2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Zliechov

Hits: 2712

Zlie­chov sa nachá­dza v Zlie­chov­skej hor­na­ti­ne, v cen­trál­nej čas­ti Strá­žov­ských vrchov, v kot­li­ne na západ­nom úpä­tí Strá­žo­va. Leží v nad­mor­skej výš­ke 603 met­rov nad morom. Na plo­che 54.38 km2 tu žije 596 oby­va­te­ľov. K obci pat­rí aj osa­da Košec­ké Rov­né. Do roku 1960 bola súčas­ťou obce aj osa­da Gápel, pre tamoj­šiu sklár­sku huť sa tu vari­lo pivo. Obec bola počas 1. a 2. sve­to­vej voj­ny znač­ne zni­če­ná a z veľ­kej čas­ti vypá­le­ná. Mno­ho oby­va­te­ľov odiš­lo po roku 1945 do Mos­tu pri Bra­ti­sla­ve (Wiki­pe­dia). 

Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1272 ako ter­ra Zlie­ho. Zlie­chov spa­dá do Úze­mí európ­ske­ho význa­mu NATURA 2000. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, podo­mo­vým pre­da­jom, plá­te­níc­tvom, kožuš­níc­tvom, vyší­va­ním a ple­te­ním čep­cov a pásov (zlie​chov​.sk). Na východ­nom okra­ji obce sa nachá­dza Zlie­chov­ský močiar (Wiki­pe­dia), kto­rý je prí­rod­nou pamiat­kou. V obci je via­ce­ro chrá­ne­ných stro­mov. 27 met­rov vyso­ký jaseň štíh­ly je 300 rokov sta­rý, s obvo­dom kme­ňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 met­rov a obvo­dy kme­ňov 490550 cm. Kos­tol svä­té­ho Vav­rin­ca je z roku 1480. V inte­ri­é­ri bola nesko­ro­go­tic­ká socha Mado­ny z roku cca 1500, kto­rá však bola v roku 1980 odcu­dze­ná (zlie​chov​.sk). V prvej polo­vi­ci 20. sto­ro­čia bola medzi Zlie­cho­vom a Ila­vou úzko­roz­chod­ná želez­ni­ca (Wiki­pe­dia). Zlie­chov­ský kroj pat­rí k najk­raj­ším na Slo­ven­sku, bol zdo­ku­men­to­va­ný vo fil­me Zem spie­va a na foto­gra­fiách Karo­la Plic­ku (zlie​chov​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu v augus­te koná hudob­ný fes­ti­val Pus­to­hlav (Wiki­pe­dia). Za úče­lom udr­ža­nia a zacho­va­nia kul­túr­nych a prí­rod­ných zdro­jov náš­ho úze­mia bol v roku 2004 zalo­že­ný mik­ro­re­gi­ón Magu­ra – Strá­žov, do kto­ré­ho pat­rí aj obec Zlie­chov (zlie​chov​.sk).


Zlie­chov is loca­ted in the Zlie­chov High­lands, in the cen­tral part of the Strá­žov Moun­tains, in a basin on the wes­tern slo­pe of Strá­žov. It lies at an ele­va­ti­on of 603 meters abo­ve sea level. With an area of 54.38 km², the vil­la­ge is home to 596 resi­dents. The sett­le­ment also inc­lu­des the ham­let of Košec­ké Rov­né. Until 1960, the vil­la­ge also encom­pas­sed the sett­le­ment of Gápel, kno­wn for its glas­sworks and bre­we­ry. During the 1st and 2nd World Wars, Zlie­chov suf­fe­red sig­ni­fi­cant des­truc­ti­on and was lar­ge­ly bur­ned down. Many resi­dents left for Most pri Bra­ti­sla­ve after 1945 (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1272 as ter­ra Zlie­ho. Zlie­chov falls wit­hin the NATURA 2000 Euro­pe­an Sig­ni­fi­cant Are­as. The inha­bi­tants his­to­ri­cal­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, cot­ta­ge indus­try, wea­ving, fur­rier tra­de, embro­ide­ry, and craf­ting hats and belts (zlie​chov​.sk). On the eas­tern edge of the vil­la­ge lies the Zlie­chov Swamp (Wiki­pe­dia), a natu­ral monu­ment. Seve­ral pro­tec­ted tre­es are found in the vil­la­ge, inc­lu­ding a 27-​meter-​tall slen­der ash tree that is 300 years old, with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 720 cm. Two wil­lo­ws, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk cir­cum­fe­ren­ces of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawren­ce dates back to 1480. Insi­de, the­re was a late Got­hic sta­tue of Madon­na from around 1500, which was unfor­tu­na­te­ly sto­len in 1980 (zlie​chov​.sk). In the first half of the 20th cen­tu­ry, a narrow-​gauge rai­lway con­nec­ted Zlie­chov and Ila­va (Wiki­pe­dia). The Zlie­chov folk cos­tu­me is among the most beau­ti­ful in Slo­va­kia, docu­men­ted in the film Zem spie­va” and in pho­tog­raphs by Karol Plic­ka (zlie​chov​.sk). The annu­al Pus­to­hlav music fes­ti­val takes pla­ce in August (Wiki­pe­dia). In 2004, the mic­ro­re­gi­on Magu­ra – Strá­žov was estab­lis­hed to pre­ser­ve the cul­tu­ral and natu­ral resour­ces of the area, of which Zlie­chov is a part (zliechov.sk).x


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

Hits: 2997

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia). 

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).


Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post