Krajina, Slovenská krajina, Zamagurie

Najzobrazovanejšie fotografie so Zamaguria

skala
Hits: 125

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

skala
Hits: 2791

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).

Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).

Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).

Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

skala
Hits: 2970

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te ​“Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovce a doby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 1870 a 1872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 1945 – 1946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Podolínec

skala
Hits: 2776

Mes­to Podo­lí­nec (latin­sky Podo­li­num, nemec­ky Pud­le­in, maďar­sky Podo­lin, poľ­sky Podo­lincz) má boha­tú his­tó­riu. Rád pia­ris­tov ho dokon­ca nazval Até­ny nad Pop­ra­dom (podo​li​nec​.eu). Leží v údo­lí rie­ky Pop­rad, na roz­hra­ní Spiš­skej Magu­ry, Pod­ta­trans­kej kot­li­ny a Levočs­kých vrchov (podo​li​nec​.eu). Prvá písom­ná zbier­ka je z roku 1235 (podo​li​nec​.eu). Náz­vy obce: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. Kapl­n­ka svä­tej Anny na cin­to­rí­ne je z pre­lo­mu 13. a 14. sto­ro­čia. V roku 1295 bol posta­ve­ný kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie neďa­le­ko trho­vis­ka. V 15. sto­ro­čí v mes­te rozk­vi­ta­li remes­lá a obchod. Naj­viac pre­slá­ve­ná bola výro­ba nožov. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia bol posta­ve­ný ran­no­ba­ro­ko­vý pia­ris­tic­ký kláš­tor s dvoj­ve­žo­vým kos­to­lom (podo​li​nec​.eu). Pia­ris­tic­ké gym­ná­zi­um bolo otvo­re­né v roku 1643. Slú­ži­lo do roku 1919. V mes­te pôso­bi­lo aj divad­lo, prvá zacho­va­ná sprá­va hovo­rí o pred­sta­ve­ní z roku 1688 (kniz​ni​casl​.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 oby­va­te­ľov. V roku 1991 – 2908 (podo​li​nec​.eu). 7.4.1412 uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský pový­šil Podo­lí­nec na slo­bod­né krá­ľov­ské mes­to (podo​li​nec​.eu). Za pat­rón­ku a zakla­da­teľ­ku mes­ta sa pokla­dá kra­kov­ská a san­do­mier­ská voj­vod­ky­ňa Kuni­gun­da (1234 – 1292) – dcé­ra uhor­ské­ho krá­ľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slo­ven­sku sa v Podo­lín­ci orga­ni­zu­jú čiž­má­ri, 2.1.1415 zís­ka­va­jú cecho­vé arti­ku­ly a zakla­da­jú samos­tat­ný cech. V 16. sto­ro­čí tu vznik­li ďal­šie cechy hrn­čia­rov, tká­čov, kožuš­ní­kov, ková­čov, nožia­rov a mečia­rov. Nesmier­ne tra­gic­kým pre mes­to bol mor v roku 1710, pri kto­rom o 8.8 do kon­ca novem­bra zomre­lo 974 ľudí (kniz​ni​casl​.sk). Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (1807 – 1891) bol štu­den­tom podo­lín­ske­ho gym­ná­zia, ako prvý vypo­čí­tal kon­štruk­ciu foto­gra­fic­ké­ho por­trét­ne­ho a kra­ji­nár­ske­ho objek­tí­vu, vypo­čí­tal korek­cie optic­kých sústav (podo​li​nec​.eu). V roku 1990 bol Podo­lí­nec vyhlá­se­ný za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu (podo​li​nec​.eu).

The town of Podo­lí­nec (Latin: Podo­li­num, Ger­man: Pud­le­in, Hun­ga­rian: Podo­lin, Polish: Podo­lincz) has a rich his­to­ry. It was even refer­red to as the Athens abo­ve the Pop­rad River by the Pia­rists (podo​li​nec​.eu). It is situ­ated in the val­ley of the Pop­rad River, at the cross­ro­ads of the Spiš­ská Magu­ra, Pod­ta­trans­ká Basin, and Levočs­ké Vrchy (podo​li​nec​.eu). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1235 (podo​li​nec​.eu). The town has been kno­wn by vari­ous names: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. The Cha­pel of St. Anne in the ceme­te­ry dates from the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries. In 1295, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary was built near the mar­ket. In the 15th cen­tu­ry, crafts and tra­de flou­ris­hed in the town, with kni­fe pro­duc­ti­on gai­ning par­ti­cu­lar reno­wn. In the mid-​17th cen­tu­ry, an ear­ly Baro­que Pia­rist monas­te­ry with a twin-​tower church was built (podo​li​nec​.eu). The Pia­rist Gym­na­sium was ope­ned in 1643 and ser­ved until 1919. The town also had a the­a­ter, with the first recor­ded per­for­man­ce dating back to 1688 (kniz​ni​casl​.sk). In 1828, the­re were alre­a­dy 2,140 inha­bi­tants, and in 1991, the popu­la­ti­on had gro­wn to 2,908 (podo​li​nec​.eu). On April 7, 1412, Hun­ga­rian King Sigis­mund of Luxem­bourg ele­va­ted Podo­lí­nec to a free roy­al town (podo​li​nec​.eu). The pat­ron and foun­der of the town is con­si­de­red to be Kuni­gun­da, Duchess of Kra­kow and San­do­mierz (1234 – 1292) – the daugh­ter of Hun­ga­rian King Bela IV. In Podo­lí­nec, the first guild of sho­ema­kers in Slo­va­kia was estab­lis­hed on Janu­ary 2, 1415. They acqu­ired guild artic­les and foun­ded an inde­pen­dent guild. In the 16th cen­tu­ry, other guilds were estab­lis­hed, inc­lu­ding potters, wea­vers, fur­riers, blacks­miths, kni­fe makers, and swords­miths. The town faced a tra­gic event in 1710 when a pla­gue struck, lea­ding to the death of 974 peop­le from August 8 to the end of Novem­ber (kniz​ni​casl​.sk). Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (1807 – 1891), a stu­dent of the Podo­lí­nec Gym­na­sium, was the first to cal­cu­la­te the cons­truc­ti­on of a pho­tog­rap­hic por­trait and lands­ca­pe lens, deter­mi­ning cor­rec­ti­ons for opti­cal sys­tems (podo​li​nec​.eu). In 1990, Podo­lí­nec was dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve (podo​li​nec​.eu).

Mias­to Podo­lí­nec (łac. Podo­li­num, niem. Pud­le­in, węg. Podo­lin, pol. Podo­lincz) ma boga­tą his­to­rię. Zakon Pija­rów nazwał je nawet Ate­na­mi nad Pop­ra­dem (podo​li​nec​.eu). Poło­żo­ne jest w doli­nie rze­ki Pop­rad, na sty­ku Gór Spis­kich, Kot­li­ny Pod­tatr­za­ńs­kiej i Gór Levočs­kich (podo​li​nec​.eu). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z 1235 roku (podo​li​nec​.eu). Mias­to zna­ne było również pod różny­mi nazwa­mi: Podo­lin, Podo­li­necz, Podo­li­ny­ecz. Kap­li­ca św. Anny na cmen­tar­zu pocho­dzi z prze­ło­mu XIII i XIV wie­ku. W 1295 roku zbu­do­wa­no kości­ół Wnie­bo­wzi­ęcia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny nie­da­le­ko tar­go­wis­ka. W XV wie­ku w mie­ście rozwi­nęły się rze­mi­osła i han­del. Naj­bar­dziej zna­ną bra­nżą było wyt­war­za­nie noży. W poło­wie XVII wie­ku zbu­do­wa­no wczes­no­ba­ro­ko­wy klasz­tor pija­rów z dwu­wie­żo­wym kości­ołem (podo​li​nec​.eu). Gim­naz­jum Pija­rów zosta­ło otwar­te w 1643 roku i dzia­ła­ło do 1919 roku. W mie­ście dzia­łał także teatr, a pier­ws­ze zacho­wa­ne przed­sta­wie­nie pocho­dzi z 1688 roku (kniz​ni​casl​.sk). W 1828 roku miesz­ka­ło tu już 2 140 osób, a w 1991 roku licz­ba ta wzro­sła do 2 908 (podo​li​nec​.eu). 7 kwiet­nia 1412 roku węgier­ski król Zyg­munt Luk­sem­bur­ski nadał Podo­lín­co­wi sta­tus wol­ne­go kró­le­ws­kie­go mias­ta (podo​li​nec​.eu). Za pat­ron­kę i zało­ży­ciel­kę mias­ta uwa­ża­na jest Kune­gun­da, ksi­ężna kra­ko­ws­ka i san­do­mier­ska (1234 – 1292) – cór­ka węgier­skie­go kró­la Beli IV. W Podo­lín­cu pows­ta­ła pier­ws­za cecho­wa gru­pa sze­wców na Sło­wac­ji, któ­ra 2 stycz­nia 1415 roku uzys­ka­ła arty­ku­ły cecho­we i zało­ży­ła samo­dziel­ny cech. W XVI wie­ku pows­ta­ły kolej­ne cechy garn­car­zy, tkac­zy, kuśnier­zy, kowa­li, kowa­li nożo­wych i miecz­ni­ków. Nie­zwyk­le tra­gicz­nym wydar­ze­niem dla mias­ta była zara­za w 1710 roku, w wyni­ku któ­rej od sierp­nia do końca lis­to­pa­da zma­rło 974 osób (kniz​ni​casl​.sk). Józef Maxi­mi­lian Petz­val (1807 – 1891), uczeń gim­naz­jum podo­lí­nec­ko, jako pier­ws­zy oblic­zył kons­trukc­ję obiek­ty­wu foto­gra­ficz­ne­go do por­tre­tów i kra­job­ra­zu, wyz­nac­za­jąc korek­ty dla ukła­dów optycz­nych (podo​li​nec​.eu). W 1990 roku Podo­lí­nec został ogłos­zo­ny rezer­wa­tem pomni­ków miej­skich (podo​li​nec​.eu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post