2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

Hits: 3344

Kos­to­lík sto­jí v poli asi kilo­me­ter od Ružom­ber­ka mimo samot­nej obce Lud­ro­vá, neďa­le­ko obce Štiav­nič­ka. Kos­to­lík bol posta­ve­ný v tre­tej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia (apsi​da​.sk). Dá sa uva­žo­vať, že mohol byť vysta­ve­ný na mies­te star­šie­ho kos­to­la (Kahoun, 2002). V prvej polo­vi­ci 15. sto­ro­čia bol jeho inte­ri­ér aj exte­ri­ér kos­to­lí­ka vyzdo­be­ný násten­ný­mi maľ­ba­mi. V roku 1447 bol obsa­de­ný brat­rík­mi. Celé 16. sto­ro­čie i začia­tok 17. sto­ro­čia bol v rukách kato­lí­kov. Pro­tes­tan­ti ho pre­vza­li až v júni 1617 a udr­ža­li si ho do roku 1679. Kato­lí­kom sa vrá­til v roku 1709. V roku 1826 bol posta­ve­ný nový kos­tol v obci Vil­la Lud­ro­vá a kos­to­lík na Kúte začal postup­ne chát­rať. V roku 1843 však bol opä­tov­ne vysvä­te­ný vďa­ka úsi­liu Móri­ca Rakov­ské­ho z Lip­tov­skej Štiav­ni­ce. Svä­té omše sa tu potom slú­ži­li až do roku 1953. Od roku 1954 je majet­kom štá­tu, v sprá­ve Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. V rokoch 19581966 bol obno­ve­ný, v 70-​tych rokoch bol sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (apsi​da​.sk). Na ste­nách je 34 obra­zov zná­zor­ňu­jú­cich život Ježi­ša Kris­ta. Zakri­ve­nie stien je zámer­né – aby mal kos­tol dob­rú akus­ti­ku (Jalo­via­ro­vá). Tra­du­je sa, že na vstup­nom por­tá­li je množ­stvo rýh od mečov šľach­ti­cov, kto­rí tak­to vzdá­va­li úctu páno­vi domu, v tom­to prí­pa­de Bohu. Naj­väč­šiu vraj uro­bil poľ­ský kráľ Ján Sobies­ki (apsi​da​.sk).

V kos­to­lí­ku je pod­ľa ďal­šej legen­dy pocho­va­ný maj­ster tem­plár­ske­ho rádu Johann Gottf­ried von Her­bers­te­in. Výskum však nepo­tvr­dil prí­tom­nosť tem­plá­rov v tej­to oblas­ti. Pri kos­to­lí­ku a v ňom sa nakrú­ca­li via­ce­ré fil­my, naprí­klad Tisíc­roč­ná vče­la či Legen­da o lie­ta­jú­com Cyp­riá­no­vi. V súčas­nos­ti sú von­kaj­šie fasá­dy sú v dosť zlom sta­ve. V roku 2011 zís­ka­lo múze­um dotá­ciu na reštau­ro­va­nie fre­siek, v roku 2012 bola čias­toč­ne vyme­ne­ná streš­ná kry­ti­na. Využí­va sa aj na prí­le­ži­tost­né sobá­še a rôz­ne kul­túr­ne podu­ja­tia (apsi​da​.sk).


The small church stands in the field about a kilo­me­ter from Ružom­be­rok, out­si­de the vil­la­ge of Lud­ro­vá, near Štiav­nič­ka. The church was built in the third third of the 13th cen­tu­ry (apsi​da​.sk). It is con­ce­i­vab­le that it could have been erec­ted on the site of an older church (Kahoun, 2002). In the first half of the 15th cen­tu­ry, both the inte­ri­or and exte­ri­or of the church were ador­ned with fres­co­es. In 1447, it was occu­pied by the Breth­ren. Throug­hout the 16th cen­tu­ry and the begin­ning of the 17th cen­tu­ry, it remai­ned in the hands of Cat­ho­lics. Pro­tes­tants took con­trol only in June 1617 and held it until 1679. It retur­ned to Cat­ho­lics in 1709. In 1826, a new church was built in the vil­la­ge of Vil­la Lud­ro­vá, and the litt­le church on Kút gra­du­al­ly fell into dis­re­pair. Howe­ver, in 1843, it was con­sec­ra­ted again, thanks to the efforts of Móric Rakov­ský from Lip­tov­ská Štiav­ni­ca. Holy mas­ses were ser­ved here until 1953. Sin­ce 1954, it has been sta­te pro­per­ty, under the admi­ni­stra­ti­on of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It under­went res­to­ra­ti­on bet­we­en 1958 and 1966 and was ope­ned to the pub­lic in the 1970s (apsi​da​.sk). The­re are 34 pain­tings on the walls depic­ting the life of Jesus Christ. The cur­va­tu­re of the walls is inten­ti­onal, desig­ned to pro­vi­de good acous­tics in the church (Jalo­via­ro­vá). Accor­ding to tra­di­ti­on, the entran­ce por­tal bears many sword marks from the homa­ge paid by nob­les to the lord of the manor, in this case, God. The lar­gest mark is said to have been made by Polish King John Sobies­ki (apsi​da​.sk).

Accor­ding to anot­her legend, the mas­ter of the Tem­plar order, Johann Gottf­ried von Her­bers­te­in, is buried in the church. Howe­ver, rese­arch has not con­fir­med the pre­sen­ce of Tem­plars in this area. Seve­ral films, such as The Mil­len­nial Bee” and The Legend of Fly­ing Cyp­rian,” were fil­med around the church. Cur­ren­tly, the exter­nal faca­des are in quite poor con­di­ti­on. In 2011, the muse­um rece­i­ved a grant for the res­to­ra­ti­on of fres­co­es, and in 2012, the roofing was par­tial­ly repla­ced. The church is also used for occa­si­onal wed­dings and vari­ous cul­tu­ral events (apsi​da​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Tvrdošín

Hits: 2273

Tvrdo­šín je naj­star­šie mes­to na Ora­ve, v kto­rom dnes žije asi 9300 oby­va­te­ľov. V roku 1265 sa mes­to spo­mí­na ako Toar­do­si­na. Dre­ve­ný gotic­ký Kos­tol všet­kých svä­tých v Tvrdo­ší­ne pochá­dza z polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. 7.7.2008 bol zapí­sa­ný do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Bol rekon­štru­ova­ný v rokoch 19861993. Dneš­ná podo­ba je rene­sanč­ná úpra­va kos­to­lí­ka z rokov 1650, 16531654. Rari­tou je baro­ko­vý oltár2. polo­vi­ce 17. až začiat­ku 18. sto­ro­čia. Archi­tek­tú­ru tvrdo­šín­ske­ho dre­ve­né­ho kos­to­la nemô­že­me zara­diť do tra­dič­né­ho vývo­ja. Vychá­dza z čis­tých slo­ho­vých prv­kov a vyhý­ba sa ľudo­vej tra­dí­cii. Vytvá­ra vlast­né ume­lec­ké hod­no­ty odliš­né od bež­né­ho vidiec­ke­ho pro­stre­dia. Nie je to eklek­ti­ciz­mus, je to vytvo­re­nie cel­kom novej hod­no­ty, kto­rá priam vola­la po záchra­ne (tvrdo​sin​.sk).


Tvrdo­šín is the oldest town in Ora­va, whe­re app­ro­xi­ma­te­ly 9,300 inha­bi­tants resi­de today. In 1265, the town was men­ti­oned as Toar­do­si­na. The wooden Got­hic Church of All Saints in Tvrdo­šín dates back to the mid-​15th cen­tu­ry. On July 7, 2008, it was insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. The church under­went recons­truc­ti­on from 1986 to 1993. Its pre­sent form repre­sents a Renais­san­ce modi­fi­ca­ti­on from 1650, 16531654. A rari­ty wit­hin is the Baro­que altar from the second half of the 17th to the ear­ly 18th cen­tu­ry. The archi­tec­tu­re of the wooden church in Tvrdo­šín does not fit into the tra­di­ti­onal deve­lop­ment, avo­iding folk tra­di­ti­on and deri­ving from pure sty­lis­tic ele­ments. It cre­a­tes its own artis­tic valu­es, dis­tinct from ordi­na­ry rural sur­roun­dings. It is not eclec­ti­cism but the cre­a­ti­on of an enti­re­ly new value that cal­led for pre­ser­va­ti­on (tvrdo​sin​.sk).


Tvrdo­šín to naj­stars­ze mias­to na Ora­wie, w któ­rym obe­cnie miesz­ka oko­ło 9300 miesz­ka­ńców. W roku 1265 mias­to wspom­nia­no jako Toar­do­si­na. Dre­wnia­ny gotyc­ki Kości­ół Wszys­tkich Świ­ętych w Tvrdo­šín pocho­dzi z poło­wy XV wie­ku. 7 lip­ca 2008 roku został wpi­sa­ny na Lis­tę Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa Kul­tu­ro­we­go i Przy­rod­nic­ze­go UNESCO. Kości­ół przes­ze­dł rekons­trukc­ję w latach 1986 – 1993. Jego obec­na for­ma to rene­san­so­wa mody­fi­kac­ja z lat 1650, 1653 – 1654. Rary­ta­sem jest baro­ko­wy ołtarz z dru­giej poło­wy XVII do poc­ząt­ku XVIII wie­ku. Archi­tek­tu­ra dre­wnia­ne­go kości­oła w Tvrdo­šín nie mie­ści się w tra­dy­cyj­nym rozwo­ju, uni­ka­jąc ludo­wej tra­dyc­ji i wywo­dząc się z czys­tych ele­men­tów sty­lo­wych. Twor­zy włas­ne war­to­ści artys­tycz­ne, odręb­ne od zwy­kłe­go wiej­skie­go otoc­ze­nia. To nie jest eklek­tyzm, lecz stwor­ze­nie zupe­łnie nowej war­to­ści, któ­ra wzy­wa­ła do ochro­ny (tvrdo​sin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

Hits: 2520

Dech­ti­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát (dech​ti​ce​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 186 met­rov nad morom. Na plo­che 19.46 km2 žije 1853 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1258. Pat­ri­li pan­stvu Dob­rá voda. Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu, vinoh­rad­níc­tvu, dre­vo­ru­bač­stvu a hrn­čiar­stvu. Od 16. sto­ro­čia bol v obci habán­sky dvor. Do 1. sve­to­vej voj­ny sa tu vyrá­ba­li džbán­ky (dech​ti​ce​.sk). Úze­mím kata­stra pre­te­ká rie­ka Bla­va. V kata­stri obce sa nachá­dza výlet­né mies­to, zrú­ca­ni­na Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Všet­kých svä­tých, román­ska rotun­da z roku 1172 (dech​ti​ce​.sk), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­tej Kata­rí­ny Ale­xan­drij­skej z roku 1652 a kapl­n­ka z roku 1743 zasvä­te­ná Pan­ne Márii Kar­mel­skej. Kaž­do­roč­ne sa v Dech­ti­ciach kona­jú púte (Wiki­pe­dia).

V Dech­ti­ciach sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la Archan­je­la a kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va. Neďa­le­ko sa nachá­dza Čer­ve­ný Kameň, mes­to Trna­va, Kata­rín­ka.


Dech­ti­ce is situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians (dech​ti​ce​.sk), at an ele­va­ti­on of 186 meters abo­ve sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest avai­lab­le infor­ma­ti­on, it is home to 1,853 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1258 when it belo­n­ged to the Dob­rá voda esta­te. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, log­ging, and potte­ry. From the 16th cen­tu­ry, the­re was a Hut­te­ri­te colo­ny in the vil­la­ge, which con­ti­nu­ed until World War I. Befo­re the war, Dech­ti­ce was kno­wn for its potte­ry pro­duc­ti­on, par­ti­cu­lar­ly the craf­ting of jugs (dech​ti​ce​.sk). The Bla­va River flo­ws through the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. Wit­hin the muni­ci­pal cadas­tre, the­re is a popu­lar excur­si­on des­ti­na­ti­on — the ruins of Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). The vil­la­ge is home to the Church of All Saints, a Roma­ne­sque rotun­da dating back to 1172 (dech​ti​ce​.sk), a Roman Cat­ho­lic church dedi­ca­ted to St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria from 1652, and a cha­pel built in 1743 dedi­ca­ted to Our Lady of Mount Car­mel. Annu­al pilg­ri­ma­ges take pla­ce in Dech­ti­ce (Wiki­pe­dia).

In Dech­ti­ce, you­’ll find the Church of St. Micha­el the Archan­gel and the Church of St. Ladis­laus. Near­by, the­re are Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the city of Trna­va, and Katarínka.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post