2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Dravé vtáky

Hits: 122

Ako drav­ce sa ozna­ču­jú tie sku­pi­ny vtá­kov, kto­ré sa vyzna­ču­jú lovec­kým sprá­va­ním a schop­nos­ťou ulo­viť iné živo­čí­chy. Majú výraz­né ostré pazú­ry a sil­né zobá­ky, kto­ré sú pris­pô­so­be­né na chy­ta­nie a spra­co­va­nie mäsa ich koris­ti. Ich dob­rý zrak a výbor­né lie­ta­cie schop­nos­ti im umož­ňu­jú efek­tív­ne lov vo vzdu­chu. Lovia iné vtá­ky, malé cicav­ce, pla­zy apod.. Mno­hé dru­hy drav­cov majú vyhra­de­né teri­tó­rium, kto­ré agre­sív­ne brá­nia pred iný­mi drav­ca­mi. Teri­tó­rium zahŕňa mies­to na hniez­de­nie a lov. Hniez­de­nie drav­cov môže pre­bie­hať na ska­lách, stro­moch ale­bo dokon­ca na ume­lých kon­štruk­ciách, ako sú elek­tric­ké stĺpy. Drav­ce sú obvyk­le soli­tár­ne, čo zna­me­ná, že väč­ši­nu času trá­via samy. Nie­kto­ré dru­hy však môžu byť sociál­ne a tvo­ria sku­pi­ny, naj­mä počas mig­rá­cie ale­bo pri love­ní. Nie­kto­ré dru­hy drav­cov sú ohro­ze­né a čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne strát prí­rod­né­ho pro­stre­dia, pre­na­sle­do­va­nia a otra­vy z poľ­no­hos­po­dár­skych pes­ti­cí­dov.

Drav­ce majú v kul­tú­re rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my, od síl a odva­hy po prí­rod­né inštink­ty. V his­tó­rii sa čas­to obja­vu­jú v mýtoch, legen­dách a heral­di­ke. Sú dôle­ži­tou súčas­ťou eko­sys­té­mov, kde regu­lu­jú popu­lá­cie iných dru­hov, kto­ré lovia. Ich uni­kát­ne pris­pô­so­be­nie na lovec­ký život­ný štýl ich robí jed­ným z naj­po­zo­ru­hod­nej­ších a bio­lo­gic­ky fas­ci­nu­jú­cich vtákov.


Birds of prey, or rap­tors, are cha­rac­te­ri­zed as groups of birds that exhi­bit hun­ting beha­vi­or and possess the abi­li­ty to cap­tu­re other ani­mals. They have dis­tinc­ti­ve sharp talons and strong beaks adap­ted for cat­ching and pro­ces­sing the meat of the­ir prey. The­ir excel­lent visi­on and fly­ing abi­li­ties enab­le them to effi­cien­tly hunt in the air, pre­y­ing on other birds, small mam­mals, repti­les, etc. Many spe­cies of birds of prey estab­lish ter­ri­to­ries that they agg­res­si­ve­ly defend against other rap­tors. The­se ter­ri­to­ries inc­lu­de are­as for nesting and hun­ting. Nesting among birds of prey can occur on cliffs, tre­es, or even on arti­fi­cial struc­tu­res such as elect­ri­cal poles.

Birds of prey are typi­cal­ly soli­ta­ry, mea­ning they spend most of the­ir time alo­ne. Howe­ver, some spe­cies can be social and form groups, espe­cial­ly during mig­ra­ti­on or hun­ting. Some spe­cies of birds of prey are endan­ge­red and face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding habi­tat loss, per­se­cu­ti­on, and poiso­ning from agri­cul­tu­ral pesticides.

In cul­tu­re, birds of prey car­ry vari­ous sym­bo­lic mea­nings, repre­sen­ting strength, cou­ra­ge, and natu­ral ins­tincts. Throug­hout his­to­ry, they fre­qu­en­tly appe­ar in myths, legends, and heral­dry. Birds of prey play a cru­cial role in eco­sys­tems by regu­la­ting the popu­la­ti­ons of other spe­cies they prey upon. The­ir uni­que adap­ta­ti­ons for a pre­da­to­ry lifes­ty­le make them some of the most remar­kab­le and bio­lo­gi­cal­ly fas­ci­na­ting birds.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Hybe – liptovská krajina

Hits: 3562

Obec Hybe leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Hybi­ce a Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 690 met­rov nad morom. Žije tu 1 548 oby­va­te­ľov (hybe​.sk) na plo­che 52.82 km2 (Wiki­pe­dia). Jad­ro obce je zónou kul­túr­ne­ho bohat­stva. Miest­ni špor­tov­ci zís­ka­va­jú oce­ne­nia v rám­ci Slo­ven­ska naj­mä v bežec­kom lyžo­va­ní. Neďa­le­ko je turis­tic­ky zau­jí­ma­vá Hyb­ská ties­ňa­va. Osob­nos­ti obce: spi­so­va­te­lia Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, bás­nik Júl­lius Len­ko, her­ci Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, reží­sér Ondrej Raj­niak, malia­ri Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

Ako slo­ven­ská osa­da sa Hybe spo­mí­na už kon­com 12. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1239 (hybe​.sk). Názov obce pochá­dza od poto­ka Hybi­ca. V prvej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia sa sem pre­sťa­ho­va­li Sasi. V 13. sto­ro­čí sa Hybe­nia pokú­ša­li dolo­vať zla­to na úpä­tí Kri­vá­ňa, ťaž­ba sa však nevyp­lá­ca­la. Časť baní­kov odiš­la do Bocian­skej doli­ny (Wiki­pe­dia). Výsa­dy krá­ľov­ské­ho mes­ta zís­ka­lo v roku 1265. Hybe­nia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, remes­lám a naj­mä obcho­du. V 16. sto­ro­čí sa Hybe sta­li cen­trom refor­má­cie. V matič­ných rokoch bola obec zakla­da­te­ľov Mati­ce slo­ven­skej, malo šty­ri kniž­ni­ce, čita­teľ­ský spo­lok, roz­ví­ja­la sa ochot­níc­ka čin­nosť (hybe​.sk). Murá­ri z Hybe sa pre­slá­vi­li pri sta­va­ní Buda­peš­ti. Impo­zant­nou monu­men­tál­nou stav­bou obce je arti­ku­lár­ny evan­je­lic­ký kos­tol nachá­dza­jú­ci sa v stre­de obce. Hybe pre­slá­vi­lo film Mar­ti­na Ťapá­ka Pacho, hyb­ský zboj­ník”. Sce­ná­ris­tom bol Hybian­sky rodák Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).


The vil­la­ge of Hybe is loca­ted in the Lip­tov Basin, in the val­le­ys of Hybi­ca and the Whi­te Váh, at an alti­tu­de of 690 meters abo­ve sea level. It is home to 1,548 inha­bi­tants (hybe​.sk) over an area of 52.82 km² (Wiki­pe­dia). The core of the vil­la­ge is a zone of cul­tu­ral rich­ness. Local athle­tes rece­i­ve awards wit­hin Slo­va­kia, espe­cial­ly in cross-​country ski­ing. Near­by is the tou­ris­ti­cal­ly inte­res­ting Hyb­ská Gor­ge. Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de wri­ters Dob­ro­slav Chro­bák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, poet Júl­lius Len­ko, actors Ivan Raj­niak, Ondrej Jaria­bek, Sla­vo Zahrad­ník, direc­tor Ondrej Raj­niak, and pain­ters Pavol Micha­li­des (hybe​.sk).

As a Slo­vak sett­le­ment, Hybe is men­ti­oned as ear­ly as the late 12th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on is from the year 1239 (hybe​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the Hybi­ca stre­am. In the first half of the 13th cen­tu­ry, Saxons moved here. In the 13th cen­tu­ry, the peop­le of Hybe attemp­ted to mine gold at the foot of Kri­váň, but mining was not pro­fi­tab­le. Some miners went to the Bocian­ska Val­ley (Wiki­pe­dia). It acqu­ired the pri­vi­le­ges of a roy­al town in 1265. The peop­le of Hybe were enga­ged in agri­cul­tu­re, crafts, and espe­cial­ly tra­de. In the 16th cen­tu­ry, Hybe beca­me the cen­ter of the Refor­ma­ti­on. In the foun­ding years, the vil­la­ge was a foun­der of the Slo­vak Mati­ce, had four lib­ra­ries, a rea­ding club, and ama­te­ur the­a­ter acti­vi­ties flou­ris­hed (hybe​.sk). Hybe­’s masons beca­me famous for buil­ding Buda­pest. The impres­si­ve monu­men­tal struc­tu­re of the vil­la­ge is the arti­cu­la­to­ry evan­ge­li­cal church loca­ted in the cen­ter of the vil­la­ge. Hybe beca­me famous for Mar­tin Ťapá­k’s film Pacho, the Hybe Rob­ber”. The script­wri­ter was the nati­ve of Hybe, Peter Jaroš (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Bystrany

Hits: 1102

Spiš­ská obec Bystra­ny leží medzi Spiš­ským Hru­šo­vom a Spiš­ský­mi Vlach­mi, tak­mer na pol ces­te medzi Spiš­skou Novou Vsou a Krompachmi.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 408 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia), v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ny pri poto­ku Kobu­lia­ny (e‑obce.sk). Na plo­che 7.82 km2 tu žije 3578 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1268. Obec je nemec­ké­ho pôvo­du, nazý­va­la sa Eulen­bach, čo zna­me­ná soví potok. Neskôr Vlen­bach, Veľ­bach (obec​by​stra​ny​.sk), Ewlen­bach, Wel­ba­chy, Veľ­ba­chy (Wiki­pe­dia). Bystra­ny pat­ri­li medzi 24 krá­ľov­ských spisš­kých miest. V 16. sto­ro­čí tu žilo 21 oby­va­te­ľov. V roku 1787350 (e‑obce.sk).


Spiš­ská vil­la­ge Bystra­ny is situ­ated bet­we­en Spiš­ské Hru­šov and Spiš­ské Vla­chy, almost hal­fway bet­we­en Spiš­ská Nová Ves and Krompachy.

It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 408 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia), in the sout­hern part of the Hor­nád Basin near the Kobu­lia­ny stre­am (e‑obce.sk). With an area of 7.82 km², the vil­la­ge is home to 3,578 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1268. The vil­la­ge has Ger­man ori­gins and was cal­led Eulen­bach, mea­ning owl cre­ek. Later it was kno­wn as Vlen­bach, Veľ­bach (obec​by​stra​ny​.sk), Ewlen­bach, Wel­ba­chy, Veľ­ba­chy (Wiki­pe­dia). Bystra­ny belo­n­ged to the 24 roy­al Spiš towns. In the 16th cen­tu­ry, the­re were 21 inha­bi­tants, and by 1787, the popu­la­ti­on had gro­wn to 350 (e‑obce.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Bajerovce

Hits: 1862

Baje­rov­ce ležia na seve­ro­vý­cho­de Levočs­kých vrchov, v nad­mor­skej výš­ke 665 met­rov nad morom (baje​rov​ce​.sk). Ich roz­lo­ha je 16.11 km2 (wiki​pe​dia​.org). V býva­lom vojen­skom obvo­de Javo­ri­na. V obci žije 296 oby­va­te­ľov. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že sa tu nachá­dza chr­bát roz­vo­dia. Z jed­nej stra­ny chrb­ta sme­ru­je potok a vlie­va sa do Sever­né­ho mora, z dru­hej stra­ny do Čier­ne­ho mora (baje​rov​ce​.sk). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1274. Vte­dy vlast­nil obcec Bajor­va­gaš – veľ­ký pán Tarc­za­y­ov­ský. Je mož­né, že obec zalo­ži­li Nemci, kto­rí vyru­bo­va­li lesy. Neskôr sa oby­va­te­lia veno­va­li roľ­níc­tvu, cho­vu dobyt­ka a oviec. V roku 178768-​ich domoch žilo 463 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ké náz­vy obce: Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. 12.9.1954 obec vyho­re­la, zni­či­lo sa 80 dre­ve­níc a 90 hos­po­dár­skych usad­los­tí (baje​rov​ce​.sk). V obci sa koná­va folk­lór­ny fes­ti­val Rusí­nov. Obec má prí­rod­ný amfi­te­áter (baje​rov​ce​.sk).


Baje­rov­ce is situ­ated in the nort­he­ast of the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), at an alti­tu­de of 665 meters abo­ve sea level (baje​rov​ce​.sk). Its area covers 16.11 km² (wiki​pe​dia​.org). It was part of the for­mer mili­ta­ry dis­trict Javo­ri­na. The vil­la­ge is home to 296 inha­bi­tants. An inte­res­ting fea­tu­re is the rid­ge waters­hed, whe­re a stre­am flo­ws from one side, ulti­ma­te­ly rea­ching the North Sea, and from the other side, it flo­ws towards the Black Sea (baje​rov​ce​.sk). The oldest writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1274 when it was owned by Bajor­va­gaš – the nob­le Tarc­zay fami­ly. It is possib­le that Ger­mans, who were cle­a­ring forests, foun­ded the vil­la­ge. Later, the inha­bi­tants enga­ged in agri­cul­tu­re, catt­le far­ming, and she­ep bre­e­ding. In 1787, 463 resi­dents lived in 68 hou­ses. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. On Sep­tem­ber 12, 1954, the vil­la­ge suf­fe­red a fire, des­tro­y­ing 80 wooden hou­ses and 90 farm­ste­ads (baje​rov​ce​.sk). The vil­la­ge hosts a folk fes­ti­val dedi­ca­ted to Rusyn cul­tu­re and boasts a natu­ral amp­hit­he­a­ter (baje​rov​ce​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

Hits: 3005

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia). 

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).


Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post