Piešťany - Skala

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934 – 35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky “odkladajú” do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov – Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovská – Victoria amazonica, puškvorec – Acorus, kalmus – Calamus, pálka – Typha minima, praslička – Equisetum, kosatec – Iris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo “pletivo”, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

With the idea of building ponds allegedly came from Bulgarian ex-tsar Ferdinand I. Coburg during a walk with Imrich Winter. They were built in 1934 – 35. (Information board in front of the ponds). There are three larger ponds and one smaller one. Each of them is slightly differently arranged. They are located in the part we call Kúpeľný ostrov (Spa Island). Thermal water flows into the ponds. The species richness of fish in the ponds is not high, partly due to the high content of dissolved substances in thermal water. The main inhabitants are fish: guppies (Poecilia reticulata), mollies (Poecilia sphenops), swordtails (Xiphophorus helleri), koi carp (Cyprinus carpio), and goldfish (Carassius auratus). Occasionally, irresponsible breeders throw their unwanted fish into the ponds. However, these fish usually do not have a long lifespan in the pond. Some persist, for example, Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

A special chapter is the lettered turtles Trachemys scripta. Before 2005, there was an unbearable number of them. I understand that children like turtles, but 30 turtles in a pond is certainly too much. People “deposit” turtles in the ponds when they want to get rid of them. I appeal to all those interested in keeping turtles to consider their options before buying. Among other animals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Various species of water lilies and lotuses are represented among the plants – Nymphaea, Nelumbo, royal victoria – Victoria amazonica, sweet flag – Acorus, sweet flag – Calamus, bulrush – Typha minima, horsetail – Equisetum, iris – Iris (Information board in front of the ponds). Bamboo grows in the vicinity. Various ornamental flowers grow around the edges. Ginkgo biloba and other exotic tree species grow nearby. Around 2007, a problem arose with ducks. During the summer, one pair of Anas platyrhynchos permanently settled in the ponds. It seemed quite nice, but the ducks quickly adapted. Especially tourists fed them, the ducks lost most of their vigilance, and after some time, more ducks joined. It was not a problem to see ten ducks in the ponds. However, colder weather eventually came, and tourists stopped feeding the ducks to the same extent. The ducks, however, had already adapted to their new environment and started to nibble on the water lilies and other plants available to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reaction came – after a while, “fencing” appeared on the ponds, which effectively prevented ducks. At that time, however, it was a bit late, and the green parts of the plants were dug down to the bottom. Fortunately, water lilies have very deep roots, and they recovered in the spring. The following spring, they helped the ponds by planting new water lilies, which are cultivated in greenhouses. In 2008, a fence also appeared above the water lilies as a barrier against ducks. I do not consider it a good solution. Wouldn’t it be more appropriate to inform and educate tourists and locals who want to feed ducks not to do so? Finally, even fish. As part of this, the spa could advertise well. It seems more reasonable to me than standing higher as a spa police and watching cyclists and skaters. The fence is a restrictive measure and quite unaesthetic. Information is preventative; besides, it creates a higher impression of care and professionalism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the consequences are undesirable. Moreover, alongside informing, the spa could ensure that tourists do not throw coins into the ponds, which primarily affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am convinced that it would pay off for the spa.

Der bulgarische Ex-Zar Ferdinand I. Coburg hatte angeblich die Idee, Teiche zu bauen, während er mit Imrich Winter spazieren ging. Sie wurden in den Jahren 1934 – 35 erbaut. (Informationstafel vor den Teichen). Es handelt sich um drei größere Teiche und einen kleineren. Jeder von ihnen ist etwas anders gestaltet. Sie befinden sich in einem Abschnitt, den wir Kurinsel nennen. Thermalwasser fließt in die Teiche. Die Artenvielfalt der Fische in den Teichen ist nicht hoch, auch aufgrund des hohen Gehalts an gelösten Stoffen im Thermalwasser. Die Hauptbewohner sind Fische: Guppys (Poecilia reticulata), Mollys (Poecilia sphenops), Schwertträger (Xiphophorus helleri), Koi-Karpfen (Cyprinus carpio) und Goldfische (Carassius auratus). Unartige Züchter werfen manchmal ihre Fische hinein, die sie nicht mehr wollen. Diese Fische haben jedoch in der Regel keine lange Lebensdauer im Teich. Einige überleben, zum Beispiel Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Eine besondere Episode sind die Buchstabenschildkröten Trachemys scripta. Vor 2005 gab es dort eine untragbare Menge von ihnen. Ich verstehe, dass Schildkröten für Kinder zählen, aber 30 Schildkröten in einem Teich sind sicherlich zu viel. Schildkröten “deponieren” in den Teichen diejenigen, die sie loswerden müssen. Ich appelliere an alle Interessierten, die Schildkröten halten möchten, ihre Möglichkeiten sorgfältig abzuwägen. Unter anderen Tieren gibt es in den Teichen hier Frösche der Gattung Rana. Verschiedene Arten von Seerosen und Lotosblumen sind hier vertreten – Nymphaea, Nelumbo, Königsviktoria – Victoria amazonica, Acorus, Kalmus – Calamus, Binse – Typha minima, Schachtelhalm – Equisetum, Schwertlilie – Iris (Informationstafel vor den Teichen). In der Nähe wächst Bambus. An den Rändern wachsen verschiedene Zierblumen. In der Nähe wächst Ginkgo biloba und andere exotische Baumarten. Etwa im Jahr 2007 trat das Problem mit Enten auf. Im Laufe des Sommers zogen ein Paar Anas platyrhynchos dauerhaft in die Teiche ein. Es schien ziemlich nett zu sein, aber die Enten passten sich schnell an. Vor allem Touristen fütterten sie, die Enten verloren die meiste Wachsamkeit, und nach einer Weile schlossen sich weitere an. Es war kein Problem, zehn Enten in den Teichen zu sehen. Mit der Zeit wurde es jedoch kälter, und die Touristen hörten auf, die Enten in dem Maße zu füttern. Die Enten hatten sich jedoch bereits an ihre neue Umgebung gewöhnt und ließen sich in Seerosen und anderen Pflanzen nieder, die sie zur Verfügung hatten. Am Ende des Jahres schien es, dass die Teiche zerstört waren.

Eine Reaktion kam – nach einer Weile tauchte “Gitter” auf den Teichen auf, das Enten ziemlich effektiv abhielt. Zu dieser Zeit war es jedoch bereits etwas spät, und die grünen Teile der Pflanzen wurden bis auf den Boden herausgegriffen. Die Seerosen haben glücklicherweise sehr tiefe Wurzeln, und im Frühjahr haben sie sich erholt. Im Frühjahr des nächsten Jahres halfen sie den Teichen, indem sie neue Seerosen einsetzten, die in Gewächshäusern angebaut werden. Im Jahr 2008 tauchte auch über den Seerosen ein Gitter auf, um Enten zu verhindern. Ich halte das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht besser, Touristen und Einheimische, die Enten füttern möchten, zu informieren und zu erziehen? Schließlich auch Fische. Im Rahmen dessen könnten die Bäder auch Werbung für sich machen. Es scheint mir vernünftiger zu sein, als höher zu stehen und auf Radfahrer und Skater zu warten. Drahtgitter ist eine restriktive Maßnahme und ziemlich unschön. Information ist präventiv, außerdem erweckt sie einen höheren Eindruck von Fürsorglichkeit und Professionalität. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fische zu füttern, aber die Folgen sind unerwünscht. Außerdem könnten die Bäder neben der Information sicherstellen, dass Touristen keine Münzen in die Teiche werfen, was besonders die Viktoria beeinträchtigt. Ich weiß, dass die Bäder investieren müssten, bin aber überzeugt, dass es sich für die Bäder auszahlen würde.

Omlouvám se za možné chyby v překladu. Zde je arabský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poecilia reticulata) ، ومولي (Poecilia sphenops) ، وسيوف الحاملات (Xiphophorus helleri) ، وكوي الكارب (Cyprinus carpio) وأسماك الذهب (Carassius auratus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archocentrus nigrofasciatus ، Oreochromis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Trachemys scripta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف “تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymphaea ، Nelumbo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Calamus ، الحبل – Typha minima ، الأرجوان – Equisetum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas platyrhynchos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر “شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا “شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.

Odkazy

Poecilia shenops, Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

22/01/202007/03/2024 skala

Autor: Kornel Duffek

Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.

Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.

Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.

When you ask someone from Piešťany which mountains they consider their own, most often they will tell you Považský Inovec. While the Small Carpathians also have their charm, they are a bit farther away. In the case of Považský Inovec, however, you just need to cross the Krajinský bridge, and you can start ascending right into the mountains. And these are not just any mountains — they are infused with history. You can find almost all cultural layers here, from prehistoric hunters to the ancient Slavs. There is a large concentration of Romanesque rotundas, perhaps the largest in Slovakia, and the remnants of medieval castles. And that’s not to mention the beautiful natural scenery and karst caves like Čertova pec.

Považský Inovec is attractive and interesting not only in full bloom but in every season, including winter. At the time when mists and frosts fall on the landscape, and drivers begin to complain about risky weather, something magical happens in the mountains — every tree, branch, stem, dry leaf, or needle is covered in white crystals. It’s the breath of winter, which usually doesn’t last long. Therefore, you have to intensely watch this nature play to not miss any detail. The most beautiful view of the delicate frost occurs when the sun shines. However, it often happens that the sun shines too intensely, and then the white crystals begin to fall and disappear, suddenly ending the performance. Luckily, you have a camera with you to capture at least a fraction of what you saw. At home on the computer screen, you realize that it was not just a prelude but a reality. And then, you might reflect on the playfulness and variability of nature.

It is a great advantage for any town to have its river or mountains. Piešťany has both. The Váh River and Považský Inovec. And even a little extra — thermal healing springs.

Odkazy

Revue Piešťany – Zima 2010 – tento článok bol zverejnený s inými fotografiami v papierovej podobe

Mohutný smrek, ktorý roky obdivujem neïaleko od Jeleních jám

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Technika, Umenie, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

23/09/201907/03/2024 skala

Rajecká Lesná patrí do okresu Žilina. Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená. V obci sa nachádza Slovenský betlehem, ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km² . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný /voľný les). V 17. storočí sa písalo, že Frivald je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie Frivaldský (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský betlehem

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár Jozef Pekara. Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj dejiny slovenského národa. Unikátrny je aj svojou veľkosťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a remeslá, zvyky, kroje, ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com).

Rajecká Lesná belongs to the Žilina district and is a well-known pilgrimage site. Since 1900, the settlement of Trstená has been part of the municipality. The Slovak Bethlehem, located near the Church of the Nativity of the Virgin Mary, is found in the village. In 2002, the church was declared a Minor Basilica. The village also includes a calvary with a Stations of the Cross (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná is situated in the Rajecká kotlina, at the western foothills of the Lúčanská Malá Fatra, at an elevation of 508 meters above sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 residents (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1413. Historical sources indicate that the village was established between 1393 and 1413. The name of the village is derived from the German name Freiwald (free/uncultivated forest). In the 17^th century, it was described that Frivald was surrounded and hidden by dense forest, with a narrow path that was difficult to find. A peculiarity was that every resident used the surname Frivaldský (rajeckalesna.info). In the past, there was a medieval church from the late 13^th century in the village, of which only the sanctuary has been preserved (Wikipedia). It was a Romanesque-Gothic church of the Virgin Mary, serving as a Marian pilgrimage site. In the early 20^th century, it served as a parish granary, and in the 1950s, it functioned as a fuel oil warehouse (Alexandra and Štefan Podolinský).

Slovak Bethlehem

A major attraction in Rajecká Lesná is the movable Slovak Bethlehem, created by local sculptor Jozef Pekara. The Bethlehem depicts not only religious motifs but also the history of the Slovak nation. It is unique in its size, measuring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unveiled in November 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara worked on it since 1980. The artwork portrays the works and crafts, customs, and costumes associated with the Slovak people. All Slovak regions are represented, featuring approximately 30 figures, with about half of them in motion (Jozef Terem).

Geyser

The geyser is located beyond the village. It erupts to a height of about ten meters, sometimes forming a 6‑meter ice cone in winter (slovakianguide.com).

Rajecká Lesná należy do okręgu Žilina i jest znanym miejscem pielgrzymkowym. Od roku 1900 osada Trstená stanowi część tej miejscowości. W wiosce znajduje się Słowackie Betlejem, położone niedaleko Kościoła Narodzenia Najświętszej Maryi Panny. Kościół ten w 2002 roku został uznany za Bazylikę Mniejszą. Do wsi należy również kalwaria z Drogą Krzyżową (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná położona jest w kotlinie Rajeckiej, u zachodnich podnóży Małej Fatry Lúčanskiej, na wysokości 508 metrów nad poziomem morza. Jej obszar wynosi 39,26 km², a zamieszkuje ją 1188 mieszkańców (Wikipedia).

Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1413. Źródła historyczne wskazują, że wieś powstała w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywodzi się od niemieckiej nazwy Freiwald (wolny/nie uprawiany las). W XVII wieku opisano, że Frivald był otoczony i ukryty w gęstym lesie, do którego prowadziła wąska ścieżka, trudna do znalezienia. Nietypowe było to, że każdy mieszkaniec używał nazwiska Frivaldský (rajeckalesna.info). W przeszłości w miejscowości istniał średniowieczny kościół z końca XIII wieku, z którego zachowała się tylko świątynia (Wikipedia). Był to kościół romańsko-gotycki Najświętszej Maryi Panny, służący jako miejsce pielgrzymkowe maryjne. Na początku XX wieku pełnił funkcję parafialnego spichlerza, a w latach 50. XX wieku funkcjonował jako magazyn oleju opałowego (Alexandra i Štefan Podolinský).

Słowackie Betlejem

Jedną z głównych atrakcji w Rajecká Lesná jest ruchome Słowackie Betlejem, stworzone przez lokalnego rzeźbiarza Jozefa Pekarę. Betlejem nie przedstawia tylko motywów religijnych, ale także historię narodu słowackiego. Jest unikalne ze względu na swój rozmiar, mierząc 8,5 metra długości, 2,5 metra szerokości i 3 metry wysokości. Zostało odsłonięte w listopadzie 1995 roku (muzeum.sk). Jozef Pekara pracował nad nim od 1980 roku. Praca przedstawia prace i rzemiosła, zwyczaje i stroje związane ze słowackim narodem. Wszystkie regiony Słowacji są reprezentowane, obejmując około 30 postaci, z których około połowa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gejzer

Gejzer znajduje się poza wsią. Wyrasta na wysokość około dziesięciu metrów, czasem tworząc w zimie sześciometrowy stożek lodowy (slovakianguide.com).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže

Fotopark Bratislava

14/09/201907/03/2024 skala

20.9. 2014 sa konal ďalší Fotopark

Fotoparky sú výbornou príležitosťou na to, aby aj širšia verejnosť videla umenie. Je to aj dobrá príležitosť pre vystavovateľa prezentovať svoj pohľad na svet.

On September 0.9, 2014, another PhotoPark took place.

PhotoParks are an excellent opportunity for the broader public to experience art. It also provides exhibitors with a good chance to showcase their perspective on the world.

Odkazy

Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďalší ročník parkovej výstavy fotografií, ktoré poriada FOPA na Tyršovom nábreží. Až na jednu krátkodobú silnú prehánku to bolo fajn. Počas nej mi síce fotografie zmokli, ale neroztopil som sa ani ja, ani fotky ;-). Tentokrát bol program bohatší napr. o hudobné vystúpenie bubeníkov, o grafiti diela, ktoré sa tvorili priamo na mieste. V neposlednom rade sa organizátori postarali o bagety, ktoré boli naozaj výborné, napriek tomu, že boli balené a o pivko. Vystavujúcim a asi organizátorom padli určite vhod. Výborná bola aj široká diskusia nad vystavenými fotografiami na konci akcie, aj keď je pravda, že začala príliš neskoro na to, ako veľmi dlho trvala :-). Obdržané čestné uznanie za sépiové fotografie slovenskej krajiny potešilo.

In the year 2011, on June 25, another edition of the park photography exhibition organized by FOPA took place on Tyršovo nábrežie. Except for a short but intense rain shower, it was great. Although the rain soaked my photographs, neither I nor the pictures melted ;-). This time, the program was enriched with features such as a musical performance by drummers and graffiti artworks created directly on-site. Last but not least, the organizers took care of baguettes, which were truly delicious, despite being packaged, and some beer. This surely pleased both exhibitors and, likely, the organizers themselves. The wide-ranging discussion about the exhibited photographs at the end of the event was excellent, even though it started a bit too late considering how long it lasted :-). Receiving an honorable mention for sepia-toned photographs of the Slovak landscape was a delightful recognition.

Facebook Temnokomorník

Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bratislave Fotopark. Zúčastnil som sa ho a vybral som naň fotografie v sépiovej forme z Talianskych miest. Konkrétne z Benátok, Verony a Padovy. A k tomu som pridal fotky muzikantské, ktoré som nafotil v Banskej Štiavnici. Šlo o českú rómsku kapelu Terne Čhave. Atmosféra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socializovať, takže som sa venoval hlavne svojim fotografiám. Spokojný som odchádzal domov o 18-ej. O Fotojatku som záujem nemal, vzhľadom na to, že som mal toho dosť a komáre mojej chuti ostať nepridali. Fotojatka bolo premietanie a diskusia nad dielami majstrov fotografie. Určite to bolo zaujímavé a podnetné, ja som však mal iné zámery. Možno nabudúce. Fotografovať samotnú akciu sa mi veľmi nechcelo, preto som to trošku odflákol a pofotil som takmer iba vystavované fotografie, ktoré ma zaujali.

On June 19, 2010, Fotopark took place in Bratislava. I participated in it and selected sepia-toned photographs of Italian cities, specifically Venice, Verona, and Padua. Additionally, I included pictures of musicians taken in Banská Štiavnica, featuring the Czech Roma band Terne Čhave. The atmosphere was enjoyable. I didn’t feel like socializing, so I focused mainly on my photographs. I left home satisfied around 6 PM. I wasn’t interested in Fotojatko due to having had enough and the mosquitoes not encouraging me to stay. Fotojatko involved screenings and discussions about the works of photography masters. It was certainly interesting and inspiring, but I had different intentions. Maybe next time. I wasn’t particularly eager to photograph the event itself, so I took it easy and captured mostly the exhibited photographs that caught my interest.

Juraj Jakubík – Trnavský Fotopark 2010

Rok 2008 21.6.2008 na Tyršovom nábreží, v Bratislavskej Petržalke usporiadal Bratislavský fotoklub profesionálov a amatérov – FOPA parkovú výstavu fotografií – FOTOPARK Šlo o druhý ročník. Zúčastnil som sa jej aj ja s desiatimi fotografiami. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie pre mňa, videl som tvorbu iných, počul rôzne názory a niekedy s úžasom sledoval aj fotografie, aj rôzne reakcie. Úžas bol aj pozitívny aj negatívny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bratislavy prišli vystavovať aj ľudia pre mňa známi z Piešťan. Moje fotografie som nepovažoval za extra úžasné ;-), aj vzhľadom na to, že som si vybral fotky mestského až pohľadnicového typu. Potešilo ma, že deviatim mojim fotografiám sa ušlo po nejakom štipci. Každý dostal tri štipce, pomocou ktorých mohol prejaviť svoj vkus. Ja som svoje tri štipce dal trom výtvarne ladených fotografiám Igora Šperku. Veľmi sa mi páčia takéto fotografie.

In 2008, on June 21, the Bratislava Photoclub of Professionals and Amateurs – FOPA organized a park exhibition of photographs – FOTOPARK on Tyršovo nábrežie in Bratislava’s Petržalka. It was the second edition. I participated with ten photographs. It was a very interesting encounter for me, as I got to see the work of others, heard various opinions, and sometimes watched photographs and reactions with amazement, both positive and negative :-)). I noticed that people I knew from Piešťany also came to exhibit at FOTOPARK in Bratislava. I didn’t consider my photographs exceptionally amazing ;-), especially since I chose cityscape and postcard-type photos. It pleased me that my nine photographs received some recognition. Everyone was given three tokens to express their taste. I allocated my three tokens to three artistically styled photographs by Igor Šperka. I really like such photographs.

Rok 2007