2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

Hits: 3770

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žili­ny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.512.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 17081710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 18311849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia).


Byt­ča is a town in Upper Pova­žie, loca­ted near Žilina.

It lies in the Byt­čian­ska Val­ley at an ele­va­ti­on of 337 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 resi­dents. It con­sists of the fol­lo­wing dis­tricts: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča, and sett­le­ments Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. The town fea­tu­res the Byt­ča Cast­le (cha­te­au), desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It inc­lu­des the Renais­san­ce Wed­ding Pala­ce (Wiki­pe­dia). The Wed­ding Pala­ce was built in 1601, pro­bab­ly by Ita­lian mas­ters under the ins­truc­ti­on of Juraj Thur­za. The wed­ding hall mea­su­res 34.512.5 meters. In 1647, the pala­ce suf­fe­red a fire but was only used for sto­ra­ge, a lum­be­ry­ard, and a gra­na­ry (byt​ca​.sk). In 1856, it bur­ned again, promp­ting reno­va­ti­ons and chan­ges in its use (muze​um​.sk). The Pop­per Pala­ce under­went sig­ni­fi­cant inter­nal reno­va­ti­ons and, in 1886, it beca­me the admi­ni­stra­ti­ve buil­ding of the dis­trict court. The pala­ce was recons­truc­ted and offi­cial­ly reope­ned on Octo­ber 23, 2009 (byt​ca​.sk). The cast­le, like­ly estab­lis­hed in 1575 by Fran­ti­šek Thur­zo, was con­ce­i­ved by Ján Kilian de Syroth from Milan (byt​ca​.sk). Byt­ča is also home to a rela­ti­ve­ly monu­men­tal syna­go­gue clo­se­ly con­nec­ted to the lar­ge Jewish popu­la­ti­on in the late 18th and ear­ly 19th cen­tu­ries. Built in 1801, its cur­rent form dates from the ear­ly 20th cen­tu­ry (byt​ca​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Byt­ča dates back to 1234. Around 1512, Fran­ti­šek Thur­zo, the foun­der of the Bytča-​Orava branch of the Thur­zo fami­ly, was born. In 1555, Byt­ča beca­me part of the Hri­čov esta­te. The Wed­ding Pala­ce was cons­truc­ted in 1601. In 1708, the town was occu­pied by Ger­man impe­rial for­ces. Juraj Jáno­šík ser­ved in the cast­le­’s unit. Bet­we­en 1708 and 1710, Byt­ča was struck by a pla­gue. In 1766, Miku­láš Luká­či died at the age of 112, like­ly beco­ming the oldest resi­dent in the his­to­ry of Byt­ča. Cho­le­ra affec­ted the town in 1831 and 1849, fol­lo­wed by an eart­hqu­ake in 1858. In 1946, Hli­ník nad Hro­nom and Malá Byt­ča were anne­xed to Veľ­ká Byt­ča (byt​ca​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the poet Samo Cha­lup­ka, poet and pub­li­cist Viliam Paulíny-​Tóth, priest and pre­si­dent of the war­ti­me Slo­vak Sta­te Jozef Tiso, and the phy­si­cian Ján Čer­ve­ňan­ský, con­si­de­red the foun­der of modern Slo­vak ort­ho­pe­dics (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

Hits: 2066

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).


Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3817

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Hričovské Podhradie

Hits: 2077

Na úze­mí súčas­né­ho Hri­čov­ské­ho Pod­hra­dia bolo slo­van­ské síd­lis­ko. Na hrad­nom vrchu bolo veľ­ko­mo­rav­ské síd­lis­ko a prav­de­po­dob­ne dre­ve­ný hrad. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1265 pod náz­vom Hri­chow, neskôr Hry­chov. Názov Hri­čov­ské Pod­hra­die sa obja­vu­je až v roku 1808. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li naj­mä poľ­no­hos­po­dár­stvom, roz­ší­re­né bolo vče­lár­stvo, pas­tier­stvo, ovo­ci­nár­stvo, les­níc­tvo, fur­man­stvo a neskôr aj plt­níc­tvo. Z drob­ných reme­siel mali zastú­pe­nie mly­ná­ri, peká­ri, ková­či a tesá­ri (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

Obec Hri­čov­ské Pod­hra­die je súčas­ťou Euro­re­gi­ó­nu Bes­ky­dy. Na plo­che 2.04 km2 v nej žije 374 oby­va­te­ľov. Nedáv­no sa tu zavied­la tra­dí­cia Hrad­ných dní”, počas kto­rých budú pre­bie­hať rôz­ne kul­túr­ne a špor­to­vé akcie (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). Leží v doli­ne Závad­ské­ho poto­ka. Juž­nú časť cho­tá­ra v Súľov­ských ska­lách tvo­ria tre­ťo­hor­né vápe­ni­té zle­pen­ce, zvet­rá­va­ním kto­rých vznik­li zau­jí­ma­vé skal­na­té útva­ry. Napr. chrá­ne­ná pamiat­ka Hri­čov­ská skal­ná ihla (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) a Hri­čov­ské rify (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia).


In the ter­ri­to­ry of present-​day Hri­čov­ské Pod­hra­die, the­re was a Sla­vic sett­le­ment. On the cast­le hill, the­re was a Gre­at Mora­vian sett­le­ment and pro­bab­ly a wooden cast­le. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1265 under the name Hri­chow, later Hry­chov. The name Hri­čov­ské Pod­hra­die appe­ars only in 1808. The inha­bi­tants were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, with bee­ke­e­ping, her­ding, fru­it gro­wing, fores­try, car­ting, and later raf­ting being wides­pre­ad. Among the small crafts, the­re were mil­lers, bakers, blacks­miths, and car­pen­ters (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk).

The vil­la­ge of Hri­čov­ské Pod­hra­die is part of the Euro­re­gi­on Bes­ky­dy. In an area of 2.04 km², 374 inha­bi­tants live the­re. Recen­tly, the tra­di­ti­on of Cast­le Days” has been intro­du­ced, during which vari­ous cul­tu­ral and sports events will take pla­ce (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk). It is loca­ted in the val­ley of Závad­ský Cre­ek. The sout­hern part of the cadas­tral area in the Súľov Rocks con­sists of Ter­tia­ry cal­ca­re­ous con­glo­me­ra­tes, weat­he­ring into inte­res­ting roc­ky for­ma­ti­ons. For exam­ple, the pro­tec­ted monu­ment Hri­čov­ská Skal­ná Ihla (Hri­čov­ská Rock Need­le) (hri​cov​ske​podh​ra​die​.ocu​.sk) and Hri­čov­ské Rify (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 323 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post