2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP, V čase

Jeseň – obdobie farieb, zberu úrody

Hits: 6150

Jeseň je krás­na a fareb­ná časť roka, kto­rá nás oča­ru­je svo­jou pale­tou jem­ných odtie­ňov a sym­bo­li­zu­je pre­chod od tep­lých let­ných dní k chlad­nej­ším mesia­com. Pre­ja­vu­je sa nie­len vo vizu­ál­nych pre­me­nách kra­ji­ny, ale aj v samot­ných akti­vi­tách ľudí. Jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších zna­kov jesen­nej prí­ro­dy sú fareb­né zme­ny lis­tov stro­mov. Zele­né lis­ty sa postup­ne menia na odtie­ne čer­ve­nej, oran­žo­vej a žltej. Ten­to jav láka ľudí do prí­ro­dy, aby obdi­vo­va­li túto pre­men­li­vú krá­su. Na sve­do­mí to má úby­tok chlo­ro­fy­lu a vyš­šia kon­cen­trá­cia xan­to­fy­lov, karo­te­no­idov. Jeseň je obdo­bím kon­tras­tov a pre­cho­dov, kedy prí­ro­da uka­zu­je svo­ju nád­her­nú trans­for­má­ciu. Toto obdo­bie nám ponú­ka prí­le­ži­tosť zasta­viť sa, obdi­vo­vať krá­su oko­lo seba a oce­niť plo­dy prá­ce, kto­ré nám prí­ro­da poskytuje.

Zber úro­dy je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom jese­ne. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy a plo­di­ny, naprí­klad jabl­ká, hroz­no, čučo­ried­ky, tek­vi­ca. Jeseň je aj čas, kedy sa prí­ro­da pri­pra­vu­je na odpo­či­nok a zim­né mesia­ce. Stro­my strá­ca­jú lis­ty, vtá­ky mig­ru­jú na tep­lej­šie mies­ta, a väč­ši­na rast­lín začí­na vstu­po­vať do obdo­bia spán­ku. Toto obdo­bie tiež čas­to vní­ma­me ako čas, kedy si oblie­ka­me tep­lej­šie oble­če­nie a pri­pra­vu­je­me sa na chlad­nej­šie dni.


Autumn is a beau­ti­ful and color­ful sea­son that cap­ti­va­tes us with its palet­te of subt­le sha­des and sym­bo­li­zes the trans­i­ti­on from warm sum­mer days to cooler months. It mani­fests not only in the visu­al trans­for­ma­ti­ons of the lands­ca­pe but also in peop­le­’s acti­vi­ties. One of the most stri­king signs of autumn natu­re is the color­ful chan­ge in tree lea­ves. Gre­en lea­ves gra­du­al­ly shift to sha­des of red, oran­ge, and yel­low. This phe­no­me­non enti­ces peop­le into natu­re to admi­re this ever-​changing beau­ty. The dec­re­a­se in chlo­rop­hyll and the hig­her con­cen­tra­ti­on of xant­hop­hylls and caro­te­no­ids are res­pon­sib­le for this.

Autumn is a peri­od of con­trasts and trans­i­ti­ons, sho­wca­sing natu­re­’s mag­ni­fi­cent trans­for­ma­ti­on. This sea­son pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to pau­se, app­re­cia­te the beau­ty around us, and ack­no­wled­ge the fru­its of natu­re­’s labor. Har­ves­ting is anot­her cru­cial aspect of autumn. Throug­hout the sum­mer, fru­its and crops, such as app­les, gra­pes, blu­e­ber­ries, and pump­kins, ripen. Autumn is also a time when natu­re pre­pa­res for rest and the win­ter months. Tre­es shed the­ir lea­ves, birds mig­ra­te to war­mer pla­ces, and most plants begin to enter a dor­mant peri­od. This peri­od is often per­ce­i­ved as a time to don war­mer clot­hing and pre­pa­re for col­der days ahead.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1740

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Hrad Červený Kameň

Hits: 3036

Hrad Čer­ve­ný kameň je pomer­ne roz­siah­ly a zacho­va­lý hrad. Okrem iné­ho sa v jeho are­áli nachá­dza soko­liar­sky dvor Astur. Ku hra­du sa dá dostať z obcí Píla, aj Čas­tá. Tro­chu ška­re­dá, ale pou­ží­va­ná pre­zýv­ka pre hrad je Čer­vák. Čer­ve­ný kameň nav­šte­vu­je naj­mä v lete veľa náv­štev­ní­kov (Peter Kac­lík). Čer­ve­ný Kameň je situ­ova­ný na kre­men­co­vom bra­le, je vidi­teľ­ný naj­mä z väč­ších dia­ľok. Pat­ril do sústa­vy stre­do­ve­kých pohra­nič­ných hra­dov na ochra­nu západ­ných hra­níc Uhor­ska (pamiat​ky​.net). Hrad mal pôvod­ne stáť na pro­ti­ľah­lom, vyš­šom kop­ci. Tak ho vybra­la krá­ľov­ná Kon­štan­cia (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk). His­tó­ria hra­du sia­ha pred rok 1240. Jeden z náz­vov hra­du je aj Bob­rí hrad (Bibers­burg). Nemec­ký názov pre Čer­ve­ný Kameň je Rot­hens­te­in, maďar­ský Vörös­kő. Maji­te­lia hra­du sa strie­da­li, okrem iné­ho nimi boli aj Fug­ge­rov­ci a Pál­fi­ov­ci. Anton Fug­ger pre­sta­val stre­do­ve­ký hrad na rene­sanč­nú pev­nosť16. sto­ro­čí. Neskôr hrad pre­sta­vo­va­li viac­krát Pál­fi­ov­ci (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk).


Hrad Čer­ve­ný Kameň is a rela­ti­ve­ly exten­si­ve and well-​preserved cast­le. Wit­hin its pre­mi­ses, the­re is also the Fal­con­ry Court Astur. The cast­le can be rea­ched from the vil­la­ges of Píla and Čas­tá. A some­what unflat­te­ring but com­mon­ly used nick­na­me for the cast­le is Čer­vák. Čer­ve­ný Kameň att­racts many visi­tors, espe­cial­ly in the sum­mer (Peter Kac­lík). Situ­ated on a rhy­o­li­te hill, the cast­le is par­ti­cu­lar­ly visib­le from gre­a­ter dis­tan­ces. It was part of the sys­tem of medie­val bor­der cast­les desig­ned to pro­tect the wes­tern bor­ders of Hun­ga­ry (pamiat​ky​.net). Ori­gi­nal­ly, the cast­le was sup­po­sed to be built on the oppo­si­te, hig­her hill. This cho­ice was made by Que­en Cons­tan­ce (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk). The his­to­ry of the cast­le dates back to befo­re 1240. One of the names for the cast­le is also Bob­rí hrad (Bea­ver Cast­le). The Ger­man name for Čer­ve­ný Kameň is Rot­hens­te­in, and in Hun­ga­rian, it’s Vörös­kő. The cast­le chan­ged owners over time, inc­lu­ding the Fug­gers and the Pál­fis. Anton Fug­ger recons­truc­ted the medie­val cast­le into a Renais­san­ce for­tress in the 16th cen­tu­ry. Later, the cast­le was recons­truc­ted seve­ral times by the Pál­fis (hrad​cer​ve​ny​ka​men​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6447

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2013, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže

Park Foto Piešťany

Hits: 7358

Park Foto 2013ten­to rok nám nava­ri­li guľáš pria­mo v par­ku hostia


Park Pho­to 2013 – this year, guests cooked gou­lash for us right in the park.


Park Foto 2011


Park Foto 2009 – najp­rí­jem­nej­šie stret­nu­tie ama­tér­skych foto­gra­fov na Slovensku

V tre­tiu sep­tem­bro­vú sobo­tu sa konal už 4. roč­ník výsta­vy foto­gra­fií v ple­né­ri, kto­rú orga­ni­zu­je Pieš­ťan­ský foto­k­lub v mest­skom par­ku. Park Foto bolo minu­lý rok oce­ne­né pri­má­to­rom mes­ta Pieš­ťa­ny – Kul­túr­ny počin roku 2008, ako význam­ná a už tra­dič­ná akcia, kto­rá úspeš­ne zvi­di­teľ­ňu­je Pieš­ťa­ny. Vysta­vo­va­lo 68 auto­rov, na kto­rých bolo zve­da­vých pri­bliž­ne 1500 náv­štev­ní­kov, kto­rí hod­no­ti­li foto­gra­fie pri­pnu­tím štip­ca. V kate­gó­rii do 18 rokov zví­ťa­zi­li dve mla­dé dámy: Anna Kop­po­no­vá a Simo­na Han­ko­vá z Pieš­ťan. Medzi dospe­lý­mi bolo také­to pora­die: 1. Roman Tiben­ský z Pieš­ťan, 2. Daniel Bašo z Galan­ty, 3. Milan Maro­nek z Trna­vy. Ten­to rok Pieš­ťan­ský foto­k­lub zavie­dol okrem tra­dič­né­ho hod­no­te­nia jed­not­li­vých foto­gra­fií štip­ca­mi aj hod­no­te­nie poro­tou, kto­rú tvo­ri­li čle­no­via Aso­ciá­cie pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov SR. Peter Bagi oce­nil Annu Kop­po­no­vú z Pieš­ťan, Ivan Čani­ga Mag­du Vrá­be­lo­vu z Galan­ty, Mar­tin Vrab­ko Máriu­sa Sor­de­la z Nových Zám­kov a Anna Stru­há­ro­vá Roma­na Buč­ka z Pieš­ťan. Všet­ci tra­ja spo­loč­ne oce­ni­li za foto­gra­fiu Kolo­toč” Noru Luka­čo­vi­čo­vú z Pieš­ťan. Park Foto sa doč­kal úspeš­né­ho pokra­čo­va­nia, všet­ko sa dia­lo v prí­jem­nej atmo­sfé­re, pria­lo ten­to­krát aj poča­sie. Vyhod­no­te­nie pre­beh­lo v pek­nom a dôs­toj­nom pro­stre­dí neďa­le­ké­ho Kur­sa­lo­nu, po kto­rom nasle­do­va­lo pose­de­nie. To, že do chrum­ka­va upe­če­né pra­siat­ko na záver puto­va­lo do úst vysta­vo­va­te­ľov, bolo vyni­ka­jú­cou bod­kou za skve­lou sobotou. 

V roku 2009 som sa na Park Foto pri­pra­vil ove­ľa lep­šie ako rok pred­tým. Bolo to aj tým, že som vedel, čo ma čaká. Priš­lo nás auto­rov dva krát toľ­ko, čo je pozi­tí­vum. Park Foto bolo pre mňa kraj­šie aj pre­to, že už som tu mal zná­mych iných auto­rov. Več­ná ško­da, že v tom istom ter­mí­ne pre­bie­hal v Bra­ti­sla­ve Foto­ma­ra­tón. Pri­pra­vil som si dve série foto­gra­fií. Zís­kal som dojem, že kra­jin­ky sa veľ­mi páči­li vlast­ne všet­kým. Séria rýb bola pre mno­hých nepri­ja­teľ­ná, iným sa páči­la. Zrej­me zavá­ži­lo, že na mno­hých pôso­bi­li asi stu­de­no, pred­po­kla­dám že aj pred­sta­va čoho­si z vody mno­hých odra­di­la. Bol to môj pokus, kto­rý nebu­dem zrej­me opa­ko­vať. Zo svo­ji­mi foto­gra­fia­mi som však bol spo­koj­ný. Z vysta­ve­ných foto­gra­fií sa mi veľ­mi páčil Bec­kov od Richar­da Hes­ka a vôbec naj­viac a suve­rén­ne, foto­gra­fie Ras­ťa Čam­ba­la. Je to tro­chu zvlášt­ne, pre­to­že do 19.9.2009 sa mi tvor­ba Ras­ťa Čam­ba­la skôr nepá­či­la. Našiel som si v nej len zopár foto­gra­fií, kto­ré sa mi páči­li. Tre­ba samoz­rej­me pri­znať, že som videl dovte­dy mož­no 2030 snímkov.

Jeden veľ­mi nega­tív­ny pod­net ale mám. Kopec ľudí pre­chá­dza­lo oko­lo foto­gra­fií leda­bo­lo. Verím tomu, že veľa z nich bolo takých, kto­rí si pros­te na to nevyh­ra­di­li čas. Čo mi však udie­ra­lo do očí bolo, že málo ľudí si číta­lo náz­vy foto­gra­fií, a už vôbec nebo­li na tie­to náz­vy adek­vát­ne reak­cie. Mrzí ma veľ­mi, že už sko­ro ani deti sa neve­dia poriad­ne pre­ja­viť. Zare­gis­tro­val som asi šty­ri adek­vát­ne reak­cie na pre­čí­ta­ný názov sním­ku. Samoz­rej­me nestál som celý čas pri svo­jich fot­kách. Medzi nimi bola aj nega­tív­na reak­cia. Teší ma urči­te viac nega­tív­na reak­cia ako žiad­na reak­cia. Nará­žam pre­dov­šet­kým na náz­vy rýb, pre­to­že je to pred­sa iná abs­trak­cia ako pri kra­jin­kách – veď posúď­te sami pod­ľa fotiek dole. Veľa som o tom pre­mýš­ľal. Vši­mol som si, že náv­štev­ní­ci, kto­rí pri­chá­dza­li z kve­ti­no­vé­ho sprie­vo­du – inej akcie, sa pre­ja­vo­va­li ove­ľa viac. Asi ich rozp­rú­dil tanec, mož­no spev, ale­go­ric­ké vozy, kve­ti­ny, mažoretky.


Park Pho­to 2009 – the most enjo­y­ab­le mee­ting of ama­te­ur pho­tog­rap­hers in Slovakia.

On the third Satur­day of Sep­tem­ber, the 4th edi­ti­on of the open-​air pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club in the muni­ci­pal park. Park Pho­to was awar­ded the Cul­tu­ral Act of the Year 2008 by the may­or of Pieš­ťa­ny, recog­ni­zing it as a sig­ni­fi­cant and tra­di­ti­onal event that suc­cess­ful­ly high­lights the city. The exhi­bi­ti­on fea­tu­red 68 aut­hors, att­rac­ting app­ro­xi­ma­te­ly 1500 visi­tors who eva­lu­ated the pho­tos by atta­ching clot­hes­pins. In the under 18 cate­go­ry, two young ladies, Anna Kop­po­no­vá and Simo­na Han­ko­vá from Pieš­ťa­ny, emer­ged vic­to­ri­ous. Among adults, the ran­kings were as fol­lo­ws: 1. Roman Tiben­ský from Pieš­ťa­ny, 2. Daniel Bašo from Galan­ta, 3. Milan Maro­nek from Trna­va. This year, the Pieš­ťa­ny Pho­to Club intro­du­ced, in addi­ti­on to the tra­di­ti­onal eva­lu­ati­on using clot­hes­pins, jury eva­lu­ati­on com­po­sed of mem­bers of the Asso­cia­ti­on of Pro­fes­si­onal Pho­tog­rap­hers of the Slo­vak Repub­lic. Peter Bagi awar­ded Anna Kop­po­no­vá from Pieš­ťa­ny, Ivan Čani­ga awar­ded Mag­da Vrá­be­lo­vá from Galan­ta, Mar­tin Vrab­ko awar­ded Márius Sor­del from Nové Zám­ky, and Anna Stru­há­ro­vá awar­ded Roman Buček from Pieš­ťa­ny. All three toget­her awar­ded Nora Luka­čo­vi­čo­vá from Pieš­ťa­ny for the pho­tog­raph Merry-​Go-​Round.” Park Pho­to saw a suc­cess­ful con­ti­nu­ati­on, eve­ryt­hing hap­pe­ned in a ple­a­sant atmo­sp­he­re, and the weat­her was favo­rab­le. The eva­lu­ati­on took pla­ce in the beau­ti­ful and dig­ni­fied set­ting of the near­by Kur­sa­lon, fol­lo­wed by socia­li­zing. The fact that a crispy-​roasted pig­let was enjo­y­ed by the exhi­bi­tors at the end was an excel­lent conc­lu­si­on to a gre­at Saturday.

In 2009, I pre­pa­red for Park Pho­to much bet­ter than the pre­vi­ous year. It was also becau­se I knew what to expect. Twi­ce as many aut­hors came as posi­ti­ve. Park Pho­to was more beau­ti­ful for me also becau­se I alre­a­dy knew other aut­hors here. It’s a pity that the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va at the same time. I pre­pa­red two series of pho­tos. I got the impres­si­on that lands­ca­pes were liked by almost eve­ry­o­ne. The series of fish was unac­cep­tab­le for many but liked by others. Pro­bab­ly the fact that many found them some­what cold, I assu­me that the idea of somet­hing from the water dis­cou­ra­ged many. It was my attempt, which I pro­bab­ly won’t repe­at. Howe­ver, I was satis­fied with my pho­tos. Among the exhi­bi­ted pho­tos, I real­ly liked Bec­kov by Richard Hes­ko, and by far the most, the pho­tos by Ras­ťo Čam­bal. It’s a bit stran­ge becau­se until Sep­tem­ber 19, 2009, I did­n’t real­ly like Ras­ťo Čam­ba­l’s work. I found only a few pho­tos that I liked. Of cour­se, it must be admit­ted that I had pro­bab­ly seen only 20 – 30 pic­tu­res until then.

Howe­ver, I have one very nega­ti­ve aspect. A lot of peop­le wal­ked past the pho­tos care­less­ly. I belie­ve that many of them sim­ply did­n’t take the time for it. What struck me, howe­ver, was that few peop­le read the names of the pho­tos, and the reac­ti­ons to the­se names were not ade­qu­ate at all. I’m very sor­ry that almost even chil­dren can’t express them­sel­ves pro­per­ly. I regis­te­red about four ade­qu­ate reac­ti­ons to the read name of the shot. Of cour­se, I was­n’t stan­ding by my pho­tos all the time. Among them was also a nega­ti­ve reac­ti­on. I am defi­ni­te­ly more ple­a­sed with a nega­ti­ve reac­ti­on than no reac­ti­on at all. I am refer­ring pri­ma­ri­ly to the names of the fish becau­se it is a dif­fe­rent abs­trac­ti­on than with lands­ca­pes – jud­ge for your­self accor­ding to the pho­tos below. I thought a lot about it. I noti­ced that visi­tors who came from the flo­wer para­de – anot­her event, expres­sed them­sel­ves much more. Per­haps they were stir­red up by dan­ce, per­haps sin­ging, alle­go­ri­cal flo­ats, flo­wers, majorettes.


Rok 2008

20.9.2008 sa v prí­jem­nom pro­stre­dí pod pagaš­tan­mi mest­ské­ho par­ku usku­toč­ni­la už po tre­tí rok výsta­va Park Foto. Orga­ni­zá­tor podu­ja­tia ho nazval Park Foto Pieš­ťa­ny 2008, fes­ti­val kre­a­tív­nej foto­gra­fie – výsta­va foto­gra­fií v ple­né­ri. Poča­sie prav­de­po­dob­ne objed­nal” a veľ­mi dob­re zapla­til nie­kto tajom­ný, ale urči­te moc­ný, pre­to­že prša­lo asi vša­de na celom Slo­ven­sku, ale v par­ku v Pieš­ťa­noch nie. V ten­to chlad­ný sobot­ný deň pad­li na mňa len tri kvap­ky. Objek­tív­ne tre­ba uznať, že mies­ta­mi troš­ku mrho­li­lo, ale keď­že sme nad sebou mali veľ­ké pagaš­ta­ny kon­ské a iné stro­my tak­mer v zápo­ji, tak naše fot­ky aj my sme zosta­li suchí. Orga­ni­zá­tor mys­lel aj na naše niž­šie pudy, pri­pra­vil čaj aj rum. Mie­ša­nie bolo dovo­le­né v akom­koľ­vek pome­re :-). Rum bol len jeden, aj to len lit­ro­vý ;-). Ak náho­dou závi­dí­te, tak nie je veľ­mi čo, pre­to­že tep­lo­ta vzdu­chu, vlh­kosť a rých­losť vet­ra priam núti­li tro­chu roz­ší­riť cie­vy. 20.9 bol aj dátu­mom sláv­nost­né­ho ukon­če­nia kúpeľ­nej sezó­ny. Cez mes­to šiel sprie­vod, kve­ti­no­vé kor­zo, načan­ča­né boli ale­go­ric­ké vozy. Zhru­ba oko­lo 15:30 oko­lo nás pre­šli uzi­me­né mažo­ret­ky v krát­ky suk­nič­kách, kto­ré mali skôr ute­kať, ako len poma­ly chodiť :-(.

Na výsta­ve foto­gra­fií sa zúčast­ni­lo 38 tvor­cov. Napriek neprí­jem­né­mu poča­siu si foto­gra­fie pre­zre­lo mož­no 700 – 900 ľudí. Pre mňa samot­né­ho malo veľ­ký význam, že som sa pre­zen­to­val doma (mimo­cho­dom po prvý krát) pred ľuď­mi, ako aj pred foto­graf­mi. Na ľudí moje fot­ky spra­vi­li pod­ľa slov, kto­ré som mal mož­nosť počuť, dojem. Vzhľa­dom na to, že na via­ce­rých sním­kach som mal Pieš­ťa­ny, tak veľa ľudí skú­ma­lo, čo je to na foto­gra­fiách. Nie­kto­ré zábe­ry som fotil na mies­tach, na kto­ré sa bež­ne člo­vek bez sna­hy nedos­ta­ne, tak­že pôso­bi­li tro­chu exo­tic­ky. Bolo pre mňa zvlášt­ne zis­tiť, že ľuďom čas­to chý­ba geomet­ric­ká a pries­to­ro­vá pred­sta­vi­vosť. Iný je pohľad na úze­mie z lie­tad­la, na mape a iný je pohľad člo­ve­ka a troš­ku iný je pohľad foto­gra­fa. Asi to bude znieť tro­chu čud­ne, ale náv­štev­ní­kov prek­va­po­va­lo to, čo pozna­jú. Uhol pohľa­du bol pre nich nepoz­na­ný, prav­da­že nie pre všetkých.

Teši­lo ma aj iné hod­no­te­nie, kto­ré sa pár­krát opa­ko­va­lo a síce že moje foto­gra­fie boli ako živé”. Pre spres­ne­nie – foto­gra­fie, kto­ré som mal na tej­to výsta­ve nepo­va­žu­jem za úžas­né a motí­vy na nich už vôbec nepo­va­žu­jem za neja­ké ume­lec­ky veľ­mi hod­not­né ale­bo ori­gi­nál­ne. Jed­nu jedi­nú fot­ku z nich pova­žu­jem za fot­ko­va­tej­šiu 🙂 a tej som napo­kon dal aj svo­je štip­ce. Hod­no­te­nie pre­bie­ha­lo pomo­cou štip­cov – ora­ze­ných kol­kov na bie­li­zeň. Najprv hod­no­ti­li náv­štev­ní­ci podu­ja­tia, potom hod­no­ti­li samot­ní vysta­vu­jú­ci pomo­cou kol­kov, kto­ré sami inka­so­va­li. Nebu­dem ďako­vať za pre­ja­ve­nú pria­zeň, veď nej­de o čosi za odme­nu, ani o prá­cu naviac, ale poviem, že ma tá pria­zeň teší a budem sa aj naďa­lej sna­žiť fotiť lep­šie a lep­šie. Ďaku­jem ale orga­ni­zá­to­rom za mož­nosť sa pre­zen­to­vať a strá­viť prí­jem­ne a uži­toč­ne čas.

Po skon­če­ní výsta­vy nám Dušan Beláň (dufi) pred­sta­vil pho​to​box​.sk a foto­gra­fie zo súťa­že, kto­rú spá­chal na začiat­ku júla prá­ve pho​to​box​.sk. Foto­gra­fie boli až do 19.9 na Pri­bi­no­vej 115 vďa­ka vte­daj­šie­mu EVEREST FOTO, neskôr boli v Pieš­ťa­nochKur­sa­lo­ne. Potom nasle­do­va­lo vyhlá­se­nie víťa­zov v prí­jem­nom pro­stre­dí plnom fotiek. Po vyhod­no­te­ní som sa ja viac spoz­nal s vysta­vu­jú­ci­mi, naj­mä s člen­mi foto­k­lu­bu z Pieš­ťan. Pri­pi­li sme si na Duša­no­ve zdra­vie (vraj sme nemu­se­li – zrej­me je ako repa 😉 ) a potom sme sa pus­ti­li do peče­né­ho pra­siat­ka. Roz­prá­va­lo sa ešte dlho, ja sám som pobu­dol asi do 20:30, čiže snáď dve hodi­ny. Pre­bra­li sme mier­ne aj orga­ni­zá­tor­ské a ľud­ské prob­lé­my a keď­že sa sám podie­ľam na akva­ris­tic­kom hnu­tí” v podob­nej polo­he, tak sme skon­šta­to­va­li, že je to rov­na­ké a sran­da to urči­te nie je.

Počas toho, ako som celý deň bol vo výstav­nom pries­to­re, tak som postre­tal kopu zná­mych a reč bola samoz­rej­me aj o foto­gra­fiách. Pre­dov­šet­kým na kon­ci mi pomá­hal kama­rát Leo, kto­rý sa neskôr oci­tol aj na vyhod­no­te­ní. Videl atmo­sfé­ru, kto­rá tam vlád­la a sám sa vyjad­ril prek­va­pe­ne. Neča­kal, že ten­to sych­ra­vý deň napo­kon vypá­li tak pekne.


Year 2008

On Sep­tem­ber 20, 2008, in the ple­a­sant sur­roun­dings under the chest­nuts of the muni­ci­pal park, the third edi­ti­on of the Park Pho­to exhi­bi­ti­on took pla­ce. The event orga­ni­zer named it Park Pho­to Pieš­ťa­ny 2008, a fes­ti­val of cre­a­ti­ve pho­tog­rap­hy – an open-​air pho­to exhi­bi­ti­on. Some­one mys­te­ri­ous, but cer­tain­ly power­ful, pro­bab­ly orde­red” the weat­her, and some­one paid for it very well becau­se it was rai­ning almost eve­ry­whe­re in Slo­va­kia, but not in the park in Pieš­ťa­ny. On this chil­ly Satur­day, only three drops fell on me. Objec­ti­ve­ly, it must be ack­no­wled­ged that it drizz­led a bit in some pla­ces, but sin­ce we had lar­ge hor­se chest­nut and other tre­es almost as an umbrel­la abo­ve us, our pho­tos and we remai­ned dry. The orga­ni­zer also thought of our lower ins­tincts, pre­pa­red tea and rum. Mixing was allo­wed in any ratio :-). The­re was only one liter of rum, though ;-). If you hap­pen to envy, the­re­’s not much to envy becau­se the air tem­pe­ra­tu­re, humi­di­ty, and wind spe­ed almost for­ced us to expand our veins a bit. Sep­tem­ber 20 also mar­ked the cere­mo­nial end of the bat­hing sea­son. A pro­ces­si­on, a flo­ral para­de, alle­go­ri­cal flo­ats, pas­sed through the city. Around 3:30 pm, fro­zen majo­ret­tes in short skirts pas­sed by us, who see­med to be run­ning rat­her than walking :-(.

38 cre­a­tors par­ti­ci­pa­ted in the pho­to exhi­bi­ti­on. Des­pi­te the unp­le­a­sant weat­her, may­be 700 – 900 peop­le vie­wed the pho­tos. It was sig­ni­fi­cant for me per­so­nal­ly that I pre­sen­ted myself at home (by the way, for the first time) in front of peop­le as well as pho­tog­rap­hers. Accor­ding to the words I heard, my pho­tos made an impres­si­on on peop­le. Sin­ce I had Pieš­ťa­ny in seve­ral shots, many peop­le exa­mi­ned what was in the pho­tos. I took some shots in pla­ces that a per­son would­n’t nor­mal­ly reach wit­hout effort, so they looked a bit exo­tic. It was stran­ge for me to find out that peop­le often lack geomet­ric and spa­tial ima­gi­na­ti­on. The view of the area from an airp­la­ne, on a map, is dif­fe­rent from a per­so­n’s view, and a pho­tog­rap­he­r’s view is a bit dif­fe­rent. It might sound a bit stran­ge, but visi­tors were sur­pri­sed by what they knew. The angle of view was unkno­wn to them, of cour­se, not to everyone.

I was also ple­a­sed with anot­her assess­ment that repe­a­ted a few times, name­ly that my pho­tos were like ali­ve.” To cla­ri­fy, I do not con­si­der the pho­tos I had at this exhi­bi­ti­on as ama­zing, and the motifs on them are not con­si­de­red artis­ti­cal­ly very valu­ab­le or ori­gi­nal at all. I con­si­der one sin­gle pho­to from them as more pho­tog­rap­hab­le 🙂 and I final­ly gave my clot­hes­pins to it. The eva­lu­ati­on took pla­ce using clot­hes­pins – pegs atta­ched to clot­hes­li­nes. First, visi­tors to the event eva­lu­ated, then the exhi­bi­tors them­sel­ves eva­lu­ated using clot­hes­pins they col­lec­ted. I won’t thank for the favor sho­wn becau­se it’s not about somet­hing for a reward or extra work, but I’ll say that I’m hap­py about the favor, and I’ll con­ti­nue to try to take bet­ter and bet­ter pho­tos. But I thank the orga­ni­zers for the oppor­tu­ni­ty to pre­sent myself and spend time ple­a­san­tly and usefully.

After the exhi­bi­ti­on, Dušan Beláň (dufi) intro­du­ced us to pho​to​box​.sk and the pho­tos from the com­pe­ti­ti­on he had com­mit­ted in ear­ly July on pho​to​box​.sk itself. The pho­tos were on Pri­bi­no­va 115 thanks to the then EVEREST FOTO until Sep­tem­ber 19, later in Pieš­ťa­ny at Kur­sa­lon. Then the announ­ce­ment of the win­ners fol­lo­wed in a ple­a­sant envi­ron­ment full of pho­tos. After the eva­lu­ati­on, I got to know the exhi­bi­tors more, espe­cial­ly the mem­bers of the pho­to club from Pieš­ťa­ny. We toas­ted to Duša­n’s health (appa­ren­tly, we did­n’t have to – pre­su­mab­ly, he’s as fit as a fidd­le 😉 ), and then we tack­led the roas­ted pig­let. We tal­ked for a long time, I myself sta­y­ed until about 8:30 pm, so per­haps two hours. We also dis­cus­sed orga­ni­za­ti­onal and human prob­lems mild­ly, and sin­ce I myself am invol­ved in the aqu­arium move­ment” in a simi­lar posi­ti­on, we noted that it’s the same, and it’s cer­tain­ly not fun.

During the who­le day, as I was in the exhi­bi­ti­on spa­ce, I met a lot of acqu­ain­tan­ces, and the con­ver­sa­ti­on was, of cour­se, about pho­tog­raphs. Espe­cial­ly at the end, my friend Leo hel­ped me, who later found him­self at the eva­lu­ati­on as well. He saw the atmo­sp­he­re that pre­vai­led the­re and expres­sed him­self sur­pri­sed. He did­n’t expect that this chil­ly day would turn out so nice­ly in the end.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post