2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8503

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC 05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).


Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC 05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Bratislava – krásavica na Dunaji

Hits: 34794

Bra­ti­sla­va je zná­ma aj ako Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” a Mes­to Mie­ru. Roz­lo­ha Bra­ti­sla­vy je 367,584 km2. Leží v nad­mor­skej výš­ke 126514 met­rov nad morom. V Bra­ti­slav­skej aglo­me­rá­cií žije 546 300 oby­va­te­ľov. Den­ne sem dochá­dza 150200 tisíc ľudí za prá­cou. His­to­ric­ké náz­vy Bra­ti­sla­vy: Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Trva­lé osíd­le­nie úze­mia Bra­ti­sla­vy zača­lo prav­de­po­dob­ne v mlad­šej dobe kamen­nej. V rokoch 40050 pred n.l. tu boli Kel­ti, čoho dôka­zom je kelt­ské oppi­dum s min­cov­ňou. Medzi prvým a pia­tym sto­ro­čím stre­dom mes­ta vied­la hra­ni­ca Rím­skej ríše - Limes Roma­nus. Medzi 6. a 8. sto­ro­čím sem priš­li prví Slo­va­niaAva­ri. V rokoch 633658 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Samo­vej ríše. Od kon­ca 8. sto­ro­čia do roku 833 bola súčas­ťou Nit­rian­ske­ho knie­žat­stva a do roku 907 Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pé­dia). V rokoch 12411242 zaú­to­či­li na Bra­ti­sla­vu Mon­go­li, mes­to však nedo­by­li. V roku 1465 zalo­žil Matej Kor­vín Aca­de­miu Istro­po­li­ta­nu, prvú uni­ver­zi­tu na úze­mí Slo­ven­ska (Wiki­pé­dia). V rokoch 9071918 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Uhor­ska.

V rokoch 15631830 je Bra­ti­sla­va koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Pri­bliž­ne do roku 1870 bola Bra­ti­sla­va pre­važ­ne mes­tom nemec­ky hovo­ria­ce­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1946 sa k Bra­ti­sla­ve pri­po­ji­li obce Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, RačaVaj­no­ry. V roku 1971 aj Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa a Záhor­ská Bys­tri­ca (Wiki­pé­dia). Ruži­nov má tie­to miest­ne čas­ti: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Osob­nos­ti Bra­ti­sla­vy: nemec­ký kla­vi­ris­ta a skla­da­teľ Johann Nepo­muk Hum­mel, nosi­teľ Nobe­lo­vej ceny za fyzi­ku Phi­lipp Lenard, fyzik a mate­ma­tik Ján Andrej Seg­ner, rabín Samu­el Ben­ja­min Sofer, sochár Vik­tor Oskar Tilg­ner a množ­stvo iných (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va is also kno­wn as the Beau­ty on the Danu­be” and the City of Pea­ce.” Its area is 367.584 km², situ­ated at an ele­va­ti­on ran­ging from 126 to 514 meters abo­ve sea level. In the Bra­ti­sla­va agg­lo­me­ra­ti­on, 546,300 inha­bi­tants resi­de, and dai­ly, 150 – 200 thou­sand peop­le com­mu­te here for work. His­to­ri­cal names for Bra­ti­sla­va inc­lu­de Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, and Istro­po­lis. Per­ma­nent sett­le­ment of the Bra­ti­sla­va area like­ly began in the late Sto­ne Age. Bet­we­en 400 and 50 BCE, Celts inha­bi­ted the regi­on, evi­den­ced by a Cel­tic oppi­dum with a mint. The Roman Empi­re­’s bor­der, Limes Roma­nus, pas­sed through the city cen­ter bet­we­en the 1st and 5th cen­tu­ries. Bet­we­en the 6th and 8th cen­tu­ries, the first Slavs and Avars arri­ved. From 633 to 658, Bra­ti­sla­va was part of the Samo Empi­re. From the late 8th cen­tu­ry to 833, it was part of the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, and until 907, part of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In 1241 – 1242, the Mon­gols attac­ked Bra­ti­sla­va but did not conqu­er the city. In 1465, Matt­hias Cor­vi­nus foun­ded Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, the first uni­ver­si­ty in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). From 907 to 1918, Bra­ti­sla­va was part of Hungary.

From 1563 to 1830, Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. Until around 1870, Bra­ti­sla­va was pre­do­mi­nan­tly a city of German-​speaking inha­bi­tants. In 1946, the muni­ci­pa­li­ties of Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača, and Vaj­no­ry were anne­xed to Bra­ti­sla­va. In 1971, Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa, and Záhor­ská Bys­tri­ca also joined (Wiki­pe­dia). Ruži­nov has the­se local parts: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from Bra­ti­sla­va inc­lu­de the Ger­man pia­nist and com­po­ser Johann Nepo­muk Hum­mel, Nobel Prize-​winning phy­si­cist Phi­lipp Lenard, phy­si­cist and mat­he­ma­ti­cian Ján Andrej Seg­ner, rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, sculp­tor Vik­tor Oskar Tilg­ner, and many others (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ist auch als die Schöne an der Donau” und die Stadt des Frie­dens” bekannt. Die Flä­che bet­rägt 367,584 km² und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. In der Bratislava-​Agglomeration leben 546.300 Ein­woh­ner, und täg­lich pen­deln 150 – 200 Tau­send Men­schen hier­her zur Arbe­it. His­to­ris­che Namen für Bra­ti­sla­va sind Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek und Istro­po­lis. Die dau­er­haf­te Besied­lung des Gebiets von Bra­ti­sla­va begann wahrs­che­in­lich in der Jung­ste­in­ze­it. Zwis­chen 400 und 50 v. Chr. leb­ten Kel­ten in der Regi­on, wie ein kel­tis­ches Oppi­dum mit einer Münzp­rä­ges­tät­te belegt. Die Gren­ze des Römis­chen Rei­ches, Limes Roma­nus, ver­lief zwis­chen dem 1. und 5. Jahr­hun­dert durch das Stadt­zen­trum. Zwis­chen dem 6. und 8. Jahr­hun­dert kamen die ers­ten Sla­wen und Awa­ren hier­her. Von 633 bis 658 gehör­te Bra­ti­sla­va zum Reich von Samo. Vom spä­ten 8. Jahr­hun­dert bis 833 gehör­te es zum Fürs­ten­tum Nit­ra und bis 907 zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich (Wiki­pe­dia). In den Jah­ren 1241 – 1242 grif­fen die Mon­go­len Bra­ti­sla­va an, ero­ber­ten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 grün­de­te Matt­hias Cor­vi­nus die Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, die ers­te Uni­ver­si­tät in der Slo­wa­kei (Wiki­pe­dia). Von 907 bis 1918 gehör­te Bra­ti­sla­va zu Ungarn.

Von 1563 bis 1830 war Bra­ti­sla­va die Krönungss­tadt unga­ris­cher Köni­ge. Bis etwa 1870 war Bra­ti­sla­va vor­wie­gend eine Stadt mit deutschs­pra­chi­gen Ein­woh­nern. Im Jahr 1946 wur­den die Geme­in­den Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača und Vaj­no­ry Bra­ti­sla­va angeg­lie­dert. Im Jahr 1971 sch­los­sen sich auch Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa und Záhor­ská Bys­tri­ca an (Wiki­pe­dia). Ruži­nov hat diese

Orts­te­i­le: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Bra­ti­sla­va sind der deuts­che Pia­nist und Kom­po­nist Johann Nepo­muk Hum­mel, der Nobelp­re­is­trä­ger für Phy­sik Phi­lipp Lenard, der Phy­si­ker und Mat­he­ma­ti­ker Ján Andrej Seg­ner, der Rab­bi­ner Samu­el Ben­ja­min Sofer, der Bild­hau­er Vik­tor Oskar Tilg­ner und vie­le ande­re (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ismert még Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” és a Béke Váro­sa­ként is. Bra­ti­sla­va terüle­te 367,584 km². Ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 126 és 514 méter között vál­to­zik. A bra­ti­sla­vai agg­lo­me­rá­ci­ó­ban 546 300 lakos él. Napon­ta 150 – 200 ezer ember jár ide dol­goz­ni. Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Bra­ti­sla­va terüle­tén valós­zí­nűleg a fia­tal kőkors­zak­ban kez­dődött az állan­dó tele­pülés. Kr. e. 400 – 50 között kel­ták éltek itt, amit egy kel­ta oppi­dum és pénz­ver­de bizo­ny­ít. Az első és ötödik szá­zad között a város köze­pén a Római Biro­da­lom hatá­ra – a Limes Roma­nus – húzó­dott. A 6. és 8. szá­zad között az első szlá­vok és ava­rok érkez­tek ide. 633 és 658 között Bra­ti­sla­va a Samo Biro­da­lom rés­ze volt. A 8. szá­zad végé­től 833-​ig a Nit­riai Feje­de­lem­ség rés­ze volt, majd 907-​ig a Nagy Morá­viáé (Wiki­pé­dia). 1241 – 1242-​ben a mon­go­lok táma­dást indí­tot­tak Bra­ti­sla­va ellen, de a várost nem fog­lal­ták el. 1465-​ben Máty­ás kirá­ly mega­la­pí­tot­ta az Istro­po­li­ta­nu Aka­dé­miát, a szlo­vák terület első egy­ete­mét (Wiki­pé­dia). 907-​től 1918-​ig Bra­ti­sla­va rés­ze volt Magyarországnak.

1563-​tól 1830-​ig Bra­ti­sla­va a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa volt. Kb. 1870-​ig Bra­ti­sla­va túl­ny­o­mó­részt német any­any­el­vű lakos­sá­gú város volt. 1946-​ban Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača és Vaj­no­ry csa­tla­ko­zott Bra­ti­sla­vá­hoz. 1971-​ben Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa és Záhor­ská Bys­tri­ca is csa­tla­ko­zott (Wiki­pé­dia). Ruži­nov­nak a követ­ke­ző helyi rés­zei van­nak: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bra­ti­sla­va kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a német zon­go­ris­ta és zenes­zer­ző Johann Nepo­muk Hum­mel, a fizi­ka Nobel-​díjas Phi­lipp Lenard, a fizi­kus és mate­ma­ti­kus Ján Andrej Seg­ner, a rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, a szob­rász Vik­tor Oskar Tilg­ner és sok más (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky o Bratislave

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post