ó­ne exis­to­va­li via­ce­ré sklár­ne, v Bog­liar­ke maľo­va­li na sklo. Význam­ne sa tu tvo­ri­li dre­vo­rez­bár­ske pred­me­ty. Pre­šov pre­slá­vi­lo jedi­né slo­ven­ské ložis­ko kamen­nej soli (kul​tur​no​.sk). Domy sa tu sta­va­li ako zru­by. Sme­rom na juh boli omiet­nu­té váp­nom. Na Hor­nom Šari­ši sa pou­ží­va­li aj via­chran­né stre­chy. Na dre­ve­ných kos­to­loch zane­cha­li svo­ju sto­py aj maj­stri z východ­ných a juho­vý­chod­ných kra­jín (kul​tur​no​.sk). V regi­ó­ne sa pou­ží­va­li palič­ko­va­né čip­ky, obľú­be­né boli čep­ce. Tan­co­va­li sa pove­lo­vé a krú­ti­vé tan­ce, parob­ské čapá­še, bašis­tof­ka, haj­du­ko­va­nie. Špe­cia­li­ta­mi sú pohán­ko­vé ces­to­vi­ny plne­né syrom, múčno-​mliečne kaše a poliev­ky zo suše­né­ho ovo­cia. Na Via­no­ce sa pri­pra­vu­jú bobaľ­ky, ale­bo kra­čun (kul​tur​no​.sk). 

Úze­mie Šari­ša sa kon­com 18. sto­ro­čia čle­ni­lo na šesť slúž­nov­ských okre­sov: Hor­no­to­rys­ký, Stred­no­to­rys­ký, Dol­no­to­rys­ký, Sek­čov­ský, Top­lian­sky a Mako­vic­ký (Mario Hudák). Vo Svid­ní­ku sa koná­va­jú Sláv­nos­ti Rusí­nov a Uka­jin­cov. V Bar­de­jo­ve sláv­nos­ti Rusín­ske a ukra­jin­ské pies­ne. V Rasla­vi­ciach Šariš­ské sláv­nos­ti (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia Šari­ša hovo­ria íre­či­tým šariš­ským náre­čím (slo​va​kia​.tra​vel). V Bar­de­jo­ve je Šariš­ské múze­um so zbier­kou iko­no­pi­sec­tva. V Bolia­rov­ciach sa zacho­val funkč­ný mlyn. Vo Svid­ní­ku je múze­um ukrajinsko-​rusínskej kul­tú­ry. V Rasla­vi­ciach sa nachá­dza Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia (kul​tur​no​.sk).


The regi­on of Šariš is for­med by the basins of the Tory­sa, Top­ľa, and Onda­va rivers. The his­to­ri­cal cen­ter was Šariš Cast­le, and sin­ce 1647, it has been repre­sen­ted by Pre­šov (saris​.eu​.sk). In Hun­ga­rian, Šariš is cal­led Sáros, and in Ger­man, it’s refer­red to as Scha­rosch (Wiki­pe­dia). The name Šariš like­ly ori­gi­na­tes from the word Sar,” which sup­po­sed­ly refer­red to one of the Old Sla­vic tri­bes (Mario Hudák). Ger­man sett­le­ment had a sig­ni­fi­cant impact, espe­cial­ly in the cities of Bar­de­jov and Pre­šov. The first Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on in the 14th cen­tu­ry sett­led main­ly in the cen­tral and sout­hern parts, rea­ching the north only from the 16th cen­tu­ry (kul​tur​no​.sk). Remar­kab­ly, this regi­on was not affec­ted by Tur­kish raids. After Wal­la­chian colo­ni­za­ti­on in the 15th cen­tu­ry, Rusyns and Ukrai­nians came to the Šariš regi­on (Wiki­pe­dia).

Cha­rac­te­ris­tic of the regi­on are wooden chur­ches (saris​.eu​.sk). The cen­ter of Upper Šariš is Bar­de­jov, and the cen­ter of Lower Šariš is Pre­šov (Wiki­pe­dia). She­ep far­ming, which was the main live­li­ho­od, pre­do­mi­na­ted in the north, with wool and fur pro­ces­sing. In other are­as, catt­le and pigs were rai­sed. Linen, hemp, pota­to­es, buck­whe­at, as well as fru­its, espe­cial­ly cher­ries and apri­cots, were cul­ti­va­ted. In the fores­ted are­as, wood was har­ves­ted, and wooden coal was pro­du­ced. In the Čer­gov area, shin­gles were manu­fac­tu­red. Limes­to­ne was extrac­ted, and lime was pro­du­ced in Suchá doli­na. In Pre­šov, wea­pons and locks were manu­fac­tu­red, whi­le Bar­de­jov was kno­wn for bas­ket wea­ving. Seve­ral glas­sworks exis­ted in the regi­on, and in Bog­liar­ka, they pain­ted on glass. Wooden car­vings were a sig­ni­fi­cant craft in the area. Pre­šov gai­ned fame for having the only Slo­vak rock salt depo­sit (kul​tur​no​.sk). Hou­ses were cons­truc­ted as log cabins, and tho­se facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-​roof struc­tu­res were used. Crafts­men from eas­tern and sout­he­as­tern coun­tries left the­ir mark on the wooden chur­ches in the regi­on (kul​tur​no​.sk). Bob­bin lace and heads­car­ves were popu­lar in the regi­on. Dan­ces inc­lu­ded com­mand and spin­ning dan­ces, parob­ské čapá­še, bašis­tof­ka, and haj­du­ko­va­nie. Spe­cial­ties inc­lu­ded buck­whe­at pas­ta fil­led with che­e­se, flour-​milk por­rid­ge, and soups made from dried fru­its. For Chris­tmas, bobaľ­ky or kra­čun are pre­pa­red (kul​tur​no​.sk).

By the late 18th cen­tu­ry, the Šariš regi­on was divi­ded into six dis­trict courts: Upper Tory­sa, Midd­le Tory­sa, Lower Tory­sa, Sek­čov, Top­ľian­ky, and Mako­vi­ca (Mario Hudák). In Svid­ník, the Rusyn and Ukrai­nian Fes­ti­vals take pla­ce. Bar­de­jov hosts the Rusyn and Ukrai­nian Song Fes­ti­vals. In Rasla­vi­ce, the Šariš Fes­ti­vals are held (Wiki­pe­dia). The inha­bi­tants of Šariš spe­ak the dis­tinc­ti­ve Šariš dia­lect (slo​va​kia​.tra​vel). Bar­de­jov fea­tu­res the Šariš Muse­um with an icon pain­ting col­lec­ti­on. In Bolia­rov­ce, a func­ti­onal mill has been pre­ser­ved. Svid­ník has a muse­um of Ukrainian-​Rusyn cul­tu­re. Rasla­vi­ce hou­ses the Gal­le­ry of Folk Art (kul​tur​no​.sk).


Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris​.eu​.sk). У русинській мові Шариш відомий як Сярось” (Syaros’) і в українській як Шаріш” (Sha­rish) (Wiki­pe­dia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова Сар” (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kul​tur​no​.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wiki­pe­dia).

Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris​.eu​.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wiki­pe­dia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slo​va​kia​.tra​vel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kul​tur​no​.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-​східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kul​tur​no​.sk).

В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kul​tur​no​.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wiki­pe­dia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-​русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kul​tur​no​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Typ krajiny

Námestia

Hits: 2305

Námes­tia majú v his­tó­rii a kul­tú­re mes­ta výni­moč­né mies­to. Sú to mies­ta minu­los­ti, kul­tú­ry, živo­ta mest­ské­ho pro­stre­dia. Námes­tia sú sku­toč­ným srd­com kaž­dé­ho mes­ta. Ich his­to­ric­ký význam, kul­túr­na hod­no­ta, prí­nos pre spo­lo­čen­stvo a urba­nis­tic­ký vplyv robia z tých­to verej­ných pries­to­rov neod­mys­li­teľ­nú súčasť mest­ské­ho živo­ta. Tie­to verej­né pries­to­ry majú schop­nosť spo­jiť ľudí, slú­žiť ako mies­to stret­nu­tí a osláv, a záro­veň pôso­biť ako pries­tor oddy­chu a rela­xá­cie. Väč­ši­na his­to­ric­kých námes­tí vznik­la ako cen­trál­ny bod mes­ta, kde sa stre­tá­va­li obchod­ní­ci, umel­ci, obča­nia a poli­ti­ci. V mno­hých prí­pa­doch sú námes­tia srd­com mest­skej archi­tek­tú­ry, sú plat­for­mou pre kul­túr­ne uda­los­ti a ume­nie. Kon­cer­ty, fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy a ďal­šie podu­ja­tia sú čas­to uspo­ra­dú­va­né prá­ve na tých­to verej­ných priestoroch.

Námes­tia posky­tu­jú väč­ší pries­tor, kde sa ľudia môžu stre­tá­vať, roz­prá­vať a zdie­ľať svo­je rados­ti a sta­ros­ti. Táto verej­ná inte­rak­cia je vhod­ná pre vytvá­ra­nie spo­lo­čen­stva a posil­ňo­va­nie sociál­nych väzieb. Námes­tia majú nie­len his­to­ric­ký a kul­túr­ny význam, ale tiež pris­pie­va­jú k urba­nis­tic­kej a archi­tek­to­nic­kej kva­li­te mes­ta. Kva­lit­ný dizajn námes­tí môže vytvá­rať prí­jem­né pro­stre­die, kto­ré inšpi­ru­je a pôso­bí ako mag­net pre oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov. Okrem toho môže byť cen­trom doprav­ných uzlov a pešej zóny, čo zlep­šu­je cel­ko­vú dostup­nosť a bezpečnosť.


Squ­ares hold a uni­que pla­ce in the his­to­ry and cul­tu­re of a city. They are spa­ces that embo­dy the past, cul­tu­re, and urban life. Squ­ares ser­ve as the true heart of eve­ry city, with the­ir his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, cul­tu­ral value, con­tri­bu­ti­ons to the com­mu­ni­ty, and urban impact making them an integ­ral part of urban life. The­se pub­lic spa­ces have the abi­li­ty to bring peop­le toget­her, ser­ving as mee­ting pla­ces and venu­es for celeb­ra­ti­ons, whi­le also pro­vi­ding a spa­ce for rela­xa­ti­on and leisure.

Most his­to­ric squ­ares ori­gi­na­ted as the cen­tral point of a city, whe­re tra­ders, artists, citi­zens, and poli­ti­cians would con­ver­ge. In many cases, squ­ares are the focal points of urban archi­tec­tu­re, acting as plat­forms for cul­tu­ral events and art. Con­certs, fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and other acti­vi­ties are often orga­ni­zed in the­se pub­lic spaces.Squares offer a lar­ger area whe­re peop­le can meet, con­ver­se, and sha­re the­ir joys and con­cerns. This pub­lic inte­rac­ti­on is con­du­ci­ve to buil­ding com­mu­ni­ty and strengt­he­ning social bonds. Squ­ares not only have his­to­ri­cal and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce but also con­tri­bu­te to the urban and archi­tec­tu­ral quali­ty of a city. Well-​designed squ­ares can cre­a­te a ple­a­sant envi­ron­ment that ins­pi­res and acts as a mag­net for resi­dents and visi­tors ali­ke. Addi­ti­onal­ly, they can ser­ve as tran­s­por­ta­ti­on hubs and pedes­trian zones, impro­ving ove­rall acces­si­bi­li­ty and safety.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, TOP, Typ krajiny

Ulice

Hits: 3208

Uli­ce sú čas­to pre­hlia­da­né v ruchu mest­ské­ho živo­ta, avšak zohrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu pri for­mo­va­ní cha­rak­te­ru a iden­ti­ty mes­ta. Sú viac než len doprav­né tep­ny. Nie­kto­ré slú­žia ako roman­tic­ké pro­me­ná­dy, kul­túr­ne kori­do­ry ale­bo jed­no­du­cho ako ces­ty pre ľudí a tova­ry. Pokro­ky v tech­no­ló­gii ovplyv­ňu­jú spô­sob, akým vní­ma­me a inte­ra­gu­je­me s uli­ca­mi. Smart mes­tá integ­ru­jú tech­no­ló­gie do dizaj­nu ulíc, zahŕňa­jú inte­li­gent­né doprav­né sys­té­my, ener­ge­tic­ky efek­tív­ne osvet­le­nie a inte­rak­tív­ne prvky.


Stre­ets are often over­lo­oked in the hust­le and bust­le of urban life, yet they play a cru­cial role in sha­ping the cha­rac­ter and iden­ti­ty of a city. They are more than just tho­rough­fa­res for tran­s­por­ta­ti­on. Some ser­ve as roman­tic pro­me­na­des, cul­tu­ral cor­ri­dors, or sim­ply as pat­hwa­ys for peop­le and goods. Tech­no­lo­gi­cal advan­ce­ments influ­en­ce how we per­ce­i­ve and inte­ract with stre­ets. Smart cities integ­ra­te tech­no­lo­gies into stre­et design, incor­po­ra­ting intel­li­gent tran­s­por­ta­ti­on sys­tems, energy-​efficient ligh­ting, and inte­rac­ti­ve elements.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, TOP, Typ krajiny

Uličky

Hits: 1877

Ulič­ky čas­to tvo­ria kúzel­nú atmo­sfé­ru, plnú his­tó­rie, kul­tú­ry. Ulič­ky sú srd­com mes­ta, mies­ta­mi, kde bije pulz jeho his­tó­rie a kul­tú­ry. Bez ohľa­du na to, či slú­žia ako mies­to pre roman­tic­ké pre­chádz­ky, kul­túr­ne zážit­ky ale­bo sú len jed­no­du­cho mies­tom na pre­pra­vu ľudí a tova­ru, ulič­ky majú schop­nosť pri­blí­žiť nám dušu kaž­dé­ho mies­ta. Čas­to sú mies­ta­mi, kde sa his­tó­ria dostá­va do pop­re­dia. Nie­kto­ré ulič­ky slú­žia ako plát­no pre umel­cov. Tak sa stá­va­jú kul­túr­ny­mi kori­dor­mi, kde sa spá­ja tra­dič­né s moder­ným. Ulič­ky nie­ke­dy odvá­dza­jú od hlav­ných ciest a odha­ľu­jú tajom­stvá. Pre­chá­dza­nie tými­to malý­mi ulič­ka­mi ponú­ka­jú mož­nosť obja­vo­vať skry­té záku­tia, vyfo­to­gra­fo­vať maleb­né sce­né­rie a pre­žiť auten­tic­ký záži­tok z mes­ta. Ulič­ky sú nie­ke­dy mies­tom pre miest­nych. Nocou sa ulič­ky pre­me­nia na roman­tic­ké kúty. Osvet­le­né lam­pa­mi vytvá­ra­jú prí­jem­nú atmosféru.


Alle­ys often cre­a­te a magi­cal atmo­sp­he­re, full of his­to­ry and cul­tu­re. They are the heart­be­at of a city, whe­re the pul­se of its his­to­ry and cul­tu­re reso­na­tes. Whet­her ser­ving as a set­ting for roman­tic strolls, cul­tu­ral expe­rien­ces, or sim­ply func­ti­oning as pat­hwa­ys for peop­le and goods, alle­ys have the abi­li­ty to bring us clo­ser to the soul of eve­ry pla­ce. The­se nar­row pat­hwa­ys fre­qu­en­tly take cen­ter sta­ge, reve­a­ling the city­’s his­to­ry. Some alle­ys ser­ve as can­va­ses for artists, trans­for­ming into cul­tu­ral cor­ri­dors whe­re tra­di­ti­on meets moder­ni­ty. Some­ti­mes, alle­ys diver­ge from the main roads, expo­sing sec­rets and hid­den cor­ners. Strol­ling through the­se small lanes offers the oppor­tu­ni­ty to explo­re con­ce­a­led nooks, cap­tu­re pic­tu­re­sque sce­nes, and immer­se one­self in an aut­hen­tic city experience.

Alle­ys are some­ti­mes che­ris­hed by locals, beco­ming pla­ces whe­re the com­mu­ni­ty thri­ves. By night, the­se pat­hwa­ys trans­form into roman­tic havens. Illu­mi­na­ted by char­ming lamps, they cre­a­te a delight­ful atmo­sp­he­re, offe­ring a uni­que per­spec­ti­ve and enhan­cing the allu­re of the city after dark.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Polia, TOP, Typ krajiny

Polia

Hits: 2378

Polia obil­nín, zla­tis­té vlny tan­cu­jú­ce na vet­re. Foto­graf môže využiť hru svet­la a tie­ňov, aby zdô­raz­nil tex­tú­ru obi­lia a jeho pohy­bo­vý cha­rak­ter. Napr. slneč­ni­ce, s ich žia­ri­vý­mi kvet­mi, vytvá­ra­jú pôso­bi­vý obraz. Pri správ­nom sve­tel­nom nasta­ve­ní môže foto­graf zachy­tiť inten­zi­tu farieb a dyna­mi­ku kve­tov, kto­ré sa otá­ča­jú za sln­kom. Ran­ná rosa vytvá­ra neopa­ko­va­teľ­né vzo­ry na lis­toch rast­lín. Foto­gra­fo­va­nia v ran­nej hodi­ne, keď sln­ko len čo vyku­ká nad obzor, pri­ná­ša magic­ké sve­tel­né pod­mien­ky, kto­ré dodá­va­jú obra­zom na poliach zvlášt­nu atmo­sfé­ru. Výho­dy moder­ných tech­no­ló­gií nám umož­ňu­jú zachy­tá­vať obra­zy polí aj z výš­ky. Letieť vrtuľ­ní­kom ale­bo pou­ží­vať bez­pi­lot­né lie­tad­lo, dron môže pri­niesť pohľad, kto­rý nám odha­lí vzo­ry a far­by, kto­ré nie sú vidi­teľ­né z úrov­ne zeme. Čias­toč­ne tie­to mož­nos­ti nám umož­ní aj pozí­cia z vyvý­še­né­ho mies­ta. Foto­gra­fo­va­nia počas rôz­nych roč­ných obdo­bí zachy­tí sezón­ne zme­ny polí.


Fields of grain, gol­den waves dan­cing in the wind. A pho­tog­rap­her can leve­ra­ge the interp­lay of light and sha­dow to emp­ha­si­ze the tex­tu­re and dyna­mic cha­rac­ter of the crops. For ins­tan­ce, sun­flo­wers, with the­ir radiant blo­oms, cre­a­te an impres­si­ve ima­ge. With the right ligh­ting set­tings, a pho­tog­rap­her can cap­tu­re the inten­si­ty of colors and the dyna­mic moti­on of the flo­wers tur­ning towards the sun. Mor­ning dew cre­a­tes uni­que pat­terns on plant lea­ves. Pho­tog­rap­hing in the ear­ly hours, as the sun bare­ly peeks abo­ve the hori­zon, brings magi­cal ligh­ting con­di­ti­ons that impart a dis­tinc­ti­ve atmo­sp­he­re to field images.

The bene­fits of modern tech­no­lo­gy enab­le us to cap­tu­re ima­ges of fields from abo­ve. Fly­ing a heli­cop­ter or using an unman­ned aerial vehic­le, a dro­ne, can pro­vi­de a per­spec­ti­ve that unve­ils pat­terns and colors not visib­le from ground level. Par­tial­ly, the­se possi­bi­li­ties can also be explo­red from an ele­va­ted posi­ti­on. Pho­tog­rap­hing throug­hout dif­fe­rent sea­sons allo­ws us to cap­tu­re the sea­so­nal chan­ges in the fields.


Use Facebook to Comment on this Post