2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

Hits: 1346

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

Hits: 2028

Čič­ma­ny sú náro­do­pis­nou loka­li­tou cha­rak­te­ris­tic­kou sta­ro­by­lý­mi kroj­mi, maľo­va­ný­mi dre­ve­ni­ca­mi a svoj­ráz­nym folk­lór­nym pre­ja­vom. Nachá­dza sa v Čič­man­skej kot­li­ne pod vrchom Strá­žo­vec, neďa­le­ko od pra­me­ňa rie­ky Raj­čian­ka. Vznik obce je opra­de­ný rôz­ny­mi teória­mi, kto­ré hovo­ria o nemec­kom, bul­har­skom aj rumun­skom pôvo­de. Prav­de­po­dob­ne však Čič­ma­ny boli osíd­le­né na zákla­de valaš­ské­ho prá­va. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 oby­va­te­ľov (e‑obce.sk). 

V roku 1977 bola dol­ná časť obce vyhlá­se­ná za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Miest­ne ľudo­vé kro­je obsa­hu­jú výšiv­ky s geomet­ric­kou orna­men­ti­kou. Na plo­che 25.61 km2 tu žije 129 oby­va­te­ľov. Obec leží v nad­mor­skej výš­ke 655 met­rov nad morom. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia Čič­mian zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom oviec, pre­da­jom bryn­dze a výro­bou papúč. Názov obce má indo­európ­sky základ, kto­rý pre­šiel do sta­ros­lo­vien­či­ny a zna­me­ná usad­losť vo vrchoch – Vrcho­va­ny”. Požia­re v rokoch 1907, 19211945 zni­či­li vzác­ne zru­bo­vé stav­by, zme­ni­li cel­ko­vý vzhľad obce a spô­so­bi­li ústup výstav­by tra­dič­ných dre­ve­níc v pros­pech muro­va­ných domov. Archi­tek­tú­ra obce Čič­ma­ny pri­po­mí­na i dnes per­ní­ko­vé dom­če­ky a to hlav­ne pre geomet­ric­kú orna­men­tál­nu výzdo­bu von­kaj­ších stien domov, kto­rá sa zača­la pou­ží­vať asi pred 200 rok­mi. Miest­ny ľudo­vý odev je zho­to­ve­ný z bie­le­ho plát­na. Veľ­ký podiel na hod­no­te a popu­la­ri­te čič­mian­ske­ho kro­ja má výšiv­ka, kto­rá vyni­ká svo­jou tech­nic­kou doko­na­los­ťou, boha­tos­ťou motí­vov a orna­men­tál­nou a fareb­nou kom­po­zí­ci­ou. Prá­ve z cha­rak­te­ru orna­men­tál­nej výzdo­by i čer­ve­né­ho vlne­né­ho tka­né­ho pásu, kto­rý je súčas­ťou žen­ské­ho ode­vu, sa pred­po­kla­dá bal­kán­sky pôvod Čič­mian. Sta­ro­by­lý ráz, kto­rý si čič­mian­sky kroj zacho­val dodnes, ako aj ľudo­vý odev oko­li­tých dedín (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), poslú­žil etno­gra­fom ako model pre rekon­štruk­ciu sta­ros­lo­vien­ske­ho ode­vu (Wiki­pe­dia).

Ľudo­vá archi­tek­tú­ra v Čič­ma­noch púta­la záu­jem verej­nos­ti už od kon­ca 19. sto­ro­čia. Archi­tekt Dušan Jur­ko­vič ini­ci­oval v roku 1985 pre­zen­to­va­nie čič­mian­ske­ho poscho­do­vé­ho domu na Náro­do­pis­nej výsta­ve čes­ko­slo­ven­skejPra­he. Záu­jem púta­li naj­mä výzdo­bou von­kaj­ších stien. Na tma­vý pod­klad ste­ny domu sa bie­lym váp­nom maľo­va­li jed­no­du­ché geomet­ric­ké vzo­ry. V 19. sto­ro­čí bola už maľ­ba roz­vi­nu­tá vo for­me zdo­be­nia čas­tí oko­lo okien, dve­rí, spod­ných trá­mov, výzdo­ba bola sústre­de­ná oko­lo kon­štrukč­ných prv­kov. Súťaž o najk­raj­šie vyma­ľo­va­ný dom spô­so­bi­la návrat ku tra­dič­nej von­kaj­šej orna­men­tál­nej výzdo­be po via­ce­rých požia­roch a výstav­bách. Výzdo­ba sa obo­ha­ti­la o nové prv­ky pre­vza­té z čič­mian­skej výšiv­ky (Infor­mač­ná tabuľa).


Čič­ma­ny is a folk­lo­re site cha­rac­te­ri­zed by ancient cos­tu­mes, pain­ted wooden hou­ses, and dis­tinc­ti­ve folk expres­si­on. It is loca­ted in the Čič­man­ska kot­li­na below the Strá­žo­vec peak, near the sour­ce of the Raj­čian­ka River. The ori­gin of the vil­la­ge is sur­roun­ded by vari­ous the­ories, which men­ti­on Ger­man, Bul­ga­rian, and Roma­nian ori­gins. Howe­ver, Čič­ma­ny was like­ly sett­led based on Wal­la­chian law. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1272 (obec​cic​ma​ny​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Czicz­man, Chych­man, Chich­man, Cžicž­ma­ny, Csics­mán, Csics­má­ny. In 1598, the­re were 43 hou­ses, and in 1784, 126 hou­ses and 1275 inha­bi­tants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the vil­la­ge was dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re. Local folk cos­tu­mes fea­tu­re embro­ide­ry with geomet­ric orna­men­ta­ti­on. The area covers 25.61 km², with 129 inha­bi­tants. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 655 meters abo­ve sea level. In the past, the resi­dents of Čič­ma­ny were enga­ged in agri­cul­tu­re, she­ep far­ming, sel­ling bryn­dza che­e­se, and making slip­pers. The name of the vil­la­ge has an Indo-​European ori­gin, which pas­sed into Old Slo­ve­ne and means sett­le­ment in the moun­tains – Vrcho­va­ny.” Fires in 1907, 1921, and 1945 des­tro­y­ed valu­ab­le log buil­dings, chan­ged the ove­rall appe­a­ran­ce of the vil­la­ge, and led to a dec­li­ne in the cons­truc­ti­on of tra­di­ti­onal wooden hou­ses in favor of brick ones. The archi­tec­tu­re of Čič­ma­ny resem­bles gin­gerb­re­ad hou­ses to this day, main­ly due to the geomet­ric orna­men­tal deco­ra­ti­on on the outer walls of hou­ses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clot­hing is made of whi­te can­vas. A sig­ni­fi­cant part of the value and popu­la­ri­ty of the Čič­ma­ny cos­tu­me is the embro­ide­ry, which stands out for its tech­ni­cal per­fec­ti­on, rich­ness of motifs, and orna­men­tal and color com­po­si­ti­on. The Bal­kan ori­gin of Čič­ma­ny is assu­med from the cha­rac­ter of the orna­men­tal deco­ra­ti­on and the red woolen woven belt, which is part of the wome­n’s cos­tu­me. The ancient cha­rac­ter pre­ser­ved by the Čič­ma­ny cos­tu­me to this day, as well as the folk cos­tu­mes of sur­roun­ding vil­la­ges (Zlie­chov, Čavoj, Valas­ká Belá), ser­ved eth­nog­rap­hers as a model for the recons­truc­ti­on of Old Sla­vic clot­hing (Wiki­pe­dia).

Folk archi­tec­tu­re in Čič­ma­ny has att­rac­ted pub­lic inte­rest sin­ce the late 19th cen­tu­ry. Archi­tect Dušan Jur­ko­vič ini­tia­ted the pre­sen­ta­ti­on of the Čič­ma­ny two-​story hou­se at the Eth­nog­rap­hic Exhi­bi­ti­on of Cze­cho­slo­va­kia in Pra­gue in 1985. The exter­nal wall deco­ra­ti­on att­rac­ted par­ti­cu­lar inte­rest. Sim­ple geomet­ric pat­terns were pain­ted with whi­te lime on the dark backg­round of the hou­se wall. By the 19th cen­tu­ry, pain­ting had alre­a­dy evol­ved to deco­ra­te parts around win­do­ws, doors, lower beams, and deco­ra­ti­on focu­sed around struc­tu­ral ele­ments. A com­pe­ti­ti­on for the most beau­ti­ful­ly pain­ted hou­se led to a return to tra­di­ti­onal exte­ri­or orna­men­tal deco­ra­ti­on after seve­ral fires and cons­truc­ti­ons. The deco­ra­ti­on was enri­ched with new ele­ments bor­ro­wed from Čič­ma­ny embro­ide­ry (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Lietavský hrad

Hits: 2675

Lie­tav­ský hrad z roku 1241 leží v nad­mor­skej výš­ke 635 met­rov nad morom. Nachá­dza sa asi 10 km od Žili­ny. His­to­ric­ké náz­vy hra­du: Lito­va, Leta­va, Let­ha­wa, Zsol­na­lit­va (Wiki­pe­dia)Je dru­hou naj­väč­šou zrú­ca­ni­nou na Slo­ven­sku (Peter Opal­ka). Pod­ľa sta­rých zázna­mov mal hrad asi 90 miest­nos­tí. Vyzb­ro­je­ný bol 43 dela­mi. Pan­ské obyt­né kom­na­ty boli zaria­de­né s veľ­kým pre­py­chom. Mal aj vlast­nú stud­ňu, hlbo­kú 104 met­rov (aktu​ali​ty​.sk). V 13. sto­ro­čí ho dal posta­viť prav­de­po­dob­ne nie­kto z rodu Bala­šov­cov. Začiat­kom 14. sto­ro­čia zabral hrad Matúš Čák Tren­čian­sky. V roku 1641 majet­ko­vé spo­ry o hrad spô­so­bi­li jeho násled­né chát­ra­nie. V roku 1698 už nebol obý­va­ný. Slú­žil ako archív do roku 1770 (Wiki­pe­dia). Meno Lie­ta­vy sa odvo­dzu­je sa od mena slo­van­skej bohy­ne Liet­vy (Lady) (Leto­pis Mati­ce slo­ven­skej, 1867, p. 50. – Slo­ven­ské pohľa­dy 1884, p. 440). Je to však spor­né. Mená, náz­vy s kon­cov­kou ava“, va“ oby­čaj­ne zna­me­na­jú tečú­cu vodu, rie­ku, väč­ší potok. Jedi­ný väč­ší tok vody v tej­to oblas­ti je Raj­čian­ka (hrad​lie​ta​va​.sk). O aspoň čias­toč­nú saná­ciu a kon­zer­vá­ciu hra­du sa pokú­ša občian­ske zdru­že­nie, kto­ré v roku 2008 zís­ka­lo hrad do vlast­níc­tva (Ladi­slav Kavec­ký). V roku 2009 bol zapí­sa­ný na zoznam najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok na sve­te na rok 2010, kto­rý vydá­va ame­ric­ký Sve­to­vý pamiat­ko­vý fond (WMF) (Adam Zelin­ka, wmf​.org). Hrad je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka. Roč­ne na Lie­tav­ský hrad nav­ští­vi oko­lo 30-​tisíc ľudí (Ladi­slav Kavec­ký).


Lie­ta­va Cast­le, dating back to 1241, is situ­ated at an ele­va­ti­on of 635 meters abo­ve sea level, app­ro­xi­ma­te­ly 10 km from Žili­na. The his­to­ri­cal names of the cast­le inc­lu­de Lito­va, Leta­va, Let­ha­wa, and Zsol­na­lit­va (Wiki­pe­dia). It is the second-​largest ruin in Slo­va­kia (Peter Opal­ka). Accor­ding to his­to­ri­cal records, the cast­le ori­gi­nal­ly had around 90 rooms and was armed with 43 can­nons. The lor­d’s resi­den­tial cham­bers were fur­nis­hed with gre­at luxu­ry, and the cast­le even had its own well, rea­ching a depth of 104 meters (aktu​ali​ty​.sk). It is belie­ved that some­one from the Bala­šov­ci fami­ly like­ly built the cast­le in the 13th cen­tu­ry. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, Matúš Čák Tren­čian­sky took con­trol of the cast­le. Pro­per­ty dis­pu­tes in 1641 led to the sub­se­qu­ent dete­ri­ora­ti­on of the cast­le. By 1698, it was unin­ha­bi­ted, ser­ving as an archi­ve until 1770 (Wiki­pe­dia). The name Lie­ta­va” is deri­ved from the Sla­vic god­dess Liet­vy (Lady), alt­hough this is dis­pu­ted. Names ending in ava” or va” typi­cal­ly sig­ni­fy flo­wing water, a river, or a lar­ger stre­am. The only sig­ni­fi­cant water­cour­se in the area is Raj­čian­ka (hrad​lie​ta​va​.sk). An asso­cia­ti­on has been attemp­ting par­tial res­to­ra­ti­on and con­ser­va­ti­on sin­ce 2008 when it acqu­ired owners­hip of the cast­le (Ladi­slav Kavec­ký). In 2009, it was lis­ted among the most endan­ge­red monu­ments in the world for 2010 by the World Monu­ments Fund (WMF) (Adam Zelin­ka, wmf​.org). Lie­ta­va Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, dra­wing around 30,000 visi­tors annu­al­ly (Ladi­slav Kavecký).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Žilina

Hits: 3041

Žili­na je cen­trom seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska, je kraj­ským síd­lom. V Žili­ne žije 82 925 oby­va­te­ľov na plo­che 80.03 km2. Mes­to leží v údo­lí rie­ky Váh, v Žilin­skej kot­li­ne, na súto­ku s rie­kou Kysu­ca a Raj­čian­ka v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom (zili​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Žili­ne – ter­ra de Seli­nan je z roku 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). Mes­to sa roz­ví­ja­lo v blíz­kos­ti Žilin­ské­ho hra­du, kto­rý exis­to­val do polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. Zau­jí­ma­vé je, že dote­raz nebol obja­ve­ný. V Žili­ne žili Slo­vá­ci a Nemci z Teší­na. Marián­ske námes­tie má ako jedi­né na Slo­ven­sku zacho­va­né rene­sanč­né arká­dy – laub­ne. V roku 1850 žilo v Žili­ne 2 326 oby­va­te­ľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štan­ský). Mest­ské čas­ti: Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, Žilin­ská Leho­ta. Lokál­ne čas­ti: Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, Záva­žie. Posled­ný májo­vý týž­deň sa v mes­te kona­jú Sta­ro­mest­ské sláv­nos­ti. Zná­mi rodá­ci: mode­rá­tor­ka Zuza­na Belo­hor­co­vá, spi­so­va­teľ Ľubo­mír Fel­dek, herec Ľubo Gre­gor, Anna Šiš­ko­vá, spe­vá­ci Dušan Grúň, Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, reži­sér Mar­tin Šulík, fut­ba­lis­ti Sta­ni­slav Gri­ga, Marek Min­tál, hoke­jis­ti Roman Kont­šek, Ronald Pet­ro­vic­ký, cyk­lis­ta Peter Sagan (Wiki­pe­dia),


Zili­na is the cen­ter of nort­hwes­tern Slo­va­kia and ser­ves as the regi­onal capi­tal. It is situ­ated in the val­ley of the Vah River, in the Zili­na Basin, at the con­flu­en­ce with the Kysu­ca and Raj­cian­ka rivers, at an ele­va­ti­on of 333 meters abo­ve sea level. The city covers an area of 80.03 squ­are kilo­me­ters, with a popu­la­ti­on of 82,925 inha­bi­tants (zili​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Zili­na – ter­ra de Seli­nan is from the year 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). The city deve­lo­ped in the vici­ni­ty of Zili­na Cast­le, which exis­ted until the mid-​15th cen­tu­ry, and inte­res­tin­gly, it has not been dis­co­ve­red to this day. Slo­vaks and Ger­mans from Tesin lived in Zili­na. Marian­ske Squ­are is uni­que in Slo­va­kia for pre­ser­ving Renais­san­ce arca­des – laub­ne. In 1850, Zili­na had 2,326 inha­bi­tants, and by 1911, the popu­la­ti­on had gro­wn to 10,000 (Peter Štan­ský). The city con­sists of dis­tricts such as Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, and Žilin­ská Leho­ta. Addi­ti­onal­ly, the­re are local parts inc­lu­ding Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, and Záva­žie. The city hosts the Old Town Fes­ti­vi­ties in the last week of May. Notab­le nati­ves inc­lu­de TV pre­sen­ter Zuza­na Belo­hor­co­vá, wri­ter Ľubo­mír Fel­dek, actors Ľubo Gre­gor and Anna Šiš­ko­vá, sin­gers Dušan Grúň and Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, direc­tor Mar­tin Šulík, foot­bal­lers Sta­ni­slav Gri­ga and Marek Min­tál, and hoc­key pla­y­ers Roman Kont­šek and Ronald Pet­ro­vic­ký, as well as cyc­list Peter Sagan (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Polia, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Šuja

Hits: 2444

Šuja je obec v Rajec­kej kot­li­ne, leží v povo­dí Raj­čian­ky, na úpä­tí Srnia­ka (obec​su​ja​.eu). Leží v nad­mor­skej výš­ke 467 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 2.42 km2 (Wiki­pe­dia). Žije v nej 333 oby­va­te­ľov. Od roka 1997 nie je súčas­ťou Raj­ca (obec​su​ja​.eu). Obec nebo­la samos­tat­ná od roku 1971 do polo­vi­ce roku 1997 (obec​su​ja​.eu). V minu­los­ti sa obec nazý­va­la Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na úze­mí obce sa našli min­ce kelt­ské­ho kme­ňa Era­vis­kov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). V oblas­ti Šuje exis­to­va­lo síd­lis­ko Púchov­skej kul­tú­ry z pre­lo­mu leto­poč­tov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie písom­né zmien­ky o obci sú z roku 1393, pat­ri­la pod Lie­tav­ské pan­stvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 172045 domoch žilo 304 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, vče­lár­stvom, cho­vom oviec a dobyt­ka (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic­ké zvlášt­nos­ti Šuje sú špe­cia­li­ty zo žiab, oba­rec, úhrab­ky, pod­les­ní­ky, dotrie­pa­ná kaša, kapus­to­vé haluš­ky, fán­ky (obec​su​ja​.eu). V mar­ci sa v Šuji koná Rajec­ký Boro­šo­vec, špor­to­vé bežec­ké podu­ja­tie (obec​su​ja​.eu).

Neďa­le­ko od obce sa nachá­dza Šuj­ské raše­li­nis­ko (obec​su​ja​.eu). Od roku 1983 je prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou. Na neprie­pust­nom štr­ko­vi­tom pod­lo­ží sa vytvo­ri­li raše­lin­né vrstvy s výsky­tom slatinno-​rašelinových spo­lo­čens­tiev (obec​su​ja​.eu). Ras­tie tu napr. Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. Žijú tu cen­né spo­lo­čen­stvá mäk­ký­šov, vážok, kôrov­cov, vážok. Napr. rak rieč­ny Asta­cus asta­cus, mlok bod­ko­va­ný Tri­tu­rus vul­ga­ris, kun­ka žltob­ru­chá Bom­bi­na varie­ga­ta, ropu­cha oby­čaj­ná Bufo bufo, ros­nič­ka zele­ná Hyla arbo­rea, jaš­te­ri­ca živo­ro­dá Zooto­ca vivi­pa­ra, vre­te­ni­cu sever­ská Vipe­ra berus, užov­ka oboj­ko­vá Natrix natrix, vydra rieč­na Lut­ra lut­ra, hla­váč bie­lo­p­lut­vý Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Zátu­rec­ký).


Šuja is a vil­la­ge in the Rajec­ká kot­li­na (Rajec­ká Basin), situ­ated in the Raj­čian­ka river basin at the foot­hills of Srniak. It is loca­ted at an alti­tu­de of 467 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge covers an area of 2.42 km² (Wiki­pe­dia) and is home to 333 resi­dents. Sin­ce 1997, it has not been part of Rajec (obec​su​ja​.eu). The vil­la­ge was not inde­pen­dent from 1971 until the midd­le of 1997 (obec​su​ja​.eu). In the past, the vil­la­ge had vari­ous names like Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Cel­tic tri­be Era­vis­ci were found in the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). The­re was a sett­le­ment of the Púchov cul­tu­re in the Šuja area around the turn of the era (Wiki­pe­dia). The ear­liest writ­ten records of the vil­la­ge date back to 1393, when it belo­n­ged to the Lie­ta­va esta­te. In 1598, it had 11 hou­ses, and by 1720, the­re were 304 inha­bi­tants living in 45 hou­ses. The vil­la­gers were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the bre­e­ding of she­ep and catt­le (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic spe­cial­ties of Šuja inc­lu­de frog dis­hes, stew, ragouts, fora­ged dis­hes, mas­hed por­rid­ge, cab­ba­ge dum­plings, and doug­hnuts (obec​su​ja​.eu). In March, Šuja hosts the Rajec­ký Boro­šo­vec, a sports cross-​country event (obec​su​ja​.eu).

Near the vil­la­ge, you can find the Šuj­ské raše­li­nis­ko (Šuja Peat Bog) (obec​su​ja​.eu). Sin­ce 1983, it has been a natu­ral reser­ve. On imper­me­ab­le gra­vel sub­stra­te, lay­ers of peat with occur­ren­ces of marsh-​peat com­mu­ni­ties have for­med (obec​su​ja​.eu). Flo­ra inc­lu­des spe­cies like Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. The bog is home to valu­ab­le com­mu­ni­ties of mol­lusks, dra­gon­flies, beet­les, and amp­hi­bians, such as Asta­cus asta­cus, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo bufo, Hyla arbo­rea, Zooto­ca vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, Natrix natrix, Lut­ra lut­ra, and Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Záturecký).


Lite­ra­tú­ra

Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977, Veda, Bra­ti­sla­va, 3. časť, 536 pp.

Use Facebook to Comment on this Post