Značka: Peter Kaclík

2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

09/01/202407/03/2024 skala

Vysoké Tatry sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete a tento unikát je vhodné využiť (Peter Kaclík). Rozloha Tatranského národného parku – TANAP‑u, zriadeného na území Tatier v roku 1949, je 738 km². Žije tu viac ako 1 300 druhov fauny a flóry. S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Sneh sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa Tritri montes (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a literatúra do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie Turtul, Turtur, Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha. Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata “Chata pod Rysmi” sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

V najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e‑tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. plesnivec alpínsky – Leontopodium alpinum (e‑tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

The High Tatras are arguably the greatest pride of Slovakia and, in any case, the highest mountain range in the country. They are probably the smallest high mountains in the world, and this uniqueness should be appreciated (Peter Kaclík). The area of the Tatra National Park (TANAP), established in 1949 on the territory of the Tatras, is 738 km². It is home to more than 1,300 species of fauna and flora. Together with the Polish Tatra National Park, TANAP is part of UNESCO’s biosphere reserves (tanap.org). The High Tatras ridge is only 26 km long (vysoketatry.org), with a maximum width of 17 km (Wikipedia). The highest peak in the High Tatras and the entire Slovakia is Gerlachovský štít at an elevation of 2,655 meters above sea level (vysoketatry.org). Of the 35 valleys, the most famous include Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká and Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, and Dolina Kežmarskej Bielej vody. There are 120 mountain lakes in the High Tatras, such as Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, and Wielki Staw Polski. Snow remains here for 200 – 250 days a year, and on some shaded slopes, it doesn’t melt at all. The annual precipitation in the region reaches around 1,600 mm (Wikipedia). Geologically, they are a core mountain range, and the core of the Tatras was formed in the Paleozoic era, in the Carboniferous period, about 210 million years ago (Janák, Plašienka, Petrík). Alpine glaciers had the most significant impact on the relief, reaching up to 14 km on the northern slopes during glacial periods (Wikipedia).

The origin and meaning of the name Tatras are not reliably resolved. Historians attribute it to the inhabitants who settled in the region before the arrival of the Slavs. They derive it from the Aryan word tamtra, tâtra, meaning “dark” or “dim,” attributing a meaning derived from the folk word tatra, referring to stony, barren land. The most likely opinion suggests that the name Tatras comes from the Slavic word trtri, meaning peaks (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). According to vysoke-tatry.info, the designation “tamtra – tatra = brown, dark” is Celtic. The first mention of this name dates back to the year 999, referring to Tritri montes (wikipedia.sk). In 1125, Kosmas’ chronicle already mentions the name Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Polish literature referred to the Tatras as Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry until the first half of the 19^th century. Hungarians used the terms Turtul, Turtur, Tortol, etc., Tátra. Germans referred to them as Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen, etc. (vysoke-tatry.info).

The Tatras’ relief is shaped by watercourses and mountain glaciers. At its largest extent, the glaciers in the High Tatras covered an area of about 15,000 ha. The glacier in Bielovodska dolina was 14 km long and 330 m thick (Houdek, Bohuš, 1976). The Tatras are divided into two sub-ranges: Western Tatras and Eastern Tatras, with Ľaliové sedlo separating them. The Eastern Tatras are further divided into two parts: High Tatras and Belianske Tatras (wikipedia.sk). Bielovodská dolina is the longest valley in the Tatras and is the only alpine-like valley (Bohuš, 1996). The Tatras’ terrain has given rise to numerous caves, with around 330 currently mapped (Houdek, Bohuš, 1976). Glacial lakes in the Tatras, referred to as pleso in Slovakia and staw in Poland, number over 200. The climate is predominantly mountainous to high-mountainous, with a snow cover persisting for 180 to 250 days a year, especially in the highest areas. Windy weather prevails up to 300 days a year, and the southern side often experiences so-called foehn winds, causing avalanches and extensive windthrow. The most suitable period for hiking in the Tatras is autumn when the weather is most stable (wikipedia.sk).

The highest settlement in the Tatras is Štrbské Pleso at an altitude of 1,355 meters above sea level. A cable car leads to Lomnický štít (2,632 m). The highest chalet, “Chata pod Rysmi,” is located at an altitude of 2,250 meters (vysoketatry.org). Other notable chalets include Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (at Skalnaté pleso), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, and Bilíková chata (Wikipedia).

In the highest elevations, chamois and marmots thrive. Tatra chamois (Rupicapra rupicapra tatrica) is a symbol of the High Tatras. Large predators like brown bear, wolf, and lynx also inhabit the forests (vysoketatry.org). In the Tatranská Polianka settlement, an ancient fortified settlement on the so-called Žltá stena was recently discovered. According to this finding, the site was inhabited around the turn of the Common Era. Today, there are sanatoriums in the area, and Czech poet Jiří Wolker underwent treatment here. Hrebienok on the southeast slope of Slavkovský štít is a well-known tourist and ski resort (e‑tatry.szm.com). The symbol of Slovakia is the peak Kriváň. Some other interesting locations include the Small Waterfalls of Studený potok (Peter Kaclík). In the Tatras, around 1,400 species of plants are recorded (wikipedia.sk).

Die Hohen Tatra sind wahrscheinlich der größte Stolz der Slowakei und auf jeden Fall das höchste Gebirge des Landes. Sie sind wahrscheinlich das kleinste Hochgebirge der Welt, und diese Einzigartigkeit sollte geschätzt werden (Peter Kaclík). Die Fläche des Tatra-Nationalparks (TANAP), der 1949 auf dem Gebiet der Tatra eingerichtet wurde, beträgt 738 km². Hier leben mehr als 1.300 Arten von Fauna und Flora. Zusammen mit dem polnischen Tatra-Nationalpark ist der TANAP Teil der UNESCO-Biosphärenreservate (tanap.org). Der Kamm der Hohen Tatra ist nur 26 km lang (vysoketatry.org), bei einer maximalen Breite von 17 km (Wikipedia). Der höchste Gipfel der Hohen Tatra und der gesamten Slowakei ist der Gerlachovský štít mit einer Höhe von 2.655 Metern über dem Meeresspiegel (vysoketatry.org). Von den 35 Tälern sind die bekanntesten Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká und Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina und Dolina Kežmarskej Bielej vody. Es gibt 120 Bergseen in der Hohen Tatra, wie Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko und Wielki Staw Polski. Der Schnee bleibt hier 200 – 250 Tage im Jahr liegen, und auf einigen schattigen Hängen schmilzt er überhaupt nicht. Die jährliche Niederschlagsmenge in der Region beträgt etwa 1.600 mm (Wikipedia). Geologisch gesehen handelt es sich um ein Kerngebirge, und der Kern der Tatra entstand im Paläozoikum, im Karbon vor etwa 210 Millionen Jahren (Janák, Plašienka, Petrík). Alpengletscher hatten den größten Einfluss auf das Relief und erreichten während der Eiszeiten bis zu 14 km an den Nordhängen (Wikipedia).

Der Ursprung und die Bedeutung des Namens Tatras sind bisher nicht zuverlässig geklärt. Historiker schreiben ihn den Bewohnern zu, die sich in der Region niederließen, noch bevor die Slawen kamen. Sie leiten ihn von dem arischen Wort tamtra, tâtra ab, was “dunkel” oder “düster” bedeutet, und schreiben ihm eine Bedeutung vom Volksausdruck tatra zu, der eine steinige, unfruchtbare Erde bedeutet. Die wahrscheinlichste Meinung legt nahe, dass der Name Tatras aus dem slawischen Wort trtri stammt, was Gipfel bedeutet (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Laut vysoke-tatry.info ist die Bezeichnung “tamtra – tatra = braun, dunkel” keltisch. Die erste Erwähnung dieses Namens stammt aus dem Jahr 999 und bezieht sich auf Tritri montes (wikipedia.sk). Im Jahr 1125 erwähnt die Chronik von Kosmas bereits den Namen Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Die polnische Literatur bezeichnete die Tatra bis zur ersten Hälfte des 19. Jahrhunderts als Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Ungarn verwendeten die Begriffe Turtul, Turtur, Tortol usw., Tátra. Die Deutschen nannten sie Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen usw. (vysoke-tatry.info).

Das Relief der Tatras wird von Wasserläufen und Berggletschern geformt. In ihrer größten Ausdehnung bedeckten die Gletscher in den Hohen Tatra eine Fläche von etwa 15.000 ha. Der Gletscher in Bielovodska dolina war 14 km lang und 330 m dick (Houdek, Bohuš, 1976). Die Tatra ist in zwei Teilgebiete unterteilt: Westtatra und Osttatra, wobei Ľaliové sedlo sie voneinander trennt. Die Osttatra ist weiter in zwei Teile unterteilt: Hohe Tatra und Belianske Tatras (wikipedia.sk). Bielovodská dolina ist das längste Tal in der Tatra und das einzige alpinartige Tal (Bohuš, 1996). Auf dem Gebiet der Tatra gibt es aufgrund der Wassereinwirkung viele Höhlen, von denen derzeit etwa 330 kartiert sind (Houdek, Bohuš, 1976). Gletscherseen in den Tatra, in der Slowakei Pleso und in Polen Staw genannt, gibt es über 200. Das Klima ist überwiegend gebirgig bis hochgebirgig, wobei eine Schneedecke für 180 bis 250 Tage im Jahr, besonders in den höchsten Gebieten, bestehen bleibt. Windiges Wetter herrscht bis zu 300 Tagen im Jahr vor, und auf der Südseite treten häufig sogenannte Föhnwinde auf, die Lawinen und ausgedehnte Windwürfe verursachen. Die günstigste Zeit für Wanderungen in der Tatra ist der Herbst, wenn das Wetter am stabilsten ist (wikipedia.sk).

Die höchste Siedlung in der Tatra ist Štrbské Pleso auf einer Höhe von 1.355 Metern über dem Meeresspiegel. Eine Seilbahn führt zum Lomnický štít (2.632 m). Die höchste Hütte, “Chata pod Rysmi”, befindet sich auf einer Höhe von 2.250 Metern (vysoketatry.org). Weitere bekannte Hütten sind Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (am Skalnaté pleso), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata und Bilíková chata (Wikipedia).

In den höchsten Lagen leben Gämsen und Murmeltiere. Die Tatra-Gämse (Rupicapra rupicapra tatrica) ist ein Symbol der Hohen Tatra. Große Raubtiere wie Braunbär, Wolf und Luchs bewohnen ebenfalls die Wälder (vysoketatry.org). In der Siedlung Tatranská Polianka wurde vor kurzem eine antike befestigte Siedlung an der sogenannten Žltá stena entdeckt. Nach dieser Entdeckung war der Ort um die Zeitenwende besiedelt. Heute gibt es hier Sanatorien, und der tschechische Dichter Jiří Wolker wurde hier behandelt. Hrebienok am Südosthang des Slavkovský štít ist ein bekannter Touristen- und Skiresort (e‑tatry.szm.com). Das Symbol der Slowakei ist der Gipfel Kriváň. Einige andere interessante Orte sind die Kleinen Wasserfälle des Studený potok (Peter Kaclík). In der Tatra sind rund 1.400 Pflanzenarten verzeichnet (wikipedia.sk).

Vysoké Tatry są prawdopodobnie największym dumą Słowacji. W każdym razie są najwyższym pasmem górskim na Słowacji. To prawdopodobnie najmniejsze góry na świecie, a ta unikalność zasługuje na wykorzystanie (Peter Kaclík). Powierzchnia Tatrzańskiego Parku Narodowego – TANAP‑u, utworzonego na terenie Tatr w 1949 roku, wynosi 738 km². Żyje tu ponad 1300 gatunków fauny i flory. Wspólnie z polskim Tatrzańskim Parkiem Narodowym, TANAP jest częścią rezerwatów biosfery UNESCO (tanap.org). Grzbiet Wysokich Tatr ma zaledwie 26 km długości (vysoketatry.org), a jego maksymalna szerokość wynosi 17 km (Wikipedia). Najwyższym szczytem Wysokich Tatr i całej Słowacji jest Gerlachovský štít, osiągający wysokość 2655 metrów nad poziomem morza (vysoketatry.org). Spośród 35 dolin najbardziej znane to Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká i Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. W Tatrach Wysokich znajduje się 120 stawów, takich jak Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Śnieg utrzymuje się tu przez 200 – 250 dni w roku, w niektórych zacienionych miejscach nie topnieje wcale, a roczna suma opadów wynosi około 1600 mm (Wikipedia). Geologicznie są to góry pierwotne, jądro Tatr kształtowało się w paleozoiku, w karbonie, około 210 milionów lat temu (Janák, Plašienka, Petrík). Na rzeźbę terenu miały główny wpływ lodowce alpejskie, które w epoce lodowcowej sięgały nawet 14 km na północnych stokach (Wikipedia).

Pochodzenie i znaczenie nazwy Tatr nie zostało dotąd jednoznacznie rozwiązane. Historycy przypisują ją mieszkańcom, którzy zamieszkiwali nasze tereny jeszcze przed przybyciem Słowian. Wywodzą ją od arijskiego słowa tamtra, tâtra, oznaczającego „ciemny” lub „mroczny”, przypisują mu znaczenie zaczerpnięte z ludowego słowa tatra w sensie kamienistej, jałowej ziemi. Najbardziej prawdopodobnym zdaniem może być, że nazwa Tatry pochodzi od słowiańskiego słowa trtri, oznaczającego „kamienne” (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Według wysoke-tatry.info określenie “tamtra – tatra = kasztanowy, ciemny” jest celtyckie. Pierwsza wzmianka o tej nazwie pochodzi z roku 999, wspomina o Tritri montes (wikipedia.sk). W 1125 roku w Kronice Kosmasa już wspomina się o nazwie Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Polska literatura i literatura do pierwszej połowy XIX wieku nazywała Tatry jako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Węgrzy używali nazwy Turtul, Turtur, Tortol itp., Tátra. Niemcy nazywali je Karpaty, Góry Śnieżne, Karpaty Centralne itp. (vysoke-tatry.info).

Rzeźba Tatr to dzieło cieków wodnych i górskich lodowców. W czasie największego rozwoju lodowce w Wysokich Tatrach miały powierzchnię około 15 000 ha. Lodowiec w Dolinie Bielovodskiej miał 14 km długości i 330 m grubości (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologiczna jednostka Tatr dzieli się na dwie podjednostki: Tatry Zachodnie i Tatry Wschodnie. Przełęcz Łalowe oddziela Tatry Zachodnie od Wschodnich. Tatry Wschodnie dzielą się na dwie części: Wysokie Tatry i Tatry Bielskie (wikipedia.sk). Dolina Bielovodská to najdłuższa dolina Tatr i jedyna o alpejskim charakterze (Bohuš, 1996). Na obszarze Tatr, pod wpływem wody, powstało wiele jaskiń, obecnie zmapowano ich około 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jeziora polodowcowe w Tatrach mają swoje własne nazwy, na Słowacji to pleso, a w Polsce staw. Jest ich w Tatrach ponad 200. Klimat jest przeważnie górski do wysokogórskiego, pokrywa śnieżna utrzymuje się przez 180, w dolinach nawet do 250 dni w roku. Wiatrowa pogoda występuje nawet przez 300 dni w roku. Na południowym stoku często występują tzw. wiatry opadowe, powodujące zawroty głowy i rozległe przewroty drzew. Najlepszym okresem na wspinaczkę turystyczną w Tatrach jest jesień, gdy pogoda jest najstabilniejsza (wikipedia.sk).

Najwyżej położoną osadą w Tatrach jest Štrbské Pleso, leżące na wysokości 1355 nad poziomem morza. Na Lomnický štít (2632 m) prowadzi kolejka linowa. Najwyżej położonym schroniskiem “Chata pod Rysmi” znajduje się na wysokości 2250 metrów (vysoketatry.org). Oprócz niego istnieje wiele innych, na przykład Chaty Téryego, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

W najwyższych partiach żyją kozice i świstaki. Kozica górska tatranska Rupicapra rupicapra tatrica jest symbolem Wysokich Tatr. W lasach żyją także nasze duże drapieżniki: niedźwiedź, wilk, ryś (vysoketatry.org). W osadzie Tatranská Polianka niedawno odkryto pradawne umocnione osiedle na tzw. Żółtej ścianie. Według tego miejsce było zamieszkane na przełomie naszej ery. Dziś znajdują się tu sanatoria, leczył się tu również czeski poeta Jiří Wolker. Popularnym ośrodkiem turystycznym i narciarskim jest Hrebienok na południowo-wschodnim zboczu Slavkovského štítu (e‑tatry.szm.com). Symbolem Słowacji jest szczyt Kriváň. Kilka innych interesujących miejsc to Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). W Tatrach rejestrujemy około 1400 gatunków roślin (wikipedia.sk).

Belianske Tatry to wschodnia część Wysokich Tatr. Ten 14 km długi grzbiet wapienny leży prawie prostopadle do głównego grzbietu Wysokich Tatr. Uważane są za najpiękniejszą i przyrodniczo najbogatszą część, rośnie tu m.in. stokrotka alpejska – Leontopodium alpinum (e‑tatry.szm.com). Do popularnych miejsc należy Jaskinia Beliańska.

Niektoré príspevky

Odkazy

Ján Melich, 1902: Szláv jövevényszavaink (Zo slovanských jazykov prevzaté slová), Nyelvtud. közlemények
Samo Czambel, 1906: Slovenská reč I.
Václav Chaloupecký, 1923: Staré Slovensko
František Kele, Milan Lučanský, 2001: Tatry, Knižní klub, Praha
Ivan Houdek, Ivan Bohuš, 1976: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava
Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80−967522−7−8
Marián Janák, Dušan Plašienka, Igor Petrík – Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians: Tectonometamorphic Records of Variscan and Alpine Oorogeny
tatry.nfo.sk
vysoke-tatry.info
tanap.sk
tatry.cz
portaltatra.sk
Vysoké Tatry FB
Vysoké Tatry na Facebooku
Wikipedia
Wikipedia

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, 2015, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Organizmy, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

12/01/202330/03/2024 skala

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk). Adamovské jazerá sú ojedinelým príkladom spolužitia príroda a človeka. Je len málo mieste, kde môžete nahliadnuť do sveta vtáctva z takej bezprostrednej blízkosti. Desaťročia tu človek a vtáky žijú vedľa seba (Informačná tabuľa).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa).

V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

The Adamov Lakes are located at the 85^th river kilometer of the Morava River. They provide opportunities for fishing, summer recreation, and swimming. There are three ports here, and two boats operate. From the Gbely Adamov port, you can sail to České Tvrdonice. The Adamov Lakes consist of two gravel pits, thus they are artificially created water areas. Since 1969, gravel mining has been taking place on the western side of the larger northern gravel pit. There are 13 islands in the southern part, where more than 80 species of birds nest. Once there were wetlands here, but they disappeared due to the regulation of the Morava River. The town of Gbely recently renovated beaches, parking areas, planted trees and shrubs, built showers, washrooms, and social facilities. Adamov is a district of the town of Gbely. The Adamov Lakes are a unique example of coexistence between nature and humans. There are few places where you can observe birdlife from such close proximity. For decades, humans and birds have been living side by side here.

The Adamov Lakes are among the most significant ornithological sites in Záhorie. They are an important migration stopover and resting place for geese. The lakes are part of the Morava Protected Bird Area. Almost half of the breeding population of wild geese (Anser anser) in Slovakia nests here. They stay here from February to July. The black-headed gull (Larus ridibundus) has the largest colony in Záhorie. The common tern (Sterna hirundo) also settles on islands without high vegetation. In March and April, the spring migration of ducks peaks here. The Eurasian coot (Fulica atra) is almost entirely black. The red-crested pochard (Netta rufina) considers the lakes one of the northernmost breeding sites. Other species include the great crested grebe (Podiceps cristatus), the sand martin (Riparia riparia), the white wagtail (Motacilla alba), the white-tailed eagle (Haliaeetus albicilla), the northern pintail (Anas acuta), the mallard (Anas platyrhynchos), the smew (Mergus albellus), the common goldeneye (Bucephala clangula), the Eurasian hoopoe (Upupa epops), the grey heron (Ardea cinerea), the black-crowned night heron (Nycticorax nycticorax), the bearded reedling (Panurus biarmicus), the bluethroat (Luscinia svecica), the sandpipers, and the wagtails. In mid-November, large flocks of geese fly here. From the north, the greater white-fronted goose (Anser albifrons) and the bean goose (Anser fabalis) arrive. The northern lapwing (Vanellus vanellus) nests around the lakes.

In 2009, the town of Gbely built an eight-meter-high wooden lookout tower here. Locals call it “ávéháčka,” meaning the Adamov bird lookout (infoglobe.sk). The lookout offers a very good view not only of bird colonies and the surrounding area but also, especially in the winter months, of the distant Little Carpathians, White Carpathians, and Pavlov Hills (Pálava) (ubytujemsa.sk). I go to the Adamov Lakes quite often, including for swimming. Sometimes I stop here on my way from Moravia. The buffet – refreshment facility, which I quickly grew fond of, is interesting. In summer, there are quite a few people here, but it’s still tolerable, and I haven’t had any parking problems yet (Peter Kaclík).

Die Adamov-Seen befinden sich am 85. Flusskilometer der March. Sie bieten Möglichkeiten zum Angeln, Sommererholung und Schwimmen. Es gibt drei Häfen hier, und zwei Boote verkehren. Vom Hafen Gbely Adamov aus können Sie nach České Tvrdonice fahren. Die Adamov-Seen bestehen aus zwei Kiesgruben, sie sind also künstlich geschaffene Wasserflächen. Seit 1969 wird auf der Westseite der größeren nördlichen Kiesgrube Kies abgebaut. Im Süden gibt es 13 Inseln, auf denen mehr als 80 Vogelarten brüten. Früher gab es hier Feuchtgebiete, die jedoch aufgrund der Regulierung der March verschwanden. Die Stadt Gbely hat vor kurzem Strände, Parkplätze renoviert, Bäume und Sträucher gepflanzt, Duschen, Waschräume und soziale Einrichtungen gebaut. Adamov ist ein Stadtteil der Stadt Gbely. Die Adamov-Seen sind ein einzigartiges Beispiel für das Zusammenleben von Natur und Menschen. Es gibt nur wenige Orte, an denen Sie die Vogelwelt aus solch unmittelbarer Nähe beobachten können. Seit Jahrzehnten leben Menschen und Vögel hier Seite an Seite.

Die Adamov-Seen gehören zu den bedeutendsten ornithologischen Stätten in Záhorie. Sie sind ein wichtiger Rast- und Übernachtungsort für Gänse. Die Seen sind Teil des geschützten Vogelgebiets Morava. Fast die Hälfte der Brutpopulation von Wildgänsen (Anser anser) in der Slowakei brütet hier. Sie bleiben hier von Februar bis Juli. Die Lachmöwe (Larus ridibundus) hat die größte Kolonie in Záhorie. Auch die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) siedelt auf Inseln ohne hohe Vegetation. Im März und April erreicht die Frühjahrswanderung von Enten hier ihren Höhepunkt. Die Blasshühner (Fulica atra) sind fast vollständig schwarz. Die Krickente (Netta rufina) betrachtet die Seen als einen der nördlichsten Brutplätze. Zu den weiteren Arten gehören der Haubentaucher (Podiceps cristatus), der Uferschwalben (Riparia riparia), die Bachstelze (Motacilla alba), der Seeadler (Haliaeetus albicilla), die Spiessente (Anas acuta), die Stockente (Anas platyrhynchos), die Zwergsäger (Mergus albellus), die Schellente (Bucephala clangula), der Wiedehopf (Upupa epops), der Fischreiher (Ardea cinerea), die Nachtreiher (Nycticorax nycticorax), der Bartmeise (Panurus biarmicus), die Blaukehlchen (Luscinia svecica), die Watvögel und die Stelzenläufer. Mitte November fliegen hier große Gänseherden ein. Aus dem Norden kommen die Blässgänse (Anser albifrons) und die Saatgänse (Anser fabalis). In der Umgebung der Seen brüten Kiebitze (Vanellus vanellus).

Im Jahr 2009 baute die Stadt Gbely hier einen acht Meter hohen hölzernen Aussichtsturm. Die Einheimischen nennen ihn “ávéháčka”, was bedeutet Adamov Vogel-Aussichtsturm (infoglobe.sk). Der Aussichtsturm bietet nicht nur einen sehr guten Blick auf Vogelkolonien und die Umgebung, sondern auch, besonders in den Wintermonaten, auf die entfernten Kleinen Karpaten, Weißen Karpaten und Pavlov Hills (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ich gehe ziemlich oft zu den Adamov-Seen, auch zum Schwimmen. Manchmal halte ich hier auf meinem Weg von Mähren an. Das Buffet – Erfrischungseinrichtung, die ich schnell liebgewonnen habe, ist interessant. Im Sommer gibt es hier ziemlich viele Leute, aber es ist noch erträglich, und ich hatte hier noch keine Parkprobleme (Peter Kaclík).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Divoké živorodky

20/09/202115/03/2024 skala

Členovia KDŽ – Klubu divokých živorodiek (13)

Chované druhy prítomnosti a minulosti (87):

Alfaro cultratus
Allodontichthys zonistius
Allotoca catarinae
Allotoca dugesii
Allotoca goslinei
Ameca splendens
Ataeniobus toweri
Belonesox belizanus
Brachyrhapis rhabdophora
Chapalichthys peraticus
Cnesterodon decemmaculatus
Cnesterodon raddai
Dermogenys pusillus
Flexipenis vittatus
Gambusia affinis
Gambusia holbrooki
Gambusia krumholzi
Gambusia sexradiata
Gambusia sp.
Girardinichthys multiradiatus
Girardinus denticulatus
Girardinus falcatus
Girardinus metallicus
Goodea atripinnis
Heterandria formosa
Characodon audax
Characodon lateralis
Illyodon furcidens
Illyodon whitei
Illyodon xantusi

Jenynsia multidentata
Jenynsia sp.
Limia dominicensis
Limia melanogaster
Limia nigrofasciatus
Limia perugiae
Limia tridens
Limia vittata
Micropoecilia bifurca
Micropoecilia picta
Neoheterandria cana
Neoheterandria elegans
Nomorphamphus liemi liemi
Phalichthys pittieri
Phalichthys tico
Phallichthys amates
Phallichthys quadripunctatus
Phalloceros caudimaculatus
Phalloceros caudimaculatus reticulatus
Phalloptychus januarius
Poecilia caucana
Poecilia cf. butleri /sphenops
Poecilia dauli
Poecilia gilli
Poecilia heterandria
Poecilia chica
Poecilia kl. formosa
Poecilia mexicana
Poecilia reticulata
Poecilia velifera

Poecilia vivipara
Poecilia wingei
Poecilia wingei silver
Poeciliopsis prolifica
Poeciliopsis viriosa
Priapella compressa
Priapella intermedia
Priapella olmecae
Skiffia bilineata
Skiffia multipunctata
Xenoophorus captivus
Xenotaenia resolanae
Xenotoca eiseni
Xenotoca eiseni “San Marcos”
Xenotoca variata
Xiphophorus cortezi
Xiphophorus evelynae
Xiphophorus maculatus
Xiphophorus meyeri
Xiphophorus montezumae
Xiphophorus nezahualcoyotl
Xiphophorus pygmaeus
Xiphophorus signum
Xiphophorus variatus
Xiphophorus xiphidium
Zoogoneticus quitzeoensis
Zoogoneticus tequila

Odkazy

Divoké živorodky v Poľsku

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Akcie, Akvaristika, Časová línia, Ľudia

Stretnutia akvaristov

12/09/202107/03/2024 skala

História stretnutí sa začala písať v lete 2001 na vtedajšej www.akvarium.sk. Prebiehali v Prešporskej kúrii v Bratislave. 11.06.2003 jeden z členov fóra akva.sk – azet inicioval myšlienke diskutovať aj zoči voči a nielen na fóre prostredníctvo Internetu. Medzitým pretieklo v Dunaji veľa vody a Bratislava sa stala miestom mnohých stretnutí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väčšine z nich som sa aj zúčastnil. Po istom čase som začal evidovať, aby som zhruba vedel koľko ľudí chodí na tieto stretnutia. Zúčastnilo sa ich celkovo možno až dvesto akvaristov a iných chovateľov, manželiek apod. Predovšetkým z Bratislavy, ale aj z okolia, niekoľkokrát dokonca z Nitry. Výborné je, že k nám neustále prichádzali noví a noví a to ako z radov mladých akvaristov, tak aj z tých skúsených. Dúfam, že sa nám podarilo naozaj osloviť veľa ľudí, o čom svedčí aj skladba chovateľov a akvaristov na stretnutiach. Stretávali sme sa najmä v Smichovskej perle na Špitálskej, v Rakete pri Draždiaku a na konci môjho pôsobenia v Prešporskej kúrii.

Aj v súčasnosti sa stretnutia robia, momentálne “U Očka”. Dôležitou vecou je, že sme neoslovili len Bratislavu, že sa nestretávame len v Bratislave, ale aj Košice, kde sa stretnutia konajú takmer tak dlho ako v Bratislave. Okrem toho sa tieto aktivity množia v Bánovciach nad Bebravou, v Nitre, v Leviciach, v Poprade, v Žiline, v Dubnici nad Váhom, v Trenčíne, v Banskej Bystrici.

The history of meetings began to be written in the summer of 2001 on the then www.akvarium.sk. They took place at the Prešporáček Palace in Bratislava. On June 11, 2003, one of the forum members on akva.sk – azet initiated the idea of discussing face-to-face, not just on the forum via the Internet. Since then, a lot of water has flowed in the Danube, and Bratislava has become the venue for many meetings. By January 1, 2008, there were probably already around 200 of them. I participated in most of them. After a while, I started keeping records to have a rough idea of how many people attend these meetings. A total of maybe two hundred aquarists and other breeders, spouses, etc., attended them, mainly from Bratislava but also from the surrounding areas, and several times even from Nitra. It’s excellent that new people kept coming, both young and experienced aquarists. I hope we managed to reach many people, as evidenced by the diverse composition of breeders and aquarists at the meetings. We met mainly at Smichovska Perla on Špitálska, at Raketa near Draždiak, and towards the end of my time, at Prešporáček Palace.

Meetings are still happening today, currently at “U Očka.” Importantly, we didn’t only engage Bratislava; we don’t only meet there but also in Košice, where meetings have been taking place for almost as long as in Bratislava. Besides, these activities are growing in Bánovce nad Bebravou, Nitra, Levice, Poprad, Žilina, Dubnica nad Váhom, Trenčín, and Banská Bystrica.

Klub.akva.sk

Bol som nejaký čas členom akvaristického klubu, ktorý nesie meno KLUB.AKVA.SK. Neskôr som sa nezhodol s praktikami v klube a rozhodol som sa s tým ďalej nebojovať. Avšak styk s mnohými akvaristami z tej doby stále mám.

I was a member of an aquarium club called KLUB.AKVA.SK for some time. Later, I disagreed with the practices in the club and decided not to continue fighting against them. However, I still maintain contact with many aquarists from that time.

Prednáška Norberta Dokoupila

KLUB.AKVA.SK zorganizoval 6.9.2006 v Dome kultúry Ružinov akvaristickú prednášku Norberta Dokoupila „Nielen o živorodkách“. Zúčastnilo sa jej 50 – 60 ľudí. Pán Dokoupil rozprával o sfarbení rýb, o tom akými farbivami ryby disponujú. Po prednáške prebehla diskusia, kde sme sa napr. pýtali, prečo ryby nebývajú zelené. Položili sme pánovi Dokoupilovi asi päť otázok, jednu z nich aj prítomný Miro Rusko. Aj mimo oficiálneho programu sa živo diskutovalo a verím, že mnohí z nás využili príležitosť prehodiť zopár viet so svojimi kolegami. Po prednáške sa uskutočnila ustanovujúca schôdza, na ktorej sa volil výbor klubu a revízna komisia. Zvolený výbor: Branislav Barčin, Norman Durný, Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter Kaclík, Ivan Vyslúžil. Revízna komisia: Milo Pešek, Ľubomír Holubčík. Priebeh prednášky máme zaznamenaný prostredníctvom kamery a ja som zachytával dej fotoaparátom, aby som vám priblížil atmosféru, ktorá v DK Ružinov 6.9.2006 vládla.

Lecture by Norbert Dokoupil

On September 6, 2006, the CLUB.AKVA.SK organized an aquarium lecture at the Ružinov Cultural Center by Norbert Dokoupil titled “Not Only About Livebearers.” Approximately 50 – 60 people attended the event. Mr. Dokoupil discussed the coloring of fish and the pigments that fish possess. Following the lecture, there was a discussion where questions were raised, such as why fish are not green. About five questions were posed to Mr. Dokoupil, including one from Miro Rusko. Even outside the official program, lively discussions took place, and many of us took the opportunity to exchange thoughts with our colleagues. After the lecture, the inaugural meeting was held, during which the club committee and audit commission were elected. The elected committee members were Branislav Barčin, Norman Durný, Markéta Rejlková, Vladimír Volf, Martin Haláč, Peter Kaclík, and Ivan Vyslúžil. The audit commission consisted of Milo Pešek and Ľubomír Holubčík. The course of the lecture was recorded via camera, and I captured the events with a camera to provide you with a glimpse of the atmosphere at the Ružinov Cultural Center on September 6, 2006.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Akcie, Akvaristika, Časová línia, Reportáže

Školenia posudzovateľov akváriových rýb

11/09/202107/03/2024 skala

Rok 2008 – Autori textu: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Cez druhý marcový víkend (8. 3. – 9. 3. 2008) usporiadal Slovenský zväz chovateľov školenie posudzovateľov akváriových rýb. Organizačne školenie pripravil Klub chovateľov živorodých rýb. Školenie malo aj medzinárodné zastúpenie. Okrem slovenských posudzovateľov sa ho zúčastnili aj posudzovatelia z Poľska a Čiech. O program sa staral predovšetkým Marián Stieranka a Milan Vetrák – domáci Banskobystričania. Celkový počet účastníkov bol 21. Prítomní boli aj dvaja noví adepti z Bratislavy – Miloslav Pešek a Pavol Sedlák. Český klub Guppy zastupoval Jiří Hřivňák a Jaroslav Baleja. Za poľskú organizáciu KPR prišli Boguslaw Micinski a za PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski a Alfred Górny. Na začiatku sme sa oboznámili s niektorými novinkami v IKGH. Ocenili sme jednotlivých chovateľov, ktorí sa umiestnili v minuloročných súťažiach. Môžem sa pochváliť, že najúspešnejší chovateľ cestoval v rovnakom aute na školenie ako ja ;-). Čo znalejší, nemusíte dlho váhať, stal sa ním aj v roku 2007 Ivan Vyslúžil . Vari chvalabohu, že nechová aj Xiphophorus variatus, potom by pobral asi aj ceny pre variatusky ;-).

Prvá prednáška, resp. skôr cvičenie bolo venované bodovým hodnoteniam v kategórii Guppy. Tendencia, ku ktorej nás na školení viedol Marián bola taká, aby sme si dávali väčší pozor pri bodovaní veľkostných parametrov kolekcií (dĺžka tela, chrbtovej a chvostovej plutvy), ktoré sa nemerajú, ale odhadujú. Uviedol, že oko chovateľa je veľmi špecifické. Mali sme k dispozícii prehľad individuálnych hodnotení jednotlivých posudzovateľov z dvoch výstav zorganizovaných v minulých rokoch. V druhej prezentácii sme sa venovali možným problémom pri posudzovaní kategórie Guppy párov z pohľadu farebnej jednotnosti kolekcie. Na jednotlivých slajdoch sme videli najprv samičku a snažili sme sa uhádnuť sfarbenie samca. Občas to viedlo k polemike, či samec vôbec patrí ku samičke. V poobedňajších hodinách sme po skupinách posudzovali dve kolekcie Xiphophorus helleri, dva páry Poecilia reticulata a jednu kolekciu Guppy triá. Posudzovanie bolo skúšobné a v konečnom dôsledku malo viesť k porovnaniu individuálnych posúdení jednotlivých posudzovateľov. Miestami bolo veľmi rušné, viedli sa dlhé, niekedy aj hlučnejšie rozpravy, ktoré som zachytil fotoaparátom. V nedeľu sme mohli vďaka Martinovi Fodorovi jednotlivé hodnotenia porovnať. Martin jednotlivé bodovacie lístky zapísal do počítača. Možnosť takéhoto veľkého porovnania je možná iba na podobnom stretnutí posudzovateľov. Poznamenávam, že pre mňa je samotný akt posudzovania veľmi zaujímavý. Posudzovali sme anonymne, ale za seba môžem povedať, že som zo sebou celkom spokojný :-). Odovzdal som šesť bodovacích lístkov a uletel som do krajných hodnotení iba raz. Jednému páru mečoviek som nadelil 96 bodov zo 100 možných. Určite prospešná bola v závere školenia aj široká diskusia k problematike posudzovania bojovníc a k prípadnej možnosti vytvorenia jednotného štandardu pre ich posudzovanie v Európe. Najmä poľská strana prejavila veľký záujem o stretnutie širšieho počtu účastníkov na jednom mieste v tejto otázke. Organizátori sa o nás dobre postarali, dostali sme najesť, napiť, mali sme kde spať. Vzájomne sme sa obohatili, nálada na školení bola výborná. Keďže spomedzi nás sú dvaja posudzovatelia majitelia miestnych akvaristík, tak sme ich viackrát navštívili. V sobotu večer sme sa spolu vybrali trochu zabaviť. V nedeľu na obed školenie skončilo a my sme sa pobrali domov. Ryby sa nám nezunovali, tak sme sa cestou späť zastavili u dvoch chovateľov.

Year 2008 – Authors of the text: Peter Kaclík, Marián Stieranka

During the second weekend of March (8^th – 9^th March 2008), the Slovak Association of Fish Breeders organized a training for aquarium fish judges. The organizational training was prepared by the Livebearer Breeders Club. The training also had international representation, with judges from Slovakia, Poland, and the Czech Republic participating. The program was primarily managed by Marián Stieranka and Milan Vetrák – local enthusiasts from Banská Bystrica. The total number of participants was 21, including two new enthusiasts from Bratislava – Miloslav Pešek and Pavol Sedlák. The Czech Guppy Club was represented by Jiří Hřivňák and Jaroslav Baleja. From the Polish organizations, Boguslaw Micinski represented KPR, and Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski, and Alfred Górny represented PTAT.

At the beginning, we familiarized ourselves with some of the novelties in IKGH (International Congress of Guppy Holders). We appreciated individual breeders who excelled in the previous year’s competitions. I can brag that the most successful breeder traveled to the training in the same car as me ;-). For those in the know, there’s no need to hesitate; in 2007, it was indeed Ivan Vyslúžil. Fortunately, he doesn’t breed Xiphophorus variatus; otherwise, he might have taken home prizes for variatus ;-).

The first lecture, or rather exercise, focused on scoring in the Guppy category. The trend led by Marián during the training was to pay more attention to scoring the size parameters of collections (body length, dorsal and tail fins), which are not measured but estimated. He pointed out that the breeder’s eye is very specific. We had an overview of individual evaluations from two exhibitions organized in previous years. In the second presentation, we discussed possible problems in judging Guppy pairs from the perspective of color uniformity in the collection. On each slide, we first saw a female, and we tried to guess the coloration of the male. Sometimes this led to debates about whether the male really belonged to the female. In the afternoon, we judged two collections of Xiphophorus helleri, two pairs of Poecilia reticulata, and one collection of Guppy trios in groups. The judging was a trial and, in the end, was supposed to lead to a comparison of individual assessments by different judges. It was sometimes very busy, with long and sometimes noisy discussions, which I captured with my camera. On Sunday, thanks to Martin Fodor, we could compare individual assessments. Martin recorded the individual score sheets on the computer. Such a comprehensive comparison is only possible at a meeting of judges. I note that the act of judging itself is very interesting for me. We judged anonymously, but I can say that I am quite satisfied with myself :-). I submitted six score sheets and deviated from extreme ratings only once. I awarded 96 out of 100 possible points to one pair of swordtails. The concluding discussion on the assessment of Betta fish and the possibility of creating a uniform standard for their evaluation in Europe was certainly beneficial. Especially the Polish side showed great interest in gathering a larger number of participants in one place to discuss this issue. The organizers took good care of us, providing food, drinks, and accommodation. We enriched each other, and the atmosphere during the training was excellent. As two judges among us own local aquarium stores, we visited them several times. On Saturday evening, we went out together for some entertainment. On Sunday, after lunch, the training ended, and we headed home. The fish didn’t get bored; on the way back, we stopped at two breeders.

Jahr 2008 – Autoren des Textes: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Während des zweiten Märzwochenendes (8. 3. – 9. 3. 2008) organisierte der Slowakische Verband der Fischzüchter ein Training für Aquarienfisch-Richter. Die organisatorische Schulung wurde vom Club der Lebendgebärenden Fischzüchter vorbereitet. Das Training hatte auch internationale Vertretung, mit Richtern aus der Slowakei, Polen und der Tschechischen Republik. Das Programm wurde hauptsächlich von Marián Stieranka und Milan Vetrák organisiert – lokalen Enthusiasten aus Banská Bystrica. Die Gesamtzahl der Teilnehmer betrug 21, darunter zwei neue Enthusiasten aus Bratislava – Miloslav Pešek und Pavol Sedlák. Der tschechische Guppy Club wurde von Jiří Hřivňák und Jaroslav Baleja vertreten. Von den polnischen Organisationen repräsentierte Boguslaw Micinski KPR, und Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski und Alfred Górny repräsentierten PTAT.

Zu Beginn machten wir uns mit einigen Neuheiten in der IKGH (Internationaler Kongress der Guppy-Halter) vertraut. Wir würdigten einzelne Züchter, die in den Wettbewerben des letzten Jahres herausragten. Ich kann prahlen, dass der erfolgreichste Züchter mit mir im selben Auto zum Training fuhr ;-). Für Kenner war es klar: Im Jahr 2007 war es tatsächlich Ivan Vyslúžil. Glücklicherweise züchtet er keine Xiphophorus variatus; sonst hätte er wahrscheinlich auch Preise für Variatus gewonnen ;-).

Der erste Vortrag, oder eher die Übung, konzentrierte sich auf die Punktebewertung in der Guppy-Kategorie. Der Trend, den uns Marián während des Trainings vorgab, bestand darin, bei der Bewertung der Größenparameter von Sammlungen (Körperlänge, Rücken- und Schwanzflossen), die nicht gemessen, sondern geschätzt werden, mehr Aufmerksamkeit zu schenken. Er wies darauf hin, dass das Auge des Züchters sehr spezifisch ist. Wir hatten einen Überblick über individuelle Bewertungen von zwei Ausstellungen in den letzten Jahren. In der zweiten Präsentation diskutierten wir mögliche Probleme bei der Beurteilung von Guppy-Paaren aus der Perspektive der farblichen Einheitlichkeit in der Sammlung. Auf den einzelnen Folien sahen wir zuerst ein Weibchen, und wir versuchten, die Färbung des Männchens zu erraten. Manchmal führte dies zu Debatten darüber, ob das Männchen überhaupt zu dem Weibchen gehörte. Am Nachmittag bewerteten wir in Gruppen zwei Sammlungen von Xiphophorus helleri, zwei Paare von Poecilia reticulata und eine Sammlung von Guppy-Trios. Die Bewertung war probeweise und sollte letztendlich zu einem Vergleich der individuellen Bewertungen verschiedener Richter führen. Es war an einigen Stellen sehr belebt, mit langen und manchmal auch lauten Diskussionen, die ich mit meiner Kamera festgehalten habe. Am Sonntag konnten wir dank Martin Fodor die einzelnen Bewertungen vergleichen. Martin übertrug die individuellen Bewertungsbögen auf den Computer. Ein solcher umfassender Vergleich ist nur bei einem Treffen von Richtern möglich. Ich möchte darauf hinweisen, dass der Akt des Richtens selbst für mich sehr interessant ist. Wir bewerteten anonym, aber ich kann sagen, dass ich ziemlich zufrieden mit mir bin :-). Ich habe sechs Bewertungsbögen abgegeben und bin nur einmal von den Extrembewertungen abgewichen. Einem Paar Schwertträger habe ich 96 von 100 möglichen Punkten verliehen. Die abschließende Diskussion zur Bewertung von Betta-Fischen und zur Möglichkeit, einen einheitlichen Standard für ihre Bewertung in Europa zu schaffen, war sicherlich von Nutzen. Insbesondere die polnische Seite zeigte großes Interesse daran, eine größere Anzahl von Teilnehmern an einem Ort für diese Diskussion zu versammeln. Die Organisatoren kümmerten sich gut um uns, sorgten für Essen, Getränke und Unterkunft. Wir haben uns gegenseitig bereichert, und die Stimmung während des Trainings war ausgezeichnet. Da zwei Richter unter uns lokale Aquariengeschäfte besitzen, haben wir diese mehrmals besucht. Am Samstagabend sind wir gemeinsam ausgegangen, um uns zu amüsieren. Am Sonntag nach dem Mittagessen endete das Training, und wir machten uns auf den Heimweg. Die Fische haben sich nicht gelangweilt; auf dem Rückweg haben wir bei zwei Züchtern angehalten.

Rok 2008 – Autorzy tekstu: Peter Kaclík, Marián Stieranka

W drugi weekend marca (8.03 – 9.03.2008) Słowackie Stowarzyszenie Hodowców Ryb zorganizowało szkolenie dla sędziów akwariowych. Organizacyjnie szkolenie przygotował Klub Hodowców Ryb Żyworodnych. Szkolenie miało również międzynarodowe przedstawienie, wzięli w nim udział sędziowie ze Słowacji, Polski i Czech. Program głównie nadzorowali Marián Stieranka i Milan Vetrák – lokalni entuzjaści z Banská Bystrica. Całkowita liczba uczestników wyniosła 21, w tym dwóch nowych entuzjastów z Bratysławy – Miloslav Pešek i Pavol Sedlák. Czeski Klub Guppy reprezentowali Jiří Hřivňák i Jaroslav Baleja. Z polskich organizacji, Bogusław Micinski reprezentował KPR, a Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski i Alfred Górny reprezentowali PTAT.

Na początku zapoznaliśmy się z nowościami w IKGH (Międzynarodowy Kongres Hodowców Guppy). Docenialiśmy poszczególnych hodowców, którzy wyróżnili się w zeszłorocznych konkursach. Mogę się pochwalić, że najbardziej udany hodowca podróżował na szkolenie tym samym samochodem co ja ;-). Dla wtajemniczonych nie trzeba było długo zastanawiać się – w roku 2007 był to rzeczywiście Ivan Vyslúžil. Na szczęście nie hoduje on Xiphophorus variatus, bo w przeciwnym razie pewnie zdobyłby również nagrody dla variatus ;-).

Pierwszy wykład, a właściwie ćwiczenie, skupił się na punktacji w kategorii Guppy. Trend, którym kierował nas Marián podczas szkolenia, polegał na większej uwadze przy ocenie parametrów wielkości kolekcji (długość ciała, płetwy grzbietowej i ogonowej), które nie są mierzone, lecz szacowane. Zaznaczył, że oko hodowcy jest bardzo specyficzne. Mieliśmy przegląd indywidualnych ocen z dwóch wystaw zorganizowanych w poprzednich latach. W drugiej prezentacji omówiliśmy możliwe problemy z oceną par Guppy z perspektywy jednolitości kolorystycznej kolekcji. Na poszczególnych slajdach najpierw widzieliśmy samicę, a następnie staraliśmy się zgadnąć ubarwienie samca. Czasami prowadziło to do dyskusji, czy samiec w ogóle należy do samicy. Po południu ocenialiśmy w grupach dwie kolekcje Xiphophorus helleri, dwa pary Poecilia reticulata i jedną kolekcję Guppy tria. Ocena była próbna i ostatecznie miała prowadzić do porównania indywidualnych ocen różnych sędziów. Czasami było bardzo głośno, toczyły się długie i czasem głośne dyskusje, które uchwyciłem aparatem fotograficznym. W niedzielę, dzięki Martinowi Fodorowi, mogliśmy porównać indywidualne oceny. Martin wprowadził indywidualne arkusze punktowe do komputera. Takie kompleksowe porównanie jest możliwe tylko na spotkaniu sędziów. Zaznaczam, że sam akt sędziowania jest dla mnie bardzo interesujący. Sędziowaliśmy anonimowo, ale mogę powiedzieć, że jestem z siebie całkiem zadowolony :-). Złożyłem sześć arkuszy punktowych i odbiłem się od skrajnych ocen tylko raz. Jednej parze mieczyków przyznałem 96 punktów na 100 możliwych. Końcowa dyskusja na temat oceny ryb bojowników i możliwości stworzenia jednolitego standardu ich oceny w Europie była z pewnością korzystna. Szczególnie strona polska wykazywała duże zainteresowanie zorganizowaniem spotkania szerszego grona uczestników w tej kwestii. Organizatorzy dobrze o nas zadbaniali, zapewniali jedzenie, napoje i zakwaterowanie. Wzajemnie się wzbogacaliśmy, a atmosfera podczas szkolenia była doskonała. Ponieważ dwóch sędziów wśród nas posiada sklepy akwarystyczne, odwiedziliśmy je kilkakrotnie. W sobotni wieczór wybraliśmy się razem na trochę rozrywki. W niedzielę po obiedzie szkolenie się zakończyło, a my udaliśmy się do domu. Rybki się nie nudziły; w drodze powrotnej zatrzymaliśmy się u dwóch hodowców.

Anno 2008 – Autori del testo: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Nel secondo fine settimana di marzo (8. 3. – 9. 3. 2008), l’Associazione degli allevatori slovacchi ha organizzato un corso per giudici di pesci d’acquario. L’organizzazione del corso è stata curata dal Club degli allevatori di pesci vivipari. Il corso ha avuto anche una rappresentanza internazionale, con giudici provenienti dalla Slovacchia, dalla Polonia e dalla Repubblica Ceca. Il programma era soprattutto curato da Marián Stieranka e Milan Vetrák, entrambi di Banská Bystrica. Il numero totale di partecipanti è stato di 21. Erano presenti anche due nuovi adepti da Bratislava – Miloslav Pešek e Pavol Sedlák. Il Club Guppy della Repubblica Ceca era rappresentato da Jiří Hřivňák e Jaroslav Baleja. Per l’organizzazione polacca KPR c’erano Boguslaw Micinski e per PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski e Alfred Górny. All’inizio ci siamo familiarizzati con alcune novità dell’IKGH. Abbiamo elogiato gli allevatori che si sono piazzati nelle competizioni dell’anno precedente. Posso vantarmi che l’allevatore più di successo viaggiava per il corso nella stessa auto in cui viaggiavo io ;-). Per chi è più informato, non sarà difficile indovinare che nel 2007 si trattava di Ivan Vyslúžil. Forse per fortuna, non alleva nemmeno Xiphophorus variatus, altrimenti avrebbe probabilmente portato a casa anche i premi per i variatus ;-).

La prima lezione, o meglio, esercizio, è stata dedicata alle valutazioni in punti nella categoria Guppy. La tendenza che Marián ci ha guidato durante il corso era quella di prestare maggiore attenzione alla valutazione dei parametri dimensionali delle collezioni (lunghezza del corpo, pinna dorsale e caudale), che non possono essere misurati ma solo stimati. Ha sottolineato che l’occhio dell’allevatore è molto specifico. Avevamo a disposizione un riepilogo delle valutazioni individuali dei singoli giudici provenienti da due mostre organizzate negli anni precedenti. Nella seconda presentazione, ci siamo concentrati sui possibili problemi nella valutazione della categoria Guppy coppie dal punto di vista dell’unità cromatica della collezione. Su ogni singola diapositiva vedevamo prima la femmina e cercavamo di indovinare il colore del maschio. A volte questo ha portato a discussioni su se il maschio appartenesse o meno alla femmina. Nel pomeriggio abbiamo valutato in gruppi due collezioni di Xiphophorus helleri, due coppie di Poecilia reticulata e una collezione di Guppy trios. La valutazione era di prova e, alla fine, doveva portare a un confronto delle valutazioni individuali dei vari giudici. A volte è stato molto frenetico, con discussioni lunghe e talvolta più rumorose, che ho immortalato con la mia fotocamera. Domenica, grazie a Martin Fodor, abbiamo potuto confrontare le valutazioni. Martin ha inserito i punteggi dei singoli giudici nel computer. La possibilità di un tale grande confronto è possibile solo in un incontro di giudici simile. Segnalo che per me il solo atto di giudicare è molto interessante. Abbiamo giudicato in modo anonimo, ma posso dire per me stesso che sono abbastanza soddisfatto :-). Ho consegnato sei schede di valutazione e sono andato ai massimi punteggi solo una volta. A una coppia di spade ho assegnato 96 punti su 100 possibili. Sicuramente benefica è stata alla fine del corso anche una vasta discussione sulla problematica della valutazione dei combattenti e sulla possibile creazione di uno standard unificato per la loro valutazione in Europa. Soprattutto la parte polacca ha dimostrato un grande interesse per un incontro di un numero maggiore di partecipanti in un unico luogo su questo tema. Gli organizzatori si sono presi cura di noi, abbiamo mangiato, bevuto, e avevamo dove dormire. Ci siamo arricchiti reciprocamente, l’atmosfera durante il corso è stata eccellente. Dato che tra di noi ci sono due giudici proprietari di negozi di acquari locali, li abbiamo visitati più volte. Sabato sera siamo usciti insieme per divertirci un po’. Domenica a pranzo il corso è terminato e siamo tornati a casa. Le pesci non ci stavano aspettando, così lungo il viaggio di ritorno ci siamo fermati da due allevatori.

Année 2008 – Auteurs du texte : Peter Kaclík, Marián Stieranka

Pendant le deuxième week-end de mars (8.3. – 9.3.2008), l’Association slovaque des éleveurs a organisé une formation pour les juges de poissons d’aquarium. L’organisation de la formation a été préparée par le Club des éleveurs de poissons vivipares. La formation a également bénéficié d’une représentation internationale. En plus des juges slovaques, des juges de Pologne et de République tchèque y ont participé. Le programme était principalement dirigé par Marián Stieranka et Milan Vetrák – tous deux originaires de Banská Bystrica. Le nombre total de participants était de 21. Deux nouveaux adeptes de Bratislava étaient également présents – Miloslav Pešek et Pavol Sedlák. Le club tchèque Guppy était représenté par Jiří Hřivňák et Jaroslav Baleja. Pour l’organisation polonaise KPR, Boguslaw Micinski et pour PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski et Alfred Górny étaient présents. Au début, nous avons pris connaissance de certaines nouveautés de l’IKGH. Nous avons salué les éleveurs qui s’étaient classés lors des compétitions de l’année précédente. Je peux me vanter que l’éleveur le plus réussi a voyagé pour la formation dans la même voiture que moi ;-). Pour ceux qui sont plus informés, vous n’avez pas à hésiter longtemps – il s’agit d’Ivan Vyslúžil en 2007. Peut-être, grâce à Dieu, il n’élève même pas Xiphophorus variatus, sinon il aurait probablement remporté également les prix pour les variatus ;-).

La première conférence, ou plutôt l’exercice, était consacrée aux évaluations en points dans la catégorie Guppy. La tendance que Marián nous a guidée pendant la formation était de faire plus attention à l’évaluation des paramètres dimensionnels des collections (longueur du corps, nageoire dorsale et caudale), qui ne peuvent pas être mesurés mais seulement estimés. Il a souligné que l’œil de l’éleveur est très spécifique. Nous avions un aperçu des évaluations individuelles des différents juges provenant de deux expositions organisées au cours des années précédentes. Dans la deuxième présentation, nous nous sommes penchés sur les problèmes possibles lors de l’évaluation de la catégorie Guppy en couple du point de vue de l’unité de couleur de la collection. Sur chaque diapositive, nous avons d’abord vu la femelle et avons essayé de deviner la couleur du mâle. Parfois, cela a conduit à des discussions sur le fait que le mâle appartienne ou non à la femelle. L’après-midi, par groupes, nous avons évalué deux collections de Xiphophorus helleri, deux couples de Poecilia reticulata et une collection de trios Guppy. L’évaluation était d’essai et, en fin de compte, devait conduire à une comparaison des évaluations individuelles des différents juges. Par endroits, c’était très animé, des discussions longues, parfois même plus bruyantes, que j’ai capturées avec mon appareil photo. Le dimanche, grâce à Martin Fodor, nous avons pu comparer les évaluations. Martin a saisi les scores individuels dans l’ordinateur. La possibilité d’une telle grande comparaison n’est possible que lors d’une réunion de juges similaire. Je signale que pour moi, le simple fait de juger est très intéressant. Nous avons jugé de manière anonyme, mais je peux dire de moi-même que je suis assez satisfait :-). J’ai remis six fiches de notation et je suis allé aux scores les plus élevés seulement une fois. J’ai attribué 96 points sur 100 possibles à un couple d’épées. Certainement bénéfique était également, à la fin de la formation, une large discussion sur la problématique de l’évaluation des combattants et sur la possibilité de créer une norme unifiée pour leur évaluation en Europe. Surtout la partie polonaise a montré un grand intérêt pour une réunion d’un plus grand nombre de participants en un seul endroit sur ce sujet. Les organisateurs se sont bien occupés de nous, nous avons mangé, bu, et nous avions un endroit où dormir. Nous nous sommes enrichis mutuellement, l’ambiance pendant la formation était excellente. Étant donné que parmi nous il y a deux juges propriétaires de magasins d’aquariophilie locaux, nous les avons visités plusieurs fois. Samedi soir, nous sommes sortis ensemble pour nous amuser un peu. Le dimanche midi, la formation s’est terminée et nous sommes rentrés chez nous. Les poissons ne nous attendaient pas, donc en chemin du retour, nous nous sommes arrêtés chez deux éleveurs.

Jaar 2008 – Tekstschrijvers: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Tijdens het tweede weekend van maart (8.3. – 9.3.2008) organiseerde de Slowaakse Vereniging van Kwekers een opleiding voor beoordelaars van aquariumvissen. De organisatie van de opleiding werd verzorgd door de Club van kwekers van levendbarende vissen. De training had ook internationale vertegenwoordiging. Naast Slowaakse beoordelaars namen ook beoordelaars uit Polen en Tsjechië deel. Het programma werd voornamelijk geleid door Marián Stieranka en Milan Vetrák – beiden afkomstig uit Banská Bystrica. Het totale aantal deelnemers was 21. Ook waren er twee nieuwe adepten uit Bratislava aanwezig – Miloslav Pešek en Pavol Sedlák. De Tsjechische Guppy Club werd vertegenwoordigd door Jiří Hřivňák en Jaroslav Baleja. Voor de Poolse organisatie KPR kwamen Boguslaw Micinski en voor PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski en Alfred Górny. In het begin maakten we kennis met enkele nieuwtjes van de IKGH. We waardeerden de kwekers die zich hadden geplaatst in de wedstrijden van het voorgaande jaar. Ik kan me beroemen dat de meest succesvolle kweker naar de training reisde in dezelfde auto als ik ;-). Voor wie het weet, hoeft niet lang te twijfelen – in 2007 was dat Ivan Vyslúžil. Misschien, gelukkig maar, kweekt hij zelfs geen Xiphophorus variatus, anders zou hij waarschijnlijk ook de prijzen voor de variatus meenemen ;-).

De eerste lezing, of beter gezegd, oefening, was gewijd aan het beoordelen in punten in de categorie Guppy. De tendens die Marián ons tijdens de training leidde, was om meer aandacht te besteden aan het beoordelen van de dimensionale parameters van collecties (lichaamslengte, rug- en staartvin), die niet kunnen worden gemeten maar alleen geschat. Hij benadrukte dat het oog van de kweker zeer specifiek is. We hadden een overzicht van individuele beoordelingen van verschillende beoordelaars van twee tentoonstellingen die in voorgaande jaren waren georganiseerd. In de tweede presentatie behandelden we mogelijke problemen bij het beoordelen van de categorie Guppy-paren vanuit het oogpunt van de kleureenheid van de collectie. Op elk afzonderlijk dia zagen we eerst het vrouwtje en probeerden we de kleur van het mannetje te raden. Soms leidde dit tot discussies over of het mannetje überhaupt bij het vrouwtje hoorde. ‘s Middags beoordeelden we in groepen twee collecties Xiphophorus helleri, twee paren Poecilia reticulata en een collectie Guppy-trio’s. De beoordeling was een proef en moest uiteindelijk leiden tot een vergelijking van de individuele beoordelingen van de verschillende beoordelaars. Op sommige plaatsen was het erg druk, er werden lange, soms zelfs luidruchtigere discussies gevoerd, die ik met mijn camera heb vastgelegd. Op zondag konden we dankzij Martin Fodor de individuele beoordelingen vergelijken. Martin voerde de scores in de computer in. De mogelijkheid van een dergelijke grote vergelijking is alleen mogelijk op een vergadering van beoordelaars van dit kaliber. Ik merk op dat voor mij alleen al het beoordelen zeer interessant is. We beoordeelden anoniem, maar ik kan voor mezelf zeggen dat ik redelijk tevreden ben :-). Ik heb zes beoordelingsformulieren ingeleverd en ben slechts één keer naar de hoogste scores gegaan. Aan een paar zwaarddragers heb ik 96 punten van de 100 mogelijke toegekend. Zeker nuttig was ook aan het einde van de training een brede discussie over de problematiek van het beoordelen van vechtvissen en de mogelijke creatie van een uniforme standaard voor hun beoordeling in Europa. Vooral de Poolse kant toonde veel interesse in een bijeenkomst van een groter aantal deelnemers op één locatie over dit onderwerp. De organisatoren hebben goed voor ons gezorgd, we hebben gegeten, gedronken en hadden een plek om te slapen. We hebben elkaar verrijkt, de sfeer tijdens de training was uitstekend. Omdat onder ons twee beoordelaars eigenaren zijn van lokale aquariumwinkels, hebben we ze meerdere keren bezocht. Zaterdagavond zijn we samen uitgegaan om wat plezier te hebben. Zondagmiddag eindigde de training en gingen we naar huis. De vissen wachtten niet op ons, dus op de terugweg stopten we bij twee kwekers.

Rok 2007

Od 31.marca do 1.4.2007 sa konalo v Sielnici školenie posudzovateľov rýb pod hlavičkou SZCH a Klubu živorodých rýb. Klub živorodých rýb združuje chovateľov z rôznych klubov Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) a okrem iného pre nich pripravuje školenia. V praxi sa posudzuje u nás kategória Guppy a Xipho-Molly, čiže druhy Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera a P. latipinna. V týchto kategóriách sa aj konajú školenia. Školeniami v kategórii Betta splendens sa klub len začína zaoberať. Každopádne sa ale členovia klubu ako vystavovatelia zúčastňujú aj súťaží bojovníc. Súťaže sa konajú na národnej aj medzinárodnej úrovni, nič však nebráni ani tomu, aby sa niekde konala lokálna súťaž, resp. výstava, na ktorej by Klub živorodých rýb participoval. Súťaží sa predsa kvôli radosti. Na školenie som sa vybral spolu s Ivanom Vyslúžilom a Braňom Barčinom. Do Sielnice sme dorazili na miesto činu šťastne a už hodinu pred začiatkom školenia. Tak sme jemne zburcovali telefonátmi ostatných účastníkov a organizátorov. Úvodom sme si povedali novinky z IKGH – čo je medzinárodná organizácia pre chovateľov gupiek, a ktorá zastrešuje napr. aj ME. V priebehu víkendu sme sa aj čiastočne oboznámili s novými iniciatívami v štandarde Betta splendens. Keďže väčšina z nás ryby nielen posudzuje, ale aj vystavuje, v rámci školenia sme si pochválili výsledky jednotlivcov aj celého klubu. Úspechy zbierali viacerí, ale zdalo sa mi trochu, že Ivan Vyslúžil zbiera iba zlato ;-). Nie, samozrejme nie je to celkom tak, ale treba povedať, že v rámci Slovenska ide o najúspešnejšieho chovateľa v kategóriách Xipho-Molly aj Guppy. Tento rok sme sa traja členovia stali posudzovateľmi, a tým sme rozšírili rady starších posudzovateľov. Tri roky sme čakali na túto chvíľu. Okrem mňa ešte Braňo Barčin a Martin Fodor. Tento rok sme sa venovali predovšetkým gupkám. Hlavná duša Marián Stieranka si pripravil viacero, povedal by som, seminárnych vstupov a niektoré z nich sme si “odcvičili”. Hovorili sme o tvare plutiev, o farbe tela, plutiev, o hodnotení apod. Zaujímavá bola úvaha o tom, prečo v kategórii Guppy špičkové kolekcie dostávajú len 80 bodov, pričom kolekcie Xipho-Molly nad 90 bodov. Predstavili sme si tohtoročné výstavy a dohadovali sme sa, kto kam pôjde posudzovať. Tohto roku nás čaká viacero výstav aj na Slovensku, takže sme sa živo zaujímali o výstavy v Martine, v Hrabušiciach aj v Bratislave.

Školenie sa nieslo v priateľskom duchu. Viacerí z nás využili príležitosť a vymenili sme si skúsenosti, dojmy. Spoločne sme sa dvakrát naobedovali, raz navečerali. Cez deň sme boli pozrieť dve akvaristiky dvoch aktérov školenia. Ľutujem, ale ja som sa jednej nezúčastnil, ale po večeri som si to vynahradil u Riša Tokuševa svojou druhou návštevou. Zopár fotografií z toho sa nachádza vo fotoreportáži. Po spoločnej večeri nám niektorým bolo málo a tak sme ešte posedeli aj v podniku. O všetko bolo výborne postarané, takže sme sa na ubytovni vyspali a ráno sme sa pobrali opäť na školenie. Na druhý deň – v nedeľu sme sa venovali praktickému posúdeniu rýb. K dispozícii sme mali ryby molinézie, xipho, guppy a dokonca aj betty. Bojovnice, ktoré sme mali, sme sa pokúsili spoločne podrobne zhodnotiť. Na obed sme sa rozlúčili a pobrali sme sa domov.

Year 2007

From March 31^st to April 1^st, 2007, a training for fish judges took place in Sielnica under the auspices of the Slovak Association of Fish Breeders (SZCH) and the Livebearer Fish Club. The Livebearer Fish Club brings together breeders from various clubs of the Slovak Association of Fish Breeders (SZCH) and organizes training for them, among other activities. In practice, we judge the Guppy and Xipho-Molly categories, including species such as Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera, and P. latipinna. Training sessions are also held in these categories. The club is just beginning to focus on training in the Betta splendens category. Nevertheless, club members participate as exhibitors in Betta fish competitions. Competitions take place at both the national and international levels, but there’s nothing stopping the club from participating in local competitions or exhibitions. After all, competitions are held for the joy of it.

I attended the training with Ivan Vyslúžil and Braňo Barčin. We arrived in Sielnica happily and an hour before the start of the training, so we gently stirred up the other participants and organizers with phone calls. At the beginning, we discussed the news from IKGH – the International Guppy Keepers’ Organization, which also oversees events like the European Championship. During the weekend, we partially familiarized ourselves with new initiatives in the Betta splendens standard. Since most of us not only judge fish but also exhibit them, during the training, we praised the results of individuals and the entire club. Several members achieved successes, but it seemed to me that Ivan Vyslúžil was collecting only gold ;-). No, of course, it’s not entirely true, but it must be said that within Slovakia, he is the most successful breeder in both the Xipho-Molly and Guppy categories. This year, three members became judges, thus expanding the ranks of senior judges. We waited for this moment for three years. Besides me, Braňo Barčin and Martin Fodor also became judges. This year, we focused primarily on Guppies. The main enthusiast, Marián Stieranka, prepared several, I would say, seminar inputs, and we practiced some of them. We talked about fin shapes, body and fin color, and evaluation, among other topics. An interesting discussion revolved around why top Guppy collections receive only 80 points, while Xipho-Molly collections score over 90 points. We discussed upcoming exhibitions and debated who would go where to judge. This year, there are several exhibitions in Slovakia, so we were keenly interested in the ones in Martin, Hrabušice, and Bratislava.

The training was conducted in a friendly atmosphere. Many of us seized the opportunity to exchange experiences and impressions. We had two lunches and one dinner together. During the day, we visited two aquariums owned by participants in the training. Unfortunately, I didn’t attend one of them, but I made up for it with my second visit to Rišo Tokušev after dinner. Some photos from these visits are included in the photo report. After a joint dinner, some of us still wanted more, so we spent some time in a local establishment. Everything was well taken care of, so we slept at the accommodation, and in the morning, we headed back to the training. On the second day – Sunday, we focused on the practical assessment of fish. We had mollies, swordtails, guppies, and even bettas at our disposal. We tried to collectively evaluate the bettas we had. After lunch, we said our goodbyes and headed home.

Jahr 2007

Vom 31. März bis zum 1. April 2007 fand in Sielnica unter der Schirmherrschaft des Slowakischen Verbands der Fischzüchter (SZCH) und des Livebearer Fish Clubs ein Training für Fischrichter statt. Der Livebearer Fish Club vereint Züchter aus verschiedenen Vereinen des Slowakischen Verbands der Fischzüchter (SZCH) und organisiert unter anderem Schulungen für sie. In der Praxis bewerten wir die Kategorien Guppy und Xipho-Molly, darunter Arten wie Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera und P. latipinna. Auch Schulungen finden in diesen Kategorien statt. Der Club beginnt sich gerade mit Schulungen in der Kategorie Betta splendens zu beschäftigen. Dennoch nehmen Clubmitglieder als Aussteller an Betta-Fischwettbewerben teil. Wettbewerbe finden auf nationaler und internationaler Ebene statt, aber nichts hindert den Club daran, an lokalen Wettbewerben oder Ausstellungen teilzunehmen. Schließlich finden Wettbewerbe aus Freude statt.

Ich nahm an der Schulung mit Ivan Vyslúžil und Braňo Barčin teil. Wir kamen glücklich in Sielnica an und eine Stunde vor Beginn des Trainings, also weckten wir die anderen Teilnehmer und Organisatoren mit Anrufen sanft auf. Am Anfang besprachen wir die Neuigkeiten von IKGH – der Internationalen Organisation der Guppy-Züchter, die auch Veranstaltungen wie die Europameisterschaft überwacht. Im Laufe des Wochenendes haben wir uns teilweise mit neuen Initiativen im Betta splendens-Standard vertraut gemacht. Da die meisten von uns nicht nur Fische beurteilen, sondern sie auch ausstellen, lobten wir während des Trainings die Ergebnisse von Einzelpersonen und des gesamten Clubs. Mehrere Mitglieder erzielten Erfolge, aber es schien mir, dass Ivan Vyslúžil nur Gold sammelte ;-). Nein, natürlich ist das nicht ganz richtig, aber es muss gesagt werden, dass er innerhalb der Slowakei der erfolgreichste Züchter in den Kategorien Xipho-Molly und Guppy ist. In diesem Jahr wurden drei Mitglieder zu Richtern ernannt und erweiterten damit die Reihen der Seniorrichter. Wir haben drei Jahre auf diesen Moment gewartet. Neben mir wurden auch Braňo Barčin und Martin Fodor zu Richtern ernannt. In diesem Jahr haben wir uns hauptsächlich auf Guppys konzentriert. Der Hauptenthusiast Marián Stieranka hat mehrere, ich würde sagen, seminargeeignete Inputs vorbereitet, und wir haben einige davon praktisch durchgeführt. Wir sprachen über Flossenformen, Körper- und Flossenfarbe, Bewertung usw. Eine interessante Diskussion drehte sich darum, warum Spitzen-Guppy-Sammlungen nur 80 Punkte erhalten, während Xipho-Molly-Sammlungen über 90 Punkte erzielen. Wir stellten uns die diesjährigen Ausstellungen vor und debattierten darüber, wer wohin zum Bewerten gehen würde. In diesem Jahr gibt es mehrere Ausstellungen in der Slowakei, daher interessierten wir uns lebhaft für die in Martin, Hrabušice und Bratislava.

Das Training fand in freundlicher Atmosphäre statt. Viele von uns nutzten die Gelegenheit zum Austausch von Erfahrungen und Eindrücken. Wir hatten zwei Mittagessen und ein Abendessen zusammen. Tagsüber besuchten wir zwei Aquarien von Teilnehmern am Training. Leider habe ich an einem von ihnen nicht teilgenommen, aber nach dem Abendessen habe ich meinen zweiten Besuch bei Rišo Tokušev nachgeholt. Einige Fotos von diesen Besuchen finden sich im Fotoreport. Nach einem gemeinsamen Abendessen wollten einige von uns immer noch mehr, also verbrachten wir noch einige Zeit in einer örtlichen Gaststätte. Alles war gut organisiert, also haben wir in der Unterkunft geschlafen und sind morgens wieder zum Training aufgebrochen. Am zweiten Tag – am Sonntag haben wir uns der praktischen Bewertung der Fische gewidmet. Wir hatten Mollys, Schwertträger, Guppys und sogar Betten zur Verfügung. Wir versuchten, die Bettas, die wir hatten, gemeinsam ausführlich zu bewerten. Nach dem Mittagessen haben wir uns verabschiedet und sind nach Hause gefahren.

Rok 2007

Od 31 marca do 1 kwietnia 2007 roku w Sielnicy odbyło się szkolenie dla sędziów ryb pod auspicjami Słowackiego Związku Hodowców Ryb (SZCH) i Klubu Ryb Żyworodnych. Klub Ryb Żyworodnych skupia hodowców z różnych klubów Słowackiego Związku Hodowców Ryb (SZCH) i organizuje dla nich szkolenia. W praktyce oceniamy kategorie Guppy i Xipho-Molly, obejmujące gatunki takie jak Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera i P. latipinna. Szkolenia odbywają się również w tych kategoriach. Klub dopiero zaczyna zajmować się szkoleniami w kategorii Betta splendens. Niemniej jednak członkowie klubu uczestniczą jako wystawcy w konkursach dla bojowników. Konkursy odbywają się na poziomie krajowym i międzynarodowym, ale nic nie stoi na przeszkodzie, aby klub uczestniczył również w konkursach lokalnych czy wystawach. Przecież konkursy są organizowane dla radości.

W szkoleniu wziąłem udział wraz z Ivanem Vyslúžilem i Braňo Barčinem. Dotarliśmy do Sielnicy szczęśliwie i godzinę przed rozpoczęciem szkolenia, więc delikatnie pobudziliśmy pozostałych uczestników i organizatorów telefonami. Na początku omówiliśmy nowości z IKGH – Międzynarodowej Organizacji Hodowców Guppy, która nadzoruje również takie wydarzenia jak Mistrzostwa Europy. W ciągu weekendu w pewnym stopniu zapoznaliśmy się z nowymi inicjatywami w standardzie Betta splendens. Ponieważ większość z nas ocenia nie tylko ryby, ale także je wystawia, podczas szkolenia chwaliliśmy wyniki poszczególnych osób oraz całego klubu. Kilku członków osiągnęło sukcesy, ale wydawało mi się, że Ivan Vyslúžil zbiera tylko złoto ;-). Nie, oczywiście to nie do końca prawda, ale trzeba powiedzieć, że w ramach Słowacji jest on najbardziej utalentowanym hodowcą w kategoriach Xipho-Molly i Guppy. W tym roku trzech członków zostało sędziami, poszerzając tym samym grono starszych sędziów. Czekaliśmy na ten moment przez trzy lata. Oprócz mnie sędziami zostali również Braňo Barčin i Martin Fodor. W tym roku skupiliśmy się głównie na Guppy. Główny entuzjasta, Marián Stieranka, przygotował kilka, powiedziałbym, seminaryjnych prezentacji, z których część praktykowaliśmy. Rozmawialiśmy o kształcie płetw, kolorze ciała, płetw itp. Ciekawą dyskusję wzbudziło pytanie, dlaczego najlepsze kolekcje Guppy otrzymują tylko 80 punktów, podczas gdy kolekcje Xipho-Molly zdobywają ponad 90 punktów. Przedstawiliśmy sobie tegoroczne wystawy i dyskutowaliśmy, kto gdzie będzie sędziować. W tym roku czeka nas wiele wystaw również na Słowacji, więc z zainteresowaniem śledziliśmy wydarzenia w Martinie, Hrabušicach i Bratysławie.

Szkolenie odbyło się w przyjaznej atmosferze. Wielu z nas skorzystało z okazji do wymiany doświadczeń i wrażeń. Mieliśmy dwa obiady i jedną kolację wspólnie. W ciągu dnia odwiedziliśmy dwie akwarystyczne kolekcje dwóch uczestników szkolenia. Niestety nie uczestniczyłem w jednej z nich, ale po kolacji nadrobiłem to drugą wizytą u Rišo Tokuševa. Kilka zdjęć z tych wizyt znajduje się w relacji fotograficznej. Po wspólnej kolacji niektórzy z nas mieli jeszcze niewystarczająco, więc trochę czasu spędziliśmy w lokalu. Wszystko było doskonale zorganizowane, więc spaliśmy w miejscu zakwaterowania, a rano znowu udaliśmy się na szkolenie. Drugiego dnia – w niedzielę skoncentrowaliśmy się na praktycznej ocenie ryb. Mieliśmy do dyspozycji mieczyki, mieczyki skrzydlatki, guppy i nawet bojowniki. Próbowaliśmy wspólnie szczegółowo ocenić bojowników, których mieliśmy. Po obiedzie pożegnaliśmy się i ruszyliśmy do domu.

Anno 2007

Dal 31 marzo al 1 aprile 2007, a Sielnica, si è svolto un corso di formazione per giudici di pesci sotto l’egida dell’Associazione Slovacca degli Allevatori di Pesci (SZCH) e del Club dei Pesci Vivipari. Il Club dei Pesci Vivipari riunisce allevatori di diversi club dell’Associazione Slovacca degli Allevatori di Pesci (SZCH) e organizza corsi di formazione per loro, tra le altre attività. Nella pratica, vengono giudicate le categorie Guppy e Xipho-Molly, che includono specie come Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera e P. latipinna. Anche sessioni di formazione si tengono in queste categorie. Il club sta appena iniziando a dedicarsi alla formazione nella categoria Betta splendens. Tuttavia, i membri del club partecipano anche come espositori alle competizioni di pesci Betta. Le competizioni si svolgono a livello nazionale e internazionale, ma nulla impedisce al club di partecipare anche a competizioni locali o mostre. Dopotutto, le competizioni si tengono per gioia.

Ho partecipato al corso con Ivan Vyslúžil e Braňo Barčin. Siamo arrivati a Sielnica felicemente e un’ora prima dell’inizio del corso, quindi abbiamo gentilmente risvegliato gli altri partecipanti e gli organizzatori con telefonate. All’inizio abbiamo discusso delle novità da IKGH – l’Organizzazione Internazionale degli Allevatori di Guppy, che sovraintende anche eventi come il Campionato Europeo. Nel corso del weekend ci siamo parzialmente familiarizzati con le nuove iniziative nello standard Betta splendens. Poiché la maggior parte di noi non giudica solo i pesci, ma li espone anche, durante il corso abbiamo elogiato i risultati di singoli individui e dell’intero club. Diversi membri hanno ottenuto successi, ma sembrava che Ivan Vyslúžil stesse raccogliendo solo l’oro ;-). No, naturalmente non è del tutto vero, ma va detto che in Slovacchia è l’allevatore di maggior successo nelle categorie Xipho-Molly e Guppy. Quest’anno tre membri sono diventati giudici, espandendo così le file dei giudici anziani. Abbiamo aspettato questo momento per tre anni. Oltre a me, sono diventati giudici anche Braňo Barčin e Martin Fodor. Quest’anno ci siamo concentrati principalmente sui Guppy. Il principale appassionato, Marián Stieranka, ha preparato diverse presentazioni seminariali, e alcune di esse le abbiamo praticate. Abbiamo parlato delle forme delle pinne, del colore del corpo e delle pinne, e della valutazione, tra gli altri argomenti. Una discussione interessante ha ruotato attorno al motivo per cui le migliori collezioni di Guppy ricevono solo 80 punti, mentre le collezioni di Xipho-Molly ottengono oltre 90 punti. Abbiamo discusso delle mostre in arrivo e abbiamo dibattuto su chi sarebbe andato a giudicare dove. Quest’anno ci sono diverse mostre in Slovacchia, quindi eravamo interessati a quelle di Martin, Hrabušice e Bratislava.

La formazione è stata condotta in un’atmosfera amichevole. Molti di noi hanno colto l’occasione per scambiare esperienze e impressioni. Abbiamo avuto due pranzi e una cena insieme. Durante il giorno abbiamo visitato due acquari di partecipanti alla formazione. Purtroppo non ho partecipato a uno di essi, ma ho compensato con la mia seconda visita a Rišo Tokušev dopo cena. Alcune foto di queste visite sono incluse nel reportage fotografico. Dopo una cena comune, alcuni di noi volevano ancora di più, quindi abbiamo trascorso del tempo in un locale locale. Tutto era ben curato, quindi abbiamo dormito presso l’alloggio e al mattino siamo tornati alla formazione. Il secondo giorno – la domenica, ci siamo concentrati sulla valutazione pratica dei pesci. Avevamo molly, spadini, guppy e persino bette a nostra disposizione. Abbiamo cercato di valutare collettivamente i bette che avevamo. Dopo pranzo ci siamo congedati e siamo tornati a casa.

Année 2007

Du 31 mars au 1^er avril 2007, à Sielnica, a eu lieu une formation pour les juges de poissons sous l’égide de l’Association Slovaque des Éleveurs de Poissons (SZCH) et du Club des Poissons Vivipares. Le Club des Poissons Vivipares regroupe des éleveurs de différents clubs de l’Association Slovaque des Éleveurs de Poissons (SZCH) et organise, entre autres, des formations pour eux. Dans la pratique, les catégories Guppy et Xipho-Molly sont évaluées, comprenant des espèces telles que Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera et P. latipinna. Des formations sont également dispensées dans ces catégories. Le club commence tout juste à s’impliquer dans la formation à la catégorie Betta splendens. Cependant, les membres du club participent également en tant qu’exposants aux concours de poissons Betta. Les compétitions se déroulent au niveau national et international, mais rien n’empêche le club de participer également à des compétitions locales ou des expositions. Après tout, les compétitions sont organisées pour le plaisir.

J’ai participé à la formation avec Ivan Vyslúžil et Braňo Barčin. Nous sommes arrivés à Sielnica heureux et une heure avant le début de la formation, nous avons donc réveillé doucement les autres participants et les organisateurs avec des appels téléphoniques. Au début, nous avons discuté des nouveautés de l’IKGH – l’Organisation Internationale des Éleveurs de Guppy, qui supervise également des événements tels que le Championnat d’Europe. Pendant le week-end, nous nous sommes partiellement familiarisés avec de nouvelles initiatives dans la norme Betta splendens. Étant donné que la plupart d’entre nous ne jugent pas seulement les poissons, mais les exposent également, nous avons pendant la formation félicité les résultats des individus et du club entier. Plusieurs membres ont remporté des succès, mais il semblait que Ivan Vyslúžil ne récoltait que de l’or ;-). Non, bien sûr, ce n’est pas tout à fait vrai, mais il faut dire qu’en Slovaquie, c’est l’éleveur le plus réussi dans les catégories Xipho-Molly et Guppy. Cette année, trois membres ont été nommés juges, élargissant ainsi les rangs des juges seniors. Nous avons attendu ce moment pendant trois ans. Outre moi, Braňo Barčin et Martin Fodor ont également été nommés juges. Cette année, nous nous sommes principalement concentrés sur les Guppy. L’enthousiaste principal, Marián Stieranka, a préparé plusieurs présentations séminaires, et certaines d’entre elles ont été pratiquées. Nous avons parlé de la forme des nageoires, de la couleur du corps et des nageoires, de l’évaluation, entre autres sujets. Une discussion intéressante a porté sur la raison pour laquelle les meilleures collections de Guppy ne reçoivent que 80 points, alors que les collections de Xipho-Molly en obtiennent plus de 90. Nous nous sommes présenté les expositions de cette année et avons débattu de qui irait juger où. Cette année, plusieurs expositions auront lieu en Slovaquie, donc nous étions intéressés par celles de Martin, Hrabušice et Bratislava.

La formation s’est déroulée dans une atmosphère amicale. Beaucoup d’entre nous ont saisi l’occasion d’échanger des expériences et des impressions. Nous avons eu deux déjeuners et un dîner ensemble. Pendant la journée, nous avons visité deux aquariums de participants à la formation. Malheureusement, je n’ai pas participé à l’un d’eux, mais après le dîner, j’ai compensé cela par ma deuxième visite chez Rišo Tokušev. Quelques photos de ces visites sont incluses dans le reportage photographique. Après un dîner commun, certains d’entre nous en voulaient encore plus, alors nous avons passé du temps dans un local local. Tout était bien organisé, nous avons donc dormi à l’hébergement et le matin nous sommes retournés à la formation. Le deuxième jour – le dimanche, nous nous sommes concentrés sur l’évaluation pratique des poissons. Nous avions des mollys, des porte-épées, des guppys et même des combattants à notre disposition. Nous avons essayé d’évaluer collectivement les combattants que nous avions. Après le déjeuner, nous nous sommes dit au revoir et sommes rentrés chez nous.

Jaar 2007

Van 31 maart tot 1 april 2007 vond er in Sielnica een opleiding plaats voor viskeurmeesters onder de vlag van de Slowaakse Vereniging van Vissers (SZCH) en de Club van Levendbarende Vissen. De Club van Levendbarende Vissen brengt fokkers samen van verschillende clubs binnen de Slowaakse Vereniging van Vissers (SZCH) en organiseert onder andere opleidingen voor hen. In de praktijk worden de categorieën Guppy en Xipho-Molly beoordeeld, met soorten als Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera en P. latipinna. Er worden ook opleidingen gegeven in deze categorieën. De club begint pas met het verzorgen van opleidingen in de categorie Betta splendens. Desondanks nemen leden van de club ook deel als exposanten aan Betta-vissenwedstrijden. De wedstrijden vinden plaats op nationaal en internationaal niveau, maar niets weerhoudt de club ervan om ook deel te nemen aan lokale wedstrijden of tentoonstellingen. Uiteindelijk worden wedstrijden georganiseerd voor het plezier.

Ik nam deel aan de opleiding met Ivan Vyslúžil en Braňo Barčin. We kwamen gelukkig aan in Sielnica, een uur voor het begin van de opleiding, en we maakten de andere deelnemers en organisatoren voorzichtig wakker met telefoontjes. In het begin bespraken we nieuws van IKGH – de Internationale Organisatie van Guppy-fokkers, die ook evenementen zoals het Europees Kampioenschap overziet. Gedurende het weekend maakten we deels kennis met nieuwe initiatieven in de Betta splendens-norm. Aangezien de meesten van ons niet alleen vissen beoordelen maar ze ook tentoonstellen, hebben we tijdens de opleiding de resultaten van individuen en de hele club geprezen. Verschillende leden behaalden successen, maar het leek alsof Ivan Vyslúžil alleen maar goud verzamelde ;-). Nee, natuurlijk is dat niet helemaal waar, maar het moet gezegd worden dat hij in Slowakije de meest succesvolle fokker is in de categorieën Xipho-Molly en Guppy. Dit jaar werden drie leden keurmeesters, waardoor de groep oudere keurmeesters werd uitgebreid. We hebben drie jaar op dit moment gewacht. Naast mij werden ook Braňo Barčin en Martin Fodor keurmeesters. Dit jaar concentreerden we ons vooral op Guppy. De belangrijkste enthousiasteling, Marián Stieranka, bereidde verschillende, ik zou zeggen, seminarieachtige presentaties voor, en sommige hebben we geoefend. We spraken over de vorm van vinnen, de kleur van het lichaam, vinnen, en de beoordeling, onder andere onderwerpen. Een interessante discussie ontstond over waarom de beste Guppy-collecties slechts 80 punten krijgen, terwijl Xipho-Molly-collecties meer dan 90 punten behalen. We presenteerden ditjaar tentoonstellingen en bespraken wie waar zou gaan keuren. Dit jaar zijn er verschillende tentoonstellingen in Slowakije, dus we waren geïnteresseerd in die van Martin, Hrabušice en Bratislava.

De opleiding verliep in een vriendelijke sfeer. Velen van ons maakten van de gelegenheid gebruik om ervaringen en indrukken uit te wisselen. We hadden twee keer samen lunch en een keer samen diner. Gedurende de dag bezochten we twee aquaria van deelnemers aan de opleiding. Helaas nam ik niet deel aan een daarvan, maar na het diner heb ik dit goedgemaakt met mijn tweede bezoek aan Rišo Tokušev. Enkele foto’s van deze bezoeken zijn opgenomen in het fotoverslag. Na een gezamenlijk diner wilden sommigen van ons nog meer, dus we brachten wat tijd door in een lokale gelegenheid. Alles was goed georganiseerd, dus we sliepen op de accommodatie en ‘s ochtends gingen we weer naar de opleiding. De tweede dag – op zondag, richtten we ons op de praktische beoordeling van vissen. We hadden molly’s, zwaarddragers, guppy’s en zelfs betta’s tot onze beschikking. We probeerden gezamenlijk de betta’s die we hadden te beoordelen. Na de lunch namen we afscheid en gingen we naar huis.