2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP

Architektúra

Hits: 8355

Archi­tek­tú­ra je ume­nie a ved­ná dis­cip­lí­na zame­ra­ná na návrh a kon­štruk­ciu budov, štruk­túr a pries­to­rov, kto­ré slú­žia ľuďom. Táto oblasť sa venu­je tvor­be a plá­no­va­niu pro­stre­dia, kto­ré ovplyv­ňu­je spô­sob, akým ľudia žijú, pra­cu­jú, a inte­ra­gu­jú so svo­jím oko­lím. Archi­tek­tú­ra sa sústre­ďu­je na dosia­hnu­tie rov­no­vá­hy medzi funkč­ný­mi požia­dav­ka­mi a este­tic­ký­mi kva­li­ta­mi. To zna­me­ná, že budo­vy by mali byť nie­len prak­tic­ké a efek­tív­ne, ale aj vizu­ál­ne prí­jem­né a har­mo­nic­ké. Rôz­ne kul­tú­ry, his­tó­rie a obdo­bia pri­nies­li množ­stvo archi­tek­to­nic­kých štý­lov a dizaj­nov. Od kla­sic­kých a his­to­ric­kých štý­lov po moder­né a expe­ri­men­tál­ne prí­stu­py, archi­tek­ti majú k dis­po­zí­cii rôz­ne este­tic­ké možnosti.

V súčas­nej dobe je stá­le dôle­ži­tej­šie zva­žo­vať envi­ron­men­tál­nu udr­ža­teľ­nosť. Archi­tek­ti sa sna­žia vytvá­rať budo­vy, kto­ré sú ener­ge­tic­ky efek­tív­ne, využí­va­jú obno­vi­teľ­né zdro­je a mini­ma­li­zu­jú envi­ron­men­tál­ny vplyv. Výber vhod­ných mate­riá­lov a metód kon­štruk­cie je kľú­čo­vým aspek­tom archi­tek­to­nic­ké­ho pro­ce­su. To ovplyv­ňu­je nie­len vzhľad budo­vy, ale aj jej trvác­nosť a schop­nosť plniť svo­je úče­ly. Archi­tek­tú­ra nie je obme­dze­ná len na samot­né budo­vy, zahŕňa aj orga­ni­zá­ciu pries­to­ru a vzťa­hy medzi budo­va­mi v mest­skom ale­bo kme­ňo­vom pro­stre­dí. Urba­niz­mus sa zaobe­rá plá­no­va­ním a roz­vo­jom sídiel a miest. S ras­tú­cim tech­no­lo­gic­kým pokro­kom sa archi­tek­ti stá­le viac spo­lie­ha­jú na digi­tál­ne nástro­je, 3D mode­lo­va­nie a inte­li­gent­né sys­té­my pre návrh a sprá­vu budov. Archi­tek­tú­ra zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v podo­be našich mest­ských kra­jín a pris­pie­va k spo­lo­čen­ské­mu, kul­túr­ne­mu a eko­no­mic­ké­mu kon­tex­tu. Je to ume­nie, kto­ré ovplyv­ňu­je, ako vní­ma­me a vzá­jom­ne inte­ra­gu­je­me s naším prostredím.


Archi­tec­tu­re is an art and a scien­ti­fic dis­cip­li­ne focu­sed on the design and cons­truc­ti­on of buil­dings, struc­tu­res, and spa­ces that ser­ve peop­le. This field is dedi­ca­ted to cre­a­ting and plan­ning envi­ron­ments that influ­en­ce the way peop­le live, work, and inte­ract with the­ir sur­roun­dings. Archi­tec­tu­re aims to achie­ve a balan­ce bet­we­en func­ti­onal requ­ire­ments and aest­he­tic quali­ties, mea­ning that buil­dings should be not only prac­ti­cal and effi­cient but also visu­al­ly ple­a­sing and har­mo­ni­ous. Vari­ous cul­tu­res, his­to­ries, and eras have brought forth a mul­ti­tu­de of archi­tec­tu­ral sty­les and designs. From clas­si­cal and his­to­ri­cal sty­les to modern and expe­ri­men­tal app­ro­aches, archi­tects have a diver­se ran­ge of aest­he­tic possibilities.

In con­tem­po­ra­ry times, con­si­de­ring envi­ron­men­tal sus­tai­na­bi­li­ty is inc­re­a­sin­gly impor­tant. Archi­tects stri­ve to cre­a­te buil­dings that are energy-​efficient, uti­li­ze rene­wab­le resour­ces, and mini­mi­ze envi­ron­men­tal impact. The selec­ti­on of suitab­le mate­rials and cons­truc­ti­on met­hods is a cru­cial aspect of the archi­tec­tu­ral pro­cess, influ­en­cing not only the appe­a­ran­ce but also the dura­bi­li­ty and func­ti­ona­li­ty of the buil­ding. Archi­tec­tu­re extends bey­ond indi­vi­du­al struc­tu­res; it inc­lu­des the orga­ni­za­ti­on of spa­ce and rela­ti­ons­hips bet­we­en buil­dings in urban or rural envi­ron­ments. Urban plan­ning deals with the plan­ning and deve­lop­ment of sett­le­ments and cities. With the advan­ce­ment of tech­no­lo­gy, archi­tects inc­re­a­sin­gly rely on digi­tal tools, 3D mode­ling, and intel­li­gent sys­tems for the design and mana­ge­ment of buil­dings. Archi­tec­tu­re pla­ys a cru­cial role in sha­ping our urban lands­ca­pes and con­tri­bu­tes to the social, cul­tu­ral, and eco­no­mic con­text. It is an art that influ­en­ces how we per­ce­i­ve and inte­ract with our environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Schody a schodištia

Hits: 1965

Scho­dy a scho­diš­tia opi­su­jú kon­štruk­cie urče­né na pre­chod medzi rôz­ny­mi úrov­ňa­mi v budo­vách ale­bo von­kaj­šom pro­stre­dí. Scho­dy sú kon­krét­ny­mi prv­ka­mi, kto­ré vedú z jed­né­ho pod­la­žia ale­bo úrov­ne na dru­hú. Môžu mať rôz­ne for­my, vrá­ta­ne pria­mych, otoč­ných, scho­dísk s nos­ným stĺpom atď.. Scho­diš­tia sú väč­ším sys­té­mom, kon­štruk­ci­ou, kto­rá zahŕňa postup­nosť scho­dov spo­je­ných tak, aby umož­ňo­va­li ver­ti­kál­ny pohyb medzi rôz­ny­mi úrov­ňa­mi. Scho­diš­tia môžu mať rôz­ne for­my, ako sú reťa­ze, kriv­ky, špi­rá­ly, a môžu byť súčas­ťou vnú­tor­né­ho ale­bo von­kaj­šie­ho dizaj­nu budovy.


Stairs and stair­ca­ses desc­ri­be cons­truc­ti­ons desig­ned for trans­i­ti­oning bet­we­en dif­fe­rent levels wit­hin buil­dings or out­do­or envi­ron­ments. Stairs are spe­ci­fic ele­ments that lead from one flo­or or level to anot­her. They can take vari­ous forms, inc­lu­ding straight, tur­ning, stairs with a cen­tral column, and more. Stair­ca­ses are lar­ger sys­tems, a cons­truc­ti­on that encom­pas­ses a sequ­en­ce of steps con­nec­ted to faci­li­ta­te ver­ti­cal move­ment bet­we­en dif­fe­rent levels. Stair­ca­ses can take vari­ous forms, such as straight flights, cur­ves, spi­rals, and can be part of the inte­ri­or or exte­ri­or design of a building.


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Najzobrazovanejšie fotografie z Podunajska

Hits: 102

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty

Najzobrazovanejšie dokumentárne fotografie

Hits: 174

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby, Technika

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

Hits: 97

Vod­ný mlyn v Dunaj­skom Klá­to­ve sia­ha do minu­los­ti, kedy vod­né mly­ny slú­ži­li ako zdro­je ener­gie. Do doby, kedy boli neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou vidiec­ke­ho živo­ta. Je prí­kla­dom tra­dič­nej slo­ven­skej archi­tek­tú­ry. Dnes je mlyn his­to­ric­kým arte­fak­tom a turis­tic­kou atrakciou.

Mlyn sa nachá­dza na bre­hu Klá­tov­ské­ho rame­na Malé­ho Duna­ja. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Po viac ako 40 rokoch od ukon­če­nie pre­vádz­ky v dru­hej polo­vi­ci osem­de­sia­tych rokov 20. sto­ro­čia bol mlyn odkú­pe­ný štá­tom a slú­ži Žit­no­os­trov­né­mu múzeu v Dunaj­skej Stre­de. V mly­ni­ce boli umiest­ne­né dre­ve­né aty­pic­ké vit­rí­ny pre expo­zí­ciu drob­ných expo­ná­tov a dobo­vých lis­tín (dunaj​skyk​la​tov​.sk). Mlyn je typic­kým prí­kla­dom spod­ko­vé­ho mly­na (muze​um​.sk). Do roku 1920 bol plne funkč­ný. Počas voj­ny bol sil­ne poško­de­ný. Zre­kon­štru­ova­ný mlyn zauj­me obrov­ským mlyn­ským kole­som. V inte­ri­é­roch mly­nu sa nachá­dza expo­zí­cia vod­né­ho mly­nár­stva (kam​na​vy​le​ty​.sk). Rekon­štruk­cia zahŕňa­la nové piló­ty podo­pie­ra­jú­ce vod­né kole­sá, obno­vu stro­jov­ne, posta­vi­lo sa mólo na dru­hej stra­ne rie­ky (para​me​ter​.sk). Obno­vi­lo sa mlyn­ské kole­so a k nemu pat­ria­ce ozu­be­né kole­so. Spev­ne­né boli bre­hy, vybu­do­va­la sa nová ohra­da, kom­plex­ne sa upra­vil oko­li­tý terén (muze​um​.sk). Počas prác zis­ti­li, že zákla­dy mly­ni­ce sú o meter vyš­šie ako je pod­la­ha, čim bolo zabez­pe­če­né, že počas povod­ní netiek­la voda dovnút­ra (Žane­ta Miku­lí­ko­vá).

Mlyn je dnes vzác­nou tech­nic­kou pamiat­kou. Pred­sta­vu­je stav mly­nár­skej výro­by a tech­nic­ké­ho mys­le­nia v tej­to oblas­ti na začiat­ku 20. sto­ro­čia. Pred Micha­lom Csé­fal­va­y­om bol maji­te­ľom rodi­ny Duka­sov­cov (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


The water mill in Dunaj­ský Klá­tov dates back to a time when water mills ser­ved as sour­ces of ener­gy, integ­ral to rural life. It is an exam­ple of tra­di­ti­onal Slo­vak archi­tec­tu­re and today stands as a his­to­ric arti­fact and tou­rist attraction.

Situ­ated on the bank of the Klá­tov­ské rame­no of the Litt­le Danu­be, the mill is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. After more than 40 years of disu­se, which began in the second half of the 1980s, the mill was pur­cha­sed by the sta­te and now ser­ves the Žit­no­os­trov­ské Muse­um in Dunaj­ská Stre­da. Insi­de the mill, wooden uncon­ven­ti­onal sho­wca­ses have been ins­tal­led to disp­lay small exhi­bits and peri­od docu­ments (dunaj​skyk​la​tov​.sk). The mill is a typi­cal exam­ple of an unders­hot mill (muze​um​.sk). Until 1920, it was ful­ly func­ti­onal but suf­fe­red sig­ni­fi­cant dama­ge during the war. The recons­truc­ted mill fea­tu­res a lar­ge mill whe­el and hosts an exhi­bi­ti­on on water mil­ling in its inte­ri­ors (kam​na​vy​le​ty​.sk). The recons­truc­ti­on inc­lu­ded new pilings sup­por­ting the water whe­els, res­to­ra­ti­on of the engi­ne room, and the cons­truc­ti­on of a pier on the oppo­si­te side of the river (para​me​ter​.sk). The mill whe­el and asso­cia­ted gears were res­to­red, the river banks rein­for­ced, a new enc­lo­su­re built, and the sur­roun­ding ter­rain com­pre­hen­si­ve­ly lands­ca­ped (muze​um​.sk). During the works, it was dis­co­ve­red that the mil­l’s foun­da­ti­ons were a meter hig­her than the flo­or, ensu­ring that water would not enter during flo­ods (Žane­ta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare tech­ni­cal monu­ment, repre­sen­ting the sta­te of mil­ling pro­duc­ti­on and tech­ni­cal thin­king in the regi­on at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry. Pri­or to Michal Csé­fal­vay, the mill was owned by the Duka­sov fami­ly (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


A Dunas­zer­da­he­lyi Klá­tói vízi­ma­lom múlt­já­nak gyöke­rei a vízi­mal­mok ener­gia­for­rás­ként való szol­gál­ta­tá­sá­hoz nyúl­nak viss­za, mely­ek elen­ged­he­tet­le­nek vol­tak a vidé­ki élet­ben. Ez a hagy­o­má­ny­os szlo­vák épí­tés­zet pél­dá­ja, és ma már tör­té­nel­mi műem­lék és turisz­ti­kai látványosság.

A Kis-​Duna klá­tói med­ré­nek part­ján talál­ha­tó vízi­ma­lom nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék. Több mint 40 évnyi hasz­ná­la­ton kívüli­ség után, ami a 80-​as évek máso­dik felé­ben kez­dődött, az állam meg­vet­te, és most a Duna­új­vá­ro­si Žit­no­os­trov­ské Múze­um szá­má­ra szol­gál. A malom bel­se­jé­ben fa ala­kú vit­ri­nek talál­ha­tók, ame­ly­ek­ben kis kiál­lí­tá­si tár­gy­ak és kora­be­li doku­men­tu­mok talál­ha­tók (dunaj​skyk​la​tov​.sk). A malom egy tipi­kus vízi­ma­lom pél­dá­ja (muze​um​.sk). 1920-​ig tel­je­sen működött, de a hábo­rú során jelen­tős káro­kat szen­ve­dett. A rekons­tru­ált malom egy nagy vízi­ma­lom kerék­kel ren­del­ke­zik, és az épület bel­ső tere­i­ben a vízi­ma­lom tech­no­ló­giá­já­nak kiál­lí­tá­sa talál­ha­tó (kam​na​vy​le​ty​.sk). A rekons­truk­ció magá­ban fog­lal­ta az új tus­kók kié­pí­té­sét a vízi­ma­lom keré­kek alá, a motor­ház hely­re­ál­lí­tá­sát és egy móló épí­té­sét a folyó túlol­da­lán (para​me​ter​.sk). A malom­ke­rék és a hoz­zá tar­to­zó fogas­ke­rék hely­re­ál­lí­tás­ra került, mege­rősí­tet­ték a foly­ópar­to­kat, új kerí­tést épí­tet­tek, és a kör­ny­ező terüle­tet átfo­gó­an par­ko­sí­tot­ták (muze​um​.sk). A mun­kák során fel­fe­dez­ték, hogy a malom alap­jai egy méter­rel maga­sab­ban van­nak, mint a pad­ló, biz­to­sít­va ezzel, hogy árvi­zek ese­tén ne jut­has­son be a víz az épület­be (Žane­ta Mikulíková).

Ma ez a malom rit­ka műs­za­ki emlék­nek szá­mít, ame­ly az 1900-​as évek ele­jén tük­rözi a malo­mi­pa­ri ter­me­lés és a tech­ni­kai gon­dol­ko­dás álla­po­tát a régi­ó­ban. Michal Csé­fal­vay előtt a malom a Duka­sov csa­lá­dé volt (dunaj​skyk​la​tov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post