2011-2015, 2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bojnice

Hits: 3177

Boj­ni­ce ležia na juho­vý­chod­nom úpä­tí Malej Magu­ry, na okra­ji Hor­no­nit­rian­skej kot­li­ny, v nad­mor­skej výš­ke 291 met­rov nad morom. Na roz­lo­he tak­mer 20 km2 tu žije 4 922 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce sú aj v zahra­ni­čí zná­mou pale­on­to­lo­gic­kou loka­li­tou a pat­ria medzi loka­li­ty z naj­star­ším pale­oli­tic­kým osíd­le­ním na Slo­ven­sku. Prví ľudia sa tu usa­di­li už asi pred 100 000 rok­mi. Zrej­me už ľud púchov­skej kul­tú­ry na hrad­nej kope posta­vil hra­dis­ko, kto­ré si neskôr pris­pô­so­bi­li Slo­va­nia. Našla sa tu po nich kera­mi­ka, želez­né pred­me­ty, ale dolo­že­né je aj dech­tár­stvo. Zo stráž­nej osa­dy sa v polo­vi­ci 9. sto­ro­čia Boj­ni­ce sta­li hrad­ným špán­stvom (boj​ni​ce​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Boj­ni­ciach pochá­dza z roku 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy Boj­níc: Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Výsa­dy mes­ta zís­ka­li v roku 1366. Boj­ni­ce boli v rokoch 16131823 jed­nou z poš­to­vých sta­níc. Koná­va­li sa tu trhy so soľou, žele­zom, dra­hý­mi kov­mi, šaf­ra­nom. Prvý cech tu vytvo­ri­li šev­ci v roku 1653. Pôso­bi­li tu murá­ri, čiž­má­ri, kraj­čí­ri, tká­či, far­bia­ri, kožuš­ní­ci, deb­ná­ri a iní. Do roku 1872 boli cen­trom hor­nej Nit­ry a okres­ným mes­tom (boj​ni​ce​.sk). Boj­ni­ce sa v novo­do­bých deji­nách sta­li kúpeľ­ným mes­tom a význam­ným turis­tic­kým cen­trom. Tep­lé pra­me­ne sa spo­mí­na­jú v doku­men­toch z 13. sto­ro­čia. V roku 1918 voj­sko kúpe­le opus­ti­lo a pone­cha­lo v zde­vas­to­va­nom sta­ve. Rekon­štruk­cii brá­nil spor o dedič­stvo po gró­fo­vi Jáno­vi Pál­fym, kto­rý sa skon­čil až v roku 1938 (Wiki­pe­dia). Kúpe­le Boj­ni­ce sú zame­ra­né na lieč­bu cho­rôb pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva a ner­vo­vých cho­rôb. V Boj­ni­ciach sa nachá­dza kúpa­lis­ko Čaj­ka, Mine­ra­lo­gic­ké a baníc­ke múze­um Jaku­ba Dre­ven­ná­ka a Múze­um pra­ve­ku Slo­ven­ska – Pre­pošt­ská jas­ky­ňa, kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na, kapl­n­ka svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: tenis­ta Milo­slav Mečíř, humo­ris­ti Andrej Kraus, Juraj Mok­rý, tenis­t­ka Karin Hab­šu­do­vá, hoke­jis­ta Andrej Seke­ra, fut­ba­lis­ta Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).


Boj­ni­ce are situ­ated at the sout­he­as­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, on the edge of the Upper Nit­ra Basin, at an ele­va­ti­on of 291 meters abo­ve sea level. With an area of near­ly 20 km², the town is home to 4,922 resi­dents (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce is inter­na­ti­onal­ly reno­wned as a pale­on­to­lo­gi­cal site and is among the loca­ti­ons with the oldest Pale­olit­hic sett­le­ments in Slo­va­kia. The first humans sett­led here app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 years ago. It is belie­ved that peop­le from the Púchov cul­tu­re cons­truc­ted a hill­fort on the cast­le hill, later adap­ted by the Slavs. Archa­e­olo­gi­cal fin­dings inc­lu­de potte­ry, iron arti­facts, and evi­den­ce of tar pro­duc­ti­on. Boj­ni­ce beca­me a cast­le domain in the mid-​9th cen­tu­ry from the watch­ful sett­le­ment (boj​ni​ce​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Boj­ni­ce dates back to 1113 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Boj­ni­ce inc­lu­de Mal­moz, Boy­much, Bay­much, Bay­mach, and Boy­nic­ze (infor​ma​cie​boj​ni​ce​.sk).

Boj­ni­ce acqu­ired town pri­vi­le­ges in 1366. From 1613 to 1823, Boj­ni­ce ser­ved as one of the postal sta­ti­ons. The town hos­ted mar­kets fea­tu­ring salt, iron, pre­ci­ous metals, and saff­ron. The first guild, for­med by cobb­lers, emer­ged in 1653. Other tra­des pre­sent inc­lu­ded masons, cobb­lers, tai­lors, wea­vers, dyers, fur­riers, coopers, and more. Until 1872, Boj­ni­ce ser­ved as the cen­ter of Upper Nit­ra and the dis­trict town (boj​ni​ce​.sk). In modern his­to­ry, Boj­ni­ce evol­ved into a spa town and a sig­ni­fi­cant tou­rist des­ti­na­ti­on. Warm springs are docu­men­ted in records from the 13th cen­tu­ry. The mili­ta­ry vaca­ted the spa in 1918, lea­ving it in a dila­pi­da­ted sta­te. Recons­truc­ti­on was hin­de­red by a dis­pu­te over the inhe­ri­tan­ce of Count Ján Pálf­fy, final­ly resol­ved in 1938 (Wiki­pe­dia). Boj­ni­ce Spa focu­ses on tre­a­ting mus­cu­los­ke­le­tal and ner­vous sys­tem disor­ders. Boj­ni­ce fea­tu­res the Čaj­ka swim­ming pool, the Mine­ra­lo­gi­cal and Mining Muse­um of Jakub Dre­ven­nák, the Muse­um of Pre­his­to­ry of Slo­va­kia – Pre­pošt­ská Cave, the Church of St. Mar­tin, and the cha­pel of St. John Nepo­muk (K. Cson­gá­ro­vá, Ani­ta Bog­da­no­vi­čo­vá). Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de ten­nis pla­y­er Milo­slav Mečíř, humo­rists Andrej Kraus and Juraj Mok­rý, ten­nis pla­y­er Karin Hab­šu­do­vá, hoc­key pla­y­er Andrej Seke­ra, and foot­bal­ler Juraj Kuc­ka (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2641

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Slovenská krajina

Častá

Hits: 2179

Obec Čas­tá leží na roz­hra­ní Malých Kar­pát a Trnav­skej pahor­ka­ti­ny (cas​ta​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 248 met­rov nad morom (cas​ta​.sk). Nad obcou je hrad Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). Roz­lo­ha obce je 35.23 km2. Žije tu 2 235 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Od roku 2004 tu Divad­lo na kole­ne orga­ni­zu­je kaž­do­roč­ne diva­del­ný fes­ti­val Fes­te­át­ro. 1. sep­tem­bra sa koná­va vytrva­lost­ný beh Mraz­nic­ké chod­níč­ky. 8. mája turis­tic­ký pochod Čas­tov­ská päť­de­siat­ka. Od roku 2004 sa pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je Via­noč­ný volej­ba­lo­vý tur­naj (Wiki­pe­dia).

Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1240 (Wiki­pe­dia). Vznik­la ako pod­hra­die hra­du Čer­ve­ný Kameň (cas​ta​.sk). His­to­ric­ké náz­vy: Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). Maďar­ský názov je Csesz­te, nemec­ký Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). V roku 1560 zís­ka­la Čas­tá pri­vi­lé­gia mes­teč­ka. V polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo nie­koľ­ko zemian­skych rodín a chor­vát­ski kolo­nis­ti. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li poľ­no­hos­po­dár­stvom, vinoh­rad­níc­tvom, pôso­bi­li tu via­ce­ré cechy: deb­ná­rov, kraj­čí­rov, číž­má­rov, hrn­čia­rov, súken­ní­kov. V 16. sto­ro­čí tu bol vybu­do­va­ný pivo­var. Na kon­ci 17. sto­ro­čia tu bola papie­reň. Zo 17. sto­ro­čia sú zmien­ky o baniach na zla­to a strieb­ro, v 19. sto­ro­čí na síru a meď. V roku 1738 bola v Čas­tej moro­vá epi­dé­mia, na zaľud­ne­nie boli pozva­ní nemec­kí kolo­nis­ti (cas​ta​.sk).

Neďa­le­ko od Čas­tej pre­chá­dza aj Malo­kar­pat­ská vín­na ces­ta, kto­rá pozý­va milov­ní­kov vína k obja­vo­va­niu kva­lit­ných slo­ven­ských vín. Medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky pat­rí kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na, kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Je to gotic­ký kos­tol so zacho­va­ný­mi rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi prvkami.


The vil­la­ge of Čas­tá is loca­ted on the bor­der of the Small Car­pat­hians and the Trna­va Hills (cas​ta​.sk), at an ele­va­ti­on of 248 meters abo­ve sea level (cas​ta​.sk). Abo­ve the vil­la­ge stands Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). The area of the vil­la­ge is 35.23 km², and it is home to 2,235 resi­dents (Wiki­pe­dia). Sin­ce 2004, the The­a­ter on the Knee has been orga­ni­zing the annu­al the­a­ter fes­ti­val Fes­te­át­ro here. On Sep­tem­ber 1st, the endu­ran­ce race Mraz­nic­ké chod­níč­ky takes pla­ce. On May 8th, the tou­rist march Čas­tov­ská päť­de­siat­ka is orga­ni­zed. Sin­ce 2004, the Chris­tmas vol­le­y­ball tour­na­ment has been regu­lar­ly orga­ni­zed (Wiki­pe­dia).

The first writ­ten men­ti­on is from the year 1240 (Wiki­pe­dia). It ori­gi­na­ted as a sub-​castle sett­le­ment of Čer­ve­ný Kameň Cast­le (cas​ta​.sk). His­to­ri­cal names inc­lu­de Shas­tus, Sath­mans­dorf, Sath­ma­nia, Schat­mans­dorf, Czas­ta, Czes­te, Chuzt­hu, Veres­keo, Chez­tey, Chas­tuc, Chacht­ha, Chach­ta, Schat­mans­torf, Weres­kew oppi­dum, Woero­es­ke­we falwa, Sath­mand, Weres­ke­ofa­lwa, Schad­manss­dorff, Chaz­tew, Schad­ma­nia, Cha­ytcz­ke, Che­ys­he alias Sath­ma­nia, Chaz­tew, Czas­ta, Csesz­te, Schad­mans­dorff, Csches­te, Cschas­ta, Schath­mans­dorff, Cžas­ta, Cses­te (cas​ta​.sk). The Hun­ga­rian name is Csesz­te, and the Ger­man name is Schatt­manns­dorf (Wiki­pe­dia). In 1560, Čas­tá was gran­ted town pri­vi­le­ges. In the mid-​16th cen­tu­ry, seve­ral nob­le fami­lies and Cro­atian colo­nists sett­led here. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, and vari­ous guilds ope­ra­ted here: coopers, tai­lors, cobb­lers, potters, and clot­hiers. A bre­we­ry was built in the 16th cen­tu­ry. At the end of the 17th cen­tu­ry, the­re was a paper mill. From the 17th cen­tu­ry, the­re are men­ti­ons of mines for gold and sil­ver, and in the 19th cen­tu­ry, for sul­fur and cop­per. In 1738, the­re was a pla­gue epi­de­mic in Čas­tá, and Ger­man colo­nists were invi­ted to repo­pu­la­te the area (cas​ta​.sk).

Near Čas­tá, the Small Car­pat­hians Wine Rou­te pas­ses by, invi­ting wine ent­hu­siasts to dis­co­ver high-​quality Slo­vak wines. Among the most sig­ni­fi­cant land­marks is the Church of Saint Step­hen, recog­ni­zed as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It is a Got­hic church with pre­ser­ved Renais­san­ce and Baro­que elements.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 1951

Obec Ľubi­ca leží neďa­le­ko od Kež­mar­ku, v nad­mor­skej výš­ke 630 met­rov nad morom. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza­jú mno­hé lie­či­vé sír­na­té pra­me­ne (obec​lu​bi​ca​.sk). Žije tu asi 4164 oby­va­te­ľov (obec​lu​bi​ca​.sk), na plo­che 76.53 km2 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1251. Od roku 1271 je krá­ľov­ským mes­tom. His­to­ric­ké náz­vy Ľubi­ce: Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, Lei­bic (obec​lu​bi​ca​.sk). V 14. sto­ro­čí bolo mes­to Ľubi­ca väč­šie než Kež­ma­rok (slo​va​kia​na​.sk). V 17. sto­ro­čí stá­le Ľubi­ca pat­ri­la k naj­bo­hat­ším spiš­ským mes­tám. Pôso­bi­lo tu množ­stvo cechov, súken­ní­ci, čiž­má­ri, tká­či, ková­či, kraj­čí­ri, ková­či, reme­ná­ri, kožuš­ní­ci, murá­ri, kame­ná­ri, gar­bia­ri, mäsia­ri, deb­ná­ri, mly­ná­ri, tesá­ri, kolá­ri, slád­ko­via, pivo­var­ní­ci. V rokoch 14121772 bola Ľubi­ca v poľ­skom zálo­hu, spo­lu s ďal­ší­mi spiš­ský­mi mes­ta­mi. Aj v minu­los­ti sa využí­va­li lie­či­vé sír­ne pra­me­ne, zná­me sú od roku 1714. Pri pra­me­ňoch vznik­li kúpe­le, kto­ré odsú­dil k zánik vznik vojen­ské­ho výcvi­ko­vé­ho pries­to­ru Javo­ri­na v roku 1952. Medzi rok­mi 19741992 bola Ľubi­ca pri­čle­ne­ná ku Kež­mar­ku (obec​lu​bi​ca​.sk).


Ľubi­ca is a vil­la­ge loca­ted near Kež­ma­rok, situ­ated at an alti­tu­de of 630 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has nume­rous hea­ling sul­fur springs wit­hin its ter­ri­to­ry. The popu­la­ti­on of Ľubi­ca is app­ro­xi­ma­te­ly 4164 resi­dents, and it covers an area of 76.53 km². The first writ­ten men­ti­on of Ľubi­ca dates back to the year 1251. Sin­ce 1271, it has held the sta­tus of a roy­al town. The his­to­ri­cal names for Ľubi­ca inc­lu­de Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, and Lei­bic. In the 14th cen­tu­ry, Ľubi­ca was lar­ger than Kež­ma­rok. During the 17th cen­tu­ry, Ľubi­ca remai­ned one of the wealt­hiest towns in the Spiš regi­on. Vari­ous guilds ope­ra­ted in the town, inc­lu­ding clot­hiers, cobb­lers, wea­vers, blacks­miths, tai­lors, locks­miths, belt makers, fur­riers, masons, sto­ne­cut­ters, tan­ners, but­chers, coopers, mil­lers, car­pen­ters, whe­e­lwrights, and bre­wers. From 1412 to 1772, Ľubi­ca was in Polish pled­ge along with other Spiš towns. The hea­ling sul­fur springs in Ľubi­ca have been uti­li­zed sin­ce 1714. Bath­hou­ses were estab­lis­hed around the springs, but the­ir exis­ten­ce was thre­a­te­ned by the cre­a­ti­on of the mili­ta­ry trai­ning area Javo­ri­na in 1952, lea­ding to the­ir even­tu­al dec­li­ne. From 1974 to 1992, Ľubi­ca was admi­ni­stra­ti­ve­ly atta­ched to Kežmarok.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post