2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

skala
Hits: 3991

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou. Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. V jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).

In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monu­ment. Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Príroda, USA, Zahraničie

Havajské ostrovy – územie USA vzdialené päť hodín od Severnej Ameriky

skala
Hits: 3930

Havaj­ské ostro­vy ležia na západ od Mexi­ka v Paci­fi­ku, v Tichom oce­áne. Sú zná­me aktív­nou vul­ka­nic­kou čin­nos­ťou. Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka ležia na tzv. horú­cich škvr­nách. Prvý zná­my Euró­pan, kto­rý nav­ští­vil túto kra­ji­nu, bol zná­my kapi­tán James Cook v roku 1778 (wikit​ra​vel​.org).

Havaj­ské ostro­vy sú sku­pi­nou ostro­vov v Tichom oce­áne a tvo­ria jedi­ný ame­ric­ký štát. Cel­ko­vo je to sku­pi­na cca 137 ostro­vov, hlav­né sú: Oahu, Maui, Kau­ai, Molo­kai, Lanai, a naj­väč­ší z nich, Havaj (Big Island). Na Hava­ji je jedi­neč­ná prí­ro­da, aktív­ne sop­ky, tro­pic­ké plá­že, v mori korá­lo­vé úte­sy. Havaj­ská kul­tú­ra je boha­tá, s výraz­ným vply­vom poly­néz­skej, ázij­skej a západ­nej kul­tú­ry. Hula tanec, tra­dič­ná havaj­ská hud­ba a jazyk havaj­či­na sú dôle­ži­tou súčas­ťou miest­nej iden­ti­ty. Havaj­ské ostro­vy boli anek­to­va­né Spo­je­ný­mi štát­mi v roku 1898 a sta­li sa 50. štá­tom USA v roku 1959. Turiz­mus je kľú­čo­vým odvet­vím havaj­skej eko­no­mi­ky, pri­ťa­hu­júc náv­štev­ní­kov z celé­ho sve­ta svo­jou exo­tic­kou krá­sou a jedi­neč­nou atmosférou.

Havai­ian Islands are loca­ted to the west of Mexi­co in the Paci­fic Oce­an, in the Paci­fic regi­on. They are kno­wn for the­ir acti­ve vol­ca­nic acti­vi­ty and, geolo­gi­cal­ly, are situ­ated on so-​called hots­pots. The first kno­wn Euro­pe­an to visit this coun­try was the reno­wned Cap­tain James Cook in 1778 (wikit​ra​vel​.org).

The Hawai­ian Islands are a group of islands in the Cen­tral Paci­fic Oce­an, for­ming the only U.S. sta­te in that regi­on. In total, the­re are about 137 islands, with the main ones being Oahu, Maui, Kau­ai, Molo­kai, Lanai, and the lar­gest of them, Hawaii (Big Island). Hawaii boasts uni­que natu­re, acti­ve vol­ca­no­es, tro­pi­cal bea­ches, and coral reefs in the sea. Hawai­ian cul­tu­re is rich, with a sig­ni­fi­cant influ­en­ce from Poly­ne­sian, Asian, and Wes­tern cul­tu­res. Hula dan­ce, tra­di­ti­onal Hawai­ian music, and the Hawai­ian lan­gu­age are essen­tial com­po­nents of the local iden­ti­ty. The Hawai­ian Islands were anne­xed by the Uni­ted Sta­tes in 1898 and beca­me the 50th sta­te of the USA in 1959. Tou­rism is a key indus­try in the Hawai­ian eco­no­my, att­rac­ting visi­tors from around the world with its exo­tic beau­ty and uni­que atmosphere.

Havaj­ské ostro­vy i ka mālie ma lalo o Mexi­ko i loko o ka Paci­fic, i ka Moana Nui. Ua ike ​‘ia ka lou­lou luna ʻōi­wi. Mai keka­hi maka o ka honua, ua hōʻi­ke ʻia i kahi kahua ola. ʻO Cap­tain James Cook ka mua o nā hau­māna ʻAme­li­ka i hele aku ai i kēia ʻāi­na i ka maka­hi­ki 1778 (wikit​ra​vel​.org).

ʻO nā moku­pu­ni o Havai keka­hi pākau­kau moku­pu­ni ma ka Moana Nui a hui pū ana i kahi ʻāi­na ʻAme­li­ka hoʻo­ka­hi. I ka pau ʻana o nā moku­pu­ni ola, he pae moku­pu­ni 137, ʻo Oahu, Maui, Kau­ai, Molo­kai, Lanai, a me ka nui loa, ʻo Hawaii (Big Island), ka moku­pu­ni nui. I Havai, he ʻano kūʻo­no aʻe­la, he lua o nā mea hana, ʻo ka puʻu one, a me nā kai kau­la­na. Ua pōʻi­no nō ka ʻano o Havai, ka mea nāna e hoʻo­hāli­ke­li­ke, ʻo ka hana a me ka ʻano hoʻo­kūkū. Ua wai­ho­ʻi­ʻo ʻia nā hula, ka mele kahi­ko a me ka ʻōle­lo ʻo Hawaii i loko o ka kūla­na ola aʻe­la. Ua hōʻi­ke ʻia nā moku­pu­ni o Havai i ka maka­hi­ki 1898 a ua hānau ʻia ma hope o 1959 i ka 50. moku­ʻāi­na o ke Ao Maʻi. ʻO ke kaʻi­na hōʻi­ke hāʻa­wi pū ʻia no Havai, e hōʻi­ke ana i nā kāna­ka mai ka honua a puni me kona nani exo­ti­ca a me kona ʻano mai­ka­ʻi a lako.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post