ginko - Skala

2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

26/12/202307/03/2024 skala

V Piešťanoch má park svoju tradíciu a svoju váhu. Zaberá veľkú plochu z celkovej rozlohy mesta. Problémom piešťanských parkov je, že sa málo obnovujú. Stromy starnú, ničia sa a nové stromy sa nesadia. Mestský park – Sad Andreja Kmeťa založil gróf Erdödy v 18. storočí (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Pôvodne vznikol ako kúpeľný park. Dnes je pomenovaný po muzeológovi, významnom biológovi Andrejovi Kmeťovi. Zaberá 212 235 m² (TASR). Dnes je tento park národnou pamiatkou. Piešťanské parky ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tvrdý lužný les. Rastú v nich viaceré naše, ale aj introdukované druhy, napr.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača). V parku žije veverička Sciurus vulgaris, ježko Erinaceus concolor, netopier raniak hrdzavý Nyctalus noctula, hniezdna kolónia havranov Corvus fragilegus. Ku bežným vtákom patrí brhlík Sitta europea, žlna Picus viridis, ďatle, slávik Luscinia megarhynchos, myšiarka ušatá Asio otus, sova lesná Strix aluco. V jazierkach sa vyskytuje skokan rapotavý Rana ridibunda, korytnačka písmenková Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

In Piešťany, the park holds its own tradition and significance, occupying a substantial area of the city’s total land. The issue with Piešťany’s parks is the limited rejuvenation they undergo. Trees age, deteriorate, and new ones are not planted. The Municipal Park – Sad Andreja Kmeťa was established by Count Erdödy in the 18^th century as a spa park (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Today, it is named after the renowned museologist and biologist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Currently, this park holds the status of a national monument. Piešťany’s parks are situated where dense alluvial forests originally stood. Numerous native and introduced species thrive in them, such as Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača). The park is home to the red squirrel (Sciurus vulgaris), hedgehog (Erinaceus concolor), the rusty noctule bat (Nyctalus noctula), and a nesting colony of rooks (Corvus fragilegus). Common birds include the nuthatch (Sitta europea), European green woodpecker (Picus viridis), woodpeckers, nightingale (Luscinia megarhynchos), long-eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix aluco). In the ponds, you can find the edible frog (Rana ridibunda) and the red-eared slider turtle (Chrysemys scripta elegans) (piestany.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Mestá, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

08/03/202007/03/2024 skala

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934 – 35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky “odkladajú” do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov – Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovská – Victoria amazonica, puškvorec – Acorus, kalmus – Calamus, pálka – Typha minima, praslička – Equisetum, kosatec – Iris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo “pletivo”, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

With the idea of building ponds allegedly came from Bulgarian ex-tsar Ferdinand I. Coburg during a walk with Imrich Winter. They were built in 1934 – 35. (Information board in front of the ponds). There are three larger ponds and one smaller one. Each of them is slightly differently arranged. They are located in the part we call Kúpeľný ostrov (Spa Island). Thermal water flows into the ponds. The species richness of fish in the ponds is not high, partly due to the high content of dissolved substances in thermal water. The main inhabitants are fish: guppies (Poecilia reticulata), mollies (Poecilia sphenops), swordtails (Xiphophorus helleri), koi carp (Cyprinus carpio), and goldfish (Carassius auratus). Occasionally, irresponsible breeders throw their unwanted fish into the ponds. However, these fish usually do not have a long lifespan in the pond. Some persist, for example, Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

A special chapter is the lettered turtles Trachemys scripta. Before 2005, there was an unbearable number of them. I understand that children like turtles, but 30 turtles in a pond is certainly too much. People “deposit” turtles in the ponds when they want to get rid of them. I appeal to all those interested in keeping turtles to consider their options before buying. Among other animals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Various species of water lilies and lotuses are represented among the plants – Nymphaea, Nelumbo, royal victoria – Victoria amazonica, sweet flag – Acorus, sweet flag – Calamus, bulrush – Typha minima, horsetail – Equisetum, iris – Iris (Information board in front of the ponds). Bamboo grows in the vicinity. Various ornamental flowers grow around the edges. Ginkgo biloba and other exotic tree species grow nearby. Around 2007, a problem arose with ducks. During the summer, one pair of Anas platyrhynchos permanently settled in the ponds. It seemed quite nice, but the ducks quickly adapted. Especially tourists fed them, the ducks lost most of their vigilance, and after some time, more ducks joined. It was not a problem to see ten ducks in the ponds. However, colder weather eventually came, and tourists stopped feeding the ducks to the same extent. The ducks, however, had already adapted to their new environment and started to nibble on the water lilies and other plants available to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reaction came – after a while, “fencing” appeared on the ponds, which effectively prevented ducks. At that time, however, it was a bit late, and the green parts of the plants were dug down to the bottom. Fortunately, water lilies have very deep roots, and they recovered in the spring. The following spring, they helped the ponds by planting new water lilies, which are cultivated in greenhouses. In 2008, a fence also appeared above the water lilies as a barrier against ducks. I do not consider it a good solution. Wouldn’t it be more appropriate to inform and educate tourists and locals who want to feed ducks not to do so? Finally, even fish. As part of this, the spa could advertise well. It seems more reasonable to me than standing higher as a spa police and watching cyclists and skaters. The fence is a restrictive measure and quite unaesthetic. Information is preventative; besides, it creates a higher impression of care and professionalism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the consequences are undesirable. Moreover, alongside informing, the spa could ensure that tourists do not throw coins into the ponds, which primarily affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am convinced that it would pay off for the spa.

Der bulgarische Ex-Zar Ferdinand I. Coburg hatte angeblich die Idee, Teiche zu bauen, während er mit Imrich Winter spazieren ging. Sie wurden in den Jahren 1934 – 35 erbaut. (Informationstafel vor den Teichen). Es handelt sich um drei größere Teiche und einen kleineren. Jeder von ihnen ist etwas anders gestaltet. Sie befinden sich in einem Abschnitt, den wir Kurinsel nennen. Thermalwasser fließt in die Teiche. Die Artenvielfalt der Fische in den Teichen ist nicht hoch, auch aufgrund des hohen Gehalts an gelösten Stoffen im Thermalwasser. Die Hauptbewohner sind Fische: Guppys (Poecilia reticulata), Mollys (Poecilia sphenops), Schwertträger (Xiphophorus helleri), Koi-Karpfen (Cyprinus carpio) und Goldfische (Carassius auratus). Unartige Züchter werfen manchmal ihre Fische hinein, die sie nicht mehr wollen. Diese Fische haben jedoch in der Regel keine lange Lebensdauer im Teich. Einige überleben, zum Beispiel Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Eine besondere Episode sind die Buchstabenschildkröten Trachemys scripta. Vor 2005 gab es dort eine untragbare Menge von ihnen. Ich verstehe, dass Schildkröten für Kinder zählen, aber 30 Schildkröten in einem Teich sind sicherlich zu viel. Schildkröten “deponieren” in den Teichen diejenigen, die sie loswerden müssen. Ich appelliere an alle Interessierten, die Schildkröten halten möchten, ihre Möglichkeiten sorgfältig abzuwägen. Unter anderen Tieren gibt es in den Teichen hier Frösche der Gattung Rana. Verschiedene Arten von Seerosen und Lotosblumen sind hier vertreten – Nymphaea, Nelumbo, Königsviktoria – Victoria amazonica, Acorus, Kalmus – Calamus, Binse – Typha minima, Schachtelhalm – Equisetum, Schwertlilie – Iris (Informationstafel vor den Teichen). In der Nähe wächst Bambus. An den Rändern wachsen verschiedene Zierblumen. In der Nähe wächst Ginkgo biloba und andere exotische Baumarten. Etwa im Jahr 2007 trat das Problem mit Enten auf. Im Laufe des Sommers zogen ein Paar Anas platyrhynchos dauerhaft in die Teiche ein. Es schien ziemlich nett zu sein, aber die Enten passten sich schnell an. Vor allem Touristen fütterten sie, die Enten verloren die meiste Wachsamkeit, und nach einer Weile schlossen sich weitere an. Es war kein Problem, zehn Enten in den Teichen zu sehen. Mit der Zeit wurde es jedoch kälter, und die Touristen hörten auf, die Enten in dem Maße zu füttern. Die Enten hatten sich jedoch bereits an ihre neue Umgebung gewöhnt und ließen sich in Seerosen und anderen Pflanzen nieder, die sie zur Verfügung hatten. Am Ende des Jahres schien es, dass die Teiche zerstört waren.

Eine Reaktion kam – nach einer Weile tauchte “Gitter” auf den Teichen auf, das Enten ziemlich effektiv abhielt. Zu dieser Zeit war es jedoch bereits etwas spät, und die grünen Teile der Pflanzen wurden bis auf den Boden herausgegriffen. Die Seerosen haben glücklicherweise sehr tiefe Wurzeln, und im Frühjahr haben sie sich erholt. Im Frühjahr des nächsten Jahres halfen sie den Teichen, indem sie neue Seerosen einsetzten, die in Gewächshäusern angebaut werden. Im Jahr 2008 tauchte auch über den Seerosen ein Gitter auf, um Enten zu verhindern. Ich halte das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht besser, Touristen und Einheimische, die Enten füttern möchten, zu informieren und zu erziehen? Schließlich auch Fische. Im Rahmen dessen könnten die Bäder auch Werbung für sich machen. Es scheint mir vernünftiger zu sein, als höher zu stehen und auf Radfahrer und Skater zu warten. Drahtgitter ist eine restriktive Maßnahme und ziemlich unschön. Information ist präventiv, außerdem erweckt sie einen höheren Eindruck von Fürsorglichkeit und Professionalität. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fische zu füttern, aber die Folgen sind unerwünscht. Außerdem könnten die Bäder neben der Information sicherstellen, dass Touristen keine Münzen in die Teiche werfen, was besonders die Viktoria beeinträchtigt. Ich weiß, dass die Bäder investieren müssten, bin aber überzeugt, dass es sich für die Bäder auszahlen würde.

Omlouvám se za možné chyby v překladu. Zde je arabský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poecilia reticulata) ، ومولي (Poecilia sphenops) ، وسيوف الحاملات (Xiphophorus helleri) ، وكوي الكارب (Cyprinus carpio) وأسماك الذهب (Carassius auratus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archocentrus nigrofasciatus ، Oreochromis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Trachemys scripta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف “تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymphaea ، Nelumbo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Calamus ، الحبل – Typha minima ، الأرجوان – Equisetum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas platyrhynchos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر “شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا “شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.

Odkazy

Poecilia shenops, Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

28/05/201804/04/2024 skala

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk).

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Stupava – a smaller town near Bratislava. Funnily enough, I used to visit Stupava quite often, especially in the past, while working on my thesis. Over three years, I frequented Stupava and its surroundings. After 14 years, I returned with a camera and was amazed at how the center around the castle has changed.

The town of Stupava is situated between the western slopes of the Small Carpathians and the southern part of the Záhorská Lowland at an elevation of 174 meters above sea level (stupava.sk). Covering an area of 6,718 hectares, with an altitude of 182 meters above sea level, it had a population of 10,597 at the beginning of 2016. The German name for the town is Stampfen, and in Hungarian, it’s Stomfa (Majtán, 1998). The village’s cadastral territory includes a part of the natural reserve Pod Pajštúnom. The first written mention of the village dates back to 1269. The southern part of Stupava includes Mást, which became part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Parts of the town: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupava Lake is located in the town center, near the castle. Following it is a park that resembles more of an arboretum than an urban park. The Baroque castle lies on the edge of the park in the historical center of Stupava. Originally, there was a water castle on its site, which became the center of the Pajštún estate in 1280. In the mid-17th century, the Pálfys rebuilt it into an early Baroque fortified castle. The natural park was established in 1867 by the Károlyis. The park area used to house a Count’s brewery, mill, and several ponds (Prokeš, Prokešová). Currently, the castle serves as a senior home (stupava.sk). In the park, you can find, for example, Nordmann fir, Lawson’s cypress, ginkgo biloba, Chinese juniper, tulip tree, Japanese pagoda tree. The park also features a chestnut alley (stupava.sk). The Roman Catholic Church of St. Stephen was built in the mid-14th century as a church castle. It often changed its appearance due to extensions (stupava.sk).

In the late 18^th century, the master potter Štefan Putz settled in Stupava, bringing with him the knowledge of making Haban ceramics cast with lead-tin glaze (faience). His successors were Ján and Ferdinand Kostkovci, later Ferdiš Kostka, who, in addition to traditional pottery, also engaged in figurative art that made him famous. He became the first national artist in the history of Czechoslovakia. His kiln is the only preserved Haban kiln in Central Europe (stupava.sk). Stupava was also home to Ján Nálepka, writer Rudo Moric. The historical fencing group Ursus operates in Stupava. Several traditional events take place in the town. In March, there is an Easter exhibition of eggs and embroideries, in July St. James’ Fair, in August Stupava festivities, the Stupava Country Music Festival, and Cabbage Festivities – Cabbage Day. In October, there is St. Martin’s Fair in November, St. Nicholas’ Fair (Wikipedia).

The territory of Stupava was settled in the Bronze Age. The first ethnically known inhabitants were Celts (stupava.sk). The Romans likely built a smaller station on a low elevation here during the Marcomannic Wars (160 – 180), where a Germanic settlement already stood. An extensive courtyard, protected by a 70 x 70 meter wall, was established. Artifacts found include weapons, remains of ring armor, ceramics, jewelry, coins, fragments of glass vessels, and agricultural tools. Slavic settlement evidence includes a burial ground with ceramic items from the 6^th – 9^th centuries in the local Mást district. Hungarian King Belo IV mentioned Stupava for the first time in 1269 in a donation deed, calling it Ztumpa. In the second half of the 13^th century, the Stupava Stone Castle was built, later known as Pajštún, the seat of the Pajštún and Stupava estates. The last owners, the Károlyis, abandoned it in 1945. The local market and famous fairs were known throughout the region, leading to the establishment of a customs station in the town where a three percent fee was collected for transported goods. The most important crops were flax and hemp, from which oil was extracted by pressing. Mills for pressing, called “stupy,” were built on the Stupava Stream (stupava.sk). Hungarians adopted this name and even during the times of Great Moravia pronounced the name Stomfa (pronounced Štomfa) with a nasal sound, stonpa. Later, in the evolution of language, the nasal sound disappeared, and “stupa” stabilized. Adding the suffix “ava” resulted in the name Stupava (Wikipedia).

Odkazy

Jozef Kulačík – Stupavský kaštieľ a jeho história
Svetozár Prokeš, Gabriela Prokešová
Majtán Milan, 1998: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997), Bratislava
Stupava.sk
Wikipedia

TOP

Všetky

Naľavo je kaštieľ, ktorý slúži ako Domov seniorov

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

13/02/201607/03/2024 skala

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17^th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19^th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15^th century. In the 16^th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18^th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19^th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Chodníčky v parku za kaštieľom v Svätom Antone

Pozostatok zo sekvoje, ktorú museli zoťať

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

24/07/201407/03/2024 skala

Liečivé účinky termálnej minerálnej vody a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). História mesta Piešťany je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

The healing effects of thermal mineral water and sulfur mud were first described by physicians in the 14^th century (danubiushotels.sk). It is even said that the healing effects of the springs were discovered by Roman soldiers. They rested on a muddy meadow near the Váh River after a long and exhausting journey. After this rest, they reportedly continued their journey remarkably refreshed (piestany-spa.info). The history of the town of Piešťany is closely tied to the development of balneology in the 16^th century. The first detailed description of the springs comes from the prefect of Šariš Castle and royal councilor Juraj Werhner in 1545. Later descriptions are from the physician of the Austrian emperors Johann Crato de Crafheim in 1571, the personal physician of Pope Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa in 1588, and the German traveler Martin Zeiller in 1632. The most famous description of the baths comes from Adam Trajan in the poem “Saluberrimae Pistinienses Thermae” from 1642. In 1772, the significant balneologist, Professor Heinrich J. von Cranz, appeared in Piešťany. Only after his visit did they construct the first permanent bathhouse; until then, they used pits dug in the ground.

Die heilenden Wirkungen von Thermal-Mineralwasser und Schwefelschlamm wurden erstmals von Ärzten im 14. Jahrhundert beschrieben (danubiushotels.sk). Es wird sogar gesagt, dass römische Soldaten die heilenden Wirkungen der Quellen entdeckten. Sie ruhten sich nach einer langen und anstrengenden Reise auf einer schlammigen Wiese am Fluss Waag aus. Nach dieser Ruhepause setzten sie angeblich ihre Reise außergewöhnlich erfrischt fort (piestany-spa.info). Die Geschichte der Stadt Piešťany ist eng mit der Entwicklung der Balneologie im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste detaillierte Beschreibung der Quellen stammt von dem Präfekten des Schlosses Šariš und königlichen Rat Juraj Werhner aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen von dem Arzt der österreichischen Kaiser Johann Crato de Crafheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung der Bäder stammt von Adam Trajan in dem Gedicht “Saluberrimae Pistinienses Thermae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 erschien der bedeutende Balneologe, Professor Heinrich J. von Cranz, in Piešťany. Erst nach seinem Besuch wurde das erste dauerhafte Badehaus errichtet; bis dahin verwendete man Gruben, die im Boden gegraben waren.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme kúpele viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy “Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov”. Tesne pred koncom vojny, 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby “každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov”. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ľudia ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, parky, kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa cesty, budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

Beginning of the 19^th century, Jozef Erdödy had the first brick bathhouses built in the neoclassical style, which were expanded and renovated throughout the entire 19^th century (Wikipedia). Before the Winters, Vienna entrepreneur Schmidt and Hlohovec engineer Skarnitzel leased the baths. They neglected the baths, and their condition was catastrophic. From 1889 to 1940, Alexander, Imrich, and Ľudovít Winter were the leading figures in the company “Alexander Winter and Sons, a business for the general lease of baths.” Shortly before the end of the war, on September 18, 1918, Winter signed an agreement with Count Viliam Erdödy to extend the lease of the baths for 90 years (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inspiration for Alexander Winter’s entrepreneurial success also came from the government of Hungary, which, in 1867, had won a certain independence from the Habsburgs. The government called on citizens to “undertake independently from their own strength and resources.” Alexander Winter was enthusiastic about this call and decided to lease the Piešťany baths. At that time, only about 1,000 patients visited Piešťany in the summer, and most of them did not stay at the Kurhotel, which had 30 rooms. He built the Workers’ Hospital, where even the less fortunate could receive treatment if the employer or the municipality was willing to bear the costs. This was followed by a major construction boom. Protective embankments were built against floods, new spa areas, promenades, parks, cafes, hotels, a swimming pool, a golf course, a museum, roads were paved, and sewage and water supply systems were built. For example, the Art Nouveau-style Thermia Palace hotel (Eva Čobejová).

Zu Beginn des 19. Jahrhunderts ließ Jozef Erdödy die ersten gemauerten Badehäuser im neoklassizistischen Stil errichten, die im Laufe des gesamten 19. Jahrhunderts erweitert und renoviert wurden (Wikipedia). Vor den Winters hatten der Wiener Unternehmer Schmidt und der Ingenieur Skarnitzel aus Hlohovec die Bäder gepachtet. Sie kümmerten sich nicht um die Bäder, und ihr Zustand war katastrophal. Von 1889 bis 1940 waren Alexander, Imrich und Ľudovít Winter führende Mitarbeiter des Unternehmens “Alexander Winter und Söhne, ein Unternehmen für die allgemeine Vermietung von Bädern”. Kurz vor Kriegsende, am 18. September 1918, unterzeichnete Winter mit Graf Viliam Erdödy einen Vertrag zur Verlängerung der Bäderpacht um 90 Jahre (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inspiration für den unternehmerischen Erfolg von Alexander Winter kam auch von der ungarischen Regierung, die 1867 eine gewisse Unabhängigkeit von den Habsburgern gewonnen hatte. Die Regierung rief die Bürger dazu auf, “unabhängig von ihrer eigenen Kraft und ihren eigenen Ressourcen zu handeln”. Alexander Winter war von diesem Aufruf begeistert und beschloss, die Bäder von Piešťany zu pachten. Zu dieser Zeit besuchten im Sommer nur etwa 1.000 Patienten Piešťany, von denen die meisten nicht im Kurhotel übernachteten, das 30 Zimmer hatte. Er baute das Arbeiterkrankenhaus, in dem auch weniger begüterte Menschen behandelt werden konnten, wenn der Arbeitgeber oder die Gemeinde bereit war, die Kosten zu tragen. Dies wurde von einem großen Bauboom begleitet. Es wurden Schutzwälle gegen Überschwemmungen, neue Kurgebiete, Promenaden, Parks, Cafés, Hotels, ein Schwimmbad, ein Golfplatz, ein Museum, Straßen wurden gepflastert und Abwasser- und Wasserversorgungssysteme gebaut. Beispielsweise das Jugendstil-Hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne pramene sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. Voda sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich teplota je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

In November 1938, Ľudovít Winter learned that Count Viliam Erdödy was a supporter of Hitler and wanted to sell the baths to a certain German consortium. In March 1939, he proposed to President Tiso that they hand over the baths to a participating company, requesting only to leave modest employment for the two Winters. Tiso sensed danger and submitted a proposal to the government to take over the baths. The entire property was placed under forced administration based on a government resolution. On October 20, 1940, the baths were expropriated from the Erdödys and became state property (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 5). Thermal springs are in the Považský Inovec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accumulates in the Burgidalian (Miocene) sediments of the Danube Basin. The springs are sulfur-hydrocarbonate, calcium-magnesium, and sulfur. Their temperature is 67 – 69 °C, with a content of around 1.5 g/l of mineral substances and a gas content, especially hydrogen sulfide. The capacity of captured wells is more than 3 million liters of water per day (Cambel, B, 1962). The long-term reaction of thermal water with soft rocks and specific bacterial microflora forms mud, thanks to which the baths owe their good reputation (interspa.sk). Mud conducts heat well, cools four times slower than water, and has high viscosity (danubiushotels.sk). Most of the springs that emerge on the Spa Island are captured at depths of 50 – 60 meters, eliminating the possibility of contamination with surface water, ensuring constant temperature (slovenske.info). Thanks to this, in Piešťany, balneotherapy, hydrotherapy, and rehabilitation are successfully developed. It treats a variety of post-traumatic conditions, diseases of the musculoskeletal system, etc.

Im November 1938 erfuhr Ľudovít Winter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhänger Hitlers ist und die Bäder an ein bestimmtes deutsches Konsortium verkaufen möchte. Im März 1939 schlug er daher Präsident Tiso vor, die Bäder einer teilnehmenden Gesellschaft zu übergeben und bat nur darum, den beiden Winters bescheidene Arbeitsplätze zu belassen. Tiso spürte die Gefahr und reichte einen Vorschlag bei der Regierung ein, die Bäder zu übernehmen. Der gesamte Besitz wurde aufgrund eines Regierungsbeschlusses unter Zwangsverwaltung gestellt. Am 20. Oktober 1940 wurden die Bäder von den Erdödys enteignet und wurden Staatsbesitz (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 5). Die Thermalquellen liegen im Považský Inovec-Fehlerbereich in einer Tiefe von 2.000 Metern. Das Wasser sammelt sich in den burgidalských (miozänen) Sedimenten des Donaubeckens. Die Quellen sind schwefelhaltig-hydrogencarbonat‑, calcium-magnesium- und schwefelhaltig. Ihre Temperatur beträgt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/l Mineralstoffen und einem Gasgehalt, insbesondere Schwefelwasserstoff. Die Kapazität der gefangenen Brunnen beträgt mehr als 3 Millionen Liter Wasser pro Tag (Cambel, B, 1962). Die langfristige Reaktion von Thermalwasser mit weichen Gesteinen und spezifischer bakterieller Mikroflora bildet Schlamm, dem die Bäder ihren guten Ruf verdanken (interspa.sk). Schlamm leitet Wärme gut, kühlt viermal langsamer als Wasser und hat eine hohe Viskosität (danubiushotels.sk). Die meisten Quellen, die auf der Kurinsel entspringen, werden in Tiefen von 50 – 60 Metern gefangen, wodurch die Möglichkeit einer Kontamination mit Oberflächenwasser ausgeschlossen ist, was eine konstante Temperatur gewährleistet (slovenske.info). Dank dessen entwickelt sich in Piešťany die Balneotherapie, Hydrotherapie und Rehabilitation erfolgreich. Es behandelt eine Vielzahl von posttraumatischen Zuständen, Krankheiten des Bewegungsapparates usw.

Pávy patria ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2 – 3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné vtáky: bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Peafowls are part of the spa experience in Piešťany. After a break of over 30 years, the Piešťany spas revived the tradition of peafowl breeding on Spa Island, which was started by the Winters. According to legend, it was a peafowl that revealed the healing effects of thermal waters and mud (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Peafowls back on Spa Island, Revue Piešťany No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera published a story in the Saluberrimae Pistinienses Thermae magazine, No. 2 – 3 in 1948, where a chilly peafowl noticed that its stay in the mud by the river was beneficial. Initially, they were behind the lakes, but today they are in a relatively large area just behind the dam, behind the Kolonádny Bridge on the left side. In other words, in front of the EVA swimming pool and near the lakes. In addition to the crowned peafowl Pavo cristatus, other birds are also found here: golden pheasant – Chrysolophus pictus, silver pheasant – Gennaeus nycthemerus, royal pheasant – Syrmaticus reevesii, laughing dove – Streptopelia roseogrisea (Information board) Thermia Palace – is a five-star hotel today, incidentally, it was the first to meet such criteria. It is a beautiful building behind the Kolonádny Bridge, whose construction was credited to Ľudovít Winter in 1912 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). In February 1917, three emperors, Wilhelm II Hohenzollern, Austrian Emperor Karl I, and Bulgarian Tsar Ferdinand I, negotiated the conduct of the war here (Wikipedia). I recommend looking at it from both sides.

Pfauen gehören zu den Bädern in Piešťany. Nach einer über 30-jährigen Pause knüpften die Bäder von Piešťany an die Tradition der Pflege von Pfauen auf der Kúpeľný Insel an, die bereits von den Winters begonnen wurde. Legende nach war es ein Pfau, der die heilende Wirkung von Thermalwasser und Schlamm enthüllte (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pfauen wieder auf der Kúpeľný Insel, Revue Piešťany Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera veröffentlichte eine Geschichte im Saluberrimae Pistinienses Thermae Magazin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frierender Pfau bemerkte, dass sein Aufenthalt im Schlamm am Fluss vorteilhaft war. Anfangs waren sie hinter den Seen, heute sind sie in einem relativ großen Bereich direkt hinter dem Damm, hinter der Kolonádny-Brücke auf der linken Seite. Mit anderen Worten, vor dem Schwimmbad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gekrönten Pfau Pavo cristatus finden sich hier auch andere Vögel: Goldfasan – Chrysolophus pictus, Silberfasan – Gennaeus nycthemerus, Königsfasan – Syrmaticus reevesii, Lachtaube – Streptopelia roseogrisea (Informationstafel) Thermia Palace – ist heute ein Fünf-Sterne-Hotel, übrigens war es das erste, das solche Kriterien erfüllte. Es ist ein wunderschönes Gebäude hinter der Kolonádny-Brücke, dessen Bau im Jahr 1912 Ľudovít Winter zu verdanken ist (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Im Februar 1917 verhandelten hier drei Kaiser, Wilhelm II Hohenzollern, der österreichische Kaiser Karl I. und der bulgarische Zar Ferdinand I., über die Kriegsführung (Wikipedia). Ich empfehle, es von beiden Seiten zu betrachten.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12. – 13. septembra 2008.

Irma is a spa building where many procedures take place. It is adjacent to Thermia and connected by a corridor. The Irma Spa bears the name of Countess Erdődy. In Irma, there is a mud pool directly built on the thermal spring, which is a European unique feature. Since 1912, Swedish gymnastics, electrotherapy, four-cell baths, and an inhalatorium have been offered here. Today, it also features a mirror room, mud pool, traction pool, rehabilitation section, tub department, dry carbon bath, sauna, dry traction, hydrotherapy, magnetotherapy, fitness, and many more (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Comfort and Luxury in the Irma Spa House, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria is a balneotherapeutic and accommodation facility today, built in 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). I was rehabilitated there when I was little. The Presidents’ Fountain in front of Irma was named on the occasion of the meeting of the V4 countries’ presidents on September 12 – 13, 2008.

Irma ist ein Kurhaus, in dem viele Behandlungen stattfinden. Es liegt neben Thermia und ist durch einen Gang verbunden. Das Irma Spa trägt den Namen der Gräfin Erdődy. In Irma befindet sich ein Schlammbecken, das direkt über der Thermalquelle gebaut wurde, was in Europa einzigartig ist. Seit 1912 werden hier schwedische Gymnastik, Elektrotherapie, Vierzellenbäder und ein Inhalatorium angeboten. Heute gibt es auch einen Spiegelraum, ein Schlammbecken, ein Traktionsbecken, einen Rehabilitationsbereich, eine Wannenabteilung, ein trockenes Kohlensäurebad, eine Sauna, eine trockene Traktion, Hydrotherapie, Magnetotherapie, Fitness und vieles mehr (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort und Luxus im Irma Spa House, Revue Piešťany, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Patria ist heute eine balneotherapeutische und Unterkunftseinrichtung, erbaut im Jahr 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Ich wurde als Kind dort rehabilitiert. Der Brunnen der Präsidenten vor Irma wurde anlässlich des Treffens der Präsidenten der V4-Länder am 12. – 13. September 2008 benannt.

Literatúra

Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bratislava, Geofond, Bratislava, 248 pp..

Odkazy