2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3580

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

Hits: 4080

Fes­ti­val his­to­ric­ké­ho šer­mu, hud­by, tan­ca a reme­siel na Deví­ne je pôso­bi­vou uda­los­ťou, kto­rá oži­vu­je his­tó­riu. Zahr­nu­tie tra­dič­ných reme­siel pri­dá­va ďal­ší roz­mer k zážit­ku aj hra­du Devín, umož­ňu­júc náv­štev­ní­kom sle­do­vať a oce­niť zruč­nos­ti a tech­ni­ky reme­sel­ní­kov z minu­lých čias. Fes­ti­val slú­ži ako dyna­mic­ká plat­for­ma pre účast­ní­kov i divá­kov na inte­rak­ciu s rôz­ny­mi aspekt­mi his­tó­rie, posil­ňu­júc hlbo­ké poro­zu­me­nie kul­túr­ne­mu dedič­stvu zacho­va­né­mu pro­stred­níc­tvom tých­to púta­vých foriem pre všet­ky generácie.

Rok 2009

Veľ­mi sa mi páči­li naj­mä diva­del­né ukáž­ky, kto­ré si jed­not­li­vé rytier­ske sku­pi­ny pri­pra­vi­li. Zo začiat­ku bol stre­do­ve­ký jar­mok, dnes by sme pove­da­li ukáž­ka ľudo­vých reme­siel, ale skôr his­to­ric­kých. Vza­du sa nachá­dza­la stredoveko-​praveká dedi­na, čo bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé, pre­to­že nie­kto­rí účin­ku­jú­ci na fes­ti­va­le to bra­li naozaj veľ­mi váž­ne – viď foto­gra­fie. Vari­li stre­do­ve­ko, oble­če­ní boli stre­do­ve­ko, snáď nie­kto­rí aj star­šie … Vyš­šie na nádvo­rí bolo pódium, kde vystu­po­va­li rôz­ni zabá­va­či a pre­bie­ha­li tam napr. ukáž­ky streľ­by apod. Na svo­je si moh­li prí­sť dospe­lí aj deti. Kedy? 22. – 23.8.2009. Oce­nil som aj ceno­vo veľ­mi dob­rú ponu­ku Slo­vak Pub‑u. Okrem iné­ho si mys­lím, že ponu­ka bola aku­rát­na a obslu­ha bola taká, ako si pred­sta­vu­jem – sym­pa­tic­ká a ochot­ná a bez rečí. Dokon­ca nema­li prob­lé­my ani z mincami.


The Fes­ti­val of His­to­ri­cal Fen­cing, Music, Dan­ce, and Crafts at Devín is an impres­si­ve event that bre­at­hes life into his­to­ry. The inc­lu­si­on of tra­di­ti­onal crafts adds anot­her dimen­si­on to the expe­rien­ce, enri­ching the atmo­sp­he­re of Devín Cast­le and allo­wing visi­tors to obser­ve and app­re­cia­te the skills and tech­ni­qu­es of crafts­men from bygo­ne eras. The fes­ti­val ser­ves as a dyna­mic plat­form for par­ti­ci­pants and spec­ta­tors to inte­ract with vari­ous aspects of his­to­ry, fos­te­ring a deep unders­tan­ding of cul­tu­ral heri­ta­ge pre­ser­ved through the­se cap­ti­va­ting forms for all generations.

Year 2009

I real­ly liked espe­cial­ly the the­at­ri­cal per­for­man­ces that indi­vi­du­al knight­ly groups pre­pa­red. At the begin­ning, the­re was a medie­val fair, today we would call it a demon­stra­ti­on of folk crafts, but more his­to­ri­cal. In the back, the­re was a medieval-​prehistoric vil­la­ge, which was very inte­res­ting becau­se some par­ti­ci­pants in the fes­ti­val took it very seri­ous­ly – see pho­tos. They cooked medieval-​style, dres­sed in medie­val atti­re, some per­haps even older… Hig­her up in the cour­ty­ard, the­re was a sta­ge whe­re vari­ous enter­tai­ners per­for­med, and the­re were, for exam­ple, arche­ry demon­stra­ti­ons, and so on. Both adults and chil­dren could enjoy them­sel­ves. When? August 22 – 23, 2009. I also app­re­cia­ted the very good and rea­so­nab­ly pri­ced offer from the Slo­vak Pub. Among other things, I think the menu was accu­ra­te, and the ser­vi­ce was just as I ima­gi­ne – friend­ly and wil­ling, wit­hout unne­ces­sa­ry words. They did­n’t even have prob­lems with coins.


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post