2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3460

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Banícke mesto Dobšiná

Hits: 3195

Dob­ši­ná je sta­ré baníc­ke mes­to. Leží v hlbo­kom údo­lí, na roz­hra­ní Slo­ven­ské­ho rudo­ho­ria a Slo­ven­ské­ho raja (dob​si​na​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 459 met­rov nad morom. Na plo­che 82.73 km2 žije 5657 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Dob­si­na, nemec­ký Dob­schau, latin­sky Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný prav­de­po­dob­ne od Dob­šin­ské­ho poto­ka, kto­rý sa v roku 1320 uvá­dza ako Dup­si­na flu­vius. Neďa­le­ko sa nachá­dza Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py v pre­te­koch auto­mo­bi­lov do vrchu na tra­se Dob­ši­ná – Dob­šin­ský kopec (Wiki­pe­dia).

Mes­to bolo zalo­že­né v 13. sto­ro­čí z pod­ne­tu Bebe­kov­cov. Malo vyvi­nu­tý ban­ský a žele­ziar­sky prie­my­sel a obchod. Už v roku 1326 zís­ka­lo mest­ské prá­va. Ťažil sa tu naj­mä limo­nit a side­rit (dob​si​na​.sk). V 16. sto­ro­čí pat­ri­la Dob­ši­ná pod štít­nic­ké hrad­né pan­stvo (Wiki­pe­dia). V roku 1584 mes­to vyra­bo­va­li Tur­ci, obno­ve­né bolo nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi z iných ban­ských oblastí.východného Slo­ven­ska. Archív­ne doku­men­ty ozna­ču­jú Dob­ši­nú ako prvé oce­liar­ske mes­to Uhor­ska (dob​si​na​.sk). V roku 1680 tu bola posta­ve­ná prvá vyso­ká pec na Slo­ven­sku (estran​ky​.sk). V 19. sto­ro­čí bola Dob­ši­ná už jedi­nou nemec­kou enk­lá­vou na Geme­ri (Wiki­pe­dia). Na latin­skom gym­ná­ziu v Dob­ši­nej štu­do­val Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).


Dob­ši­ná is an old mining town loca­ted in a deep val­ley, on the bor­der of the Slo­vak Ore Moun­tains and Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), at an ele­va­ti­on of 459 meters abo­ve sea level. With an area of 82.73 km², it is home to 5,657 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name of the town is Dob­si­na, the Ger­man name is Dob­schau, and in Latin, it is Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). The name is like­ly deri­ved from the Dob­šin­ský Stre­am, men­ti­oned in 1320 as Dup­si­na flu­vius. Near­by att­rac­ti­ons inc­lu­de the Dob­šin­ská Ice Cave, the Bet­liar Cast­le, and Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). The Euro­pe­an Hill Climb Cham­pi­ons­hip in car racing is held here annu­al­ly on the Dob­ši­ná – Dob­šin­ský Hill rou­te (Wiki­pe­dia).

The town was foun­ded in the 13th cen­tu­ry at the ini­tia­ti­ve of the Bebe­kov­ci fami­ly. It had a deve­lo­ped mining and iron indus­try and tra­de. In 1326, it gai­ned town pri­vi­le­ges. Limo­ni­te and side­ri­te were the main resour­ces mined here (dob​si​na​.sk). In the 16th cen­tu­ry, Dob­ši­ná belo­n­ged to the Štít­nik Cast­le domain (Wiki­pe­dia). In 1584, the town was plun­de­red by the Turks and was later res­to­red by Ger­man immig­rants from other mining regi­ons of eas­tern Slo­va­kia. Archi­val docu­ments label Dob­ši­ná as the first steel-​producing town in Hun­ga­ry (dob​si​na​.sk). In 1680, the first blast fur­na­ce in Slo­va­kia was built here (estran​ky​.sk). In the 19th cen­tu­ry, Dob­ši­ná was the only Ger­man enc­la­ve in Gemer (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als who stu­died at the Latin Gym­na­sium in Dob­ši­ná inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, and Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).


Dob­ši­na avri­lo pal o bari chaj. Amen pes­ke palo than lel pe ola, ande o pin­dral ola, anďe o Slo­vak Ore Moun­tains thaj o Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), andal 459 met­ru­ra pal o pat­ro. Pal o plo, 82.73 km², xal lel 5,657 roma­ne. O man­gi­pen­go nav le Dob­ši­na, o jeno nav le Dob­schau, thaj le Latin, o Deli (Wiki­pe­dia). O nav sika­vel anďi Dob­šin­ský Stre­am, si anďi 1320 sika­ve­la sar Dup­si­na flu­vius. So ker­de maj anglu­no thaj Dob­šin­ská Ice Cave, o Bet­liar Cast­le, thaj o Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). O Evro­pa­ko Hill Climb Cham­pi­ons­hip an ove Duj (Wiki­pe­dia).

O chaj phe­nel pe ke le Dob­ši­na asta­rel ande o 13. ande o rat o Bebe­kov­ci phuv. Amen vi phuv pes­ki man­gel te dža­nel te ačhel so man­gi­pe thaj ode­li­pe. Ando 1326, anďal mes­te pra­vut­ni. Limo­nit thaj side­rit phi­ren­ca o mal šaj te džal ove (dob​si​na​.sk). Ande o 16. ande o rat, Dob­ši­na phe­ne­la ando štít­nic­ko hrad­no paša (Wiki­pe­dia). Ando 1584, le town­ge phi­re­la pali o Tur­ko­sa, thaj xale­na phu­re­la pali o Ger­ma­no manu­ša kaj phe­nel o jekh ande ola minačipa vas­ta anglo vas­ta vas­ta slo­va­kia. O archi­va­ko doku­men­to odo­va Dob­ši­ná sar o but berš. Ando 1680, odo­va ande Dob­ši­ná ando Slo­va­kia o jekh but pava (estran​ky​.sk). Ande o 19. ande o rat, Dob­ši­ná ande o Gemer ovel lel pal o Ger­ma­no (Wiki­pe­dia). An le Latin Gym­na­sium pe Dob­ši­na phe­nel so si Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, thaj Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post