2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Slovensko – krajina v srdci Európy

Hits: 11580

Slo­ven­sko leží v srd­ci Euró­py. Hra­ni­čí s Poľ­skom, Čes­kom, Rakús­kom, Maďar­skom a Ukra­ji­nou. Je to hor­na­tá kra­ji­na, na Slo­ven­sku sú krás­ne hory, napr. Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, Vyso­ké Tat­ry. Tak­mer celým úze­mím pre­chá­dza časť Kar­pat­ské­ho oblú­ka. Z geolo­gic­ké­ho a geoter­mál­ne­ho hľa­dis­ka je Slo­ven­sko veľ­mi boha­tá krajina. 

Slo­ven­sko dis­po­nu­je 1200 obja­ve­ný­mi jas­ky­ňa­mi, prí­stup­ných verej­nos­ti je len 14. Naj­dl­h­šou je Demä­nov­ský jas­kyn­ný sys­tém, kto­rý má viac ako 30 km. Naj­hl­b­šou je Sta­rý hrad v Níz­kych Tat­rách, s hĺb­kou 432 met­rov. Naj­dl­h­šou rie­kou je Váh, kto­rý tečie 406 km. 80 met­rov má naj­vyš­ší Kme­ťov vodo­pád vo Vyso­kých Tat­rách. Naj­ve­ter­nej­ším mies­tom je Cho­pok. Naj­daž­di­vej­ším mies­tom je Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­roz­siah­lej­ším poho­rím je Ondav­ská vrcho­vi­na, kto­rá sa rozp­res­tie­ra na plo­che 1 320 km2 (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší dre­ve­ných oltár na sve­te – Kos­tol svä­té­ho Jaku­ba v Levo­či, geo­gra­fic­ký stred Euró­py v Krem­nic­kých vrchoch, jedi­ný stu­de­ný artéz­sky pra­meň v Euró­pe – Her­lian­sky gej­zír pri Koši­ciach, naj­roz­siah­lej­ší hrad­ný kom­plex v stred­nej Euró­pe – Spiš­ský hrad, naj­vyš­ší vrch v Kar­pa­toch – Ger­la­chov­ský štít, naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa v Bra­ti­sla­ve (visit​slo​va​kia​.com). Na Slo­ven­sku sa nachá­dza naj­väč­ší počet hra­dov a zám­kov v Euró­pe. 425 kaš­tie­ľov, 180 hra­dov, zám­kov a zrú­ca­nín (slo​va​kia​.eu​.sk). Ku 21.5.2011 tu žilo 5 397 036 oby­va­te­ľov (sta​tis​tics​.sk). V mes­tách žije viac ako 57 % z nich (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Slo­ven­sku žijú pre­važ­ne Slo­vá­ci. Z men­šín sú zastú­pe­ní Maďa­rí, Rómo­via, Ukra­jin­ci, Češi, Nemci. Na Slo­ven­sku sa nachá­dza­jú rôz­ne špe­ci­fic­ké oblas­ti, kto­ré majú svoj pôvod v minu­los­ti: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Nie­ke­dy v 5. sto­ro­čí sem priš­li Slo­va­nia, kto­rí boli neskôr napá­da­ní okrem iné­ho Avar­mi, kto­rých sme neskôr vyhna­li. Cca z tohto úze­mia. Kaž­do­pád­ne mno­ho Ava­rov sa asi­mi­lo­va­lo. Pod­ľa nov­ších pra­me­ňov je otáz­ne kam až sia­ha­lo v istom obdo­bí rím­ske osíd­le­nie. Kaž­do­pád­ne aj na Slo­ven­sku sa našli pozos­tat­ky rím­ske­ho osíd­le­nia na via­ce­rých miestach.

Prvé osíd­le­nie Slo­ven­ska pochá­dza z kon­ca pale­oli­tu, spred 250 tisíc rokov, s loka­li­ty Gánov­ce, kde sa našla leb­ka nean­der­tál­ca a z Mora­vian, kde sa našla soš­ka Venu­še – tzv. Mora­vian­ska Venu­ša. Prví roľ­ní­ci sa tu obja­vi­li asi 5 0004 000 rokov pred Kris­tom. Od kon­ca 4. sto­ro­čia pred Kris­tom sem pri­chá­dza­jú Kel­ti. V 1. sto­ro­čí pre Kris­tom Dáko­via. Od začiat­ku 1. sto­ro­čia sem priš­li Ger­má­ni – Van­ni­ove krá­ľov­stvo. Prví slo­va­nia osíd­ľo­va­li naše úze­mie zrej­me v 5. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Prvým štát­nym útva­rom Slo­va­nov na úze­mí dneš­né­ho Slo­ven­ska bola Samo­va ríša7. sto­ro­čí. Neskôr Nit­rian­ske knie­žat­stvo, kto­ré­ho spo­je­ním s Morav­ským knie­žat­stvom vnik­la v roku 833 Veľ­ká Mora­va (Wiki­pe­dia). Čo bola veľ­mi význam­ná epi­zó­da v deji­nách v tom obdo­bí to bol pomer­ne sil­ný štát. Zhru­ba do toh­to obdo­bia pat­rí aj náv­šte­va Solún­skych bra­tov Cyri­la a Meto­da9. sto­ro­čí, kto­rí hlá­sa­li kres­ťan­skú vie­ru na našom úze­mí. Z hľa­dis­ka kul­túr­ne­ho šlo o veľ­mi význam­ný posun. Dosiah­li, že pop­ri latin­či­ne sa sta­ros­lo­vien­či­na sta­la litur­gic­kým jazy­kom, čo uznal aj pápež. Za zvá­že­nie sto­jí fakt, že to boli vte­dy jedi­né dva jazy­ky, v kto­rých sa moh­li viesť omše. Zhru­ba v 10. sto­ro­čí sem priš­li Maďa­ri, kto­rí podob­ne ako Ava­ri v 5. sto­ro­čí kočo­va­li. Nara­zi­li však na odpor Slo­va­nov, ale aj Rima­nov a Ger­má­nov. Viac­me­nej nema­li kam ísť, tak sa tu usa­di­li a nauči­li sa obhos­po­da­ro­vať pôdu. Od 10. sto­ro­čia bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Uhor­ska, od 19. sto­ro­čia Rakúsko-​Uhorska. Bra­ti­sla­va, dneš­né hlav­né mes­to, bola veľ­mi dlho koru­no­vač­ným mes­tom. Od roku 1918 bolo Slo­ven­sko súčas­ťou Čes­ko­slo­ven­ska, s krát­kou pre­stáv­kou samos­tat­né­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu počas dru­hej sve­to­vej voj­ny. Od 1.1.1993 je Slo­ven­ská repub­li­ka samos­tat­ným štá­tom. Od 1. mája 2004 sme člen­mi Európ­skej únie, od 29.3.2004 sme člen­mi NATO, od 1.1.2009 sme člen­mi Euro­zó­ny – Európ­skej meno­vej únie, ofi­ciál­nou menou sa sta­lo euro

Počas celej his­tó­rie bolo Slo­ven­sko mno­ho­krát napá­da­né Tatár­mi, Tur­ka­mi, ale z hľa­dis­ka celis­tvos­ti úze­mia odo­lá­va­lo. Je prav­da, že Tur­ci aj Tatá­ri mali aj iné cie­le, kto­ré ich mno­ho­krát donú­ti­li odísť z úze­mia Slo­ven­ska. Kaž­do­pád­ne ani ger­mán­ske, ale­bo rím­ske úto­ky nebo­li pri­veľ­ké. Hra­dy, kto­ré na Slo­ven­sku boli v minu­los­ti boli pomer­ne dob­re opev­ne­né a v minu­los­ti doká­za­li úspeš­ne odo­lá­vať nepria­te­ľom. Neraz našim pro­tiv­ní­kom pomoh­la zra­da na ich obsa­de­nie. Do stre­do­ve­ku boli napr. hra­dy v Deví­ne, vo Fiľa­ko­ve veľ­kou pre­káž­kou pre nepria­te­ľov. Napo­kon aj Bra­ti­slav­ský hrad. Veď Bra­ti­sla­va bola dlho nazý­va­ná aj ako kamen­né mes­to. Zlé obdo­bie obdo­bie pre jed­no­du­chý ľud bolo po roku 1526 a trva­lo zhru­ba do roku 1868. Je zau­jí­ma­vé, že nie­kto­ré rea­li­ty z vte­daj­šie­ho obdo­bia sa dosta­li aj do slov­ní­ka – pojem turec­ké hos­po­dár­stvo pochá­dza prá­ve zo stre­do­ve­ku. Ide o to, že Turek len bral a nesta­ral sa. Tur­kom nezá­le­ža­lo na tom, čo bude, keď oni využi­jú úro­du, nesta­ra­li sa o budúc­nosť, jed­no­du­cho šli ďalej, zdie­ra­li nie­ko­ho iného.

Z hľa­dis­ka kul­tú­ry bola význam­ná exis­ten­cia Aca­de­mie Istro­po­li­ta­ny – jed­nej z naj­star­ších uni­ver­zít v Euró­pe. Zalo­žil je Matej Kor­vín v Bra­ti­sla­ve oko­lo roku 1466. V roku 1787 bola prvý krát kodi­fi­ko­va­ná spi­sov­ná slo­ven­či­na Anto­nom Ber­no­lá­kom na zákla­de zápa­do­slo­ven­ské­ho náre­čia – ber­no­lá­kov­či­na. Od roku 1843 je vďa­ka Ľudo­ví­to­vi Štú­ro­vi spi­sov­ná slo­ven­či­na kodi­fi­ko­va­ná na zákla­de stre­do­slo­ven­ské­ho nárečia. 

Naj­viac ľudí žije v mes­tách Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Národ­né par­ky: TANAP – Tatrans­ký národ­ný park, NAPANT – Národ­ný park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­ven­ský raj, Slo­ven­ský kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­výz­nam­nej­šie sviat­ky: Via­no­ce, Veľ­ká noc, Miku­láš, Svä­tá Lucia, Sil­ves­ter, Nový rok, Deň detí, Deň matiek, Pamiat­ka zosnu­lých, Fašian­gy (slo​va​kia​si​te​.com). Význam­né osob­nos­ti: Juraj Jáno­šík – zboj­ník a ľudo­vý hrdi­na, kto­rý boha­tým bral a chu­dob­ným dával, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ká­tor spi­sov­nej slo­ven­či­ny, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – vedec, poli­tik, vojak, zakla­da­teľ čes­ko­slo­ven­ské­ho štá­tu, Ale­xan­der Dub­ček – štát­nik, osob­nosť Praž­skej jari 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic­ké cha­rak­te­ris­tic­ké jed­lá: pare­ni­ca, ovčí syr, syro­vé kor­bá­či­ky, oštie­pok, bryn­dra, ska­lic­ký trdel­ník, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), tokaj­ské víno, kapust­ni­ca, piro­hy, lok­še, tla­čen­ka, jater­ni­ce, pagá­če a napo­kon aj kofo­la. Z tvr­dé­ho alko­ho­lu sú zná­me: boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, demä­nov­ka. Slo­ven­sko je veľ­mi boha­té na mine­rál­ne pra­me­ne – mine­rál­ky: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka a mno­ho iných.


Slo­va­kia lies in the heart of Euro­pe. It bor­ders Poland, the Czech Repub­lic, Aus­tria, Hun­ga­ry, and Ukrai­ne. It is a moun­tai­nous coun­try, with beau­ti­ful moun­tains such as the Malá Fat­ra, Níz­ke Tat­ry, and Vyso­ké Tat­ry. Almost the enti­re ter­ri­to­ry is part of the Car­pat­hian arc. From a geolo­gi­cal and geot­her­mal per­spec­ti­ve, Slo­va­kia is a very rich country.

Slo­va­kia boasts 1200 dis­co­ve­red caves, of which only 14 are acces­sib­le to the pub­lic. The lon­gest is the Demä­nov­ský Cave Sys­tem, which spans more than 30 km. The dee­pest is Sta­rý hrad in the Níz­ke Tat­ry, with a depth of 432 meters. The lon­gest river is the Váh, which flo­ws for 406 km. The hig­hest water­fall is Kme­ťov vodo­pád in the Vyso­ké Tat­ry, at 80 meters. The win­diest pla­ce is Cho­pok. The rai­niest pla­ce is Zboj­níc­ka cha­ta. The lar­gest moun­tain ran­ge is the Ondav­ská vrcho­vi­na, cove­ring an area of 1,320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Slo­va­kia is home to the worl­d’s lar­gest wooden altar – the Church of St. James in Levo­ča, the geog­rap­hi­cal cen­ter of Euro­pe in the Krem­nic­ké vrchy, the only cold arte­sian spring in Euro­pe – Her­lian­sky gej­zír near Koši­ce, the lar­gest cast­le com­plex in Cen­tral Euro­pe – Spiš­ský hrad, the hig­hest peak in the Car­pat­hians – Ger­la­chov­ský štít, the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Slo­va­kia has the lar­gest num­ber of cast­les and cha­te­aus in Euro­pe: 425 cast­les, 180 ruins of cast­les and cha­te­aus (slo​va​kia​.eu​.sk). As of May 21, 2011, the popu­la­ti­on was 5,397,036 inha­bi­tants (sta​tis​tics​.sk). More than 57% of them live in cities (slo​va​kia​.eu​.sk).

Slo­vaks pre­do­mi­nan­tly inha­bit Slo­va­kia. Mino­ri­ty groups inc­lu­de Hun­ga­rians, Roma, Ukrai­nians, Czechs, and Ger­mans. Slo­va­kia has vari­ous spe­ci­fic regi­ons with his­to­ri­cal ori­gins: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Some­ti­me in the 5th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved, who were later attac­ked, among others, by the Avars, whom we later expel­led. App­ro­xi­ma­te­ly from this ter­ri­to­ry. Nevert­he­less, many Avars assi­mi­la­ted. Accor­ding to newer sour­ces, it is ques­ti­onab­le how far Roman sett­le­ment exten­ded at a cer­tain peri­od. Nevert­he­less, rem­nants of Roman sett­le­ment have been found in seve­ral pla­ces in Slovakia.

The first sett­le­ment of Slo­va­kia dates back to the end of the Pale­olit­hic, 250 thou­sand years ago, with loca­li­ties such as Gánov­ce, whe­re the skull of a Nean­dert­hal was found, and Mora­va­ny, whe­re the Venus figu­ri­ne was found – the so-​called Mora­vian Venus. The first far­mers appe­a­red here around 5,0004,000 years befo­re Christ. From the end of the 4th cen­tu­ry BC, the Celts arri­ved. In the 1st cen­tu­ry BC, the Dacians. From the begin­ning of the 1st cen­tu­ry, the Ger­mans arri­ved – the King­dom of Van­nio. The first Slo­vaks pro­bab­ly sett­led our ter­ri­to­ry in the 5th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The first sta­te enti­ty of the Slavs in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s Slo­va­kia was the Samo­’s Empi­re in the 7th cen­tu­ry. Later, the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, which mer­ged with the Mora­vian Prin­ci­pa­li­ty in 833 to form Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). This was a very sig­ni­fi­cant epi­so­de in the his­to­ry of that peri­od, as it was a rela­ti­ve­ly strong sta­te. Rough­ly until this peri­od falls the visit of the Thes­sa­lo­nian brot­hers Cyril and Met­ho­dius in the 9th cen­tu­ry, who pre­a­ched the Chris­tian faith in our ter­ri­to­ry. From a cul­tu­ral per­spec­ti­ve, this was a very sig­ni­fi­cant shift. They suc­ce­e­ded in making Old Church Sla­vo­nic the litur­gi­cal lan­gu­age along­si­de Latin, which was recog­ni­zed by the pope. It is worth con­si­de­ring the fact that the­se were the only two lan­gu­ages in which Mass could be celeb­ra­ted at that time. Around the 10th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians arri­ved, who, like the Avars in the 5th cen­tu­ry, were noma­dic. Howe­ver, they encoun­te­red resis­tan­ce from the Slavs, as well as from the Romans and Ger­mans. More or less, they had nowhe­re to go, so they sett­led here and lear­ned to cul­ti­va­te the land. From the 10th cen­tu­ry, Slo­va­kia was part of Hun­ga­ry, and from the 19th cen­tu­ry, Austria-​Hungary. Bra­ti­sla­va, toda­y­’s capi­tal, was for a long time the coro­na­ti­on city. Sin­ce 1918, Slo­va­kia has been part of Cze­cho­slo­va­kia, with a brief bre­ak as an inde­pen­dent Slo­vak sta­te during World War II. Sin­ce Janu­ary 1, 1993, the Slo­vak Repub­lic has been an inde­pen­dent sta­te. Sin­ce May 1, 2004, we have been mem­bers of the Euro­pe­an Uni­on, sin­ce March 29, 2004, mem­bers of NATO, sin­ce Janu­ary 1, 2009, mem­bers of the Euro­zo­ne – the Euro­pe­an Mone­ta­ry Uni­on, with the euro beco­ming the offi­cial currency.

Throug­hout his­to­ry, Slo­va­kia has been inva­ded many times by the Tatars, Turks, but in terms of ter­ri­to­rial integ­ri­ty, it has withs­to­od. It is true that the Turks and Tatars had other goals, which often for­ced them to lea­ve Slo­vak ter­ri­to­ry. Howe­ver, even Ger­ma­nic or Roman attacks were not exces­si­ve. The cast­les that were in Slo­va­kia in the past were rela­ti­ve­ly well-​fortified and in the past, they suc­cess­ful­ly resis­ted ene­mies. Often our oppo­nents were hel­ped to cap­tu­re them by bet­ra­y­al. Until the Midd­le Ages, for exam­ple, the cast­les in Devín, in Fiľa­ko­vo, were a major obstac­le to ene­mies. Final­ly, even Bra­ti­sla­va Cast­le. After all, Bra­ti­sla­va was long cal­led the sto­ne city.” A bad peri­od for the com­mon peop­le was after 1526 and las­ted rough­ly until 1868. It is inte­res­ting that some rea­li­ties from that peri­od also ente­red the voca­bu­la­ry – the term Tur­kish eco­no­my” comes pre­ci­se­ly from the Midd­le Ages. The point is that the Turk just took and did not care. The Turks did­n’t care what would hap­pen when they used the har­vest; they did­n’t care about the futu­re, they just went on, squ­e­e­zing some­one else.

In terms of cul­tu­re, the exis­ten­ce of the Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – one of the oldest uni­ver­si­ties in Euro­pe – was sig­ni­fi­cant. It was foun­ded by Matt­hias Cor­vi­nus in Bra­ti­sla­va around 1466. In 1787, Anton Ber­no­lák codi­fied the writ­ten Slo­vak lan­gu­age for the first time based on the Wes­tern Slo­vak dia­lect – Ber­no­lá­k’s Slo­vak. Sin­ce 1843, thanks to Ľudo­vít Štúr, the writ­ten Slo­vak lan­gu­age has been codi­fied based on the Cen­tral Slo­vak dialect.

The most peop­le live in the cities of Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal parks: TANAP – Tat­ra Nati­onal Park, NAPANT – Low Tatras Nati­onal Park, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­vak Para­di­se, Slo­vak Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). The most sig­ni­fi­cant holi­da­ys: Chris­tmas, Eas­ter, St. Nicho­las Day, St. Lucia Day, New Yea­r’s Eve, New Yea­r’s Day, Chil­dre­n’s Day, Mot­he­r’s Day, All Saints’ Day, Car­ni­val (slo​va​kia​si​te​.com). Sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties: Juraj Jáno­šík – a bri­gand and folk hero who took from the rich and gave to the poor, Ľudo­vít Štúr – codi­fier of the writ­ten Slo­vak lan­gu­age, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – scien­tist, poli­ti­cian, sol­dier, co-​founder of the Cze­cho­slo­vak sta­te, Ale­xan­der Dub­ček – sta­tes­man, figu­re of the Pra­gue Spring of 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mic cha­rac­te­ris­tic dis­hes: pare­ni­ca, she­ep che­e­se, che­e­se whips, oštie­pok, bryn­dza, Ska­li­ca trdel­ník, Bra­ti­sla­va rolls (mpsr​.sk), Tokaj wine, cab­ba­ge soup, pie­ro­gi, pota­to pan­ca­kes, tla­čen­ka, liver sau­sa­ge, pagá­če, and final­ly kofo­la. From hard alco­hol, boro­vič­ka, sli­vo­vi­ca, Demä­nov­ka are well kno­wn. Slo­va­kia is very rich in mine­ral springs – mine­ral waters: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka, and many others.


Slo­wa­kei liegt im Her­zen Euro­pas. Es grenzt an Polen, die Tsche­chis­che Repub­lik, Öster­re­ich, Ungarn und die Ukrai­ne. Es ist ein ber­gi­ges Land, mit wun­ders­chönen Ber­gen wie der Malá Fat­ra, den Níz­ke Tat­ry und den Vyso­ké Tat­ry. Fast das gesam­te Gebiet gehört zum Kar­pa­ten­bo­gen. Aus geolo­gis­cher und geot­her­ma­ler Sicht ist die Slo­wa­kei ein sehr rei­ches Land.

Die Slo­wa­kei ver­fügt über 1200 ent­dec­kte Höh­len, von denen nur 14 für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich sind. Die läng­ste ist das Demänovský-​Höhlensystem, das mehr als 30 km lang ist. Die tiefs­te ist der Sta­rý hrad in den Níz­kych Tat­rách, mit einer Tie­fe von 432 Metern. Der läng­ste Fluss ist die Váh, der über 406 km flie­ßt. Der höchs­te Was­ser­fall ist der Kme­ťov vodo­pád in den Vyso­ké Tat­ry, mit 80 Metern. Der win­digs­te Ort ist Cho­pok. Der regen­re­ichs­te Ort ist Zboj­níc­ka cha­ta. Das größte Berg­mas­siv ist die Ondav­ská vrcho­vi­na, die eine Flä­che von 1.320 km² umfasst (slo​va​kia​.eu​.sk). Die Slo­wa­kei beher­bergt den größten höl­zer­nen Altar der Welt – die Kir­che St. Jakob in Levo­ča, das geo­gra­fis­che Zen­trum Euro­pas in den Krem­nic­ké vrchy, die ein­zi­ge kal­te arte­sis­che Quel­le Euro­pas – Her­lian­sky gej­zír bei Koši­ce, die größte Sch­los­san­la­ge in Mit­te­le­uro­pa – Spiš­ský hrad, den höchs­ten Gip­fel der Kar­pa­ten – Ger­la­chov­ský štít, den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – Sad Jan­ka Krá­ľa in Bra­ti­sla­va (visit​slo​va​kia​.com). Die Slo­wa­kei hat die größte Anzahl von Bur­gen und Sch­lös­sern in Euro­pa: 425 Sch­lös­ser, 180 Ruinen von Bur­gen und Sch­lös­sern (slo​va​kia​.eu​.sk). Zum 21. Mai 2011 bet­rug die Bevöl­ke­rung 5.397.036 Ein­woh­ner (sta​tis​tics​.sk). Mehr als 57% von ihnen leben in Städ­ten (slo​va​kia​.eu​.sk).

Die Slo­wa­ken über­wie­gend bevöl­kern die Slo­wa­kei. Min­der­he­itsg­rup­pen umfas­sen Ungarn, Roma, Ukrai­ner, Tsche­chen und Deuts­che. Die Slo­wa­kei hat vers­chie­de­ne spe­zi­fis­che Regi­onen mit his­to­ris­chen Urs­prün­gen: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Spiš, Šariš, Abov, Zem­plín, Uh, Novoh­rad, Ora­va. Irgen­dwann im 5. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die spä­ter unter ande­rem von den Awa­ren angeg­rif­fen wur­den, die spä­ter ver­trie­ben wur­den. Etwa aus die­sem Gebiet. Den­noch assi­mi­lier­ten sich vie­le Awa­ren. Nach neue­ren Quel­len ist frag­lich, wie weit die römis­che Besied­lung zu einem bes­timm­ten Zeit­punkt reich­te. Den­noch wur­den Res­te römis­cher Besied­lung an meh­re­ren Stel­len in der Slo­wa­kei gefunden.

Die ers­te Besied­lung der Slo­wa­kei datiert aus dem Ende des Palä­o­lit­hi­kums, vor 250.000 Jah­ren, mit Loka­li­tä­ten wie Gánov­ce, wo der Schä­del eines Nean­der­ta­lers gefun­den wur­de, und Mora­va­ny, wo die Venus­fi­gu­ri­ne gefun­den wur­de – die soge­nann­te Mora­vis­che Venus. Die ers­ten Bau­ern ers­chie­nen hier vor etwa 5.000 bis 4.000 Jah­ren vor Chris­tus. Ab Ende des 4. Jahr­hun­derts v. Chr. kamen die Kel­ten. Im 1. Jahr­hun­dert v. Chr. die Daker. Ab dem Beginn des 1. Jahr­hun­derts kamen die Ger­ma­nen – das König­re­ich Van­nio. Die ers­ten Slo­wa­ken sie­del­ten wahrs­che­in­lich im 5. Jahr­hun­dert unser Gebiet (Wiki­pe­dia).

Die ers­te sta­at­li­che Ein­he­it der Sla­wen auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei war das Reich von Samo im 7. Jahr­hun­dert. Spä­ter das Fürs­ten­tum von Nit­ra, das sich im Jahr 833 mit dem Mäh­ris­chen Fürs­ten­tum vere­i­nig­te, um Gro­ßmäh­ren zu bil­den (Wiki­pe­dia). Dies war eine sehr bede­uten­de Epi­so­de in der Ges­chich­te die­ser Zeit, da es ein rela­tiv star­ker Sta­at war. Etwa bis zu die­sem Zeit­punkt fällt der Besuch der Thes­sa­lo­ni­cher Brüder Kyrill und Met­ho­dius im 9. Jahr­hun­dert, die den christ­li­chen Glau­ben auf unse­rem Gebiet pre­d­ig­ten. Aus kul­tu­rel­ler Sicht war dies eine sehr bede­uten­de Vers­chie­bung. Es gelang ihnen, das Alt­kir­chens­la­wis­che neben Late­in zur litur­gis­chen Spra­che zu machen, was vom Papst aner­kannt wur­de. Es ist erwäh­nen­swert, dass dies die ein­zi­gen bei­den Spra­chen waren, in denen zu die­ser Zeit Mes­sen gefe­iert wer­den konn­ten. Etwa im 10. Jahr­hun­dert kamen die Ungarn, die wie die Awa­ren im 5. Jahr­hun­dert noma­disch waren. Sie tra­fen jedoch auf Widers­tand von den Sla­wen, aber auch von den Römern und Ger­ma­nen. Mehr oder weni­ger hat­ten sie kei­nen ande­ren Ort, an den sie gehen konn­ten, also lie­ßen sie sich hier nie­der und lern­ten, das Land zu bewirts­chaf­ten. Seit dem 10. Jahr­hun­dert gehör­te die Slo­wa­kei zu Ungarn, und seit dem 19. Jahr­hun­dert zu Österreich-​Ungarn. Bra­ti­sla­va, die heuti­ge Haupts­tadt, war lan­ge Zeit die Krönungss­tadt. Seit 1918 gehört die Slo­wa­kei zu der Tsche­chos­lo­wa­kei, mit einer kur­zen Pau­se als unab­hän­gi­ger slo­wa­kis­cher Sta­at wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs. Seit dem 1. Janu­ar 1993 ist die Slo­wa­kis­che Repub­lik ein unab­hän­gi­ger Sta­at. Seit dem 1. Mai 2004 sind wir Mitg­lie­der der Euro­pä­is­chen Uni­on, seit dem 29. März 2004 Mitg­lie­der der NATO, seit dem 1. Janu­ar 2009 Mitg­lie­der der Euro­zo­ne – der Euro­pä­is­chen Wäh­rung­su­ni­on, wobei der Euro zur offi­ziel­len Wäh­rung wurde.

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de die Slo­wa­kei vie­le Male von Tata­ren, Tür­ken und ande­ren angeg­rif­fen, aber was die ter­ri­to­ria­le Integ­ri­tät bet­rifft, hat sie stand­ge­hal­ten. Es stimmt, dass die Tür­ken und Tata­ren ande­re Zie­le hat­ten, was sie oft zwang, das slo­wa­kis­che Gebiet zu ver­las­sen. Aber auch ger­ma­nis­che oder römis­che Angrif­fe waren nicht über­mä­ßig. Die Bur­gen, die in der Slo­wa­kei in der Ver­gan­gen­he­it waren, waren rela­tiv gut befes­tigt und konn­ten früher erfolg­re­ich Fein­den widers­te­hen. Oft wur­de unse­ren Geg­nern gehol­fen, sie zu ero­bern, indem sie ver­ra­ten wur­den. Bis ins Mit­te­lal­ter waren zum Beis­piel Bur­gen in Devín, in Fiľa­ko­vo ein gro­ßes Hin­der­nis für Fein­de. Sch­lie­ßlich auch Bra­ti­sla­va Cast­le. Nach allem war Bra­ti­sla­va lan­ge Zeit als Ste­ins­tadt” bekannt. Eine sch­lech­te Zeit für das ein­fa­che Volk war nach 1526 und dau­er­te unge­fähr bis 1868. Es ist inte­res­sant, dass eini­ge Rea­li­tä­ten aus die­ser Zeit auch in den Worts­chatz ein­ge­gan­gen sind – der Beg­riff tür­kis­che Wirts­chaft” stammt genau aus dem Mit­te­lal­ter. Es geht darum, dass der Tür­ke ein­fach genom­men und sich nicht darum geküm­mert hat. Den Tür­ken war es egal, was pas­sie­ren wür­de, wenn sie die Ern­te nutz­ten; sie inte­res­sier­ten sich nicht für die Zukunft, sie gin­gen ein­fach wei­ter und drüc­kten jemand ande­ren aus.

In kul­tu­rel­ler Hin­sicht war die Exis­tenz der Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – einer der ältes­ten Uni­ver­si­tä­ten Euro­pas – bede­ut­sam. Sie wur­de von Matt­hias Cor­vi­nus um 1466 in Bra­ti­sla­va geg­rün­det. 1787 kodi­fi­zier­te Anton Ber­no­lák ers­tmals die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che auf der Grund­la­ge des wests­lo­wa­kis­chen Dia­lekts – Ber­no­láks Slo­wa­kisch. Seit 1843 wur­de die gesch­rie­be­ne slo­wa­kis­che Spra­che dank Ľudo­vít Štúr auf der Grund­la­ge des zen­trals­lo­wa­kis­chen Dia­lekts kodifiziert.

Die meis­ten Men­schen leben in den Städ­ten Bra­ti­sla­va, Koši­ce, Pre­šov, Nit­ra, Žili­na, Ban­ská Bys­tri­ca, Trna­va, Mar­tin, Tren­čín, Pop­rad, Prie­vi­dza, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Nati­onal­parks: TANAP – Tatra-​Nationalpark, NAPANT – Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry, Veľ­ká Fat­ra, Malá Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Slo­wa­kis­ches Para­dies, Slo­wa­kis­cher Karst, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Die wich­tigs­ten Feier­ta­ge: Weih­nach­ten, Ostern, St. Niko­laus, St. Lucia, Sil­ves­ter, Neujahr, Kin­der­tag, Mut­ter­tag, Aller­he­i­li­gen, Kar­ne­val (slo​va​kia​si​te​.com). Bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten: Juraj Jáno­šík – ein Bri­gand und Volks­held, der den Rei­chen nahm und den Armen gab, Ľudo­vít Štúr – Kodi­fi­zie­rer der gesch­rie­be­nen slo­wa­kis­chen Spra­che, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – Wis­sen­schaft­ler, Poli­ti­ker, Sol­dat, Mit­beg­rün­der des tsche­chos­lo­wa­kis­chen Sta­a­tes, Ale­xan­der Dub­ček – Sta­ats­mann, Figur des Pra­ger Früh­lings von 1968 (slo​va​kia​si​te​.com). Gas­tro­no­mis­che cha­rak­te­ris­tis­che Gerich­te: Pare­ni­ca, Schafs­kä­se, Käse­pe­its­chen, Oštie­pok, Bryn­dza, Ska­lit­zer Trdel­ník, Bra­ti­sla­va­er Rol­len (mpsr​.sk), Toka­jer Wein, Kraut­sup­pe, Pie­ro­gi, Kar­tof­fel­puf­fer, Tla­čen­ka, Leber­wurst, Pagá­če und sch­lie­ßlich Kofo­la. Bekann­te har­te Alko­ho­li­ka sind Boro­vič­ka, Sli­vo­vitz, Demä­nov­ka. Die Slo­wa­kei ist sehr reich an Mine­ra­lqu­el­len – Mine­ra­lwäs­ser: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka und vie­le andere.


Sło­wac­ja leży w ser­cu Euro­py. Gra­nic­zy z Pol­ską, Cze­cha­mi, Aus­trią, Węgra­mi i Ukrai­ną. Jest to gór­zys­ty kraj, w któ­rym znaj­du­ją się pięk­ne góry, takie jak Mała Fat­ra, Niżne Tat­ry, Wyso­kie Tat­ry. Pra­wie całe tery­to­rium prze­ci­na frag­ment łuku Kar­pat. Z geolo­gicz­ne­go i geoter­mal­ne­go punk­tu widze­nia Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­tym krajem.

Sło­wac­ja posia­da 1200 odkry­tych jas­kiń, z któ­rych tyl­ko 14 jest dostęp­nych dla pub­licz­no­ści. Naj­dłu­żs­zy jest sys­tem jas­kiń Demä­nov­ský, któ­ry ma ponad 30 km. Naj­głębs­za to Sta­rý hrad w Niżnych Tat­rach, o głębo­ko­ści 432 met­rów. Naj­dłu­żs­zą rze­ką jest Wáh, któ­ra ma 406 km dłu­go­ści. Naj­wy­żs­zy wodos­pad to Kme­ťov vodo­pád w Wyso­kich Tat­rach, mający 80 met­rów wyso­ko­ści. Naj­bar­dziej wietrz­nym miejs­cem jest Cho­pok. Naj­bar­dziej deszc­zo­wym miejs­cem jest Zboj­níc­ka cha­ta. Naj­wi­ęks­zym masy­wem gór­skim jest Ondav­ská vrcho­vi­na, zaj­mu­jący obszar 1320 km² (slo​va​kia​.eu​.sk). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­zy dre­wnia­ny ołtarz na świe­cie – Kości­ół św. Jaku­ba w Levo­či, geo­gra­ficz­ne cen­trum Euro­py w Krem­nic­kich Wier­chach, jedy­ny zim­ny arte­zyj­ski źró­dło­wy w Euro­pie – Her­lian­sky gej­zír koło Kos­zyc, naj­wi­ęks­zy kom­pleks zamko­wy w Euro­pie Środ­ko­wej – Zamek Spis­ki, naj­wy­żs­zy szc­zyt Kar­pat – Ger­la­chov­ský štít, naj­stars­zy park pub­licz­ny w Euro­pie Środ­ko­wej – Sad Jan­ka Krá­ľa w Bra­ty­sła­wie (visit​slo​va​kia​.com). Na Sło­wac­ji znaj­du­je się naj­wi­ęks­za licz­ba zamków i pała­ców w Euro­pie: 425 zamków, 180 ruin zamków i pała­ców (slo​va​kia​.eu​.sk). Według danych z 21 maja 2011 roku miesz­ka­ło tu 5 397 036 miesz­ka­ńców (sta​tis​tics​.sk). Ponad 57% z nich miesz­ka w mias­tach (slo​va​kia​.eu​.sk).

Na Sło­wac­ji prze­wa­ża­jący udział mają Sło­wa­cy. Spo­śród mniejs­zo­ści wys­tępu­ją Węgr­zy, Romo­wie, Ukrai­ńcy, Cze­si i Niem­cy. Na tere­nie Sło­wac­ji znaj­du­ją się różne spe­cy­ficz­ne regi­ony o his­to­rycz­nym pocho­dze­niu: Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tów, Spisz, Sza­rysz, Abov, Zem­plín, Uh, Nowog­ród, Ora­wa. Pier­wsi Sło­wia­nie poja­wi­li się tutaj pra­wdo­po­dob­nie w V wie­ku naszej ery (Wiki­pe­dia).

Pier­ws­zą jed­no­stką państ­wo­wą Sło­wian na tere­nie dzi­siejs­zej Sło­wac­ji było państ­wo Samo­na w VII wie­ku. Później Ksi­ęst­wo Nitr­za­ńs­kie, któ­re połąc­zy­ło się w 833 roku z Ksi­ęst­wem Mora­ws­kim, twor­ząc Wiel­ką Mora­wę (Wiki­pe­dia). Była to bar­dzo istot­na epo­ka w his­to­rii tego okre­su, ponie­waż był to sto­sun­ko­wo sil­ny państ­wo. W oko­ło ten okres przy­pa­da także wizy­ta the­sa­lo­ńs­kich bra­ci Cyry­la i Meto­de­go w IX wie­ku, któr­zy gło­si­li wia­rę chr­ze­ści­ja­ńs­ką na tym obszar­ze. Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia był to bar­dzo istot­ny prze­skok. Uda­ło im się uczy­nić sta­ro­sło­wia­ńs­ki obok łaci­ny języ­kiem litur­gicz­nym, co zosta­ło uzna­ne przez papie­ża. War­to zau­wa­żyć, że były to jedy­ne dwa języ­ki, w któ­rych w tym cza­sie można było odpra­wiać msze. W oko­ło X wie­ku przy­by­li Węgr­zy, któr­zy podob­nie jak Awa­ro­wie w V wie­ku byli koc­zo­wni­ka­mi. Spot­ka­li się jed­nak z opo­rem Sło­wian, ale także Rzy­mian i Ger­ma­nów. W zasa­dzie nie mie­li dokąd iść, więc osied­li­li się tutaj i nauc­zy­li się upra­wiać zie­mię. Od X wie­ku Sło­wac­ja nale­ża­ła do Węgier, a od XIX wie­ku do Austro-​Węgier. Bra­ty­sła­wa, obec­na sto­li­ca, była przez dłu­gi czas mias­tem koro­na­cyj­nym. Od 1918 roku Sło­wac­ja była częścią Cze­cho­sło­wac­ji, z krót­ką przer­wą na nie­pod­le­głe państ­wo sło­wac­kie w cza­sie II woj­ny świa­to­wej. Od 1 stycz­nia 1993 roku Repub­li­ka Sło­wac­ka jest nie­pod­le­głym państ­wem. Od 1 maja 2004 roku jes­te­śmy człon­kiem Unii Euro­pej­skiej, od 29 mar­ca 2004 roku człon­kiem NATO, od 1 stycz­nia 2009 roku człon­kiem stre­fy euro – Unii Walu­to­wej, gdzie euro sta­ło się ofic­jal­ną walutą.

Podc­zas całej his­to­rii Sło­wac­ja była wie­lok­rot­nie ata­ko­wa­na przez Tata­rów, Tur­ków, ale pod wzg­lędem integ­ral­no­ści tery­to­rial­nej przetr­wa­ła. Pra­wdą jest, że Tur­cy i Tatar­zy mie­li inne cele, co częs­to zmus­za­ło ich do opuszc­ze­nia tery­to­rium Sło­wac­ji. Jed­nak ata­ki ger­ma­ńs­kie czy rzym­skie nie były zbyt licz­ne. Zamki, któ­re ist­nia­ły na tere­nie Sło­wac­ji w przes­zło­ści, były sto­sun­ko­wo dobr­ze ufor­ty­fi­ko­wa­ne i potra­fi­ły sku­tecz­nie prze­ci­ws­ta­wiać się wro­gom. Częs­to naszym prze­ci wni­kom poma­ga­ła zdra­da, by je zdo­być. Do śred­ni­owiec­za zamki w Deví­nie, Fiľa­ko­vie były na przy­kład dużą przesz­ko­dą dla wro­gów. W końcu także zamek bra­ty­sła­ws­ki. Bra­ty­sła­wa była dłu­go zna­na jako mias­to z kamie­nia”. Cza­sa­mi nazwa turec­ka gos­po­dar­ka” pocho­dzi wła­śnie ze śred­ni­owiec­za. Cho­dzi o to, że Tur­ko­wi zale­ża­ło tyl­ko na zabra­niu, nie dbał o nic. Tur­kom nie zale­ża­ło na tym, co się sta­nie, gdy wykor­zys­ta­ją plo­ny, nie dba­li o przys­zło­ść, po pros­tu szli dalej, wyzys­ku­jąc kogoś innego.

Z kul­tu­ro­we­go punk­tu widze­nia ist­nie­nie Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na – jed­ne­go z naj­stars­zych uni­wer­sy­te­tów w Euro­pie – mia­ło znac­ze­nie. Zało­żył go Matej Kor­vín w Bra­ty­sła­wie oko­ło 1466 roku. W 1787 roku po raz pier­ws­zy znor­ma­li­zo­wa­no język sło­wac­ki na pod­sta­wie dia­lek­tu zachod­ni­osło­wac­kie­go – język ber­no­lá­ko­wy. Od 1843 roku, dzi­ęki Ľudo­ví­to­wi Štú­ro­wi, język sło­wac­ki jest znor­ma­li­zo­wa­ny na pod­sta­wie dia­lek­tu środkowosłowackiego.

Naj­wi­ęcej ludzi miesz­ka w mias­tach Bra­ty­sła­wie, Kos­zy­cach, Pre­szo­wie, Nitr­ze, Żyli­nie, Bańs­kiej Bys­tr­zy­cy, Trna­wie, Mar­ti­nie, Trenc­zy­nie, Pop­ra­dzie, Prie­vi­dzy, Zvo­len (slo​va​kia​si​te​.com). Par­ki naro­do­we: TANAP – Tatr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, NAPANT – Park Naro­do­wy Niżne Tat­ry, Wiel­ka Fat­ra, Mała Fat­ra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Sło­wac­ki Raj, Sło­wac­ki Kras, Murán­ska pla­ni­na (slo​va​kia​si​te​.com). Naj­wa­żniejs­ze świ­ęta: Boże Naro­dze­nie, Wiel­ka­noc, św. Miko­łaj, św. Łuc­ja, Sylwes­ter, Nowy Rok, Dzień Dziec­ka, Dzień Mat­ki, Wszys­tkich Świ­ętych, Kar­na­wał (slo​va​kia​si​te​.com). Wybit­ne oso­bis­to­ści: Juraj Jáno­šík – zbój­nik i boha­ter ludo­wy, któ­ry zabie­rał boga­tym i dawał bied­nym, Ľudo­vít Štúr – kodi­fi­ka­tor języ­ka sło­wac­kie­go, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – nauko­wiec, poli­tyk, żołnierz, wspó­łza­ło­ży­ciel państ­wa cze­cho­sło­wac­kie­go, Ale­xan­der Dub­ček – poli­tyk, postać Pras­kiej Wios­ny 1968 roku (slo​va​kia​si​te​.com). Cha­rak­te­rys­tycz­ne potra­wy gas­tro­no­micz­ne: pare­ni­ca, ser owc­zy, kor­bá­či­ky sero­we, oštie­pok, bryn­dza, trdel­ník ska­lic­ki, bra­ti­slav­ské rož­ky (mpsr​.sk), wino tokaj­skie, kapust­ni­ca, pie­ro­gi, plac­ki ziem­niac­za­ne, tla­čen­ka, kas­zan­ka, pagá­če i wresz­cie kofo­la. Z moc­nych alko­ho­li zna­ne są: boro­vič­ka, śli­wo­wi­ca, demä­nov­ka. Sło­wac­ja jest bar­dzo boga­ta w źró­dła mine­ral­ne – wody mine­ral­ne: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka i wie­le innych.


Szlo­vá­kia közép-​Európában talál­ha­tó. Hatá­ros Len­gy­elors­zág­gal, Cse­hors­zág­gal, Auszt­riá­val, Magy­arors­zág­gal és Ukraj­ná­val. Ez egy hegy­vi­dé­ki ors­zág, Szlo­vá­kiá­ban szép hegy­ek talál­ha­tók, pél­dá­ul a Kis-​Fátra, a Nagy-​Fátra, a Magas-​Tátra. Majd­nem az egész terüle­ten átha­lad a Kár­pá­tok íve. Geoló­giai és geoter­mi­kus szem­pont­ból Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ország.

Szlo­vá­kiá­nak 1200 fel­fe­de­zett bar­lang­ja van, közülük csak 14 nyit­va áll a nyil­vá­nos­ság előtt. A leg­hoss­zabb a Demé­ny­fal­vi bar­lan­grends­zer, ame­ly több mint 30 km hoss­zú. A leg­mé­ly­ebb a Sta­rý hrad a Alacsony-​Tátrában, 432 méte­res mély­ség­ben. A leg­hoss­zabb folyó a Vág, ame­ly 406 km hoss­zú. A leg­ma­ga­sabb víze­sés a Magas-​Tátrában a Kmeť-​vízesés, 80 méter magas. A legs­zél­se­be­sebb hely Cho­pok. A lege­sősebb hely a Zboj­níc­ka cha­ta. A leg­na­gy­obb hegy­ség az Ondavai-​dombság, ame­ly 1320 km² terüle­ten terül el. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a világ leg­na­gy­obb fából kés­zült oltá­ra, a Levo­čai Szent Jakab-​templom, Euró­pa geog­rá­fiai közép­pont­ja a Kremnica-​hegységben, az egy­et­len hideg arte­zi kút Euró­pá­ban a Her­lian­sky gej­zír Kas­sá­nál, a közép-​európai régió leg­na­gy­obb várá­gy­ai a Sze­pe­si vár, a leg­ma­ga­sabb hegyc­súcs a Kár­pá­tok­ban a Gerlachovský-​gerinc, a legöre­gebb köz­park a közép-​európai régi­ó­ban a Jan­ka Krá­ľa Park Pozso­ny­ban. Szlo­vá­kiá­ban talál­ha­tó a leg­több vár és kas­té­ly Euró­pá­ban. 425 kas­té­ly, 180 vár, kas­té­ly és rom (slo​va​kia​.eu​.sk). 2011. május 21-​én 5 397 036 lakos élt itt (sta​tis​tics​.sk). Lakos­sá­gá­nak több mint 57%-a él váro­sok­ban (slo​va​kia​.eu​.sk).

Szlo­vá­kiá­ban főként szlo­vá­kok élnek. Kisebb­sé­gi cso­por­tok közé tar­to­znak a magy­arok, a romák, az ukrá­nok, a cse­hek és a néme­tek. Szlo­vá­kiá­ban külön­böző tör­té­nel­mi régi­ók talál­ha­tók, mint pél­dá­ul Hont, Gemer, Tekov, Turiec, Lip­tov, Sze­pes, Šariš, Abov, Zem­plén, Uh, Novoh­rad, Ora­va. A szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban érkez­tek Szlo­vá­kiá­ba, aki­ket külön­böző táma­dá­sok értek, töb­bek között az Ava­ro­ké, aki­ket később elűz­tek. A népes­sé­gük egy rés­ze azon­ban Szlo­vá­kiá­ban maradt. A legf­ris­sebb ada­tok sze­rint kér­dé­ses, hogy az egy­es idős­za­kok­ban a római tele­pülé­sek mily­en mess­zi­re ter­jed­tek. Min­de­ne­set­re Szlo­vá­kiá­ban is talál­tak római tele­pülé­si marad­vá­ny­o­kat több helyen.

Szlo­vá­kia első tele­pülé­se a pale­olit végén, min­te­gy 250 000 évvel eze­lőtt kelet­ke­zett, oly­an hely­eken, mint Gánov­ce, ahol nean­der­völ­gyi kopo­ny­át talál­tak, és Mora­vian­ban, ahol Vénusz szob­rot talál­tak – a Mora­vai Vénuszt. Az első gaz­dál­ko­dók valós­zí­nűleg Kr. e. 5 0004 000 évvel eze­lőtt jelen­tek meg itt. Kr. e. 4. szá­zad vége óta a kel­ták érkez­tek ide. Kr. e. 1. szá­zad­ban jöt­tek a dákok. Az 1. szá­zad ele­jé­től kezdve a ger­má­nok – Van­ni­ove kirá­ly­sá­ga – is ide érkez­tek. Az első szlá­vok valós­zí­nűleg az 5. szá­zad­ban tele­ped­tek le erre a terület­re (Wiki­pe­dia).

A szlá­vok első álla­ma­la­ku­la­ta Szlo­vá­kiá­ban a 7. szá­zad­ban lét­re­jött Samo biro­da­lom volt. Később az Nit­ri her­ceg­ség, ame­ly­nek 833-​ban Mor­va her­ceg­ség­gel tör­té­nő egy­esí­té­sé­vel nagy Mor­va­ors­zág ala­kult ki (Wiki­pe­dia). Ez egy nagy­on fon­tos epi­zód volt a tör­té­ne­lem­ben ebben az idős­zak­ban, mivel ez egy vis­zo­ny­lag erős álla­ma­la­ku­lat volt. Ehhez az idős­zak­hoz tar­to­zik Cyril és Metód miss­zi­ó­ja a 9. szá­zad­ban, akik a keresz­té­ny hitet hir­det­ték ezen a terüle­ten. Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból ez egy nagy­on fon­tos vál­to­zás volt. Sike­rült elér­ni, hogy a latin mel­lett a sta­rosz­láv a litur­gi­kus nyelv is legy­en, amit még a pápa is eli­smert. Így ők let­tek az egy­et­len két nyelv, ame­ly­ek­ben misét lehe­tett celeb­rál­ni. Kb. a 10. szá­zad­ban érkez­tek a magy­arok, akik hason­ló­an az 5. szá­za­di ava­rok­hoz nomá­dok vol­tak. Azon­ban elle­nál­lás­ba ütköz­tek a szlá­vok, vala­mint a rómaiak és a ger­má­nok rés­zé­ről. Kevés lehe­tősé­gük volt, ezért lete­le­ped­tek és meg­ta­nul­ták művel­ni a föl­det. A 10. szá­zad­tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Magy­arors­zág­nak, a 19. szá­zad­tól Ausztria-​Magyarországnak. Pozso­ny, a mai fővá­ros hoss­zú ide­ig koro­ná­zá­si város volt. 1918-​tól Szlo­vá­kia rés­ze volt Csehsz­lo­vá­kiá­nak, rövid időre önál­ló Szlo­vák Állam­ként a máso­dik világ­há­bo­rú alatt. 1993. janu­ár 1‑jétől Szlo­vá­kia önál­ló állam. 2004. május 1‑jétől az Euró­pai Unió tag­ja vagy­unk, 2004. már­cius 29-​től a NATO tag­ja vagy­unk, 2009. janu­ár 1‑jétől az euró­öve­zet tag­ja vagy­unk – az euró lett az hiva­ta­los fizetőeszköz.

Tör­té­nel­mi szem­pont­ból Szlo­vá­kia soks­zor volt táma­dá­sok­nak kitett, Tatá­rok, törökök által, de az ors­zág terüle­ti integ­ri­tá­sa szem­pont­já­ból elle­nállt. Igaz, hogy a törökök­nek és a tatá­rok­nak más célok is vol­tak, ami soks­zor arra kénys­ze­rí­tet­te őket, hogy elha­gy­ják Szlo­vá­kia terüle­tét. Min­de­ne­set­re sem a ger­mán, sem a római táma­dá­sok nem vol­tak túl nagy­ok. A múlt­ban a szlo­vá­kiai várak vis­zo­ny­lag jól mege­rősí­tet­tek vol­tak, és sike­re­sen elle­náll­tak az ellen­sé­gek­nek. Gyak­ran a meg­ny­eré­sük­höz áru­lás is hoz­zá­já­rult. A közép­kor­ban pél­dá­ul a Dévé­nyi, a Fülek várak nagy aka­dá­lyt jelen­tet­tek az ellen­sé­gek szá­má­ra. Végül is a Pozso­nyi vár is. His­zen Pozso­nyt soká­ig kővá­ros­nak is nevez­ték. Rossz idős­zak volt az egys­ze­rű embe­rek szá­má­ra 1526 után és körül­be­lül 1868-​ig. Érde­kes, hogy néhá­ny való­ság az akko­ri idős­zak­ból beke­rült a szó­tár­ba – a török gaz­da­ság kife­je­zés éppen a közép­kor­ból szár­ma­zik. Arról van szó, hogy a török csak vett, és nem törődött azzal, mi lesz, ha ők hasz­nál­ják a ter­mést, nem törődött a jövővel, egys­ze­rűen csak tovább men­tek, máso­kat zsaroltak.

Kul­tu­rá­lis szem­pont­ból fon­tos volt az Istro­po­li­ta­na Aca­de­mia léte­zé­se is – Euró­pa egy­ik leg­ré­geb­bi egy­ete­me. Matej Kor­vín ala­pí­tot­ta Pozso­ny­ban körül­be­lül 1466-​ban. 1787-​ben Anton Ber­no­lák elős­zör kodi­fi­kál­ta a szlo­vák nyel­vet Nyugat-​Szlovákiai dia­lek­tus alap­ján – ber­no­lá­ki szlo­vák nyelv. 1843 óta Ľudo­vít Štúr miatt a közép­ső szlo­vák dia­lek­tus alap­ján kodi­fi­kál­ták a szlo­vák nyelvet.

A leg­több ember Pozso­ny­ban, Kas­sán, Pre­sov­ban, Nit­rá­ban, Zsol­nán, Besz­ter­ce­bá­ny­án, Trenc­sén­ben, Mar­ton­ban, Trenc­sén­ben, Pop­rád­ban, Prie­vi­dzá­ban, Zsol­nán él (slo​va​kia​si​te​.com). Nemze­ti par­kok: TANAP – Tát­rai Nemze­ti Park, NAPANT – Alacsony-​Tátrai Nemze­ti Park, Nagy-​Fátra, Kis-​Fátra, Pie­ni­ny (PIENAP), Polo­ni­ny, Szlo­vák Para­dic­som, Szlo­vák Karszt, Murá­nyi sík­ság (slo​va​kia​si​te​.com). Leg­fon­to­sabb ünne­pek: Karác­so­ny, Hús­vét, Miku­lás, Szent Lucia, Szil­vesz­ter, Újév, Gyer­mek­nap, Any­ák napja, Halot­tak napja, Far­sang (slo​va​kia​si​te​.com). Jelen­tős sze­mé­ly­i­sé­gek: Juraj Jáno­šík – rab­ló és népi hős, aki a gaz­da­gok­tól vett és a sze­gé­ny­ek­nek adott, Ľudo­vít Štúr – a szlo­vák írás­be­li nyelv kodi­fi­ká­to­ra, Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik – tudós, poli­ti­kus, kato­na, a Csehsz­lo­vák állam meg­te­rem­tője, Ale­xan­der Dub­ček – poli­ti­kus, 1968-​as Prá­gai Tavasz jelen­tős alak­ja (slo​va​kia​si​te​.com). Gaszt­ro­nó­miai jel­leg­ze­tes­sé­gek: pare­ni­ca, juh­sajt, sajt­ko­ron­gok, oštie­pok, bryn­dza, szil­vás­vi­rágh, pozso­nyi kif­li (mpsr​.sk), toka­ji bor, káposz­ta­le­ves, gom­bóc, palac­sin­ta, tla­čen­ka, hur­ka, pás­ká, és végül a kofo­la. Az erős alko­ho­lok közül ismer­tek: boro­vič­ka, szil­vó­rium, demä­nov­ka. Szlo­vá­kia nagy­on gaz­dag ásvá­ny­vi­zek­ben – ásvá­ny­vi­zek­ben: Budiš, Gemer­ka, Fat­ra, San­tov­ka, Sal­va­tor, Rajec, Ľubov­nian­ka, Mitic­ká, Luc­ka és sok más.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Levoča – kráľovské mesto

Hits: 5164

Mes­to Levo­ča leží pod Levočs­ký­mi vrch­mi, vďa­ka svo­jej boha­tej minu­los­ti pat­rí medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá Slo­ven­ska (levo​ca​.sk). Maďar­sky Lőc­se, nemec­ky Leuts­chau, leží v nad­mor­skej výš­ke 570 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 64 km2 žije tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Levočs­ká doli­na, Levočs­ké lúky, Záva­da (Wiki­pe­dia).

Je to sta­ro­by­lé his­to­ric­ké mes­to s pek­ným cen­trom. Kráľov­ské mes­to Slo­ven­ska (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levočs­ké námes­tie pat­rí medzi naj­väč­šie stre­do­ve­ké námes­tia na Slo­ven­sku (roy​al​-towns​.sk). Dnes v Levo­či žije asi 14500 oby­va­te­ľov. Od roku 2009 je mes­to zapí­sa­né na Zozna­me Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (levo​ca​.sk). 

Na mies­te dneš­né­ho mes­ta bolo už na pre­lo­me 11. – 12. sto­ro­čia viac osád, čo doka­zu­je kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša juho­vý­chod­ne od mes­ta, kto­rý bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. Dru­há osa­da bola tam, kde je dnes Košic­ká uli­ca (levo​ca​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1249, pod náz­vom Leucha (levo​ca​.sk). V 13. sto­ro­čí sa tu usa­dzu­jú nemec­kí kolo­nis­ti a v roku 1271 sa Levo­ča stá­va hlav­ným mes­tom pro­vin­cie spiš­ských Sasov (levo​ca​.sk). Hyb­nou silou mes­ta bol obchod. Obcho­do­va­lo sa s han­sov­ný­mi mes­ta­mi, s Kra­ko­vom, s Benát­ka­mi. Reme­sel­ní­ci pro­du­ko­va­li tovar pre celé Uhor­sko a aj Poľ­sko. Neskôr sa Levo­ča sta­la jed­ným z cen­tier rene­san­cie a huma­niz­mu v Uhor­sku (levo​ca​.sk). V roku 1474 nav­ští­vil mes­to Matej Kor­vín, v roku 1497 bra­tia Jage­lov­ci. V tla­čiar­ni bra­tov Bre­ue­rov­cov vyšiel Orbis Pic­tus Jana Amo­sa Komen­ské­ho v šty­roch jazy­koch. V dobe národ­né­ho obro­de­nia bola Levo­ča mies­tom pôso­be­nia štú­rov­cov (roy​al​-towns​.sk). V Levo­či pôso­bil Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, fyzik Albert Fuchs, hereč­ky Lucia Gaži­ová, Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

V dru­hej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia bol posta­ve­ný dneš­ný veľ­ký far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba star­šie­ho, apoš­to­la (levo​ca​.sk). Mimo­riad­ne cen­ný je jeho inte­ri­ér, kto­rý pred­sta­vu­je jedi­neč­né die­la stre­do­vé­ho sak­rál­ne­ho ume­nia. Nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný hlav­ný oltár svä­té­ho Jaku­ba je s výš­kou 18.6 met­ra naj­vyš­ším svoj­ho dru­hu na sve­te. Je z lipo­vé­ho dre­va v rokoch 15071517 v diel­ni Maj­stra Pav­la (levo​ca​.sk). Námes­tie lemu­je viac ako 50 meš­tian­skych a pat­ri­cij­ských domov, mno­hé sú pome­no­va­né pod­ľa býva­lých maji­te­ľoch (levo​ca​.sk).

V 14. až 15. sto­ro­čí sa mes­to sta­lo stre­do­európ­skym obchod­ným cen­trom (levo​ca​.sk). Mes­to hos­po­dár­sky i kul­túr­ne kul­mi­nu­je na pre­lo­me 15. a 16. sto­ro­čia (levo​ca​.sk). Levočs­ké lýce­um sa sta­lo význam­ným cen­trom slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia štú­rov­cov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na his­to­ric­kom námes­tí je viac ako 50 gotic­kých, rene­sanč­ných a rano­ba­ro­ko­vých pat­ri­cíj­skych domov s arká­do­vi­tý­mi vnút­ro­ný­mi dvor­mi (skon​li​ne​.sk). Levočs­ké hrad­by sú tak­mer kom­plet­ne zacho­va­né, z 15 bášt a veží sa zacho­va­lo 6, z toho tri brá­ny: Košic­ká, Poľ­ská a Men­hard­ská. Pôvod rad­ni­ce sia­ha do 15. sto­ro­čia. Na fasá­de sú maľ­by, kto­ré pred­sta­vu­jú sym­bo­ly občian­skych cnos­tí: stried­mosť, opatr­nosť, udat­nosť, trpez­li­vosť a spra­vod­li­vosť. Dnes je rad­ni­ca spo­je­ná s rene­sanč­nou vežou, kto­rá bola posta­ve­ná v rokoch 16561661 a slú­ži­la ako zvo­ni­ca. Pôvod­ne zo 16. sto­ro­čia pochá­dza kliet­ka han­by, kto­rá sto­jí pred rad­ni­cou. Od 16. sto­ro­čia do roku 1923 bola Levo­ča síd­lom Spiš­skej župy (levo​ca​.sk). V rokoch 17461747 vyučo­val na jezu­it­skom gym­ná­ziu mate­ma­tik, fyzik a astro­nóm Maxi­mi­lián Rudolf Hell. 18. a 19. sto­ro­čí pôso­bi­li v baníc­tve a žele­ziar­stve Prob­st­ne­rov­ci. Po odvo­la­ní Ľudo­ví­ta Štú­ra z bra­ti­slav­ské­ho lýcea, priš­li jeho štu­den­ti na Evan­je­lic­ké lýce­um do Levo­če. Pri tej­to prí­le­ži­tos­ti vznik­la v roku 1844 revo­luč­ná pie­seň, neskôr hym­na Nad Tat­rou sa blýs­ka”, kto­rá sa prvý­krát spie­va­lu tu (Kris­te­ko­vá).

V Levo­či sa koná Medzi­ná­rod­ný kul­túr­ny fes­ti­val Dni Maj­stra Pav­la, fes­ti­val váž­nej hud­by Levočs­ké babie leto, fes­ti­val komor­nej hud­by Kon­ver­gen­cie, súťaž nepro­fe­si­onál­nych diva­del­ných súbo­rov Scé­nic­ká žat­va (Kris­te­ko­vá), tema­tic­ké pre­hliad­ky Potul­ky Levo­čou, Levočs­ká hudob­ná jar, Levočs­ká hudob­ná jeseň, Marián­ska púť, Kar­pat­ský reme­sel­ný trh, Via­noč­ný reme­sel­ný trh, výtvar­ný a foto­gra­fic­ký Ple­nér Maj­stra Pav­la, noč­né podu­ja­tie plné hud­by, spe­vy, sve­tiel Tajom­ná Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


The town of Levo­ča is situ­ated bene­ath the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), and due to its rich his­to­ry, it is among the most visi­ted towns in Slo­va­kia (levo​ca​.sk). In Hun­ga­rian, it is cal­led Lőc­se, and in Ger­man, Leuts­chau, situ­ated at an ele­va­ti­on of 570 meters abo­ve sea level. It covers an area of 64 km² and is home to almost 15,000 resi­dents, with dis­tricts inc­lu­ding Levočs­ká Doli­na, Levočs­ké Lúky, and Záva­da (Wiki­pe­dia).

It is an ancient his­to­ri­cal town with a beau­ti­ful cen­ter, recog­ni­zed as the Roy­al Town of Slo­va­kia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Levo­ča Squ­are is among the lar­gest medie­val squ­ares in Slo­va­kia (roy​al​-towns​.sk). As of 2009, the town has been insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List (levo​ca​.sk).

In the area whe­re the pre­sent town stands, the­re were mul­tip­le sett­le­ments around the turn of the 11th and 12th cen­tu­ries, evi­den­ced by the Church of St. Nicho­las sout­he­ast of the town, built in the Roma­ne­sque sty­le. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1249 under the name Leucha (levo​ca​.sk). In the 13th cen­tu­ry, Ger­man colo­nists sett­led here, and in 1271, Levo­ča beca­me the capi­tal of the Spiš Saxons pro­vin­ce (levo​ca​.sk). The town thri­ved eco­no­mi­cal­ly through tra­de, enga­ging with Han­se­a­tic cities, Kra­kow, and Veni­ce. Later, Levo­ča beca­me one of the cen­ters of the Renais­san­ce and huma­nism in Hun­ga­ry (levo​ca​.sk). In 1474, Matt­hias Cor­vi­nus visi­ted the town, and in 1497, the Jagiel­lo­nian brot­hers. Jan Amos Komen­ský­’s Orbis Pic­tus was prin­ted in four lan­gu­ages at the Bre­uer brot­hers’ prin­ting pre­ss. During the era of nati­onal revi­val, Levo­ča was a hub for the acti­vi­ties of the Štúr scho­ol (roy​al​-towns​.sk). Pro­mi­nent figu­res who lived or wor­ked in Levo­ča inc­lu­de Ján Fran­cis­ci, Ján Bot­to, Jan­ko Kráľ, Pavol Dob­šin­ský, Vav­ro Šro­bár, phy­si­cist Albert Fuchs, and act­res­ses Lucia Gaži­ová and Oľga Vron­ská (Wiki­pe­dia).

In the second half of the 14th cen­tu­ry, the cur­rent lar­ge Parish Church of St. James the Elder, the Apost­le, was built, fea­tu­ring an excep­ti­onal inte­ri­or with uni­que works of late medie­val sac­red art. The late-​Gothic wooden main altar of St. James, stan­ding at a height of 18.6 meters, is the tal­lest of its kind glo­bal­ly, craf­ted from lin­den wood bet­we­en 1507 and 1517 in Mas­ter Pau­l’s works­hop (levo​ca​.sk). The squ­are is lined with over 50 burg­her and pat­ri­cian hou­ses, many named after for­mer owners (levo​ca​.sk).

During the 14th to 15th cen­tu­ries, the town beca­me a Cen­tral Euro­pe­an tra­de cen­ter (levo​ca​.sk). Both eco­no­mi­cal­ly and cul­tu­ral­ly, the town rea­ched its zenith at the turn of the 15th and 16th cen­tu­ries (levo​ca​.sk). Levočs­ké Lýce­um beca­me a sig­ni­fi­cant cen­ter for the Slo­vak nati­onal move­ment led by the Štú­rists (Infor­mač­ná tabu­ľa). The his­to­ric squ­are fea­tu­res over 50 Got­hic, Renais­san­ce, and ear­ly Baro­que burg­her hou­ses with arca­ded inner cour­ty­ards (skon​li​ne​.sk). The city walls of Levo­ča are almost com­ple­te­ly pre­ser­ved, with 6 of the ori­gi­nal 15 bas­ti­ons and towers remai­ning, inc­lu­ding three gates: Košic­ká, Poľ­ská, and Men­hard­ská. The ori­gi­nal town hall dates back to the 15th cen­tu­ry. The faca­de fea­tu­res pain­tings repre­sen­ting sym­bols of civic vir­tu­es: tem­pe­ran­ce, pru­den­ce, cou­ra­ge, patien­ce, and jus­ti­ce. Today, the town hall is con­nec­ted to a Renais­san­ce tower built bet­we­en 1656 and 1661, ser­ving as a belf­ry. The Cage of Sha­me in front of the town hall ori­gi­na­tes from the 16th cen­tu­ry. From the 16th cen­tu­ry to 1923, Levo­ča was the seat of Spiš Coun­ty (levo​ca​.sk). In 1746 – 1747, mat­he­ma­ti­cian, phy­si­cist, and astro­no­mer Maxi­mi­lian Rudolf Hell taught at the Jesu­it gym­na­sium. In the 18th and 19th cen­tu­ries, the Prob­st­ner fami­ly pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in mining and metal­lur­gy. After Ľudo­vít Štú­r’s dis­mis­sal from the Bra­ti­sla­va lyce­um, his stu­dents came to the Evan­ge­li­cal Lyce­um in Levo­ča. In 1844, on this occa­si­on, the revo­lu­ti­ona­ry song, later the ant­hem Nad Tat­rou sa blýs­ka,” was com­po­sed and first sung here (Kris­te­ko­vá).

Levo­ča hosts vari­ous cul­tu­ral events, inc­lu­ding the Inter­na­ti­onal Cul­tu­ral Fes­ti­val Days of Mas­ter Paul, Levočs­ké Babie Leto (a fes­ti­val of clas­si­cal music), Con­ver­gen­cies (a cham­ber music fes­ti­val), Sce­nic Har­vest (a com­pe­ti­ti­on for non-​professional the­a­ter groups), the­med tours Wan­de­rings through Levo­ča, Levočs­ká Hudob­ná Jar­ná (Levo­ča Music Spring), Levočs­ká Hudob­ná Jeseň (Levo­ča Music Autumn), Marián­ska Púť (Marian Pilg­ri­ma­ge), Car­pat­hian Craft Mar­ket, Chris­tmas Craft Mar­ket, the artis­tic and pho­tog­rap­hic Mas­ter Paul Open Air, and a night event full of music, sin­ging, and lights cal­led Mys­te­ri­ous Levo­ča (Kris­te­ko­vá).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

Hits: 3222

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 17601790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor WundtJakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).


Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3°C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).


Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 17601790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3°C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Stránka

Úspešnosť bannerovej reklamy

Hits: 2892

Úspeš­nosť ban­ne­ro­vej rekla­my na www​.sozo​.sk ku dňu 19.01.2015. Cel­ko­vý počet, momen­tál­ne pou­ží­va­ných, načí­ta­ných reklam­ných gra­fic­kých prv­kov je 3 946 208, k čomu sa via­že 2 400 kliknutí.


The suc­cess of ban­ner adver­ti­sing on www​.sozo​.sk as of Janu­ary 19, 2015. The total num­ber of cur­ren­tly dep­lo­y­ed and loaded adver­ti­sing grap­hics is 3,946,208, resul­ting in 2,400 clicks.

Ban­nerŠír­kaPočet náv­štev­ní­kov na klik
Exo­ti­ka Bratislava468259
Popu­lár595350
Akva­te­ra Trenčín468353
akva​.sk biely468360
Popu­lár468405
Akva­land468513
Akva­te­ra Trnava468556
akva​.sk čierne468561
Face­bo­ok Akvatrh468568
cich​lid​por​tal​.sk468576
Exo­ti­ka Bra­ti­sla­va rok DE468588
Exo­ti­ka Bra­ti­sla­va rok468591
Akva­te­ra Olomouc468633
Ostrav­ské Fau­na trhy4681 139
Info­re­kla­ma10001 378
Akva­te­ra Košice4682 102
Exo­ti­ka Bratislava10002 555
Popu­lár50011 346
CELKOM468541 (508 265 zobrazení)
Akva­te­ra Trenčín190395
Exo­ti­ka Bratislava270927
Aqu­aworld190945
Denis190961
Exo­ti­ka Bratislava300976
akva​.sk1901 020
Akva­te­ra Košice3001 271
Únia akva​.cz1901 275
Úval­ský spo­lek akvaristů1901 338
Popu­lár obálky1901 362
dis​kus​.sk1901 365
Akva­te­ra Trnava1901 432
cich​lid​.sk1901 433
Riz­la­ci1901 613
Popu­lár červený1901 699
Čes­ký Cich­lid klub1902 182
Popu­lár aktuálny1902 217
aqu​atab​.cz1902 342
Popu­lár čierny1903 061
cich​lid​por​tal​.sk1903 848
CELKOM2701 802 (1 162 473 zobrazení)
Aqu­abur­za Ostrava88220
Ostrav­ské Fau­na trhy88387
Akva­te­ra Olomouc881 412
Akva­land882 469
akvar​ko​.cz883 112
ifau​na​.sk883 283
cat​fish​.cz883 315
akva​rij​ni​.cz883 746
akva​.sk883 876
akva​ma​la​wi​.com884 039
CELKOM882 983 (2 275 470 zobrazení)
SUMA1 644 (3 946 208 zobrazení)

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Stránka

Návštevnosť – analýza

Hits: 11592

Ana­lý­za pochá­dza z mera­ní posky­to­va­te­ľa webo­vé­ho pries­to­ru, v minu­los­ti, dnes, Goog­le Ana­ly­tics. Goog­le Ana­ly­tics bol nasa­de­ný 19.9.2007. Strán­ky som mal svoj­ho času napr. na adre­se ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk apod, asi od roku 2002. Výsled­ky tu pre­zen­to­va­né sú modi­fi­ko­va­né a čas­to tren­do­vé pre rele­van­tnosť podá­va­nej infor­má­cie. Zhru­ba od 1.4.2011 si robím pre­hľa­dy z logov pod­ľa vlast­ných nasta­ve­ní. Dnes už mám všet­ky video­záz­na­my pre­su­nu­té na You­tu­be.

  • 15.1.2015: 791 člán­kov: Foto­gra­fia – 508 (64 %), Akva­ris­ti­ka – 218 (28 %), Osob­ná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 člán­kov: Foto­gra­fia – 433 (59 %), Akva­ris­ti­ka – 216 (30 %), Osob­ná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 člán­kov: Foto­gra­fia – 400 (58 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (31 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 člán­kov: Foto­gra­fia – 364 (55 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (33 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 člán­kov: Foto­gra­fia – 200 (43 %), Akva­ris­ti­ka – 168 (36 %), Osob­ná – 97 (21 %).

Pod­ľa webp​ries​tor​.com

  • cel­ko­vý traf­fic odke­dy exis­tu­je domé­na sozo​.sk ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • tak­mer 3.74 mili­ó­na náv­štev­ní­kov z tak­mer 1.86 mili­ó­na miest vyko­na­lo tak­mer 102.8 mili­ó­na hitov na nie­čo viac než 25.3 mili­ó­na stránkach,
  • náv­štev­ní­ci našli viac ako 2.77 mili­ó­na url adries, cez viac ako 246 tisíc odka­zo­va­čov a pomo­cou tak­mer 230 tisíc agen­tov, dostup­nosť dopy­tov je 97.69 %,
  • 925 náv­štev den­ne, jed­na náv­šte­va vyko­ná 27.5 hitov a pre­zrie si 6.8 strá­nok, jed­no načí­ta­nie robí 23.7 kB, jed­na náv­šte­va 652.95 kB, 6 288 strá­nok sa načí­ta den­ne, 25 456 načí­ta­ní denne
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend hitov: WordP­ress AKVA 244 20030.85 %, Gre­ga­rius 191 06224.13 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 104 97013.26 %, WordP­ress FOTO 78 8699.96 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 48 4626.12 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 30 5773.86 %, Piwik 29 1143.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 29 0083.66 %, Rekla­ma 13 3721.69 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 4 4950.57 %, Auto­ri AKVA 2 0170.25 %, Kate­gó­rie AKVA 1 9240.24 %, iCa­len­dar 1 8600.23 %, Zdro­je AKVA 1 5360.19%, Auto­ri FOTO 4070.05 %, Zdro­je FOTO 1990.03 %, phprs 130.00 %,
  • v roku 2014: WordP­ress AKVA 3 036 83131.17 %, Gre­ga­rius 2 385 55524.49 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 1 286 94113.21 %, WordP­ress FOTO 942 2039.67 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 558 2555.73 %, Piwik 369 9033.79 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 348 7253.58 %, WordP­ress OSOBNÁ 343 2103.52 %, Rekla­ma 182 6631.87 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 116 2101.19 %,
  • cel­ko­vý stav: WordP­ress AKVA 8 726 54631.56 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 5 469 87619.78 %, Gre­ga­rius 4 047 99814.64 %, WordP­ress FOTO 3 280 96111.86 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 294 6054.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 1 201 6494.35 %, iCa­len­dar 843 3743.05 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 765 1742.77 %, Rekla­ma 645 9152.34 %, Piwik 570 3642.06 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 351 7091.27 %, phprs 165 5040.60 %, Kate­gó­ria FOTO 114 1250.41 %, Kate­gó­rie AKVA 44 8790.16 %, Zdro­je AKVA 41 5640.15 %, Auto­ri AKVA 38 9310.14 %, Auto­ri FOTO 25 9400.09 %, Zdro­je FOTO 23 7900.09 %
  • mesač­ný trend traf­fi­cu (MB): Foto­gra­fie (všet­ky) 3 31227.78 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 99816.76 %, WordP­ress AKVA 1 85515.57 %, Gre­ga­rius 1 0979.20 %, WordP­ress FOTO 1 0108.47 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 7606.37 %, WordP­ress OSOBNÁ 3993.35 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3162.65 %, Kate­gó­rie FOTO 2422.03 %, Piwik 2121.78 %, Kate­gó­rie AKVA 1441.20 %, Auto­ri AKVA 1271.07 %, Rekla­ma 1130.95 %, Zdro­je AKVA 1010.85 %, Zdro­je FOTO 530.45 %, Auto­ri FOTO 530.45 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 450.38, Zdro­je OSOBNÁ 240.20 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 230.19 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 180.15 %, Auto­ri OSOBNÁ 170.14 %
  • v roku 2014 (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 38.4226.85 %, WordP­ress AKVA 26.6518.63 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 21.1514.78 %, Gre­ga­rius 13.429.38 %, WordP­ress FOTO 13.299.29 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 8.065.63 %, WordP­ress OSOBNÁ 5.263.68 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3.552.48 %, Kate­gó­rie FOTO 2.631.84 %, Piwik 2.241.57 %, Rekla­ma 1.651.15 %, Kate­gó­rie AKVA 1.551.08 %,
  • Cel­ko­vý stav traf­fi­cu (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 160.9742.40 %, WordP­ress AKVA 56.3514.84 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 37.669.92 %, WordP­ress FOTO 32.208.48 %, Gre­ga­rius 29.387.74 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 15.444.07 %, WordP­ress OSOBNÁ 11.723.09 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 8.892.34 %, Rekla­ma 5.861.54 %, Kate­gó­rie FOTO 5.171.36 %, Piwik 3.140.83 %, Kate­gó­rie AKVA 2.560.68 %, Zdro­je AKVA 2.310.61 %, Auto­ri AKVA 2.070.54 %, Zdro­je FOTO 1.510.40 %, Auto­ri FOTO 1.310.34 %, Zdro­je OSOBNÁ 0.920.24 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 0.850.22 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 0.520.14 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 0.510.13 %, Auto­ri OSOBNÁ 0.310.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend refer­re­rov: akva​.sk 1 515, akva​rij​ni​.cz 707, vis​senp​ra​at​jes​.nl 510, face​bo​ok​.com 372, sez​nam​.cz 247, skysc​ra​per​ci​ty​.com 178, rybic​ky​.net 100
  • pod­ľa roč­ných tren­dov: akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs,
  • v roku 2014: akva​.sk 23 310, vis​senp​ra​at​jes​.nl 7 399, akva​rij​ni​.cz 5 422, face​bo​ok​.com 3 798, sez​nam​.cz 3 468, skysc​ra​per​ci​ty​.com 2 497, rybic​ky​.net 1 539, wp​.me 1294, sport​.alie​xirs​.it 907, cen​trum​.cz 654, semalt​.com 576, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 515, mojas​vad​ba​.sk 489, you​tu​be​.com 406, mesh​jour​na​list​.com 389, maniak​va​.sweb​.cz 339, cho​va​te​lia​.sk 317, kduz​.com 312, forum​.splen​dens​po​wer​.cz 270, cich​lid​por​tal​.sk 264, akva​ris​ta​.cz 241, akva​rium​.napa​dy​.net 233, tulu​lum​.blog​.cz 229, akva​ma​la​wi​.com 223, blo​.gs 215,
  • cel­ko­vý stav: akva​.sk 278 599, cich​lid​por​tal​.sk 45 103, vis​senp​ra​at​jes​.nl 26 590, akva​ma​nia​.sk 19 610, denis​.wz​.cz 12 484, skysc​ra​per​ci​ty​.com 10 107, cory​cats​.sk 8 704, face​bo​ok​.com 7 668, eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr 4 785, zoojo​mis​.sk 4 419, tery​.sk 3 463, sez​nam​.cz 3 239, tulu​lum​.blog​.cz 1 970, blo​.gs 1 876, stuf​fi​.blog​.cz 1 970, akva​ry​um​ku​lu​bu​.org 1 573, zahir​.akva​ry​um​.com 1 466, dhvez​dic​ka​.blog​.cz 1 364, www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 1 339, akva​fish​.blog​.cz 1 236, ifau​na​.sk 1 180, aqu​arium​fo​rum​.com 1 107, hack​bank​.gen​.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend traf­fi­cu z kra­jín v %: USA 41.53, Slo­ven­sko 35.44, Čes­ko 7.46, Nemec­ko 4.39, Rus­ko 2.94, Fran­cúz­sko 1.36, Ukra­ji­na 0.76, Kana­da 0.33, Čína 0.21
  • pod­ľa roč­ných tren­dov náv­štev: USA 38.71, Slo­ven­sko 23.93, Čína 14.40, Čes­ko 3.87, Nemec­ko 2.21, Holand­sko 2.15, Rus­ko 2.04, Ukra­ji­na 1.55, Fran­cúz­sko 1.41, Írsko 1.03
  • v roku 2014: Slo­ven­sko 43.22 %, USA 38.28 %, Čes­ko 8.87 %, Nemec­ko 4.82 %, Rus­ko 2.26 %, Fran­cúz­sko 1.12 %
  • cel­ko­vý stav v %: USA 34.26, Slo­ven­sko 31.51, Čína 10.87, Čes­ko 4.36, Holand­sko 2.11, Nemec­ko 2.01, Rus­ko 1.84, Ukra­ji­na 1.36, Fran­cúz­sko 1.16, Írsko 0.76, Veľ­ká Bri­tá­nia 0.74, Japon­sko 0.64, Kana­da 0.49, Poľ­sko 0.48, Nór­sko 0.43, Turec­ko 0.41, Island 0.41, Bel­gic­ko 0.36, Švéd­sko 0.29, Bra­zí­li 0.24, Rakús­ko 0.24, Taj­wan 0.22, Chor­vát­sko 0.22, Talian­sko 0.20, Maďar­sko 0.19, Mol­dav­sko 0.15, Rumun­sko 0.15, Špa­niel­sko 0.14,
  • pod­ľa roč­ných tren­dov z tých­to miest v %: Bra­ti­sla­va 15.21, Moun­tain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šan­ghaj 5.55, Red­mond, US 4.48, Men­lo Park, US 4.01, Ban­ská Bys­tri­ca 3.15, Pra­ha 2.72, Holts­vil­le, US 2.67, New York 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlan­ta, Geor­gia, US 1.59, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Mos­kva 1.43, Bro­ok­lyn, US 1.34, Chi­ca­go 1.20, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.17, Ash­burn, US 1.15, Seatt­le 1.09, Kijev 1.04, Dub­lin 1.01,
  • cel­ko­vo: Bra­ti­sla­va 23.16, Moun­tain View, US 5.30, Ban­ská Bys­tri­ca 4.93, Red­mond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šan­ghaj 4.64, Men­lo Park, US 3.60, Pra­ha 3.35, New York 2.48, Holts­vil­le, US 2.23, Atlan­ta, Geor­gia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Bro­ok­lyn, US 1.92, Chi­ca­go 1.86, Koši­ce 1.56, Mos­kva 1.48, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Seatt­le 1.15, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.13, Ash­burn, US 1.12, Amster­dam 1.03, Kijev 1.02,
  • na plat­for­me roč­né tren­dy v %: Win­do­ws Seven 34.96, Win­do­ws XP 27.55, Win­do­ws Vis­ta 4.78, Linux 4.37, Andro­id 2.82, Mac 1.68, Win­do­ws NT 1.64,
  • v roku 2014: Win­do­ws Seven 30.85, Win­do­ws XP 7.42, Andro­id 3.40, Linux 2.61, Win­do­ws NT 2.30, Win­do­ws Vis­ta 1.63, Mac 1.25
  • cel­ko­vo: Win­do­ws XP 23.26, Win­do­ws Seven 22.46, Win­do­ws Vis­ta 5.02, Lin­xu 2.42, Andro­id 1.55, Mac 1.13, Win­do­ws NT 0.97, Win­do­ws 2003 0.57, Win­do­ws 2000 0.34, Win­do­ws 98 0.26, iOS 0.19, Win­do­ws 95 0.16, Win­do­ws ME 0.12

The ana­ly­sis is based on mea­su­re­ments from the web hos­ting pro­vi­der, his­to­ri­cal­ly using Goog­le Ana­ly­tics, span­ning from the past to the pre­sent. Goog­le Ana­ly­tics was imple­men­ted on Sep­tem­ber 19, 2007. The web­si­tes were hos­ted at add­res­ses such as ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk, etc., star­ting around the year 2002. The pre­sen­ted results have been modi­fied and often adjus­ted to ref­lect trends for the rele­van­ce of the infor­ma­ti­on pro­vi­ded. App­ro­xi­ma­te­ly sin­ce April 1, 2011, I have been gene­ra­ting over­vie­ws from logs accor­ding to my own set­tings. As of now, all video recor­dings have been trans­fer­red to YouTube.

  • On Janu­ary 15, 2015: 791 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 508 (64%), Aqu­aris­tics – 218 (28%), Per­so­nal – 65 (8%)
  • On April 29, 2013: 729 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 433 (59%), Aqu­aris­tics – 216 (30%), Per­so­nal – 80 (11%)
  • On August 6, 2012: 694 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 400 (58%), Aqu­aris­tics – 214 (31%), Per­so­nal – 80 (12%)
  • On March 6, 2012658 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 364 (55%), Aqu­aris­tics – 214 (33%), Per­so­nal – 80 (12%)
    On July 13, 2010: 465 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 200 (43%), Aqu­aris­tics – 168 (36%), Per­so­nal – 97 (21%)

Accor­ding to webp​ries​tor​.com:

  • The total traf­fic for the domain sozo​.sk sin­ce its exis­ten­ce up to Janu­ary 15, 2015, is 2.26 TB.
  • Near­ly 3.74 mil­li­on visi­tors from almost 1.86 mil­li­on loca­ti­ons gene­ra­ted almost 102.8 mil­li­on hits on slight­ly more than 25.3 mil­li­on pages.
  • Visi­tors dis­co­ve­red more than 2.77 mil­li­on URL add­res­ses through over 246,000 refer­rers and almost 230,000 agents, with a que­ry avai­la­bi­li­ty of 97.69%.
  • The­re are 925 visits per day, with each visit resul­ting in 27.5 hits and the vie­wing of 6.8 pages. Each page load is app­ro­xi­ma­te­ly 23.7 kB, and one visit con­su­mes 652.95 kB. A total of 6,288 pages are loaded dai­ly, accu­mu­la­ting 25,456 loads daily.

Mont­hly Trend of Hits as of Janu­ary 12015:

  • WordP­ress AKVA: 244,20030.85%
  • Gre­ga­rius: 191,06224.13%
  • All Pho­tog­raphs: 104,97013.26%
  • WordP­ress FOTO: 78,8699.96%
  • Key­words AKVA: 48,4626.12%
  • Key­words FOTO: 30,5773.86%
  • Piwik: 29,1143.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 29,0083.66%
  • Adver­ti­se­ment: 13,3721.69%
  • Key­words OSOBNÁ: 4,4950.57%
  • Aut­hors AKVA: 2,0170.25%
  • Cate­go­ries AKVA: 1,9240.24%
  • iCa­len­dar: 1,8600.23%
  • Sour­ces AKVA: 1,5360.19%
  • Aut­hors FOTO: 4070.05%
  • Sour­ces FOTO: 1990.03%
  • phprs: 130.00%

Year 2014

  • WordP­ress AKVA: 3,036,83131.17%
  • Gre­ga­rius: 2,385,55524.49%
  • All Pho­tog­raphs: 1,286,94113.21%
  • WordP­ress FOTO: 942,2039.67%
  • Key­words AKVA: 558,2555.73%
  • Piwik: 369,9033.79%
  • Key­words FOTO: 348,7253.58%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 343,2103.52%
  • Adver­ti­se­ment: 182,6631.87%
  • Key­words OSOBNÁ: 116,2101.19%

Ove­rall Status

  • WordP­ress AKVA: 8,726,54631.56%
  • All Pho­tog­raphs: 5,469,87619.78%
  • Gre­ga­rius: 4,047,99814.64%
  • WordP­ress FOTO: 3,280,96111.86%
  • Key­words AKVA: 1,294,6054.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 1,201,6494.35%
  • iCa­len­dar: 843,3743.05%
  • Key­words FOTO: 765,1742.77%
  • Adver­ti­se­ment: 645,9152.34%
  • Piwik: 570,3642.06%
  • Key­words OSOBNÁ: 351,7091.27%
  • phprs: 165,5040.60%
  • Cate­go­ry FOTO: 114,1250.41%
  • Cate­go­ries AKVA: 44,8790.16%
  • Sour­ces AKVA: 41,5640.15%
  • Aut­hors AKVA: 38,9310.14%
  • Aut­hors FOTO: 25,9400.09%
  • Sour­ces FOTO: 23,7900.09%

Mont­hly Trend of Traf­fic (MB):

  • All Pho­tog­raphs: 3,31227.78
  • Key­words AKVA: 1,99816.76%
  • WordP­ress AKVA: 1,85515.57%
  • Gre­ga­rius: 1,0979.20%
  • WordP­ress FOTO: 1,0108.47%
  • Key­words FOTO: 7606.37%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 3993.35%
  • Key­words OSOBNÁ: 3162.65%
  • Cate­go­ry FOTO: 2422.03%
  • Piwik: 2121.78%
  • Cate­go­ries AKVA: 1441.20%
  • Aut­hors AKVA: 1271.07%
  • Adver­ti­se­ment: 1130.95%
  • Sour­ces AKVA: 1010.85%
  • Sour­ces FOTO: 530.45%
  • Aut­hors FOTO: 530.45%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 450.38%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 240.20%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 230.19%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 180.15%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 170.14%

Year 2014 (GB):

  • All Pho­tog­raphs: 38.4226.85%
  • WordP­ress AKVA: 26.6518.63%
  • Key­words AKVA: 21.1514.78%
  • Gre­ga­rius: 13.429.38%
  • WordP­ress FOTO: 13.299.29%
  • Key­words FOTO: 8.065.63%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 5.263.68%
  • Key­words OSOBNÁ: 3.552.48%
  • Cate­go­ry FOTO: 2.631.84%
  • Piwik: 2.241.57%
  • Adver­ti­se­ment: 1.651.15%

Cate­go­ries AKVA: 1.551.08%

  • Ove­rall Traf­fic Sta­tus (GB):
  • All Pho­tog­raphs: 160.9742.40%
  • WordP­ress AKVA: 56.3514.84%
  • Key­words AKVA: 37.669.92%
  • WordP­ress FOTO: 32.208.48%
  • Gre­ga­rius: 29.387.74%
  • Key­words FOTO: 15.444.07%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 11.723.09%
  • Key­words OSOBNÁ: 8.892.34%
  • Adver­ti­se­ment: 5.861.54%
  • Cate­go­ry FOTO: 5.171.36%
  • Piwik: 3.140.83%
  • Cate­go­ries AKVA: 2.560.68%
  • Sour­ces AKVA: 2.310.61%
  • Aut­hors AKVA: 2.070.54%
  • Sour­ces FOTO: 1.510.40%
  • Aut­hors FOTO: 1.310.34%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 0.920.24%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 0.850.22%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 0.520.14%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 0.510.13%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 0.310.08%

Mont­hly Trend of Refer­rers as of Janu­ary 12015:

  • akva​.sk: 1,515
  • akva​rij​ni​.cz: 707
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 510
  • face​bo​ok​.com: 372
  • sez​nam​.cz: 247
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 178
  • rybic​ky​.net: 100

Year­ly Trends

  • akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs

Year 2014:

  • akva​.sk: 23,310
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 7,399
  • akva​rij​ni​.cz: 5,422
  • face​bo​ok​.com: 3,798
  • sez​nam​.cz: 3,468
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 2,497
  • rybic​ky​.net: 1,539
  • wp​.me: 1,294
  • sport​.alie​xirs​.it: 907
  • cen​trum​.cz: 654
  • semalt​.com: 576
  • bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 515
  • mojas​vad​ba​.sk: 489
  • you​tu​be​.com: 406
  • mesh​jour​na​list​.com: 389
  • maniak​va​.sweb​.cz: 339
  • cho​va​te​lia​.sk: 317
  • kduz​.com: 312
  • forum​.splen​dens​po​wer​.cz: 270
  • cich​lid​por​tal​.sk: 264
  • akva​ris​ta​.cz: 241
  • akva​rium​.napa​dy​.net: 233
  • tulu​lum​.blog​.cz: 229
  • akva​ma​la​wi​.com: 223
  • blo​.gs: 215

Ove­rall Status:

  • akva​.sk: 278,599
  • cich​lid​por​tal​.sk: 45,103
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 26,590
  • akva​ma​nia​.sk: 19,610
  • denis​.wz​.cz: 12,484
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 10,107
  • cory​cats​.sk: 8,704
  • face​bo​ok​.com: 7,668
  • eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr: 4,785
  • zoojo​mis​.sk: 4,419
  • tery​.sk: 3,463
  • sez​nam​.cz: 3,239
  • tulu​lum​.blog​.cz: 1,970
  • blo​.gs: 1,876
  • stuf​fi​.blog​.cz: 1,970
  • akva​ry​um​ku​lu​bu​.org: 1,573
  • zahir​.akva​ry​um​.com: 1,466
  • dhvez​dic​ka​.blog​.cz: 1,364
  • www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 1,339
  • akva​fish​.blog​.cz: 1,236
  • ifau​na​.sk: 1,180
  • aqu​arium​fo​rum​.com: 1,107
  • hack​bank​.gen​.tr: 1,022

Mont­hly Trend of Traf­fic from Coun­tries in %:

  • USA: 41.53%
  • Slo­va­kia: 35.44%
  • Czech Repub­lic: 7.46%
  • Ger­ma­ny: 4.39%
  • Rus­sia: 2.94%
  • Fran­ce: 1.36%
  • Ukrai­ne: 0.76%
  • Cana­da: 0.33%
  • Chi­na: 0.21%

Year­ly Trends of Visits:

  • USA: 38.71%
  • Slo­va­kia: 23.93%
  • Chi­na: 14.40%
  • Czech Repub­lic: 3.87%
  • Ger­ma­ny: 2.21%
  • Nether­lands: 2.15%
  • Rus­sia: 2.04%
  • Ukrai­ne: 1.55%
  • Fran­ce: 1.41%
  • Ire­land: 1.03

Year 2014:

  • Slo­va­kia: 43.22%
  • USA: 38.28%
  • Czech Repub­lic: 8.87%
  • Ger­ma­ny: 4.82%
  • Rus­sia: 2.26%
  • Fran­ce: 1.12%

Ove­rall Sta­tus in %:

  • USA: 34.26%
  • Slo­va­kia: 31.51%
  • Chi­na: 10.87%
  • Czech Repub­lic: 4.36%
  • Nether­lands: 2.11%
  • Ger­ma­ny: 2.01%
  • Rus­sia: 1.84%
  • Ukrai­ne: 1.36%
  • Fran­ce: 1.16%
  • Ire­land: 0.76%, Uni­ted King­dom: 0.74%, Japan: 0.64%,
  • Cana­da: 0.49%, Poland: 0.48%, Nor­way: 0.43%, Tur­key: 0.41%, Ice­land: 0.41%
  • Bel­gium: 0.36%, Swe­den: 0.29%, Bra­zil: 0.24%, Aus­tria: 0.24%, Tai­wan: 0.22%, Cro­atia: 0.22%,
  • Ita­ly: 0.20%, Hun­ga­ry: 0.19%, Mol­do­va: 0.15%, Roma­nia: 0.15%, Spain: 0.14%

Year­ly Trends from the­se Cities in %:

  • Bra­ti­sla­va: 15.21%
  • Moun­tain View, US: 5.97%
  • Zheng Zhou, Chi­na: 5.64%
  • Shan­ghai: 5.55%, Red­mond, US: 4.48%, Men­lo Park, US: 4.01%
  • Ban­ská Bys­tri­ca: 3.15%, Pra­gue: 2.72%, Holts­vil­le, US: 2.67%
  • New York: 2.37%, Bei­jing, Chi­na: 2.03%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 1.59%
  • Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Mos­cow: 1.43%, Bro­ok­lyn, US: 1.34%
  • Chi­ca­go: 1.20%, Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.17%, Ash­burn, US: 1.15%
  • Seatt­le: 1.09%, Kiev: 1.04%, Dub­lin: 1.01%

Ove­rall:

  • Bra­ti­sla­va: 23.16%, Moun­tain View, US: 5.30%, Ban­ská Bys­tri­ca: 4.93%
  • Red­mond, US: 4.69%, Zheng Zhou, Chi­na: 4.69%, Shan­ghai: 4.64%
  • Men­lo Park, US: 3.60%, Pra­gue: 3.35%, New York: 2.48%
  • Holts­vil­le, US: 2.23%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 2.06%, Bei­jing, Chi­na: 2.01%
  • Bro­ok­lyn, US: 1.92%, Chi­ca­go: 1.86%, Koši­ce: 1.56%
  • Mos­cow: 1.48%, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Seatt­le: 1.15%
  • Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.13%, Ash­burn, US: 1.12%, Amster­dam: 1.03%, Kiev: 1.02%

Plat­form Year­ly Trends in %:

  • Win­do­ws Seven: 34.96%
  • Win­do­ws XP: 27.55%
  • Win­do­ws Vis­ta: 4.78%
  • Linux: 4.37%
  • Andro­id: 2.82%
  • Mac: 1.68%
  • Win­do­ws NT: 1.64%

Year 2014:

  • Win­do­ws Seven: 30.85%
  • Win­do­ws XP: 7.42%
  • Andro­id: 3.40%
  • Linux: 2.61%
  • Win­do­ws NT: 2.30%
  • Win­do­ws Vis­ta: 1.63%
  • Mac: 1.25%

Ove­rall

  • Win­do­ws XP: 23.26%
  • Win­do­ws Seven: 22.46%
  • Win­do­ws Vis­ta: 5.02%
  • Linux: 2.42%
  • Andro­id: 1.55%
    Mac: 1.13%
  • Win­do­ws NT: 0.97%
  • Win­do­ws 2003: 0.57%
  • Win­do­ws 2000: 0.34%
  • Win­do­ws 98: 0.26%
  • iOS: 0.19%
  • Win­do­ws 95: 0.16%
  • Win­do­ws ME: 0.12%

Zo šta­tis­tík od posky­to­va­te­ľa pries­to­ru – web​sup​port​.sk a pred­tým webp​ries​tor​.com /​From the sta­tis­tics pro­vi­ded by the hos­ting pro­vi­der – web​sup​port​.sk, and pre­vi­ous­ly webp​ries​tor​.com

Rok

Traf­fic

Náv­števNor­mál­ne náv­šte­vyJedi­neč­ných návštevníkovSitesHitsStrá­nokURLsReferrersAgentsNedo­stup­nosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 0141 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

Rok

Hits/​VisitPages/​VisitkB/​VisitSum Visit Lenght Visit Len­ght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125

2008

25.76.221 844

2007

40.73.25363

2006

27.23.56354

2005

23.72.40289

2004

22.62.47248

2003

22.82.08215

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisittotalgbtotalpages totalvisitsday uniquepages

Pod­ľa Goog­le od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 náv­štev, z toho 442 230 jedi­neč­ných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odcho­du zo vstup­ných stránok, 
  • zobra­zi­lo sa 1 476 590 strá­nok, 961 548 jedi­neč­ných, 1 141 001 (77.27 %) bez odcho­dov zo vstup­ných stránok,
  • den­ný prie­mer je 254 náv­štev, zo 148 štá­tov z 6 286 miest pomo­cou 74 pre­hlia­da­čov na 30 ope­rač­ných systémoch,
  • mie­ra odcho­dov je 59.40 %, 23.04 % náv­štev­ní­kov sa na strán­ky vra­cia, frek­ven­cia náv­štev­ní­ka je 11.27,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:15 minút, nav­ští­via 5.03 stránok,
  • aktu­ál­nosť náv­štev­ní­ka je 44.23 dňa, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺb­ka 4.57 stránok,
  • zo Slo­ven­ska je 81.91 %, z Čes­ka – 7.21 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: Turec­ko 10.29 %, Nemec­ko 9.05 %, USA 8.57, Veľ­ká Bri­tá­nia 7.76 %, Poľ­sko 7.57 %. Chor­vát­sko 4.99 %, Rakús­ko 4.09 %, Maďar­sko 3.90, Fran­cúz­sko 3.63, Srb­sko 3.61 atď.
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy – 50.31 %, zo zvyš­ku: Trna­va 11.81 %, Koší­ce 11.70 %, Žili­na 9.78 %, Nit­ra 8.32 %,
  • 68.25 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 22.50 % pria­mo, 9.72 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.17 % cez sociál­ne služby
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 39.10 %, Inter­net Explo­rer 34.55 %, Chro­me 12.51 %, Ope­ra 10.11 %, Safa­ri 1.92 %, Andro­id 1.28 %
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 94.43 %, zo zvyš­ku: Andro­id 39.70 %, Linux 23.23 %, Macin­tosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 18.68 %, sez​nam​.cz 17.44 %, zoznam​.sk 9.50 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51 %, face​bo​ok​.com 5.26 %, rybic​ky​.net 3.97 %, akva​ma​la​wi​.com 2.72 %, azet​.sk 1.79 %, splen​dens​po​wer​.cz 1.43 %, akva​rij​ni​.cz 1.16 %, zoohoo​.sk 1.14 %, akva​ris​ta​.cz 1.12 %, naj​.sk 1.08 %, atlas​.sk 1.04 %

Pod­ľa Goog­le rok 2014:

  • 42 846 náv­štev – 33 673 jedi­neč­ných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 76.00 % mie­ra odcho­dov, 74 024 zobra­ze­ných strá­nok – 61 632 jedi­neč­ných, 41 461 bez odcho­dov (56.01 %), 22.21 % vra­ca­jú­cich sa návštevníkov,
  • den­ný prie­mer je 117 náv­štev, zo 114 štá­tov z 1 379 miest pomo­cou 31 pre­hlia­da­čov na 19 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 7:08 minú­ty, nav­ští­via 4.03 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.89 náv­štev, aktu­ál­nosť 31.89, hĺb­ka náv­šte­vy 4.04, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slo­ven­ska 84.60 %, z Čes­ka – 6.67 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 18.13 %, Nemec­ko 10.48 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 10.02 %, Rakús­ko 7.28 %, Bra­zí­lia 7.06 %, Maďar­sko 6.18 %, Poľ­sko 4.67 %,
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.31 %, zo zvyš­ku: Žili­na 14.36 %, Koši­ce 9.88 %, Nit­ra 5.94 %, Trna­va 5.93 %, Pieš­ťa­ny 4.67 %, Pre­šov 4.14 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.02, Pop­rad 3.88 %, Micha­lov­ce 3.80 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.42 %, Nové Zám­ky 3.39 %, Prie­vi­dza 3.34 %, Zvo­len 3.22 %, 
  • 72.42 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 17.61 % pria­mo 8.59 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky, 1.37 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Chro­me 42.24 %, Fire­fox 23.71 %, Inter­net Explo­rer 11.28 %, Andro­id 8.28 %, Ope­ra 7.67 %, Safa­ri 6.12 %,
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 73.75 %, zo zvyš­ku: Andro­id 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macin­tosh 4.95 %, Win­do­ws Pho­ne 2.14 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 27.83 %, face​bo​ok​.com 12.39 %, sez​nam​.cz 10.47 %, semalt​.com 8.60 %, ask​.com 3.51 %, rybic​ky​.net 3.30 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 2.79 %, akva​rij​ni​.cz 2.41 %, mojas​vad​ba​.sk, cen​trum​.cz, but​tons​-for​-web​si​te​.com 1.45 %

Tren­do­vo (pred­po­klad) pod­ľa Goog­le pre rok 2015:

  • 55 296 náv­štev, 44 922 jedi­neč­ných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 71.71 % mie­ra odcho­dov, 117 729 zobra­ze­ných strá­nok – 84 426 jedi­neč­ných, 79 927 bez odcho­dov (67.89 %), 19.47 % vra­ca­jú­cich sa náv­štev­ní­kov zo 100 štá­tov a 1 371 miest,
  • den­ný prie­mer je 151 náv­štev, pomo­cou 28 pre­hlia­da­čov na 17 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:37 minú­ty, nav­ští­via 4.23 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.65 náv­štev, aktu­ál­nosť 41.21, hĺb­ka náv­šte­vy 3.94, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slo­ven­ska 83.48 %, z Čes­ka – 8.24 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 16.44 %, Nemec­ko 10.84 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 9.99 %, Rakús­ko 6.57 %, Poľ­sko 5.52 %, Maďar­sko 5.05 %, Fran­cúz­sko 3.33 %, Bra­zí­lia 2.88 %, Špa­niel­sko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Talian­sko 2.32 %,
  • Slo­vá­ci prí­du naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.01 %, zo zvyš­ku: Žili­na 11.53 %, Koši­ce 10.50 %, Trna­va 7.48 %, Nit­ra 6.85 %, Pieš­ťa­ny 4.61 %, Micha­lov­ce 4.47 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.43 %, Pre­šov 3.89 %, Pop­rad 3.71 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.65 %, Zvo­len 3.59 %, Prie­vi­dza 3.45 %, 
  • 63.30 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 29.29 % pria­mo, 8.11 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.61 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 33.29 %, Chro­me 30.36 %, Inter­net Explo­rer 18.41 %, Ope­ra 8.94 %, Andro­id 4.22, Safa­ri 4.14 %, 
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 85.34 %, zo zvyš­ku: Andro­id 36.65 %, Linux 25.89 %, Macin­tosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPho­ne 1.11 %, Win­do­ws Pho­ne 1.05 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 28.46 %, face​bo​ok​.com 11.86 %, sez​nam​.cz 4.66 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 3.76 %, zoznam​.sk 3.58 %, semalt​.com 2.98, rybic​ky​.net 2.96 %, akva​rij​ni​.cz 2.46 %.

Accor­ding to Goog­le Ana­ly­tics from Sep­tem­ber 19, 2007, to Janu­ary 12015:

  • Total visits: 563,893, of which 442,230 are uni­que (78.42%).
  • Page­vie­ws: 1,476,590; Uni­que page­vie­ws: 961,548; Pages per visit: 5.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 254 visits from 148 coun­tries, 6,286 cities, using 74 bro­wsers on 30 ope­ra­ting systems.
  • Boun­ce rate: 59.40%; Retur­ning visi­tors: 23.04%; Visi­tor fre­qu­en­cy: 11.27.
  • Time spent on site: 5:15 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 6.8 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 81.91% from Slo­va­kia, 7.21% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 11.81% from Trna­va, 11.70% from Koši­ce, 9.78% from Žili­na, 8.32% from Nitra.
  • Traf­fic sour­ces: 68.25% from search engi­nes, 22.50% direct, 9.72% from refer­ral sites, 0.17% from social services.
  • Bro­wsers: Fire­fox 39.10%, Inter­net Explo­rer 34.55%, Chro­me 12.51%, Ope­ra 10.11%, Safa­ri 1.92%, Andro­id 1.28%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 94.43%, Andro­id 39.70%, Linux 23.23%, Macin­tosh 17.89%, iOS 13.08%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 18.68%, sez​nam​.cz 17.44%, zoznam​.sk 9.50%, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51%, face​bo​ok​.com 5.26%, and others.

For the year 2014:

  • Total visits: 42,846; Uni­que visits: 33,673 (78.59%); Boun­ce rate: 76.00%.
  • Page­vie­ws: 74,024; Uni­que page­vie­ws: 61,632; Pages per visit: 4.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 117 visits from 114 coun­tries, 1,379 cities, using 31 bro­wsers on 19 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 7:08 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.03 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 84.60% from Slo­va­kia, 6.67% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 14.36% from Žili­na, 9.88% from Koši­ce, 5.94% from Nit­ra, 5.93% from Trnava.
  • Traf­fic sour­ces: 72.42% from search engi­nes, 17.61% direct, 8.59% from refer­ral sites, 1.37% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 42.24%, Fire­fox 23.71%, Inter­net Explo­rer 11.28%, Andro­id 8.28%, Ope­ra 7.67%, Safa­ri 6.12%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 73.75%, Andro­id 66.04%, iOS 16.51%, Linux 9.40%, Macin­tosh 4.95%, Win­do­ws Pho­ne 2.14%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 27.83%, face​bo​ok​.com 12.39%, sez​nam​.cz 10.47%, semalt​.com 8.60%, ask​.com 3.51%, and others.

Pro­jec­ted trend for 2015:

  • Esti­ma­ted visits: 55,296; Uni­que visits: 44,922 (81.24%); Boun­ce rate: 71.71%.
  • Page­vie­ws: 117,729; Uni­que page­vie­ws: 84,426; Pages per visit: 4.23.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 151 visits using 28 bro­wsers on 17 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 5:37 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.23 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 83.48% from Slo­va­kia, 8.24% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.01% from Bra­ti­sla­va, 11.53% from Žili­na, 10.50% from Koši­ce, and others.
  • Traf­fic sour­ces: 63.30% from search engi­nes, 29.29% direct, 8.11% from refer­ral sites, and 0.61% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 30.36%, Fire­fox 33.29%, Inter­net Explo­rer 18.41%, and others.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 85.34%, Andro­id 36.65%, iOS 11.99%, and others.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 28.46%, face​bo​ok​.com 11.86%, sez​nam​.cz 4.66%, and others.

Use Facebook to Comment on this Post