2011-2015, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Gliczarów Górny

Hits: 1181

Komor­né mes­to Glic­za­rów Gór­ny sa nachá­dza v tatrans­kej oblas­ti na kop­ci medzi Bie­lym Dunaj­com až po Buko­wi­nu Tatr­zu. Je jed­ným z naj­vyš­šie polo­že­ných miest v Poľ­sku (Jola Wal­kosz). Pozos­tá­va z tých­to čas­tí: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na a Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). Prvé zmien­ky sú z polo­vi­ce 17. sto­ro­čia. Obec bola zalo­že­ná po valas­kom prá­ve. Prví oby­va­te­lia pas­tie­ri oviec a poľ­no­hos­po­dá­ri. Po roku 1945 bola obec roz­de­le­ná na Glic­za­rów Dol­ny a Glic­za­rów Gór­ny. Domá­ci si cenia svo­ju kul­tú­ru a tra­dí­cie, čas­to sa oblie­ka­jú do nád­her­ných goral­ských kro­jov. V oblas­ti sa zacho­va­lo pod­hal­ské náre­čie (Jola Wal­kosz). Tra­dič­né oble­če­nie je cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom rodin­ných, cir­kev­ných a štát­nych osláv. Zacho­va­li sa tu archaic­ké dia­lek­ty, zvy­ky, ritu­ály, hud­ba, spev, tanec, archi­tek­tú­ra, ľudo­vé ume­nie (i‑tatry.pl). Obec­ný kato­lic­ký kos­tol je posta­ve­ný v tatrans­kom štý­le. Z Glyc­za­ro­wa sú nád­her­né výhľa­dy na Tat­ry. S obcou je spo­je­ná jed­na z naj­ťaž­ších cyk­lis­tic­kých etáp Oko­lo Poľ­ska, tzv. Glyc­za­ro­ws­ka ste­na (Jola Wal­kosz).


Glic­za­rów Gór­ny is loca­ted in the Tat­ra regi­on on a hill bet­we­en the Whi­te Duna­jec and Buko­wi­na Tatr­za­ńs­ka. It is one of the hig­hest situ­ated towns in Poland (Jola Wal­kosz). It con­sists of the fol­lo­wing parts: Jur­zys­te, Maty­gó­wka, Bart­ków Wierch, Fiśko­wa Doli­na, and Dziad­kó­wka (Wiki­pe­dia PL). The first men­ti­ons date back to the mid-​17th cen­tu­ry. The vil­la­ge was foun­ded after the Wal­la­chian law. The first inha­bi­tants were shep­herds and far­mers. After 1945, the vil­la­ge was divi­ded into Glic­za­rów Dol­ny and Glic­za­rów Gór­ny. The locals value the­ir cul­tu­re and tra­di­ti­ons, often dres­sing in beau­ti­ful high­lan­der cos­tu­mes. The Pod­ha­le dia­lect has been pre­ser­ved in the area (Jola Wal­kosz). Tra­di­ti­onal clot­hing is a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of fami­ly, reli­gi­ous, and sta­te celeb­ra­ti­ons. Archaic dia­lects, cus­toms, ritu­als, music, sin­ging, dan­cing, archi­tec­tu­re, and folk art have been pre­ser­ved here (i‑tatry.pl). The vil­la­ge­’s Cat­ho­lic church is built in the Tat­ra sty­le. Glic­za­rów offers beau­ti­ful vie­ws of the Tat­ra Moun­tains. The vil­la­ge is con­nec­ted to one of the toug­hest cyc­ling sta­ges in the Tour de Polog­ne, kno­wn as the Glyc­za­rów Wall (Jola Walkosz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

Hits: 3471

Zako­pa­ne je zná­me turis­tic­ké stre­dis­ko juž­né­ho Poľ­ska. Dá sa pove­dať, že je vstup­nou brá­nou pre Vyso­ké Tat­ry. Je tu zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, mos­tík. Videl som tu, ostat­ne aj v iných obciach v Poľ­sku, že ľudia tu býva­jú inak, ako zopár kilo­met­rov ďalej na Slo­ven­sku. Domy sú tu sta­va­né veľ­ko­ry­sej­šie, nie sú tak straš­ne na hus­to ako u nás. Mys­lí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nie­len pre­ží­vať. Nevi­del som tu toľ­ko vyso­kých múrov, brán, všet­ko sa mi tu vide­lo otvo­re­nej­šie, prí­stup­nej­šie. Veľ­mi mi to udre­lo do očí, asi aj pre­to, že som odtiaľ­to sa vra­cal na Slo­ven­sko cez Ora­vu. Vši­mol som si aj to, že ľudia sú tu pokoj­nej­ší, zrej­me aj tole­ran­tnej­ší. Mini­mál­ne na za volan­tom. Leží v v regi­ó­ne Pod­ha­le. Je cen­trom goral­skej kul­tú­ry, popu­lár­nou des­ti­ná­ci­ou pre horo­le­zec­tvo, lyžo­va­nie a turis­ti­ku. V 17. sto­ro­čí je spo­mí­na­né ako Zako­pis­ko. V 19. sto­ro­čí bolo cen­trom ťažob­né­ho a hut­níc­ke­ho prie­mys­lu. Zako­pa­ne hos­ti­lo viac­krát maj­strov­stvá sve­ta v kla­sic­kom lyžo­va­ní, v biat­lo­ne, sve­to­vý pohár v lyžo­va­ní, zim­nú uni­ver­ziá­du apod. (Wikipedia.en). Býva pre­zý­va­né zim­ným hlav­ným mes­tom Poľ­ska. Záro­veň je naj­vyš­šie polo­že­ným mes­tom v Poľ­sku. Pop­rad a Vyso­ké Tat­ry sú par­tner­ský­mi mes­ta­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­frek­ven­to­va­nej­šou uli­cou je Kru­pó­wki, kde sa dajú ochut­nať tra­dič­né syro­vé oscyp­ki (Repta). Už v 19. sto­ro­čí sa dre­ve­ných kaviar­nič­kach Zako­pa­ne­ho schá­dzal poľ­ská inte­lek­tu­ál­na a ume­lec­ká eli­ta. Bolo výhod­né uká­zať sa v Zako­pa­nom – prí­rod­nom a vidiec­kom pro­ti­pó­le Kra­ko­va, Var­ša­vy (sme​.sk).


Zako­pa­ne is a well-​known tou­rist resort in sout­hern Poland. It can be said that it ser­ves as the gate­way to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and brid­ge. I noti­ced, not only here but also in other towns in Poland, that peop­le live dif­fe­ren­tly than just a few kilo­me­ters away in Slo­va­kia. The hou­ses are more gene­rous­ly built, and the den­si­ty is not as high as it is with us. The­re is a con­si­de­ra­ti­on for peop­le to live here and not just sur­vi­ve. I did­n’t see as many high walls, gates; eve­ryt­hing see­med more open and acces­sib­le to me. It caught my eye a lot, pro­bab­ly becau­se I was retur­ning to Slo­va­kia from the­re through Ora­va. I also noti­ced that peop­le here are cal­mer, pro­bab­ly more tole­rant, at least behind the whe­el. It is loca­ted in the Pod­ha­le regi­on. It is the cen­ter of the high­land cul­tu­re, a popu­lar des­ti­na­ti­on for moun­tai­ne­e­ring, ski­ing, and hiking. In the 17th cen­tu­ry, it was men­ti­oned as Zako­pis­ko. In the 19th cen­tu­ry, it was a cen­ter of mining and metal­lur­gi­cal indus­try. Zako­pa­ne hos­ted seve­ral world cham­pi­ons­hips in clas­si­cal ski­ing, biat­hlon, the Ski World Cup, the Win­ter Uni­ver­sia­de, etc. (Wikipedia.en). It is kno­wn as the win­ter capi­tal of Poland and, at the same time, is the highest-​located city in Poland. Pop­rad and the High Tatras are par­tner cities (Wiki​pe​dia​.cz). The most fre­qu­en­ted stre­et is Kru­pó­wki, whe­re you can tas­te tra­di­ti­onal smo­ked oscy­pek che­e­se (Repta). In the 19th cen­tu­ry, Polish intel­lec­tu­al and artis­tic eli­tes gat­he­red in the wooden cafes of Zako­pa­ne. It was advan­ta­ge­ous to show up in Zako­pa­ne – the natu­ral and rural coun­ter­part to Kra­kow and War­saw (sme​.sk).


Zako­pa­ne to zna­ne ośro­dek turys­tycz­ny w połud­ni­owej Pols­ce. Można powie­dzieć, że pełni rolę bra­my do Wyso­kich Tatr. Mias­to jest zna­ne z ośrod­ka nar­ciar­skie­go i mos­tu. Zau­wa­ży­łem, nie tyl­ko tutaj, ale także w innych mias­tach w Pols­ce, że ludzie żyją inac­zej niż kil­ka kilo­met­rów dalej na Sło­wac­ji. Domy są tu budo­wa­ne bar­dziej hoj­nie, a gęs­to­ść zabu­do­wy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcie­li żyć, a nie tyl­ko przetr­wać. Nie zau­wa­ży­łem tu tylu wyso­kich murów, bram; wszys­tko wyda­ło mi się bar­dziej otwar­te i dostęp­ne. Bar­dzo mi to rzu­ci­ło się w oczy, pra­wdo­po­dob­nie dla­te­go, że wra­ca­łem stąd na Sło­wac­ję przez Ora­wę. Zau­wa­ży­łem również, że ludzie tutaj są spo­koj­niej­si, pra­wdo­po­dob­nie bar­dziej tole­ran­cyj­ni, przy­najm­niej za kie­ro­wni­cą. Mias­to leży w regi­onie Pod­ha­le. To cen­trum kul­tu­ry góral­skiej, popu­lar­ny cel wspi­nac­zek, nar­ciarst­wa i turys­ty­ki. W XVII wie­ku wymie­nia­no je jako Zako­pis­ko. W XIX wie­ku było cen­trum prze­my­słu gór­nic­ze­go i hut­nic­ze­go. Zako­pa­ne było miejs­cem wie­lok­rot­ne­go orga­ni­zo­wa­nia mis­tr­zostw świa­ta w nar­ciarst­wie kla­sycz­nym, biat­hlo­nie, Pucha­ru Świa­ta w nar­ciarst­wie, Zimo­wej Uni­wers­ja­dy, itp. (Wikipedia.en). Jest nazy­wa­ne zimo­wą sto­li­cą Pol­ski i jed­noc­ze­śnie naj­wy­żej poło­żo­nym mias­tem w Pols­ce. Pop­rad i Wyso­kie Tat­ry są mias­ta­mi par­tner­ski­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­bar­dziej uczęszc­za­ną uli­cą jest Kru­pó­wki, gdzie można skosz­to­wać tra­dy­cyj­nych wędzo­nych serów oscy­pek (Repta). Już w XIX wie­ku pol­ska eli­ta inte­lek­tu­al­na i artys­tycz­na zbie­ra­ła się w dre­wnia­nych kawiar­niach Zako­pa­ne­go. Kor­zyst­ne było poja­wie­nie się w Zako­pa­nem – natu­ral­nym i wiej­skim odpo­wied­ni­kiem Kra­ko­wa i Wars­za­wy (sme​.sk).”


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Poľsko, Zahraničie

Trybsz

Hits: 1582

Trybsz sa nachá­dza v oblas­ti Pod­ha­le. Tat­ry, kto­ré sa nachá­dza­jú, čo by kame­ňom doho­dil, tvo­ria impo­zant­nú kuli­su. V zim­ných mesia­coch sa z Trybs­zu stá­va lyžiar­ske a sno­wbo­ar­do­vé centrum.

Trybsz je spiš­ská dedi­na, nachá­dza­jú­ca sa v juž­nej čas­ti Poľ­ska, pri hra­ni­ci zo Slo­ven­skom. Slo­ven­ský názov pre obec je Tribš, maďar­sky Újte­re­bes, Tribs, nemec­ky Tre­ibs. Pôvod­ne bola tak­mer výluč­ne osíd­le­ná slo­ven­ským etni­kom, bola súčas­ťou Uhor­ska. Anek­to­va­ná bola v roku 1945 Poľ­skom (Wiki­pe­dia). Spo­mí­na sa od 16. sto­ro­čia, pat­ril maji­te­ľom hra­du Duna­jec – dnes Nie­dzi­ca. Žije tu 833 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia PL).


Trybsz is loca­ted in the Pod­ha­le regi­on. The Tat­ra Moun­tains, situ­ated just a sto­ne­’s throw away, cre­a­te an impres­si­ve backd­rop. During the win­ter months, Trybsz trans­forms into a ski­ing and sno­wbo­ar­ding center.

Trybsz is a Spiš vil­la­ge loca­ted in the sout­hern part of Poland, near the bor­der with Slo­va­kia. The Slo­vak name for the vil­la­ge is Tribš, in Hun­ga­rian, it is Újte­re­bes or Tribs, and in Ger­man, it’s Tre­ibs. Ori­gi­nal­ly, it was almost exc­lu­si­ve­ly sett­led by the Slo­vak eth­nic group and was part of Hun­ga­ry. It was anne­xed by Poland in 1945 (Wiki­pe­dia). It has been men­ti­oned sin­ce the 16th cen­tu­ry and belo­n­ged to the owners of Duna­jec Cast­le, which is kno­wn as Nie­dzi­ca today. The vil­la­ge is home to 833 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia PL).


Trybsz to sło­wac­ka wieś spiš­ska poło­żo­na w połud­ni­owej części Pol­ski, przy gra­ni­cy ze Sło­wac­ją. Sło­wac­ka nazwa wsi to Tribš, węgier­ska to Újte­re­bes lub Tribs, a nie­miec­ka to Tre­ibs. Poc­ząt­ko­wo była ona nie­mal wyłącz­nie zamiesz­ka­na przez gru­pę etnicz­ną Sło­wa­ków i była częścią Węgier. W 1945 roku zosta­ła anek­to­wa­na przez Pol­skę (Wiki­pe­dia). Jest wspo­mi­na­na od XVI wie­ku i nale­ża­ła do wła­ści­cie­li Zamku Duna­jec, obe­cnie zna­ne­go jako Nie­dzi­ca. W wios­ce miesz­ka 833 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia PL).


Use Facebook to Comment on this Post