2006-2010, 2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12312

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3482

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Genealogické informácie na matričných úradov

Hits: 11912

Na tom­to mies­te by som chcel zve­rej­niť tak­po­ve­diac infor­má­cie, kto­ré môžu pomôcť naj­mä ostat­ných pát­ra­čom po gene­a­lo­gic­kých úda­joch. Ide o struč­ný výpis infor­má­cii z kni­hy Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, 1991, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp., kto­rá sa snáď nachá­dza v kaž­dom oblast­nom archí­ve. Sú to infor­má­cie o dostup­nos­ti úda­jov pre jed­not­li­vé obce. Ja uve­diem tie, kto­ré ma zaujímajú.

Gene­a­lo­gic­ké infor­má­cie, kto­ré sa nachá­dza­jú na mat­rič­ných úra­doch, zahŕňa­jú úda­je o naro­de­ní, sobá­ši, a úmr­tí. Tie­to infor­má­cie sú vede­né v mat­ri­kách, kto­ré sú evi­do­va­né na miest­nych mat­rič­ných úra­doch ale­bo far­ských úra­doch v prí­pa­de star­ších zázna­mov. Väč­ši­na mat­rič­ných úra­dov je verej­ná a je mož­né k nim mať prí­stup, avšak nie­kto­ré úda­je môžu byť chrá­ne­né z dôvo­du ochra­ny osob­ných úda­jov. Pre zís­ka­nie gene­a­lo­gic­kých infor­má­cií z mat­rič­ných úra­dov by ste mali vedieť: mies­to, kde sa daná uda­losť sta­la (naro­de­nie, sobáš, úmr­tie), a prí­sluš­né dátu­my, meno oso­by, o kto­rej hľa­dá­te infor­má­cie, ak máte ďal­šie iden­ti­fi­kač­né infor­má­cie, ako naprí­klad meno rodi­čov ale­bo sved­kov, môže to uľah­čiť vyhľa­dá­va­nie. V mno­hých prí­pa­doch môže­te mať prí­stup k tým­to infor­má­ciám fyzic­ky na mies­te v mat­rič­nom úra­de ale­bo archí­ve, ale nie­kto­ré miest­nos­ti ponú­ka­jú aj onli­ne prí­stup k digi­ta­li­zo­va­ným mat­ri­kám. V nie­kto­rých kra­ji­nách sú mat­rič­né úda­je dostup­né aj na verej­ných webo­vých strán­kach. Je dôle­ži­té si všim­núť, že pra­vid­lá a prí­stup k tým­to infor­má­ciám sa môžu líšiť pod­ľa mies­ta a doby.


At this point, I would like to pub­lish, so to spe­ak, infor­ma­ti­on that can help espe­cial­ly other rese­ar­chers looking for gene­a­lo­gi­cal data. It is a brief sum­ma­ry of infor­ma­ti­on from the book Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, 1991, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp.,’ which is pre­su­mab­ly avai­lab­le in eve­ry regi­onal archi­ve. The­se are details about the avai­la­bi­li­ty of data for indi­vi­du­al muni­ci­pa­li­ties. I will list tho­se that inte­rest me.

Gene­a­lo­gi­cal infor­ma­ti­on found in regis­try offi­ces inc­lu­des data on births, mar­ria­ges, and deaths. The­se details are recor­ded in regis­ters, which are main­tai­ned at local regis­try offi­ces or church offi­ces for older records. Most regis­try offi­ces are pub­lic, allo­wing access, alt­hough some infor­ma­ti­on may be pro­tec­ted due to per­so­nal data privacy.

To obtain gene­a­lo­gi­cal infor­ma­ti­on from regis­try offi­ces, you should know:

  1. Loca­ti­on and Date: The pla­ce whe­re the event occur­red (birth, mar­ria­ge, death), and the rele­vant dates are cru­cial pie­ces of information.

  2. Per­so­n’s Name: The name of the per­son you are rese­ar­ching is also a key criterion.

  3. Church or Civil Records: Depen­ding on the peri­od and loca­ti­on, regis­ters can be kept eit­her by the church or civil authorities.

  4. Addi­ti­onal Iden­ti­fi­ca­ti­on Infor­ma­ti­on: If you have addi­ti­onal iden­ti­fi­ca­ti­on infor­ma­ti­on, such as parents’ names or wit­nes­ses, it can faci­li­ta­te the search.

In many cases, access to this infor­ma­ti­on may be avai­lab­le phy­si­cal­ly at the regis­try offi­ce or archi­ve. Some ins­ti­tu­ti­ons also offer onli­ne access to digi­ti­zed records. In cer­tain coun­tries, regis­try data may be acces­sib­le on pub­lic web­si­tes. It’s impor­tant to note that rules and access to this infor­ma­ti­on can vary by loca­ti­on and time period.


Pou­ží­va­né skratky:

n – narodený
s – sobášený
z – zomrelý
r.-kat. – rím­sko kato­líc­ky far­ský úrad
ev. – evan­je­lic­ký far­ský úrad
FO – far­ský obvod

Abb­re­via­ti­ons used:

n – born s – mar­ried z – dece­a­sed r.-kat. – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce ev. – evan­ge­li­cal parish offi­ce FO – parish circuit


  • Ban­kamat­ri­ka r.-kat. far­ské­ho úra­du v Mora­va­noch nad Váhom: n – 17831895, s – 17831905, z – 17831904, Inde­xy: n – 17831895, z – 1814 – 1917.
  • Ban­ská Bys­tri­casíd­lo židov­ské­ho mat­rič­né­ho obvo­du aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čier­ny Balog, Brezno.
  • Bec­kov – r.-kat. FO: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kri­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, Rako­ľu­by (dnes súčasť Kočo­viec). Do roku 1866 sa nachá­dza­jú aj zázna­my z obcí: Kočov­ce a Štvr­tok. Ev. FO: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kočov­ce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rako­ľu­by, Kro­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, od roku 1866 aj Hôr­ka nad Váhom: n – 16761910, s – 16781934, z – 1678 – 1917.
  • Židov­ský mat­rič­ný obvod pre obec Mod­ro­vá: n – 18431942, s – 18441937, z – 1844 – 1942.
  • Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Fili­po­vo, Gaš­pa­ro­vo, Pôbi­šo­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Pod­ho­lie, Srn­ko­vo (súčasť Bra­vä­co­va): n – 17861895, s – 17861896, z – 17861895, Index: n – 17861886, star­šie zázna­my sú na r.-kat. far­skom úra­de v Brezne.
  • Brez­no – r.-kat. FO: Brez­no, Buja­ko­vo, Jara­bá, Mýto pod Ďum­bie­rom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čier­ny Balog, do r. 1808 Pohron­ská Pol­ho­ra: n – 16561688, 16951904, s – 16831688, 16951904, z – 16561688, 16951901, Inde­xy: n – 16561951, s – 16831950, z – 16561951. Ev. FO: Brez­no, Buja­ko­vo, do r. 1871 Jara­bá a Mýto pod Ďum­bie­rom: n,s,z – 17841896. Ev. FO: Čer­ve­ná ska­la, Šumiac, Heľ­pa, Nová Maša, Švá­bol­ka, Zlat­no (dnes súčasť Vaľ­kov­ne), Poho­re­lá, Závad­ka nad Hro­nom: n – 18281937, s – 18331929, z – 18381936. Židov­ský mat­rič­ný obvod pre: Brez­no, Buja­ko­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Brus­no, Ondrej nad Hro­nom (dnes súčasť Brus­na), Bys­trá (dnes súčasť Mýta pod Ďum­bie­rom), Mýto pod Ďum­bie­rom, Čier­ny Balog, Dol­ná Leho­ta, Dubo­vá (dnes súčasť Nemec­kej), Heľ­pa, Hor­ná Leho­ta, Hro­nec, Jase­nie, Ľubie­to­vá, Micha­lo­vá, Osrb­lie, Pod­bre­zo­vá, Pohron­ská Pol­ho­ra, Polo­mka, Pre­daj­ná, Ráz­to­ka, Sih­la, Strel­ní­ky, Valas­ká: n – 18841936, s – 18851932, z – 1885 – 1945.
  • Čier­ny Balog – r.-kat. FO: Čier­ny Balog: n – 17871895, s – 17871896, z – 17871895, star­šie úda­je sú v mat­ri­kách obce Brezno.
  • Hor­ná Stre­da – r.-kat. FO: Hor­ná Stre­da: n, s – 17351852, z – 17371852, nov­šie úda­je sú v mat­ri­kách obce Pobedim.
  • Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom: n – 17191898, s – 17291907, z – 1729 – 1905.
  • Jele­nec – Hor­né Sľa­ža­ny – ev. FO: Jele­nec, Hor­né Sľa­ža­ny: n, s, z – 18271894, r.-kat FO: Ladi­ce: n – 17131894, s – 17141901, z – 17131897, Index: 18571901. Židov­ský mat­rič­ný obvod obce Nit­ra: n – 18431928, s – 18521942, z – 1851 – 1903.
  • Mod­rov­ka – počet­ne zastú­pe­ná židov­ská komu­ni­ta, aj židia z Hôrky.
  • Nit­rian­ska Blat­ni­ca – r.-kat FO: Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Krtov­ce, Lipov­ník, Vozo­ka­ny: n, s – 18271895, z – 18271915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – súčasť židov­ské­ho mat­rič­né­ho obvo­du obce Bole­šov: n – 18211939, s – 18321931, z – 183219381945.
  • Pieš­ťa­nyr.-kat. FO: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce (dnes súčasť Pieš­ťan), Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te (dnes súčas­ti obce Ostrov): n – 17001782, 17881903, s – 17091731, 17331782, 17881915, z – 17091714, 17171733, 17461782, 17881897. Inde­xy: n – 17091903, s – 17091915, z – 17091910. Židov­ský mat­rič­ný obvod pre obce: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce, Dra­hov­ce, Duco­vé, Hubi­na, Mora­va­ny, Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te, Rat­nov­ce, Soko­lov­ce, Lúka, Mod­ro­vá, Nová Leho­ta: n – 18521940, s – 18521931, z – 18521903. V rám­ci židov­ské­ho mat­rič­né­ho úra­du obce Ila­va: n – 18001950, s – 18221940, z – 18411923, 19261928, 19311932, 19361941, 1943. V rám­ci židov­ské­ho mat­rič­né­ho úra­du obce Myja­va: n – 18491941, s – 18471941, z – 18471943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobe­dim – r.-kat FO: Pobe­dim, Bašov­ce (dnes súčasť obce Orviš­te), do roku 1852 Očkov a v rokoch 18521919 Hor­ná Stre­da: n – 17651900, s – 17561919, z – 17651949. Pre obec Hor­ná Stre­da: n, s, z – 18521919. Inde­xy: n, s – 18001904, z – 1830 – 1904.
  • Pohron­ská Pol­ho­ra – r.-kat FO: Pohron­ská Pol­ho­ra, Micha­lo­vá: n – 17881900, s – 17891871, z – 18431929. Inde­xy: n – 17881874, s – 17891907. Star­šie zázna­my sú na r.-kat far­skom úra­de v Brezne.
  • Roš­tár – ev. FO: Roš­tár, Mar­kuš­ka, spo­ra­dic­ky Pet­ro­vo: n,s – 17881952, z – 1788 – 1952.
  • Slo­ven­ská Nová Ves - pred­tým časť Vode­rád, v rám­ci obce Cífer: n – 16661898, s – 16661897, z ‑16661913. Inde­xy: n, s, z – 18001840, Židov­ský obvod: n, s, z – 18501885. Nov­šie úda­je sú v mat­ri­kách židov­ské­ho mat­rič­né­ho obvo­du Trnava.
  • Vode­ra­dy – r.-kat. FO: Vode­ra­dy, Pav­li­ce a Slo­ven­ská Nová Vec (dnes súčas­ti obce Vode­ra­dy): n – 17161895, s – 17211896, z – 17171895. V rám­ci židov­ské­ho obvo­du obce Veľ­ké Kos­to­ľa­ny: n – 17211909, s – 17371945, z – 17211900. Inde­xy: n – 18221929, z – 18311921. Pred­tým časť Pav­li­ce – v rám­ci židov­ské­ho obvo­du obce Buča­ny: n – 18511858, s – 18501855. V rám­ci obce Pus­té Úľa­ny ev FO: n – 17011896, s – 17031896, z – 1702- 1898. V rám­ci obce Reca – ref. FO: n – 17871924, s – 17991924, z – 17871868. V rám­ci obce Slo­ven­ská Nová Ves v ev. FO Trna­va: n – 16661671, 17061708, 18061895, s, z – 16661671, 1705170818061895. Inde­xy: n – 16661913, z – 16661897. Židov­ský mat­rič­ný obvod: n – 18421942, s – 18401942, z – 18511942. V rám­ci obce Veľ­ký Grob ev. FO: n – 17861895, s – 17871896, z – 1786 – 1895.

  • Bank – regis­ter of the Roman Cat­ho­lic parish offi­ce in Mora­va­ny nad Váhom: b – 17831895, m – 17831905, d – 17831904, Inde­xes: b – 17831895, d – 1814 – 1917.
  • Ban­ská Bys­tri­ca – seat of the Jewish regis­try dis­trict also for the vil­la­ges: Bacúch, Beňuš, Čier­ny Balog, Brezno.
  • Bec­kov – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kri­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, Rako­ľu­by (now part of Kočov­ce). Until 1866, records from the vil­la­ges Kočov­ce and Štvr­tok are also pre­sent. Evan­ge­li­cal parish offi­ce: Bec­kov, Kal­ni­ca, Kočov­ce, Nová Vec nad Váhom (sin­ce 1866), Rako­ľu­by, Kro­vo­súd – Bodov­ka, Lúka, and from 1866 also Hôr­ka nad Váhom: b – 16761910, m – 16781934, d – 1678 – 1917.
  • Jewish regis­try dis­trict for the vil­la­ge Mod­ro­vá: b – 18431942, m – 18441937, d – 1844 – 1942.
  • Beňuš – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Beňuš, Fili­po­vo, Gaš­pa­ro­vo, Pôbi­šo­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Pod­ho­lie, Srn­ko­vo (part of Bra­vä­co­vo): b – 17861895, m – 17861896, d – 17861895, Index: b – 17861886, older records are at the Roman Cat­ho­lic parish offi­ce in Brezno.
  • Brez­no – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Brez­no, Buja­ko­vo, Jara­bá, Mýto pod Ďum­bie­rom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čier­ny Balog, until 1808 Pohron­ská Pol­ho­ra: b – 16561688, 16951904, m – 16831688, 16951904, d – 16561688, 16951901, Inde­xes: b – 16561951, m – 16831950, d – 16561951. Evan­ge­li­cal parish offi­ce: Brez­no, Buja­ko­vo, until 1871 Jara­bá and Mýto pod Ďum­bie­rom: b, m, d – 17841896. Evan­ge­li­cal parish offi­ce: Čer­ve­ná ska­la, Šumiac, Heľ­pa, Nová Maša, Švá­bol­ka, Zlat­no (now part of Vaľ­kov­ňa), Poho­re­lá, Závad­ka nad Hro­nom: b – 18281937, m – 18331929, d – 18381936. Jewish regis­try dis­trict for: Brez­no, Buja­ko­vo, Bacúch, Bra­vä­co­vo, Brus­no, Ondrej nad Hro­nom (now part of Brus­no), Bys­trá (now part of Mýto pod Ďum­bie­rom), Mýto pod Ďum­bie­rom, Čier­ny Balog, Dol­ná Leho­ta, Dubo­vá (now part of Nemec­ká), Heľ­pa, Hor­ná Leho­ta, Hro­nec, Jase­nie, Ľubie­to­vá, Micha­lo­vá, Osrb­lie, Pod­bre­zo­vá, Pohron­ská Pol­ho­ra, Polo­mka, Pre­daj­ná, Ráz­to­ka, Sih­la, Strel­ní­ky, Valas­ká: b – 18841936, m – 18851932, d – 1885 – 1945.
  • Čier­ny Balog – Roman Cat­ho­lic parish offi­ce: Čier­ny Balog: b – 17871895, m – 17871896, d – 17871895, older records are in the regis­ters of the Brez­no vil­la­ge. Hor­ná Stre­da – Roman Cat­ho­lic parish office:
  • Hor­ná Stre­da: b, m – 17351852, d – 17371852, newer records are in the regis­ters of the Pobe­dim village.
  • Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Hrá­dok, Hôr­ka nad Váhom: b – 17191898, m – 17291907, d – 1729 – 1905.
  • Jele­nec – Hor­né Sľa­ža­ny – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: Jele­nec, Hor­né Sľa­ža­ny: b, m, d – 18271894, Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Ladi­ce: b – 17131894, m – 17141901, d – 17131897, Index: 18571901. Jewish Regis­try Dis­trict of the town Nit­ra: b – 18431928, m – 18521942, d – 1851 – 1903.
  • Mod­rov­ka – Nume­rous­ly repre­sen­ted Jewish com­mu­ni­ty, inc­lu­ding Jews from Hôrka.
  • Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Krtov­ce, Lipov­ník, Vozo­ka­ny: b, m – 18271895, d – 18271915, Index: 1884 – 1915.
  • Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Regis­try Dis­trict of the town Bole­šov: b – 18211939, m – 18321931, d – 183219381945.
  • Pieš­ťa­ny – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce (now part of Pieš­ťa­ny), Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te (now part of the muni­ci­pa­li­ty of Ostrov): b – 17001782, 17881903, m – 17091731, 17331782, 17881915, d – 17091714, 17171733, 17461782, 17881897. Inde­xes: b – 17091903, m – 17091915, d – 17091910. Jewish regis­try dis­trict for towns: Pieš­ťa­ny, Tep­li­ce, Dra­hov­ce, Duco­vé, Hubi­na, Mora­va­ny, Malé Orviš­te, Veľ­ké Orviš­te, Rat­nov­ce, Soko­lov­ce, Lúka, Mod­ro­vá, Nová Leho­ta: b – 18521940, m – 18521931, d – 18521903. Wit­hin the Jewish regis­try offi­ce of the town Ila­va: b – 18001950, m – 18221940, d – 18411923, 19261928, 19311932, 19361941, 1943. Wit­hin the Jewish regis­try offi­ce of the town Myja­va: b – 18491941, m – 18471941, d – 18471943. Index: 1834 – 1894.
  • Pobe­dim – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Pobe­dim, Bašov­ce (now part of the muni­ci­pa­li­ty of Orviš­te), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Hor­ná Stre­da: b – 17651900, m – 17561919, d – 17651949. For the vil­la­ge Hor­ná Stre­da: b, m, d – 18521919. Inde­xes: b, m – 18001904, d – 1830 – 1904.
  • Pohron­ská Pol­ho­ra – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Pohron­ská Pol­ho­ra, Micha­lo­vá: b – 17881900, m – 17891871, d – 18431929. Inde­xes: b – 17881874, m – 17891907. Older records are in the Roman Cat­ho­lic parish offi­ce in Brezno.
  • Roš­tár – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: Roš­tár, Mar­kuš­ka, spo­ra­di­cal­ly Pet­ro­vo: b, m – 17881952, d – 1788 – 1952.
  • Slo­ven­ská Nová Ves – for­mer­ly part of Vode­rád, wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Cífer: b – 16661898, m – 16661897, d – 16661913. Inde­xes: b, m, d – 18001840. Jewish dis­trict: b, m, d – 18501885. Newer records are in the regis­ters of the Jewish regis­try dis­trict of Trnava.
  • Vode­ra­dy – Roman Cat­ho­lic Parish Offi­ce: Vode­ra­dy, Pav­li­ce, and Slo­ven­ská Nová Vec (now part of the muni­ci­pa­li­ty of Vode­ra­dy): b – 17161895, m – 17211896, d – 17171895. Wit­hin the Jewish dis­trict of the muni­ci­pa­li­ty of Veľ­ké Kos­to­ľa­ny: b – 17211909, m – 17371945, d – 17211900. Inde­xes: b – 18221929, d – 18311921. For­mer­ly part of Pav­li­ce – wit­hin the Jewish dis­trict of the muni­ci­pa­li­ty of Buča­ny: b – 18511858, m – 18501855. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Pus­té Úľa­ny – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: b – 17011896, m – 17031896, d – 17021898. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Reca – Refor­med Parish Offi­ce: b – 17871924, m – 17991924, d – 17871868. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Slo­ven­ská Nová Ves – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce Trna­va: b – 16661671, 17061708, 18061895, m, d – 16661671, 1705170818061895. Inde­xes: b – 16661913, d – 16661897. Jewish regis­try dis­trict: b – 18421942, m – 18401942, d – 18511942. Wit­hin the muni­ci­pa­li­ty of Veľ­ký Grob – Evan­ge­li­cal Parish Offi­ce: b – 17861895, m – 17871896, d – 1786 – 1895.

Use Facebook to Comment on this Post