2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Roháče

Hits: 2508

Rohá­če sú naj­vyš­šou čas­ťou hre­be­ňa západ­ných Tatier. Svo­je meno dosta­li pod­ľa silu­e­ty v podo­be ostré­ho rohu, čne­jú­ce­ho z vrcho­lo­vé­ho skal­na­té­ho hre­be­ňa Ostré­ho Rohá­ča (aktu​ali​ty​.sk).

Rohá­če sú poho­rie nachá­dza­jú­ce sa v Západ­ných Tat­rách. Baní­kov dosa­hu­je nad­mor­skú výš­ku 2 178 met­rov nad morom. Ďal­šie význam­né vrcho­ly sú: Volo­vec, Ostrý Roháč a Plač­li­vé. Regi­ón je cha­rak­te­ri­zo­va­ný boha­tou bio­di­ver­zi­tou s alp­ský­mi lúka­mi, smre­ko­vý­mi les­mi a ple­sa­mi. Ten­to regi­ón je súčas­ťou Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, čo pris­pie­va k jeho ochra­ne a zachovaniu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Orava, Slovenská krajina

Najzobrazovanejšie oravské fotografie

Hits: 161

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

Hits: 3922

Na Ora­ve leží naj­se­ver­nej­ší bod Slo­ven­skaBabia hora. Ora­va sa delí na Hor­nú a Dol­nú Ora­vu. Regi­onál­nym, his­to­ric­kých a kul­túr­nym cen­trom Ora­vy je Dol­ný Kubín (wiki​pe​dia​.sk). Náz­vy Ora­vy: Arwa, Ary­va, Ara­wa, Ora­via, Ara­via. Samot­ný názov sa prvot­ne vzťa­ho­val na rie­ku. Andrej Kavul­jak uvá­dza, že pôvod slo­va môže byť gal­ské­ho pôvo­du, zna­me­nať bys­trý tok, vodu, ale môže byť aj ger­mán­ske­ho pôvo­du a vychá­dzať z náz­vu lim­by. Ako Arwa sa pome­no­va­nie obja­vu­je prvý krát v lis­ti­ne z roku 1267. Osíd­ľo­va­nie regi­ó­nu zača­lo už v dobe kamen­nej. Na lužic­kom poh­re­bis­ku v Orav­skom Podzám­ku sa našiel diori­tic­ký klin z obdo­bia ene­oli­tu. Osíd­le­nie v stred­nej a mlad­šej dobe želez­nej je dolo­že­né z Dol­né­ho Kubí­na, Medzi­hrad­né­ho, Tupej ska­ly, Ostrej ska­ly, Velič­nej, Orav­ské­ho Podzám­ku, Ostra­ži­ce, Isteb­né­ho, Medzib­ro­dia a ďal­ších. Slo­va­nia sa usa­di­li na Ora­ve na pre­lo­me 8. a 9. sto­ro­čia v oblas­ti Trni­ny nad Dol­ným Kubí­nom, v Isteb­nom – v Hrád­ku, v Orav­skom Podzám­ku, na Ostrej ska­le nad Vyšným Kubí­nom. Ora­va bol krá­ľov­ským majet­kom, kto­rý pod­lie­hal Zvo­len­ské­mu komi­tá­tu ako Orav­ský diš­trikt. Samos­tat­ná Orav­ská sto­li­ca sa vypro­fi­lo­va­la kon­com 14. sto­ro­čia. Osíd­ľo­va­nie zača­lo pozdĺž vod­ných tokov a obchod­ných ciest, osa­dy vzni­ka­li na zákla­de domá­ce­ho zvy­ko­vé­ho prá­va, nemec­ké­ho prá­va, valaš­ské­ho prá­va a prá­va kopa­ni­čiar­ske­ho. V 18. sto­ro­čí vznik­li už len dve osa­dy: Orav­ská Les­ná a Beňa­do­vo. Oby­va­te­lia Ora­vy sa zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka a oviec. Z reme­siel regi­onál­ny rámec pre­siah­lo výro­ba plát­na, spra­co­va­nie kame­ňa a dre­va. Pro­ti­habs­bur­ské povs­ta­nia zna­me­na­li pre Ora­vu ska­zu. Nešťas­tím bol pre­chod poľsko-​litovských voj­sk, kto­ré tiah­li z Poľ­ska sme­rom do Vied­ne do boja pro­ti Tur­kom. Násled­kom toho ľah­lo popo­lom 27 orav­ských dedín. Orav­ský kom­po­se­so­rát aj po roku 1868 pred­sta­vo­val jedi­ný väč­ší pod­nik, v kto­rom bez­tak naďa­lej pre­vlá­da­la agrár­na malo­vý­ro­ba. Ora­vu pos­tih­lo maso­vé vysťa­ho­va­lec­tvo, pre­dov­šet­kým do USA. V roku 1918 sa Rakúsko-​Uhorsko roz­pad­lo, časť Hor­nej Ora­vy, 12 obcí, sa sta­lo od roku 1920 súčas­ťou Poľ­ska. Začiat­kom 2. sve­to­vej voj­ny Slo­ven­sko zno­va obsa­di­lo obce odstú­pe­né Poľ­sku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybu­do­va­ná Orav­ská prieh­ra­da, vznik­li prie­my­sel­né pod­ni­ky (Flo­re­ko­vá, Chme­lík). Poľ­ská Ora­va – Čier­na Ora­va je regi­ón na juhu Poľ­ska s roz­lo­hou 389 km2. Zo seve­ru a výcho­du je ohra­ni­če­ná býva­lou uhorsko-​poľskou (haličs­kou) hra­ni­cou (Wiki­pe­dia).


Ora­va is a regi­on in the north of Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, it is Spiš, in Latin Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian Sze­pes, and in Polish Spisz. The ruling fami­lies of the Ora­va regi­on were the Zápoľ­skýs, Tur­zov­ci, and Csá­ky­ov­ci. It is a regi­on that is att­rac­ti­ve for tou­rism and cul­tu­re. It offers seve­ral nati­onal parks: the Tat­ra Nati­onal Park to the nort­hwest, as well as the Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras. Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, and loca­ti­ons such as Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta are sig­ni­fi­cant. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy and Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na are popu­lar. The Slo­vak Para­di­se has the second-​longest cave in Slo­va­kia, the 18.5 km long Stra­te­ná Cave. Addi­ti­onal­ly, the regi­on is kno­wn for the Dob­šin­ská Ice Cave and Psie die­ry cave. Karst cany­ons such as Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slovakia.

Spiš is a regi­on that has not alwa­ys belo­n­ged to Slo­va­kia. In the 11th cen­tu­ry, Spiš was occu­pied by Hun­ga­ry from the south and Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš miners (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The miners were lan­do­wners. King Sigis­mund Luxem­bourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Some of the­se towns were Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, and Podo­lí­nec. The pled­ge was only for eco­no­mic bene­fit. It was not until the second half of the 18th cen­tu­ry that Maria The­re­sa mili­ta­ri­ly ended the pled­ge. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on. After the for­ma­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in 1918, Poland had ter­ri­to­rial claims on Spiš bey­ond the Pop­rad River. Polish sol­diers were defe­a­ted on Decem­ber 8, 1918, near Kež­ma­rok. In June 1919, the­re was anot­her Polish occu­pa­ti­on. The­se dis­pu­tes, also in Upper Ora­va, were rela­ti­ve­ly inten­se until 1925. They fla­red up again in Octo­ber 1938 and May 1945. Sin­ce the 12th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists came here, and from the 14th cen­tu­ry, hig­her ele­va­ti­ons were sett­led by Rusyns and Ukrai­nians, brin­ging a dif­fe­rent reli­gi­on. The vil­la­ge of Hun­cov­ce was a hun­ger cen­ter for Jews. Sin­ce the 15th cen­tu­ry, Roma peop­le have also lived in the regi­on. In the north of Spiš, as well as in Ora­va and in Polish Spiš and Ora­va, the­re is a Goral mino­ri­ty, for­med due to three mig­ra­ti­on waves. The Polish govern­ment con­si­de­red them Poles in 1918. After 1945, almost all Ger­mans were expel­led from the regi­on. The vil­la­ge of Chmeľ­ni­ca near Sta­rá Ľubov­ňa is eth­ni­cal­ly Ger­man. If you have any spe­ci­fic ques­ti­ons or if the­re­’s anyt­hing else you­’d like to know, feel free to ask!


Ora­va to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po nie­miec­ku to Spiš, po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Ora­va. Wła­da­jące rodzi­na­mi regi­onu były Zápoľ­skí, Tur­zov­ci i Csá­ky­ov­ci. Jest to regi­on atrak­cyj­ny turys­tycz­nie i kul­tu­ro­wo. Ofe­ru­je kil­ka par­ków naro­do­wych: Tatr­zan­ski Park Naro­do­wy na północ­nym zacho­dzie, a także Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry. Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok oraz loka­li­zac­je jak Spiš­ské Pod­hra­die, Zamek Spiš i Spiš­ská Sobo­ta są znac­zące. Popu­lar­ne są ośrod­ki nar­ciar­skie takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy i Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na. Sło­wac­ki Raj posia­da dru­gą pod wzg­lędem dłu­go­ści jas­ki­nię na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Dodat­ko­wo, regi­on zna­ny jest z Jas­ki­ni Lodu Dob­šin­ská i jas­ki­ni Psie die­ry. Kany­o­ny kra­so­we, takie jak Suchá Belá i Veľ­ký Sokol, uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Słowacji.

Spiš to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji. W XI wie­ku Spiš był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Węg­ry, a od półno­cy przez Pol­skę. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vin­cia X gór­ni­ków spis­kich (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), któ­ra kor­zys­ta­ła z przy­wi­le­jów. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce sta­ło się cen­trum pro­winc­ji. Gór­ni­cy byli wła­ści­cie­la­mi ziem. Król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski dał 24 mias­ta Spiš, 13 z nich jako pol­ską zasta­wę, któ­ra trwa­ła 360 lat. Nie­któ­re z tych miast to Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa i Podo­lí­nec. Zasta­wa dotyc­zy­ła tyl­ko kor­zy­ści eko­no­micz­nych. Dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku Maria Tere­sa zako­ńc­zy­ła ją mili­tar­nie. W 1614 roku odbył się Synod Lute­ra­ńs­ki, zwa­ny również Syno­dem Spiš, oma­wia­jący orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką. Po utwor­ze­niu Cze­cho­sło­wac­ji w 1918 roku Pol­ska mia­ła roszc­ze­nia tery­to­rial­ne do Spi­šu po rze­ce Pop­rad. Pol­skie oddzia­ły zosta­ły poko­na­ne 8 grud­nia 1918 roku w pobli­żu Kež­mar­ku. W czer­wcu 1919 roku doszło do kolej­nej oku­pac­ji przez Pol­skę. Spo­ry te, także w Gór­nej Ora­wie, były sto­sun­ko­wo inten­sy­wne do 1925 roku. Wzno­wi­ono je w paździer­ni­ku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wie­ku przy­by­wa­li tu nie­miec­cy osad­ni­cy, a od XIV wie­ku wyżs­ze tere­ny zasied­la­li Rusi­ni i Ukrai­ńcy, wpro­wa­dza­jąc inny spo­sób wyz­na­wa­nia. Wios­ka Hun­cov­ce była ośrod­kiem gło­du dla Żydów. Od XV wie­ku w regi­onie żyją również Romo­wie. Na półno­cy Spi­šu, podob­nie jak na Ora­wie i w pol­skim Spi­šu i Ora­wie, ist­nie­je mniejs­zo­ść Góra­li, utwor­zo­na w wyni­ku trzech fal mig­ra­cyj­nych. Pol­skie wła­dze uwa­ża­ły ich za Pola­ków w 1918 roku. Po 1945 roku nie­mal wszys­cy Niem­cy zosta­li wypędze­ni z regi­onu. Wios­ką o nie­miec­kim pocho­dze­niu jest Chmeľ­ni­ca koło Sta­rej Ľubov­ni. Jeśli masz kon­kret­ne pyta­nia lub chcesz dowie­dzieć się cze­goś więcej, śmia­ło pytaj!


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Pohyb vody

Hits: 1761

Voda, s jej pohy­bom a dyna­mi­kou, je jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších a výtvar­ných prv­kov v prí­ro­de. Pohyb vody môže byť kre­a­tív­nym spô­so­bom zachy­tiť krá­su a jedi­neč­nosť. Mor­ské vlny pat­ria k naj­dra­ma­tic­kej­ším pre­ja­vom pohy­bu vody. Foto­gra­fie pohy­bu­jú­cich sa vĺn zachy­tá­va­jú ener­giu a silu prí­ro­dy. Rie­ky, poto­ky tvo­ria zau­jí­ma­vé kriv­ky, kto­ré môžu byť výbor­ným pred­me­tom foto­gra­fie. Dlhé expo­zí­cie umož­nia vytvo­re­nie hlad­kých, mäk­kých liniek. Daž­ďo­vé kvap­ky sú malé ume­lec­ké die­la, kto­ré sa pohy­bu­jú vo vzdu­chu. Mak­ro­fo­to­gra­fia môže odha­liť detai­ly kva­piek na rôz­nych povr­choch. Vodo­pá­dy pred­sta­vu­jú spo­je­nie sily a krásy. 


Water, with its move­ment and dyna­mism, stands as one of the most fas­ci­na­ting and artis­tic ele­ments in natu­re. Cap­tu­ring the moti­on of water can be a cre­a­ti­ve way to sho­wca­se its beau­ty and uni­qu­e­ness. Sea waves are among the most dra­ma­tic expres­si­ons of water move­ment. Pho­tog­raphs of cras­hing waves cap­tu­re the ener­gy and for­ce of natu­re. Rivers and stre­ams form intri­gu­ing cur­ves that can be excel­lent sub­jects for pho­tog­rap­hy. Long expo­su­res allow for the cre­a­ti­on of smo­oth, soft lines.

Rain­drops, tho­se small artis­tic cre­a­ti­ons moving through the air, pre­sent an oppor­tu­ni­ty for cap­ti­va­ting mac­ro pho­tog­rap­hy. This gen­re unve­ils intri­ca­te details of rain­drops on vari­ous sur­fa­ces. Water­falls embo­dy a fusi­on of power and beau­ty. Pho­tog­raphs of water­falls not only fre­e­ze moments in time but also con­vey the for­ce and ele­gan­ce of the­se natu­ral wonders.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Vodopády

Hits: 2856

Vodo­pá­dy sú jed­ný­mi z naj­pô­so­bi­vej­ších prí­rod­ných úka­zov. Sú spo­je­ním sily a krá­sy, tvo­riac úchvat­né divad­lo vody, kto­ré pri­ťa­hu­je a pohl­cu­je všet­kých, kto­rí sa ocit­nú v ich blíz­kos­ti. Vzni­ka­jú v dôsled­ku rôz­nych prí­rod­ných pro­ce­sov, čas­to spo­je­ných s tokom riek a poto­kov. Majú rôz­ne tva­ry a veľ­kos­ti, od malých pra­men­ných vodo­pá­dov až po obrov­ské vod­né kas­ká­dy. Kaž­dý vodo­pád je ovplyv­ne­ný geolo­gic­ký­mi pod­mien­ka­mi a topo­gra­fi­ou oko­lia. V mno­hých kul­tú­rach sú vodo­pá­dy pova­žo­va­né za sym­bo­ly sily a obno­vy. Ich hukot a ener­gia sú spo­je­né s revi­ta­li­zá­ci­ou prí­ro­dy a duše. Mno­hí ľudia hľa­da­jú vodo­pá­dy ako mies­to rela­xá­cie a duchov­né­ho obno­ve­nia, vní­ma­júc ich ako prí­rod­né oázy pokoja.

Okrem svo­jej este­tic­kej hod­no­ty majú vodo­pá­dy aj eko­lo­gic­ký význam. Sú domo­vom mno­hých dru­hov rast­lín a živo­čí­chov, kto­ré sú pris­pô­so­be­né živo­tu v ich blíz­kos­ti. Vodo­pá­dy môžu tiež slú­žiť ako kri­tic­ký zdroj pit­nej vody pre oko­li­té oblas­ti. Svet je domo­vom mno­hých sláv­nych vodo­pá­dov. Medzi naj­zná­mej­šie pat­rí Nia­gar­ské vodo­pá­dy v Sever­nej Ame­ri­ke, Angel Falls v Vene­zu­e­le, Igu­azu Falls v Juž­nej Ame­ri­ke, Vic­to­ria Falls v Afri­ke a mno­hé ďal­šie. Vzhľa­dom na naras­ta­jú­ce envi­ron­men­tál­ne hroz­by je dôle­ži­té veno­vať pozor­nosť ochra­ne a udr­ža­teľ­nos­ti vodo­pá­dov. Zne­čis­ťo­va­nie vôd, odles­ňo­va­nie a kli­ma­tic­ké zme­ny môžu nega­tív­ne ovplyv­niť tie­to prí­rod­né pokla­dy. Ochra­na ich oko­lia a vody, kto­rá ich napá­ja, je kľú­čo­vá pre zacho­va­nie ich krá­sy a biodiverzity.


Water­falls are among the most impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na. They repre­sent a fusi­on of power and beau­ty, cre­a­ting a cap­ti­va­ting water the­a­ter that att­racts and mesme­ri­zes tho­se who find them­sel­ves in the­ir vici­ni­ty. For­med through vari­ous natu­ral pro­ces­ses, often asso­cia­ted with the flow of rivers and stre­ams, water­falls come in vari­ous sha­pes and sizes, from small cas­ca­des to colos­sal water cur­tains. Each water­fall is influ­en­ced by geolo­gi­cal con­di­ti­ons and the topog­rap­hy of its sur­roun­dings. In many cul­tu­res, water­falls are regar­ded as sym­bols of strength and rene­wal. The­ir roar and ener­gy are lin­ked to the revi­ta­li­za­ti­on of natu­re and the soul. Many peop­le seek water­falls as pla­ces for rela­xa­ti­on and spi­ri­tu­al reju­ve­na­ti­on, per­ce­i­ving them as natu­ral havens of peace.

Bey­ond the­ir aest­he­tic value, water­falls hold eco­lo­gi­cal sig­ni­fi­can­ce. They ser­ve as habi­tats for vari­ous plant and ani­mal spe­cies adap­ted to life in the­ir vici­ni­ty. More­over, water­falls can act as cri­ti­cal sour­ces of drin­king water for sur­roun­ding are­as. The world is home to many famous water­falls. Among the most reno­wned are Nia­ga­ra Falls in North Ame­ri­ca, Angel Falls in Vene­zu­e­la, Igu­azu Falls in South Ame­ri­ca, Vic­to­ria Falls in Afri­ca, and many others. Given the inc­re­a­sing envi­ron­men­tal thre­ats, it is cru­cial to pay atten­ti­on to the con­ser­va­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of water­falls. Water pol­lu­ti­on, defo­re­sta­ti­on, and cli­ma­te chan­ge can nega­ti­ve­ly impact the­se natu­ral tre­a­su­res. Pro­tec­ting the­ir sur­roun­dings and the water that feeds them is key to pre­ser­ving the­ir beau­ty and biodiversity.


Use Facebook to Comment on this Post