2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 5680

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vejfolk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.


Folk­lór comes from the English term folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, Časová línia, Fotografické, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské

Fotosession Piešťany

Hits: 5154

7. Foto­ses­si­on – 28.3.2010

V posled­nú mar­co­vú nede­ľu sa usku­toč­ni­lo ďal­šie, v pora­dí už sied­me, pokra­čo­va­nie akcie Pieš­ťan­ské­ho foto­k­lu­buFoto­ses­si­on. Za celý deň som nará­tal oko­lo 50 účast­ní­kov, kto­rí sa zúčast­ni­li na tom­to milom podu­ja­tí. Vypo­ču­li sme si nie­koľ­ko pred­ná­šok, mali sme mož­nosť poroz­prá­vať sa medzi sebou. Ku spo­lo­čen­skej strán­ke pozi­tív­ne pris­pel aj spo­loč­ný obed. Medzi účast­ník­mi podu­ja­tia boli aj čle­no­via foto­k­lu­bov z iných miest. Nie­len z Pieš­ťan, ale napr. z Galan­ty, z Trna­vy, z Nových Zám­kov a z Bra­ti­sla­vy. Prí­le­ži­tosť sme využi­li aj na vzá­jom­ne sa infor­mo­va­nie o pri­pra­vo­va­ných podu­ja­tiach v roku 2010.


On the last Sun­day in March, anot­her, alre­a­dy seventh, con­ti­nu­ati­on of the event orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­toc­lub took pla­ce – Foto­ses­si­on. Throug­hout the day, I coun­ted around 50 par­ti­ci­pants who took part in this ple­a­sant event. We lis­te­ned to seve­ral lec­tu­res and had the oppor­tu­ni­ty to talk among our­sel­ves. The com­mu­nal aspect was posi­ti­ve­ly con­tri­bu­ted to by a sha­red lunch. Among the par­ti­ci­pants of the event were also mem­bers of pho­toc­lubs from other cities, not only from Pieš­ťa­ny but, for exam­ple, from Galan­ta, Trna­va, Nové Zám­ky, and Bra­ti­sla­va. We also took the oppor­tu­ni­ty to inform each other about upco­ming events in 2010.


Na začiat­ku nám Mar­tin Štep­ka pred­sta­vil pre­dov­šet­kým výho­dy fareb­né­ho pries­to­ru LaB. Uká­zal nám mož­nos­ti jeho pou­ži­tia pre­dov­šet­kým v pro­duk­te Ado­be Pho­tos­hop. Mar­tin uká­zal veľ­kosť pries­to­ru LaB a jeho prin­cíp zalo­že­ný na ľud­skom vnímaní.


At the begin­ning, Mar­tin Štep­ka intro­du­ced pri­ma­ri­ly the bene­fits of the LaB color spa­ce. He sho­wed us the possi­bi­li­ties of its use, espe­cial­ly in the Ado­be Pho­tos­hop pro­duct. Mar­tin demon­stra­ted the size of the LaB spa­ce and its prin­cip­le based on human perception.


Nasle­do­va­la Kata­rí­na Mocá­ko­vá, kto­rá nám hovo­ri­la o svo­jej ces­te ku zvlád­nu­tej gumo­tla­či. Ide o his­to­ric­kú tvor­bu foto­gra­fií, čo je zais­te v dneš­nej digi­tál­nej dobe nezvy­čaj­né. Kat­ke Mocá­ko­vej, ako sme poču­li, sa táto výtvar­ná tvor­ba páči a ja musím pove­dať, že mne tiež. Urči­te by som sa sám na gumo­tlač len tak nedal, ale jej výsled­né pro­duk­ty sa mi veľ­mi páčia :-). Spo­me­nu­la aj to, že nevie o nikom na Slo­ven­sku, okrem nej a Ras­ťa Čam­ba­la, kto by sa nie­čo­mu podob­né­mu veno­val. V jej pred­náš­ke odznel ter­mín foto­gra­fi­ka”, kto­rým ozna­ču­je svo­je a podob­né postu­py ume­lec­kej tvor­by. Jej roz­prá­va­nie na mňa spra­vi­lo veľ­ký dojem. Namá­ča­nie papie­ra, tvor­ba nega­tí­vu, ske­no­va­nie a mno­hé iné vo mne vzbu­dzo­va­li rešpekt pred vyna­lo­že­nou ener­gi­ou, trpez­li­vos­ťou a zvlád­nu­tou technológiou :-).


Next was Kata­rí­na Mocá­ko­vá, who tal­ked to us about her jour­ney into mas­te­ring gum bic­hro­ma­te prin­ting. It invol­ves the his­to­ri­cal tech­ni­que of cre­a­ting pho­tog­raphs, which is quite unu­su­al in toda­y­’s digi­tal age. As we heard, Kata­rí­na Mocá­ko­vá enjo­ys this artis­tic form, and I must say that I do too. I cer­tain­ly would­n’t enga­ge in gum bic­hro­ma­te prin­ting myself, but I real­ly like the end results of her work :-). She also men­ti­oned that she does­n’t know of any­o­ne in Slo­va­kia, except for her­self and Ras­ťo Čam­ba­la, who is dedi­ca­ted to somet­hing simi­lar. In her pre­sen­ta­ti­on, the term pho­to­gra­fi­ka” was men­ti­oned, which she uses to label her and simi­lar pro­ces­ses of artis­tic cre­a­ti­on. Her sto­ry­tel­ling made a gre­at impres­si­on on me. Immer­sing paper, cre­a­ting nega­ti­ves, scan­ning, and many other aspects evo­ked a sen­se of res­pect for the ener­gy, patien­ce, and mas­te­red tech­no­lo­gy involved :-).


Dušan Beláň nám roz­prá­val o lokál­nych úpra­vách v prog­ra­me Ado­be Light­ro­om. Bol pre­zen­to­va­ný ako nástroj pre foto­gra­fov, s tým že časom sa zrej­me situ­ácia vyvi­nie do takej mie­ry, že Pho­tos­hop nebu­de musieť foto­graf na drvi­vú väč­ši­nu úprav, vôbec otvá­rať. Pho­tos­hop bude nástro­jom pre gra­fi­kov a Light­ro­om pre fotografov.

Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Nasle­do­val obed v krás­nych pries­to­roch Kur­sa­lo­nu. Ten­to­krát boli aj buch­ty, s kto­rý­mi bol neus­tá­le spá­ja­ný naj­mä Peter Ertl :-). Chu­ti­lo však všet­ko a hádam aj všet­kým. Samoz­rej­me, pod­stat­né bolo vyme­niť si skú­se­nos­ti, zážit­ky a pod.


Dušan Beláň tal­ked to us about local adjus­tments in Ado­be Light­ro­om. It was pre­sen­ted as a tool for pho­tog­rap­hers, with the idea that over time, the situ­ati­on might evol­ve to the point whe­re pho­tog­rap­hers won’t need to open Pho­tos­hop for the vast majo­ri­ty of adjus­tments. Pho­tos­hop will be a tool for grap­hic desig­ners, and Light­ro­om for photographers.


Po obe­de v sva­dob­nej sále” sme pokra­čo­va­li pre­zen­tá­ci­ou pro­jek­tu VOĽBY, v kto­rej Jozef Ondzík (inak prak­ti­zu­jú­ci anes­te­zi­ológ) pre­zen­to­val foto­gra­fie via­ce­rých auto­rov, na kto­rých boli zachy­te­né rôz­ne voľ­by. Vide­li sme foto­gra­fie počas samot­né­ho pro­ce­su vo voleb­nej miest­nos­ti, ale pre­dov­šet­kým sním­ky zho­to­ve­né počas voleb­ných kam­pa­ní. Zau­ja­la ma nesmier­na nestran­nosť s akou boli foto­gra­fie vytvo­re­né. Napo­kon aj celá pre­zen­tá­cia bola v takom vyrov­na­nom duchu, kde názor na poli­ti­ku, a tým samoz­rej­me aj na sme­ro­va­nie spo­loč­nos­ti bol len jed­ným z mno­hých. A už vôbec nebo­la cítiť žiad­na voličs­ká pre­fe­ren­cia auto­rov, ani celé­ho pro­jek­tu. Podob­ne sa vyjad­ril aj Mar­tin Ond­ko v dis­ku­sii. Foto­gra­fie, kto­ré sme vide­li, nie sú na 100 % tie, kto­ré budú aj vo finál­nom pro­duk­te pro­jek­tu pre­zen­to­va­né, ale zau­jí­ma­vé bolo, že boli šir­šie­mu audi­tó­riu pre­zen­to­va­né prvý krát. Ako pove­dal aj pán Ondzík, naše reak­cie boli preň­ho urči­te prínosom.


After lunch in the wed­ding hall,” we con­ti­nu­ed with the pre­sen­ta­ti­on of the pro­ject VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a prac­ti­cing anest­he­si­olo­gist) pre­sen­ted pho­tog­raphs from vari­ous aut­hors, cap­tu­ring dif­fe­rent cho­ices. We saw pho­tog­raphs during the voting pro­cess itself in the pol­ling sta­ti­on, but espe­cial­ly shots taken during elec­ti­on cam­paigns. I was impres­sed by the inc­re­dib­le impar­tia­li­ty with which the pho­tos were cre­a­ted. Final­ly, the enti­re pre­sen­ta­ti­on was in such a balan­ced spi­rit, whe­re opi­ni­ons on poli­tics, and thus, of cour­se, on the direc­ti­on of socie­ty, were just one of many. The­re was no sen­se of any voter pre­fe­ren­ce from the aut­hors or the enti­re pro­ject. Mar­tin Ond­ko expres­sed a simi­lar sen­ti­ment in the dis­cus­si­on. The pho­tos we saw are not 100% the ones that will be pre­sen­ted in the final pro­ject, but it was inte­res­ting that they were pre­sen­ted to a wider audien­ce for the first time. As Mr. Ondzík said, our reac­ti­ons were cer­tain­ly bene­fi­cial for him.


Ako posled­ný vystú­pil Joe Kla­mar, ale­bo ak chce­te Jozef Kla­már. Viac­ná­sob­ný víťaz Czech Pre­ss Pho­to a iných súťa­ží, foto­gra­fu­jú­ci pre fran­cúz­sku agen­tú­ru AFP, rodák z Jasnej-​Záhradiek. Joe nám uká­zal kvan­tum foto­gra­fií, kto­ré sa nám všet­kým iste páči­li. Hovo­ril síce viac­krát, že sa na plát­ne z datap­ro­jek­to­ru občas pri­tra­fia zlé sním­ky, ale evi­den­tne sa mu neda­ri­lo napl­niť túto myš­lien­ku. Via­ce­ré jeho zábe­ry som videl pred­tým aj na papie­ri vo veľ­kom for­má­te na výsta­vách v Bra­ti­sla­ve. Najprv nám uká­zal fot­ky zo špor­to­vých súťa­ží, pre­dov­šet­kým z lyžo­va­nia a zo sko­kov na lyžiach. Potom sme vide­li aj zopár sil­ných zábe­rov napr. z Bos­ny. Troš­ku sme nač­re­li do prob­le­ma­ti­ky spô­so­bu, ako sa dostať na to správ­ne mies­to. Naprí­klad počas ofi­ciál­nej náv­šte­vy pápe­ža, ale aj tre­bárs, čo robiť v dave počas demon­štrá­cie. Dozve­de­li sme sa aj to, že spra­vo­daj­stvo si vyža­du­je pro­du­ko­vať foto­gra­fie aj vte­dy, keď sa prak­tic­ky nič nede­je. Mno­ho­krát kaž­dý deň. Vide­li sme foto­gra­fie aj zo Slo­ven­ska, aj troš­ku foto­gra­fií z voľ­nej tvor­by – kone na Murá­ni a pár auto­por­tré­tov. Na kon­ci sa Joe vrá­til ku špor­tu, vide­li sme napr. zábe­ry z Pekings­kej olym­piá­dy, biat­lon a futbal.


As the last spe­a­ker, Joe Kla­mar, or Jozef Kla­már, took the sta­ge. A mul­tip­le win­ner of Czech Pre­ss Pho­to and other com­pe­ti­ti­ons, pho­tog­rap­hing for the French agen­cy AFP, born in Jasna-​Záhradky. Joe sho­wed us a plet­ho­ra of pho­tog­raphs that sure­ly appe­a­led to all of us. Alt­hough he men­ti­oned seve­ral times that occa­si­onal­ly bad shots hit the scre­en from the data pro­jec­tor, he evi­den­tly fai­led to ful­fill this idea. I had seen seve­ral of his shots befo­re on paper in lar­ge for­mat at exhi­bi­ti­ons in Bra­ti­sla­va. First, he sho­wed us pho­tos from sports com­pe­ti­ti­ons, espe­cial­ly from ski­ing and ski jum­ping. Then we saw some power­ful shots, for exam­ple, from Bos­nia. We del­ved a bit into the issue of how to get to the right pla­ce. For exam­ple, during the offi­cial visit of the pope, or even what to do in a cro­wd during a demon­stra­ti­on. We also lear­ned that jour­na­lism requ­ires pro­du­cing pho­tos even when prac­ti­cal­ly not­hing is hap­pe­ning. Many times eve­ry day. We saw pho­tos from Slo­va­kia and a bit of free-​form pho­tog­rap­hy – hor­ses in Muráň, and a few self-​portraits. In the end, Joe retur­ned to sports, sho­wing shots from the Bei­jing Olym­pics, biat­hlon, and football.


Pod­ľa Jožov­ho roz­prá­va­nia bolo jas­né, že čas­to trpí nedos­tat­kom času. Spra­vo­daj­ská foto­gra­fia mu nepos­ky­tu­je veľa mož­nos­tí tvo­riť – je to však dosť para­dox­né, pre­to­že foto­gra­fie Joe Kla­ma­ru nesú svoj ruko­pis a sú zasia­hnu­té nápad­mi. Napriek tomu, že od odfo­te­nia zábe­ru pre agen­tú­ru, po jej odo­vzda­nie, má nie­ke­dy pol­ho­di­nu, nie­ke­dy hodi­ny, urči­te však nie deň, Joe doká­že tomu úspeš­ne tvo­riť. A stá­va sa, že svo­je fot­ky vidí až keď ich nie­kto opub­li­ku­je. Na dru­hej stra­ne je rád za množ­stvo prí­le­ži­tos­tí, kto­ré mu jeho prá­ca posky­tu­je. Raz by Joe chcel mať viac času na foto­gra­fo­va­nie. Celý čas pôso­bil veľ­mi skrom­ne, čas­to z jeho úst vyšla veta v zmys­le to sa dá uro­biť ove­ľa lep­šie”. Zau­ja­la ma veľ­mi jed­na, pre mňa neča­ka­ná myš­lien­ka, kto­rú Joe spo­me­nul – choď­te si fotiť Afric­ký pohár vo fut­ba­le – tí chlap­ci hra­jú ešte pre radosť”. Po výdat­nej dáv­ke Joe Kla­ma­ra sied­me Foto­ses­si­on úspeš­ne skon­či­lo. Teším sa na ďal­šie pokra­čo­va­nie tej­to dob­rej myšlienky.

Accor­ding to Joe’s nar­ra­ti­ve, it was cle­ar that he often suf­fers from a lack of time. Repor­ta­ge pho­tog­rap­hy does­n’t offer him many oppor­tu­ni­ties to cre­a­te – it’s quite para­do­xi­cal, as Joe Kla­ma­r’s pho­tos car­ry his sig­na­tu­re and are infu­sed with ide­as. Des­pi­te having some­ti­mes only half an hour, some­ti­mes hours, but cer­tain­ly not a day, from taking a shot for the agen­cy to deli­ve­ring it, Joe mana­ges to cre­a­te suc­cess­ful­ly. It hap­pens that he sees his pho­tos only when some­one pub­lis­hes them. On the other hand, he app­re­cia­tes the many oppor­tu­ni­ties his work pro­vi­des him. Joe would like to have more time for pho­tog­rap­hy some­day. Throug­hout the time, he appe­a­red very modest, often say­ing things like this can be done much bet­ter.” One une­xpec­ted idea that caught my atten­ti­on was when Joe men­ti­oned, Go sho­ot the Afri­can Cup in foot­ball – tho­se guys still play for joy.” After a gene­rous dose of Joe Kla­mar, the seventh Foto­ses­si­on ended suc­cess­ful­ly. I look for­ward to the next con­ti­nu­ati­on of this good idea.


6. Foto­ses­si­on – 25.10.2009

Téma: Zho­to­vo­va­nie rôz­no­ro­dých foto­gra­fic­kých obra­zov v mes­te Pieš­ťa­ny vo vyme­dze­nom čase všet­ký­mi zúčast­ne­ný­mi foto­graf­mi, s cie­ľom zachy­te­nia sub­jek­tív­nych indi­vi­du­ál­nych pohľa­dov na mes­to a život v ňom. Ráno sme sa ziš­li v Kur­sa­lo­ne, bohu­žiaľ kvô­li pre­tr­vá­va­jú­cim zráž­kam v uply­nu­lom týžd­ni, v men­šom počte. Bolo nás do 15 maxi­mál­ne odha­du­jem. Dlhý, sku­toč­ne veľ­mi dlhý čas pred­tým bolo pomer­ne hroz­né poča­sie na pobyt von­ku, ale v sobo­tu 25.10 bolo v Pieš­ťa­noch ako stvo­re­né na fote­nie. Mám pocit, že kaž­dý si foto­gra­fo­val sám. Večer sme sa ziš­li a foto­gra­fie sme odo­vzda­li vo for­má­te JPG. Naro­be­né foto­gra­fie potom pre­be­ra­li na svo­jich kaž­do­týž­den­ných stret­nu­tiach v klu­be jeho čle­no­via a vybra­li cca 50 foto­gra­fií, kto­ré potom viac ako mesiac boli vysta­ve­né v Kur­sa­lo­ne. Pek­ná myš­lien­ka, však?


Sub­jekt: Cre­a­ting diver­se pho­tog­rap­hic ima­ges in the town of Pieš­ťa­ny wit­hin a defi­ned time fra­me by all par­ti­ci­pa­ting pho­tog­rap­hers, with the aim of cap­tu­ring sub­jec­ti­ve indi­vi­du­al vie­ws of the town and life in it. In the mor­ning, we gat­he­red at Kur­sa­lon, unfor­tu­na­te­ly, due to per­sis­tent rain­fall in the past week, in smal­ler num­bers. I esti­ma­te the­re were a maxi­mum of 15 of us. A long, tru­ly very long time befo­re that, the weat­her for being out­si­de was quite ter­rib­le, but on Satur­day, Octo­ber 25, Pieš­ťa­ny see­med per­fect for pho­tog­rap­hy. I feel like eve­ry­o­ne was cap­tu­ring the­ir own perspective.

In the eve­ning, we met again, and the pho­tog­raphs were sub­mit­ted in JPG for­mat. The pho­tos taken were then revie­wed by the mem­bers of the club at the­ir week­ly mee­tings, and app­ro­xi­ma­te­ly 50 pho­tog­raphs were selec­ted. The­se selec­ted pho­tos were exhi­bi­ted in Kur­sa­lon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Foto­ses­si­on5.4.2009ten­to­raz som sa akcie nezú­čast­nil. /​I did not par­ti­ci­pa­te in the event.


4. Foto­Ses­si­on v Piešťanoch

V pries­to­roch Kur­sa­lo­nu sa kona­lo 26.10.2008 už štvr­té stret­nu­tie foto­k­lu­bov a foto­gra­fov. Spá­chal ho Pieš­ťan­ský foto­k­lub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám doma”, na toto podu­ja­tie vybral po prvý raz. Prog­ram ma lákal, samoz­rej­me bol som zve­da­vý na rea­li­zá­ciu. Ráno sme zača­li po úvod­nom pri­ví­ta­ní pre­zen­tá­ci­ou fir­my SONY. Pred­sta­vi­te­lia SONY nám pre­zen­to­va­li foto­apa­rá­ty a objek­tí­vy svo­jej znač­ky. Odha­dom pri­nies­li 8 – 10 foto­apa­rá­tov a cca 15 objek­tí­vov, zopár bles­kov. Nechý­ba­la ani naj­nov­šia α 900. Skú­ša­li sme aj objek­tív s dvo­ma nasta­vi­teľ­ný­mi sve­tel­nos­ťa­mi 2.85.6. Tech­ni­ku sme moh­li vyskú­šať, ohma­tať, cca do 16 hodi­ny. Bolo to kaž­do­pád­ne prínosné.

Potom nám Ivan Čani­ga, zná­my foto­graf sve­to­vé­ho mena, pre­zen­to­val svo­je por­trét­ne foto­gra­fie. Hovo­ril o mož­ných rie­še­niach por­tré­to­va­nia v časo­vom stre­se, o komu­ni­ká­cii, o svet­le, o voľ­nos­ti pri tvor­be foto­gra­fie apod. Vide­li sme množ­stvo foto­gra­fií z rôz­nych pro­stre­dí. Pre­zen­tá­cia sa pre­dĺži­la opro­ti plá­nu, aj otá­zok Ivan zod­po­ve­dal via­ce­ro. Po pre­zen­tá­cii, vo viac­me­nej voľ­nej­šom čase, uká­zal veľa foto­gra­fií na papie­ri, o kto­ré bol dosť vyso­ký záu­jem. Je to zrej­mé z foto­gra­fií nižšie.

Nasle­do­va­la mode­ro­va­ná dis­ku­sia. Veľ­mi som bol zve­da­vý, čo z toho bude. Mode­rá­to­rom bol Maroš Dubov­ský a neskôr Mar­tin Ond­ko. Veľa otá­zok ale nebo­lo tre­ba hos­ťom klásť, ich odpo­ve­de asi prek­va­pi­li mno­hých. Boli vlast­ne dlhé, ale svo­jim spô­so­bom aj tak krát­ke. Boli pre­dov­šet­kým zmys­lu­pl­né, plné emó­cii, skú­se­nos­ti, seba­poz­na­nia i pozna­nia dru­hých. Odpo­ve­da­la Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal a Ivan Čani­ga.


On Octo­ber 26, 2008, the fourth mee­ting of pho­to clubs and pho­tog­rap­hers took pla­ce at the Kur­sa­lon pre­mi­ses, orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Pho­to Club. Des­pi­te having it at home,” I cho­se to attend this event for the first time. The prog­ram was enti­cing, and I was curi­ous about the exe­cu­ti­on. In the mor­ning, we star­ted with an intro­duc­to­ry wel­co­me, fol­lo­wed by a pre­sen­ta­ti­on from SONY. Repre­sen­ta­ti­ves from SONY sho­wca­sed the­ir bran­d’s came­ras and len­ses, brin­ging around 8 – 10 came­ras, app­ro­xi­ma­te­ly 15 len­ses, and a few flas­hes. The latest α 900 was also part of the disp­lay. We had the oppor­tu­ni­ty to try and explo­re the equ­ip­ment until around 4 p.m., which was undoub­ted­ly beneficial.

Sub­se­qu­en­tly, Ivan Čani­ga, a reno­wned pho­tog­rap­her of inter­na­ti­onal acc­laim, pre­sen­ted his por­trait pho­tog­raphs. He dis­cus­sed possib­le solu­ti­ons for por­trait pho­tog­rap­hy under time cons­traints, com­mu­ni­ca­ti­on tech­ni­qu­es, the role of light, cre­a­ti­ve fre­e­dom in pho­tog­rap­hy, and more. We saw nume­rous pho­tog­raphs from vari­ous set­tings. The pre­sen­ta­ti­on exten­ded bey­ond the plan­ned time, and Ivan add­res­sed seve­ral ques­ti­ons from the audien­ce. After the pre­sen­ta­ti­on, during a some­what more rela­xed peri­od, he also sho­wed many prin­ted pho­tog­raphs that gar­ne­red con­si­de­rab­le inte­rest, as evi­dent from the pho­tos below.

A mode­ra­ted dis­cus­si­on fol­lo­wed, and I was quite curi­ous about the out­co­me. Maroš Dubov­ský ser­ved as the mode­ra­tor, later joined by Mar­tin Ond­ko. Howe­ver, the­re was­n’t a need for many ques­ti­ons from the audien­ce; the answers from the guests like­ly sur­pri­sed many. The res­pon­ses were, in a way, lengt­hy but still short. They were mea­ning­ful, full of emo­ti­ons, expe­rien­ces, self-​awareness, and insights into others. Mar­ti­na Dan­ko­vá, Peter Ertl, Ras­ťo Čam­bal, and Ivan Čani­ga par­ti­ci­pa­ted in pro­vi­ding responses.


Po úžas­nej dis­ku­sii sme nasý­ti­li svo­je žalúd­ky a nasle­do­val voľ­nej­ší prog­ram. Ja som ho využil na roz­ví­ja­nie medzi­ľud­ských vzťa­hov. Poobe­de nám Edo Čup­ka odpre­zen­to­val foto­gra­fo­va­nie jaz­zo­vé­ho fes­ti­va­lu Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny, kto­rý pre­bie­ha znač­nú časť roka v bare Art Jazz Gal­le­ry u Doda Šošo­ku. Ten je mimo­cho­dom neďa­le­ko od Kur­sa­lo­nu na Win­te­ro­vej ulici.

Nie­kto­rí cez­poľ­ní sa s nami postup­ne lúči­li, iní sa k nám večer pri­da­li, pre­to­že nás čaka­la ver­ni­sáž výsta­vy Foto­Kur­sa­lon 2008. Do súťa­že sa pri­hlá­si­lo 32 účast­ní­kov. Ver­ni­sáž bola spo­je­ná s vyhlá­se­ním výsled­kov. Všet­ko pre­beh­lo hlad­ko, na ver­ni­sáž doš­lo pod­ľa môj­ho odha­du 50 – 80 ľudí. Výsta­va potr­vá v pries­to­roch Kur­sa­ló­nu do 30.11.2008. Pri­má­tor Pieš­ťan pod­po­ril Foto­Ses­si­on nie­len svo­jou osob­nou účas­ťou, ale aj tým, že jed­nu cenu určil sám. V nepo­sled­nom rade sa podie­ľal na cene pre víťa­za Foto­Kur­sa­lo­nu a okrem iné­ho aj pre víťa­za pred­tým sa kona­jú­cej akcie Park­Fo­to. Pieš­ťa­ny sú nád­her­né mies­to, kde si vždy ume­nie našlo svo­je mies­to. Dúfam, že to tak zostane 🙂

Večer, cca od 19:30 nám, aj verej­nos­ti pred­vied­li svo­je ume­nie muzi­kan­ti v zlo­že­ní: Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji a Caro­li­ne Hit­land. Erich je krá­ľom slo­ven­ské­ho blu­es a je to uzná­va­ný ume­lec. Caro­li­ne Hit­land je nór­ska spe­váč­ka, kto­rá pôso­bí medzi Sta­nom a Eri­chom ako kvet medzi lis­ta­mi. Jej nesku­toč­ne sym­pa­tic­ký pre­jav môže­te posú­diť pod­ľa foto­gra­fií dole. Ško­da, že nemô­že­te počuť aj jej spev, sto­jí to za to! Samoz­rej­me aj chlap­ci boli výborní.


After an ama­zing dis­cus­si­on, we satis­fied our sto­machs, and a more rela­xed prog­ram fol­lo­wed. I used this time to fos­ter inter­per­so­nal rela­ti­ons­hips. In the after­no­on, Edo Čup­ka pre­sen­ted pho­tog­rap­hy from the Inter­na­ti­onal Jazz Pieš­ťa­ny jazz fes­ti­val, which takes pla­ce for a sig­ni­fi­cant part of the year at the Art Jazz Gal­le­ry near Win­te­ro­va Stre­et, not far from Kursalon.

Some atten­de­es gra­du­al­ly bid fare­well to us, whi­le others joined us in the eve­ning as we awai­ted the ope­ning of the Pho­to­Kur­sa­lon 2008 exhi­bi­ti­on. Thirty-​two par­ti­ci­pants ente­red the com­pe­ti­ti­on. The exhi­bi­ti­on ope­ning was com­bi­ned with the announ­ce­ment of the results. Eve­ryt­hing went smo­ot­hly, and about 50 – 80 peop­le atten­ded the ver­nis­sa­ge, based on my esti­ma­te. The exhi­bi­ti­on will run at Kur­sa­lon until Novem­ber 30, 2008. The may­or of Pieš­ťa­ny sup­por­ted Foto­Ses­si­on not only with his per­so­nal pre­sen­ce but also by per­so­nal­ly desig­na­ting one of the pri­zes. He also con­tri­bu­ted to the pri­ze for the win­ner of Foto­Kur­sa­lon and, among other things, the win­ner of the pre­vi­ous­ly held Park­Fo­to event. Pieš­ťa­ny is a beau­ti­ful pla­ce whe­re art has alwa­ys found its home. I hope it sta­ys that way.

In the eve­ning, around 7:30 PM, musi­cians, inc­lu­ding Erich Boboš Pro­cház­ka, Sta­ni­slav Poča­ji, and Caro­li­ne Hit­land, sho­wca­sed the­ir artis­try to us and the pub­lic. Erich is the king of Slo­vak blu­es and a recog­ni­zed artist. Caro­li­ne Hit­land is a Nor­we­gian sin­ger who acts as a flo­wer among the lea­ves bet­we­en Stan and Erich. You can jud­ge her inc­re­dib­ly likab­le deme­a­nor based on the pho­tos below. Unfor­tu­na­te­ly, you can’t hear her sin­ging, but it’s worth it! Of cour­se, the guys were excel­lent as well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

Hits: 29518

Hud­ba je ume­lec­ký pre­jav vytvo­re­ný kom­bi­ná­ci­ou zvu­kov, meló­dií a ryt­mov. Môže byť vyko­ná­va­ná pomo­cou rôz­nych hudob­ných nástro­jov ale­bo vokál­nych tech­ník. Hud­ba má schop­nosť vyvo­lá­vať emó­cie, pre­ná­šať prí­be­hy a pôso­biť na poslu­chá­čov. Exis­tu­je mno­ho hudob­ných žán­rov a štý­lov, kto­ré sa líšia pod­ľa kul­túr­nych, his­to­ric­kých a regi­onál­nych vply­vov. Hudob­ný pre­jav zahŕňa ovlá­da­nie hudob­ných nástro­jov, inter­pre­tá­ciu skla­dieb a schop­nosť komu­ni­ko­vať cez hud­bu. Pro­fe­si­onál­ni muzi­kan­ti sa čas­to špe­cia­li­zu­jú na urči­tý nástroj ale­bo hudob­ný žáner a môžu pôso­biť v rôz­nych kon­tex­toch, vrá­ta­ne sólo­vých vystú­pe­ní, sku­pi­no­vých zosku­pe­ní. Hud­ba a muzi­kant­ský pre­jav majú v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti význam­né mies­to, posky­tu­júc for­mu seba­vy­jad­re­nia a spô­sob, ako ľudia komu­ni­ku­jú umenie.


Music is an artis­tic expres­si­on cre­a­ted through the com­bi­na­ti­on of sounds, melo­dies, and rhythms. It can be per­for­med using vari­ous musi­cal ins­tru­ments or vocal tech­ni­qu­es. Music has the abi­li­ty to evo­ke emo­ti­ons, con­vey sto­ries, and impact lis­te­ners. The­re are many musi­cal gen­res and sty­les that vary based on cul­tu­ral, his­to­ri­cal, and regi­onal influ­en­ces. Musi­cal expres­si­on invol­ves mas­te­ring musi­cal ins­tru­ments, inter­pre­ting com­po­si­ti­ons, and the abi­li­ty to com­mu­ni­ca­te through music. Pro­fes­si­onal musi­cians often spe­cia­li­ze in a par­ti­cu­lar ins­tru­ment or musi­cal gen­re and can per­form in vari­ous con­texts, inc­lu­ding solo per­for­man­ces and group ensem­bles. Music and musi­cal expres­si­on hold a sig­ni­fi­cant pla­ce in cul­tu­re and socie­ty, pro­vi­ding a form of self-​expression and a way for peop­le to com­mu­ni­ca­te through art.


His­tó­ria hudby

Vznik hud­by môže­me dato­vať na dobu, kedy sa člo­vek sna­žil napo­dob­ňo­vať hla­sy živo­čí­chov. Išlo tak zrej­me tro­chu o pod­ve­do­mý efekt, kedy člo­vek pri­šiel na meló­diu. Neve­ri­li by ste, koľ­ko rôz­nych tónov je v krát­kej – tre­bárs 0.5 sekun­do­vej sek­ven­cii spe­vu neja­ké­ho vtá­ka. Zmys­ly člo­ve­ka to nedo­ká­žu vní­mať uve­do­mo­va­ne – je to ako pri sle­do­va­ní fil­mu, kedy si tiež neuve­do­mu­je­me, že film, kto­rý sle­du­je­me je pos­kla­da­ný zo sta­tic­kých obráz­kov, kto­ré idú rých­los­ťou 25 obráz­kov za sekun­du. Avšak mozog zrej­me evi­do­val tie­to meló­die a naučil postup­ne člo­ve­ka spievať.


His­to­ry of Music

The ori­gin of music can be tra­ced back to a time when humans attemp­ted to mimic the sounds of ani­mals. It was like­ly a some­what sub­con­sci­ous effect, whe­re humans dis­co­ve­red melo­dy. You would­n’t belie­ve how many dif­fe­rent tones are pre­sent in a short sequ­en­ce, such as a 0.5‑second sin­ging of a bird. Human sen­ses can­not con­sci­ous­ly per­ce­i­ve the­se tones, simi­lar to wat­ching a movie whe­re we don’t rea­li­ze that the film, which we are wat­ching, is com­po­sed of sta­tic ima­ges moving at a spe­ed of 25 fra­mes per second. Howe­ver, the brain like­ly regis­te­red the­se melo­dies and gra­du­al­ly taught humans to sing.


Ľudo­vá hudba

Ide zrej­me o naj­frek­ven­to­va­nej­šiu for­mu hud­by, aspoň pokiaľ ide o his­tó­riu. Bola to hud­ba oby­čaj­ne jed­no­du­chých ľudí, kto­rí si medzi sebou jed­not­li­vé diel­ka odo­vzdá­va­li počas mno­ho gene­rá­cii. Ľudo­vá hud­ba v dneš­nej podo­be je už znač­ne vyumel­ko­va­ná ume­lec­ký­mi nástroj­mi. K ľudo­vej hud­be bez­po­chy­by pat­rí aj špe­ci­fic­ký odev – kroj a zvy­ky jed­not­li­vých oblas­tí. Na Slo­ven­sku vznik­lo mno­ho dife­ren­co­va­ných folk­lór­nych oblas­tí, v kto­rých je bohat­stvo náro­da.


Folk Music

It is argu­ab­ly the most pre­va­lent form of music, at least in terms of his­to­ry. Folk music was the music of ordi­na­ry peop­le, who pas­sed indi­vi­du­al pie­ces among them­sel­ves through many gene­ra­ti­ons. Con­tem­po­ra­ry folk music has beco­me quite sop­his­ti­ca­ted with artis­tic ins­tru­ments. Folk music undoub­ted­ly inc­lu­des spe­ci­fic atti­re – folk cos­tu­mes and cus­toms of vari­ous regi­ons. In Slo­va­kia, nume­rous diver­si­fied folk­lo­re regi­ons have emer­ged, ref­lec­ting the rich­ness of the nation.


Jed­ným zo zvlášť ume­lec­ky hod­not­ných poči­nov je pou­ži­tie hudob­ných motí­vov v muzi­kál­nej – inštru­men­tál­ne for­me. Spo­me­niem napr. na celom sve­te zná­mu sku­pi­nu Ber­ky­ho Mre­ni­cu. Dia­bol­ské hus­le hovo­ria za všet­ko. Ten­to súbor sa skve­le popa­so­val aj z die­la­mi maj­strov kla­sic­kej hud­by, ako boli Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms atď. Inou sku­pi­nou je zná­my maďar­ský orches­ter Buda­pešť, kto­rý má úcty­hod­né para­met­re. Ďal­šou sku­pi­nou je v pod­sta­te hard­roc­ko­vá seve­ro­mo­rav­ská sku­pi­na Fle­ret, kto­rá čias­toč­ne využí­va motí­vy ľudo­vej hud­by. Ďal­šou sku­pi­nou je Toč­ko­lo­toč, viac­me­nej zosku­pe­nie bra­tov Peš­tov­cov, kto­rí hra­jú veľ­mi muzikálne.


One of the par­ti­cu­lar­ly artis­ti­cal­ly valu­ab­le ende­a­vors is the use of musi­cal motifs in the musi­cal – ins­tru­men­tal form. For exam­ple, I will men­ti­on the glo­bal­ly reno­wned group Ber­ky­ho Mre­ni­ca. The devi­lish violins spe­ak for them­sel­ves. This ensem­ble has hand­led mas­ter­pie­ces of clas­si­cal music mas­ters such as Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms, and others excel­len­tly. Anot­her group is the famous Hun­ga­rian orches­tra Buda­pest, which boasts impres­si­ve para­me­ters. Yet anot­her group is the essen­tial­ly hard rock North Mora­vian band Fle­ret, which par­tial­ly incor­po­ra­tes motifs from folk music. Anot­her group is Toč­ko­lo­toč, more or less an assem­bly of the Peš­to brot­hers, who play very musically.


Kla­sic­ká hudba

Počiat­ky kla­sic­kej hud­by sia­ha­jú snáď do 15. sto­ro­čia. Mys­lím, že dru­há ope­ra v his­tó­rii bola Daph­ne. Naj­pom­péz­nej­šou for­mou kla­sic­kej – váž­nej hud­by je prá­ve ope­ra. Je to vlast­ne spe­voh­ra. V minu­los­ti hudob­ní skla­da­te­lia skla­da­li množ­stvo opier, ako sto­ro­čia ubie­ha­li, ich počet kle­sal. Dnes sa kom­po­nu­jú aj hyb­ri­dy ako roc­ko­vá ope­ra apod. Hudob­né die­la sa skla­da­li väč­ši­nou pre duchov­né úče­ly, postup­ne chrá­mo­vú hud­bu nahrá­dza svet­ská. Veli­kán­mi sve­to­vej hud­by boli napr. – Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Medzi naj­sláv­nej­šie die­la pat­rí Ver­di­ho Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­to­va Figa­ro­va svad­ba, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­ho Bar­bier zo Sevil­ly, Tos­ca, Vival­di­ho Šty­ri roč­né obdo­bia, Grie­gov Peer Gynt, Ber­li­ozo­va Fan­tas­tic­ká sym­fó­nia, Beet­ho­ve­no­va 9. sym­fó­nia Óda na radosť, Bacho­va Fúga A moll, Čaj­kov­ské­ho Labu­tie jaze­ro, Lus­ká­čik, Schu­ber­to­ve piesne …


Clas­si­cal Music

The begin­nings of clas­si­cal music date back to per­haps the 15th cen­tu­ry. I belie­ve the second ope­ra in his­to­ry was Daph­ne. The most pompous form of clas­si­cal – seri­ous music is, in fact, ope­ra. It is essen­tial­ly a musi­cal dra­ma. In the past, com­po­sers com­po­sed nume­rous ope­ras, but as cen­tu­ries pas­sed, the­ir num­ber dec­li­ned. Today, hyb­rids like rock ope­ras are also com­po­sed, and so on. Musi­cal works were most­ly com­po­sed for spi­ri­tu­al pur­po­ses, gra­du­al­ly repla­ced by secu­lar music. Giants of world music inc­lu­de, for exam­ple, Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Among the most famous works are Ver­di­’s Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­t’s The Mar­ria­ge of Figa­ro, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­’s The Bar­ber of Sevil­le, Tos­ca, Vival­di­’s The Four Sea­sons, Grie­g’s Peer Gynt, Ber­li­oz’s Symp­ho­nie fan­tas­ti­que, Beet­ho­ve­n’s 9th Symp­ho­ny Ode to Joy, Bach’s Fugue in A Minor, Tchai­kov­sky­’s Swan Lake, The Nutc­rac­ker, Schu­ber­t’s songs, and more.


Okrem ope­ry exis­tu­jú aj iné kla­sic­ké for­my hudob­ných diel, sym­fó­nie, ope­re­ty, suity, menu­e­ty, kon­cer­ty, pol­ky, mazur­ky, fúgy, balet, pies­ne, fil­har­mo­nic­ké die­la, die­la pre slá­či­ko­vé kvar­te­tá atď. Aj z kla­sic­kej hud­by čer­pa­li nie­kto­rí umel­ci z iných oblas­tí, resp. opač­ne. Napr. vyš­šie spo­mí­na­ný Ber­ky Mre­ni­ca, ďalej Vanes­sa Mae – kto­rá hrá Johan­na Sebas­tia­na Bacha – váž­ne aj v pop‑e. Ďal­šie prí­kla­dy: Apo­ca­lyp­ti­ca – fín­ske zosku­pe­nie hra­jú­ce reper­to­ár meta­lo­vej for­má­cie Metal­li­ca. Marián Var­ga, kto­rý naj­mä v zosku­pe­ní Col­le­gium Musi­cum na klá­ve­soch doslo­va čaru­je. Jeho Hom­ma­ge alla Bach, ale­bo napr. sklad­ba na motí­vy Kor­sa­ko­vo­vej Šehe­re­zá­dy, sú gran­di­óz­ne. Lon­dýn­sky sym­fo­nic­ký orches­ter zvyk­ne z času na čas vypro­du­ko­vať v pod­sta­te kla­sic­ké die­lo na motí­vy popu­lár­nej hud­by. Mys­lím, že je to sluš­né oce­ne­nie pre hudob­né tele­sá. Napr. z pro­duk­cie sku­pín ABBA, Jeth­ro Tull, Poli­ce. Málo­kto­rý ume­lec – skla­da­teľ doká­že kom­po­no­vať v rôz­nych žán­roch, tobôž nie v cel­kom odliš­ných sme­roch. Pau­lo­vi McCar­tne­y­mu sa to poda­ri­lo – ide o uni­kát­ny prí­pad, kedy skla­da­teľ sláv­nej roc­ko­vej sku­pi­ny Beat­les zlo­žil cel­kom úspeš­ne kla­sic­ké die­lo – mys­lím, že šlo dokon­ca o chrá­mo­vé sym­fo­nic­ké die­lo. Podob­né motí­vy ako v kla­sic­kej hud­be mož­no nájsť naj­mä v jaz­ze.


In addi­ti­on to ope­ra, the­re are also other clas­si­cal forms of musi­cal com­po­si­ti­ons, such as symp­ho­nies, ope­ret­tas, suites, minu­ets, con­cer­tos, pol­kas, mazur­kas, fugu­es, bal­lets, songs, phil­har­mo­nic works, com­po­si­ti­ons for string quar­tets, and so on. Some artists from other gen­res drew ins­pi­ra­ti­on from clas­si­cal music, and vice ver­sa. For exam­ple, the afo­re­men­ti­oned Ber­ky Mre­ni­ca, Vanes­sa Mae – who pla­ys Johann Sebas­tian Bach, both in clas­si­cal and pop music. Other exam­ples inc­lu­de Apo­ca­lyp­ti­ca, a Fin­nish group pla­y­ing the reper­to­ire of the metal band Metal­li­ca. Marian Var­ga, espe­cial­ly in the group Col­le­gium Musi­cum, cap­ti­va­tes with his key­bo­ard skills. His Hom­ma­ge alla Bach or com­po­si­ti­ons ins­pi­red by Rimsky-​Korsakov’s Sche­he­ra­za­de are mag­ni­fi­cent. The Lon­don Symp­ho­ny Orches­tra occa­si­onal­ly pro­du­ces essen­tial­ly clas­si­cal works based on popu­lar music the­mes. I think it’s a decent recog­ni­ti­on for musi­cal ensem­bles. For ins­tan­ce, pro­duc­ti­ons from groups like ABBA, Jeth­ro Tull, and The Poli­ce. Not many artists or com­po­sers can com­po­se in vari­ous gen­res, let alo­ne enti­re­ly dif­fe­rent direc­ti­ons. Paul McCar­tney achie­ved this – a uni­que case whe­re the com­po­ser of the famous rock group The Beat­les suc­cess­ful­ly com­po­sed a clas­si­cal work, even a symp­ho­nic work for the church. Simi­lar motifs to clas­si­cal music can be found, espe­cial­ly in jazz.


Nie­kto­ré kla­sic­ké die­la vyža­du­jú vyso­kú inštru­men­tál­nu zruč­nosť pri hra­ní na hudob­né nástro­je. Je cel­kom pocho­pi­teľ­né, že sami skla­da­te­lia ňou čas­to oplý­va­li. Za naj­väč­šie­ho kla­vír­ne­ho vir­tu­ó­za sa pokla­dá zrej­me Artur Rubins­te­in, za hus­ľo­vých vir­tu­ó­zov zase Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, Nico­lo Paga­ni­ni. Ich veľ­kým obdi­vo­va­te­ľom a rov­na­ko skve­lým vir­tu­ó­zov bol aj rela­tív­ne nedáv­no zosnu­lý Yehu­di Menuhin.


V posled­nej dobe sa roz­trh­lo vre­ce s muzi­kál­mi. Ide o kom­bi­ná­ciu hud­bydivad­la. Vo sve­te sú naj­zná­mej­šie My Fair Lady, Hel­lo Dol­ly, Cho­rus Line, v našich kon­či­nách sú to Jesus Christ Supers­tar, Johan­ka z Arku, Dra­cu­la, Rusal­ka, Pomáda.


Some clas­si­cal works requ­ire high ins­tru­men­tal skill when pla­y­ed on musi­cal ins­tru­ments. It is quite unders­tan­dab­le that com­po­sers them­sel­ves often excel­led in this skill. Artur Rubins­te­in is con­si­de­red one of the gre­a­test pia­no vir­tu­osos, whi­le Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, and Nico­lo Paga­ni­ni are regar­ded as vir­tu­osos on the violin. The late Yehu­di Menu­hin was not only a gre­at admi­rer but also an equ­al­ly excel­lent vir­tu­oso in his own right.


Už dlh­ší čas je popu­lár­na hud­ba najp­re­fe­ro­va­nej­šiu for­mu hud­by súčas­nos­ti. Exis­tu­je mno­ho štý­lov, od muzi­kál­nych až po gýčo­vi­té elek­tro­nic­ké výplo­dy. Ja spo­me­niem hlav­ne tie (aj kla­sic­ké štý­ly), kto­ré hod­no­tím ako pozi­tív­ne. Pro­sím o zho­vie­va­vosť s kate­gó­ria­mi hud­by, nedá sa všet­ko jed­no­du­cho zaradiť.


For quite some time, popu­lar music has been the most pre­fer­red form of con­tem­po­ra­ry music. The­re are many sty­les, ran­ging from musi­cal to kits­chy elect­ro­nic cre­a­ti­ons. I will men­ti­on main­ly tho­se (inc­lu­ding clas­si­cal sty­les) that I con­si­der posi­ti­ve. Ple­a­se be unders­tan­ding about the cate­go­ri­za­ti­on of music; it’s not alwa­ys straightforward.


Jazz

Počiat­ky jaz­zu sia­ha­jú do kon­ca 19. st. a začiat­ku 20. sto­ro­čia. Ide o hud­bu afro­ame­ri­ča­nov, za kolís­ku sa pova­žu­je New Orle­ans. Pod­ľa mňa ide o naj­mu­zi­kál­nej­šiu for­mu. Za skve­lých muzi­kan­tov pova­žu­jem tých­to (za pomlč­kou nasle­du­je umel­cov hlav­ný umel­cov nástroj): Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – gita­ra, Bob­by McFer­rin – vokál, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxo­fón, Step­han­ne Grap­pe­li – hus­le, Michel Pet­ruc­cia­ni – kla­vír, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – gita­ra, Joe Hen­der­son – saxo­fón, Ben­ny Good­man – kla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trúb­ka, Diz­zy Giles­pie – trúb­ka, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vokál, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trúb­ka, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – gita­ra, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – gita­ra, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett, Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bar­toš – trub­kár­sky virtuóz.


Jazz

The ori­gins of jazz date back to the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries. It is a music form of Afri­can Ame­ri­cans, with New Orle­ans being con­si­de­red its birthp­la­ce. Accor­ding to me, it is the most musi­cal form. I con­si­der the fol­lo­wing musi­cians outs­tan­ding (ins­tru­ment pla­y­ed is men­ti­oned after the dash):

Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – guitar, Bob­by McFer­rin – vocals, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxop­ho­ne, Step­han­ne Grap­pe­li – violin, Michel Pet­ruc­cia­ni – pia­no, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – guitar, Joe Hen­der­son – saxop­ho­ne, Ben­ny Good­man – cla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trum­pet, Diz­zy Giles­pie – trum­pet, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vocals, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trum­pet, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – guitar, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – guitar, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. From our regi­on, for exam­ple, Peter Lipa – vocals, Peter Bar­toš – trum­pet virtuoso.


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – gita­ra, Car­los San­ta­na – gita­ra, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – gita­ra, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – gita­ra (no keď spus­tí, znie to ako orches­ter), Jack Bru­ce – gita­ra, Blu­es Rock: Joe Cocker


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – guitar, Car­los San­ta­na – guitar, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – guitar, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – guitar (when he starts pla­y­ing, it sounds like an orches­tra), Jack Bru­ce – guitar, Blu­es Rock: Joe Cocker


Rock

Ťaž­ko pre mňa defi­no­va­teľ­ný štýl, kto­rý pre mňa nemá v sebe jas­ný komerč­ný vplyv: Sting – svo­jou hud­bou oslo­vil aj jaz­zo­vých umel­cov, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chil­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en na začiat­ku kari­é­ry. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chil­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – gita­ra, Oskar Róz­sa – bas­gi­ta­ra, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – gita­ra, Juraj Grig­lák – bas­gi­ta­ra, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


Rock

A sty­le that is hard for me to defi­ne, and for me, it lacks a cle­ar com­mer­cial influ­en­ce: Sting – through his music, he has appe­a­led to jazz artists as well, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chi­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en in the ear­ly days. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chi­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – guitar, Oskar Róz­sa – bass guitar, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – guitar, Juraj Grig­lák – bass guitar, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


  • Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea
  • Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – gita­ra, Deff Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apocalyptica
  • Rene­sain­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Blackmore‘s Night
  • Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musicum
  • Old Rock: Roling Sto­nes, John Lennon
  • Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – guitar, Def Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apo­ca­lyp­ti­ca Renais­san­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Black­mo­re­’s Night Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musi­cum Old Rock: Rol­ling Sto­nes, John Len­non Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán


Iné žán­re

  • Soul: Lisa Stans­field, Sade
  • Soul­pop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capel­la – čis­to vokál­ny štýl: Clo­se Har­mo­ny Friends – sku­pi­na oko­lo Mária Fan­čo­vi­ča vznik­nu­tá v Nit­re, Fragile
  • Avan­tgar­de: Jabl­koň – veľ­mi čudes­ná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursi­ny – gita­ra, Jiří Sche­lin­ger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gita­ra, Art Gar­fun­kel – gita­ra, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – gita­ra, Fran­ti­šek Ned­věd – gita­ra, Karel Kryl – gita­ra, Vlas­ta Redl – gita­ra, Lenk, Janoušek
  • Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – gitara
  • Folk­rock: Bob Dylan – spev, gita­ra, Jana Kir­schner – gita­ra, Len­ka Fili­po­vá – gita­ra, Vlas­ta Redl – gitara
  • Folk­lor Folk: Vlas­ta Redl – gita­ra, AG Flek, Hradišťan
  • Folk­lor Rock: Vlas­ta Redl – gita­ra, Fleret
  • Fun­ky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N‘Sync
  • Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty
  • Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies
  • Metal: Black Sab­bath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinat­ra, Herman‘s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean
  • Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá
  • Modern Clas­sic: Zbig­niew Preisner
  • Muzi­kal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá
  • Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr
  • Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Soul: Lisa Stans­field, Sade Soul­pop: Richard Mül­ler Punk: Sex Pis­tols A capel­la – pure­ly vocal sty­le: Clo­se Har­mo­ny Friends – a group around Mário Fan­čo­vič for­med in Nit­ra, Fra­gi­le Avan­tgar­de: Jabl­koň – very pecu­liar music Big Beat: Dežo Ursi­ny – guitar, Jiří Sche­lin­ger – guitar Reggae: Bob Mar­ley Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud Folk: Paul Simon – guitar, Art Gar­fun­kel – guitar, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – guitar, Fran­ti­šek Ned­věd – guitar, Karel Kryl – guitar, Vlas­ta Redl – guitar, Lenk, Janou­šek Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – guitar Folk­rock: Bob Dylan – vocals, guitar, Jana Kir­schner – guitar, Len­ka Fili­po­vá – guitar, Vlas­ta Redl – guitar Folk­lo­re Folk: Vlas­ta Redl – guitar, AG Flek, Hra­diš­ťan Folk­lo­re Rock: Vlas­ta Redl – guitar, Fle­ret Fun­ky: Kool and The Gang Hip Hop: N‘Sync Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies Metal: Black Sab­bath, Metal­li­ca Oldies: Frank Sinat­ra, Her­ma­n’s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mez­zo­for­te Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – guitar Club: Sade – vocals Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá Modern Clas­sic: Zbig­niew Pre­is­ner Musi­cal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post