2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

skala
Hits: 7207

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov ​“temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta ​“týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie ​“Hrad Tema­tín” a Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca a hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jus a Cica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Taliansko

skala
Hits: 8103

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: ​“Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264 – 144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 73 – 71 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.

Ita­ly, sha­ped like a boot, extends from the con­ti­nent and is sur­roun­ded by the Medi­ter­ra­ne­an Sea. Ita­ly boasts a rich his­to­ry, with the reno­wned ancient Rome, the anti­qu­ity peri­od, and ico­nic figu­res like Nero, Mar­cus Aure­lius, and Caesar.

With a popu­la­ti­on exce­e­ding 60 mil­li­on across 301,230 km², Ita­ly inc­lu­des seve­ral islands such as Sici­ly, Sar­di­nia, Elba, Cap­ri, Tre­mi­ti, and Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). The majo­ri­ty of Ita­ly is the Apen­ni­ne Penin­su­la. The Alps rise to the north, with Mont Blanc, Euro­pe­’s hig­hest peak, bor­de­ring Fran­ce. The Apen­ni­nes stretch across the penin­su­la. Acti­ve vol­ca­no­es, inc­lu­ding Vesu­vius, Etna, and Strom­bo­li, are found on the islands (Wiki​pe​dia​.sk).

Apart from the pre­do­mi­nan­tly nati­ve popu­la­ti­on, making up almost 93%, Ita­ly hosts diver­se nati­ona­li­ties like Roma­nians, North Afri­cans, Alba­nians, Chi­ne­se, and Ukrai­nians. Major cities inc­lu­de Rome, Milan, Naples, Turin, Paler­mo, Genoa, Bolog­na, Flo­ren­ce, Bari, Cata­nia, Veni­ce, Vero­na, Mes­si­na, and Padua (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ons in Ita­ly encom­pass Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Calab­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dy, Mar­che, Moli­se, Pied­mont, Pug­lia, Sar­di­nia, Sici­ly, Tus­ca­ny, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d’A­os­ta, and Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rome ser­ves as the papal resi­den­ce, and the famous say­ing goes, ​“All roads lead to Rome.”

In ancient times, Ita­ly was home to city-​states part­ly foun­ded on Gre­ek colo­ni­za­ti­on and Etrus­can cities. Rome emer­ged in the 8th cen­tu­ry, expe­rien­cing gran­de­ur for over a mil­len­nium befo­re its dec­li­ne in 476 (Wiki​pe​dia​.cz). In the ancient era (264 – 144 BC), during the Punic Wars, the Pho­eni­cians from Cart­ha­ge fought against the Romans. The Spar­ta­cus upri­sing occur­red bet­we­en 73 – 71 BC, led by the gla­dia­tor Spar­ta­cus (Pet­ra Surmová).

Some notab­le Roman rulers inc­lu­de Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Ves­pa­sian, Titus, Tra­jan, Had­rian, Mar­cus Aure­lius, and Com­mo­dus, among others (List of Roman empe­rors). Reno­wned com­po­sers from Ita­ly inc­lu­de Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Anto­nio Vival­di, and Giu­sep­pe Ver­di. The coun­try has pro­du­ced celeb­ra­ted artists like Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Bot­ti­cel­li, and Cara­vag­gio, and famous wri­ters such as Dan­te Alig­hie­ri and Giovan­ni Boc­cac­cio. Notab­le phi­lo­sop­hers inc­lu­de Gior­da­no Bru­no and Nic­co­lo Machia­vel­li. In cine­ma, Ita­ly boasts direc­tors like Fede­ri­co Fel­li­ni and Ser­gio Leone. The coun­try has pro­du­ced influ­en­tial scien­tists, inc­lu­ding Gali­leo Gali­lei and Enri­co Fer­mi (Wiki­pe­dia ENG).

Ita­ly is home to world-​famous fas­hi­on brands like Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni, and Benet­ton (world​cat​.org). Ico­nic ape­ri­tifs like Cin­za­no, Mar­ti­ni, and Cam­pa­ri, as well as che­e­ses like moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, and par­mi­gia­no, have gai­ned glo­bal recog­ni­ti­on (Dela­na Miko­lá­šo­vá). Foot­ball clubs like Juven­tus Turin, AC Milan, Lazio Rome, Inter Milan, AC Par­ma, and SSC Naples are pro­mi­nent in Ita­lian sports.

Itá­lie, una ter­ra a for­ma di sti­va­le che spor­ge dal con­ti­nen­te e che da ogni altra par­te è cir­con­da­ta dal Mar Medi­ter­ra­neo. L’I­ta­lia van­ta una sto­ria illus­tre, chi non conos­ce l’an­ti­ca Roma, il peri­odo del­l’an­ti­chi­tà, Ner­va, Mar­co Aure­lio, Cesare?

In Ita­lia vivo­no più di 60 mili­oni di abi­tan­ti su una super­fi­cie di 301.230 km². Ha diver­se iso­le: la Sici­lia, la Sar­deg­na, l’El­ba, Cap­ri, le Tre­mi­ti e Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). La mag­gi­or par­te del­l’I­ta­lia è cos­ti­tu­ita dal­la peni­so­la appen­ni­ni­ca. A nord si ergo­no le Alpi, con il Mon­te Bian­co che seg­na il con­fi­ne con la Fran­cia. Att­ra­ver­so la peni­so­la si esten­do­no gli Appen­ni­ni. Sul­le iso­le ci sono vul­ca­ni atti­vi come il Vesu­vio, l’Et­na, lo Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Le nazi­ona­li­tà han­no una rapp­re­sen­tan­za piut­tos­to ampia, oltre alla popo­la­zi­one loca­le che cos­ti­tu­is­ce quasi il 93% del­la popo­la­zi­one. Ques­te inc­lu­do­no rume­ni, nor­daf­ri­ca­ni, alba­ne­si, cine­si, ucrai­ni. Le gran­di cit­tà d’I­ta­lia inc­lu­do­no Roma (Rome), Mila­no (Mila­no), Napo­li, Tori­no, Paler­mo, Geno­va (Genoa), Bolog­na, Firen­ze, Bari, Cata­nia, Vene­zia (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Le regi­oni ita­lia­ne inc­lu­do­no l’Ab­ruz­zo, la Basi­li­ca­ta, la Calab­ria, la Cam­pa­nia, l’E­mi­lia Romag­na, il Friu­li Vene­zia Giu­lia, il Lazio, la Ligu­ria, la Lom­bar­dia, le Mar­che, il Moli­se, il Pie­mon­te, la Pug­lia, la Sar­deg­na, la Sici­lia, la Tos­ca­na, il Tren­ti­no – Alto Adi­ge, l’Um­bria, la Val­le d’A­os­ta, il Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Roma è la sede del Papa. Mol­to nota è la fra­se: ​“Tut­te le stra­de por­ta­no a Roma”.

Nel­l’an­ti­chi­tà, sul ter­ri­to­rio ita­lia­no, esis­te­va­no città-​stato par­zial­men­te fon­da­te sul­la colo­niz­za­zi­one gre­ca e sul­le cit­tà etrus­che. Nel VIII seco­lo si for­mò Roma, che vis­se una gran­de glo­ria per più di mil­le anni e scom­par­ve nel 476 (Wiki​pe​dia​.cz). Nel­l’an­ti­chi­tà (264 – 144 a.C.) duran­te le guer­re puni­che i Feni­ci di Car­ta­gi­ne com­bat­te­ro­no con­tro i Roma­ni. Neg­li anni 73 – 71 a.C. si veri­fi­cò la rivol­ta di Spar­ta­co. Spar­ta­co era un gla­dia­to­re (Pet­ra Surmová).

Alcu­ni dei famo­si gover­nan­ti di Roma inc­lu­do­no Augus­to, Tibe­rio, Cali­go­la, Clau­dio, Nero­ne, Ves­pa­sia­no, Tito, Traia­no, Adria­no, Anto­ni­no Pio, Lucio Vero, Mar­co Aure­lio, Com­mo­do, Per­ti­na­ce, Set­ti­mio Seve­ro, Vale­ria­no, Gal­lie­no, Quin­til­lo, Taci­to, Flo­ria­no, Dioc­le­zia­no, Fla­vio Vale­rio Seve­ro, Lici­nio, Teodo­sio, Romo­lo Augus­to (List of Roman empe­rors). Famo­si com­po­si­to­ri musi­ca­li ita­lia­ni inc­lu­do­no Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioachi­no Ros­si­ni, Nic­co­lò Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ta­no Doni­zet­ti. Artis­ti famo­si inc­lu­do­no Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Tizia­no, Raf­fa­el­lo, scrit­to­ri come Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­so­fi come Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lò Machia­vel­li, regis­ti come Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, scien­zia­ti come Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sono famo­se in tut­to il mon­do mar­che di moda come Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­ti­vi come Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, for­mag­gi come moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no (Dela­na Miko­lá­šo­vá), e squ­ad­re di cal­cio come la Juven­tus di Tori­no, l’AC Mila­no, la Lazio di Roma, l’In­ter Mila­no, l’AC Par­ma, il SSC Napoli.

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post