2006, 2006-2010, Akvaristika, Časová línia, Organizmy, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Corydoras pygmaeus

skala
Hits: 7013

Pat­rí medzi naj­men­šie pan­cier­ni­ky. Aj jeho slo­ven­ský názov je pan­cier­nik malý. V akvá­riu je to veľ­mi milé stvo­re­nie, kto­ré zve­da­vo ​“behá” po celej nádr­ži. Pat­rí do čeľa­de Cal­licht­hy­i­dae. Cory­do­ras pyg­ma­e­us je zná­my aj ako pyg­mej škvr­ni­to­hla­vec, pochá­dza z Juž­nej Ame­ri­ky, doras­tá do veľ­kos­ti pri­bliž­ne 2,5 cm. Telo má štíh­le so sýto hne­dým sfar­be­ním a cha­rak­te­ris­tic­ký­mi tma­vý­mi škvr­na­mi na bokoch. Má cha­rak­te­ris­tic­ké ​“kríd­la” na hrud­nej plut­ve, kto­ré mu pomá­ha­jú pri plá­va­ní a udr­žia­va­ní polo­hy na dne. Ten­to pan­cier­nik je zná­my svo­jou aktív­nos­ťou, veľ­mi rád sa zdr­žia­va v sku­pi­nách. Vyslo­ve­ne sa odpo­rú­ča cho­vať ho v sku­pi­nách. Je nená­roč­ný na chov v akvá­riu a je vhod­ný do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria s pokoj­ný­mi druh­mi. Pre­fe­ru­je mier­ne kys­lú a mäk­kú vodu o tep­lo­te v roz­sa­hu 22 – 26 °C.

Cory­do­ras pyg­ma­e­us, also kno­wn as the Pyg­my Cory­do­ras, is one of the smal­lest armo­red cat­fish. Its Slo­vak name, ​“pan­cier­nik malý,” trans­la­tes to Small Armo­red Cat­fish. In the aqu­arium, it is a delight­ful cre­a­tu­re that curi­ous­ly roams around the enti­re tank. Belo­n­ging to the Cal­licht­hy­i­dae fami­ly, Cory­do­ras pyg­ma­e­us hails from South Ame­ri­ca and gro­ws to app­ro­xi­ma­te­ly 2.5 cm in size. It has a slen­der body with a rich bro­wn colo­ra­ti­on and dis­tinc­ti­ve dark spots on its sides. The fish fea­tu­res cha­rac­te­ris­tic ​“wings” on its pec­to­ral fins, aiding in swim­ming and main­tai­ning a posi­ti­on at the bot­tom. Kno­wn for its acti­vi­ty, the Pyg­my Cory­do­ras thri­ves in group set­tings, and it is recom­men­ded to keep them in groups. It is unde­man­ding in aqu­arium care and suitab­le for com­mu­ni­ty tanks with pea­ce­ful tank­ma­tes. The spe­cies pre­fers slight­ly aci­dic and soft water with a tem­pe­ra­tu­re ran­ge of 22 – 26 °C.

Cory­do­ras pyg­ma­e­us, auch als Pygmäen-​Panzwels bekannt, gehört zu den kle­ins­ten gepan­zer­ten Har­nisch­wel­sen. Sein slo­wa­kis­cher Name ​“pan­cier­nik malý” bede­utet kle­i­ner gepan­zer­ter Wels. Im Aqu­arium ist es ein sehr ange­neh­mes Wesen, das neugie­rig im gesam­ten Bec­ken herum­lä­uft. Es gehört zur Fami­lie Cal­licht­hy­i­dae und stammt aus Süda­me­ri­ka. Cory­do­ras pyg­ma­e­us wächst auf eine Größe von etwa 2,5 cm heran. Der Kör­per ist sch­lank mit einer sat­ten brau­nen Fär­bung und cha­rak­te­ris­tis­chen dunk­len Flec­ken an den Sei­ten. Es hat auch cha­rak­te­ris­tis­che ​“Flügel” an den Brustf­los­sen, die ihm beim Sch­wim­men und Hal­ten einer Posi­ti­on am Boden hel­fen. Die­ser Pan­zer­wels ist für sei­ne Akti­vi­tät bekannt und fühlt sich ger­ne in Grup­pen wohl. Es wird emp­foh­len, ihn eben­falls in Grup­pen zu hal­ten. Der Fisch ist pfle­ge­le­icht im Aqu­arium und eig­net sich für Geme­in­schafts­bec­ken mit fried­li­chen Arten. Er bevor­zugt leicht sau­res und wei­ches Was­ser bei einer Tem­pe­ra­tur zwis­chen 22 und 26 °C.

Odka­zy

Corydoras pygmaeus

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

skala
Hits: 5523

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

skala
Hits: 33654

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.

Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.

Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2004, 2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2013, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Hmyz

skala
Hits: 30449

Hmyz má iden­ti­fi­ko­va­ných viac než mili­ón dru­hov, tvo­rí jed­nu z naj­roz­ma­ni­tej­ších a naj­po­čet­nej­ších sku­pín orga­niz­mov. Jeho úlo­ha je kľú­čo­vá pre eko­lo­gic­kú rov­no­vá­hu a sta­bi­li­tu eko­sys­té­mov. Latin­ské pome­no­va­nie preň­ho je Ins­tec­ta. Obý­va tak­mer všet­ky pro­stre­dia, jeho telo je oby­čaj­ne roz­de­le­né na tri čas­ti: hla­vu, hruď a zadok. Pat­rí medzi člán­ko­nož­ce. Páro­vé nohy hmy­zu umož­ňu­jú pohyb, kríd­la u nie­kto­rých dru­hov posky­tu­jú mož­nosť lie­tať. Hmyz dýcha vzduš­ni­ca­mi. Je kľú­čo­vým prv­kom potrav­ných reťaz­cov. Čas­to je pria­mym kon­zu­men­tom rast­lín, ale­bo je súčas­ťou potra­vy pre vtá­ky, ryby, apod.. Mno­ho rast­lín je závis­lá na ope­ľo­va­ní, kto­ré vyko­ná­va hmyz, pre­dov­šet­kým vče­ly a motý­le. Hmyz plní veľ­mi dôle­ži­tú pri roz­kla­de orga­nic­kej hmo­ty. Nie­kto­ré dru­hy hmy­zu pomá­ha­jú mini­ma­li­zo­vať potre­bu che­mic­kých pes­ti­cí­dov. Mno­hé dru­hy sú ohro­ze­né, aj pre stra­tu pri­ro­dze­ných pro­stre­dí. Svo­je zohrá­va pou­ží­va­nie pes­ti­cí­dov, kli­ma­tic­ké zmeny.

Insects have been iden­ti­fied in over a mil­li­on spe­cies, for­ming one of the most diver­se and popu­lous groups of orga­nisms. The­ir role is cru­cial for eco­lo­gi­cal balan­ce and the sta­bi­li­ty of eco­sys­tems. The Latin name for them is Insec­ta. They inha­bit almost all envi­ron­ments, with the­ir bodies typi­cal­ly divi­ded into three parts: head, tho­rax, and abdo­men. They belo­ng to the arth­ro­pods. The pai­red legs of insects allow for move­ment, and wings in cer­tain spe­cies pro­vi­de the abi­li­ty to fly. Insects bre­at­he through tracheae.

They are a key ele­ment in food chains, often ser­ving as direct con­su­mers of plants or as part of the diet for birds, fish, and other ani­mals. Many plants depend on pol­li­na­ti­on, car­ried out by insects, espe­cial­ly bees and but­terf­lies. Insects play a cru­cial role in the decom­po­si­ti­on of orga­nic mat­ter. Some insect spe­cies help mini­mi­ze the need for che­mi­cal pes­ti­ci­des. Many spe­cies are endan­ge­red, facing thre­ats such as the loss of natu­ral habi­tats, pes­ti­ci­de use, and cli­ma­te change.

Zoznam dru­hov (14)

  • Ache­ta domestica
  • Archi­man­dri­ta tesselata
  • Bla­be­rus craniifer
  • Blap­ti­ca dubia
  • Ellip­tor­hi­na javanica
  • Eub­la­be­rus distanti
  • Gromp­ha­dor­hi­na portentosa
  • Gryl­lus asimilis
  • Luci­hor­me­ti­ca verrucosa
  • Pach­no­da mar­gi­na­ta peregrina
  • Schis­to­cer­ca gregaria
  • Shel­for­del­la tartara
  • Teneb­rio molitor
  • Zop­ho­bas morio

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Slovenské, Šport, Šport

Biele šípy – krátky dokument o ľuďoch, ktorí radi hrajú hokej

skala
Hits: 3378

Hokej je dyna­mic­ký šport, kto­rý sa teší vo sve­te stá­le väč­šej obľu­be. Hokej spá­ja v sebe rých­losť, zruč­nos­ti a stra­te­gic­ké mys­le­nie, resp. inštinkt. Kedy­si sa hral v exte­ri­é­ri na zamrz­nu­tých jaze­rách a rie­kach, naj­mä v Kana­de. V roku 1875 sa v Mon­tre­a­le usku­toč­ni­li prvé orga­ni­zo­va­né zápa­sy. Kaž­dý tím má šesť hrá­čov na ľade, vrá­ta­ne bran­ká­ra. Cie­ľom je dosiah­nuť viac gólov ako súper. Puk sa posú­va hokej­ka­mi po ľade. Hrá sa na tri tre­ti­ny trva­jú­ce 20 minút. Hrá­či sú vyba­ve­ní ochran­ných výstro­jom, pril­bou. Oso­bit­ne brankári.

Hoc­key is a dyna­mic sport that is enjo­y­ing inc­re­a­sing popu­la­ri­ty worl­dwi­de. Hoc­key com­bi­nes spe­ed, skill, and stra­te­gic thin­king, or ins­tinct. It used to be pla­y­ed out­do­ors on fro­zen lakes and rivers, espe­cial­ly in Cana­da. The first orga­ni­zed mat­ches took pla­ce in Mon­tre­al in 1875. Each team has six pla­y­ers on the ice, inc­lu­ding a goal­ke­e­per. The goal is to sco­re more goals than the oppo­nent. The puck is moved across the ice with hoc­key sticks. The game is pla­y­ed in three peri­ods las­ting 20 minu­tes each. Pla­y­ers are equ­ip­ped with pro­tec­ti­ve gear, inc­lu­ding hel­mets, and goal­ke­e­pers have the­ir own spe­ci­fic equipment.

Bie­le šípy v akcii. /​Whi­te Arro­ws in Action

Use Facebook to Comment on this Post