2006-2010, 2007, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

Hits: 4404

Cyp­rus leží na 75 km juž­ne od Turec­ka, 105 km západ­ne od Sýrie 380 km sever­ne od Egyp­tu v Stre­do­zem­nom mori. Asi 85 % popu­lá­cie je gréc­kej národ­nos­ti, 12 % turec­kej (gre​e​kem​bas​sy​.org). Jeho roz­lo­ha je 9250 km2, žije tu viac ako mili­ón oby­va­te­ľov (zeme​pis​.com). Ostrov Cyp­rus vzni­kol vďa­ka tek­to­nic­kým pohy­bom afric­ké­ho a euro­á­zij­ské­ho blo­ku asi pred 20 mili­ón­mi rokov. Pod­ľa gréc­kej myto­ló­gie sa na Cyp­re zro­di­la bohy­ňa krá­sy, nád­her­ná Afro­di­ta. Cyp­rus je od roku 2004 čle­nom Európ­skej únie. Hlav­ným mes­tom je Nikó­zia (Wiki­pe­dia). Je štvr­tým naj­väč­ším ostro­vom v Stre­do­zem­nom mori (infop​le​a​se​.com). Hlav­ným mes­tom Cyp­ru­su je Nikó­zia. Pred 90 milón­mi rokov bol Cyp­rus súčas­ťou hlbo­ko­mor­ské­ho dna pra­oce­ánu Tet­hys. V poho­rí Tro­odos sa nachá­dza jeden z naj­väč­ších zacho­va­ných ofi­oli­to­vých kom­ple­xov na sve­te. Cyp­rus sa po celé stá­ro­čia odles­ňo­val, pre­to má prob­lém s vodou. Všet­ky rie­ky sú v let­nom obdo­bí suché. Zim­né tep­lo­ty na Cyp­re zried­ka kles­nú pod 5 °C. Let­né vystu­pu­jú na 40°C. Vďa­ka ska­me­ne­li­nám vie­me, že na Cyp­re boli kedy­si slo­nyhro­chy. Trpas­li­čie mamu­ty tu žili až do kon­ca posled­nej ľado­vej doby pred 8000 rok­mi (wiki​pe​dia​.sk).

Mykén­ska kul­tú­ra sa na Cyp­re obja­vi­la oko­lo roku 1600 pred n.l. Oko­lo 1500 pred n.l. zažil egypt­skú invá­ziu Thot­me­sa III. O 300 rokov neskôr sem masív­ne priš­li gréc­ki acháj­ci. Dlhý čas bol aj pod nad­vlá­dou Per­zie. Až Ale­xan­der Veľ­ký oslo­bo­dil ostrov spod perz­skej nad­vlá­dy v 4. sto­ro­čí pred n.l. V rokoch 5857 pred n.l. bol Cyp­rus pri­po­je­ný k Rím­skej ríši. V roku 45 Cyp­rus nav­ští­vi­li apoš­to­li Pavol a Bar­na­báš a svä­tý Marek. V Pafo­se sa im poda­ri­lo obrá­tiť rím­ke­ho guver­né­ra Ser­giu­sa Pau­lu­sa na kres­ťan­stvo, čím sa stal Cyp­rus prvou kra­ji­nou spra­vo­va­nou kres­ťan­ským panov­ní­kom. Cyp­rus je legen­dár­nym mies­tom zro­de­nia bohy­ne krá­sy, lás­ky, sexu a váš­ne, nád­her­nej Afro­di­ty. Dejis­ko Afro­di­tin­ho zro­de­nia – Afro­di­ti­ne ska­ly sa nachá­dza neďa­le­ko Pafo­su. Po roku 395 bol Cyp­rus na tak­mer 800 rokov súčas­ťou Byzant­skej ríše. Po roku 1489 zís­ka­la Cyp­rus Benát­ska repub­li­ka. Po roku 1570 Osman­ská ríša. Cyp­rus zís­kal nezá­vis­losť v roku 1960. Od roku 1974 je roz­de­le­ný na sever­nú časť – Seve­ro­cy­per­skú turec­kú repub­li­ku, kto­rú uzná­va iba Turec­ko a Cyper­skú repub­li­ku). A tomu zod­po­ve­dá aj národ­nost­né zlo­že­nie, 78 % sú cyper­skí Gré­ci, 18 % Tur­ci (wiki​pe​dia​.sk).


Cyp­rus is loca­ted 75 km south of Tur­key, 105 km west of Syria, and 380 km north of Egypt in the Medi­ter­ra­ne­an Sea. About 85% of the popu­la­ti­on is of Gre­ek nati­ona­li­ty, and 12% is of Tur­kish ori­gin (gre​e​kem​bas​sy​.org). Its area covers 9250 km², with a popu­la­ti­on of over one mil­li­on inha­bi­tants (zeme​pis​.com). The island of Cyp­rus was for­med due to tec­to­nic move­ments bet­we­en the Afri­can and Eura­sian pla­tes around 20 mil­li­on years ago. Accor­ding to Gre­ek myt­ho­lo­gy, the god­dess of beau­ty, the mag­ni­fi­cent Aph­ro­di­te, was born on Cyp­rus. Sin­ce 2004, Cyp­rus has been a mem­ber of the Euro­pe­an Uni­on, with Nico­sia as its capi­tal (Wiki­pe­dia). It is the fourth-​largest island in the Medi­ter­ra­ne­an Sea (infop​le​a​se​.com). Nine­ty mil­li­on years ago, Cyp­rus was part of the deep-​sea flo­or of the ancient Tet­hys oce­an. In the Tro­odos moun­tain ran­ge, one of the worl­d’s lar­gest pre­ser­ved ophi­oli­te com­ple­xes is found. Cyp­rus has faced defo­re­sta­ti­on over the cen­tu­ries, lea­ding to water scar­ci­ty issu­es, with all rivers dry­ing up in the sum­mer. Win­ter tem­pe­ra­tu­res rare­ly drop below 5°C, whi­le sum­mer tem­pe­ra­tu­res can rise to 40°C. Fos­sil evi­den­ce indi­ca­tes that elep­hants and hip­pos once inha­bi­ted Cyp­rus, and dwarf mam­moths lived here until the end of the last Ice Age around 8000 years ago (wiki​pe​dia​.sk).

Myce­na­e­an cul­tu­re appe­a­red on Cyp­rus around 1600 BCE. Around 1500 BCE, Cyp­rus expe­rien­ced an Egyp­tian inva­si­on by Thut­mo­se III. Three hun­dred years later, Gre­ek Acha­e­ans arri­ved mas­si­ve­ly. It remai­ned under Per­sian rule for a long time until Ale­xan­der the Gre­at libe­ra­ted the island from Per­sian domi­na­ti­on in the 4th cen­tu­ry BCE. In 58 – 57 BCE, Cyp­rus was anne­xed to the Roman Empi­re. In 45 CE, apost­les Paul and Bar­na­bas, along with Saint Mark, visi­ted Cyp­rus. In Pap­hos, they suc­cess­ful­ly con­ver­ted the Roman gover­nor Ser­gius Pau­lus to Chris­tia­ni­ty, making Cyp­rus the first coun­try gover­ned by a Chris­tian ruler. Cyp­rus is the legen­da­ry birthp­la­ce of the god­dess of beau­ty, love, sex, and pas­si­on, the beau­ti­ful Aph­ro­di­te. The birthp­la­ce of Aph­ro­di­te, kno­wn as Aph­ro­di­te­’s Rock, is loca­ted near Pap­hos. After 395 CE, Cyp­rus was part of the Byzan­ti­ne Empi­re for almost 800 years. In 1489, the Repub­lic of Veni­ce gai­ned con­trol of Cyp­rus, fol­lo­wed by the Otto­man Empi­re in 1570. Cyp­rus gai­ned inde­pen­den­ce in 1960. Sin­ce 1974, it has been divi­ded into the nort­hern part – the Tur­kish Repub­lic of Nort­hern Cyp­rus, recog­ni­zed only by Tur­key, and the Repub­lic of Cyp­rus. This divi­si­on is ref­lec­ted in the eth­nic com­po­si­ti­on, with 78% being Cyp­ri­ot Gre­eks and 18% Turks (wiki​pe​dia​.sk).


Το Κύπρος βρίσκεται 75 χιλιόμετρα νότια της Τουρκίας, 105 χιλιόμετρα δυτικά της Συρίας και 380 χιλιόμετρα βόρεια της Αιγύπτου στη Μεσόγειο Θάλασσα. Περίπου 85% του πληθυσμού είναι ελληνικής καταγωγής, 12% τουρκικής (gre​e​kem​bas​sy​.org). Έχει έκταση 9250 τ.χλμ., ζουν εδώ περισσότερο από ένα εκατομμύριο κάτοικοι (zeme​pis​.com). Ο νησί Κύπρος δημιουργήθηκε λόγω τεκτονικών κινήσεων μεταξύ των αφρικανικών και ευρασιατικών πλακών περίπου πριν από 20 εκατομμύρια χρόνια. Σύμφωνα με την ελληνική μυθολογία, στην Κύπρο γεννήθηκε η θεά της ομορφιάς, η όμορφη Αφροδίτη. Η Κύπρος είναι μέλος της Ευρωπαϊκής Ένωσης από το 2004. Η πρωτεύουσά της είναι η Λευκωσία (Wiki­pe­dia). Είναι ο τέταρτος μεγαλύτερος νησί στη Μεσόγειο (infop​le​a​se​.com). Η πρωτεύουσα της Κύπρου είναι η Λευκωσία. Πριν από 90 εκατομμύρια χρόνια, η Κύπρος ήταν μέρος του πυθαγόρειου ωκεανού Tet­hys. Στο όρος Τρόοντος βρίσκεται ένα από τα μεγαλύτερα σωζόμενα οφιολιτικά συμπλέγματα στον κόσμο. Η Κύπρος έχει υποφέρει από αποψίλωση επί αιώνες, και έχει πρόβλημα με το νερό. Όλοι οι ποταμοί είναι ξηροί το καλοκαίρι. Οι χειμερινές θερμοκρασίες στην Κύπρο σπανίως πέφτουν κάτω από τους 5°C. Το καλοκαίρι ανεβαίνουν στους 40°C. Λόγω των απολιθωμάτων, γνωρίζουμε ότι στην Κύπρο κάποτε υπήρχαν ελέφαντες και ιπποπόταμοι. Οι νάνοι μαμούθηδες ζούσαν εδώ μέχρι το τέλος της τελευταίας παγετώνας πριν από 8000 χρόνια (wiki​pe​dia​.sk). Η Μυκηναϊκή κουλτούρα εμφανίστηκε στην Κύπρο περίπου το 1600 π.Χ. Περίπου το 1500 π.Χ., υπέστη μια αιγυπτιακή εισβολή από το Θώθμη ΙΙΙ. Περίπου 300 χρόνια αργότερα, οι ελληνικοί Αχαιοί κατέκτησαν μαζικά το νησί. Για μεγάλο χρονικό διάστημα βρισκόταν υπό την επικράτηση της Περσίας. Μόνο ο Μέγας Αλέξανδρος απελευθέρω

σε το νησί από την περσική κυριαρχία τον 4ο αιώνα π.Χ. Το 5857 π.Χ., η Κύπρος προστέθηκε στο Ρωμαϊκό Κράτος. Το 45 π.Χ., οι απόστολοι Παύλος και Βαρνάβας και ο άγιος Μάρκος επισκέφθηκαν την Κύπρο. Στην Πάφο κατάφεραν να μετατρέψουν τον ρωμαϊκό ηγεμόνα Σέργιο Παύλο στο χριστιανισμό, καθιστώντας την Κύπρο το πρώτο κράτος που διοικείται από χριστιανικό κυβερνήτη. Η Κύπρος είναι το μυθικό μέρος γέννησης της θεάς της ομορφιάς, της αγάπης, του έρωτα και του πάθους, της όμορφης Αφροδίτης. Το θέατρο της γέννησης της Αφροδίτης – οι πέτρες της Αφροδίτης – βρίσκονται κοντά στην Πάφο. Μετά το 395, η Κύπρος ήταν για σχεδόν 800 χρόνια μέρος της Βυζαντινής Αυτοκρατορίας. Μετά το 1489 κατέλαβε την Κύπρο η Δημοκρατία της Βενετίας. Μετά το 1570, η Οθωμανική Αυτοκρατορία. Η Κύπρος απέκτησε την ανεξαρτησία της το 1960. Από το 1974 είναι χωρισμένη σε βόρειο τμήμα – Βόρεια Κυπριακή Δημοκρατία, την οποία αναγνωρίζει μόνο η Τουρκία, και τη Δημοκρατία της Κύπρου. Και η εθνοτική σύνθεση ανταποκρίνεται σε αυτό, με 78% κυπριακών Ελλήνων και 18% Τούρκων (wiki​pe​dia​.sk).


Kıb­rıs, Tür­ki­y­e’nin 75 km güne­y­in­de, Suri­y­e’nin 105 km batısın­da ve Mısır’ın 380 km kuze­y­in­de, Akde­ni­z’de bulun­mak­ta­dır. Nüfu­sun yak­la­şık %85’i Yunan köken­li­dir, %12’si Türk (gre​e​kem​bas​sy​.org). Yüzölçümü 9250 km2’dir ve bura­da bir mily­on­dan faz­la kişi yaşa­mak­ta­dır (zeme​pis​.com). Kıb­rıs Ada­sı, yak­la­şık 20 mily­on yıl önce Afri­ka ve Avra­sya kara blok­la­rının tek­to­nik hare­ket­le­ri sonu­cun­da olu­ştu. Yunan mito­lo­ji­si­ne göre, Kıb­rıs’ta güzel­lik tan­rıça­sı, muh­te­şem Afro­dit doğmu­ştur. Kıb­rıs, 2004 yılın­dan bu yana Avru­pa Bir­li­ği üyesi­dir. Başken­ti Niko­sia­’dır (Viki­pe­di). Akde­ni­z’de­ki dör­dün­cü büy­ük ada­dır (infop​le​a​se​.com). Kıb­rıs’ın başken­ti Niko­sia­’dır. 90 mily­on yıl önce, Kıb­rıs derin deniz taba­nının bir parça­sıy­dı, Tet­hys Oky­anu­su­’nun. Tro­dos Dağla­rı’n­da düny­anın en büy­ük ofi­y­o­lit kom­pleks­le­rin­den biri bulun­mak­ta­dır. Kıb­rıs, yıl­lar boy­un­ca ağa­çlan­dır­ma yapıl­mış, bu neden­le su soru­nu yaşa­mak­ta­dır. Tüm nehir­ler yaz ayla­rın­da kurur. Kıb­rıs’ta kış sıcak­lık­la­rı nadi­ren 5 °C’nin altına düşer. Yaz ayla­rın­da ise 40 °C’yi bula­bi­lir. Fosil­ler say­esin­de, Kıb­rıs’ta bir zaman­lar fil­ler ve su aygır­la­rı yaşa­dığını bili­y­o­ruz. Cüce mamut­lar, son buzul çağının sonu­na kadar bura­da yaşa­mışlar­dır, yani 8000 yıl önce­ye kadar (wiki​pe​dia​.sk).

Miken kül­türü M.Ö. 1600 civa­rın­da Kıb­rıs’ta orta­ya çık­tı. M.Ö. 1500 civa­rın­da, III. Thut­mo­se­’un Mısır işga­li­y­le karşıla­ştı. Yak­la­şık 300 yıl son­ra, Yunan Aka köken­li insan­lar ada­ya büy­ük ölçüde yer­le­şti. Uzun bir süre Pers hâki­mi­y­eti altın­da kal­dı. Ancak Büy­ük İsk­end­er, M.Ö. 4. yüzy­ıl­da ada­yı Pers haki­mi­y­etin­den kur­tar­dı. M.Ö. 58 – 57 yıl­la­rın­da, Kıb­rıs Roma İmp­ar­at­orl­uğ­u’­na katıl­dı. M.S. 45 yılın­da, Hava­ri Pav­lus, Bar­na­bas ve Aziz Mar­kos Kıb­rıs’ı ziy­aret etti. Pafo­s’ta, Roma vali­si Ser­gius Pau­lu­s’u Hris­ti­y­an­lığa çevir­me­yi başar­dılar, bu da Kıb­rıs’ı Hris­ti­y­an yöne­ti­len ilk ülke yap­tı. Kıb­rıs, güzel­lik, aşk, cin­sel­lik ve tut­ku­nun tan­rıça­sı olan Afro­di­t’in efsa­ne­vi doğum yeri ola­rak bili­nir. Afro­di­t’in doğum yeri – Afro­di­t’in Kay­ala­rı, Pafo­s’a yakın­dır. M.S. 395’ten son­ra, Kıb­rıs nere­de­y­se 800 yıl boy­un­ca Bizans İmp­ar­at­orl­uğ­u’­nun bir parça­sıy­dı. 1489’dan son­ra, Kıb­rıs’ı Vene­dik Cum­hu­ri­y­eti ele geçir­di. 1570’ten son­ra Osman­lı İmp­ar­at­orl­uğu. Kıb­rıs, 1960 yılın­da bağım­sız­lığını kazan­dı. 1974’ten beri Kıb­rıs, sade­ce Tür­ki­ye tara­fın­dan tanınan Kuzey Kıb­rıs Türk Cum­hu­ri­y­eti ve Kıb­rıs Cum­hu­ri­y­eti olmak üze­re iki kıs­ma ayrıl­mıştır. Ve bunun­la uyum­lu ola­rak etnik bile­şi­mi, %78 Kıb­rıs­lı Yunan, %18 Tür­k’tür (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

Hits: 6020

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mikelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net)Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).


Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).


Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Turecko, Zahraničie

Turecko – zaujímavá hornatá krajina

Hits: 4860

Turec­ko leží pod Čier­nym morom. Z dvoch strán ho obklo­pu­je Stre­do­zem­né more. Suse­dí so Sýri­ou, s Ira­kom, s Irá­nom, s Armén­skom, s Gru­zín­skom. Malá časť úze­mia leží v Euró­pe na Bal­kán­skom polo­os­tro­ve (Východ­ná Trá­cia /​Rumé­lia), väč­ši­na úze­mia leží v juho­zá­pad­nej Ázii – na polo­os­tro­ve Malá Ázia (Ana­tó­lia). Obe čas­ti odde­ľu­je úži­na Bospor, Mar­mar­ské more a Dar­da­ne­ly (Wiki​pe​dia​.sk). Turec­ko je hor­na­tá kra­ji­na, naj­viac jeho východ­ná časť.

Úze­mie Turec­ka (Ana­tó­lia) pat­rí k naj­star­ším trva­lo osíd­le­ným regi­ó­nom na sve­te – ešte v neoli­te (Wiki​pe​dia​.sk). Pri­bliž­ne medzi 18. – 13. sto­ro­čím pred Kris­tom bola na úze­mí dneš­né­ho Turec­ka sta­ro­ve­ká Che­tit­ská ríša. Neskôr tu exis­to­va­la Frý­gia. Od 7. sto­ro­čia pred Kris­tom Lýdia, Caria a Lýcia. Od 12. sto­ro­čia pred Kris­tom je západ­né pobre­žie kolo­ni­zo­va­né aiol­ský­mi, dór­sky­mi a ión­sky­mi Grék­mi. Neskôr aj kolo­ni­zo­va­li aj sever­né a juž­né pobre­žie. V 6. – 5 sto­ro­čí bola Ana­tó­lia doby­tá Per­žan­mi, neskôr Ale­xan­drom Mace­dón­skym, po kto­ré­ho smr­ti sa roz­pad­la na hele­nis­tic­ké štá­ty: Bitý­nia, Kapa­dó­cia, Per­ga­mon a Pon­tos (Wiki​pe​dia​.sk). V Turec­ku je veľ­ké množ­stvo antic­kých pamia­tok, naj­mä v Efe­ze, Ther­mes­so­se, Hie­ra­po­li­se a aj v Istan­bu­le (orbi​on​.cz). Kon­com 1. sto­ro­čia pred Kris­tom gré­kov vys­trie­da­la Rím­ska ríša. Po jej roz­pa­de v roku 395 Turec­ko pri­pad­lo Byzant­skej ríši. Od 11. sto­ro­čia dochá­dza­lo ku turec­ké­mu osíd­ľo­va­niu. V roku 1299 sa Osman I. stal prvým sul­tá­nom Osman­skej ríše. Vytrva­la do roku 1923, kedy Mus­ta­fa Kemal Ata­türk zalo­žil repub­li­ku. 2 mili­ó­ny gré­kov opus­ti­lo Turec­ko a do Turec­ka odiš­lo asi 500 000 mos­li­mov roz­prá­va­jú­cich gréc­ky, albán­sky a bul­har­sky z Gréc­ka (Wiki​pe​dia​.sk). V Turec­ku žije počet­ná kurd­ská men­ši­na. 

Turec­ko je pomer­ne veľ­ká kra­ji­na, jeho roz­lo­ha je 780 580 km2 (wikit​ra​vel​.org), kde žilo v roku 2003 viac ako 68 mili­ó­nov oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.cz). Turec­ká zahra­nič­ná poli­ti­ka je už v 20. sto­ro­čí nasme­ro­va­ná do Euró­py. Turec­ko pat­rí ku zakla­da­jú­cim čle­nom OECD, v roku 1952 vstu­pu­je do NATO. Od roku 1959, kedy si poda­lo žia­dosť o člen­stvo v EHS, sa inten­zív­ne sna­ží vstú­piť do európ­skych hos­po­dár­skych štruk­túr. Dnes do Európ­skej únie (Wiki​pe​dia​.sk). Zau­jí­ma­vé sú skal­né mes­ta v Kap­pa­dó­cii, národ­ný park Pamuk­ka­le (orbi​on​.cz). Vo východ­nom (naj­hor­na­tej­šom) Turec­ku pra­me­nia rie­ky Euf­rat, Tig­ris a Aras (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­vyš­ším bodom je Ara­rat, kto­rý sa týči do výš­ky 5137 met­rov nad morom (Wiki​pe​dia​.cz). Je hra­nič­ným vrchom s Arménskom.

Hlav­ným mes­tom Turec­ka je Anka­ra. Iný­mi zná­my­mi mes­ta­mi je Anta­lya, naj­väč­šie mes­to Istan­bul, napr. Izmir, Trab­zon (wikit​ra​vel​.org), Bur­sa, Ada­na, Gazian­tep (Wiki​pe​dia​.cz). Istan­bul je mes­to roz­de­le­né na európ­sku a ázij­skú časť. Spo­je­nie tých­to dvoch kon­ti­nen­tov zabez­pe­ču­je Bospor­ský most (wikit​ra​vel​.org). Turec­ko je pod­ľa HDP na 15. mies­te na sve­te (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­po­pu­lár­nej­ším špor­tom je fut­bal. Klu­by ako Besik­tas Istan­bul, Fener­bah­ce Istan­bul, Gala­ta­sa­ray Istan­bul, (Wiki​pe​dia​.cz) Trab­zon­spor fut­ba­lo­vý fanú­šik pozná, neraz sa výraz­nej­šie pre­sa­di­li v tra­dič­ných európ­skych pohá­roch. Národ­ný tím v roku 2002 dosia­hol na Maj­strov­stvách sve­ta 3. miesto.


Tur­key is loca­ted bene­ath the Black Sea and is sur­roun­ded by the Medi­ter­ra­ne­an Sea on two sides. It sha­res bor­ders with Syria, Iraq, Iran, Arme­nia, and Geor­gia. A small part of its ter­ri­to­ry lies in Euro­pe on the Bal­kan Penin­su­la (Eas­tern Thra­ce /​Rume­lia), whi­le the majo­ri­ty is situ­ated in sout­hwes­tern Asia on the Ana­to­lian Penin­su­la. The Bospo­rus Strait, the Sea of Mar­ma­ra, and the Dar­da­nel­les sepa­ra­te the­se two parts (Wiki​pe​dia​.sk). Tur­key is a moun­tai­nous coun­try, with its eas­tern part being the most mountainous.

The ter­ri­to­ry of Tur­key (Ana­to­lia) is one of the oldest con­ti­nu­ous­ly inha­bi­ted regi­ons glo­bal­ly, dating back to the Neolit­hic peri­od (Wiki​pe​dia​.sk). App­ro­xi­ma­te­ly bet­we­en the 18th and 13th cen­tu­ries BCE, the ancient Hit­ti­te Empi­re exis­ted in the present-​day ter­ri­to­ry of Tur­key. Later, Phry­gia was estab­lis­hed here. From the 7th cen­tu­ry BCE, Lydia, Caria, and Lycia were pre­sent. From the 12th cen­tu­ry BCE, the wes­tern coast was colo­ni­zed by Aeolian, Dorian, and Ionian Gre­eks. Later, they also colo­ni­zed the nort­hern and sout­hern coasts. In the 6th to 5th cen­tu­ries BCE, Ana­to­lia was conqu­e­red by the Per­sians, later by Ale­xan­der the Gre­at, after who­se death, it disin­teg­ra­ted into Hel­le­nis­tic sta­tes: Bit­hy­nia, Cap­pa­do­cia, Per­ga­mon, and Pon­tus (Wiki​pe​dia​.sk). Tur­key boasts nume­rous ancient monu­ments, espe­cial­ly in Ephe­sus, Ter­mes­sos, Hie­ra­po­lis, and Istan­bul (orbi​on​.cz). By the end of the 1st cen­tu­ry BCE, the Gre­eks were suc­ce­e­ded by the Roman Empi­re. After its col­lap­se in 395, Tur­key beca­me part of the Byzan­ti­ne Empi­re. From the 11th cen­tu­ry, Tur­kish sett­le­ment occur­red. In 1299, Osman I beca­me the first sul­tan of the Otto­man Empi­re, which las­ted until 1923 when Mus­ta­fa Kemal Ata­türk estab­lis­hed the repub­lic. Two mil­li­on Gre­eks left Tur­key, and about 500,000 Mus­lims spe­a­king Gre­ek, Alba­nian, and Bul­ga­rian moved to Tur­key from Gre­e­ce (Wiki​pe​dia​.sk). A sig­ni­fi­cant Kur­dish mino­ri­ty resi­des in Turkey.

Tur­key is a rela­ti­ve­ly lar­ge coun­try with an area of 780,580 km² (wikit​ra​vel​.org), and it had over 68 mil­li­on inha­bi­tants in 2003 (Wiki​pe​dia​.cz). Tur­ke­y­’s fore­ign poli­cy has been direc­ted towards Euro­pe sin­ce the 20th cen­tu­ry. Tur­key is a foun­ding mem­ber of the OECD and joined NATO in 1952. Sin­ce 1959, when it app­lied for EEC mem­bers­hip, it has been acti­ve­ly see­king to join Euro­pe­an eco­no­mic struc­tu­res. Today, it aspi­res to join the Euro­pe­an Uni­on (Wiki​pe​dia​.sk). Rock cities in Cap­pa­do­cia and Pamuk­ka­le Nati­onal Park are among the inte­res­ting sites (orbi​on​.cz). The Euph­ra­tes, Tig­ris, and Aras rivers ori­gi­na­te in eas­tern (most moun­tai­nous) Tur­key (Wiki​pe​dia​.cz). The hig­hest point is Mount Ara­rat, rea­ching 5,137 meters abo­ve sea level (Wiki​pe​dia​.cz). It is a bor­der peak with Armenia.

The capi­tal of Tur­key is Anka­ra. Other well-​known cities inc­lu­de Anta­lya, the lar­gest city Istan­bul, Izmir, Trab­zon (wikit​ra​vel​.org), Bur­sa, Ada­na, Gazian­tep (Wiki​pe​dia​.cz). Istan­bul is a city divi­ded into Euro­pe­an and Asian parts, con­nec­ted by the Bosp­ho­rus Brid­ge (wikit​ra​vel​.org). Accor­ding to GDP, Tur­key ranks 15th in the world (Wiki​pe​dia​.cz). The most popu­lar sport is foot­ball, with clubs like Besik­tas Istan­bul, Fener­bah­ce Istan­bul, Gala­ta­sa­ray Istan­bul, (Wiki​pe​dia​.cz), and Trab­zon­spor, a foot­ball club kno­wn to fans, often making a sig­ni­fi­cant impact in tra­di­ti­onal Euro­pe­an com­pe­ti­ti­ons. The nati­onal team achie­ved 3rd pla­ce in the 2002 FIFA World Cup.


Tür­ki­ye, Kara­de­ni­z’in altın­da yer almak­ta­dır. İki tara­fın­dan Akde­niz çev­re­le­mek­te­dir. Suri­ye, Irak, İran, Erme­nis­tan ve Gür­cis­tan ile komşu­dur. Top­ra­ğının küçük bir kıs­mı Bal­kan Yarıma­da­sı’n­da Avru­pa­’da bulu­nur­ken, çoğun­lu­ğu Ana­do­lu Yarıma­da­sı’n­da Güne­y­ba­tı Asy­a’da yer almak­ta­dır. Bu iki böl­ge­yi Boğa­zi­çi Boğa­zı, Mar­ma­ra Deni­zi ve Çanak­ka­le Boğa­zı ayır­mak­ta­dır (Wiki​pe​dia​.sk). Tür­ki­ye dağlık bir ülke­dir, özel­lik­le doğu kıs­mı en dağlık olanıdır.

Tür­ki­y­e’nin top­rak­la­rı (Ana­do­lu), düny­anın en eski sürek­li yer­le­şim böl­ge­le­rin­den biri­ne ait­tir ve bu yer­le­şim neoli­tik döne­me kadar uzan­mak­ta­dır (Wiki​pe​dia​.sk). Yak­la­şık M.Ö. 18. – 13. yüzy­ıl ara­sın­da bugün­kü Tür­ki­ye top­rak­la­rın­da antik Hitit İmp­ar­at­orl­uğu bulun­mak­ta­y­dı. Daha son­ra Fri­gya bura­da var olmu­ştur. M.Ö. 7. yüzy­ıl­dan iti­ba­ren Lidya, Karia­lı ve Likya var olmu­ştur. M.Ö. 12. yüzy­ıl­dan iti­ba­ren batı kıy­ısı, Ege, Dor ve İyon Grek­le­ri tara­fın­dan kolo­ni­ze edil­mi­ştir. Daha son­ra kuzey ve güney kıy­ısını da kolo­ni­le­mi­şler­dir. M.Ö. 6. – 5. yüzy­ıl ara­sın­da Ana­do­lu, Pers­ler tara­fın­dan fet­he­dil­miş, ardın­dan Büy­ük İsk­end­er tara­fın­dan fet­he­dil­miş ve onun ölümün­den son­ra Hele­nis­tik dev­let­le­re (Biti­nya, Kapa­do­kya, Per­ga­mon ve Pon­tus) ayrıl­mıştır (Wiki​pe​dia​.sk). Tür­ki­y­e’de Efe­ze, Ter­mes­sos, Hie­ra­po­lis ve İst­anb­ul­’da olmak üze­re birçok antik kalın­tı bulun­mak­ta­dır (orbi​on​.cz). Milat­tan önce 1. yüzy­ılın sonu­na doğru Yunan­lar, Roma İmp­ar­at­orl­uğu tara­fın­dan deği­şti­ril­di. 395’teki çöküşün­den son­ra Tür­ki­ye, Bizans İmp­ar­at­orl­uğ­u’­nun bir parça­sı hali­ne gel­di. 11. yüzy­ıl­dan iti­ba­ren Türk yer­le­şi­mi gerçek­le­şti. 1299’da Osman­lı İmp­ar­at­orl­uğ­u’­nun ilk padi­şa­hı Osman Gazi oldu. 1923’te Mus­ta­fa Kemal Ata­türk Tür­ki­ye Cum­hu­ri­y­eti­’ni kur­du. 2 mily­on Yunan Tür­ki­y­e’yi terk etti ve Yunan­ca, Arnav utça ve Bul­gar­ca konu­şan yak­la­şık 500.000 Müs­lüman Yuna­nis­ta­n’a göç etti (Wiki​pe​dia​.sk). Tür­ki­y­e’de önem­li bir Kürt azın­lığı yaşamaktadır.

Tür­ki­ye, oldu­kça geniş bir ülke­dir ve ala­nı 780.580 km2’dir (wikit​ra​vel​.org) ve 2003 yılın­da 68 mily­on­dan faz­la nüfu­sa sahip­ti (Wiki​pe​dia​.cz). Tür­ki­y­e’nin dış poli­ti­ka­sı 20. yüzy­ıl­dan bu yana Avru­pa­’ya yöne­lik­tir. Tür­ki­ye, OEC­D’nin kuru­cu üyele­rin­den biri­dir ve 1952’de NATO­’ya katıl­dı. 1959’dan bu yana EEC üyeli­ği için başvu­ru­da bulun­du­ğun­dan beri, Avru­pa eko­no­mik yapıla­rına katıl­mak için aktif çaba sarf etmek­te­dir. Bugün Avru­pa Bir­li­ği­’ne üye olma­yı ama­çla­mak­ta­dır (Wiki​pe​dia​.sk). Kapa­do­ky­a’da­ki kaya şehir­le­ri ve Pamuk­ka­le Mil­li Par­kı gibi ilgi­nç yer­ler ara­sın­da yer alır (orbi​on​.cz). Tür­ki­y­e’nin doğu­sun­dan (en dağlık) Fırat, Dic­le ve Aras nehir­le­ri kay­nak­lan­mak­ta­dır (Wiki​pe​dia​.cz). En yük­sek nok­ta­sı, Erme­nis­tan ile sınır olu­ştu­ran Ağrı Dağı’dır ve deniz sevi­y­esin­den 5.137 met­re yük­sek­lik­te­dir (Wiki​pe​dia​.cz).

Tür­ki­y­e’nin başken­ti Anka­ra­’dır. Diğer bili­nen şehir­ler ara­sın­da Anta­lya, en büy­ük şehir İst­anb­ul, İzm­ir, Trab­zon (wikit​ra​vel​.org), Bur­sa, Ada­na, Gazian­tep (Wiki​pe​dia​.cz) bulun­mak­ta­dır. İst­anb­ul, Avru­pa ve Asya olmak üze­re iki bölüme ayrıl­mış bir şehir­dir ve bu iki kıta­yı bir­le­şti­ren Boğa­zi­çi Köp­rüsü bulun­mak­ta­dır (wikit​ra​vel​.org). GDP’ye göre Tür­ki­ye dünya gene­lin­de 15. sıra­da­dır (Wiki​pe​dia​.cz). En popüler spor fut­bol­dur ve Beşik­taş İst­anb­ul, Fener­ba­hçe İst­anb­ul, Gala­ta­sa­ray İst­anb­ul gibi kulüp­ler (Wiki​pe​dia​.cz), Trab­zon­spor fut­bol takımı gibi takım­lar, genel­lik­le gele­nek­sel Avru­pa yarışma­la­rın­da etki­li olmak­ta­dır. Mil­li takım 2002 FIFA Dünya Kupa­sı’n­da 3. sıra­ya ulaştı.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Veda

Literatúra a literárne tipy

Hits: 17937

Dúfam, že uve­de­né infor­má­cie budú pre nie­ko­ho uži­toč­né. Čís­lo v zát­vor­ke za oblas­ťou zna­me­ná počet zázna­mov. Rade­nie je pod­ľa toh­to počtu. Nie všet­ky zázna­my sú kom­plet­né a správ­ne. Správ­ny zápis by mal byť: NÁZOV, AUTOR, ROK, VYDANIA, KDE SA NACHÁDZA PUBLIKÁCIA, VYDAVATEĽSTVO, MIESTO VYDANIA, VYDANIE, OBLASŤ. KĽÚČOVÉ SLOVÁ, ISBN, OBLASŤ, TYP. Nie­ke­dy mi chý­ba naj­mä pri časo­pi­soch vyda­va­teľ­stvo. U väč­ši­ny časo­pi­sov sa záznam začí­na rokom, pre­to­že nie­ke­dy som auto­ra neuvá­dzal ale­bo ak nie je zná­my, resp. jeho iden­ti­ta je pse­udo­nym, prí­pad­ne skratka.

Uspo­ria­da­nie je pod­ľa jed­not­li­vých oblas­tí, a ďal­šie čle­ne­nie je pod­ľa typu pub­li­ká­cie pod­ľa toho či ide o člá­nok, kni­hu, prí­ruč­ku, spra­vo­daj, zbor­ník, atlas, mapu, súbor apod. Pod hes­lom NEZNÁME sa skrý­va neiden­ti­fi­ko­va­ný typ pub­li­ká­cie. Pod hes­lom OSTATNÉ mys­lím iný, avšak zná­my typ pub­li­ká­cie. Počet zázna­mov v sku­toč­nos­ti a prí­stup­ných v jed­not­li­vých súbo­roch nemu­sí byť rov­na­ký. Je to spô­so­be­né odliš­ným prí­stu­pom pri spra­co­va­ní úda­jov. Dob­re to doku­men­tu­je reťa­zec bio­ló­gia”. Nachá­dza sa totiž v zlo­že­ni­nách ako napr. evo­luč­ná bio­ló­gia, bio­ló­gia člo­ve­ka, eko­bi­oló­gia apod..


I hope the pro­vi­ded infor­ma­ti­on will be use­ful for some­one. The num­ber in parent­he­ses after the field indi­ca­tes the num­ber of records. The orde­ring is based on this num­ber. Not all records are com­ple­te and accu­ra­te. The cor­rect entry should be: TITLE, AUTHOR, YEAR, EDITIONS, LOCATION OF THE PUBLICATION, PUBLISHER, PLACE OF PUBLICATION, EDITION, FIELD. KEYWORDS, ISBN, FIELD, TYPE. Some­ti­mes, espe­cial­ly with maga­zi­nes, the pub­lis­her is mis­sing. For most maga­zi­nes, the record starts with the year, as some­ti­mes I did not inc­lu­de the aut­hor or, if unkno­wn, the iden­ti­ty is a pse­udo­nym or abbreviation.

The arran­ge­ment is by indi­vi­du­al are­as, and furt­her clas­si­fi­ca­ti­on is by the type of pub­li­ca­ti­on, whet­her it is an artic­le, book, manu­al, news­let­ter, pro­ce­e­dings, atlas, map, file, etc. The hea­ding UNKNOWN con­ce­als an uni­den­ti­fied type of pub­li­ca­ti­on. The hea­ding OTHER refers to a dif­fe­rent but kno­wn type of pub­li­ca­ti­on. The num­ber of records in rea­li­ty and tho­se acces­sib­le in the indi­vi­du­al files may not be the same. This is due to a dif­fe­rent app­ro­ach in pro­ces­sing the data. The string bio­lo­gy” illu­stra­tes this well. It appe­ars in com­pounds such as evo­lu­ti­ona­ry bio­lo­gy, human bio­lo­gy, eco­bi­olo­gy, etc.


Lite­rár­ne tipy

  • Havel­ka Ondřej, Loren­co­vá Micha­e­la, 2006: Nahá Afri­ka, ISBN 8020415378, 90 strán
  • Neuman Saša – Reggae
  • Novel­li Luca – Eins­te­in a stro­je času
  • Kří­žo­vá Mar­ké­ta – Aztékové
  • Guter Josef – Boho­vé a sym­bo­ly sta­ré Číny
  • Lutov­ský Michal, Smej­tek Lubor a kolek­tív – Pra­věká Praha
  • Sej­ko­ra Jiří, Kou­řim­ský Jiří – Atlas mine­rá­lů Čes­ké a Slo­ven­ské republiky
  • Thom­son Gar­rett, Miss­ner Mars­hall – Aristoteles
  • Vybí­ral Zby­něk – Psy­cho­lo­gie komunikace
  • Seker­ka Vla­di­mír – Bota­ni­ka výtrus­ných rastlín
  • Leic­ko­vá Gwen­do­lyn – Mezo­po­tá­mie. Počát­ky měst
  • Beňuš­ko­vá Zuza­na a kolek­tív – Tra­dič­ná kul­tú­ra regi­ó­nov Slovenska
  • Hubert Andre­as – Emo­ci­onál­ní inte­li­gen­ce EQ
  • Sogjal-​Rinpočhe – Tibet­ská kni­ha o živo­tě a smrti
  • Jacq Chris­tian – Nefer­ti­ti a Achnaton
  • Ste­in­berg Dia­ne – Spinoza
  • Goetz Hans-​Werner – Život ve středověku
  • Kaku Michio – Eins­te­i­nův vesmír
  • Dun­gel Jan, Řehák Zde­něk – Atlas ryb, oboj­ži­vel­ní­ků a pla­zů Čes­ké a Slo­ven­ské republiky
  • Bai­gent M., Leigh R., Lin­coln H. – Pod­vod so zvit­ka­mi od Mŕt­ve­ho mora
  • Ašvag­hó­ša – Pří­běh Budd­ho­va života
  • Gis­sin­go­vá Věra, Ema­nu­e­lo­vá Muriel – Nicho­las Win­ton a zachrá­něná generace
  • Gal­lo Max – Cae­sar Imperátor
  • Vese­lov­ský Zde­něk – Eto­lo­gie. Bio­lo­gie cho­vá­ní zvířat
  • Mojdl Lubor – Encyk­lo­pe­die písem světa I.
  • Kele­man Stan­ley – Ana­to­mie emocí
  • Kolek­tív auto­rov – Pano­rá­ma slo­ven­skej lite­ra­tú­ry I. a II
  • Wong Eva – Taoismus
  • Hit­zel Fré­dé­ric – Osman­ská říše
  • Flegr Jaro­slav – Evo­luč­ní biologie
  • Wells Spen­cer – Adam a jeho rod
  • Col­lins Roger – Evro­pa rané­ho stře­do­věku 3001000
  • Bou­ček Jaro­slav – Saúd­ská Ará­bie – struč­ná his­to­rie států
  • Bar­tas Pavel – Rock & metal
  • Mojdl Lubor – Eti­opie – struč­ná his­to­rie států
  • Bar­ker Gra­e­me, Ras­mu­sen Tom – Etruskové
  • McLe­an Pen­ny – Nume­ro­lo­gie jmé­na. Tajem­ství písmen
  • Trig­ger B.G., Kemp B.J., O´Connor D., Llo­yd A.B. – Sta­ro­věký Egypt
  • Shi­rer Wil­liam L. – Vze­stup a pád Tře­tí říše
  • Ste­in­hübel Ján – Nit­rian­ske kniežatstvo
  • Man­fre­di Vale­rio Mas­si­mo – Ale­xan­der Veľ­ký – Doby­va­teľ III, Vešt­ba Amo­no­va II
  • Thom­son Gar­rett – Kant
  • Von­drák Jiří – Legen­dy folku & country
  • Páleš Emil – Ange­oló­gia dejín
  • Zett­ner­san Chian – Sta­rá čín­ská tajemství
  • Mel­vil­le Fran­cis – Kni­ha anjelov
  • Sch­röder Nico­laus – Sláv­ni fil­mo­ví režiséri
  • Sop­ko Július – Kro­ni­ka uhor­ských krá­ľov zva­ná Dubnická
  • Serc­zyk Wla­dys­law – Ivan IV. Hrozný
  • Rei­ter Micha­el A. – Cha­ris­ma. Jak ho obje­vit, roz­vi­nout a cíle­ně použít
  • Roger­son Bar­na­by – Pro­rok Muhammad
  • Kur­fürst Pave – Hudeb­ní nástroje
  • Bau­e­ro­vá Anna – Zla­tý věk Kel­tů v Čechách
  • Kee­nan Jere­my – V srd­ci Saha­ry. Ces­to­vá­ní s Tuaregy
  • Macho­vec Milan – Smysl lid­ské existence
  • Hošek Radi­slav – Nábo­žen­ství antic­ké­ho Řecka
  • Bureš Fran­ti­šek – Legen­dy a pří­běhy Mayů
  • Průcha Jan – Inter­kul­tur­ní psychologie
  • Sykes Bry­an – Sedm dcer Eviných
  • Iosep­hus Fla­vius – Vál­ka židov­ská I., II.
  • Scho­eps Hans Joachim – Deji­ny Pruska
  • Was­ser­ber­ger Igor – Feno­mé­ny súčas­né­ho jazzu
  • Bru­ho­vá Sta­ni­sla­va, Bruh Jiří – Krá­sy osy zla – Irán a Jemen
  • Ster­neck Mer­vyn – Deji­ny tem­plár­ske­ho rádu
  • McKen­zie Ste­ven – Kráľ Dávid
  • Zama­rov­ský Voj­tech – Boho­vé a krá­li sta­ré­ho Egypta
  • Ruko­pis oko­lo roku 1000 – Beowulf
  • Ohler Nor­bert – Ces­to­vá­ní ve středověku
  • Ohler Nor­bert – Umí­rá­ní a smrt ve středověku
  • Kol. – Ději­ny Ban­gla­dé­še, Bhú­tá­nu, Male­div, Nepá­lu, Pákis­tá­nu a Šrí Lanky
  • Kari­ka Jozef – Slo­van­ská magie
  • Hrč­ko­vá Naďa – Deji­ny hud­by I. Európ­sky stre­do­vek + CD
  • Dostá­lo­vá Růže­na – Byzant­ská vzdělanost
  • Gre­en­ber­ger Den­nis, Pades­ky Chris­ti­ne A. – Na emo­ce s rozumem
  • Sopo­li­ga Miro­slav – Ukra­jin­ci na Slovensku
  • Hor­vát­ho­vá Mar­ga­ré­ta – Nemci na Slovensku
  • Hamer Dean, Cope­land Peter – Geny a osobnost
  • Zama­rov­ský Voj­tech – Za tajom­stvom ríše Chetitov
  • Al-​Khalili Jim – Čer­né díry, čer­ví díry a stro­je času
  • Bog­dan Hen­ry – His­to­rie Habs­bur­ků. Sedm sto­le­tí rodu
  • Mrva Ivan – Slo­ven­sko ‑deji­ny v kocke
  • Kol. – Ději­ny Indie
  • Ver­don Jean – Vol­ný čas ve středověku

Lite­ra­ry Tips

  • Havel­ka Ondřej, Loren­co­vá Micha­e­la, 2006: Naked Afri­ca, ISBN 8020415378, 90 pages
  • Neuman Saša – Reggae
  • Novel­li Luca – Eins­te­in and the Machi­nes of Time
  • Kří­žo­vá Mar­ké­ta – The Aztecs
  • Guter Josef – Gods and Sym­bols of Ancient China
  • Lutov­ský Michal, Smej­tek Lubor et al. – Pre­his­to­ric Prague
  • Sej­ko­ra Jiří, Kou­řim­ský Jiří – Atlas of Mine­rals of the Czech and Slo­vak Republics
  • Thom­son Gar­rett, Miss­ner Mars­hall – Aristotle
  • Vybí­ral Zby­něk – Psy­cho­lo­gy of Communication
  • Seker­ka Vla­di­mír – Bota­ny of Spo­re Plants
  • Leic­ko­vá Gwen­do­lyn – Meso­po­ta­mia. The Begin­nings of Cities
  • Beňuš­ko­vá Zuza­na et al. – Tra­di­ti­onal Cul­tu­re of Slo­vak Regions
  • Hubert Andre­as – Emo­ti­onal Intel­li­gen­ce EQ
  • Sogjal-​Rinpočhe – The Tibe­tan Book of Living and Dying
  • Jacq Chris­tian – Nefer­ti­ti and Akhenaten
  • Ste­in­berg Dia­ne – Spinoza
  • Goetz Hans-​Werner – Life in the Midd­le Ages
  • Kaku Michio – Eins­te­i­n’s Universe
  • Dun­gel Jan, Řehák Zde­něk – Atlas of Fish, Amp­hi­bians, and Repti­les of the Czech and Slo­vak Republics
  • Bai­gent M., Leigh R., Lin­coln H. – The Dead Sea Scrolls Deception
  • Ašvag­hó­ša – The Sto­ry of Budd­ha­’s Life
  • Gis­sin­go­vá Věra, Ema­nu­e­lo­vá Muriel – Nicho­las Win­ton and the Saved Generation
  • Gal­lo Max – Cae­sar Imperator
  • Vese­lov­ský Zde­něk – Etho­lo­gy. Bio­lo­gy of Ani­mal Behavior
  • Mojdl Lubor – Encyc­lo­pe­dia of World Scripts I.
  • Kele­man Stan­ley – Ana­to­my of Emotions
  • Col­lec­ti­ve aut­hors – Pano­ra­ma of Slo­vak Lite­ra­tu­re I and II
  • Wong Eva – Taoism
  • Hit­zel Fré­dé­ric – Otto­man Empire
  • Flegr Jaro­slav – Evo­lu­ti­ona­ry Biology
  • Wells Spen­cer – Adam and His Kin
  • Col­lins Roger – Ear­ly Medie­val Euro­pe 3001000
  • Bou­ček Jaro­slav – Sau­di Ara­bia – A Brief His­to­ry of States
  • Bar­tas Pavel – Rock & Metal
  • Mojdl Lubor – Ethi­opia – A Brief His­to­ry of States
  • Bar­ker Gra­e­me, Ras­mu­sen Tom – Etruscans
  • McLe­an Pen­ny – Nume­ro­lo­gy of Names. Sec­rets of Letters
  • Trig­ger B.G., Kemp B.J., O´Connor D., Llo­yd A.B. – Ancient Egypt
  • Shi­rer Wil­liam L. – The Rise and Fall of the Third Reich
  • Ste­in­hübel Ján – Nit­ra Principality
  • Man­fre­di Vale­rio Mas­si­mo – Ale­xan­der the Gre­at – Conqu­e­ror III, The Prop­he­cy of Ammon II
  • Thom­son Gar­rett – Kant
  • Von­drák Jiří – Legends of Folk & Country
  • Páleš Emil – Ange­lo­lo­gy of History
  • Zett­ner­san Chian – Ancient Chi­ne­se Secrets
  • Mel­vil­le Fran­cis – The Book of Angels
  • Sch­röder Nico­laus – Famous Film Directors
  • Sop­ko Július – Chro­nic­le of Hun­ga­rian Kings cal­led Dubnica
  • Serc­zyk Wla­dys­law – Ivan IV the Terrible
  • Rei­ter Micha­el A. – Cha­ris­ma. How to Dis­co­ver, Deve­lop, and Pur­po­se­ful­ly Use It
  • Roger­son Bar­na­by – Prop­het Muhammad
  • Kur­fürst Pave – Musi­cal Instruments
  • Bau­e­ro­vá Anna – The Gol­den Age of the Celts in Bohemia
  • Kee­nan Jere­my – In the Heart of the Saha­ra. Tra­ve­ling with the Tuaregs
  • Macho­vec Milan – The Mea­ning of Human Existence
  • Hošek Radi­slav – Reli­gi­on of Ancient Greece
  • Bureš Fran­ti­šek – Legends and Sto­ries of the Maya
  • Průcha Jan – Cross-​Cultural Psychology
  • Sykes Bry­an – Seven Daugh­ters of Eve
  • Iosep­hus Fla­vius – Jewish War I, II.
  • Scho­eps Hans Joachim – His­to­ry of Prussia
  • Was­ser­ber­ger Igor – Phe­no­me­na of Con­tem­po­ra­ry Jazz
  • Bru­ho­vá Sta­ni­sla­va, Bruh Jiří – The Beau­ties of Evil – Iran and Yemen
  • Ster­neck Mer­vyn – His­to­ry of the Tem­plar Order
  • McKen­zie Ste­ven – King David
  • Zama­rov­ský Voj­tech – Gods and Kings of Ancient Egypt
  • Ruko­pis oko­lo roku 1000 – Beowulf
  • Ohler Nor­bert – Tra­ve­ling in the Midd­le Ages
  • Ohler Nor­bert – Dying and Death in the Midd­le Ages
  • Col­lec­ti­ve – His­to­ry of Ban­gla­desh, Bhu­tan, Mal­di­ves, Nepal, Pakis­tan, and Sri Lanka
  • Kari­ka Jozef – Sla­vic Magic
  • Hrč­ko­vá Naďa – His­to­ry of Music I. Euro­pe­an Midd­le Ages + CD
  • Dostá­lo­vá Růže­na – Byzan­ti­ne Scholarship
  • Gre­en­ber­ger Den­nis, Pades­ky Chris­ti­ne A. – For Emo­ti­ons with Reason
  • Sopo­li­ga Miro­slav – Ukrai­nians in Slovakia
  • Hor­vát­ho­vá Mar­ga­ré­ta – Ger­mans in Slovakia
  • Hamer Dean, Cope­land Peter – Genes and Personality
  • Zama­rov­ský Voj­tech – Behind the Sec­rets of the Hit­ti­te Empire
  • Al-​Khalili Jim – Black Holes, Worm­ho­les, and Time Machines
  • Bog­dan Hen­ry – His­to­ry of the Habs­bur­gs. Seven Cen­tu­ries of the Dynasty
  • Mrva Ivan – Slo­va­kia – His­to­ry in a Cube
  • Col­lec­ti­ve – His­to­ry of India
  • Ver­don Jean – Free Time in the Midd­le Ages

Use Facebook to Comment on this Post