Hits: 59232

krásne mesto, predovšetkým preto, lebo tu sa dá vnímať pokoj. V Piešťanoch sa neponáhľajú. Vládne tu pohoda, pričom mesto žije kultúrne, je celkom pekne upravené. Parky zaberajú rozsiahlu plochu, v meste vládne . Mesto leží 162 metrov nad morom, GPS 48°35`03„ zemepisnej šírky a 17°50`01„ zemepisnej dĺžky. Rozloha mesta je 44,201 km2. Stopy osídlenia okolia pochádzajú už zo štvrtohorného pleistocénu. Kamenné nástroje človeka neandertálskeho typu boli objavené v neďalekej obci Banka a v jaskyni Čertova pec. V poslednej dobe ľadovej sa ku nezamŕzajúcim prameňom sťahoval lovec mamutov. Pramene vyhľadávali obyvatelia  neskorej i mladšej doby kamennej, no najmä z doby bronzovej. V okolí sú stopy po ľuďoch maďarovskej kultúry, vystriedanej ľuďmi mohylovej a čačianskej kultúry. V mladšej dobe železnej, asi v 4. storočí pred Kristom, prichádzajú Kelti. V prvom až štvrtom storočí tu bolo germánskymi Kvádmi. V piatom až šiestom storočí do oblasti prichádzajú prvé . Časy Veľkej Moravy z 9. storočia pripomína veľmožský dvorec v blízkom Ducovom. V rokoch 1299, 1301 – 1321 boli súčasť panstva Matúša Čáka Trenčianskeho. boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva . V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal (Wikipédia).

V minulosti boli spomenuté v histórii ako , Pesthyen (Modrova.eu.sk). Názov je odvodený od piesčitého charakteru podložia naplavenín Váhu. Historické názvy Piešťan: 1113 – , 1299 – Pekchen, 1348 – , 1357 – Pechen, 1429 – , , 1435 – Pestyén, 1436 – Pesthyen, 1442 – , 1546 – , 1552 – , 1564 – , 1588 – , 1642 – Pistin, 1689 – Pöstény, 1709 – Pustin, 1742 – Pusteny, 1745 – , Piesthan, , 1747- Pissteny, 1774 – Püstin, , Teplicz, , 1786 – Pűschtin, , 1787 – Teplicz, 1808 – Pöstény, Püstény, , , 1863 – 1907 – Pöstyén, 1913 – Pöstyény, do 1918 – , Pistyán, Piestyan, , , , Pystyán, 1920 – . Maďarsky sú Pöstyén, nemecky , poľsky Piesczany. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1113 zo Zoborskej listiny vydanej uhorským kráľom Kolomanom I.. História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632 a najslávnejší opis pochádza od Adama Trajana v básni z roku 1642 (Wikipedia).  V roku 1598 bolo v Piešťanoch 144 domov (obecluka.sk). 

V roku 1642 dostali a jarmočné právo a vyvíjali sa ako zemepanské mestečko. V 18. storočí vzniká okolo prameňov kúpeľná . V jej centre stál ubytovací hostinec a panský dom pre šľachtu. Osada sa postupne spojila s obcou a dnes tvorí historické centrum. V roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec ( patrili pod Hlohovec) Jánovi Leopoldovi Erdödymu, ktorým patrilo mesto až do roku 1848 a do roku 1940. V roku 1802 navštívil Ludwig van . Katastrofické rozmery mala na povodeň 26.8.1813, kedy boli poškodené všetky budovy (Mednyanský A., ) (Wikipédia).

Piešťany, rovnako ako mnoho iných miest západnej Európy, ale aj Slovenska, zažívajú pokles stavu obyvateľstva. Dnes žije v Piešťanoch menej ako 30 000 obyvateľov. V roku 1731 tu podľa dostupných prameňov žilo 1 488 ľudí (Wikipédia), v roku 1910 – 7 379, v roku 1945 – 14 519, v roku 1970 – 22 963, v roku 1980 – 30 731 (Drobný D., Michalec P., Bača R., Hovorka J., 1993), v roku 1991 – 33 176 (Mestská a obecná štatistika, Údaje ku 31.12.1991). Neďaleko od centra mesta, na okraji parku sa nachádza , v ktorej často hosťujú rôzne divadelné a tanečné súbory, koná sa tu množstvo výstav, sála sa používa ako kino apod.. Inou, pomerne známou je Malá scéna Mestského kultúrneho strediska – medzi Piešťancami známe ako „„. V Piešťanoch je zastúpené vysoké školstvo Inštitútom fyzioterapie, balneológie a rehabilitáce Univerzity svätého Cyrila a Metoda v Trnave. Gymnázia sú tu dve: Pierra de Coubertina a svätého Michala Archanjela. Známa je Hotelová akadémia Ľudovíta Wintera. Na území mesta pôsobia tri múzeá. Hlavná budova Balneologického múzea je situovaná do budovy Kúpeľnej dvorany. Pod jeho správu patrí na nábreží Váhu medzi Kolonádnym a Krajinským mostom, a asi 6 km vzdialené hradisko Kostolec. Vojenské historické múzeum je v areáli leticka a bohužiaľ sprístupnená je iba časť exponátov a otvorené je iba sezónne (Wikipédia). Veteran Car Club Piešťany má svoje múzeum situované v neďalekých Moravanoch. Významnými podnikmi v minulosti bola Tesla Piešťany, dnes najmä (Wikipédia). Chirana Piešťany vyrábala zdravotnícke a dnes sa vlastne rozdrobila na množstvo menších firiem. Významným pracoviskom aj dnes v oblasti metrológie, skúšobníctva, normalizácie a certifikácie je Technický skúšobný ústav Piešťany, š. p. – TSÚ (Wikipédia).

Čítaj príspevok  Kunerádsky zámok

V Piešťanoch sa od roku 1955 koná . Od roku 1999 . Pravidelne začiatkom leta sa koná Otvorenie kúpeľnej sezóny. Obnovená bola aj tradícia Sochy piešťanských parkov, od roku 2006 sa pravidelne uskutočňuje filmový festival . Ďalšími filmovými festivalmi sú , Astrofilm a Eurotour. V lete už tradične sa koná , Country Lodenica. Súťaž v aranžovaní kvetov , ktorej vrcholom je alegorický sprievod, sa koná koncom leta a je ukončením letnej kúpeľnej sezóny. Na letisku sa konal v nedávnej minulosti hudobný festival . Túto štafetu prevzal festival Grape. Od roku 2010 vznikla tradícia Carat Tuning Párty, od 2011 festival elektronickej hudby BeeFree. Konávali sa tú aj Národné letecké dni, ktoré boli od roku 2011 presunuté do Sliaču (Wikipédia). Od roku 1959 informuje o meste Revue Piešťany, ktorý bol kedysi mesačníkom, dnes vychádza štvťročne. Týždenník Piešťanský týždeň vychádza od roku 1991 a s ním ma viaže aj osobná skúsenosť, keďže som ho cca od jeho tretieho vydania predával ako kolportér do roku 1995. Od konca roku 2010 sa Piešťany pýšia vlastnou rozhlasovou stanicou Rádio Piešťany, ktorá vysiela ma 90.2 MHz (Wikipédia).

Z Piešťan pochádza herec Marián Geišberg, známa moderátorka , kanoista Slavomír Kňazovický, kajakár Róbert Erban, kajakárka Marcela Erbanová, plavkyňa Martina Moravcová, hokejisti Branko Radivojevič a , futbalista Filip Hološko, tenistki Magdaléna Rybáriková a . V minulosti tu pôsobili mnohí umelci: , Zolo Palugay, , , (Wikipédia), Juraj Slezáček, Marián Vajda, hudobník Patrik Vrbovský (Rytmus), tenisti , horolozec . Pôsobili tu básnik, prozaik , dramatik a spisovateľ , maliar Martin Benka, Alojz Klimo, spisovateľ a maliar Janko Alexy, sochár Valér Vavro, džezový hudobník .

Literatúra

  • Drobný Dušan, Michalec Peter, Bača Róbert, Hovorka Ján, 1993: Piešťany trochu inak, PMDD, Piešťany, ISBN 80-966992-0-2
  • Mednyanský Alojz, : Malebná cesta dolu Váhom, Tatran, , p. 57, 188

Odkazy