2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

Hits: 4621

Prvá zmien­ka o Mate­jov­ci je z roku 1678, kedy sa mal v Cha­lu­pách usa­diť Matej s rodi­nou. Dnes tu žije trva­lo 480 oby­va­te­ľov (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec vďa­ka svoj­mu prí­rod­né­mu pro­stre­diu a typic­kých domov zo začiat­ku 20. sto­ro­čia láka fil­má­rov. V roku 1980 sa tu natá­čal film Naja­tý klaun. V réžii Sta­ni­sla­va Pár­nic­ké­ho sa tu pred­sta­vi­li Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner a ďal­ší. V roku 1981 film Prí­pad Evy Bur­do­vej (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). V roku 1986 film Hriech (reži­sér Miloš Pie­tor, her­ci Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak …). V roku 2000 film Kra­jin­ka reží­ro­val Mar­tin Šulík her­cov ako Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


The first men­ti­on of Mate­jo­vec dates back to 1678 when Matej and his fami­ly were sup­po­sed to sett­le in Cha­lu­py. Today, it is home to a per­ma­nent popu­la­ti­on of 480 resi­dents (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec, with its natu­ral envi­ron­ment and typi­cal ear­ly 20th-​century hou­ses, att­racts film­ma­kers. In 1980, the film Naja­tý klaun” was shot here. Direc­ted by Sta­ni­slav Pár­nic­ký, the cast inc­lu­ded Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner, and others. In 1981, the film Prí­pad Evy Bur­do­vej” was fil­med (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). In 1986, the film Hriech” was made (direc­tor Miloš Pie­tor, actors Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak…). In 2000, the film Kra­jin­ka,” direc­ted by Mar­tin Šulík, fea­tu­red actors such as Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, and Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3580

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

Hits: 5077

Kru­pi­na je na pol­ces­te medzi Ban­skou Bys­tri­cou a Šaha­mi a medzi Zla­tý­mi Morav­ca­mi a Lučen­com. Je to his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na pome­dzí Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny. Na okra­ji his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu sied­mich stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest. V lis­ti­nách sa spo­mí­na už od 12. sto­ro­čia. V roku 1244 zís­ka­lo mest­ské výsa­dy a sta­lo sa slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Ras­ti­slav Sabu­cha). V Kru­pi­ne, nemec­ky Karp­fen, maďar­sky Kor­po­na žilo v roku 2005 7 812 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG). Oko­lie Kru­pi­ny bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej. V stre­do­ve­ku sem priš­li Slo­vá­ci. Kru­pi­na pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá na Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). Plno­hod­not­né stre­do­ve­ké mes­to z Kru­pi­ny vytvo­ri­li nemec­kí kolo­nis­ti, kto­rí priš­li do tej­to oblas­ti kon­com 12. a začiat­kom 13. sto­ro­čia. V roku 1241 mes­to spus­to­ši­li Tatá­ri. Neskôr mes­to ohro­zo­va­li Tur­ci, aj pre­to boli vybu­do­va­né stráž­ne veže – var­tov­ky, z kto­rých sa tá na vrchu Stra­ža­vár zacho­va­la (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Pod­zem­né chod­by sú tak­mer pod celým his­to­ric­kým cen­trom. Zrej­me sa v nich pri­már­ne skla­do­va­li potra­vi­ny. Veľ­ké piv­ni­ce vyvo­lá­va­jú množ­stvo otá­zok, v jed­nej z nich, pod sta­rou rad­ni­cou, muči­li bosor­ky. Prá­ve tu upá­li­li naj­viac stríg na našom úze­mí. Tra­du­je sa, že posled­nú bosor­ku v Euró­pe upá­li­li v roku 1741 prá­ve v Kru­pi­ne. V mes­te sa nachá­dza­jú tzv. Turec­ké stud­ne – vyte­sa­né otvo­ry do ska­ly, mož­no stud­ne z kto­rých Tur­ci napá­ja­li kone (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). Po roku 1989 malo mes­to ako jed­no z prvých miest na Slo­ven­sku káb­lo­vú tele­ví­ziu a miest­ne tele­víz­ne vysie­la­nie. Zača­li vychá­dzať Hon­tian­ske novi­ny (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Z Kru­pi­ny pochá­dza spi­so­va­teľ a kňaz Karol Bra­xa­to­ris, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, pro­zaič­ka, redak­tor­ka a pub­li­cis­t­ka Ele­na Maróthy-​Šoltésová, herec Viliam Poló­nyi. Pôso­bil tu hudob­ný skla­da­teľ Eugen Suchoň, spi­so­va­teľ Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), štu­do­val tu Marián Labu­da (Miro­slav Lukáč).


Kru­pi­na is situ­ated hal­fway bet­we­en Ban­ská Bys­tri­ca and Šahy and bet­we­en Zla­té Morav­ce and Luče­nec. It is a his­to­ri­cal town loca­ted on the bor­der of the Štiav­nic­ké Vrchy and Kru­pin­ská Pla­ni­na regi­ons, on the edge of the his­to­ric regi­on of the seven Cen­tral Slo­vak mining towns. It is men­ti­oned in docu­ments from the 12th cen­tu­ry. In 1244, it gai­ned town pri­vi­le­ges and beca­me a free roy­al town (Ras­ti­slav Sabu­cha). In Kru­pi­na, kno­wn as Karp­fen in Ger­man and Kor­po­na in Hun­ga­rian, the­re were 7,812 inha­bi­tants in 2005. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG). The sur­roun­dings of Kru­pi­na were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age, and Slo­vaks sett­led here in the medie­val peri­od. Kru­pi­na is among the oldest towns in Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). Ger­man colo­nists who arri­ved in the late 12th and ear­ly 13th cen­tu­ries sha­ped Kru­pi­na into a fully-​fledged medie­val town. In 1241, the town was devas­ta­ted by the Tatars. Later, it faced thre­ats from the Turks, lea­ding to the cons­truc­ti­on of guard towers, one of which, on Stra­ža­vár Hill, still stands today (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Under­ground tun­nels extend bene­ath almost the enti­re his­to­ri­cal cen­ter, like­ly used pri­ma­ri­ly for sto­ring food. Lar­ge cel­lars rai­se many ques­ti­ons; in one of them, bene­ath the old town hall, alle­ged wit­ches were tor­tu­red. It is said that the last witch in Euro­pe was bur­ned at the sta­ke in Kru­pi­na in 1741. The city is home to the so-​called Tur­kish Wells — car­ved ope­nings into the rock, possib­ly wells from which the Turks wate­red the­ir hor­ses (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). After 1989, the city was among the first in Slo­va­kia to have cab­le tele­vi­si­on and local tele­vi­si­on bro­ad­cas­ting. The Hon­tian News­pa­pers began to be pub­lis­hed (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Notab­le indi­vi­du­als from Kru­pi­na inc­lu­de wri­ter and priest Karol Bra­xa­to­ris, poet Andrej Slád­ko­vič, pro­se wri­ter, edi­tor, and pub­li­cist Ele­na Maróthy-​Šoltésová, actor Viliam Poló­nyi. The music com­po­ser Eugen Suchoň, wri­ter Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), and actor Marián Labu­da stu­died in Kru­pi­na (Miro­slav Lukáč).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post