Zábava

Zábava

Hits: 10190

Óda na tatar­skú omáč­ku – autor je gur­mán­sky a hudob­ný fajnšmeker

Ako­koľ­vek chrab­rý v mys­le­ní a zása­do­vý v posto­joch, na túto aktu­ál­nu otáz­ku ohľa­dom stra­vo­va­cích zvyk­los­tí som už dáv­no zme­nil názor, hoc nepriz­ná­va sa mi k tomu prá­ve bez roz­pa­kov. Dnes ako aj po minu­lé dni ostat­ných týž­dňov zásta­vám pre­sved­če­nie pres­ne opač­né k mojim onek­daj­ším vyhlá­se­niam tebou pre­zen­to­va­ných, kto­ré boli bez­tak spô­so­be­né iba krát­ko­do­bým poblúz­ne­ním vyvo­la­ným umný­mi mani­pu­lá­tor­mi, kto­rých rad­šej nebu­dem meno­vať. Keby si bola býva­la mala lep­šie pre­štu­do­va­né fórum, nemoh­lo by ti unik­núť množ­stvo mojich bla­ho­re­če­ní a chvá­lo­spe­vov, kto­rý­mi neus­tá­le vzdá­vam úctu bož­stvu tatár­skej omáč­ky. Spo­me­dzi všet­kých pokr­mov, kto­ré by si vede­la meno­vať, hoc by to boli vybe­ra­né jed­lá naj­roz­ma­ni­tej­ších kuchýň sve­ta, pri­pra­vo­va­né tými najz­ruč­nej­ší­mi kuchár­mi, neexis­tu­je jedi­ná špe­cia­li­ta zaslu­hu­jú­ca väč­šiu pie­tu, úctu a rešpekt ako prá­ve Tatár­ska omáč­ka. Jedi­né sústo vybi­ču­je všet­kých tvo­jich päť zmys­lov až do kraj­nos­ti. Okrem toho je kon­zu­má­cia tatár­skej omáč­ky spo­je­ná aj s nie­čím trans­cen­den­tál­nym porov­na­teľ­ným azda k extá­ze svä­tej Teré­zie. Ostat­né jed­lá sú v porov­na­ní s ňou ešte menej ako tie­ne v jas­ky­ni. Pre­to moje vyso­ké náro­ky na vzhľad, chuť a aró­mu ide­ál­nej gur­mán­skej lahôd­ky našli svo­ju reál­nu podo­bi­zeň v spo­mí­na­nom božstve.


Ode to Tatar Sau­ce – the aut­hor is a gour­met and a musi­cal epicure

Howe­ver bold in thin­king and prin­cip­led in atti­tu­des, on this cur­rent ques­ti­on of eating habits, I chan­ged my opi­ni­on long ago, though I do not rea­di­ly admit it wit­hout hesi­ta­ti­on. Today, as in the past days of recent weeks, I hold a belief exact­ly oppo­si­te to my for­mer dec­la­ra­ti­ons pre­sen­ted by you, which were cau­sed any­way only by a short-​lived deli­rium indu­ced by cle­ver mani­pu­la­tors, whom I’d rat­her not name. If you had had bet­ter stu­died the forum, you could not have mis­sed many of my prai­ses and hymns, with which I cons­tan­tly pay homa­ge to the dei­ty of Tatar sau­ce. Among all the dis­hes you could name, even if they were selec­ted from the most diver­se cuisi­nes of the world, pre­pa­red by the most skill­ful chefs, the­re is not a sin­gle spe­cial­ty deser­ving more pie­ty, res­pect, and reve­ren­ce than Tatar sau­ce. A sin­gle bite sti­mu­la­tes all your five sen­ses to the extre­me. More­over, the con­sump­ti­on of Tatar sau­ce is also asso­cia­ted with somet­hing trans­cen­den­tal com­pa­rab­le per­haps to the ecs­ta­sy of Saint Tere­sa. Other foods are, in com­pa­ri­son with it, less than sha­do­ws in a cave. The­re­fo­re, my high demands on the appe­a­ran­ce, tas­te, and aro­ma of the ide­al gour­met deli­ca­cy found the­ir real coun­ter­part in the men­ti­oned deity.


Pou­ží­va­né výra­zy a ich vysvetlenie

  • šlaf­rok – žen­ské šaty
  • šávol­ka – bavl­ne­ný dopl­nok cez hla­vu, ple­cia, nie­ke­dy až do pásu
  • šifo­nier – skri­ňa na šaty
  • švan­kéz – tlačenka
  • štok­lík – sto­lič­ka na sedenie
  • šma­lec – vyto­pe­ná sla­ni­na, masť
  • špierd­lik – roz­šľa­ha­né kys­lé mlieko
  • šou­tíz – člo­vek, kto­rý plá­nu­je odber syra, žin­či­ce, oštiepku zo sala­ša pre domác­nosť pod­ľa počtu oviec
  • šopa – miest­nosť pre usklad­ne­nie sena pod stre­chou hos­po­dár­skej budovy
  • špaj­za – komora
  • špi­tál – nemocnica
  • štre­ka – ces­ta pre vlaky
  • škrid­la – pokriev­ka na hrn­ce a podob­né predmety
  • špor­helt, špo­rák – piec­ka na dre­vo, varenie
  • šmyk­ňa – kováčs­ka dielňa
  • šmir­geľ – brús­ny papier
  • škar­nic­ľa – papie­ro­vý sáčok, v kto­rom je zvy­čaj­ne cukor, múka
  • špunt – zát­ka do fľaše
  • špak – oho­rok cigarety
  • pen­zel – štet­ka na natieranie
  • šper­hák – kľúč na otvá­ra­nie dverí
  • štri­cák – pek­ný mládenec
  • štrik­nad­le – uštri­ko­va­ný sveter
  • špajg­ľa – vec, kto­rou sa uzat­vá­ra jater­ni­ca na koncoch
  • šlip­ňa – pod­val pod koľajnice
  • šíf-​karta – ces­tov­ný lís­tok na loď
  • špe­ku­lant – pod­ni­ka­teľ, kto­rý okrá­da ľudí
  • šáfel – nádo­ba na vodu
  • šurc – ten­šia reťaz
  • šmrnc – nie­čo pek­né čo pristane
  • šnú­ra – motúz, špagát
  • lag­vi­ca – dre­ve­ná okrúh­la nádo­ba na pre­voz žin­či­ce zo salaša
  • fišp­rét – doska na vaľ­ka­nie cesta
  • kopš­tán – smre­ko­vé dre­vo 2.5 met­ra dlhé, 30 cm hru­bé, kto­ré sa pou­ží­va ako koly do plotu
  • hám­rik – malé kladivo
  • šoch­tár – nádo­ba na dojenie
  • hole­ník – pasák oviec, kto­rý spá­va pod holým nebom pop­ri košia­ri, ovce stráži
  • valach – pasák oviec, ovce dojí, pomá­ha bačo­vi napr. pri výro­be syra
  • bača – hlav­ný člen sala­ša, ovce nepa­sie, spá­va v koli­be, kde stá­le horí oheň
  • záči­nok – pries­tor na usklad­ne­nie sla­my na podstieľku
  • pavúz – dre­ve­ná žrď na zais­te­nie sena na reb­ri­ná­ku, kto­rá má zame­dziť stra­tám sena
  • prť – ces­tič­ka, po kto­rej cho­dia ovce

Used Expres­si­ons and The­ir Explanation

  • Šlaf­rok: Wome­n’s dress.
  • Šávol­ka: Cot­ton acces­so­ry over the head, shoul­ders, some­ti­mes to the waist.
  • Šifo­nier: Ward­ro­be for dresses.
  • Švan­kéz: Headcheese.
  • Štok­lík: Chair for sitting.
  • Šma­lec: Mel­ted bacon, lard.
  • Špierd­lik: Curd­led sour milk.
  • Šou­tíz: Per­son who plans to take che­e­se, whey, or bacon from a shep­her­d’s cot­ta­ge accor­ding to the num­ber of sheep.
  • Šopa: Room for sto­ring hay under the roof of a farm building.
  • Špaj­za: Pantry.
  • Špi­tál: Hospital.
  • Štre­ka: Railroad.
  • Škrid­la: Lid for pots and simi­lar items.
  • Špor­helt, špo­rák: Wood-​burning sto­ve, used for cooking.
  • Šmyk­ňa: Blacks­mit­h’s workshop.
  • Šmir­geľ: Sandpaper.
  • Škar­nic­ľa: Paper bag, usu­al­ly con­tai­ning sugar or flour.
  • Špunt: Cork for a bottle.
  • Špak: Ciga­ret­te butt.
  • Pen­zel: Paintbrush.
  • Šper­hák: Key for ope­ning doors.
  • Štri­cák: Hand­so­me young man.
  • Štrik­nad­le: Knit­ted sweater.
  • Špajg­ľa: Item used to clo­se the ends of sausage.
  • Šlip­ňa: Sup­port under rai­lway tracks.
  • Šíf-​karta: Boat ticket.
  • Špe­ku­lant: Entrep­re­ne­ur who che­ats people.
  • Šáfel: Water container.
  • Šurc: Thin­ner chain.
  • Šmrnc: Somet­hing nice that fits well.
  • Šnú­ra: Cord, string.
  • Lag­vi­ca: Wooden round con­tai­ner for tran­s­por­ting whey from a shep­her­d’s cottage.
  • Fišp­rét: Board for rol­ling out dough.
  • Kopš­tán: Spru­ce wood 2.5 meters long, 30 cm thick, used as sta­kes for fencing.
  • Hám­rik: Small hammer.
  • Šoch­tár: Con­tai­ner for milking.
  • Hole­ník: Shep­herd who sle­eps out­do­ors near a thic­ket, guar­ding the sheep.
  • Valach: Shep­herd who milks the she­ep, helps the shep­herd, for exam­ple, in che­e­se production.
  • Bača: Main mem­ber of a shep­her­d’s cot­ta­ge, not invol­ved in her­ding she­ep, sle­eps in a cabin whe­re a fire alwa­ys burns.
  • Záči­nok: Spa­ce for sto­ring straw for bedding.
  • Pavúz: Wooden pole for secu­ring hay on a dry­ing rack, pre­ven­ting hay loss.
  • Prť: Path along which she­ep walk.

MUDr. Fran­ti­šek Kac­lík a ľud” – Prí­ho­dy z ambulancie

Posu­dzo­va­nie vzdelania:
Aké máte vzdelanie?“
Vše­obec­né, teda no nyšt…“
U bab­ky na návšteve:
Čo ste taká chudá?“
Mas­so mi vanne…“
Stra­ta pre­hľa­du pri uží­va­ní množ­stva liekov:
Mám z tých lie­kov úpl­ný Babylon, 
musím sa naučiť receptovať…“
Ded­ko s demenciou:
Ako sa voláte?“
Já nevím.“
Koľ­ko máte rokov?“
Já se temu nevenujem…“
Boles­ti kolena:
Mna ci Vám tak bolí koleno…“
Prob­lé­my s močením:
Pán doktor, ja stá­le štím, aj v noci, aj cez deň, jak taká sta­rá myš…“
Žia­dosť na pred­pis lie­ku pre mat­ku na žen­ské problémy:
Daj­te mi pre babu Kolor gel na škatulu…“
Zlé trá­ve­nie:
Pán doktor, keď si grg­nem, tak ide ako zo žumpy…“
Pred­pis na liek Accupro:
Pred­píš­te mi ten, čo sa volá Kuprikol…“
Pred­pis Nitrazepanu:
Toh­to mi daj­te 2‑krát, lebo to je na spa­nie a spá­vať cho­dím kaž­dú noc, pravdaže…“
Pred­pis na Cinnarizine:
Pred­píš­te mi Cicirizín…
Pred­pis na Quamatel:
Pred­píš­te mi Guatemal…“
Pred­pis Rohypnolu:
Pán doktor, pred­píš­te mi ten Rehopnol…“
Pred­pis na Monopril:
Pred­píš­te mi Montriol…“

Dr. Fran­ti­šek Kac­lík and The Peop­le” – Adven­tu­res from the Clinic

  • Edu­ca­ti­on assess­ment: What is your edu­ca­ti­on?” Gene­ral, so basi­cal­ly none…”
  • At grand­ma­’s visit: Why are you so thin?” I just don’t have the appetite…”
  • Loss of over­view when taking mul­tip­le medi­ca­ti­ons: I have a com­ple­te Baby­lon from all tho­se medi­ca­ti­ons, I need to learn how to pre­sc­ri­be them…”
  • Grand­pa with demen­tia: Wha­t’s your name?” I don’t know.” How old are you?” I don’t pay atten­ti­on to that…”
  • Knee pain: Whet­her it hurts my knee or yours…”
  • Uri­na­ti­on prob­lems: Doc­tor, I’m alwa­ys dribb­ling, day and night, like an old mouse…”
  • Requ­est for a pre­sc­rip­ti­on for a medi­ca­ti­on for wome­n’s issu­es: Give me a pre­sc­rip­ti­on for Color glue for the old lady…”
  • Diges­ti­ve issu­es: Doc­tor, when I burp, it comes up like from a well…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for the medi­ca­ti­on Accup­ro: Pre­sc­ri­be me the one cal­led Kuprikol…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Nit­ra­ze­pam: Give me this twi­ce, becau­se it’s for sle­e­ping, and I go to sle­ep eve­ry night, of course…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Cin­na­ri­zi­ne: Pre­sc­ri­be me Cicirizine…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Quama­tel: Pre­sc­ri­be me Guatemala…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Rohyp­nol: Doc­tor, pre­sc­ri­be me that Rehopnol…”
  • Pre­sc­rip­ti­on for Monop­ril: Pre­sc­ri­be me Montriol…” 

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7325

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­skaOra­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy


The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”


Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post