2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Hits: 4061

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk).


The idea of the pla­ce, tomb, and monu­ment of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik is my own expres­si­on of love and res­pect for the gre­at and bright memo­ry of our sha­red child­ho­od con­nec­ti­ons. It ori­gi­na­ted in the first moment of gre­at pain over the tra­gic fate, at the moment when the libe­ra­ted land embra­ced him, life­less… By com­bi­ning mas­si­ve blocks of Spiš tra­ver­ti­ne split with a blunt ste­el chi­sel, pre­do­mi­nan­tly whi­te in color, sharp­ly cut into the sim­ple, other­wi­se untou­ched beau­ty of natu­re and the pla­ce, whet­her in the blu­ish haze of ear­ly hops, or on the azu­re vault of the dis­tant hori­zon illu­mi­na­ted by the sun, I attemp­ted to cre­a­te a work wort­hy of the legen­da­ry life of Šte­fá­nik, full of reso­nan­ce, hero­ism, har­mo­ny, and love (Dušan Jurkovič).

The mound cons­truc­ti­on began in 1927 (Sour­ce: Memo­rial). Befo­re that, the­re was a sim­ple cross-​shaped gra­ve whe­re Šte­fá­nik was buried with three Ita­lian sol­diers just a few days after his death (bre​zo​va​.sk). One of the Ita­lian sol­diers was tran­s­por­ted to Ita­ly in 1921 at the requ­est of the fami­ly (obno​va​.sk). The Ita­lian sol­diers were Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (tran­s­por­ted), and Mer­li­ni Umber­to. The mound is made of tra­ver­ti­ne from Spiš­ské Vla­chy, and 194 wagons of it were impor­ted (mrs​te​fa​nik​.sk).

The mound is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, com­me­mo­ra­ting Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, a nati­ve of Koša­ris­ká, a scien­tist, poli­ti­cian, dip­lo­mat, repre­sen­ta­ti­ve of fore­ign resis­tan­ce during World War I, a man who sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the cre­a­ti­on of the Cze­cho­slo­vak Repub­lic (Sour­ce: Memo­rial). Šte­fá­nik was born on July 21, 1880, in Koša­ris­ká, and pas­sed away on May 4, 1919 (Pin­čí­ko­vá) in an airp­la­ne acci­dent in Ivan­ka pri Duna­ji. He was a mili­ta­ry avia­tor, astro­no­mer, and scien­tist who pla­y­ed a cru­cial role in the estab­lish­ment of the modern Cze­cho­slo­vak sta­te. His influ­en­ce on Euro­pe­an poli­tics and his thoughts and acti­ons make him the first Euro­pe­an.” He anti­ci­pa­ted the har­mo­ny of nati­ons in Euro­pe – Euro­pe­a­ni­za­ti­on. He lived by the words: Belie­ve, love, work. His lega­cy is a con­tri­bu­ti­on to buil­ding modern Euro­pe (Pin­čí­ko­vá).

The Brad­lo Mound was unve­i­led on Sep­tem­ber 23, 1928, and its aut­hor is Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo is a hill in the Myja­va Hills, rising to a height of 544 meters abo­ve sea level. Šte­fá­ni­k’s remains are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly in a tomb 10 meters below the sum­mit of the mound, along with two other Ita­lians. After the end of World War II, Dušan Jur­ko­vič pro­po­sed modi­fy­ing the mound to expand its sig­ni­fi­can­ce to com­me­mo­ra­te fal­len Cze­cho­slo­vak avia­tors and legi­ona­ries, but the pro­ject was not rea­li­zed. The recons­truc­ti­on of the mound took pla­ce in 1989 and las­ted until 1996 (sme​.sk). It was reope­ned to the pub­lic on May 4, 1996 (bre​zo​va​.sk). Nati­onal mee­tings take pla­ce eve­ry May (sme​.sk). It stands as a gra­ti­tu­de and memo­ry of Slo­vaks, Czechs, and other Euro­pe­ans for the remar­kab­le Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (bre​zo​va​.sk). The enti­re struc­tu­re is built from tra­ver­ti­ne blocks (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

Hits: 3565

Smo­le­ni­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát. Smo­le­nic­ký zámok je veľ­mi zná­my, celo­roč­ne je využí­va­ný. Pri zám­ku sa nachá­dza veľ­mi pek­ný park. V zám­ku síd­li Kon­gre­so­vé cen­trum Slo­ven­skej aka­dé­mie vied. Zámok posta­vi­li v 14. sto­ro­čí. V roku 1390 ho kráľ Žig­mund daro­val Sti­bo­ro­vi zo Sti­bo­ríc. Od roku 1777 pat­ril Pál­fy­ov­com (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na začiat­ku 18. sto­ro­čia, keď Fran­ti­šek Rákoc­zi povs­tal pro­ti cisá­ro­vi a chcel vydo­byť Uhor­sku samos­tat­nosť, stal sa Smo­le­nic­ký hrad dejis­kom bojov medzi kuruc­mi a voj­skom. Posled­ný opis nespust­nu­té­ho hra­du pochá­dza z 18. sto­ro­čia. Neskôr sa na ňom nero­bi­li už žiad­ne úpra­vy. Hrad bol oboh­na­ný múrom, v kto­rom sa nachá­dza­li šty­ri baš­ty s tro­ma dela­mi. Vstup­ná brá­na bola orien­to­va­ná na sever. Chrá­ni­li ju dve želez­né kríd­lo­vé brán­ky a vyťa­ho­va­cí most, pod kto­rým sa nachá­dza­la hlbo­ká prie­ko­pa. Na nádvo­rí bola 27 siah hlbo­ká, do ska­ly vykre­sa­ná stud­ňa (Šte­fan Jas­tra­bík).

V rokoch 19481950 bola vyčis­te­ná a pre­hĺbe­ná na 60 met­rov. Z prí­zem­né­ho nádvo­ria vied­li kamen­né scho­dy do hrad­nej záh­ra­dy. Pod východ­nou stra­nou hra­du sa nachá­dza­li dve veľ­ké piv­ni­ce s vínom. V kapl­n­ke sa nachá­dzal oltár s obraz­mi Márie Mag­da­lé­ny, Pan­ny Márie a sv. Tomá­ša. Na tre­ťom pocho­dí býva­li gró­fi, kon­te­sy a iní prí­sluš­ní­ci grófs­kej rodi­ny. Gróf­kin náby­tok bol deko­ro­va­ný žltou far­bou, gró­fov bol čier­ny a lemo­va­ný zla­tom. Za napo­le­on­ským vojen hrad vyho­rel a časom sa zme­nil na rumo­vis­ko (Šte­fan Jas­tra­bík). V roku 1855 zalo­žil gróf Móric Pál­fy pod Smo­le­nic­kým hra­dom žreb­čín. Spo­čiat­ku na chov hos­po­dár­skych koní pre vlast­nú potre­bu. V 80-​tych rokoch 19. sto­ro­čia ho Ján Pál­fy zve­ľa­dil. Zame­ral sa na chov kočia­ro­vých ťaž­ších karo­tie­rov a ťaž­ších jaz­dec­kých koní, neskôr dosti­ho­vých koní. Žreb­čín zani­kol po roz­pa­de Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia).

Dneš­ný” zámok bol vybu­do­va­ný na začiat­ku 20. sto­ro­čia na ruinách sta­ré­ho hra­du, aj keď prvé prá­ce sa zača­li už v roku 1887 úpra­vou bášt a stav­bou kapl­n­ky v juž­nej baš­te. Začal ho budo­vať maji­teľ smo­le­nic­ké­ho a dob­ro­vod­ské­ho pan­stva, gróf Jozef Pál­fy (18531920). Sku­toč­ná výstav­ba hlav­nej budo­vy sa zača­la v roku 1911. Gróf Pál­fy si z dvoch plá­nov stav­by vybral ten, kto­rý sa naj­viac podo­bal zám­ku v Kre­uzens­te­i­ne pri Vied­ni. Ten­to zámok vlast­ni­la jeho mat­ka, gróf­ka Vilc­ze­ko­vá. Prvá sve­to­vá voj­na v lete v roku 1914 bola prí­či­nou zasta­ve­nia sta­veb­ných prác. Von­kaj­šie prá­ce boli zhru­ba hoto­vé, ale vnú­tor­ná výstav­ba bola len v začiat­koch. V roku 1921 celú zbier­ku kera­mi­ky pre­su­nu­li na Čer­ve­ný Kameň. Po roku 1945 sa stal maji­te­ľom zám­ku štát. Slo­ven­ská národ­ná rada pre­vza­la zámok a zvo­li­la si ho za svo­je let­né síd­lo. Dala ho dosta­vať a vnút­ro zaria­diť. 22. júla 1952 na zám­ku vzni­kol požiar a časť baš­ty zosta­la bez stre­chy. Začiat­kom roku 1955 zača­la dru­há eta­pa dostav­by zám­ku, kto­rá skon­či­la v roku 1957. Nezvy­čaj­ná podo­ba veže pou­ka­zu­je na to, ako si šľach­tic­kí feudá­li potr­pe­li na zvlášt­nos­ti. Má tri poscho­dia. Medzi dru­hým a tre­tím poscho­dím je galé­ria. Na samom vrcho­le je roz­hľad­ňa. Súčas­ťou zám­ku je anglic­ký park (Šte­fan Jas­tra­bík).


Smo­le­ni­ce is situ­ated at the foot of the Small Car­pat­hians. The Smo­le­ni­ce Cast­le is well-​known and is used throug­hout the year. A beau­ti­ful park is loca­ted next to the cast­le. The cast­le hou­ses the Con­gress Cen­ter of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces. The cast­le dates back to the 14th cen­tu­ry. In 1390, King Sigis­mund dona­ted it to Sti­bor of Sti­bo­ric. Sin­ce 1777, it belo­n­ged to the Pálf­fys (Infor­ma­ti­on Panel). In the ear­ly 18th cen­tu­ry, during the upri­sing led by Fran­cis II Rákóc­zi against the empe­ror to achie­ve Hun­ga­ry­’s inde­pen­den­ce, Smo­le­ni­ce Cast­le beca­me the sce­ne of batt­les bet­we­en kurucs and impe­rial tro­ops. The last desc­rip­ti­on of the unin­ha­bi­ted cast­le dates back to the 18th cen­tu­ry. No furt­her modi­fi­ca­ti­ons were made later. The cast­le was sur­roun­ded by a wall with four towers equ­ip­ped with can­nons. The entran­ce gate faced north, pro­tec­ted by two iron gates and a dra­wb­rid­ge over a deep moat. In the cour­ty­ard, the­re was a well car­ved 27 fat­homs deep into the rock (Šte­fan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cle­a­red and dee­pe­ned to 60 meters. Sto­ne stairs led from the ground cour­ty­ard to the cast­le gar­den. Two lar­ge wine cel­lars were loca­ted under the eas­tern side of the cast­le. The cha­pel hou­sed an altar with pain­tings of Mary Mag­da­le­ne, the Vir­gin Mary, and St. Tho­mas. On the third flo­or, the­re were the counts’ quar­ters. The coun­tes­s’s fur­ni­tu­re was deco­ra­ted with yel­low paint, whi­le the coun­t’s fur­ni­tu­re was black with gold trim. After the Napo­le­onic Wars, the cast­le bur­ned down and even­tu­al­ly tur­ned into ruins (Šte­fan Jas­tra­bík). In 1855, Count Móric Pálf­fy estab­lis­hed a stud farm bene­ath Smo­le­ni­ce Cast­le. Ini­tial­ly, it was for bre­e­ding wor­king hor­ses for per­so­nal use. In the 1880s, Ján Pálf­fy expan­ded it, focu­sing on the bre­e­ding of car­ria­ge draft hor­ses and hea­vier riding hor­ses, later also race­hor­ses. The stud farm disap­pe­a­red after the col­lap­se of Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia).

The cur­rent cast­le was built at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry on the ruins of the old cast­le, alt­hough the first work began in 1887 with the reno­va­ti­on of the bas­ti­ons and the cons­truc­ti­on of a cha­pel in the sout­hern bas­ti­on. The cons­truc­ti­on of the main buil­ding began in 1911 by Count Jozef Pálf­fy (18531920), the owner of the Smo­le­ni­ce and Dob­ro­vo­ľa esta­tes. The real cons­truc­ti­on of the main buil­ding star­ted in 1911. Count Pálf­fy cho­se a design that resem­bled the Kre­uzens­te­in Cast­le near Vien­na, owned by his mot­her, Coun­tess Vilc­zek. The First World War in the sum­mer of 1914 cau­sed a halt in cons­truc­ti­on. Exter­nal works were rough­ly finis­hed, but the inter­nal cons­truc­ti­on was only in its begin­nings. In 1921, the enti­re cera­mic col­lec­ti­on was moved to Čer­ve­ný Kameň. After 1945, the sta­te beca­me the owner of the cast­le. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil took over the cast­le and cho­se it as its sum­mer resi­den­ce. It had it com­ple­ted and fur­nis­hed. On July 22, 1952, a fire bro­ke out at the cast­le, lea­ving part of the bas­ti­on wit­hout a roof. In ear­ly 1955, the second pha­se of cast­le com­ple­ti­on began, ending in 1957. The unu­su­al sha­pe of the tower ref­lects the pecu­lia­ri­ties that aris­toc­ra­tic feudal lords app­re­cia­ted. It has three flo­ors, with a gal­le­ry bet­we­en the second and third flo­ors. At the very top is an obser­va­ti­on tower. The cast­le is sur­roun­ded by an English park (Šte­fan Jastrabík).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post