2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Jar v Piešťanoch

Hits: 1495

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Mestá, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 11492

S nápa­dom vybu­do­vať jazier­ka údaj­ne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádz­ke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­va­né boli v rokoch 1934 – 35. (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). Sú to tri väč­šie jazier­ka a jed­no men­šie. Kaž­dé z nich je tro­chu inak zaria­de­né. Nachá­dza­jú sa v čas­ti, kto­rú nazý­va­me Kúpeľ­ný ostrov. Do jazie­rok vte­ká ter­mál­na voda. Dru­ho­vé bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vyso­ké, aj kvô­li vyso­ké­mu obsa­hu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­ný­mi oby­va­teľ­mi sú ryby: gup­ky ( Poeci­lia reti­cu­la­ta), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečov­ky (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koikap­re ( Cyp­ri­nus car­pio) a kara­sy ( Caras­sius aura­tus). Nevy­cho­va­ní cho­va­te­lia tam občas hodia svo­je ryby, kto­ré už nech­cú. Tie­to ryby však oby­čaj­ne nema­jú v jazier­ku dlhú život­nosť. Nie­kto­ré sa udr­žia, napr. Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozam­bi­cus.

Oso­bit­ná kapi­to­la sú koryt­nač­ky pís­men­ko­vé Tra­che­mys scrip­ta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnos­né množ­stvo. Chá­pem, že deťom sa koryt­nač­ky ráta­jú, ale 30 koryt­na­čiek v jazier­ku je dozais­ta pri­ve­ľa. Koryt­nač­ky odkla­da­jú” do jazie­rok tí, kto­rí sa ich potre­bu­jú zba­viť. Ape­lu­jem na všet­kých záu­jem­cov o chov koryt­na­čiek, aby si zvá­ži­li pred kúpou svo­je mož­nos­ti. Z iných živo­čí­chov sa v jazier­kach tu vysky­tu­jú sko­ka­ny rodu Rana. Z rast­lín sú tu zastú­pe­né rôz­ne dru­hy lekien a loto­sov Nymp­ha­ea, Nelum­bo, vik­tó­ria krá­ľov­skáVic­to­ria ama­zo­ni­ca, pušk­vo­recAco­rus, kal­musCala­mus, pál­kaTyp­ha mini­ma, pras­lič­kaEqu­ise­tum, kosa­tecIris (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). V blíz­kom oko­lí ras­tie bam­bus. Po kra­joch ras­tú rôz­ne okras­né kve­ty. Neďa­le­ko ras­tie Ging­ko bilo­ba a iné exo­tic­ké dru­hy dre­vín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvs­tal prob­lém s kači­ca­mi. V prie­be­hu leta so do jazie­rok natrva­lo nasťa­ho­val jeden pár Anas pla­tyr­hyn­chos. Vypa­da­lo to cel­kom milo, len­že kač­ky sa rých­lo pris­pô­so­bi­li. Naj­mä turis­ti ich cho­di­li kŕmiť, kači­ce stra­ti­li väč­ši­nu ostra­ži­tos­ti a po neja­kom čase sa pri­da­li ďal­šie. Nebo­lo prob­lém vidieť desať kačiek v jazier­kach. Časom ale nasta­lo chlad­nej­šie poča­sie a turis­ti pre­sta­li v takej mie­re kači­ce pri­kr­mo­vať. Kač­ky si však už na svo­je nové pro­stre­die zvyk­li a pus­ti­li do lekien a iných rast­lín, kto­ré mali k dis­po­zí­cii. Na kon­ci roka to vypa­da­lo, že jazier­ka sú zni­če­né.

Reak­cia priš­la – po čase sa na jazier­kach obja­vi­lo ple­ti­vo”, kto­ré cel­kom účin­ne kač­kám brá­ni­lo. V tom čase však už bolo tro­chu nesko­ro a zele­né čas­ti rast­lín boli vyškl­ba­né až na dno. Lek­ná majú našťas­tie kore­ne veľ­mi hlbo­ko a na jar sa obno­vi­li. Na jar nasle­du­jú­ce­ho roku jazier­kam pomoh­li tým, že tam nasa­di­li nové lek­ná, kto­ré sa pes­tu­jú v skle­ní­koch. V roku 2008 sa tiež obja­vi­lo nad lek­na­mi ple­ti­vo ako zábra­na pro­ti kač­kám. Nepo­va­žu­jem to za dob­ré rie­še­nie. Nebo­lo by vhod­nej­šie infor­mo­vať a vycho­vá­vať turis­tov a domá­cich, kto­rí chcú pri­kr­mo­vať kač­ky, aby to nero­bi­li. Napo­kon aj ryby. V rám­ci toho by si kúpe­le moh­li robiť dob­rú rekla­mu. Zdá sa mi to roz­um­nej­šie, ako postá­va­nie kúpeľ­nej polí­cie o kúsok vyš­šie a strie­hnu­tie na cyk­lis­tov a kor­ču­lia­rov. Ple­ti­vo je reštrikč­né opat­re­nie a dosť nees­te­tic­ké. Infor­mo­va­nie je pre­venč­né, okrem toho vzbu­dí vyš­ší dojem sta­rost­li­vos­ti a pro­fe­si­ona­li­ty. Viem, že je milé kŕmiť kačič­ky a rybič­ky, ale násled­ky sú nežia­du­ce. Navy­še pop­ri infor­mo­va­ní by kúpe­le moh­li zabez­pe­čiť, aby turis­ti nehá­dza­li do jazie­rok min­ce, čím trpia naj­mä vik­tó­rie. Viem, že kúpe­le by muse­li inves­to­vať, ale som pre­sved­če­ný o tom, že by sa to kúpe­ľom vrátilo.


With the idea of buil­ding ponds alle­ged­ly came from Bul­ga­rian ex-​tsar Fer­di­nand I. Coburg during a walk with Imrich Win­ter. They were built in 1934 – 35. (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). The­re are three lar­ger ponds and one smal­ler one. Each of them is slight­ly dif­fe­ren­tly arran­ged. They are loca­ted in the part we call Kúpeľ­ný ostrov (Spa Island). Ther­mal water flo­ws into the ponds. The spe­cies rich­ness of fish in the ponds is not high, part­ly due to the high con­tent of dis­sol­ved sub­stan­ces in ther­mal water. The main inha­bi­tants are fish: gup­pies (Poeci­lia reti­cu­la­ta), mol­lies (Poeci­lia sphe­nops), sword­tails (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koi carp (Cyp­ri­nus car­pio), and gold­fish (Caras­sius aura­tus). Occa­si­onal­ly, irres­pon­sib­le bre­e­ders throw the­ir unwan­ted fish into the ponds. Howe­ver, the­se fish usu­al­ly do not have a long lifes­pan in the pond. Some per­sist, for exam­ple, Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

A spe­cial chap­ter is the let­te­red turt­les Tra­che­mys scrip­ta. Befo­re 2005, the­re was an unbe­a­rab­le num­ber of them. I unders­tand that chil­dren like turt­les, but 30 turt­les in a pond is cer­tain­ly too much. Peop­le depo­sit” turt­les in the ponds when they want to get rid of them. I appe­al to all tho­se inte­res­ted in kee­ping turt­les to con­si­der the­ir opti­ons befo­re buy­ing. Among other ani­mals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Vari­ous spe­cies of water lilies and lotu­ses are repre­sen­ted among the plants – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, roy­al vic­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, swe­et flag – Aco­rus, swe­et flag – Cala­mus, bul­rush – Typ­ha mini­ma, hor­se­tail – Equ­ise­tum, iris – Iris (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). Bam­boo gro­ws in the vici­ni­ty. Vari­ous orna­men­tal flo­wers grow around the edges. Gink­go bilo­ba and other exo­tic tree spe­cies grow near­by. Around 2007, a prob­lem aro­se with ducks. During the sum­mer, one pair of Anas pla­tyr­hyn­chos per­ma­nen­tly sett­led in the ponds. It see­med quite nice, but the ducks quick­ly adap­ted. Espe­cial­ly tou­rists fed them, the ducks lost most of the­ir vigi­lan­ce, and after some time, more ducks joined. It was not a prob­lem to see ten ducks in the ponds. Howe­ver, col­der weat­her even­tu­al­ly came, and tou­rists stop­ped fee­ding the ducks to the same extent. The ducks, howe­ver, had alre­a­dy adap­ted to the­ir new envi­ron­ment and star­ted to nibb­le on the water lilies and other plants avai­lab­le to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reac­ti­on came – after a whi­le, fen­cing” appe­a­red on the ponds, which effec­ti­ve­ly pre­ven­ted ducks. At that time, howe­ver, it was a bit late, and the gre­en parts of the plants were dug down to the bot­tom. For­tu­na­te­ly, water lilies have very deep roots, and they reco­ve­red in the spring. The fol­lo­wing spring, they hel­ped the ponds by plan­ting new water lilies, which are cul­ti­va­ted in gre­en­hou­ses. In 2008, a fen­ce also appe­a­red abo­ve the water lilies as a bar­rier against ducks. I do not con­si­der it a good solu­ti­on. Would­n’t it be more app­rop­ria­te to inform and edu­ca­te tou­rists and locals who want to feed ducks not to do so? Final­ly, even fish. As part of this, the spa could adver­ti­se well. It seems more rea­so­nab­le to me than stan­ding hig­her as a spa poli­ce and wat­ching cyc­lists and ska­ters. The fen­ce is a res­tric­ti­ve mea­su­re and quite una­est­he­tic. Infor­ma­ti­on is pre­ven­ta­ti­ve; besi­des, it cre­a­tes a hig­her impres­si­on of care and pro­fes­si­ona­lism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the con­se­qu­en­ces are unde­si­rab­le. More­over, along­si­de infor­ming, the spa could ensu­re that tou­rists do not throw coins into the ponds, which pri­ma­ri­ly affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am con­vin­ced that it would pay off for the spa.


Der bul­ga­ris­che Ex-​Zar Fer­di­nand I. Coburg hat­te angeb­lich die Idee, Tei­che zu bau­en, wäh­rend er mit Imrich Win­ter spa­zie­ren ging. Sie wur­den in den Jah­ren 1934 – 35 erbaut. (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). Es han­delt sich um drei größe­re Tei­che und einen kle­i­ne­ren. Jeder von ihnen ist etwas anders ges­tal­tet. Sie befin­den sich in einem Abschnitt, den wir Kurin­sel nen­nen. Ther­ma­lwas­ser flie­ßt in die Tei­che. Die Arten­viel­falt der Fis­che in den Tei­chen ist nicht hoch, auch aufg­rund des hohen Gehalts an gelös­ten Stof­fen im Ther­ma­lwas­ser. Die Haupt­be­woh­ner sind Fis­che: Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta), Mol­lys (Poeci­lia sphe­nops), Sch­wertt­rä­ger (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), Koi-​Karpfen (Cyp­ri­nus car­pio) und Gold­fis­che (Caras­sius aura­tus). Unar­ti­ge Züch­ter wer­fen manch­mal ihre Fis­che hine­in, die sie nicht mehr wol­len. Die­se Fis­che haben jedoch in der Regel kei­ne lan­ge Lebens­dau­er im Teich. Eini­ge über­le­ben, zum Beis­piel Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

Eine beson­de­re Epi­so­de sind die Buchs­ta­ben­schildk­röten Tra­che­mys scrip­ta. Vor 2005 gab es dort eine untrag­ba­re Men­ge von ihnen. Ich vers­te­he, dass Schildk­röten für Kin­der zäh­len, aber 30 Schildk­röten in einem Teich sind sicher­lich zu viel. Schildk­röten depo­nie­ren” in den Tei­chen die­je­ni­gen, die sie loswer­den müs­sen. Ich appel­lie­re an alle Inte­res­sier­ten, die Schildk­röten hal­ten möch­ten, ihre Mög­lich­ke­i­ten sorg­fäl­tig abzu­wä­gen. Unter ande­ren Tie­ren gibt es in den Tei­chen hier Frös­che der Gat­tung Rana. Vers­chie­de­ne Arten von See­ro­sen und Lotosb­lu­men sind hier ver­tre­ten – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, Königs­vik­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, Aco­rus, Kal­mus – Cala­mus, Bin­se – Typ­ha mini­ma, Schach­tel­halm – Equ­ise­tum, Sch­wert­li­lie – Iris (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). In der Nähe wächst Bam­bus. An den Rän­dern wach­sen vers­chie­de­ne Zierb­lu­men. In der Nähe wächst Gink­go bilo­ba und ande­re exo­tis­che Bau­mar­ten. Etwa im Jahr 2007 trat das Prob­lem mit Enten auf. Im Lau­fe des Som­mers zogen ein Paar Anas pla­tyr­hyn­chos dau­er­haft in die Tei­che ein. Es schien ziem­lich nett zu sein, aber die Enten pass­ten sich schnell an. Vor allem Tou­ris­ten füt­ter­ten sie, die Enten ver­lo­ren die meis­te Wach­sam­ke­it, und nach einer Wei­le sch­los­sen sich wei­te­re an. Es war kein Prob­lem, zehn Enten in den Tei­chen zu sehen. Mit der Zeit wur­de es jedoch käl­ter, und die Tou­ris­ten hör­ten auf, die Enten in dem Maße zu füt­tern. Die Enten hat­ten sich jedoch bere­its an ihre neue Umge­bung gewöhnt und lie­ßen sich in See­ro­sen und ande­ren Pflan­zen nie­der, die sie zur Ver­fügung hat­ten. Am Ende des Jah­res schien es, dass die Tei­che zers­tört waren.

Eine Reak­ti­on kam – nach einer Wei­le tauch­te Git­ter” auf den Tei­chen auf, das Enten ziem­lich effek­tiv abhielt. Zu die­ser Zeit war es jedoch bere­its etwas spät, und die grünen Tei­le der Pflan­zen wur­den bis auf den Boden heraus­geg­rif­fen. Die See­ro­sen haben glück­li­cher­we­i­se sehr tie­fe Wur­zeln, und im Früh­jahr haben sie sich erholt. Im Früh­jahr des nächs­ten Jah­res hal­fen sie den Tei­chen, indem sie neue See­ro­sen ein­setz­ten, die in Gewächs­hä­u­sern ange­baut wer­den. Im Jahr 2008 tauch­te auch über den See­ro­sen ein Git­ter auf, um Enten zu ver­hin­dern. Ich hal­te das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht bes­ser, Tou­ris­ten und Ein­he­i­mis­che, die Enten füt­tern möch­ten, zu infor­mie­ren und zu erzie­hen? Sch­lie­ßlich auch Fis­che. Im Rah­men des­sen könn­ten die Bäder auch Wer­bung für sich machen. Es sche­int mir ver­nünf­ti­ger zu sein, als höher zu ste­hen und auf Rad­fah­rer und Ska­ter zu war­ten. Draht­git­ter ist eine res­trik­ti­ve Maßnah­me und ziem­lich unschön. Infor­ma­ti­on ist prä­ven­tiv, außer­dem erwec­kt sie einen höhe­ren Ein­druck von Für­sorg­lich­ke­it und Pro­fes­si­ona­li­tät. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fis­che zu füt­tern, aber die Fol­gen sind uner­wün­scht. Außer­dem könn­ten die Bäder neben der Infor­ma­ti­on sichers­tel­len, dass Tou­ris­ten kei­ne Mün­zen in die Tei­che wer­fen, was beson­ders die Vik­to­ria bee­in­träch­tigt. Ich weiß, dass die Bäder inves­tie­ren müss­ten, bin aber über­ze­ugt, dass es sich für die Bäder aus­zah­len würde.


Omlou­vám se za mož­né chy­by v pře­kla­du. Zde je arab­ský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poeci­lia reti­cu­la­ta) ، ومولي (Poeci­lia sphe­nops) ، وسيوف الحاملات (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri) ، وكوي الكارب (Cyp­ri­nus car­pio) وأسماك الذهب (Caras­sius aura­tus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus ، Ore­oc­hro­mis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Tra­che­mys scrip­ta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymp­ha­ea ، Nelum­bo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Cala­mus ، الحبل – Typ­ha mini­ma ، الأرجوان – Equ­ise­tum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas pla­tyr­hyn­chos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 2847

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmlymra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. VáhPovaž­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.


When you ask some­one from Pieš­ťa­ny which moun­tains they con­si­der the­ir own, most often they will tell you Považ­ský Ino­vec. Whi­le the Small Car­pat­hians also have the­ir charm, they are a bit fart­her away. In the case of Považ­ský Ino­vec, howe­ver, you just need to cross the Kra­jin­ský brid­ge, and you can start ascen­ding right into the moun­tains. And the­se are not just any moun­tains — they are infu­sed with his­to­ry. You can find almost all cul­tu­ral lay­ers here, from pre­his­to­ric hun­ters to the ancient Slavs. The­re is a lar­ge con­cen­tra­ti­on of Roma­ne­sque rotun­das, per­haps the lar­gest in Slo­va­kia, and the rem­nants of medie­val cast­les. And tha­t’s not to men­ti­on the beau­ti­ful natu­ral sce­ne­ry and karst caves like Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec is att­rac­ti­ve and inte­res­ting not only in full blo­om but in eve­ry sea­son, inc­lu­ding win­ter. At the time when mists and frosts fall on the lands­ca­pe, and dri­vers begin to com­plain about ris­ky weat­her, somet­hing magi­cal hap­pens in the moun­tains — eve­ry tree, branch, stem, dry leaf, or need­le is cove­red in whi­te crys­tals. It’s the bre­ath of win­ter, which usu­al­ly does­n’t last long. The­re­fo­re, you have to inten­se­ly watch this natu­re play to not miss any detail. The most beau­ti­ful view of the deli­ca­te frost occurs when the sun shi­nes. Howe­ver, it often hap­pens that the sun shi­nes too inten­se­ly, and then the whi­te crys­tals begin to fall and disap­pe­ar, sud­den­ly ending the per­for­man­ce. Luc­ki­ly, you have a came­ra with you to cap­tu­re at least a frac­ti­on of what you saw. At home on the com­pu­ter scre­en, you rea­li­ze that it was not just a pre­lu­de but a rea­li­ty. And then, you might ref­lect on the pla­y­ful­ness and varia­bi­li­ty of nature.

It is a gre­at advan­ta­ge for any town to have its river or moun­tains. Pieš­ťa­ny has both. The Váh River and Považ­ský Ino­vec. And even a litt­le extra — ther­mal hea­ling springs.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Technika, Umenie, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 2178

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 13931413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2014, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže

Fotopark Bratislava

Hits: 5438

20.9. 2014 sa konal ďal­ší Fotopark

Foto­par­ky sú výbor­nou prí­le­ži­tos­ťou na to, aby aj šir­šia verej­nosť vide­la ume­nie. Je to aj dob­rá prí­le­ži­tosť pre vysta­vo­va­te­ľa pre­zen­to­vať svoj pohľad na svet.


On Sep­tem­ber 0.9, 2014, anot­her Pho­to­Park took place.

Pho­to­Parks are an excel­lent oppor­tu­ni­ty for the bro­ader pub­lic to expe­rien­ce art. It also pro­vi­des exhi­bi­tors with a good chan­ce to sho­wca­se the­ir per­spec­ti­ve on the world.


Odka­zy


Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďal­ší roč­ník par­ko­vej výsta­vy foto­gra­fií, kto­ré poria­da FOPA na Tyr­šo­vom náb­re­ží. Až na jed­nu krát­ko­do­bú sil­nú pre­hán­ku to bolo fajn. Počas nej mi síce foto­gra­fie zmok­li, ale neroz­to­pil som sa ani ja, ani fot­ky ;-). Ten­to­krát bol prog­ram bohat­ší napr. o hudob­né vystú­pe­nie bube­ní­kov, o gra­fi­ti die­la, kto­ré sa tvo­ri­li pria­mo na mies­te. V nepo­sled­nom rade sa orga­ni­zá­to­ri posta­ra­li o bage­ty, kto­ré boli naozaj výbor­né, napriek tomu, že boli bale­né a o piv­ko. Vysta­vu­jú­cim a asi orga­ni­zá­to­rom pad­li urči­te vhod. Výbor­ná bola aj širo­ká dis­ku­sia nad vysta­ve­ný­mi foto­gra­fia­mi na kon­ci akcie, aj keď je prav­da, že zača­la prí­liš nesko­ro na to, ako veľ­mi dlho trva­la :-). Obdr­ža­né čest­né uzna­nie za sépi­ové foto­gra­fie slo­ven­skej kra­ji­ny potešilo.


In the year 2011, on June 25, anot­her edi­ti­on of the park pho­tog­rap­hy exhi­bi­ti­on orga­ni­zed by FOPA took pla­ce on Tyr­šo­vo náb­re­žie. Except for a short but inten­se rain sho­wer, it was gre­at. Alt­hough the rain soaked my pho­tog­raphs, neit­her I nor the pic­tu­res mel­ted ;-). This time, the prog­ram was enri­ched with fea­tu­res such as a musi­cal per­for­man­ce by drum­mers and graf­fi­ti art­works cre­a­ted direct­ly on-​site. Last but not least, the orga­ni­zers took care of bagu­et­tes, which were tru­ly deli­ci­ous, des­pi­te being pac­ka­ged, and some beer. This sure­ly ple­a­sed both exhi­bi­tors and, like­ly, the orga­ni­zers them­sel­ves. The wide-​ranging dis­cus­si­on about the exhi­bi­ted pho­tog­raphs at the end of the event was excel­lent, even though it star­ted a bit too late con­si­de­ring how long it las­ted :-). Rece­i­ving an hono­rab­le men­ti­on for sepia-​toned pho­tog­raphs of the Slo­vak lands­ca­pe was a delight­ful recognition.



Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bra­ti­sla­ve Foto­park. Zúčast­nil som sa ho a vybral som naň foto­gra­fie v sépi­ovej for­me z Talian­skych miest. Kon­krét­ne z Bená­tok, Vero­nyPado­vy. A k tomu som pri­dal fot­ky muzi­kant­ské, kto­ré som nafo­til v Ban­skej Štiav­ni­ci. Šlo o čes­kú róm­sku kape­lu Ter­ne Čha­ve. Atmo­sfé­ra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socia­li­zo­vať, tak­že som sa veno­val hlav­ne svo­jim foto­gra­fiám. Spo­koj­ný som odchá­dzal domov o 18-​ej. O Foto­jat­ku som záu­jem nemal, vzhľa­dom na to, že som mal toho dosť a komá­re mojej chu­ti ostať nepri­da­li. Foto­jat­ka bolo pre­mie­ta­nie a dis­ku­sia nad die­la­mi maj­strov foto­gra­fie. Urči­te to bolo zau­jí­ma­vé a pod­net­né, ja som však mal iné záme­ry. Mož­no nabu­dú­ce. Foto­gra­fo­vať samot­nú akciu sa mi veľ­mi nech­ce­lo, pre­to som to troš­ku odflá­kol a pofo­til som tak­mer iba vysta­vo­va­né foto­gra­fie, kto­ré ma zaujali.


On June 19, 2010, Foto­park took pla­ce in Bra­ti­sla­va. I par­ti­ci­pa­ted in it and selec­ted sepia-​toned pho­tog­raphs of Ita­lian cities, spe­ci­fi­cal­ly Veni­ce, Vero­na, and Padua. Addi­ti­onal­ly, I inc­lu­ded pic­tu­res of musi­cians taken in Ban­ská Štiav­ni­ca, fea­tu­ring the Czech Roma band Ter­ne Čha­ve. The atmo­sp­he­re was enjo­y­ab­le. I did­n’t feel like socia­li­zing, so I focu­sed main­ly on my pho­tog­raphs. I left home satis­fied around 6 PM. I was­n’t inte­res­ted in Foto­jat­ko due to having had enough and the mosqu­ito­es not encou­ra­ging me to stay. Foto­jat­ko invol­ved scre­e­nings and dis­cus­si­ons about the works of pho­tog­rap­hy mas­ters. It was cer­tain­ly inte­res­ting and ins­pi­ring, but I had dif­fe­rent inten­ti­ons. May­be next time. I was­n’t par­ti­cu­lar­ly eager to pho­tog­raph the event itself, so I took it easy and cap­tu­red most­ly the exhi­bi­ted pho­tog­raphs that caught my interest.



Rok 2008 21.6.2008 na Tyr­šo­vom náb­re­ží, v Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke uspo­ria­dal Bra­ti­slav­ský foto­k­lub pro­fe­si­oná­lov a ama­té­rov – FOPA par­ko­vú výsta­vu foto­gra­fií – FOTOPARK Šlo o dru­hý roč­ník. Zúčast­nil som sa jej aj ja s desia­ti­mi foto­gra­fia­mi. Bolo to veľ­mi zau­jí­ma­vé stret­nu­tie pre mňa, videl som tvor­bu iných, počul rôz­ne názo­ry a nie­ke­dy s úža­som sle­do­val aj foto­gra­fie, aj rôz­ne reak­cie. Úžas bol aj pozi­tív­ny aj nega­tív­ny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bra­ti­sla­vy priš­li vysta­vo­vať aj ľudia pre mňa zná­mi z Pieš­ťan. Moje foto­gra­fie som nepo­va­žo­val za extra úžas­né ;-), aj vzhľa­dom na to, že som si vybral fot­ky mest­ské­ho až pohľad­ni­co­vé­ho typu. Pote­ši­lo ma, že devia­tim mojim foto­gra­fiám sa ušlo po neja­kom štip­ci. Kaž­dý dostal tri štip­ce, pomo­cou kto­rých mohol pre­ja­viť svoj vkus. Ja som svo­je tri štip­ce dal trom výtvar­ne lade­ných foto­gra­fiám Igo­ra Šper­ku. Veľ­mi sa mi páčia také­to fotografie.


In 2008, on June 21, the Bra­ti­sla­va Pho­toc­lub of Pro­fes­si­onals and Ama­te­urs – FOPA orga­ni­zed a park exhi­bi­ti­on of pho­tog­raphs – FOTOPARK on Tyr­šo­vo náb­re­žie in Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka. It was the second edi­ti­on. I par­ti­ci­pa­ted with ten pho­tog­raphs. It was a very inte­res­ting encoun­ter for me, as I got to see the work of others, heard vari­ous opi­ni­ons, and some­ti­mes wat­ched pho­tog­raphs and reac­ti­ons with ama­ze­ment, both posi­ti­ve and nega­ti­ve :-)). I noti­ced that peop­le I knew from Pieš­ťa­ny also came to exhi­bit at FOTOPARK in Bra­ti­sla­va. I did­n’t con­si­der my pho­tog­raphs excep­ti­onal­ly ama­zing ;-), espe­cial­ly sin­ce I cho­se citys­ca­pe and postcard-​type pho­tos. It ple­a­sed me that my nine pho­tog­raphs rece­i­ved some recog­ni­ti­on. Eve­ry­o­ne was given three tokens to express the­ir tas­te. I allo­ca­ted my three tokens to three artis­ti­cal­ly sty­led pho­tog­raphs by Igor Šper­ka. I real­ly like such photographs.


Rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post