Rajčianka - Skala

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

03/01/202307/03/2024 skala

Poluvsie je mestská časť Rajeckých Teplíc, nachádza sa 3 km od centra mesta. Leží na sútoku Rajčianky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka v nadmorskej výške 425 metrov nad morom. Nachádza sa tu Poluvsianska skalná ihla, Slnečné skaly a národná prírodná rezervácia Kozol. Poluvsianska skalná ihla je za prírodnú pamiatku vyhlásená od roku 1965. Je dominantným skalným útvarom, ktorý sa pôsobením eróznej činnosti oddelil od materskej skaly. Vysoká je asi 15 metrov (Informačná tabuľa).

Na ploche 6.94 km² v Poluvsí žije 590 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Poluvsí je z roku 1483 (poluvsie.estranky.sk). Územie Poluvsia je spomínané pri kolonizácii Rajeckej doliny panstvom Lietavského hradu okolo 14. storočia (Wikipedia). Názov “Polwsy” zrejme znamená, že obec bola okolo roku 1688 rozdelená na dve časti. Iné historické názvy: Palosnya, Palošňa, nemecké pomenovanie je Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). V katastri obce sa nachádza 15 metrov vysoký chránený prírodný výtvor – Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy (Wikipedia). Je prírodnou pamiatkou, je tvorená dolomitom (enviroportal.sk). Známym rodákov z Poluvsia je Jozef Gabčík (Wikipedia).

Poluvsie is a district of Rajecké Teplice, located 3 km from the city center. It lies at the confluence of the Rajčianka and Poluvsiansky and Stránsky streams at an altitude of 425 meters above sea level. The area is home to the Poluvsianska Rock Needle, Sun Rocks, and the Kozol National Nature Reserve. The Poluvsianska Rock Needle has been declared a natural monument since 1965. It is a dominant rock formation that has separated from the parent rock due to erosion. It stands approximately 15 meters tall (Information board).

In the 6.94 km² area of Poluvsie, there are 590 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of Poluvsie dates back to 1483 (poluvsie.estranky.sk). The territory of Poluvsie is mentioned in the colonization of the Rajecká Valley by the Lietava Castle estate around the 14^th century (Wikipedia). The name “Polwsy” likely indicates that the village was divided into two parts around 1688. Other historical names include Palosnya, Palošňa, and the German name Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). Within the village’s territory is a 15-meter-high protected natural formation called the Poluvsianska Rock Needle. It has been separated from the Sun Rocks by erosive processes (Wikipedia). It is a natural monument formed of dolomite (enviroportal.sk). One notable native of Poluvsie is Jozef Gabčík (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Lietavský hrad

21/11/201907/03/2024 skala

Lietavský hrad z roku 1241 leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny. Historické názvy hradu: Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva (Wikipedia). Je druhou najväčšou zrúcaninou na Slovensku (Peter Opalka). Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Vyzbrojený bol 43 delami. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom. Mal aj vlastnú studňu, hlbokú 104 metrov (aktuality.sk). V 13. storočí ho dal postaviť pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Začiatkom 14. storočia zabral hrad Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1641 majetkové spory o hrad spôsobili jeho následné chátranie. V roku 1698 už nebol obývaný. Slúžil ako archív do roku 1770 (Wikipedia). Meno Lietavy sa odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady) (Letopis Matice slovenskej, 1867, p. 50. – Slovenské pohľady 1884, p. 440). Je to však sporné. Mená, názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok. Jediný väčší tok vody v tejto oblasti je Rajčianka (hradlietava.sk). O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva (Ladislav Kavecký). V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký Svetový pamiatkový fond (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Hrad je národná kultúrna pamiatka. Ročne na Lietavský hrad navštívi okolo 30-tisíc ľudí (Ladislav Kavecký).

Lietava Castle, dating back to 1241, is situated at an elevation of 635 meters above sea level, approximately 10 km from Žilina. The historical names of the castle include Litova, Letava, Lethawa, and Zsolnalitva (Wikipedia). It is the second-largest ruin in Slovakia (Peter Opalka). According to historical records, the castle originally had around 90 rooms and was armed with 43 cannons. The lord’s residential chambers were furnished with great luxury, and the castle even had its own well, reaching a depth of 104 meters (aktuality.sk). It is believed that someone from the Balašovci family likely built the castle in the 13^th century. In the early 14^th century, Matúš Čák Trenčiansky took control of the castle. Property disputes in 1641 led to the subsequent deterioration of the castle. By 1698, it was uninhabited, serving as an archive until 1770 (Wikipedia). The name “Lietava” is derived from the Slavic goddess Lietvy (Lady), although this is disputed. Names ending in “ava” or “va” typically signify flowing water, a river, or a larger stream. The only significant watercourse in the area is Rajčianka (hradlietava.sk). An association has been attempting partial restoration and conservation since 2008 when it acquired ownership of the castle (Ladislav Kavecký). In 2009, it was listed among the most endangered monuments in the world for 2010 by the World Monuments Fund (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Lietava Castle is a national cultural monument, drawing around 30,000 visitors annually (Ladislav Kavecký).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Žilina

16/09/201925/03/2024 skala

Žilina je centrom severozápadného Slovenska, je krajským sídlom. V Žiline žije 82 925 obyvateľov na ploche 80.03 km². Mesto leží v údolí rieky Váh, v Žilinskej kotline, na sútoku s riekou Kysuca a Rajčianka v nadmorskej výške 333 metrov nad morom (zilina.sk). Prvá písomná zmienka o Žiline – terra de Selinan je z roku 1208 (Ľubomír Viliam Prikryl, Peter Štanský). Mesto sa rozvíjalo v blízkosti Žilinského hradu, ktorý existoval do polovice 15. storočia. Zaujímavé je, že doteraz nebol objavený. V Žiline žili Slováci a Nemci z Tešína. Mariánske námestie má ako jediné na Slovensku zachované renesančné arkády – laubne. V roku 1850 žilo v Žiline 2 326 obyvateľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štanský). Mestské časti: Bánová, Bôrik, Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, Žilinská Lehota. Lokálne časti: Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel, Závažie. Posledný májový týždeň sa v meste konajú Staromestské slávnosti. Známi rodáci: moderátorka Zuzana Belohorcová, spisovateľ Ľubomír Feldek, herec Ľubo Gregor, Anna Šišková, speváci Dušan Grúň, Ivan Krajíček, Sisa Sklovská, režisér Martin Šulík, futbalisti Stanislav Griga, Marek Mintál, hokejisti Roman Kontšek, Ronald Petrovický, cyklista Peter Sagan (Wikipedia),

Zilina is the center of northwestern Slovakia and serves as the regional capital. It is situated in the valley of the Vah River, in the Zilina Basin, at the confluence with the Kysuca and Rajcianka rivers, at an elevation of 333 meters above sea level. The city covers an area of 80.03 square kilometers, with a population of 82,925 inhabitants (zilina.sk). The first written mention of Zilina – terra de Selinan is from the year 1208 (Ľubomír Viliam Prikryl, Peter Štanský). The city developed in the vicinity of Zilina Castle, which existed until the mid-15th century, and interestingly, it has not been discovered to this day. Slovaks and Germans from Tesin lived in Zilina. Marianske Square is unique in Slovakia for preserving Renaissance arcades – laubne. In 1850, Zilina had 2,326 inhabitants, and by 1911, the population had grown to 10,000 (Peter Štanský). The city consists of districts such as Bánová, Bôrik, Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, and Žilinská Lehota. Additionally, there are local parts including Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel, and Závažie. The city hosts the Old Town Festivities in the last week of May. Notable natives include TV presenter Zuzana Belohorcová, writer Ľubomír Feldek, actors Ľubo Gregor and Anna Šišková, singers Dušan Grúň and Ivan Krajíček, Sisa Sklovská, director Martin Šulík, footballers Stanislav Griga and Marek Mintál, and hockey players Roman Kontšek and Ronald Petrovický, as well as cyclist Peter Sagan (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Polia, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Šuja

30/03/201802/04/2024 skala

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha obce je 2.42 km² (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Šuja is a village in the Rajecká kotlina (Rajecká Basin), situated in the Rajčianka river basin at the foothills of Srniak. It is located at an altitude of 467 meters above sea level. The village covers an area of 2.42 km² (Wikipedia) and is home to 333 residents. Since 1997, it has not been part of Rajec (obecsuja.eu). The village was not independent from 1971 until the middle of 1997 (obecsuja.eu). In the past, the village had various names like Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Celtic tribe Eravisci were found in the village’s territory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). There was a settlement of the Púchov culture in the Šuja area around the turn of the era (Wikipedia). The earliest written records of the village date back to 1393, when it belonged to the Lietava estate. In 1598, it had 11 houses, and by 1720, there were 304 inhabitants living in 45 houses. The villagers were engaged in agriculture, beekeeping, and the breeding of sheep and cattle (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomic specialties of Šuja include frog dishes, stew, ragouts, foraged dishes, mashed porridge, cabbage dumplings, and doughnuts (obecsuja.eu). In March, Šuja hosts the Rajecký Borošovec, a sports cross-country event (obecsuja.eu).

Near the village, you can find the Šujské rašelinisko (Šuja Peat Bog) (obecsuja.eu). Since 1983, it has been a natural reserve. On impermeable gravel substrate, layers of peat with occurrences of marsh-peat communities have formed (obecsuja.eu). Flora includes species like Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. The bog is home to valuable communities of mollusks, dragonflies, beetles, and amphibians, such as Astacus astacus, Triturus vulgaris, Bombina variegata, Bufo bufo, Hyla arborea, Zootoca vivipara, Vipera berus, Natrix natrix, Lutra lutra, and Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Literatúra

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, Bratislava, 3. časť, 536 pp.

Značka: Rajčianka

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post