endemity - Skala

2006-2010, 2008, 2009, Africké cichlidy, Akvaristika, Časová línia, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Neolamprologus leleupi – papuľnaté lelupky

28/09/202109/03/2024 skala

Neolamprologus leleupi je endemický druh jazera Tanganika. Známe sú aj ako Leleupi Cichlid. Má charakteristické sfarbenie, ktoré sa pohybuje od svetložltej až po intenzívne oranžovú farbu, majú úzku hlavu a dlhé tela, ktoré im umožňujú rýchle manévrovanie medzi skalnatými útesmi ich prirodzeného prostredia. V prírode obývajú skalnaté oblasti jazera Tanganika. Sú to teritoriálne a agresívne ryby, ktoré si bránia svoje územia pred ostatnými jedincami svojho druhu. Odporúča sa chovať ich iba s druhmi, ktoré sú schopné sa brániť. Vo voľnej prírode sa páry často uchovávajú v skalných dutinách alebo pod veľkými kameňmi. Sú pomerne odolné a môžu sa prispôsobiť rôznym podmienkam vody, sú všežravé ryby. Jedince tohto druhu dokážu až neuveriteľne roztiahnuť ústa – hádam na 160°. Vyzerajú vtedy naozaj hrozivo, a dokážu tak zastrašiť aj ďaleko väčšieho soka. Často dochádza k bitkám v rámci druhu, ktoré neraz končia zabitím slabšieho jedinca. Voči sebe sú v dospelosti nepriateľské. Na trenie požadujú pokoj a pevnú podložku. Existujú rôzne formy napr. citrónovo žlté až tmavohnedé: bulu, kapampa, karilani, kakese, kiku, lumbye, maswa, milima, mtoto, orange, tembwe, uvira.

Neolamprologus leleupi is an endemic species of Lake Tanganyika. They are also known as Leleupi Cichlids. They have characteristic coloring, ranging from light yellow to intense orange, with narrow heads and long bodies, allowing them to maneuver quickly among the rocky reefs of their natural environment. In the wild, they inhabit rocky areas of Lake Tanganyika. They are territorial and aggressive fish, defending their territories from other individuals of their species. It is recommended to keep them only with species capable of defending themselves. In the wild, pairs are often found in rock crevices or under large stones. They are relatively hardy and can adapt to various water conditions, being omnivorous fish. Individuals of this species are able to stretch their mouths incredibly wide – perhaps up to 160°. They look truly intimidating then, capable of intimidating even much larger opponents. Intraspecies fights often occur, sometimes resulting in the death of the weaker individual. They are hostile to each other in adulthood. For breeding, they require peace and a firm substrate. There are various forms, such as lemon-yellow to dark brown: bulu, kapampa, karilani, kakese, kiku, lumbye, maswa, milima, mtoto, orange, tembwe, uvira.

Neolamprologus leleupi ist eine endemische Art des Tanganjikasees. Sie sind auch als Leleupi-Buntbarsche bekannt. Sie haben eine charakteristische Färbung, die von hellgelb bis intensiv orange reicht, mit schmalen Köpfen und langen Körpern, die es ihnen ermöglichen, sich schnell zwischen den felsigen Riffen ihrer natürlichen Umgebung zu bewegen. In freier Wildbahn leben sie in felsigen Gebieten des Tanganjikasees. Sie sind territoriale und aggressive Fische, die ihr Territorium vor anderen Individuen ihrer Art verteidigen. Es wird empfohlen, sie nur mit Arten zu halten, die sich verteidigen können. In der Wildnis werden Paare oft in Felsritzen oder unter großen Steinen gefunden. Sie sind relativ robust und können sich an verschiedene Wasserbedingungen anpassen, da sie omnivore Fische sind. Individuen dieser Art können ihren Mund unglaublich weit öffnen – vielleicht bis zu 160°. Sie sehen dann wirklich einschüchternd aus und können sogar deutlich größere Gegner einschüchtern. Intraspezifische Kämpfe kommen oft vor und enden manchmal mit dem Tod des schwächeren Individuums. Sie sind im Erwachsenenalter feindselig zueinander. Zur Zucht benötigen sie Ruhe und einen festen Untergrund. Es gibt verschiedene Formen, wie z. B. zitronengelb bis dunkelbraun: bulu, kapampa, karilani, kakese, kiku, lumbye, maswa, milima, mtoto, orange, tembwe, uvira.

Neolamprologus leleupi ni spishi ya kipekee ya Ziwa Tanganyika. Pia wanajulikana kama Leleupi Cichlids. Wana rangi ya kipekee, kutoka manjano ya kung’aa hadi machungwa yenye nguvu, na vichwa finyu na miili mirefu, ambayo inawawezesha kutembea kwa haraka kati ya miamba ya mwamba wa mazingira yao asilia. Katika porini, hukaa maeneo ya miamba ya Ziwa Tanganyika. Ni samaki wenye eneo la kuhifadhi na wenye uadui, kulinda maeneo yao kutoka kwa watu wengine wa spishi yao. Inapendekezwa kuwahifadhi na spishi tu zenye uwezo wa kujitetea. Porini, wachumba mara nyingi hupatikana kwenye nyufa za mwamba au chini ya mawe makubwa. Wana uvumilivu wa wastani na wanaweza kuzoea hali tofauti za maji, wakiwa samaki wa kila aina. Watu wa spishi hii wanaweza kupanua vinywa vyao kwa upana usioamini – labda hadi kufikia 160°. Wanapoonekana kutisha sana, wanaweza kuwatisha hata wapinzani wakubwa zaidi. Vita vya kati ya spishi mara nyingi hutokea, na mara nyingine huumalizika na kifo cha mtu dhaifu. Wao huwa na uadui kati yao wanapokuwa watu wazima. Kwa uzazi, wanahitaji amani na uso thabiti. Kuna aina mbalimbali, kama vile manjano hadi kahawia kali: bulu, kapampa, karilani, kakese, kiku, lumbye, maswa, milima, mtoto, orange, tembwe, uvira.

Odkazy

Neolamprologus leleupi

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Drobná krásna divoká živorodka Girardinus metallicus

26/09/202107/03/2024 skala

Girardinus metallicus Poey, 1854 je divoký druh živorodky malého vzrastu. Patrí do čeľade Poeciliidae. Synonymá: Girardinus garmani, Girardinus pygmaeus. Je pôvodne kubánskym endemitom. Samice Girardinus metallicus majú tendenciu dorastať o niečo väčšie ako samci. Jedným z charakteristických rysov tohto druhu je ich schopnosť živiť sa predovšetkým hmyzom a inými drobnými bezstavovcami, ktoré nachádzajú na hladine vody. Je pomerne nenáročný na chov a starostlivosť, čo ich robí vhodnými pre začiatočníkov v akvaristike. Sú pokojné a spoločenské. Má viacero farebných typov. Niektoré sú fŕkané, iné majú čierny spodok bruška až po koniec gonopódia. Wischnath uvádza teóriu, podľa ktorej by čiernobruchá forma mohla byť prírodným krížencom G. metallicus a G. punctulatus.

Girardinus metallicus Poey, 1854 is a wild species of small-sized livebearer. It belongs to the family Poeciliidae. Synonyms include Girardinus garmani and Girardinus pygmaeus. It is originally an endemic species of Cuba. Female Girardinus metallicus tend to grow slightly larger than males. One of the characteristic features of this species is their ability to feed primarily on insects and other small invertebrates found on the water’s surface. It is relatively undemanding in terms of care and maintenance, making it suitable for beginners in aquaristics. They are peaceful and social. It has several color morphs. Some are speckled, while others have a black underside of the belly extending to the end of the gonopodium. Wischnath suggests a theory according to which the black-bellied form could be a natural hybrid of G. metallicus and G. punctulatus.

Girardinus metallicus Poey, 1854 ist eine wilde Art von kleinwüchsigen Lebendgebärenden. Es gehört zur Familie Poeciliidae. Synonyme sind Girardinus garmani und Girardinus pygmaeus. Es handelt sich ursprünglich um eine endemische Art aus Kuba. Weibliche Girardinus metallicus neigen dazu, etwas größer zu werden als Männchen. Eine der charakteristischen Eigenschaften dieser Art ist ihre Fähigkeit, sich hauptsächlich von Insekten und anderen kleinen Wirbellosen zu ernähren, die an der Wasseroberfläche zu finden sind. Es ist relativ anspruchslos in Bezug auf Pflege und Wartung und eignet sich daher für Anfänger in der Aquaristik. Sie sind friedlich und sozial. Es gibt mehrere Farbmorphen. Einige sind gesprenkelt, während andere einen schwarzen Bauch haben, der sich bis zum Ende des Gonopodiums erstreckt. Wischnath schlägt eine Theorie vor, nach der die schwarzbäuchige Form ein natürlicher Hybrid aus G. metallicus und G. punctulatus sein könnte.

Girardinus metallicus Poey, 1854 es una especie silvestre de pez vivíparo de tamaño pequeño. Pertenece a la familia Poeciliidae. Los sinónimos incluyen Girardinus garmani y Girardinus pygmaeus. Es originalmente una especie endémica de Cuba. Las hembras de Girardinus metallicus tienden a crecer ligeramente más grandes que los machos. Una de las características distintivas de esta especie es su capacidad para alimentarse principalmente de insectos y otros invertebrados pequeños que se encuentran en la superficie del agua. Es relativamente poco exigente en cuanto a cuidados y mantenimiento, lo que lo hace adecuado para principiantes en la acuarística. Son pacíficos y sociales. Tiene varios morfos de color. Algunos están moteados, mientras que otros tienen un vientre negro que se extiende hasta el final del gonopodio. Wischnath sugiere una teoría según la cual la forma de vientre negro podría ser un híbrido natural de G. metallicus y G. punctulatus.

Literatúra:

Wischnath L.,(1993): Atlas of Livebearers of The World, T.F.H. Publications, Inc.; USA, 336 ss.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Africké cichlidy, Akvaristika, Časová línia, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Callochromis macrops – krásna africká cichlida pre fajnšmekrov

19/09/202107/03/2024 skala

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) je endemický druh jazera Tanganika. Jej chov patrí medzi tie náročnejšie. Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je výraznejšie zafarbený a má dlhšie plutvy než samica, vykazuje výraznejšie správanie počas obdobia rozmnožovania, keď sa snaží nalákať samičku. Samica je obvykle menšia a má skromnejšie zafarbenie, počas obdobia rozmnožovania sa ujíma starostlivosti o potomstvo a chráni ho v úkryte. Táto ryba je typickým obyvateľom piesčitých a skalnatých oblastí jazera Tanganika. Živí sa predovšetkým planktónom a drobnými bezstavovcami. Registrujem tieto formy: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tanzania (Peter Kaclík). Dosahuje 13.5 cm, ideálna preň je teplota 24 – 26°C (Fish Base), pH 7.8 – 9.5, dH 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) is an endemic species of Lake Tanganyika. Its breeding is considered among the more demanding ones. It is characterized by significant sexual dimorphism. The male is more brightly colored and has longer fins than the female, exhibiting more pronounced behavior during the breeding period when attempting to attract the female. The female is typically smaller with more subdued coloring. During the breeding period, she takes care of the offspring and protects them in hiding places. This fish is a typical inhabitant of sandy and rocky areas of Lake Tanganyika. Its diet primarily consists of plankton and small invertebrates. I register these variants: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tanzania (Peter Kaclík). It reaches a length of 13.5 cm, and the ideal temperature is 24 – 26°C (Fish Base), pH 7.8 – 9.5, dH 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) ist eine endemische Art des Tanganjikasees. Die Zucht dieser Art gilt als anspruchsvoll. Sie zeichnet sich durch einen signifikanten Geschlechtsdimorphismus aus. Das Männchen ist intensiver gefärbt und hat längere Flossen als das Weibchen, zeigt während der Brutzeit ein ausgeprägteres Verhalten, wenn es versucht, das Weibchen anzulocken. Das Weibchen ist in der Regel kleiner und hat eine dezentere Färbung. Während der Brutzeit kümmert es sich um den Nachwuchs und schützt ihn an Verstecken. Dieser Fisch ist ein typischer Bewohner von sandigen und felsigen Bereichen des Tanganjikasees. Die Nahrung besteht hauptsächlich aus Plankton und kleinen Wirbellosen. Ich registriere diese Varianten: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tansania (Peter Kaclík). Die maximale Länge beträgt 13,5 cm, und die ideale Temperatur liegt bei 24 – 26°C (Fish Base), der pH-Wert bei 7,8 – 9,5 und die Wasserhärte bei 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) ni aina ya pekee ya Ziwa Tanganyika. Ufugaji wake unachukuliwa kuwa miongoni mwa wenye mahitaji makubwa. Inajulikana kwa dimorphism ya ngono. Jike ni mdogo na ana rangi laini zaidi, hasa wakati wa kipindi cha kuzaana wakati anapojitahidi kuvuta jike. Jike ni kawaida ndogo na ana rangi nyepesi. Wakati wa kipindi cha kuzaana, anachukua jukumu la kulea vifaranga na kuwalinda katika maeneo ya kujificha. Samaki huyu ni mkazi wa kawaida wa maeneo ya mchanga na mwamba wa Ziwa Tanganyika. Chakula chake kikuu ni plankton na viumbe wadogo wasio na uti wa mgongo. Ninarekodi toleo hizi: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tanzania (Peter Kaclík). Inaweza kufikia urefu wa cm 13.5, na joto linalofaa ni 24 – 26°C (Fish Base), pH 7.8 – 9.5, dH 10 – 30°H (Seriously Fish).

Odkazy

Callochromis macrops

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Xenotilapia spiloptera

18/09/202112/03/2024 skala

Xenotilapia spiloptera je enedemický druh z jazera Tanganika, patriaci medzi cichlidy. Registrujem tieto formy: Ikola, Kachese, Kipili, Moliro, Ndole. Samec Xenotilapia spiloptera je obvykle väčší a farebnejší ako samička. Ich tela sú ploché a oválne, s dlhými plutvami. Preferuje plytšie oblasti jazera s piesčitým alebo kamenistým dnom. Kŕmi sa predovšetkým zo dna jazera a potravu si hľadá v piesku alebo na povrchu kameňov. Ich správanie je pokojné v porovnaní s inými cichlidami z jazera Tanganika. Je to hejnová ryba, preferuje väčšie skupiny aj v spoločenskom akváriu. Pretože je endemická vo svojom prirodzenom prostredí, je dôležité vytvoriť v akváriu podmienky, ktoré sú podobné tým v jazere Tanganika. Patrí medzi menej náročné cichlidy z hľadiska chovu, ale vyžaduje čistú vodu s minimálnym obsahom dusíka.

Xenotilapia spiloptera is an endemic species from Lake Tanganyika, belonging to the cichlid family. I register these forms: Ikola, Kachese, Kipili, Moliro, Ndole. The male Xenotilapia spiloptera is usually larger and more colorful than the female. Their bodies are flat and oval, with long fins. They prefer shallower areas of the lake with a sandy or rocky bottom. They feed primarily from the lake bottom, searching for food in the sand or on the surface of rocks. Their behavior is peaceful compared to other cichlids from Lake Tanganyika. It is a schooling fish, preferring larger groups even in a community aquarium. As it is endemic to its natural environment, it is essential to create conditions in the aquarium that resemble those in Lake Tanganyika. It is among the less demanding cichlids in terms of care but requires clean water with minimal nitrogen content.

Xenotilapia spiloptera ist eine endemische Art des Tanganjikasees und gehört zur Familie der Buntbarsche. Ich registriere diese Formen: Ikola, Kachese, Kipili, Moliro, Ndole. Das Männchen von Xenotilapia spiloptera ist in der Regel größer und bunter als das Weibchen. Ihre Körper sind flach und oval, mit langen Flossen. Sie bevorzugen flachere Bereiche des Sees mit einem sandigen oder steinigen Boden. Sie ernähren sich hauptsächlich vom Seeboden, suchen nach Nahrung im Sand oder an der Oberfläche von Felsen. Ihr Verhalten ist im Vergleich zu anderen Buntbarschen aus dem Tanganjikasee friedlich. Es handelt sich um einen Schwarmfisch, der auch in einem Gemeinschaftsaquarium größere Gruppen bevorzugt. Da er endemisch in seiner natürlichen Umgebung ist, ist es wichtig, Bedingungen im Aquarium zu schaffen, die denen im Tanganjikasee ähneln. Er gehört zu den weniger anspruchsvollen Buntbarschen in Bezug auf die Pflege, benötigt jedoch sauberes Wasser mit minimalem Stickstoffgehalt.

Xenotilapia spiloptera ni spishi ya enedemiki kutoka Ziwa Tanganyika, ikiwa mwanachama wa familia ya cichlid. Ninasajili hizi: Ikola, Kachese, Kipili, Moliro, Ndole. Xenotilapia spiloptera wa kiume kawaida ni mkubwa na mwenye rangi zaidi kuliko wa kike. Miili yao ni pana na ovali, na vinara virefu. Wanapendelea maeneo madogo ya ziwa yenye mchanga au mwamba chini. Wanakula hasa kutoka chini ya ziwa, wakitafuta chakula kwenye mchanga au juu ya uso wa miamba. Tabia yao ni tulivu ikilinganishwa na cichlids wengine kutoka Ziwa Tanganyika. Ni samaki wa kundi, wanapendelea vikundi vikubwa hata katika bwawa la jumuiya. Kwa kuwa ni enedemiki kwenye mazingira yake asilia, ni muhimu kuunda mazingira kwenye bwawa ambayo yanafanana na yale ya Ziwa Tanganyika. Ni kati ya cichlids chini ya mahitaji kuhusu utunzaji lakini inahitaji maji safi na kiwango cha chini cha nitrojeni.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

13/02/201607/03/2024 skala

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17^th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19^th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15^th century. In the 16^th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18^th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19^th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Odkazy