2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Severná Morava, Zahraničie

Pustevny

Hits: 175

Pus­tev­ny sú naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším stre­dis­kom Bes­kýd, ležia­cim medzi Rad­hoš­ťom a Taneč­ni­cou v nad­mor­skej výš­ke 1018 met­rov nad morom. Meno pochá­dza od pus­tov­ní­kov, kto­rí tu žili do roku 1874. Archi­tek­tú­ru tvo­ria hlav­ne dre­ve­né stav­by posta­ve­né v ľudo­vom slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­ča, kto­ré dopĺňa­jú dre­ve­né koli­by Valaš­ska. V zime sú Pus­tev­ny vyhľa­dá­va­ným lyžiar­skym stre­dis­kom (ces​ke​ho​ry​.cz).


Pus­tev­ny is the most sig­ni­fi­cant and visi­ted resort in the Bes­kids, situ­ated bet­we­en Rad­hošť and Taneč­ni­ce at an alti­tu­de of 1018 meters abo­ve sea level. The name deri­ves from the her­mits who lived here until 1874. The archi­tec­tu­re main­ly con­sists of wooden buil­dings built in the folk sty­le of Dušan Jur­ko­vič, com­ple­men­ted by wooden cot­ta­ges typi­cal of the Valaš­sko regi­on. In win­ter, Pus­tev­ny is a popu­lar ski­ing des­ti­na­ti­on (ces​ke​ho​ry​.cz).


Pus­tev­ny jsou nej­výz­nam­něj­ším a nej­navš­těvo­va­něj­ším stře­dis­kem Bes­kyd, leží­cím mezi Rad­hoš­těm a Taneč­ni­cí v nad­mo­řs­ké výš­ce 1018 met­rů nad mořem. Jmé­no pochá­zí od pus­tov­ní­ků, kte­ří zde žili do roku 1874. Archi­tek­tu­ru tvo­ří hlav­ně dře­věné stav­by posta­ve­né v lido­vém slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­če, kte­ré dopl­ňu­jí dře­věné cha­lu­py Valaš­ska. V zimě jsou Pus­tev­ny vyhle­dá­va­ným lyža­řs­kým stře­dis­kem (ces​ke​ho​ry​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, TOP, Zahraničie

Rakúsko – náš sused

Hits: 3716

Rakús­ko (Öster­re­ich /​Aus­tria) je náš juž­ný sused. Sme s ním spo­je­ný aj his­to­ric­ky. Jej hlav­né mes­to je Vie­deň /​Wien /​Vien­na. Bež­ný pozdrav v Rakús­ku je Grüss Gott” – Pozdrav pánboh.

Názov Öster­re­ich zna­me­ná východ­nú ríšu. Pochá­dza zo sta­ro­ne­mec­ké­ho Ostar­ri­chi, čo bol ozna­če­nie pre Východ­nú mar­ku – Mar­chia orien­ta­lis – naj­vý­chod­nej­šie úze­mie s nemec­kým oby­va­teľ­stvom. Pome­no­va­nie Rakús­ko je odvo­de­né od pohra­nič­né­ho hra­du Rat­goz, dnes Raabs, kto­rý leží pri súto­ku morav­skej a nemec­kej Dyje (Lut­te­rer, Kro­pá­ček, Huňá­ček, 1976). Delí sa na 9 spol­ko­vých kra­jín (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­rech (Dol­né Rakús­ko), Obe­rös­ter­re­ich (Hor­né Rakús­ko), Kär­tnen (Koru­tán­sko), Salz­burg (Salz­bur­gs­ko, Ste­ier­mark (Šta­jer­sko), Tirol (Tirol­sko), Wien (Vie­deň) a Vorarl­berg (Vorarl­ber­sko), v kto­rých žije asi 8.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Cel­ko­vá roz­lo­ha Rakús­ka je 83871 km2 (Wikipedia.cs). Väč­ši­nu Rakús­ka zabe­rá masív Álp. Rakús­ko je dru­há naj­hor­na­tej­šia kra­ji­na v Euró­pe. Vďa­ka Alpám je veľ­ká časť úze­mia neobý­va­ná (Wiki​pe​dia​.sk). Bren­ner­ský pries­myk doprav­ne spá­ja Alpy od seve­ru na juh. Už od sta­ro­ve­ku je veľ­mi význam­ný na ces­te do stred­nej Euró­py, Talian­ska, Stre­do­mo­ria (info​-tour​.info). Naj­vyš­ším vrchom rakús­kych Álp je Glossg­lock­ner, kto­rý stú­pa do výš­ky 3798 met­rov ad morom. Prie­mer­ná sne­ho­vá pokrýv­ka v tej­to oblas­ti v zime je viac ako 5 met­rov. Čas­to až do let­ných mesia­cov sa na hor­skej ces­te nachá­dza­jú sne­ho­vé záve­je. Sne­ho­vé plu­hy tu občas odstra­ňu­jú sneh upro­stred leta. Zráž­ky, pre­važ­ne sne­ho­vé sa tu vysky­tu­jú 250 dní do roka. Roč­ná prie­mer­ná tep­lo­ta na ces­te je ‑3°C (info​-tour​.info).

Kaž­dý tre­tí Rakú­šan žije v pia­tich veľ­kých mes­tách: vo Vied­ni, v Gra­zi, v Lin­zi, v Salz­bur­gu ale­bo v Innsb­ruc­ku (Wiki​pe​dia​.sk). V Salz­bur­gu je množ­stvo zacho­va­ných his­to­ric­kých pamia­tok, pre­to je nie­ke­dy nazý­va­ný aj Rímom seve­ru (info​-tour​.info). Rakús­ky tok Duna­ja je celý splav­ný. Naj­väč­šie jaze­rá sú Neusied­ler See (Nezi­der­ské) a Bodam­ské – hra­nič­né, a Atter­ské jaze­ro (Wiki​pe​dia​.sk). Typic­kým rysom alp­ské­ho poča­sia sú zme­ny tep­lo­ty, sme­ru a sily vet­ra. Stu­de­ný hor­ský vie­tor, sa v údo­liach rých­lo otep­ľu­je, čo má za násle­dok vznik pada­vých vet­rov typu fénu. Čas­to spô­so­bu­jú rých­le tope­nie sne­hu a zápla­vy. Zráž­ky sú naj­čas­tej­šie v hor­ských sva­hoch obrá­te­ných na západ a seve­ro­zá­pad – pro­ti sme­ru pre­vlá­da­jú­cich vet­rov. V Salz­bur­gs­kých Alpách je roč­ný úhrn až 2400 mm. Napro­ti tomu v Panón­skej níži­ne ani 600 mm. 600 km2 zabe­ra­jú naj­mä vo Vyso­kých Tau­rách ľadov­ce. S tým súvi­sí 580 jazier, pre­važ­ne ľadov­co­vé­ho pôvo­du. Naj­mä v Cen­trál­nych Alpách. Cez Rakús­ko tečie v dĺž­ke 350 km Dunaj (info​-tour​.info). 

Na úze­mí dneš­né­ho Rakús­ka bola medzi rok­mi 700450 pred n. l. halt­šat­ská kul­tú­ra (Wiki​pe​dia​.sk). V rokoch 1000400 pred n. l. tu žili Ilý­ri (info​-tour​.info). Od roku 450 pred n.l. do zhru­ba pre­lo­mu leto­poč­tov tu žili Kel­ti (latén­ska kul­tú­ra). V 1. až 5. sto­ro­čí tu boli rím­ske pro­vin­cie Nori­kum, Récia a Panó­nia. V 5. sto­ro­čí nasta­li ger­mán­ske a hún­ske vpá­dy. V 6. sto­ro­čí slo­van­ské. V 8. sto­ro­čí Bavo­ri. V 9. sto­ro­čí pat­ri­lo seve­ro­vý­chod­né Rakús­ko k Veľ­kej Mora­ve. Ostat­ná časť pod­lie­ha­la Bavor­sku, kto­ré pat­ri­lo pod Fran­skú ríšu. Tzv. Východ­ná mar­ka (pred­tým Avar­ská) tvo­ri­la základ dneš­né­ho Rakús­ka. V prvej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia bola obsa­de­ná sta­rý­mi Maďar­mi. Po roku 955 sa sta­la mar­kou Výcho­dof­ran­skej ríše. Od kon­ca 10. sto­ro­čia je dolo­že­né ozna­če­nie Rakús­ko”. Od roku 1156 bolo správ­ne vede­né ako voj­vod­stvo rímsko-​nemeckej ríše. Po vymre­tí Baben­ber­gov­cov (9761251) vznik­li spo­ry medzi čes­ký­mi Pře­mys­lov­ca­mi a uhor­ský­mi Arpá­dov­ca­mi. V roku 1278 pora­zil Rudolf I. Habs­bur­ský Pře­mys­la Ota­ka­ra II. a vytvo­ril základ pan­stva Habs­bur­gov­cov. Koru­tán­sko pri­pad­lo v roku 1335 Habs­bur­ské­mu Rakús­ku. V ďal­šom vývo­ji sa ku Rakús­ku pri­po­ji­li ČechyUhor­sko (1526), v 1556 sa stal panov­ník Fer­di­nand I. aj cisá­rom Rím­sko­ne­mec­kej ríše (Wiki​pe​dia​.sk).

V roku 1804 doš­lo ku zme­ne na rakús­ke cisár­stvo, v roku 1806 zanik­la aj Rím­sko­ne­mec­ká ríša. Po revo­lú­cii v rokoch 1848 – 49 nastú­pil v monar­chi tvr­dý poli­caj­ný režim, tzv. Bachov abso­lu­tiz­mus. V roku 1867 bolo cisár­stvo trans­for­mo­va­né na Rakúsko-​Uhorsko. Po 1. sve­to­vej voj­ne bolo Rakúsko-​Uhorsko pora­ze­né, čoho násled­kom bol jeho roz­pad na nástup­níc­ke štá­ty. Tzv. Prvá rakús­ka repub­li­ka exis­to­va­la v medzi­voj­no­vom obdo­bí rokov 19181938. V roku 1933 sa konal neús­peš­ný fašis­tic­ký Doll­fu­sov pokus o pre­vrat. V roku 1938 priš­lo ku pri­po­je­niu Rakús­ka ku Nemec­ku – ku anš­lu­su. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne vznik­la pod sprá­vou víťaz­ných moc­nos­tí tzv. Dru­há rakús­ka repub­li­ka. Od roku 1955 je Rakús­ko nezá­vis­lé a neut­rál­ne (Wiki​pe​dia​.sk). Oko­lo roku 1527 žilo v Rakús­ku 1.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V roku 1810 už viac ako 3 mili­ó­ny. V roku 1900 tak­mer 6 mili­ó­nov. 98 % rakú­ša­nov hovo­rí po nemec­ky. Neexis­tu­je rakús­ka spi­sov­ná nemči­na, ale rakús­ke varian­ty nemči­ny vyka­zu­jú odchýl­ky štan­dard­nej nemči­ny. Sú zachy­te­né v Rakús­kom slov­ní­ku. Vysky­tu­jú sa pre­dov­šet­kým dva dia­lek­ty: Ala­man­ni a Bavor­či­na (Wikipedia.cs). 

Štát­nou hym­nou je sklab­ba Land der Ber­ge, Land am Stro­me – Zem hôr, zem riek (vse​ora​kous​ku​.cz). V Rakús­ku žili a pôso­bi­li mno­hí sve­to­zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, Johann Strauss star­ší aj mlad­ší, Gustav Mah­ler, diri­gent Her­bert von Kara­jan. Malia­ri: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schie­le, fyzi­ci: Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, Ludwig Boltz­mann, zakla­da­teľ psy­cho­ana­lý­zy Sig­mund Fre­ud, eto­lóg Kon­rad Lorenz, výrob­ca auto­mo­bi­lov Fer­di­nand Pors­cheeko­nóm Fried­rich August von Hay­ek (Wikipedia.cs). Zná­me sú lyžiar­ske stre­dis­ká: Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kap­run – Zell Am See, Bad Gas­te­in (info​-tour​.info).


Aus­tria (Rakús­ko) is our sout­hern neigh­bor, and we sha­re a his­to­ri­cal con­nec­ti­on with it. Its capi­tal city is Vien­na (Vie­deň). A com­mon gre­e­ting in Aus­tria is Grüss Gott,” which means God gre­et you.”

The name Öster­re­ich” trans­la­tes to Eas­tern Realm. It ori­gi­na­tes from Old High Ger­man Ostar­ri­chi,” which refer­red to the Eas­tern March, the eas­tern­most ter­ri­to­ry with Ger­man inha­bi­tants. The name Aus­tria” is deri­ved from the bor­der for­tress Rat­goz, now Raabs, loca­ted at the con­flu­en­ce of the Mora­vian and Ger­man Dyje rivers. Aus­tria is divi­ded into 9 fede­ral sta­tes (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­re­ich (Lower Aus­tria), Obe­rös­ter­re­ich (Upper Aus­tria), Kärn­ten (Carint­hia), Salz­burg, Ste­ier­mark (Sty­ria), Tirol, Vien­na, and Vorarl­berg. The coun­try has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 8.5 mil­li­on peop­le. The total area of Aus­tria is 83,871 squ­are kilo­me­ters, with the majo­ri­ty cove­red by the Alps, making it the second-​highest coun­try in Euro­pe. Bren­ner Pass ser­ves as a cru­cial tran­s­por­ta­ti­on rou­te through the Alps from north to south. Aus­tria­’s hig­hest peak is Grossg­lock­ner, rising to 3,798 meters abo­ve sea level. The alpi­ne regi­on is spar­se­ly inha­bi­ted due to its chal­len­ging ter­rain, and the Bren­ner Pass has been his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant for tra­vel to Cen­tral Euro­pe, Ita­ly, and the Medi­ter­ra­ne­an. About one-​third of Aus­trians resi­de in five major cities: Vien­na, Graz, Linz, Salz­burg, or Innsb­ruck. Salz­burg, kno­wn for its well-​preserved his­to­ri­cal monu­ments, is some­ti­mes refer­red to as the Rome of the North.”

The Danu­be River, flo­wing enti­re­ly wit­hin Aus­tria, is navi­gab­le. The lar­gest lakes are Neusied­ler See (Nezi­der­ské) and Boden­see (bor­de­ring Ger­ma­ny and Swit­zer­land), and Atter­ské Jaze­ro. Aus­tria expe­rien­ces typi­cal alpi­ne weat­her with tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, vary­ing wind direc­ti­on and strength. Cold moun­tain winds rapid­ly warm up in the val­le­ys, resul­ting in the for­ma­ti­on of foehn winds. The­se winds often lead to rapid sno­wmelt and flo­ods. Pre­ci­pi­ta­ti­on, main­ly snow, occurs around 250 days a year in moun­tain slo­pes facing west and nort­hwest. The Salz­burg Alps rece­i­ve an annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on of up to 2,400 mm, whi­le the Pan­no­nian Plain rece­i­ves only about 600 mm. Gla­ciers, pri­ma­ri­ly in the High Tau­ern, cover 600 km², con­tri­bu­ting to 580 lakes, most­ly of gla­cial ori­gin, espe­cial­ly in the Cen­tral Alps. The Danu­be River flo­ws through Aus­tria for 350 km. The ter­ri­to­ry of present-​day Aus­tria has a rich his­to­ry, inc­lu­ding the Halls­tatt cul­tu­re (700 – 450 BC) and Illy­rian sett­le­ments (1000 – 400 BC). From 450 BC to the turn of the mil­len­nium, Celts inha­bi­ted the area (La Tène cul­tu­re). In the 1st to 5th cen­tu­ries, it was part of the Roman pro­vin­ces of Nori­cum, Rae­tia, and Pan­no­nia. In the 5th cen­tu­ry, Ger­ma­nic and Hun­nic inva­si­ons occur­red, fol­lo­wed by Sla­vic sett­le­ments in the 6th cen­tu­ry and Bava­rians in the 8th cen­tu­ry. In the 9th cen­tu­ry, nort­he­as­tern Aus­tria belo­n­ged to the Gre­at Mora­via, whi­le the remai­ning part was under Bava­rian rule wit­hin the Fran­kish Empi­re. The so-​called Eas­tern March (pre­vi­ous­ly Avar March) for­med the basis of toda­y­’s Aus­tria. In the first half of the 10th cen­tu­ry, it was occu­pied by the Magy­ars. After 955, it beca­me the Eas­tern March of the East Fran­kish Empi­re. From the late 10th cen­tu­ry, the desig­na­ti­on Aus­tria” is docu­men­ted. Sin­ce 1156, it was cor­rect­ly lis­ted as the Duchy of the Holy Roman Empi­re. After the extinc­ti­on of the Baben­berg dynas­ty (9761251), dis­pu­tes aro­se bet­we­en Czech Pře­mys­lids and Hun­ga­rian Árpáds. In 1278, Rudolf I of Habs­burg defe­a­ted Pře­mysl Ota­kar II and laid the foun­da­ti­on for the Habs­burg rule. Carint­hia beca­me part of Habs­burg Aus­tria in 1335. In sub­se­qu­ent deve­lop­ments, Bohe­mia and Hun­ga­ry joined Aus­tria (1526), and in 1556, Fer­di­nand I beca­me both the ruler of Aus­tria and the Holy Roman Emperor.

In 1804, Aus­tria under­went a trans­for­ma­ti­on into the Aus­trian Empi­re, and in 1806, the Holy Roman Empi­re cea­sed to exist. After the revo­lu­ti­on of 1848 – 49, a harsh poli­ce regi­me kno­wn as Bach Abso­lu­tism was imple­men­ted. In 1867, the empi­re was trans­for­med into Austria-​Hungary. After World War I, Austria-​Hungary was defe­a­ted, lea­ding to its bre­a­kup into suc­ces­sor sta­tes. The First Aus­trian Repub­lic exis­ted in the inter­war peri­od from 1918 to 1938. In 1933, an unsuc­cess­ful fas­cist coup kno­wn as the Doll­fuss Putsch took pla­ce. In 1938, Aus­tria was anne­xed by Ger­ma­ny in the Ansch­luss. After World War II, the Second Aus­trian Repub­lic was estab­lis­hed under the admi­ni­stra­ti­on of the vic­to­ri­ous powers in 1945. Sin­ce 1955, Aus­tria has been inde­pen­dent and neut­ral. Around 1527, Aus­tria had a popu­la­ti­on of 1.5 mil­li­on, which grew to over 3 mil­li­on by 1810 and near­ly 6 mil­li­on by 1900. App­ro­xi­ma­te­ly 98% of Aus­trians spe­ak Ger­man. The­re is no stan­dar­di­zed Aus­trian Ger­man, but Aus­trian variants exhi­bit dif­fe­ren­ces from stan­dard Ger­man, docu­men­ted in the Aus­trian Ger­man dic­ti­ona­ry. Two main dia­lects pre­vail: Ala­man­nic and Bava­rian. The nati­onal ant­hem is Land der Ber­ge, Land am Stro­me” (Land of Moun­tains, Land by the River). Aus­tria has been home to many world-​famous com­po­sers, inc­lu­ding Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, the Strauss fami­ly, Gustav Mah­ler, and con­duc­tor Her­bert von Kara­jan. Notab­le pain­ters inc­lu­de Gustav Klimt, Oskar Kokosch­ka, and Egon Schie­le. Phy­si­cists such as Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, and Ludwig Boltz­mann, the foun­der of psy­cho­ana­ly­sis Sig­mund Fre­ud, etho­lo­gist Kon­rad Lorenz, auto­mo­bi­le manu­fac­tu­rer Fer­di­nand Pors­che, and eco­no­mist Fried­rich August von Hay­ek also lived and wor­ked in Aus­tria. Famous ski resorts in Aus­tria inc­lu­de Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kaprun-​Zell Am See, and Bad Gastein.


Öster­re­ich ist unser süd­li­cher Nach­bar, und wir tei­len auch eine his­to­ris­che Ver­bin­dung mit ihm. Die Haupts­tadt ist Wien. Eine übli­che Beg­rüßung in Öster­re­ich ist Grüss Gott”, was Gott grüße dich” bedeutet.

Der Name Öster­re­ich” bede­utet Ostrich. Er stammt aus dem Alt­hoch­de­uts­chen Ostar­ri­chi” und bez­e­ich­ne­te die öst­li­che Mark – Mar­chia orien­ta­lis – das öst­lichs­te Gebiet mit deutschs­pra­chi­ger Bevöl­ke­rung. Der Name Öster­re­ich” lei­tet sich von der Grenz­fes­tung Rat­goz ab, heute Raabs, die am Zusam­men­fluss der mäh­ris­chen und deuts­chen Tha­ya liegt. Öster­re­ich ist in 9 Bun­des­län­der unter­te­ilt: Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­re­ich, Obe­rös­ter­re­ich, Kärn­ten, Salz­burg, Ste­ier­mark, Tirol, Wien und Vorarl­berg. Das Land hat eine Bevöl­ke­rung von etwa 8,5 Mil­li­onen Men­schen. Die Gesamtf­lä­che Öster­re­ichs bet­rägt 83.871 Quad­rat­ki­lo­me­ter, wobei der Gro­ßte­il von den Alpen bedec­kt ist und es zum zwe­it­höchs­ten Land Euro­pas macht. Der Bren­ner­pass ist eine wich­ti­ge Ver­kehrs­ver­bin­dung durch die Alpen von Nor­den nach Süden. Öster­re­ichs höchs­ter Gip­fel ist der Gro­ßg­lock­ner mit einer Höhe von 3.798 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Die alpi­ne Regi­on ist aufg­rund ihres ans­pruchs­vol­len Gelän­des dünn besie­delt, und der Bren­ner­pass war his­to­risch bede­utend für Rei­sen nach Mit­te­le­uro­pa, Ita­lien und ins Mit­tel­me­er. Etwa ein Drit­tel der Öster­re­i­cher lebt in fünf gro­ßen Städ­ten: Wien, Graz, Linz, Salz­burg oder Innsb­ruck. Salz­burg, bekannt für sei­ne gut erhal­te­nen his­to­ris­chen Monu­men­te, wird manch­mal als das Rom des Nor­dens” bezeichnet.

Der Fluss Donau, der volls­tän­dig in Öster­re­ich flie­ßt, ist schiff­bar. Die größten Seen sind der Neusied­ler See und der Boden­see sowie der Atter­see. Öster­re­ich hat typis­ches alpi­nes Wet­ter mit Tem­pe­ra­tursch­wan­kun­gen, wech­seln­der Win­drich­tung und ‑stär­ke. Kal­te Ber­gwin­de erwär­men sich schnell in den Tälern und füh­ren zur Bil­dung von Föhn­win­den. Die­se Win­de füh­ren oft zu schnel­ler Schne­esch­mel­ze und Übersch­wem­mun­gen. Nie­dersch­lä­ge, haupt­säch­lich in Form von Schnee, tre­ten an etwa 250 Tagen im Jahr in den nach Wes­ten und Nor­dwes­ten aus­ge­rich­te­ten Ber­gab­hän­gen auf. Die Salz­bur­ger Alpen erhal­ten einen jähr­li­chen Nie­dersch­lag von bis zu 2.400 mm, wäh­rend die Pan­no­nis­che Ebe­ne nur etwa 600 mm erhält. Glets­cher, haupt­säch­lich in den Hohen Tau­ern, bedec­ken 600 km² und tra­gen zu 580 Seen bei, haupt­säch­lich gla­zia­len Urs­prungs, ins­be­son­de­re in den Zen­tra­lal­pen. Der Fluss Donau durchf­lie­ßt Öster­re­ich auf einer Län­ge von 350 km.

Das Gebiet des heuti­gen Öster­re­ich hat eine rei­che Ges­chich­te, darun­ter die Hallstatt-​Kultur (700 – 450 v. Chr.) und illy­ris­che Sied­lun­gen (1000 – 400 v. Chr.). Von 450 v. Chr. bis zur Jahr­tau­sen­dwen­de bewohn­ten Kel­ten das Gebiet (Latène-​Kultur). Im 1. bis 5. Jahr­hun­dert gehör­te es zu den römis­chen Pro­vin­zen Nori­cum, Rätien und Pan­no­nien. Im 5. Jahr­hun­dert gab es ger­ma­nis­che und hun­nis­che Inva­si­onen, gefolgt von sla­wis­chen Sied­lun­gen im 6. Jahr­hun­dert und Bay­ern im 8. Jahr­hun­dert. Im 9. Jahr­hun­dert gehör­te das nor­döst­li­che Öster­re­ich zum Gro­ßmäh­ren, wäh­rend der übri­ge Teil bay­eris­cher Herrs­chaft im Frän­kis­chen Reich unter­lag. Die soge­nann­te Ostmark (ehe­mals Awa­ren­mark) bil­de­te die Grund­la­ge des heuti­gen Öster­re­ich. In der ers­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts wur­de es von den Magy­aren besetzt. Nach 955 wur­de es zur Ostmark des Ostf­rän­kis­chen Rei­ches. Seit dem spä­ten 10. Jahr­hun­dert ist die Bez­e­ich­nung Öster­re­ich” doku­men­tiert. Seit 1156 wur­de es kor­rekt als Her­zog­tum des Hei­li­gen Römis­chen Rei­ches gefü­hrt. Nach dem Auss­ter­ben der Babenberger-​Dynastie (9761251) ents­tan­den Stre­i­tig­ke­i­ten zwis­chen den böh­mis­chen Pře­mys­li­den und den unga­ris­chen Árpá­den. Im Jahr 1278 besieg­te Rudolf I. von Habs­burg Pře­mysl Ota­kar II. und leg­te den Grund­ste­in für die Herrs­chaft der Habs­bur­ger. Kärn­ten wur­de 1335 Teil von Habsburg-​Österreich. In den fol­gen­den Ent­wick­lun­gen sch­los­sen sich Böh­men und Ungarn Öster­re­ich an (1526), und 1556 wur­de Fer­di­nand I. sowohl Herrs­cher über Öster­re­ich als auch Kai­ser des Hei­li­gen Römis­chen Reiches.

Im Jahr 1804 erfolg­te eine Umwand­lung in das öster­re­i­chis­che Kai­ser­re­ich, und 1806 hör­te das Hei­li­ge Römis­che Reich auf zu exis­tie­ren. Nach der Revo­lu­ti­on von 1848 – 49 wur­de ein har­ter Pol­ize­i­re­gi­me namens Bach-​Absolutismus ein­ge­fü­hrt. Im Jahr 1867 wur­de das Kai­ser­re­ich in Österreich-​Ungarn umge­wan­delt. Nach dem Ers­ten Weltk­rieg wur­de Österreich-​Ungarn besiegt, was zur Auf­lösung in Nach­fol­ges­ta­a­ten führ­te. Die Ers­te Repub­lik Öster­re­ich bes­tand im Zwis­chen­kriegs­ze­it­raum von 1918 bis 1938. Im Jahr 1933 fand ein erfolg­lo­ser fas­chis­tis­cher Putsch­ver­such statt, der als Dollfuß-​Putsch bekannt ist. Im Jahr 1938 wur­de Öster­re­ich im Ansch­luss an Deutsch­land angesch­los­sen. Nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg wur­de 1945 die Zwe­i­te Repub­lik Öster­re­ich unter der Ver­wal­tung der sieg­re­i­chen Mäch­te geg­rün­det. Seit 1955 ist Öster­re­ich unab­hän­gig und neutral.

Um 1527 hat­te Öster­re­ich eine Bevöl­ke­rung von 1,5 Mil­li­onen, die bis 1810 auf über 3 Mil­li­onen und bis 1900 auf fast 6 Mil­li­onen anwuchs. Etwa 98% der Öster­re­i­cher spre­chen Deutsch. Es gibt kein stan­dar­di­sier­tes öster­re­i­chis­ches Deutsch, aber öster­re­i­chis­che Varian­ten wei­chen von der Stan­dards­pra­che ab, wie im öster­re­i­chis­chen Deutsch­wör­ter­buch doku­men­tiert. Zwei Haupt­dia­lek­te domi­nie­ren: Ale­man­nisch und Bai­risch. Die Nati­onal­hym­ne lau­tet Land der Ber­ge, Land am Stro­me”. Öster­re­ich war die Hei­mat vie­ler welt­be­rühm­ter Kom­po­nis­ten, darun­ter Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, die Fami­lie Strauss, Gustav Mah­ler und Diri­gent Her­bert von Kara­jan. Bekann­te Maler sind Gustav Klimt, Oskar Kokosch­ka und Egon Schie­le. Phy­si­ker wie Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger und Ludwig Boltz­mann, der Beg­rün­der der Psy­cho­ana­ly­se Sig­mund Fre­ud, der Ver­hal­tens­fors­cher Kon­rad Lorenz, der Auto­mo­bil­hers­tel­ler Fer­di­nand Pors­che und der Öko­nom Fried­rich August von Hay­ek leb­ten und arbe­i­te­ten eben­falls in Öster­re­ich. Berühm­te Ski­ge­bie­te in Öster­re­ich sind Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kaprun-​Zell Am See und Bad Gastein.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2775

Spiš je kraj na seve­re Slo­ven­ska, na východ od Vyso­kých Tatier. Nemec­ky je Spiš Zips (Wiki​pe​dia​.sk), latin­sky Sce­pu­sium, maďar­sky Sze­pes, poľ­sky Spisz. Spiš­skej sto­li­ci vlád­li rody Zápoľ­ských, Tur­zov­cov, Csá­ky­ov­cov (Wiki​pe​dia​.sk). Je to kraj turis­tic­ky a kul­túr­ne atrak­tív­ny. Ponú­ka via­ce­ro národ­ných par­kov: na seve­ro­zá­pa­de regi­ó­nu Tatrans­ký národ­ný park, okrem toho Pie­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Níz­ke Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mes­tá ako Levo­ča, Kež­ma­rok, loka­li­ty Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad, Spiš­ská Sobo­ta. Lyžiar­ske stre­dis­ká Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). V Slo­ven­skom raji sa nachá­dza s dĺž­kou 18.5 km dru­há naj­dl­h­šia jas­ky­ňa na Slo­ven­sku – Stra­te­ná jas­ky­ňa. Okrem toho je zná­ma Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a jas­ky­ňa Psie die­ry. Kra­so­vé ties­ňa­vy Suchej Belej, Veľ­ké­ho Soko­la sú pova­žo­va­né za najk­raj­šie na Slo­ven­sku (raj​por​tal​.sk). Spiš je regi­ón, kto­rý nie vždy pat­ril k Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). V 11. sto­ro­čí bol Spiš z juhu obsa­dzo­va­ný Uhor­ským a zo seve­ru Poľ­skom krá­ľov­stvom. Do roku 1802 exis­to­va­la Pro­vin­cia X spiš­ských kopij­ní­kov (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), kto­rá poží­va­la výho­dy. Od roku 1726 boli cen­trom pro­vin­cie Bet­la­nov­ce. Kopij­ní­ci boli zema­nia. Uhor­ský kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský dal z neskor­šie vznik­nu­tej Pro­vin­cie 24 spiš­ských miest, 13 z nich do poľ­ské­ho zálo­hu, kto­rý trval 360 rokov. Ocit­li sa v ňom napr. Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec. Pred­me­tom zálo­hu bol len eko­no­mic­ký pros­pech. O koniec zálo­hu sa vojen­sky posta­ra­la až v dru­hej polo­vi­ci 18. sto­ro­čia Mária Teré­zia. V roku 1614 sa na Spi­ši kona­la Lute­rán­ska syno­da, tiež nazý­va­ná Spiš­ská syno­da, na kto­rej sa roko­va­lo o pro­tes­tant­skej orga­ni­zá­cii.(Wiki​pe​dia​.sk). Po vzni­ku Čes­ko­slo­ven­ska v roku 1918 malo Poľ­sko územ­né náro­ky na Spiš po rie­ku Pop­rad. Poľ­skí voja­ci boli 8.12.1918 pora­ze­ní pri Kež­mar­ku. V júni 1919 doš­lo opäť k obsa­de­niu Poľ­skom. Do roku 1925 boli tie­to spo­ry (aj na Hor­nej Ora­ve) pomer­ne inten­zív­ne. Opäť roz­ho­re­li v októb­ri 1938 a v máji 1945 (Wiki​pe​dia​.sk). Od 12. sto­ro­čia sem pri­chá­dza­li nemec­kí kolo­nis­ti, od 14. sto­ro­čia vyš­šie polo­hy osíd­ľu­jú Rusí­ni a Ukra­jin­ci, s kto­rý­mi priš­lo aj iné nábo­žen­stvo. Hlad­ným stre­dis­kom Židov bola obec Hun­cov­ce. Od 15. sto­ro­čia tu žijú aj Rómo­via (spis​.sk). Na seve­re Spi­ša, podob­ne aj na Ora­ve a v poľ­skom Spi­ši a Ora­ve žije goral­ská men­ši­na, kto­rá vznik­la v dôsled­ku troch mig­rač­ných vĺn. Poľ­ská vlá­da ich v roku 1918 pova­žo­va­la za Polia­kov (Got­kie­wicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regi­ó­nu vyhna­ní Nemci, tak­mer všet­ci. Etnic­ky nemec­ká je obec Chmeľ­ni­ca pri Sta­rej Ľubov­ni (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš is a regi­on in nort­hern Slo­va­kia, east of the High Tatras. In Ger­man, Spiš is cal­led Zips (Wiki​pe​dia​.sk), in Latin, it’s refer­red to as Sce­pu­sium, in Hun­ga­rian, it’s Sze­pes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš Coun­ty was ruled by the Zápoľ­ský, Tur­zov­ci, and Csá­ky fami­lies (Wiki​pe​dia​.sk). It is a regi­on that is both tou­ris­ti­cal­ly and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve, offe­ring seve­ral nati­onal parks: Tatrans­ký Nati­onal Park in the nort­hwest, Pie­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, and Low Tatras (Wiki​pe​dia​.sk). Cities like Levo­ča, Kež­ma­rok, sites like Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš Cast­le, and Spiš­ská Sobo­ta. Ski resorts like Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). In Slo­vak Para­di­se, the second-​longest cave in Slo­va­kia, Stra­te­ná Cave, stret­ches for 18.5 km. Other notab­le caves inc­lu­de Dob­šin­ská Ice Cave and Psie Die­ry Cave. The karst gor­ges of Suchá Belá and Veľ­ký Sokol are con­si­de­red the most beau­ti­ful in Slo­va­kia (raj​por​tal​.sk).

Spiš is a regi­on that has­n’t alwa­ys been part of Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). In the 11th cen­tu­ry, Spiš was con­tes­ted by the King­dom of Hun­ga­ry from the south and the King­dom of Poland from the north. Until 1802, the­re exis­ted the Pro­vin­ce X of Spiš spe­ar­men (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), which enjo­y­ed pri­vi­le­ges. From 1726, Bet­la­nov­ce beca­me the cen­ter of the pro­vin­ce. The spe­ar­men were lan­do­wners. King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pled­ge, which las­ted for 360 years. Towns like Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec were part of the pled­ge, which was only for eco­no­mic bene­fit. The end of the pled­ge was mili­ta­ri­ly secu­red only in the second half of the 18th cen­tu­ry by Maria The­re­sa. In 1614, the Lut­he­ran Synod, also kno­wn as the Spiš Synod, took pla­ce in Spiš, dis­cus­sing Pro­tes­tant orga­ni­za­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spiš ist eine Regi­on im Nor­den der Slo­wa­kei, öst­lich der Hohen Tat­ra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk), auf Late­in als Sce­pu­sium, auf Unga­risch als Sze­pes und auf Pol­nisch als Spisz. Die Spi­šer Stuhl­re­gi­on wur­de von den Fami­lien Zápoľ­ský, Tur­zov­ci und Csá­ky regiert (Wiki​pe​dia​.sk). Es ist eine sowohl tou­ris­tisch als auch kul­tu­rell att­rak­ti­ve Regi­on, die meh­re­re Nati­onal­parks bie­tet: Im Nor­dwes­ten die Tatra-​Nationalpark, dazu Pie­ni­nen, Slo­wa­kis­ches Para­dies und Nie­de­re Tat­ra (Wiki​pe​dia​.sk). Städ­te wie Levo­ča, Kež­ma­rok, Orte wie Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad und Spiš­ská Sobo­ta. Ski­ge­bie­te wie Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). Im Slo­wa­kis­chen Para­dies befin­det sich mit einer Län­ge von 18,5 km die zwe­it­läng­ste Höh­le der Slo­wa­kei – die Stratená-​Höhle. Dane­ben sind die Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa und die Psie Diery-​Höhle bekannt. Die Karstsc­hluch­ten von Suchá Belá und Veľ­ký Sokol gel­ten als die schöns­ten in der Slo­wa­kei (raj​por​tal​.sk).

Spiš ist eine Regi­on, die nicht immer zu der Slo­wa­kei gehör­te (Wiki​pe​dia​.sk). Im 11. Jahr­hun­dert wur­de Spiš von Süden vom König­re­ich Ungarn und von Nor­den vom König­re­ich Polen umkämpft. Bis 1802 exis­tier­te die Pro­vinz X der Spi­šer Spie­ßbür­ger (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), die Pri­vi­le­gien genoss. Ab 1726 wur­de Bet­la­nov­ce das Zen­trum der Pro­vinz. Die Spie­ßbür­ger waren Land­be­sit­zer. König Sigis­mund von Luxem­burg gewä­hr­te 24 Städ­ten in Spiš, von denen 13 an das pol­nis­che Pfand gin­gen und das 360 Jah­re dau­er­te. Städ­te wie Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec waren Teil des Pfan­des, das nur wirts­chaft­li­chen Nut­zen brach­te. Das Ende des Pfan­des wur­de erst in der zwe­i­ten Hälf­te des 18. Jahr­hun­derts durch Maria The­re­sia mili­tä­risch gesi­chert. 1614 fand die Lut­he­ra­nis­che Syno­de, auch als Spi­šer Syno­de bekannt, in Spiš statt und dis­ku­tier­te die pro­tes­tan­tis­che Orga­ni­sa­ti­on (Wiki​pe​dia​.sk).


Spisz to regi­on na półno­cy Sło­wac­ji, na wschód od Wyso­kich Tatr. Po pol­sku jest nazy­wa­ny Spis­zem (Wiki​pe​dia​.sk), po łaci­nie Sce­pu­sium, po węgier­sku Sze­pes, a po sło­wac­ku Spiš. Regi­onem spo­dzie­wa­nej krai­ny turys­tycz­nej i kul­tu­ral­nej, ofe­ru­jącej kil­ka par­ków naro­do­wych: na północ­ny zachód od regi­onu znaj­du­je się Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, oprócz tego Pie­ni­ny, Sło­wac­ki Raj i Niżne Tat­ry (Wiki​pe​dia​.sk). Mias­ta takie jak Levo­ča, Kež­ma­rok, miejs­ca takie jak Spiš­ské Pod­hra­die, Spiš­ský hrad i Spiš­ská Sobo­ta. Ośrod­ki nar­ciar­skie, takie jak Krom­pa­chy – Plej­sy, Ždiar – Bach­le­do­va Doli­na (Wiki​pe​dia​.sk). W Sło­wac­kim Raju znaj­du­je się dru­ga co do dłu­go­ści jas­ki­nia na Sło­wac­ji – Jas­ki­nia Stra­te­ná o dłu­go­ści 18,5 km. Oprócz tego zna­ne są Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Psie Die­ry. Wąwo­zy kra­so­we Suchej Belej i Veľ­ké­ho Soko­la uwa­ża­ne są za naj­pi­ęk­niejs­ze na Sło­wac­ji (raj​por​tal​.sk).

Spisz to regi­on, któ­ry nie zaws­ze nale­żał do Sło­wac­ji (Wiki​pe​dia​.sk). W XI wie­ku Spisz był oku­po­wa­ny od połud­nia przez Kró­lest­wo Węgier, a od półno­cy przez Kró­lest­wo Pol­skie. Do 1802 roku ist­nia­ła Pro­vinz X spiš­skich rycer­zy (Par­vus comi­ta­tus – Sedes supe­ri­or), cies­ząca się przy­wi­le­ja­mi. Od 1726 roku Bet­la­nov­ce były cen­trum pro­winc­ji. Rycer­ze byli zie­mia­na­mi. Węgier­ski król Zyg­mun­ta Luk­sem­bur­ski przyz­nał 24 mias­tom w Spis­zu, z któ­rych 13 poszło pod pol­skie zastaw, któ­ry trwał 360 lat. Mias­ta takie jak Pop­rad, Spiš­ská Sobo­ta, Spiš­ská Nová Ves, Spiš­ské Pod­hra­die, Sta­rá Ľubov­ňa, Podo­lí­nec były częścią zasta­wu, któ­ry przy­no­sił kor­zy­ści tyl­ko eko­no­micz­ne. Koniec zasta­wu został zape­wni­ony mili­tar­nie dopie­ro w dru­giej poło­wie XVIII wie­ku przez Marię Tere­sę. W 1614 roku odby­ła się na Spis­zu Syno­da Lute­ra­ńs­ka, zna­na również jako Syno­da Spiš­ska, na któ­rej oma­wia­no orga­ni­zac­ję pro­tes­tanc­ką (Wiki​pe​dia​.sk).


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptov

Hits: 4426

Lip­tov, nemec­ky Lip­tau, poľ­sky Lip­tów, maďar­sky Lip­tó, leží na seve­re Slo­ven­ska. Na Lip­to­ve zane­cha­li svo­ju výraz­nú sto­pu Kel­ti – napr. arche­os­kan­zen Hav­rá­nok pri Lip­tov­skej Mare (visit​lip​tov​.sk). Žije tu cca 140 000 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti sa veno­va­li baníc­tvu, murár­či­ne – vra­ví sa, že Pešť posta­vi­li lip­tov­skí murá­ri (lip​tov​.sk). Medzi veľ­ké lákad­la Lip­to­va pat­rí: Likav­ský hrad, Vyso­ké Tat­ry, Demä­nov­ská jas­ky­ňa Slo­bo­dy, Demä­nov­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Važec­ká jas­ky­ňa, Vlko­lí­nec, Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne, Ther­mal park Beše­ňo­vá, Aqu­apark Tat­ra­lan­dia, Demä­nov­ská doli­na, lyžiar­ske stre­dis­ká Jas­ná Níz­ke Tat­ry, Ski Park Ružom­be­rok – Mali­nô Brdo. V obci Svä­tý Kríž je jed­na z naj­väč­ších dre­ve­ných sak­rál­nych sta­vieb v Euró­pe – dre­ve­ný arti­ku­lár­ny kos­tol. Kaž­do­roč­ne sa vo Východ­nej koná folk­lór­ny fes­ti­val Východ­ná (visit​lip​tov​.sk). V Lud­ro­vej sa nachá­dza uni­kát­ny kostolík.


Lip­tov, kno­wn as Lip­tau in Ger­man, Lip­tów in Polish, and Lip­tó in Hun­ga­rian, is situ­ated in the nort­hern part of Slo­va­kia. This regi­on bears the sig­ni­fi­cant tra­ces of Cel­tic influ­en­ce, exem­pli­fied by the archa­e­olo­gi­cal open-​air muse­um Hav­rá­nok near Lip­tov­ská Mara (visit​lip​tov​.sk). App­ro­xi­ma­te­ly 140,000 peop­le call Lip­tov the­ir home, and throug­hout his­to­ry, its inha­bi­tants have been invol­ved in mining and mason­ry — legend has it that the murals of Buda­pest were built by Lip­tov masons (lip​tov​.sk). Lip­tov boasts a myriad of att­rac­ti­ons that draw visi­tors from far and wide. Among them are Likav­ský Cast­le, the High Tatras, Demä­nov­ská Cave of Liber­ty, Demä­nov­ská Ice Cave, Važec­ká Cave, Vlko­lí­nec, the Muse­um of Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na, Beše­ňo­vá Ther­mal Park, Tat­ra­lan­dia Aqu­apark, Demä­nov­ská Val­ley, the ski resorts of Jas­ná Low Tatras, and Ski Park Ružom­be­rok – Mali­nô Brdo. In the vil­la­ge of Svä­tý Kríž stands one of the lar­gest wooden reli­gi­ous struc­tu­res in Euro­pe — the wooden arti­cu­la­to­ry church. Eve­ry year, the folk fes­ti­val Východ­ná takes pla­ce in Východ­ná (visit​lip​tov​.sk). Lud­ro­vá is home to a uni­que litt­le church.

Lip­tov has a rich cul­tu­ral and natu­ral heri­ta­ge, making it a cap­ti­va­ting des­ti­na­ti­on for tho­se see­king his­to­ry, adven­tu­re, and rela­xa­ti­on. The blend of his­to­ri­cal sites, natu­ral won­ders, and modern att­rac­ti­ons cre­a­tes a diver­se tapes­try that lea­ves a las­ting impres­si­on on eve­ry visitor.


Nie­kto­ré lokality

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Poľské, Poľsko, Typ krajiny, Zahraničie

Zakopane – goralské aj lyžiarske stredisko Vysokých Tatier

Hits: 3452

Zako­pa­ne je zná­me turis­tic­ké stre­dis­ko juž­né­ho Poľ­ska. Dá sa pove­dať, že je vstup­nou brá­nou pre Vyso­ké Tat­ry. Je tu zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, mos­tík. Videl som tu, ostat­ne aj v iných obciach v Poľ­sku, že ľudia tu býva­jú inak, ako zopár kilo­met­rov ďalej na Slo­ven­sku. Domy sú tu sta­va­né veľ­ko­ry­sej­šie, nie sú tak straš­ne na hus­to ako u nás. Mys­lí sa na to, že tu chcú ľudia aj žiť a nie­len pre­ží­vať. Nevi­del som tu toľ­ko vyso­kých múrov, brán, všet­ko sa mi tu vide­lo otvo­re­nej­šie, prí­stup­nej­šie. Veľ­mi mi to udre­lo do očí, asi aj pre­to, že som odtiaľ­to sa vra­cal na Slo­ven­sko cez Ora­vu. Vši­mol som si aj to, že ľudia sú tu pokoj­nej­ší, zrej­me aj tole­ran­tnej­ší. Mini­mál­ne na za volan­tom. Leží v v regi­ó­ne Pod­ha­le. Je cen­trom goral­skej kul­tú­ry, popu­lár­nou des­ti­ná­ci­ou pre horo­le­zec­tvo, lyžo­va­nie a turis­ti­ku. V 17. sto­ro­čí je spo­mí­na­né ako Zako­pis­ko. V 19. sto­ro­čí bolo cen­trom ťažob­né­ho a hut­níc­ke­ho prie­mys­lu. Zako­pa­ne hos­ti­lo viac­krát maj­strov­stvá sve­ta v kla­sic­kom lyžo­va­ní, v biat­lo­ne, sve­to­vý pohár v lyžo­va­ní, zim­nú uni­ver­ziá­du apod. (Wikipedia.en). Býva pre­zý­va­né zim­ným hlav­ným mes­tom Poľ­ska. Záro­veň je naj­vyš­šie polo­že­ným mes­tom v Poľ­sku. Pop­rad a Vyso­ké Tat­ry sú par­tner­ský­mi mes­ta­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­frek­ven­to­va­nej­šou uli­cou je Kru­pó­wki, kde sa dajú ochut­nať tra­dič­né syro­vé oscyp­ki (Repta). Už v 19. sto­ro­čí sa dre­ve­ných kaviar­nič­kach Zako­pa­ne­ho schá­dzal poľ­ská inte­lek­tu­ál­na a ume­lec­ká eli­ta. Bolo výhod­né uká­zať sa v Zako­pa­nom – prí­rod­nom a vidiec­kom pro­ti­pó­le Kra­ko­va, Var­ša­vy (sme​.sk).


Zako­pa­ne is a well-​known tou­rist resort in sout­hern Poland. It can be said that it ser­ves as the gate­way to the High Tatras. The town is famous for its ski resort and brid­ge. I noti­ced, not only here but also in other towns in Poland, that peop­le live dif­fe­ren­tly than just a few kilo­me­ters away in Slo­va­kia. The hou­ses are more gene­rous­ly built, and the den­si­ty is not as high as it is with us. The­re is a con­si­de­ra­ti­on for peop­le to live here and not just sur­vi­ve. I did­n’t see as many high walls, gates; eve­ryt­hing see­med more open and acces­sib­le to me. It caught my eye a lot, pro­bab­ly becau­se I was retur­ning to Slo­va­kia from the­re through Ora­va. I also noti­ced that peop­le here are cal­mer, pro­bab­ly more tole­rant, at least behind the whe­el. It is loca­ted in the Pod­ha­le regi­on. It is the cen­ter of the high­land cul­tu­re, a popu­lar des­ti­na­ti­on for moun­tai­ne­e­ring, ski­ing, and hiking. In the 17th cen­tu­ry, it was men­ti­oned as Zako­pis­ko. In the 19th cen­tu­ry, it was a cen­ter of mining and metal­lur­gi­cal indus­try. Zako­pa­ne hos­ted seve­ral world cham­pi­ons­hips in clas­si­cal ski­ing, biat­hlon, the Ski World Cup, the Win­ter Uni­ver­sia­de, etc. (Wikipedia.en). It is kno­wn as the win­ter capi­tal of Poland and, at the same time, is the highest-​located city in Poland. Pop­rad and the High Tatras are par­tner cities (Wiki​pe​dia​.cz). The most fre­qu­en­ted stre­et is Kru­pó­wki, whe­re you can tas­te tra­di­ti­onal smo­ked oscy­pek che­e­se (Repta). In the 19th cen­tu­ry, Polish intel­lec­tu­al and artis­tic eli­tes gat­he­red in the wooden cafes of Zako­pa­ne. It was advan­ta­ge­ous to show up in Zako­pa­ne – the natu­ral and rural coun­ter­part to Kra­kow and War­saw (sme​.sk).


Zako­pa­ne to zna­ne ośro­dek turys­tycz­ny w połud­ni­owej Pols­ce. Można powie­dzieć, że pełni rolę bra­my do Wyso­kich Tatr. Mias­to jest zna­ne z ośrod­ka nar­ciar­skie­go i mos­tu. Zau­wa­ży­łem, nie tyl­ko tutaj, ale także w innych mias­tach w Pols­ce, że ludzie żyją inac­zej niż kil­ka kilo­met­rów dalej na Sło­wac­ji. Domy są tu budo­wa­ne bar­dziej hoj­nie, a gęs­to­ść zabu­do­wy nie jest tak duża jak u nas. Myśli się tutaj o tym, żeby ludzie chcie­li żyć, a nie tyl­ko przetr­wać. Nie zau­wa­ży­łem tu tylu wyso­kich murów, bram; wszys­tko wyda­ło mi się bar­dziej otwar­te i dostęp­ne. Bar­dzo mi to rzu­ci­ło się w oczy, pra­wdo­po­dob­nie dla­te­go, że wra­ca­łem stąd na Sło­wac­ję przez Ora­wę. Zau­wa­ży­łem również, że ludzie tutaj są spo­koj­niej­si, pra­wdo­po­dob­nie bar­dziej tole­ran­cyj­ni, przy­najm­niej za kie­ro­wni­cą. Mias­to leży w regi­onie Pod­ha­le. To cen­trum kul­tu­ry góral­skiej, popu­lar­ny cel wspi­nac­zek, nar­ciarst­wa i turys­ty­ki. W XVII wie­ku wymie­nia­no je jako Zako­pis­ko. W XIX wie­ku było cen­trum prze­my­słu gór­nic­ze­go i hut­nic­ze­go. Zako­pa­ne było miejs­cem wie­lok­rot­ne­go orga­ni­zo­wa­nia mis­tr­zostw świa­ta w nar­ciarst­wie kla­sycz­nym, biat­hlo­nie, Pucha­ru Świa­ta w nar­ciarst­wie, Zimo­wej Uni­wers­ja­dy, itp. (Wikipedia.en). Jest nazy­wa­ne zimo­wą sto­li­cą Pol­ski i jed­noc­ze­śnie naj­wy­żej poło­żo­nym mias­tem w Pols­ce. Pop­rad i Wyso­kie Tat­ry są mias­ta­mi par­tner­ski­mi (Wiki​pe​dia​.cz). Naj­bar­dziej uczęszc­za­ną uli­cą jest Kru­pó­wki, gdzie można skosz­to­wać tra­dy­cyj­nych wędzo­nych serów oscy­pek (Repta). Już w XIX wie­ku pol­ska eli­ta inte­lek­tu­al­na i artys­tycz­na zbie­ra­ła się w dre­wnia­nych kawiar­niach Zako­pa­ne­go. Kor­zyst­ne było poja­wie­nie się w Zako­pa­nem – natu­ral­nym i wiej­skim odpo­wied­ni­kiem Kra­ko­wa i Wars­za­wy (sme​.sk).”


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post