2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Technika, Umenie, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 2177

Rajec­ká Les­ná pat­rí do okre­su Žili­na. Je zná­mym pút­nic­kym mies­tom. Od roku 1900 sa súčas­ťou obce sta­la osa­da Trs­te­ná. V obci sa nachá­dza Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­rý sa nachá­dza neďa­le­ko od kos­to­la Naro­de­nia Pan­ny Márie. Kos­tol bol v roku 2002 vyhlá­se­ný za Bazi­li­ku minor. K obci pat­rí aj kal­vá­ria s krí­žo­vou ces­tou (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná leží v Rajec­kej kot­li­ne, na západ­nom úpä­tí Lúčan­skej Malej Fat­ry v nad­mor­skej výš­ke 508 met­rov nad morom. Jej roz­lo­ha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1413. Pod­ľa his­to­ric­kých pra­me­ňov obec vznik­la v rokoch 13931413. Názov obce je odvo­de­ný od nemec­ké­ho náz­vu Fre­i­wald (slo­bod­ný /​voľ­ný les). V 17. sto­ro­čí sa písa­lo, že Fri­vald je obko­le­se­ný a ukry­tý hus­tým lesom a vedie k nemu úzka ces­ta, kto­rú bolo ťaž­ko nájsť. Zvlášt­nos­ťou bolo, že kaž­dý osad­lík pou­ží­val prí­me­nie Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). V obci stál kedy­si stre­do­ve­ký kos­to­lík z kon­ca 13. sto­ro­čia, z kto­ré­ho sa zacho­va­la už len svä­ty­ňa (Wiki­pe­dia). Bol to románsko-​gotický kos­to­lík Pan­ny Márie, slú­žil ako marián­ske pút­nic­ké mies­to. Začiat­kom 20. sto­ro­čia slú­žil ako far­ská sýp­ka, v 50-​tych rokoch 20. sto­ro­čia ako sklad naf­ty (Ale­xan­dra a Šte­fan Podo­lin­ský).

Slo­ven­ský bet­le­hem 

Veľ­kou atrak­ci­ou Rajec­kej Les­nej je pohyb­li­vý Slo­ven­ský bet­le­hem, kto­ré­ho auto­rom je domá­ci rez­bár Jozef Peka­ra. Bet­le­hem nezob­ra­zu­je len nábo­žen­ské motí­vy, ale aj deji­ny slo­ven­ské­ho náro­da. Uni­ká­tr­ny je aj svo­jou veľ­kos­ťou, dlhý je 8.5 met­ra, širo­ký 2.5 met­ra a vyso­ký 3 met­re. Otvo­re­ný bol v novem­bri 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra na ňom pra­co­val od roku 1980. Sú na ňom zobra­ze­né prá­ce a remes­lá, zvy­ky, kro­je, kto­ré sú spä­té so slo­ven­ským ľudom. Zastú­pe­né sú tu všet­ky slo­ven­ské regi­ó­ny. Nachá­dza sa tu pri­bliž­ne 30 postáv, z kto­rých sa asi polo­vi­ca pohy­bu­je (Jozef Terem).

Gej­zír

Gej­zír sa nachá­dza za obcou. Vyvie­ra do výš­ky asi desať met­rov, v zime nie­ke­dy vytvá­ra 6 met­ro­vý ľado­vý kužeľ (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná belo­ngs to the Žili­na dis­trict and is a well-​known pilg­ri­ma­ge site. Sin­ce 1900, the sett­le­ment of Trs­te­ná has been part of the muni­ci­pa­li­ty. The Slo­vak Bet­hle­hem, loca­ted near the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary, is found in the vil­la­ge. In 2002, the church was dec­la­red a Minor Basi­li­ca. The vil­la­ge also inc­lu­des a cal­va­ry with a Sta­ti­ons of the Cross (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná is situ­ated in the Rajec­ká kot­li­na, at the wes­tern foot­hills of the Lúčan­ská Malá Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 508 meters abo­ve sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 resi­dents (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1413. His­to­ri­cal sour­ces indi­ca­te that the vil­la­ge was estab­lis­hed bet­we­en 1393 and 1413. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the Ger­man name Fre­i­wald (free/​uncultivated forest). In the 17th cen­tu­ry, it was desc­ri­bed that Fri­vald was sur­roun­ded and hid­den by den­se forest, with a nar­row path that was dif­fi­cult to find. A pecu­lia­ri­ty was that eve­ry resi­dent used the sur­na­me Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). In the past, the­re was a medie­val church from the late 13th cen­tu­ry in the vil­la­ge, of which only the sanc­tu­ary has been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia). It was a Romanesque-​Gothic church of the Vir­gin Mary, ser­ving as a Marian pilg­ri­ma­ge site. In the ear­ly 20th cen­tu­ry, it ser­ved as a parish gra­na­ry, and in the 1950s, it func­ti­oned as a fuel oil ware­hou­se (Ale­xan­dra and Šte­fan Podolinský).

Slo­vak Bethlehem

A major att­rac­ti­on in Rajec­ká Les­ná is the movab­le Slo­vak Bet­hle­hem, cre­a­ted by local sculp­tor Jozef Peka­ra. The Bet­hle­hem depicts not only reli­gi­ous motifs but also the his­to­ry of the Slo­vak nati­on. It is uni­que in its size, mea­su­ring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unve­i­led in Novem­ber 1995 (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra wor­ked on it sin­ce 1980. The art­work por­tra­ys the works and crafts, cus­toms, and cos­tu­mes asso­cia­ted with the Slo­vak peop­le. All Slo­vak regi­ons are repre­sen­ted, fea­tu­ring app­ro­xi­ma­te­ly 30 figu­res, with about half of them in moti­on (Jozef Terem).

Gey­ser

The gey­ser is loca­ted bey­ond the vil­la­ge. It erupts to a height of about ten meters, some­ti­mes for­ming a 6‑meter ice cone in win­ter (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Rajec­ká Les­ná nale­ży do okręgu Žili­na i jest zna­nym miejs­cem pielgr­zym­ko­wym. Od roku 1900 osa­da Trs­te­ná sta­no­wi część tej miejs­co­wo­ści. W wios­ce znaj­du­je się Sło­wac­kie Bet­le­jem, poło­żo­ne nie­da­le­ko Kości­oła Naro­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Kości­ół ten w 2002 roku został uzna­ny za Bazy­li­kę Mniejs­zą. Do wsi nale­ży również kalwa­ria z Dro­gą Krzy­żo­wą (rajec​ka​les​na​.info). Rajec­ká Les­ná poło­żo­na jest w kot­li­nie Rajec­kiej, u zachod­nich pod­nó­ży Małej Fat­ry Lúčan­skiej, na wyso­ko­ści 508 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jej obszar wyno­si 39,26 km², a zamiesz­ku­je ją 1188 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1413. Źró­dła his­to­rycz­ne wska­zu­ją, że wieś pows­ta­ła w latach 1393 – 1413. Nazwa wsi wywo­dzi się od nie­miec­kiej nazwy Fre­i­wald (wolny/​nie upra­wia­ny las). W XVII wie­ku opi­sa­no, że Fri­vald był otoc­zo­ny i ukry­ty w gęs­tym lesie, do któ­re­go pro­wa­dzi­ła wąs­ka ście­żka, trud­na do zna­le­zie­nia. Nie­ty­po­we było to, że każdy miesz­ka­niec uży­wał nazwis­ka Fri­vald­ský (rajec​ka​les​na​.info). W przes­zło­ści w miejs­co­wo­ści ist­niał śred­ni­owiecz­ny kości­ół z końca XIII wie­ku, z któ­re­go zacho­wa­ła się tyl­ko świ­ąty­nia (Wiki­pe­dia). Był to kości­ół romańsko-​gotycki Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny, słu­żący jako miejs­ce pielgr­zym­ko­we maryj­ne. Na poc­ząt­ku XX wie­ku pełnił fun­kc­ję para­fial­ne­go spich­ler­za, a w latach 50. XX wie­ku fun­kc­jo­no­wał jako maga­zyn ole­ju opa­ło­we­go (Ale­xan­dra i Šte­fan Podolinský).

Sło­wac­kie Betlejem

Jed­ną z głó­wnych atrakc­ji w Rajec­ká Les­ná jest rucho­me Sło­wac­kie Bet­le­jem, stwor­zo­ne przez lokal­ne­go rze­źbiar­za Joze­fa Peka­rę. Bet­le­jem nie przed­sta­wia tyl­ko moty­wów reli­gij­nych, ale także his­to­rię naro­du sło­wac­kie­go. Jest uni­kal­ne ze wzg­lędu na swój roz­miar, mier­ząc 8,5 met­ra dłu­go­ści, 2,5 met­ra sze­ro­ko­ści i 3 met­ry wyso­ko­ści. Zosta­ło odsło­ni­ęte w lis­to­pa­dzie 1995 roku (muze​um​.sk). Jozef Peka­ra pra­co­wał nad nim od 1980 roku. Pra­ca przed­sta­wia pra­ce i rze­mi­osła, zwyc­za­je i stro­je zwi­ąza­ne ze sło­wac­kim naro­dem. Wszys­tkie regi­ony Sło­wac­ji są repre­zen­to­wa­ne, obej­mu­jąc oko­ło 30 posta­ci, z któ­rych oko­ło poło­wa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gej­zer

Gej­zer znaj­du­je się poza wsią. Wyras­ta na wyso­ko­ść oko­ło dzie­si­ęciu met­rów, cza­sem twor­ząc w zimie sze­ści­omet­ro­wy sto­żek lodo­wy (slo​va​kian​gu​ide​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Pruské

Hits: 2211

Prus­ké leží na pra­vom bre­hu rie­ky Váh v nad­mor­skej výš­ke 252 met­rov nad morom. Tečie cez neho Pod­hrad­ský potok. Obec je od seve­ru obklo­pe­ná Bie­ly­mi Kar­pat­mi. Súčas­ťou obce sú miest­ne čas­ti Pod­va­žie a Sav­či­na. Prus­ké je cen­trál­nou obcou mik­ro­re­gi­ó­nu Zdro­je Bie­lych Kar­pát (obecp​rus​ke​.sk). Na plo­che 12.93 km2 tu žije 2283 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1221 (obecp​rus​ke​.sk). Nachá­dza sa tu fran­tiš­kán­sky kláš­tor, rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom, pôso­bil tu spi­so­va­teľ Hugo­lín Mar­tin Gav­lo­vič, ras­tú tu 700 roč­né tisy (Viliam Cíbik). Sme­rom na východ v minu­los­ti exis­to­va­la neďa­le­ko od Prus­ké­ho osa­da Výčap, resp. Výča­py (obecp​rus​ke​.sk). Obec pat­ri­la pod pan­stvo Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk). V stre­do­ve­kých lis­ti­nách Prus­ké býva­lo ozna­čo­va­né ako mes­teč­ko, kto­ré malo prá­vo konať päť­krát do roka dobyt­čie i výklad­né jar­mo­ky. V obci sa nachá­dza Kos­tol svä­té­ho Pet­ra a Pav­la z roku 1780 a Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja z roku 1642. V minu­los­ti tu stá­la aj syna­gó­ga, kto­rá schát­ra­la po roku 1945 a bola zbú­ra­ná. 700 roč­né tri tisy ras­tú vo far­skej záh­ra­de a sú chrá­ne­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Upro­stred leta sa v Prus­kom koná bežec­ké podu­ja­tie Hor­ský kros Prus­ké – Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk).


Prus­ké is loca­ted on the right bank of the Váh River at an ele­va­ti­on of 252 meters abo­ve sea level. The Pod­hrad­ský stre­am flo­ws through it. The vil­la­ge is sur­roun­ded by the Whi­te Car­pat­hians from the north. The local parts of Pod­va­žie and Sav­či­na are integ­ral parts of the muni­ci­pa­li­ty. Prus­ké ser­ves as the cen­tral vil­la­ge of the Zdro­je Bie­lych Kar­pát mic­ro­re­gi­on (obecp​rus​ke​.sk). With an area of 12.93 km², the vil­la­ge is home to 2,283 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1221 (obecp​rus​ke​.sk). The vil­la­ge is home to a Fran­cis­can monas­te­ry, a Renais­san­ce cast­le with an English park, and it was a resi­den­ce of the wri­ter Hugo­lín Mar­tin Gav­lo­vič. The area also boasts 700-​year-​old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, the­re was a sett­le­ment cal­led Výčap or Výča­py near Prus­ké (obecp​rus​ke​.sk). The vil­la­ge was under the juris­dic­ti­on of Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk). In medie­val docu­ments, Prus­ké was refer­red to as a small town with the right to orga­ni­ze catt­le and tra­de fairs five times a year. The vil­la­ge is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Cha­pel of Saint Geor­ge from 1642. The­re used to be a syna­go­gue in the vil­la­ge, which dete­ri­ora­ted after 1945 and was sub­se­qu­en­tly demo­lis­hed. The 700-​year-​old yews in the parish gar­den are pro­tec­ted as a cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). In the midd­le of sum­mer, Prus­ké hosts a trail run­ning event, the Moun­tain Cross Prus­ké – Vrša­tec (obecp​rus​ke​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

Hits: 6448

Stu­pa­va – men­šie mes­to pri Bra­ti­sla­ve. Zho­dou osu­du som Stu­pa­vu naj­mä v minu­los­ti čas­to nav­šte­vo­val pri prá­ci na svo­jej dip­lo­mov­ke. Počas troch rokov som do Stu­pa­vy a jej oko­lia cho­dil veľ­mi čas­to. Po 14 rokoch som sem zaví­tal s foto­apa­rá­tom a veľ­mi som sa čudo­val ako sa zme­ni­lo cen­trum pri kaštieli.

Mes­to Stu­pa­va sa leží medzi západ­ný­mi svah­mi Malých Kar­pát a juž­nou čas­ťou Záhor­skej níži­ny vo výš­ke 174 met­rov nad morom (stu​pa​va​.sk). Na roz­lo­he 6718 hek­tá­rov, v nad­mor­skej výš­ke 182 met­rov nad morom žilo začiat­kom roku 201610597 oby­va­te­ľov. Nemec­ký názov pre mes­to je Stamp­fen, maďar­ský Stom­fa (Maj­tán, 1998). V kata­stri obce sa nachá­dza časť prí­rod­nej rezer­vá­cie Pod Pajš­tú­nom. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1269. Juž­nú časť Stu­pa­vy tvo­rí Mást, kto­rá je súčas­ťou od roku 1953. Nie­kto­ré čas­ti Más­tu: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Čas­ti mes­ta: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia). 

Stu­pav­ské jaze­ro sa nachá­dza v cen­tre mes­ta, pri kaš­tie­li. Za ním nasle­du­je park. Ten­to park pri­po­mí­na skôr Arbo­ré­tum ako mest­ský park. Baro­ko­vý kaš­tieľ leží na okra­ji v par­ku v his­to­ric­kom cen­tre Stu­pa­vy. Na jeho mies­te stál pôvod­ne vod­ný hrad, kto­rý bol v roku 1280 stre­dis­kom pajš­tún­ske­ho pan­stva. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia ho Pál­fy­ov­ci pre­sta­va­li na ran­no­ba­ro­ko­vý opev­ne­ný kaš­tieľ. Prí­rod­ný park bol zalo­že­ný v roku 1867 Káro­ly­i­ov­ca­mi. V are­áli par­ku bol v minu­los­ti grófs­ky pivo­var, mlyn a nie­koľ­ko ryb­ní­kov (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). V súčas­nos­ti kaš­tieľ slú­ži ako domov seni­orov (stu​pa​va​.sk). V par­ku sa nachá­dza napr. jed­ľa Nord­ma­no­vá, cyp­ruš­tek Lawso­nov, gin­ko dvoj­la­loč­né, boriev­ka čín­ska, ľali­ov­ník tuli­pá­no­kve­tý, sofo­ra japon­ská. Súčas­ťou par­ku je pagaš­ta­no­vá alej (stu​pa​va​.sk). Rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na bol posta­ve­ný v polo­vi­ci 14. sto­ro­čia ako kos­tol­ný hrad. Čas­to menil svo­ju podo­bu prí­stav­ba­mi (stu​pa​va​.sk). 

Kon­com 18. sto­ro­čia sa v Stu­pa­ve usa­dil džbán­kar­sky maj­ster Šte­fan Putz so zna­los­ťa­mi výro­by habán­skej kera­mi­ky, kto­rá bola polie­va­ná olovnato-​cínovou majo­li­kou (fajan­sou). Jeho nasle­dov­ník­mi sa sta­li Ján a Fer­di­nand Kos­tkov­ci, neskôr Fer­diš Kos­t­ka, kto­rý sa okrem tra­dič­nej tvor­by veno­val aj figu­rál­nej tvor­be, kto­rá ho pre­slá­vi­la. Stal sa prvým národ­ným umel­com his­tó­rii Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Jeho pec je jedi­nou zacho­va­nou habán­skou pecou v stred­nej Euró­pe (stu​pa​va​.sk). V Stu­pa­ve pôso­bil Ján Nálep­ka, spi­so­va­teľ Rudo Moric. V Stu­pa­ve pôso­bí sku­pi­na his­to­ric­ké­ho šer­mu Ursus. V mes­te sa kona­jú via­ce­ré tra­dič­né podu­ja­tia. V mar­ci sa koná Veľ­ko­noč­ná výsta­va kras­líc a výši­viek, v júli Svä­to­ja­kub­ský jar­mok, v augus­te Stu­pav­ské hody, fes­ti­val coun­try hud­by Stu­pav­ský širák a Sláv­nos­ti kapus­ty – Deň zelá. V októb­ri Svä­to­mar­tin­ský jar­mok. V novem­bri Miku­láš­sky jar­mok (Wiki­pe­dia).

Úze­mie Stu­pa­vy bolo osíd­le­né už v dobe bron­zo­vej. Prvý­mi etnic­ky zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (stu​pa​va​.sk). Rima­nia tu zrej­me v obdo­bí mar­ko­man­ských vojen (160180) posta­vi­li men­šiu sta­ni­cu na nevy­so­kej vyvý­še­ni­ne, na kto­rej už pred­tým stá­la ger­mán­ska osa­da. Vzni­kol tu roz­siah­ly dvo­rec, chrá­ne­ný obvo­do­vým múrom 7070 met­rov. Pobyt doka­zu­jú nále­zy zbra­ní, zbyt­ky krúž­ko­vé­ho pan­cie­ra, kera­mi­ka, šper­ky, min­ce, frag­men­ty skle­ných nádob a hos­po­dár­ske nára­die. O Slo­van­skom osíd­le­ní sved­čia nále­zy poh­re­bis­ka s kera­mic­ký­mi pred­met­mi zo 6 . – 9. sto­ro­čia v miest­nej čas­ti Mást. Uhor­ský kráľ Belo IV. v daro­va­cej lis­ti­ne po prvý­krát spo­mí­na Stu­pa­vu v roku 1269 pod náz­vom Ztum­pa. V dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia bol na úze­mí Stu­pa­vy vybu­do­va­ný Stu­pav­ský kamen­ný hrad, neskôr zná­my pod menom Pajš­tún ako síd­lo pajš­tún­ske­ho a stu­pav­ské­ho pan­stva. Posled­ní maji­te­lia Káro­ly­i­ov­ci ho opus­ti­li v roku 1945. Miest­ne trho­vis­ko a sláv­ne trhy boli zná­me v celom oko­lí a prá­ve pre túto sku­toč­nosť v mes­teč­ku vznik­la trid­siat­ko­vá sta­ni­ca, kde sa vybe­ral popla­tok za pre­vá­ža­ný tovar v sume troch per­cent z ceny tova­ru. Naj­dô­le­ži­tej­ší­mi plo­di­na­mi boli ľankono­pe, z nich sa liso­va­ním zís­ka­val olej. Mly­ny na liso­va­nie tzv. stu­py boli posta­ve­né na Stu­pav­skom poto­ku (stu​pa​va​.sk). Maďa­ri pre­vza­li toto pome­no­va­nie a ešte za čias Veľ­kej Mora­vy vyslo­vo­va­li názov Stom­fa (čitaj Štom­fa) s nosov­kou, ston­pa. Neskôr vo vývo­ji reči doš­lo k záni­ku nosov­ky a ustá­li­la sa stu­pa. Pri­da­ním kon­cov­ky ava vznik­lo pome­no­va­nie Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Stu­pa­va – a smal­ler town near Bra­ti­sla­va. Fun­ni­ly enough, I used to visit Stu­pa­va quite often, espe­cial­ly in the past, whi­le wor­king on my the­sis. Over three years, I fre­qu­en­ted Stu­pa­va and its sur­roun­dings. After 14 years, I retur­ned with a came­ra and was ama­zed at how the cen­ter around the cast­le has changed.

The town of Stu­pa­va is situ­ated bet­we­en the wes­tern slo­pes of the Small Car­pat­hians and the sout­hern part of the Záhor­ská Lowland at an ele­va­ti­on of 174 meters abo­ve sea level (stu​pa​va​.sk). Cove­ring an area of 6,718 hec­ta­res, with an alti­tu­de of 182 meters abo­ve sea level, it had a popu­la­ti­on of 10,597 at the begin­ning of 2016. The Ger­man name for the town is Stamp­fen, and in Hun­ga­rian, it’s Stom­fa (Maj­tán, 1998). The vil­la­ge­’s cadas­tral ter­ri­to­ry inc­lu­des a part of the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269. The sout­hern part of Stu­pa­va inc­lu­des Mást, which beca­me part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzí­leč­ky, Kre­me­ni­ce, Kop­ce, Novi­ny, Malé grun­ty, Sed­lič­ky, Záh­rad­ky, Záhu­me­ni­ce, Pís­ky, Hajp­ród, Nová hora, Dol­ná hora, Gref­ty, Tren­ky, Lin­grá­by, Lin­tá­vy. Parts of the town: Mást, Dúb­ra­vy, Kre­me­ni­ca, Koló­nia, Vinoh­ra­dy (Wiki­pe­dia).

Stu­pa­va Lake is loca­ted in the town cen­ter, near the cast­le. Fol­lo­wing it is a park that resem­bles more of an arbo­re­tum than an urban park. The Baro­que cast­le lies on the edge of the park in the his­to­ri­cal cen­ter of Stu­pa­va. Ori­gi­nal­ly, the­re was a water cast­le on its site, which beca­me the cen­ter of the Pajš­tún esta­te in 1280. In the mid-​17th cen­tu­ry, the Pál­fys rebu­ilt it into an ear­ly Baro­que for­ti­fied cast­le. The natu­ral park was estab­lis­hed in 1867 by the Káro­ly­is. The park area used to hou­se a Coun­t’s bre­we­ry, mill, and seve­ral ponds (Pro­keš, Pro­ke­šo­vá). Cur­ren­tly, the cast­le ser­ves as a seni­or home (stu​pa​va​.sk). In the park, you can find, for exam­ple, Nord­mann fir, Lawso­n’s cyp­ress, gink­go bilo­ba, Chi­ne­se juni­per, tulip tree, Japa­ne­se pago­da tree. The park also fea­tu­res a chest­nut alley (stu​pa​va​.sk). The Roman Cat­ho­lic Church of St. Step­hen was built in the mid-​14th cen­tu­ry as a church cast­le. It often chan­ged its appe­a­ran­ce due to exten­si­ons (stu​pa​va​.sk).

In the late 18th cen­tu­ry, the mas­ter potter Šte­fan Putz sett­led in Stu­pa­va, brin­ging with him the kno­wled­ge of making Haban cera­mics cast with lead-​tin gla­ze (faien­ce). His suc­ces­sors were Ján and Fer­di­nand Kos­tkov­ci, later Fer­diš Kos­t­ka, who, in addi­ti­on to tra­di­ti­onal potte­ry, also enga­ged in figu­ra­ti­ve art that made him famous. He beca­me the first nati­onal artist in the his­to­ry of Cze­cho­slo­va­kia. His kiln is the only pre­ser­ved Haban kiln in Cen­tral Euro­pe (stu​pa​va​.sk). Stu­pa­va was also home to Ján Nálep­ka, wri­ter Rudo Moric. The his­to­ri­cal fen­cing group Ursus ope­ra­tes in Stu­pa­va. Seve­ral tra­di­ti­onal events take pla­ce in the town. In March, the­re is an Eas­ter exhi­bi­ti­on of eggs and embro­ide­ries, in July St. James’ Fair, in August Stu­pa­va fes­ti­vi­ties, the Stu­pa­va Coun­try Music Fes­ti­val, and Cab­ba­ge Fes­ti­vi­ties – Cab­ba­ge Day. In Octo­ber, the­re is St. Mar­ti­n’s Fair in Novem­ber, St. Nicho­las’ Fair (Wiki­pe­dia).

The ter­ri­to­ry of Stu­pa­va was sett­led in the Bron­ze Age. The first eth­ni­cal­ly kno­wn inha­bi­tants were Celts (stu​pa​va​.sk). The Romans like­ly built a smal­ler sta­ti­on on a low ele­va­ti­on here during the Mar­co­man­nic Wars (160180), whe­re a Ger­ma­nic sett­le­ment alre­a­dy sto­od. An exten­si­ve cour­ty­ard, pro­tec­ted by a 7070 meter wall, was estab­lis­hed. Arti­facts found inc­lu­de wea­pons, remains of ring armor, cera­mics, jewel­ry, coins, frag­ments of glass ves­sels, and agri­cul­tu­ral tools. Sla­vic sett­le­ment evi­den­ce inc­lu­des a burial ground with cera­mic items from the 6th9th cen­tu­ries in the local Mást dis­trict. Hun­ga­rian King Belo IV men­ti­oned Stu­pa­va for the first time in 1269 in a dona­ti­on deed, cal­ling it Ztum­pa. In the second half of the 13th cen­tu­ry, the Stu­pa­va Sto­ne Cast­le was built, later kno­wn as Pajš­tún, the seat of the Pajš­tún and Stu­pa­va esta­tes. The last owners, the Káro­ly­is, aban­do­ned it in 1945. The local mar­ket and famous fairs were kno­wn throug­hout the regi­on, lea­ding to the estab­lish­ment of a cus­toms sta­ti­on in the town whe­re a three per­cent fee was col­lec­ted for tran­s­por­ted goods. The most impor­tant crops were flax and hemp, from which oil was extrac­ted by pre­ssing. Mills for pre­ssing, cal­led stu­py,” were built on the Stu­pa­va Stre­am (stu​pa​va​.sk). Hun­ga­rians adop­ted this name and even during the times of Gre­at Mora­via pro­noun­ced the name Stom­fa (pro­noun­ced Štom­fa) with a nasal sound, ston­pa. Later, in the evo­lu­ti­on of lan­gu­age, the nasal sound disap­pe­a­red, and stu­pa” sta­bi­li­zed. Adding the suf­fix ava” resul­ted in the name Stu­pa­va (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Turie

Hits: 2041

Turie leží medzi Lúčan­skou Malou Fat­rou a Strá­žov­ský­mi vrch­mi v nad­mor­skej výš­ke 300 met­rom nad morom (obec​tu​rie​.eu), 446 pod­ľa Wiki­pe­die. Pozdĺž Tur­ské­ho poto­ka. Tur­ská doli­na sa kol­mo napá­ja na Rajec­kú doli­nu (obec​tu​rie​.eu). Na plo­che 27.2 km2 tu žije 1995 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1386 pod náz­vom Turo. Obec Turie vznik­la zlú­če­ním osád Turo a Tri dvo­ry, názov Turo tri dvo­ry sa pou­ží­val až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obec​tu​rie​.eu). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, kto­rý bol posta­ve­ný oko­lo roku 1580. Je chrá­ne­ný lipou s obvo­dom kme­ňa 450 cm (obec​tu​rie​.eu).


Turie is situ­ated bet­we­en Lúčan­ská Malá Fat­ra and Strá­žov­ské Vrchy at an alti­tu­de of 300 meters abo­ve sea level (obec​tu​rie​.eu), or 446 meters accor­ding to Wiki­pe­dia. It is loca­ted along the Tur­ský potok (Turie Stre­am). Tur­ská doli­na (Turie Val­ley) inter­sects per­pen­di­cu­lar­ly with the Rajec­ká doli­na (Rajec­ká Val­ley) (obec​tu​rie​.eu). Cove­ring an area of 27.2 km², the vil­la­ge is home to 1995 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1386 under the name Turo. Turie was for­med by mer­ging the sett­le­ments of Turo and Tri dvo­ry. The name Turo tri dvo­ry was used until 1930, and the name Turie has been in use sin­ce 1949 (obec​tu​rie​.eu). The vil­la­ge hosts the Church of St. Micha­el the Archan­gel, cons­truc­ted around 1580, and is pro­tec­ted by a lime tree with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm (obec​tu​rie​.eu).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Polia, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Šuja

Hits: 2442

Šuja je obec v Rajec­kej kot­li­ne, leží v povo­dí Raj­čian­ky, na úpä­tí Srnia­ka (obec​su​ja​.eu). Leží v nad­mor­skej výš­ke 467 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 2.42 km2 (Wiki­pe­dia). Žije v nej 333 oby­va­te­ľov. Od roka 1997 nie je súčas­ťou Raj­ca (obec​su​ja​.eu). Obec nebo­la samos­tat­ná od roku 1971 do polo­vi­ce roku 1997 (obec​su​ja​.eu). V minu­los­ti sa obec nazý­va­la Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na úze­mí obce sa našli min­ce kelt­ské­ho kme­ňa Era­vis­kov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). V oblas­ti Šuje exis­to­va­lo síd­lis­ko Púchov­skej kul­tú­ry z pre­lo­mu leto­poč­tov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie písom­né zmien­ky o obci sú z roku 1393, pat­ri­la pod Lie­tav­ské pan­stvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 172045 domoch žilo 304 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, vče­lár­stvom, cho­vom oviec a dobyt­ka (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic­ké zvlášt­nos­ti Šuje sú špe­cia­li­ty zo žiab, oba­rec, úhrab­ky, pod­les­ní­ky, dotrie­pa­ná kaša, kapus­to­vé haluš­ky, fán­ky (obec​su​ja​.eu). V mar­ci sa v Šuji koná Rajec­ký Boro­šo­vec, špor­to­vé bežec­ké podu­ja­tie (obec​su​ja​.eu).

Neďa­le­ko od obce sa nachá­dza Šuj­ské raše­li­nis­ko (obec​su​ja​.eu). Od roku 1983 je prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou. Na neprie­pust­nom štr­ko­vi­tom pod­lo­ží sa vytvo­ri­li raše­lin­né vrstvy s výsky­tom slatinno-​rašelinových spo­lo­čens­tiev (obec​su​ja​.eu). Ras­tie tu napr. Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. Žijú tu cen­né spo­lo­čen­stvá mäk­ký­šov, vážok, kôrov­cov, vážok. Napr. rak rieč­ny Asta­cus asta­cus, mlok bod­ko­va­ný Tri­tu­rus vul­ga­ris, kun­ka žltob­ru­chá Bom­bi­na varie­ga­ta, ropu­cha oby­čaj­ná Bufo bufo, ros­nič­ka zele­ná Hyla arbo­rea, jaš­te­ri­ca živo­ro­dá Zooto­ca vivi­pa­ra, vre­te­ni­cu sever­ská Vipe­ra berus, užov­ka oboj­ko­vá Natrix natrix, vydra rieč­na Lut­ra lut­ra, hla­váč bie­lo­p­lut­vý Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Zátu­rec­ký).


Šuja is a vil­la­ge in the Rajec­ká kot­li­na (Rajec­ká Basin), situ­ated in the Raj­čian­ka river basin at the foot­hills of Srniak. It is loca­ted at an alti­tu­de of 467 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge covers an area of 2.42 km² (Wiki­pe­dia) and is home to 333 resi­dents. Sin­ce 1997, it has not been part of Rajec (obec​su​ja​.eu). The vil­la­ge was not inde­pen­dent from 1971 until the midd­le of 1997 (obec​su​ja​.eu). In the past, the vil­la­ge had vari­ous names like Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Cel­tic tri­be Era­vis­ci were found in the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). The­re was a sett­le­ment of the Púchov cul­tu­re in the Šuja area around the turn of the era (Wiki­pe­dia). The ear­liest writ­ten records of the vil­la­ge date back to 1393, when it belo­n­ged to the Lie­ta­va esta­te. In 1598, it had 11 hou­ses, and by 1720, the­re were 304 inha­bi­tants living in 45 hou­ses. The vil­la­gers were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the bre­e­ding of she­ep and catt­le (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic spe­cial­ties of Šuja inc­lu­de frog dis­hes, stew, ragouts, fora­ged dis­hes, mas­hed por­rid­ge, cab­ba­ge dum­plings, and doug­hnuts (obec​su​ja​.eu). In March, Šuja hosts the Rajec­ký Boro­šo­vec, a sports cross-​country event (obec​su​ja​.eu).

Near the vil­la­ge, you can find the Šuj­ské raše­li­nis­ko (Šuja Peat Bog) (obec​su​ja​.eu). Sin­ce 1983, it has been a natu­ral reser­ve. On imper­me­ab­le gra­vel sub­stra­te, lay­ers of peat with occur­ren­ces of marsh-​peat com­mu­ni­ties have for­med (obec​su​ja​.eu). Flo­ra inc­lu­des spe­cies like Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. The bog is home to valu­ab­le com­mu­ni­ties of mol­lusks, dra­gon­flies, beet­les, and amp­hi­bians, such as Asta­cus asta­cus, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo bufo, Hyla arbo­rea, Zooto­ca vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, Natrix natrix, Lut­ra lut­ra, and Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Záturecký).


Lite­ra­tú­ra

Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977, Veda, Bra­ti­sla­va, 3. časť, 536 pp.

Use Facebook to Comment on this Post