2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie, Typ krajiny

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

Hits: 3732

Tren­čín je cen­trom stred­né­ho Pova­žia, význam­ným cen­trom obcho­du, hos­po­dár­stva, kul­tú­ry a špor­tu (tren​cin​.sk) a módy (Wiki­pe­dia). Tra­dí­ciu v mes­te majú výsta­vy a veľ­tr­hy. Žije tu tak­mer 60000 oby­va­te­ľov. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 204210 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 82 km2. Má 10 kata­strál­nych úze­mí: Hanz­lí­ko­vá, Isteb­ník, Kub­ra, Kub­ri­ca, Ore­cho­vé, Opa­to­vá, Tren­čian­ske Bis­ku­pi­ce, Zábla­tie, Tren­čín a Zla­tov­ce (tren​cin​.sk). V roku 1850 žilo v Tren­čí­ne 2602 oby­va­te­ľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retros­pek­tiv­ní lexi­kon obcí ČSSR 18501970). Maďar­ské pome­no­va­nie je Trenc­sén, nemec­ký Trents­chin, latin­ský Trent­si­nium ale­bo Lau­ga­ri­cio. Tren­čian­sky úsek stred­né­ho Pova­žia mož­no pova­žo­vať za jed­nu z naj­sú­vis­lej­šie urba­ni­zo­va­ných aglo­me­rá­cií na Slo­ven­sku – Tren­čín, Nemšo­vá, Tren­čian­ske Tep­li­ce, Nová Dub­ni­ca, Dub­ni­ca nad Váhom, Ila­va a Tren­čian­ska Tep­lá – žije tu pri­bliž­ne 120 000 oby­va­te­ľov. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Váh. Mes­to má aj letis­ko, kto­ré slú­ži aj na vojen­ské úče­ly. V are­áli sa nachá­dza pod­nik Letec­ké opra­vov­ne Tren­čín, a. s., kto­ré opra­vu­jú lie­tad­lá a vrtuľ­ní­ky z celé­ho sve­ta. Vznik­la tu aj Tren­čian­ska uni­ver­zi­ta Ale­xan­dra Dub­če­ka (Wiki­pe­dia).

Nachá­dza sa tu aj Galé­ria Milo­ša Ale­xan­dra Bazov­ské­ho, výsta­vis­ko EXPO cen­ter. Pra­vi­del­ne sa tu koná fes­ti­val Poho­da, Jazz pod hra­dom. V rám­ci EXPO cen­ter: Tren­čín mes­to módy, Salón tex­til­nej a odev­nej tech­ni­ky, Zla­tá Fati­ma – súťa­že pro­du­cen­tov módy a odie­va­nia, Beau­ty Slo­va­kia, Aqua – medzi­ná­rod­ná výsta­va vod­né­ho hos­po­dár­stva, hyd­ro­ene­re­ge­ti­ky a ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia. AS Tren­čín je úspeš­ný fut­ba­lo­vý klub. Duk­la Tren­čín hoke­jo­vý. Roz­vi­nu­tá je aj kano­is­ti­ka, hádza­ná a flor­bal. Tren­čín je hoke­jo­vé mes­to, a nie­len z dôvo­du dvoch zim­ných šta­di­ó­nov – jeden nesie meno Pav­la Demit­ru, dru­hý Mariá­na Gábo­rí­ka. Medzi ďal­šie osob­nos­ti pat­rí: fil­már Pavol Bara­báš, his­to­rik Voj­tech Zama­rov­ský, maliar Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, foto­graf Karol Kál­lay, spi­so­va­teľ­ka Nata­ša Tan­ská, fil­mo­vý pro­du­cent Rudolf Bier­mann, reži­sér Igor Pie­tor, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Vác­lav Mika, hereč­ka Ida Rapai­čo­vá, Mar­ta Slá­deč­ko­vá, hudob­ník Richard Ryb­ní­ček, dlho­roč­ná šéf­re­dak­tor­ka vyda­va­teľ­stva Mla­dé Letá Lýdia Kyse­ľo­vá, duchov­ný Marián Gaven­da, hoke­jis­ta Zde­no Chá­ra, mode­rá­tor­ky Jar­mi­la Laj­čá­ko­vá Har­ga­šo­vá a Soňa Mül­le­ro­vá Behu­lo­vá, Šte­fan Skrú­ca­ný, dip­lo­ma­ti Pavol Ham­žík, Egon Lán­sky, Alojz Lorenc, Ale­xan­der Dub­ček (Wiki­pe­dia). Z minu­los­ti samoz­rej­me Matúš Čák, uči­teľ Samu­el Štúr – otec Ľudo­ví­ta (tren​cin​.sk).

Tren­čín pat­rí ku naj­star­ším slo­ven­ským mes­tám. Naj­star­šie arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú prí­tom­nosť člo­ve­ka už pred 200 000 rok­mi. Ešte pred prí­cho­dom Kel­tov vied­la úze­mím Tren­čí­na cez Vlár­sky pries­myk jed­na z vetiev Jan­tá­ro­vej ces­ty”, kto­rou puto­va­li etrus­kí, gréc­ki a neskôr rím­ski obchod­ní­ci zo stre­do­mo­ria na Pobal­tie (tren​cin​.sk). V die­le Geo­gra­fia od grécko-​rímskeho poly­his­to­ra Klau­dia Pto­le­maia (90168) je pome­no­va­nie mes­ta Leuka­ris­tos (Rená­ta Kaš­čá­ko­vá, Jozef Gert­li Dan­glár).

Na pre­lo­me leto­poč­tu vytla­či­li Kel­tov ger­mán­ske kme­ne zo seve­ru a zápa­du, pre­dov­šet­kým Kvá­di. Kvá­di spo­lu s Mar­ko­man­mi, síd­lia­ci­mi na juž­nej Mora­ve vied­li čas­té boje s Riman­mi. Sve­dec­tvom tých­to vojen je aj zná­my rím­sky nápis na hrad­nej ska­le, kto­rý tu zane­cha­la II. pomoc­ná légia, keď tu pre­zi­mo­va­la v rokoch 179180 (tren​cin​.sk). V pre­kla­de ja na ňom napí­sa­né: Víťazs­tvu cisá­rov a voj­ska, kto­ré síd­li­lo v Lau­ga­rí­ciu, v počte 855 voja­kov II. légie, dal zho­to­viť M.V. Maxi­mia­nus, legát II. pomoc­nej légie (Jur­čac­ko). Je prav­de­po­dob­né, že Tren­čian­sky hrad bol kon­com 10. a začiat­kom 11. sto­ro­čia síd­lom pro­vin­cie Vag, kto­rú sa spo­mí­na v zakla­da­cej lis­ti­ne praž­ské­ho bis­kup­stva z roku 1086 (tren​cin​.sk). V roku 1241 mes­to odo­la­lo tatár­ske­mu úto­ku (tren​cin​.sk). Naj­väč­šiu slá­vu zaži­lo mes­to za Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho začiat­kom 14. sto­ro­čia (tren​cin​.sk). 19.2.1412 kráľ Žig­mund Luxem­bur­ský ude­lil Tren­čí­nu šta­tút slo­bod­né­ho krá­ľov­ské­ho mes­ta (tren​cin​.sk). Mest­ská veža (Dol­ná brá­na) bola súčas­ťou opev­ne­nia začiat­kom 15. sto­ro­čia (tren​cin​.sk).

V roku 1548 žilo v Tren­čí­ne 222 rodín – asi 1 2001 300 oby­va­te­ľov. Rok 1585, 1656, 17101716 zasia­hol mes­to mor, v roku 15931625 povo­deň. V roku 1706 žilo v Tren­čí­ne 1880 oby­va­te­ľov (tren​cin​.sk). Moro­vý stĺp v stre­de námes­tia bol posta­ve­ný v roku 1712 ako spo­mien­ka na mor, kto­rý pos­ti­hol mes­to v roku 1710 (tren​cin​.sk). 14.5.1708 zho­re­lo v mes­te 195 domov. V roku 1787 žilo v Tren­čí­ne už 4 222 oby­va­te­ľov. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad. V roku 1805 tade­to pre­chá­dzal rus­ký cár Ale­xan­der po bit­ke pri Slav­ko­ve. 26.8.1813 sa pri povod­ne tak­mer uto­pil Fran­ti­šek Palac­ký. Rok 1831 je rokom cho­le­ry (tren​cin​.sk). V roku 1886 zachvá­til mes­to veľ­ký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nór­ska fir­ma Gre­ger­sen posta­vi­la v mes­te nový oce­ľo­vý cest­ný most cez Váh s dĺž­kou 258 a šír­kou 6 met­rov. V roku 1904 gróf­ka Ifi­gé­nia D‘Arcourt daro­va­la mes­tu Tren­čian­sky hrad. V roku 1919 mes­to pre­kro­či­lo hra­ni­cu 10 000 oby­va­te­ľov (10191) (tren​cin​.sk).

V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia sa Tren­čín stal význam­ným obchod­ným a prie­my­sel­ným cen­trom, posta­ve­ná bola želez­ni­ca. Od kon­ca 19. sto­ro­čia sa roz­vi­nul prie­my­sel, tex­til­né továr­ne, lie­ho­va­ry, spra­co­va­nie gumy, dre­va. Za prvej Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky sa roz­rás­tol odev­ný, potra­vi­nár­sky a stro­jár­sky prie­my­sel. Po roku 1945 výstav­níc­tvo (Wiki­pe­dia).


Tren­čín is the cen­ter of cen­tral Pova­žie, a sig­ni­fi­cant hub for com­mer­ce, eco­no­my, cul­tu­re, and sports (tren​cin​.sk) and fas­hi­on (Wiki­pe­dia). The city has a tra­di­ti­on of hos­ting exhi­bi­ti­ons and fairs. It is home to near­ly 60,000 resi­dents and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 204 to 210 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of almost 82 km², it com­pri­ses 10 cadas­tral ter­ri­to­ries: Hanz­lí­ko­vá, Isteb­ník, Kub­ra, Kub­ri­ca, Ore­cho­vé, Opa­to­vá, Tren­čian­ske Bis­ku­pi­ce, Zábla­tie, Tren­čín, and Zla­tov­ce (tren​cin​.sk). In 1850, Tren­čín had a popu­la­ti­on of 2,602, which inc­re­a­sed to 7,011 by 1900 and 29,055 by 1970 (Retros­pek­tiv­ní lexi­kon obcí ČSSR 18501970). Its Hun­ga­rian name is Trenc­sén, Ger­man Trents­chin, Latin Trent­si­nium, or Lau­ga­ri­cio. The Tren­čín sec­ti­on of cen­tral Pova­žie can be con­si­de­red one of the most con­ti­nu­ous­ly urba­ni­zed agg­lo­me­ra­ti­ons in Slo­va­kia, with app­ro­xi­ma­te­ly 120,000 inha­bi­tants in the vici­ni­ty, inc­lu­ding Tren­čín, Nemšo­vá, Tren­čian­ske Tep­li­ce, Nová Dub­ni­ca, Dub­ni­ca nad Váhom, Ila­va, and Tren­čian­ska Tep­lá. The Váh River flo­ws through the city, which also hosts an air­port ser­ving both civi­lian and mili­ta­ry pur­po­ses. The area inc­lu­des the com­pa­ny Letec­ké opra­vov­ne Tren­čín, a.s., spe­cia­li­zing in the repair of airc­raft and heli­cop­ters from around the world. Tren­čín is also home to the Tren­čian­ska uni­ver­zi­ta Ale­xan­dra Dub­če­ka (Wiki­pe­dia).

The city fea­tu­res the Galé­ria Milo­ša Ale­xan­dra Bazov­ské­ho, EXPO cen­ter exhi­bi­ti­on hall, and hosts regu­lar events such as the Poho­da fes­ti­val and Jazz pod hra­dom. Wit­hin the EXPO cen­ter, Tren­čín is kno­wn for its fas­hi­on events, tex­ti­le and clot­hing tech­no­lo­gy salons, Zla­tá Fati­ma – a com­pe­ti­ti­on for fas­hi­on and clot­hing pro­du­cers, Beau­ty Slo­va­kia, Aqua – an inter­na­ti­onal exhi­bi­ti­on of water mana­ge­ment, hyd­ro­ener­gy, and envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on. The city is home to suc­cess­ful foot­ball and hoc­key clubs, AS Tren­čín and Duk­la Tren­čín, res­pec­ti­ve­ly. Tren­čín is recog­ni­zed for its achie­ve­ments in cano­eing, hand­ball, and flo­or­ball. Kno­wn as a hoc­key city, it boasts two win­ter sta­diums, one named after Pavol Demit­ra and the other after Marián Gábo­rík. Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Tren­čín inc­lu­de film­ma­ker Pavol Bara­báš, his­to­rian Voj­tech Zama­rov­ský, pain­ter Miloš Ale­xan­der Bazov­ský, pho­tog­rap­her Karol Kál­lay, wri­ter Nata­ša Tan­ská, film pro­du­cer Rudolf Bier­mann, direc­tor Igor Pie­tor, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Vác­lav Mika, act­ress Ida Rapai­čo­vá, Mar­ta Slá­deč­ko­vá, musi­cian Richard Ryb­ní­ček, long­ti­me editor-​in-​chief of Mla­dé Letá Lýdia Kyse­ľo­vá, cler­gy­man Marián Gaven­da, hoc­key pla­y­er Zde­no Chá­ra, and TV pre­sen­ters Jar­mi­la Laj­čá­ko­vá Har­ga­šo­vá and Soňa Mül­le­ro­vá Behu­lo­vá, among others (Wiki­pe­dia). From the past, notab­le figu­res inc­lu­de Matúš Čák and tea­cher Samu­el Štúr, fat­her of Ľudo­vít (tren​cin​.sk).

Tren­čín is one of the oldest Slo­vak cities, with archa­e­olo­gi­cal fin­dings sug­ges­ting human pre­sen­ce over 200,000 years ago. Pri­or to the arri­val of the Celts, one branch of the Amber Road,” tra­ve­led by Etrus­can, Gre­ek, and later Roman tra­ders from the Medi­ter­ra­ne­an to the Bal­tic, pas­sed through the Tren­čín regi­on via the Vlár­sky Pass (tren​cin​.sk). In the Geog­rap­hia by the Greco-​Roman poly­math Clau­dius Pto­le­my (90168), the city is refer­red to as Leuka­ris­tos (Rená­ta Kaš­čá­ko­vá, Jozef Gert­li Danglár).

Around the turn of the era, Ger­ma­nic tri­bes, par­ti­cu­lar­ly the Quadi, disp­la­ced the Celts from the north and west, spe­ci­fi­cal­ly from the Kvá­di regi­on. The Quadi, along with the Mar­co­man­ni resi­ding in sout­hern Mora­via, enga­ged in fre­qu­ent batt­les with the Romans. Evi­den­ce of the­se wars is the well-​known Roman insc­rip­ti­on on the cast­le rock, left by the II. auxi­lia­ry legi­on when it win­te­red here in 179180 (tren​cin​.sk). Trans­la­ted, the insc­rip­ti­on reads: To the vic­to­ry of the empe­rors and the army, which resi­ded in Lau­ga­rí­cius, num­be­ring 855 sol­diers of the II. auxi­lia­ry legi­on, M.V. Maxi­mia­nus, the lega­te of the II. auxi­lia­ry legi­on, had it made” (Jur­čac­ko). It is like­ly that Tren­čian­sky hrad was the seat of the Vag pro­vin­ce at the end of the 10th and begin­ning of the 11th cen­tu­ry, as men­ti­oned in the foun­ding char­ter of the Pra­gue bis­hop­ric from 1086 (tren​cin​.sk). In 1241, the city resis­ted a Tatar attack (tren​cin​.sk). The gre­a­test glo­ry came to the city during the ear­ly 14th cen­tu­ry under Matúš Čák Tren­čian­ský (tren​cin​.sk). On Feb­ru­ary 19, 1412, King Sigis­mund of Luxem­bourg gran­ted Tren­čín the sta­tus of a free roy­al city (tren​cin​.sk). The city tower (Dol­ná brá­na) was part of the for­ti­fi­ca­ti­ons in the ear­ly 15th cen­tu­ry (tren​cin​.sk).

In 1548, Tren­čín was home to 222 fami­lies, app­ro­xi­ma­te­ly 1,2001,300 resi­dents. In the years 1585, 1656, 1710, and 1716, the city faced pla­gue outb­re­aks, whi­le flo­ods occur­red in 1593 and 1625. In 1706, Tren­čín had 1,880 inha­bi­tants (tren​cin​.sk). The pla­gue column in the midd­le of the squ­are was erec­ted in 1712 as a memo­rial to the pla­gue of 1710 (tren​cin​.sk). On May 14, 1708, 195 hou­ses bur­ned down in the city. In 1787, Tren­čín had 4,222 inha­bi­tants. In 1790, a fire des­tro­y­ed the cast­le, and in 1805, Rus­sian Tsar Ale­xan­der pas­sed through the city after the Batt­le of Slav­kov. On August 26, 1813, Fran­ti­šek Palac­ký almost dro­wned in a flo­od. The year 1831 mar­ked a cho­le­ra epi­de­mic (tren​cin​.sk). In 1886, a major fire swept through the city. In 1897, the Nor­we­gian com­pa­ny Gre­ger­sen built a new ste­el road brid­ge over the Váh, mea­su­ring 258 meters in length and 6 meters in width. In 1904, Coun­tess Ifi­gé­nia D’Ar­court dona­ted Tren­čian­sky hrad to the city. In 1919, the popu­la­ti­on exce­e­ded 10,000 resi­dents (10,191) (tren​cin​.sk).

In the second half of the 19th cen­tu­ry, Tren­čín beca­me a sig­ni­fi­cant tra­de and indus­trial cen­ter, with the cons­truc­ti­on of the rai­lway. Sin­ce the late 19th cen­tu­ry, the city has seen the deve­lop­ment of indus­try, inc­lu­ding tex­ti­le fac­to­ries, dis­til­le­ries, and wood pro­ces­sing. During the First Cze­cho­slo­vak Repub­lic, the city­’s tex­ti­le, food, and engi­ne­e­ring indus­tries expan­ded. After 1945, exhi­bi­ti­onism beca­me pro­mi­nent (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, Šport

Šport

Hits: 11682

Šport je úžas­ná vec. Naše sprá­va­nie pri špor­to­vých akti­vi­tách je podob­né ako kedy­si pre­ja­vo­val člo­vek pre­dá­tor v dobe, kedy člo­vek lovil. Vzru­še­nie pri špor­te je veľ­mi podob­né vzru­še­niu, kto­ré prav­de­po­dob­ne poci­ťo­va­li pred­chod­co­via Homo sapiens z obdo­bia pred naším leto­poč­tom. Je to pudo­vá zále­ži­tosť. Pri špor­te – mys­lím tým špor­ty, pri kto­rých sa člo­vek hýbe – poci­ťu­jem jed­no­du­cho radosť z pohy­bu, zís­ka­vam dob­rý pocit. Okrem toho, už mno­ho ľudí šport zme­nil k lep­šie­mu. Aj mňa naučil byť nároč­ný na dru­hých, a čo je dôle­ži­tej­šie aj na seba. Ja sám som aktív­nej­šie lyžo­val a hral bas­ket­bal. Ak by som sa mal dnes začí­nať, roz­ho­do­val by som zo zdra­vot­né­ho hľa­dis­ka skú­siť cyk­lis­ti­ku a plá­va­nie. Plá­va­nie je snáď najv­še­stran­nej­ší šport a cyk­lis­ti­ka je výbor­ná na vytrva­losť a tré­ning pod­po­ru­je srd­ce. Sám dnes už špor­tu­jem menej, ale sna­žím sa :-)).


Sport is an ama­zing thing. Our beha­vi­or during sports acti­vi­ties is simi­lar to how our ances­tors, the pre­da­tors of ancient times, used to express them­sel­ves when hun­ting. The exci­te­ment in sports clo­se­ly resem­bles the thrill that Homo sapiens pre­de­ces­sors like­ly expe­rien­ced in the pre­his­to­ric era. It’s an ins­tinc­tu­al mat­ter. In sports — by which I mean acti­vi­ties invol­ving phy­si­cal move­ment — I sim­ply feel the joy of moti­on, gai­ning a sen­se of well-​being. More­over, sports have posi­ti­ve­ly chan­ged the lives of many peop­le, tea­ching them to be deman­ding not only of others but, more impor­tan­tly, of them­sel­ves. Per­so­nal­ly, I’ve been more acti­ve in ski­ing and bas­ket­ball. If I were to start today, I would con­si­der try­ing cyc­ling and swim­ming from a health per­spec­ti­ve. Swim­ming is per­haps the most ver­sa­ti­le sport, and cyc­ling is excel­lent for endu­ran­ce, pro­mo­ting heart health through trai­ning. I, myself, enga­ge in sports less nowa­da­ys, but I try to stay active :-)).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Čunovský vodácky areál

Hits: 44895

V Čunov­skom vodác­kom are­áli sú dva hlav­né kaná­ly, kto­ré sú nie­koľ­ko­krát navzá­jom pre­po­je­né. Ich obtiaž­nosť sa dá regu­lo­vať. Drá­hy majú 460 met­rov. Oba kaná­ly ústia do Duna­ja (divo​ka​vo​da​.sk). Ich auto­rom je Ondrej Cibák (sme​.sk). Are­ál sa začal budo­vať v roku 1995, v súvis­los­ti s vod­ným die­lom Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros. V roku 1996 sa tu usku­toč­ni­li prvé pre­te­ky vod­né­ho sla­lo­mu. Koná sa tu množ­stvo špor­to­vých podu­ja­tí, sve­to­vé pohá­re, Maj­strov­stvá Euró­py, v roku 2011 sa bo dejis­kom Maj­strovs­tiev sve­ta vo vod­nom sla­lo­me (divo​ka​vo​da​.sk). Vyrást­lo tu mno­ho špor­tov­cov, olym­pij­ský víťa­zi bra­tia Peter a Pavol Hochs­chor­ne­rov­ci, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). Are­ál posky­tu­je pries­tor pre výkon­nost­ných vod­ných sla­lo­má­rov a raf­té­rov, ale aj pre ama­tér­skych špor­tov­cov (divo​ka​vo​da​.sk). Pria­mo z are­álu je mož­né začať spla­vo­vať sta­ré kory­to Duna­ja – Bodic­ké rame­ná (slo​va​kia​.tra​vel).


In the Čuno­vo water sports area, the­re are two main chan­nels that are inter­con­nec­ted mul­tip­le times. The­ir dif­fi­cul­ty can be adjus­ted, and the tracks are 460 meters long. Both chan­nels flow into the Danu­be River (divo​ka​vo​da​.sk). They were desig­ned by Ondrej Cibák (sme​.sk). The are­a­’s cons­truc­ti­on began in 1995 in con­nec­ti­on with the Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros water pro­ject. The first whi­te­wa­ter sla­lom races took pla­ce here in 1996. The site hosts nume­rous sports events, World Cups, Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, and, in 2011, it was the venue for the World Whi­te­wa­ter Sla­lom Cham­pi­ons­hips (divo​ka​vo​da​.sk). Many athle­tes have emer­ged from here, inc­lu­ding Olym­pic cham­pi­ons, the Hochs­chor­ner brot­hers, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, and Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). The area pro­vi­des spa­ce for com­pe­ti­ti­ve whi­te­wa­ter sla­lom and raf­ting, as well as for ama­te­ur athle­tes (divo​ka​vo​da​.sk). Direct­ly from the area, you can start a jour­ney down the old Danu­be river­bed – Bodic­ké bran­ches (slo​va​kia​.tra​vel).


A Čuno­vo vízi sport terüle­ten két fő csa­tor­na talál­ha­tó, ame­ly­ek többs­zör öss­ze­kapc­so­lód­nak. Nehéz­sé­güket sza­bá­ly­oz­ni lehet, a pály­ák hoss­za 460 méter. Mind­két csa­tor­na a Duna foly­óba tor­kol­lik (divo​ka​vo​da​.sk). Azo­kat Ondrej Cibák ter­vez­te (sme​.sk). A terület épí­té­se 1995-​ben kez­dődött a Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros vízi pro­jekt kere­té­ben. Az első vad­ví­zi szla­lom­ver­se­ny­eket itt ren­dez­ték 1996-​ban. A helys­zín szá­mos spor­te­se­mé­ny­nek ad ott­hont, világ­ku­pák­nak, Európa-​bajnokságoknak, és 2011-​ben a Vad­ví­zi Szla­lom Világ­baj­nok­ság helys­zí­né­vé vált (divo​ka​vo​da​.sk). Sok spor­to­ló került innen ki, köz­tük olim­piai baj­no­kok, a Hochs­chor­ner tes­tvé­rek, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský és Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). A terület hely­et biz­to­sít ver­se­ny szin­tű vad­ví­zi szla­lom­nak és raf­ting­nak, vala­mint ama­tőr spor­to­lók­nak is (divo​ka​vo​da​.sk). Köz­vet­le­nül a terület­ről elin­dul­va lehe­tőség van az út elin­dí­tá­sá­ra a Duna régi med­ré­ben – Bodic­ké ága­kon keresz­tül (slo​va​kia​.tra​vel).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudia, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské, Šport, Športové

Kanoistické preteky na Piešťanskej Sĺňave

Hits: 1776

Pieš­ťan­ská Sĺňa­va posky­tu­je výbor­né pod­mien­ky pre rôz­ne vod­né špor­ty. Aj kano­is­tov pri­ťa­hu­je, množ­stvo vodá­kov vyrást­lo prá­ve tu, napr. Róbert Erban. Aj kvô­li tra­dí­ciam sú pre­te­ky aj spo­lo­čen­ským podu­ja­tím. Fanú­ši­ko­via ho môžu sle­do­vať s bre­hov vod­nej nádr­že, resp. z bre­hu rie­ky Váh. Veľa­krát ich pre­ná­ša aj televízia.


Pieš­ťan­ská Sĺňa­va pro­vi­des excel­lent con­di­ti­ons for vari­ous water sports. It also att­racts cano­eists, with many padd­lers having gro­wn up here, such as Róbert Erban. Due to tra­di­ti­ons, the races are not only a spor­ting event but also a social gat­he­ring. Fans can watch them from the sho­res of the water reser­vo­ir or the banks of the Váh River. Tele­vi­si­on often bro­ad­casts the races, allo­wing a bro­ader audien­ce to enjoy the events.


Use Facebook to Comment on this Post