2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

Hits: 1328

Poluv­sie je mest­ská časť Rajec­kých Tep­líc, nachá­dza sa 3 km od cen­tra mes­ta. Leží na súto­ku Raj­čian­ky a Poluv­sian­ske­ho a Strán­ske­ho poto­ka v nad­mor­skej výš­ke 425 met­rov nad morom. Nachá­dza sa tu Poluv­sian­ska skal­ná ihla, Slneč­né ska­ly a národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Kozol. Poluv­sian­ska skal­ná ihla je za prí­rod­nú pamiat­ku vyhlá­se­ná od roku 1965. Je domi­nant­ným skal­ným útva­rom, kto­rý sa pôso­be­ním eróz­nej čin­nos­ti odde­lil od mater­skej ska­ly. Vyso­ká je asi 15 met­rov (Infor­mač­ná tabuľa).

Na plo­che 6.94 km2 v Poluv­sí žije 590 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Poluv­sí je z roku 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Úze­mie Poluv­sia je spo­mí­na­né pri kolo­ni­zá­cii Rajec­kej doli­ny pan­stvom Lie­tav­ské­ho hra­du oko­lo 14. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Názov Polwsy” zrej­me zna­me­ná, že obec bola oko­lo roku 1688 roz­de­le­ná na dve čas­ti. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Palos­nya, Paloš­ňa, nemec­ké pome­no­va­nie je Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). V kata­stri obce sa nachá­dza 15 met­rov vyso­ký chrá­ne­ný prí­rod­ný výtvor – Poluv­sian­ska skal­ná ihla. Od Slneč­ných skál ho odde­li­li eróz­ne pro­ce­sy (Wiki­pe­dia). Je prí­rod­nou pamiat­kou, je tvo­re­ná dolo­mi­tom (envi​ro​por​tal​.sk). Zná­mym rodá­kov z Poluv­sia je Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Poluv­sie is a dis­trict of Rajec­ké Tep­li­ce, loca­ted 3 km from the city cen­ter. It lies at the con­flu­en­ce of the Raj­čian­ka and Poluv­sian­sky and Strán­sky stre­ams at an alti­tu­de of 425 meters abo­ve sea level. The area is home to the Poluv­sian­ska Rock Need­le, Sun Rocks, and the Kozol Nati­onal Natu­re Reser­ve. The Poluv­sian­ska Rock Need­le has been dec­la­red a natu­ral monu­ment sin­ce 1965. It is a domi­nant rock for­ma­ti­on that has sepa­ra­ted from the parent rock due to ero­si­on. It stands app­ro­xi­ma­te­ly 15 meters tall (Infor­ma­ti­on board).

In the 6.94 km² area of Poluv­sie, the­re are 590 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Poluv­sie dates back to 1483 (poluv​sie​.estran​ky​.sk). The ter­ri­to­ry of Poluv­sie is men­ti­oned in the colo­ni­za­ti­on of the Rajec­ká Val­ley by the Lie­ta­va Cast­le esta­te around the 14th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The name Polwsy” like­ly indi­ca­tes that the vil­la­ge was divi­ded into two parts around 1688. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Palos­nya, Paloš­ňa, and the Ger­man name Hal­bes­dorf (poluv​sie​.estran​ky​.sk). Wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry is a 15-​meter-​high pro­tec­ted natu­ral for­ma­ti­on cal­led the Poluv­sian­ska Rock Need­le. It has been sepa­ra­ted from the Sun Rocks by ero­si­ve pro­ces­ses (Wiki­pe­dia). It is a natu­ral monu­ment for­med of dolo­mi­te (envi​ro​por​tal​.sk). One notab­le nati­ve of Poluv­sie is Jozef Gab­čík (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

Hits: 622

Ostur­ňa je rázo­vi­tá goral­ská zama­gur­ská obec, tiah­ne sa úzkou doli­nou, kto­rú obko­le­su­jú hory. Pat­rí medzi naj­dl­h­šie obce Slo­ven­ska. Kata­ster obce pat­rí do ochran­né­ho pás­ma Pie­nin­ské­ho národ­né­ho par­ku. Ostur­ňa leží vo výš­ke 640840 met­rov nad morom. Na plo­che 41,28 km2 tu žije 300 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od slov zna­me­na­jú­cich chr­bát, roh. His­to­ric­ké náz­vy Ostur­ne: Sidor, Kap­rál, Hom­za, First, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

Neďa­le­ko sa nachá­dza­jú dve prí­rod­né rezer­vá­cie: Veľ­ké Ostur­nian­ske jaze­ro, Malé Jaze­rá a prí­rod­ná pamiat­ka Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa vznik­la v roku 1313 (sor​ger​.sk). Prví rusín­ski kolo­nis­ti sem priš­li v roku 1313 (Wiki­pe­dia). Prvé osíd­ľo­va­nie pre­bie­ha­lo v 13. a 14. sto­ro­čí cez šol­tý­sov Doosíd­ľo­va­nie v 15. a 16. sto­ro­čí pre­bie­ha­lo na zákla­de valaš­ské­ho prá­va (obec​-ostur​na​.sk). Vďa­ka tomu, že tu nepre­beh­la kolek­ti­vi­zá­cia, zacho­va­li sa tu typic­ké tera­so­vi­té políč­ka. Pre­važ­ná časť výsta­vy Ostur­ne je od roku 1979 pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (Wiki­pe­dia).


Ostur­ňa is a dis­tinc­ti­ve Goral­ská Zama­gur­ská vil­la­ge, stret­ching along a nar­row val­ley sur­roun­ded by moun­tains. It is one of the lon­gest vil­la­ges in Slo­va­kia. The vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry belo­ngs to the pro­tec­ti­ve zone of the Pie­ni­ny Nati­onal Park. Ostur­ňa is situ­ated at an alti­tu­de of 640 to 840 meters abo­ve sea level. With an area of​41.28 km², it is home to 300 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The name of the vil­la­ge is deri­ved from words mea­ning rid­ge, horn. His­to­ri­cal names of Ostur­ňa: Sidor, Kap­rál, Hom­za, First, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

Near­by are two natu­re reser­ves: Veľ­ké Ostur­nian­ske Lake, Malé Jaze­rá, and the natu­ral monu­ment Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa was foun­ded in 1313 (sor​ger​.sk). The first Rusyn sett­lers arri­ved here in 1313 (Wiki­pe­dia). The first sett­le­ment took pla­ce in the 13th and 14th cen­tu­ries through the so-​called scholtzs. Resett­le­ment in the 15th and 16th cen­tu­ries took pla­ce based on Wal­la­chian law (obec​-ostur​na​.sk). Thanks to the fact that col­lec­ti­vi­za­ti­on did not take pla­ce here, typi­cal ter­ra­ced fields have been pre­ser­ved. The majo­ri­ty of Ostur­ňa­’s archi­tec­tu­re has been a monu­ment reser­ve of folk archi­tec­tu­re sin­ce 1979 (Wiki­pe­dia).


Устурь є характерною горальською селом Замагурської області, розтягнутим вздовж вузької долини, оточеної горами. Це одне з найдовших сіл Словаччини. Територія села належить до захисної зони Національного парку Пієнін. Устурь розташоване на висоті від 640 до 840 метрів над рівнем моря. На площі 41,28 км2 тут проживає 300 мешканців (Wiki­pe­dia). Назва села походить від слів, що означають гребінь, ріг. Історичні назви Устурі: Сідор, Капрал, Гомза, Перший, Мудряк, Петрула, Гарабін, Ґаздік (obec​-ostur​na​.sk).

Неподалік знаходяться дві природні резервати: Велике Остурнянське озеро, Мале Язера, та природний пам’ятник Язеро (Wiki­pe­dia). Устурь було засноване в 1313 році (sor​ger​.sk). Перші русинські поселенці прибули сюди в 1313 році (Wiki­pe­dia). Перші освоєння відбувалися в XIII-​XIV століттях через шольтів. Поселення в XV-​XVI століттях відбувалося на основі валахського права (obec​-ostur​na​.sk). Завдяки тому, що колективізація не відбувалася тут, були збережені типові терасовані поля. Більшість архітектури Устурі стала пам’яткою народної архітектури з 1979 року (Wiki­pe­dia).


Ostur­ňa to cha­rak­te­rys­tycz­na wieś gór­ska w Zama­gur­ská, roz­ci­ąg­ni­ęta wąs­ką doli­ną otoc­zo­ną góra­mi. Jest jed­ną z naj­dłu­żs­zych wiosek na Sło­wac­ji. Tery­to­rium wsi nale­ży do stre­fy ochron­nej Pie­ni­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go. Ostur­ňa leży na wyso­ko­ści od 640 do 840 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 41,28 km² miesz­ka 300 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Nazwa wsi pocho­dzi od słów oznac­za­jących grz­biet, róg. His­to­rycz­ne nazwy Ostur­ňa: Sidor, Kap­rál, Hom­za, Pier­ws­zy, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

W pobli­żu znaj­du­ją się dwa rezer­wa­ty przy­ro­dy: Wiel­kie Ostur­nian­ske Jezi­oro, Małe Jeze­ra oraz pomnik przy­ro­dy Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa zosta­ła zało­żo­na w 1313 roku (sor​ger​.sk). Pier­wsi rusi­ńs­cy osad­ni­cy przy­by­li tutaj w 1313 roku (Wiki­pe­dia). Pier­ws­ze osad­nict­wo mia­ło miejs­ce w XIIIXIV wie­ku za pomo­cą tzw. scholtz­sów. Osad­nict­wo w XVXVI wie­ku odby­wa­ło się na pod­sta­wie pra­wa wołos­kie­go (obec​-ostur​na​.sk). Dzi­ęki temu, że nie doszło tutaj do kolek­ty­wi­zac­ji, zacho­wa­ły się typo­we pola tara­so­we. Więks­zo­ść archi­tek­tu­ry Ostur­ňa jest rezer­wa­tem zabyt­ków archi­tek­tu­ry ludo­wej od 1979 roku (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, Skaly

Skaly

Hits: 3664

Ska­ly, kto­ré sú tvo­re­né geolo­gic­ký­mi pro­ces­mi, sú nie­len pôso­bi­vý­mi prí­rod­ný­mi úkaz­mi, ale čas­to aj sym­bo­lic­ky nabi­tý­mi loka­li­ta­mi. Ska­ly vzni­ka­jú dlho­do­bý­mi geolo­gic­ký­mi pro­ces­mi. Exis­tu­je mno­ho typov skál – hor­nín a mine­rá­lov. Sedi­men­tár­ne ska­ly sa tvo­ria usa­de­ním a stu­hnu­tím sedi­men­tov, ako sú pie­sok, íl a vápe­nec. Mag­ma­tic­ké ska­ly vzni­ka­jú z tuhnu­tia mag­my, naprí­klad gra­nit ale­bo bazalt. Meta­mor­fo­va­né ska­ly vzni­ka­jú trans­for­má­ci­ou exis­tu­jú­cich hor­nín pod vply­vom vyso­kých tla­kov ale­bo tep­lôt. Ska­ly majú v rôz­nych kul­tú­rach a his­tó­riách sym­bo­lic­ký význam. Môžu pred­sta­vo­vať odol­nosť, trva­losť ale­bo dokon­ca duchov­nú ener­giu. Mno­hé kul­tú­ry pri­pi­su­jú ska­lám mys­tic­ké vlast­nos­ti a pova­žu­jú ich za posvät­né mies­ta. V his­tó­rii sa ska­ly čas­to stá­va­li mies­ta­mi dôle­ži­tých uda­los­tí, ako sú obchod­né tra­sy, osa­dy ale­bo mies­ta bojov. Prí­rod­né skal­né for­má­cie sú čas­to ohro­mu­jú­ci­mi prí­rod­ný­mi pamiat­ka­mi. Arky a skal­né okná sú skal­né útva­ry, pri kto­rých je mate­riál ero­do­va­ný tak, že vzni­ka­jú oblú­ky ale­bo otvo­ry. Mono­li­ty sú obrov­ské samos­tat­né kamen­né blo­ky. Skal­né stĺpy sú ver­ti­kál­ne stĺpy tvo­re­né sedi­men­tár­ny­mi horninami.

Mno­hé ska­ly sú obľú­be­ný­mi mies­ta­mi na leze­nie, turis­ti­ku a pozo­ro­va­nie vtá­kov. Nie­kto­ré z naj­zná­mej­ších lokalít:

  • Skal­né Mes­to Pet­ra, Jor­dán­sko – his­to­ric­ké mes­to posta­ve­né v skalách,
  • Grand Cany­on, USA – obrov­ská kaňo­no­vá for­má­cia tvo­re­ná sedi­men­tár­ny­mi skalami,
  • Mete­óry, Gréc­ko – kláš­to­ry posta­ve­né na vyso­kých vápen­co­vých vežiach.

Rocks, for­med by geolo­gi­cal pro­ces­ses, are not only impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na but often sym­bo­li­cal­ly char­ged sites. Rocks are cre­a­ted through long-​term geolo­gi­cal pro­ces­ses, and the­re are many types of rocks – rocks and mine­rals. Sedi­men­ta­ry rocks are for­med by the sett­ling and soli­di­fi­ca­ti­on of sedi­ments, such as sand, clay, and limes­to­ne. Mag­ma­tic rocks form from the soli­di­fi­ca­ti­on of mag­ma, such as gra­ni­te or basalt. Meta­morp­hic rocks are for­med by the trans­for­ma­ti­on of exis­ting rocks under the influ­en­ce of high pre­ssu­re or tem­pe­ra­tu­res. Rocks have sym­bo­lic sig­ni­fi­can­ce in vari­ous cul­tu­res and his­to­ries. They can repre­sent resi­lien­ce, dura­bi­li­ty, or even spi­ri­tu­al ener­gy. Many cul­tu­res att­ri­bu­te mys­ti­cal pro­per­ties to rocks and con­si­der them sac­red pla­ces. Throug­hout his­to­ry, rocks have often beco­me sites of impor­tant events, such as tra­de rou­tes, sett­le­ments, or batt­le loca­ti­ons. Natu­ral rock for­ma­ti­ons are often stun­ning natu­ral land­marks. Arches and rock win­do­ws are rock for­ma­ti­ons whe­re the mate­rial is ero­ded in such a way that arches or ope­nings are cre­a­ted. Mono­liths are mas­si­ve stan­da­lo­ne sto­ne blocks. Rock pil­lars are ver­ti­cal columns for­med by sedi­men­ta­ry rocks. 

Many rocks are popu­lar pla­ces for clim­bing, hiking, and bird wat­ching. Some of the most famous loca­ti­ons include:

  • Pet­ra, Jor­dan – a his­to­ri­cal city built in the rocks,
  • Grand Cany­on, USA – a mas­si­ve cany­on for­ma­ti­on for­med by sedi­men­ta­ry rocks,
  • Mete­ora, Gre­e­ce – monas­te­ries built on high limes­to­ne towers.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Les, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorie

Borinka

Hits: 4461

Z Borin­ky sa dá pek­ne vyšlia­pať na Pajš­tún. Borin­ka je obec veľ­mi blíz­ko Bra­ti­sla­vy. Nad Borin­kou je zrú­ca­ni­na Pajš­tú­nu (Peter Kac­lík). Borin­ský kras s roz­lo­hou 14.6 hek­tá­ra je súčas­ťou Chrá­ne­né­ho kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty. Zahr­ňu­je neprí­stup­né jas­ky­ne, vyvie­rač­ky (napr. Borin­ská a Pajš­tún­ska), údo­lie Pre­pad­lé a Mede­né Hám­re. Veľ­ké Pre­pad­lé bolo v roku 1995 vyhlá­se­né za prí­rod­nú pamiat­ku. Nachá­dza sa tu ponor­ná flu­vi­ok­ra­so­vá jas­ky­ňa, dlhá 597 met­rov, hlbo­ká 70 met­rov. Verej­nos­ti je neprí­stup­ná (stu​pa​va​.sk).

V obci Borin­ka žije viac ako 500 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ký názov obce z lis­ti­ny z 25. júla 1314 je Pelys­tan. Iné: Boryn­ka, Perus­tian, Paras­tian, Burus­tian, Pros­ty­an, Boros­ty­an, Pey­lens­tain, Boros­ty­ankw, Pais­tun, Stu­pav­ský podzá­mek, Pajš­tún, Kve­tov. Názov obce je odvo­de­ný od nie­kdaj­šie­ho maďar­ské­ho Boros­ty­án­kö, čo je v pre­kla­de jan­tár. Iný maďar­ský názov je Pozso­ny­bo­ros­ty­án­kö. Nemec­ké náz­vy: Bal­les­te­in, Pau­les­te­in, Pal­lens­te­in. V 18. sto­ro­čí tu pola pra­chá­reň, papie­reň, teheľ­ňa, sklá­reň a píla. V Mede­ných Hám­roch sa vyrá­bal mede­ný riad (paj​stun​.sk).


One can climb up to Pajš­tún from Borin­ka, a vil­la­ge very clo­se to Bra­ti­sla­va. Abo­ve Borin­ka lies the ruins of Pajš­tún (Peter Kac­lík). The Borin­ka Karst, cove­ring an area of 14.6 hec­ta­res, is part of the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of the Litt­le Car­pat­hians. It inc­lu­des inac­ces­sib­le caves, springs (e.g., Borin­ská and Pajš­tún­ska), the Pre­pad­lé val­ley, and Mede­né Hám­re. Big Pre­pad­lé was dec­la­red a natu­ral monu­ment in 1995. The­re is a sub­mer­ged flu­vi­okarst cave here, 597 meters long and 70 meters deep, inac­ces­sib­le to the pub­lic (stu​pa​va​.sk).

In the vil­la­ge of Borin­ka, the­re are more than 500 inha­bi­tants. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge from a docu­ment dated July 25, 1314, is Pelys­tan. Other names inc­lu­de Boryn­ka, Perus­tian, Paras­tian, Burus­tian, Pros­ty­an, Boros­ty­an, Pey­lens­tain, Boros­ty­ankw, Pais­tun, Stu­pav­ský podzá­mek, Pajš­tún, and Kve­tov. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the for­mer Hun­ga­rian Boros­ty­án­kö, which trans­la­tes to amber. Anot­her Hun­ga­rian name is Pozso­ny­bo­ros­ty­án­kö. Ger­man names inc­lu­de Bal­les­te­in, Pau­les­te­in, and Pal­lens­te­in. In the 18th cen­tu­ry, the­re was a gun­po­wder mill, paper mill, bric­ky­ard, glas­sworks, and sawmill here. Cop­per­wa­re was pro­du­ced in Mede­né Hám­re (paj​stun​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Rodina, Iné

Miestne mená na Horehroní

Hits: 9597

Pri pome­no­va­niach ľudí môže zohrá­vať množ­stvo fak­to­rov. Mená sú čas­to odvo­de­né od pred­kov, his­tó­rie, miest­nych tra­dí­cií. Mená môžu vznik­núť prí­bu­zen­sky, geo­gra­fic­ky, ale­bo sú odvo­de­né od povo­la­nia. V minu­los­ti bolo bež­né pome­no­vá­vať pod­ľa zamest­na­nia, pod­ľa remes­la. Mená môžu odrá­žať geo­gra­fic­ký pôvod, ozna­čo­vať mies­ta pôvo­du, resp. rodin­né síd­la z minu­los­ti. Nie­ke­dy mená vzni­ka­jú obsa­hu­jú zvu­ko­vé črty, kto­ré sú typic­ké pre miest­ne náre­čie, dia­lekt. Úlo­hu môže zohrať aj nábo­žen­ský motív. Pome­nú­va sa pod­ľa svä­tých, nábo­žen­ských postáv. Nie­ke­dy mená odka­zu­jú na prí­rod­né a kul­túr­ne pamiat­ky. Napr. po hore, rie­ke apod. V nepo­sled­nom rade to sú tra­dí­cie. Stá­va sa, že tak­to sa mená dedia cez mno­hé gene­rá­cie. Miest­ne mení sú nosi­teľ­mi his­tó­rie, kul­tú­ry, dedič­stva regi­ó­nu. Meno nesie so sebou prí­beh, vzťah k mies­tu, kto­ré defi­nu­je a tvorí.

V oblas­ti, z kto­rej pochá­dza vet­va Kac­lí­kov­cov a Dugá­tov­cov, sa vysky­tu­jú čas­to nasle­dov­né mená a pome­no­va­nia oby­va­te­ľov domov. Nie­kto­ré z tých­to náz­vov sa uja­li ako pre­zýv­ky, nie­ke­dy dokon­ca aj ako úrad­né mená. Je dôle­ži­té ich poznať už aj z toho dôvo­du, že čas­to si ľudia pamä­ta­jú skôr tie­to miest­ne náz­vy ako sku­toč­né mená. Okrem toho slú­žia na bliž­šiu špe­ci­fi­ká­ciu jed­not­li­vých vetiev rodok­me­ňa. Ja spo­me­niem, tie kto­ré som zis­til v celej spá­do­vej oblas­ti vo Fili­po­ve a oko­lí. Dru­hý pád, kto­rý je za menom prí­me­nia niž­šie, je oso­bi­tý svo­jím dia­lek­tom, vyjad­ru­je tre­bárs odpo­veď na otáz­ku kam ide­me” – napr. do Chyž­kov”. Situ­ácia dospe­la do také­ho štá­dia, že dnes sa nie­kto­ré prí­me­nia pou­ží­va­jú ako priez­vis­ká spo­lu s pôvod­ným, napr. Faško-​Rudáš. Iná situ­ácia je napr. keď nie­ko­mu vra­ve­li Jano z lúky. Dnes žijú v Brez­ne Zlu­ky­ov­ci, najprv to však bol Jano, prí­pad­ne Jožo apod. z lúky, neskôr mali potom­ko­via priez­vis­ko Zlu­ki ale­bo Zluky.


When naming peop­le, seve­ral fac­tors can come into play. Names are often deri­ved from ances­tors, his­to­ry, and local tra­di­ti­ons. Names can ari­se from kins­hip, geog­rap­hy, or be deri­ved from occu­pa­ti­on. In the past, it was com­mon to name based on emplo­y­ment or craft. Names may ref­lect geog­rap­hi­cal ori­gin, indi­ca­ting pla­ces of ori­gin or fami­ly resi­den­ces from the past. Some­ti­mes names are cre­a­ted with sound cha­rac­te­ris­tics typi­cal of local dia­lects. Reli­gi­ous moti­ves can also play a role, naming indi­vi­du­als after saints or reli­gi­ous figu­res. Occa­si­onal­ly, names refe­ren­ce natu­ral and cul­tu­ral land­marks, such as moun­tains or rivers. Last but not least are tra­di­ti­ons. Names are some­ti­mes inhe­ri­ted through many gene­ra­ti­ons. Local names are bea­rers of the his­to­ry, cul­tu­re, and heri­ta­ge of the regi­on. A name car­ries a sto­ry and a rela­ti­ons­hip to the pla­ce it defi­nes and shapes.

In the regi­on from which the Kac­lík and Dugát fami­lies ori­gi­na­te, the fol­lo­wing names and desig­na­ti­ons of resi­dents are often encoun­te­red. Some of the­se names have taken hold as nick­na­mes, some­ti­mes even as offi­cial names. It is impor­tant to know them for the fact that peop­le often remem­ber the­se local names rat­her than the actu­al names. In addi­ti­on, they ser­ve to spe­ci­fy the indi­vi­du­al bran­ches of the fami­ly tree more clo­se­ly. I will men­ti­on tho­se I have dis­co­ve­red throug­hout the catch­ment area in Fili­po­vo and its sur­roun­dings. The second case, which fol­lo­ws the sur­na­me below, is dis­tinc­ti­ve in its dia­lect, expres­sing, for exam­ple, the answer to the ques­ti­on whe­re are we going” – for ins­tan­ce, to Chyž­kov.” The situ­ati­on has rea­ched a sta­ge whe­re today some sur­na­mes are used as sur­na­mes along with the ori­gi­nal ones, for exam­ple, Faško-​Rudáš. Anot­her situ­ati­on is when some­one was cal­led Jano from the mea­dow. Today, in Brez­no, the­re are Zlu­ky­ov­ci, but ini­tial­ly, it was Jano, or Jožo, etc., from the mea­dow, and later the des­cen­dants had the sur­na­me Zlu­ki or Zluky.


Bei der Benen­nung von Men­schen kön­nen vie­le Fak­to­ren eine Rol­le spie­len. Namen lei­ten sich oft von Vor­fah­ren, Ges­chich­te und loka­len Tra­di­ti­onen ab. Namen kön­nen aus Ver­wandts­chaft, Geo­gra­fie oder aus dem Beruf abge­le­i­tet sein. In der Ver­gan­gen­he­it war es üblich, nach Beruf oder Han­dwerk zu benen­nen. Namen kön­nen geo­gra­fis­che Her­kunft wider­spie­geln und Orte der Her­kunft oder Fami­lien­sit­ze aus der Ver­gan­gen­he­it anze­i­gen. Manch­mal ents­te­hen Namen mit klan­gli­chen Merk­ma­len, die typisch für loka­le Dia­lek­te sind. Auch reli­gi­öse Moti­ve kön­nen eine Rol­le spie­len, indem Men­schen nach Hei­li­gen oder reli­gi­ösen Figu­ren benannt wer­den. Gele­gen­tlich bez­ie­hen sich Namen auf natür­li­che und kul­tu­rel­le Wahr­ze­i­chen wie Ber­ge oder Flüs­se. Nicht zuletzt spie­len Tra­di­ti­onen eine Rol­le. Namen wer­den manch­mal über vie­le Gene­ra­ti­onen vererbt. Loka­le Namen tra­gen die Ges­chich­te, Kul­tur und das Erbe der Regi­on. Ein Name trägt eine Ges­chich­te und eine Bez­ie­hung zu dem Ort, den er defi­niert und prägt.

In der Regi­on, aus der die Fami­lien Kac­lík und Dugát stam­men, tre­ten oft die fol­gen­den Namen und Bez­e­ich­nun­gen der Bewoh­ner auf. Eini­ge die­ser Namen haben sich als Spitz­na­men durch­ge­setzt, manch­mal sogar als offi­ziel­le Namen. Es ist wich­tig, sie zu ken­nen, da sich Men­schen oft eher an die­se loka­len Namen als an die tat­säch­li­chen erin­nern. Darüber hinaus die­nen sie dazu, die ein­zel­nen Zwe­i­ge des Stamm­baums genau­er zu spe­zi­fi­zie­ren. Ich wer­de die­je­ni­gen erwäh­nen, die ich in der gesam­ten Ein­zugs­ge­biets­re­gi­on in Fili­po­vo und Umge­bung ent­dec­kt habe. Der zwe­i­te Fall, der dem Nach­na­men folgt, zeich­net sich durch sei­nen Dia­lekt aus und drüc­kt beis­piel­swe­i­se die Ant­wort auf die Fra­ge wohin gehen wir” aus – zum Beis­piel nach Chyž­kov”. Die Situ­ati­on hat sich dahin­ge­hend ent­wic­kelt, dass heute eini­ge Nach­na­men zusam­men mit den urs­prün­gli­chen als Nach­na­men ver­wen­det wer­den, zum Beis­piel Faško-​Rudáš. Eine ande­re Situ­ati­on ist, wenn jemand Jano von der Wie­se genannt wur­de. Heute leben in Brez­no Zlu­ky­ov­ci, aber zunächst war es Jano, oder Jožo, usw., von der Wie­se, und spä­ter hat­ten die Nach­kom­men den Nach­na­men Zlu­ki oder Zluky.


Przy nada­wa­niu imi­on wie­lok­rot­nie bier­ze udział wie­le czyn­ni­ków. Częs­to imi­ona wywo­dzą się od przod­ków, his­to­rii i lokal­nych tra­dyc­ji. Imi­ona mogą wyni­kać z pokre­wie­ńst­wa, geo­gra­fii lub być zwi­ąza­ne z zawo­dem. W przes­zło­ści pows­zech­ne było nada­wa­nie imi­on w opar­ciu o zatrud­nie­nie lub rze­mi­osło. Imi­ona mogą odzwier­cied­lać pocho­dze­nie geo­gra­ficz­ne, wska­zu­jąc na miejs­ca pocho­dze­nia lub rodzin­ne miejs­ca zamiesz­ka­nia z przes­zło­ści. Cza­sem imi­ona pows­ta­ją z cech dźwi­ęko­wych typo­wych dla miejs­co­wych dia­lek­tów. Moty­wy reli­gij­ne również mogą odg­ry­wać rolę, nada­jąc imi­ona od świ­ętych lub posta­ci reli­gij­nych. Cza­sa­mi imi­ona odnos­zą się do natu­ral­nych i kul­tu­ro­wych zabyt­ków, takich jak góry czy rze­ki. Nie bez znac­ze­nia są także tra­dyc­je. Imi­ona są cza­sa­mi dzie­dzic­zo­ne przez wie­le poko­leń. Lokal­ne nazwy są nosi­cie­la­mi his­to­rii, kul­tu­ry i dzie­dzict­wa regi­onu. Imię nie­sie ze sobą his­to­rię i zwi­ązek z miejs­cem, któ­re defi­niu­je i kształtuje.

W regi­onie, z któ­re­go wywo­dzą się rodzi­ny Kac­lík i Dugát, częs­to spo­ty­ka się następu­jące nazwy i okre­śle­nia miesz­ka­ńców. Nie­któ­re z tych nazw przy­jęły się jako prze­zwis­ka, cza­sa­mi nawet jako ofic­jal­ne nazwy. Ważne jest, aby je znać, ponie­waż ludzie częs­to pami­ęta­ją te lokal­ne nazwy bar­dziej niż fak­tycz­ne imi­ona. Ponad­to słu­żą one do bar­dziej szc­ze­gó­ło­we­go okre­śle­nia poszc­ze­gól­nych gałęzi drze­wa gene­a­lo­gicz­ne­go. Wymie­nię te, któ­re odkry­łem na tere­nie całe­go obsza­ru zle­wni w Fili­po­vie i oko­li­cach. Dru­gi przy­pa­dek, któ­ry wys­tępu­je po nazwis­ku poni­żej, jest cha­rak­te­rys­tycz­ny swo­im dia­lek­tem, wyra­ża­jąc na przy­kład odpo­wie­dź na pyta­nie dokąd idzie­my” – na przy­kład do Chyž­kov”. Sytu­ac­ja doszła do takie­go eta­pu, że dziś nie­któ­re nazwis­ka uży­wa­ne są jako nazwis­ka razem z pier­wot­ny­mi, na przy­kład Faško-​Rudáš. Inna sytu­ac­ja ma miejs­ce, gdy ktoś był nazy­wa­ny Jano z łąki. Dziś w Brez­nie są Zlu­ky­ov­ci, ale poc­ząt­ko­wo to był Jano, czy Jožo, itp., z łąki, a później potom­ko­wie mie­li nazwis­ko Zlu­ki lub Zluky.


Vysvet­le­nie nie­kto­rých prímení

  • Andel – man­žel­ka jed­né­ho z Faš­kov bola Ange­la – čes­ky angel je andel
  • Miš­kár – od vyko­ná­va­nia ste­ri­li­zá­cie oší­pa­ných – miškovania
  • Chy­žiak – ten čo posta­vil chy­žu (dom)
  • Kris­tian – od rod­né­ho mena Kristian
  • Palík – od rod­né­ho mena Pavol, malý Palík
  • Kolár – pre­dok bol Kolár
  • Kováč – pre­dok bol Kováč
  • Dídaj – žena bola od Dídajov
  • Macu­ľa (Lopuš­ný) – man­žel­ka bola rode­ná Macuľová

Expla­na­ti­on

  • Andel – the wife of one of the Faš­kos was Ange­la – in Czech, angel” is andel.”
  • Miš­kár – deri­ved from the prac­ti­ce of ste­ri­li­zing pigs – miš­ko­va­nie.”
  • Chy­žiak – some­one who built a chy­ža” (hou­se).
  • Kris­tian – deri­ved from the given name Kristian.
  • Palík – deri­ved from the given name Pavol, mea­ning litt­le Palík.”
  • Kolár – ances­tor was a wheelwright.
  • Kováč – ances­tor was a blacksmith.
  • Dídaj – the wife was from the Dídaj family.
  • Macu­ľa (Lopuš­ný) – the wife was born as a Macuľová.

Faš­kov­ské prí­me­nia (48)

  • Andel, Beľo, Bun­gaj, Cif­rík, Dídaj, Dro­bec, Fará­rik, Fran­ko, Frn­tol, Hurtiak
  • Chr­maj, Chy­žiak, Jan­čiar, Kac­lík, Kanáľ, Kanc­lík, Kan­zel, Knož­ka, Kolár,
  • Kole­sár, Kon­čiš, Kováč, Krajč, Krč­már, Kris­tian, Kri­vý, Kršo, Kun­driak, Mačic
  • Makaš, Manoš, Mäsiar, Miš­kár, Motoš­ka, Murár, Oba­ľok, Palík, Papušiak
  • Pius, Pôj­dik, Pra­žiak, Rudáš, Škríp, Šra­mo, Šugár, Šušo, Taj­tu­li­ta, Zemko

Rus­ná­kov­ské prí­me­nia (3)

  • Fur­ka, Kli­nec, Rataj

Ostat­né prímenia

  • Bab­nič, Bela, Ber­ciak, Ces­tár, Čum­pier, Dor­ka, Eťka, Gelet­ka, Gúľan, Húska
  • Jag­rík, Kači­čiar, Kaňa, Kom­prd, Kon­ďúr, Kopaj, Kukúľ, Libič, Loj­ziak, Macuľa
  • Mogaj, Pac­koš, Pal­tín, Puc­ka, Pudák, Rapoš, Rekeň, Repka, Smr­č­ka, Sodúľ
  • Srn­ka, Štet, Turan, Záhorec

Žen­ské prímenia

  • Lelej­ka – na ničom jej nezá­le­ží, je povrchná
  • Šlom­pa – zle sa oblieka
  • Dudu­ra – stá­le dudre
  • Pávi­ca, Mege­ri­ca, Striga
  • Pre­span­ka – slo­bod­ná mamička

Use Facebook to Comment on this Post