2006-2010, 2008, Africké cichlidy, Akvaristika, Časová línia, Cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Malé tmavomodré nezmary Pseudotropheus demasoni

Hits: 10513

Dema­son­ky sú krás­ne ryby doras­ta­jú­ce do 6 cm. Sú veľ­mi nezná­šan­li­vé voči sebe aj bojov­né voči iným dru­hom. Dovo­ľu­jú si aj voči desať krát väč­ším sokom. Čas­to nahá­ňa­jú mlaď s úmys­lom zastra­še­nia. Je to však nád­her­ná tma­vo­mod­rá ryba, kto­rá sa ťaž­šie roz­mno­žu­je. Je vhod­né cho­vať dema­son­ky vo väč­šom počte, tre­bárs 20 – 50 jedin­cov. Pohla­vie sa určí len veľ­mi ťaž­ko, viac-​menej len pod­ľa sprá­va­nia. Sam­ček oby­čaj­ne plá­va po celom akvá­riu a dospe­lá samič­ka je väč­ši­nu dňa na jed­nom mies­te, resp. zdr­žu­je sa len vo svo­jom úzko vyme­dze­nom rajó­ne. Dema­son­ky sú veľ­mi ele­gant­né rybič­ky, ak sú v kon­dí­cii tak sú nád­her­nou čas­ťou náš­ho akvá­ria. V jaze­re Mala­wi sa vysky­tu­je na dvoch loka­li­tách: Pombo RocksNdum­bi Reef (Akva​ris​ta​.cz). Regis­tru­jem tie­to for­my: Pombo Rocks, Ndum­bi Reef. Sam­ce majú výraz­né mod­ré a čier­ne pru­hy na svo­jom telách. V prí­rod­nom pro­stre­dí žijú v skal­na­tých oblastiach.


Dema­so­nis are beau­ti­ful fish that grow up to 6 cm. They are very into­le­rant towards each other and agg­res­si­ve towards other spe­cies. They dare to chal­len­ge fish ten times the­ir size and often cha­se fry with the inten­ti­on of inti­mi­da­ti­on. Howe­ver, they are stun­ning dark blue fish that repro­du­ce less easi­ly. It is advi­sab­le to keep Dema­so­nis in lar­ger groups, for exam­ple, 20 – 50 indi­vi­du­als. Deter­mi­ning the­ir gen­der is quite chal­len­ging, most­ly based on beha­vi­or. The male usu­al­ly swims throug­hout the enti­re aqu­arium, whi­le the matu­re fema­le spends most of the day in one pla­ce or sta­ys in her nar­ro­wly defi­ned ter­ri­to­ry. Dema­so­nis are very ele­gant fish, and when in good con­di­ti­on, they beco­me a beau­ti­ful part of our aqu­arium. In Lake Mala­wi, they are found in two loca­ti­ons: Pombo Rocks and Ndum­bi Reef (Akva​ris​ta​.cz). I regis­ter the­se forms: Pombo Rocks, Ndum­bi Reef. Males have dis­tinc­ti­ve blue and black stri­pes on the­ir bodies. In the­ir natu­ral envi­ron­ment, they live in roc­ky areas.


Dema­so­nis sind wun­ders­chöne Fis­che, die bis zu 6 cm groß wer­den. Sie sind sehr into­le­rant gege­nüber ihren Art­ge­nos­sen und agg­res­siv gege­nüber ande­ren Arten. Sie wagen es, sich Fis­chen anzu­neh­men, die zehn­mal so groß sind wie sie selbst, und jagen oft Nach­wuchs, um ihn ein­zus­chüch­tern. Den­noch han­delt es sich um atem­be­rau­bend dun­kelb­laue Fis­che, die sich etwas sch­we­rer ver­meh­ren. Es ist rat­sam, Dema­so­nis in größe­ren Grup­pen zu hal­ten, beis­piel­swe­i­se 20 – 50 Indi­vi­du­en. Das Gesch­lecht zu bes­tim­men ist ziem­lich heraus­for­dernd, haupt­säch­lich basie­rend auf dem Ver­hal­ten. Das Männ­chen sch­wimmt nor­ma­ler­we­i­se durch das gesam­te Aqu­arium, wäh­rend das aus­ge­wach­se­ne Weib­chen den größten Teil des Tages an einem Ort verb­ringt oder sich in ihrem eng defi­nier­ten Ter­ri­to­rium auf­hält. Dema­so­nis sind sehr ele­gan­te Fis­che, und wenn sie sich in gutem Zus­tand befin­den, wer­den sie zu einem wun­ders­chönen Teil unse­res Aqu­ariums. Im Mala­wi­see kom­men sie an zwei Stan­dor­ten vor: Pombo Rocks und Ndum­bi Reef (Akva​ris​ta​.cz). Ich regis­trie­re die­se For­men: Pombo Rocks, Ndum­bi Reef. Männ­chen haben auf­fäl­li­ge blaue und sch­war­ze Stre­i­fen auf ihren Kör­pern. In ihrer natür­li­chen Umge­bung leben sie in fel­si­gen Gebieten.


Dema­so­ni ni sama­ki wazu­ri wana­okua hadi sen­ti­mi­ta 6. Wana­ko­sa uvu­mi­li­vu kati yao na ni wagom­vi kwa spis­hi nyin­gi­ne. Wana­ji­tia kus­hin­da­na na sama­ki kumi mara ukub­wa wao na mara nyin­gi­ne huwa­fu­ku­za fry kwa nia ya kuwa­tis­ha. Hata hivyo, ni sama­ki wa ran­gi ya buluu yenye kuvu­tia ambao wana­za­lis­ha kwa ugu­mu zai­di. Inas­hau­ri­wa kuwa­we­ka Dema­so­ni kwa makun­di makub­wa, kwa mfa­no, watu 20 – 50. Kutam­bua jin­sia zao ni jam­bo lenye chan­ga­mo­to, kwa kia­si kikub­wa kulin­ga­na na tabia. Kiu­me kawai­da huoge­lea kote kwe­nye tan­gi, waka­ti wa kike mzi­ma hupi­tis­ha sehe­mu kub­wa ya siku maha­li pamo­ja au hukaa kati­ka eneo lake dogo la uha­ki­ka. Dema­so­ni ni sama­ki wa kupen­de­za sana, na wana­po­ku­wa kati­ka hali nzu­ri, wana­ku­wa sehe­mu nzu­ri ya bwa­wa letu la sama­ki. Ziwa Mala­wi, wana­pa­ti­ka­na kwe­nye mae­neo mawi­li: Pombo Rocks na Ndum­bi Reef (Akva​ris​ta​.cz). Nina­sa­ji­li haya: Pombo Rocks, Ndum­bi Reef. Wanau­me wana mis­ta­ri ya buluu na nyeusi kwe­nye mii­li yao. Kati­ka mazin­gi­ra yao asi­lia, wana­kaa mae­neo ya miamba.


Odka­zy

Pseudotropheus demasoni
Imrich Ful­jer – www​.cich​lid​.sk

2006-2010, 2007, 2008, Africké cichlidy, Akvaristika, Časová línia, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Cyphotilapia gibberosa – divoký závan Afriky

Hits: 14004

Druh Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa sa pova­žo­val za for­mu Cyp­ho­ti­la­pia fron­to­sa. C. fron­to­sa má na tele o jeden prieč­ny pruh viac ako C. gib­be­ro­sa. Oba dru­hy sú pre mňa pred­sta­vi­te­lia naj­di­vo­kej­šej for­my prí­ro­dy a záro­veň sym­bol­mi Afri­ky. Dosa­hu­je 3050 cm. V prí­ro­de žije v hlb­ších čas­tiach jaze­ra Tan­ga­ni­ka – zhu­ba 40 met­rov pod hla­di­nou. Pri výlo­ve je nut­né postu­po­vať postup­ne, inak dôj­de ku poško­de­niu ply­no­vé­ho mechú­ru. Tan­ga­ny­i­ka uvá­dza, že odlo­ve­nie pre­to trvá 45 dní.

V akvá­riu je nie­ke­dy zau­jí­ma­vé, ako pri­jí­ma potra­vu z dna. Ako sacie čer­pad­lo – pri­blí­ži sa a nasa­je vodu do seba. Potra­va sa jej tla­kom dosta­ne do papu­le. Sub­strát potom vypľu­je. Veľ­mi zau­jí­ma­vé to je v prí­pa­de ak žerie blchy”. Ako potra­va je pre ne vhod­ná väč­šia stra­va, pri­jí­ma aj rybie filé, veľ­mi rady žerú patent­ky, ale aj špa­ge­ty. Ryby pri­bliž­ne do sied­mich cen­ti­met­rov sú pre ne potra­vou. Fron­tó­zy sú veľ­ké ryby, veď len na výš­ku môžu dosiah­nuť viac ako 10 cm. Hodí sa to väč­šie­ho akvá­ria, odpo­rú­čal by som 1 000 lit­rov a viac. V níz­kom akvá­riu trpia ich prs­né plut­vy. Z hľa­dis­ka nároč­nos­ti by som Cyp­ho­ti­la­pie zhod­no­til ako stred­ne nároč­nú. Je to inte­li­gent­ná ryba, kto­rá sa doká­že naučiť pri­jí­mať potra­vu aj z ruky, nechá sa aj pohla­diť. Je však ľaka­vá a vzhľa­dom na svo­ju silu, doká­že riad­ne ošplie­chať aj vás. Pri pri­jí­ma­ní potra­vy je fron­tó­za agre­sív­nej­šia. O jed­né­ho jedin­ca Copa­dic­hro­mis bor­le­yi kadan­gxo red fin som pri­šiel dosť kuri­óz­nym spô­so­bom. Pri pri­jí­ma­ní potra­vy sa ako vždy nekom­pro­mis­ne pcha­li bor­le­já­ky ku stra­ve. Len­že Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa bola ešte hlad­nej­šia a hlav­ne sil­nej­šia. Jej ústa sú naozaj gran­di­óz­ne a keď­že ned­ba­la na násled­ky, milej samič­ke Copa­dic­hro­mi­sa nača­la tvár. Na jed­nej stra­ne sa nasky­tol vidi­teľ­ný šrám, na dru­hej ešte väč­ší plus oko, kto­ré drža­lo len na zopár mili­met­roch. Bod­ku súbo­ja o potra­vu dokon­čil Pse­udot­rop­he­us soco­lo­fi albin, kto­rý musím pri­plá­val k pos­ti­hnu­tej, otvo­ril papu­ľu, namie­ril a sil­ným trhom oko s pôžit­kom spa­pal. Ako­by nič iné nebo­lo nápl­ňou jeho exis­ten­cie, len čakať na takú­to prí­le­ži­tosť. – po tom­to neha­neb­nom akte okam­ži­te ale pokoj­ne ufu­jaz­dil preč. Iné ryby nevší­ma­jú, majes­tát­ne plá­va­jú a nič ich za nor­mál­nych okol­nos­tí nevy­ru­ší. Ale pokiaľ sa nie­kto­ré ryba posta­ví pro­ti nej, doká­že sa účin­ne brá­niť. Nie­kto­ré jedin­ce sú tem­pe­ra­men­tnej­šie, avšak fron­tó­zy sú zväč­ša pokoj­né. Voči sebe, vlast­né­mu dru­hu, sú čas­to veľ­mi aktív­ne. Roz­mno­žo­va­nie je ťaž­šie, za hlav­ný pred­po­klad by som pova­žo­val pokoj.


The spe­cies Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa was con­si­de­red a form of Cyp­ho­ti­la­pia fron­to­sa. C. fron­to­sa has one more trans­ver­se stri­pe on its body than C. gib­be­ro­sa. Both spe­cies repre­sent the wil­dest form of natu­re for me and are sym­bols of Afri­ca. They can reach 3050 cm. In the wild, they inha­bit the dee­per parts of Lake Tan­ga­ny­i­ka – around 40 meters below the sur­fa­ce. When cap­tu­ring them, it is neces­sa­ry to pro­ce­ed gra­du­al­ly, other­wi­se, dama­ge to the swim blad­der may occur. Accor­ding to Tan­ga­ny­i­ka, the cap­tu­re pro­cess takes 45 days.

In the aqu­arium, it is some­ti­mes inte­res­ting to obser­ve how they take food from the bot­tom. Like a suc­ti­on pump – they app­ro­ach and suck water into them­sel­ves. Food gets into the­ir papu­le by the pre­ssu­re of water. They then expel the sub­stra­te. It is par­ti­cu­lar­ly fas­ci­na­ting when they con­su­me fle­as”. They pre­fer lar­ger food items, accep­ting fish fil­lets and enjo­y­ing pel­lets, as well as spag­het­ti. Fish up to seven cen­ti­me­ters are the­ir prey. Fron­to­sas are lar­ge fish, rea­ching over 10 cm in height. A lar­ger aqu­arium is suitab­le, I would recom­mend 1,000 liters or more. In a shal­low aqu­arium, the­ir pec­to­ral fins may suf­fer. In terms of dif­fi­cul­ty, I would assess Cyp­ho­ti­la­pia as mode­ra­te­ly deman­ding. They are intel­li­gent fish that can learn to take food from your hand and even enjoy being pet­ted. Howe­ver, they are curi­ous and, given the­ir strength, can splash you quite tho­rough­ly. They are more agg­res­si­ve when fee­ding. I lost one indi­vi­du­al of Copa­dic­hro­mis bor­le­yi kadan­gxo red fin in a curi­ous way. During fee­ding, the bor­le­yi alwa­ys pus­hed agg­res­si­ve­ly towards the food. Howe­ver, Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa was hun­grier and, most impor­tan­tly, stron­ger. Its mouth is tru­ly gran­di­ose, and sin­ce it igno­red the con­se­qu­en­ces, it bit into the face of the fema­le Copa­dic­hro­mis. The­re was a visib­le scar on one side, and on the other, an even lar­ger plus, an eye that hung on only a few mil­li­me­ters. The food batt­le was com­ple­ted by Pse­udot­rop­he­us soco­lo­fi albin, who swam to the affec­ted fish, ope­ned the papu­le, aimed, and with a strong jerk, gle­e­ful­ly devou­red the eye. As if not­hing else was the essen­ce of its exis­ten­ce, just wai­ting for such an oppor­tu­ni­ty. – after this sha­me­less act, it imme­dia­te­ly but calm­ly swam away. Other fish don’t pay atten­ti­on, they majes­ti­cal­ly swim, and not­hing dis­turbs them under nor­mal cir­cum­stan­ces. But if some fish stands against them, they can effec­ti­ve­ly defend them­sel­ves. Some indi­vi­du­als are more tem­pe­ra­men­tal, but fron­to­sas are gene­ral­ly calm. Towards each other, the­ir own kind, they are often very acti­ve. Repro­duc­ti­on is chal­len­ging, and I would con­si­der tra­nqu­ili­ty as a key prerequisite.


Die Art Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa galt als Form von Cyp­ho­ti­la­pia fron­to­sa. C. fron­to­sa hat einen Quers­tre­i­fen mehr auf dem Kör­per als C. gib­be­ro­sa. Bei­de Arten reprä­sen­tie­ren für mich die wil­des­te Form der Natur und sind gle­i­ch­ze­i­tig Sym­bo­le Afri­kas. Sie kön­nen 3050 cm erre­i­chen. In fre­ier Wild­bahn bewoh­nen sie die tie­fe­ren Tei­le des Tan­gan­ji­ka­se­es – etwa 40 Meter unter der Oberf­lä­che. Beim Fan­gen ist es not­wen­dig, sch­ritt­we­i­se vor­zu­ge­hen, da sonst Schä­den an der Sch­wimm­bla­se auft­re­ten kön­nen. Nach Anga­ben von Tan­ga­ny­i­ka dau­ert der Fangp­ro­zess 45 Tage.

Im Aqu­arium ist es manch­mal inte­res­sant zu beobach­ten, wie sie Nahrung vom Boden auf­neh­men. Wie eine Saug­pum­pe – sie nähern sich und sau­gen Was­ser in sich hine­in. Die Nahrung gelangt durch den Was­serd­ruck in ihre Papu­le. Dann sto­ßen sie das Sub­strat aus. Es ist beson­ders fas­zi­nie­rend, wenn sie Flöhe” ver­zeh­ren. Sie bevor­zu­gen größe­re Nahrungs­mit­tel, akzep­tie­ren Fisch­fi­lets und genie­ßen Pel­lets sowie Spag­het­ti. Fis­che bis zu sie­ben Zen­ti­me­tern sind ihre Beute. Fron­to­sas sind gro­ße Fis­che, die über 10 cm Höhe erre­i­chen. Ein größe­res Aqu­arium ist gee­ig­net, ich wür­de 1.000 Liter oder mehr emp­feh­len. In einem fla­chen Aqu­arium kön­nen ihre Brustf­los­sen lei­den. In Bez­ug auf die Sch­wie­rig­ke­it wür­de ich Cyp­ho­ti­la­pia als mäßig ans­pruchs­voll ein­schät­zen. Es sind intel­li­gen­te Fis­che, die ler­nen kön­nen, Nahrung aus Ihrer Hand zu neh­men und es sogar genie­ßen, ges­tre­i­chelt zu wer­den. Sie sind jedoch neugie­rig und kön­nen Sie aufg­rund ihrer Stär­ke ziem­lich gründ­lich bes­prit­zen. Sie sind agg­res­si­ver beim Fres­sen. Ich habe auf kuri­ose Wei­se ein Indi­vi­du­um von Copa­dic­hro­mis bor­le­yi kadan­gxo red fin ver­lo­ren. Wäh­rend des Fres­sens dräng­te der bor­le­yi immer agg­res­siv auf das Essen zu. Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa war jedoch hun­gri­ger und vor allem stär­ker. Ihr Mund ist wirk­lich gran­di­os, und da sie die Kon­se­qu­en­zen igno­rier­te, biss sie in das Gesicht des weib­li­chen Copa­dic­hro­mis. Auf einer Sei­te gab es eine sicht­ba­re Nar­be, auf der ande­ren Sei­te ein noch größe­res Plus, ein Auge, das nur noch weni­ge Mil­li­me­ter hing. Der Kampf um Essen wur­de von Pse­udot­rop­he­us soco­lo­fi albin abgesch­los­sen, der zu dem bet­rof­fe­nen Fisch sch­wamm, die Papu­le öff­ne­te, ziel­te und mit einem kräf­ti­gen Ruck das Auge genuss­voll versch­lang. Als ob nichts ande­res die Essenz sei­ner Exis­tenz wäre, als auf eine sol­che Gele­gen­he­it zu war­ten. – nach die­ser scham­lo­sen Tat sch­wamm es sofort, aber ruhig davon. Ande­re Fis­che beach­ten das nicht, sie sch­wim­men majes­tä­tisch, und unter nor­ma­len Umstän­den stört sie nichts. Aber wenn sich ein Fisch gegen sie stellt, kön­nen sie sich effek­tiv ver­te­i­di­gen. Eini­ge Indi­vi­du­en sind tem­pe­ra­ment­vol­ler, aber Fron­to­sas sind im All­ge­me­i­nen ruhig. Gege­nüber ihren Art­ge­nos­sen sind sie oft sehr aktiv. Die Fortpf­lan­zung ist sch­wie­rig, und ich wür­de Ruhe als eine wesen­tli­che Voraus­set­zung betrachten.


Aina ya Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa ili­ona kama aina ya Cyp­ho­ti­la­pia fron­to­sa. C. fron­to­sa ina msta­ri mmo­ja zai­di wima kwe­nye mwi­li kuli­ko C. gib­be­ro­sa. Aina zote zina­nis repre­sent form ya asi­li zai­di na pia ni ala­ma za Afri­ka. Wana­we­za kufi­kia 3050 cm. Kati­ka mazin­gi­ra ya asi­li, wana­pa­ti­ka­na kati­ka sehe­mu kub­wa ya Ziwa Tan­ga­ny­i­ka – tak­ri­ban mita 40 chi­ni ya uso. Waka­ti wa kuwa­vua, ni muhi­mu kufu­ata hatua kwa hatua, vin­gi­ne­vyo ina­we­za kusa­ba­bis­ha uha­ri­bi­fu wa kibo­fu cha kuoge­lea. Kulin­ga­na na Tan­ga­ny­i­ka, mcha­ka­to wa kuwa­vua una­chu­kua siku 4 – 5.

Kati­ka tan­gi la maji, mara nyin­gi­ne ni ya kuvu­tia jin­si wana­vy­o­po­kea cha­ku­la kuto­ka chi­ni. Kama pam­pu ya kuny­o­nya – wana­ka­ri­bia na kuny­o­nya maji nda­ni yao. Cha­ku­la hupi­tia kwe­nye papu­le yao kwa shi­ni­ki­zo la maji. Kis­ha wana­toa nje sub­stra­te. Ni hasa kuvu­tia wana­po­ku­la viro­bo­to”. Wana­pen­de­lea cha­ku­la kikub­wa, wana­ku­ba­li vipan­de vya sama­ki na kufu­ra­hia vibu­ru­dis­ho, pamo­ja na spag­het­ti. Sama­ki hadi sen­ti­mi­ta saba ni mawin­do yao. Fron­to­sas ni sama­ki wakub­wa, wana­we­za kufi­kia zai­di ya sen­ti­mi­ta 10 kwa ure­fu. Tan­gi kub­wa zai­di ni sahi­hi, nin­ge­pen­de­ke­za lita 1,000 au zai­di. Kati­ka tan­gi la maji ya kina, vina­we­za kuat­hi­ri­wa na pin­de zao za mbe­le. Kulin­ga­na na ugu­mu, nin­ge­pi­ma Cyp­ho­ti­la­pia kama mahi­ta­ji ya was­ta­ni. Ni sama­ki wenye aki­li ambao wana­we­za kuji­fun­za kuchu­kua cha­ku­la kuto­ka kwa mko­no wako na hata kufu­ra­hi­ya kupak­wa. Wala­ki­ni, wana­vy­o­ji­ta­za­ma na ngu­vu zao, wana­we­za kuku­pi­ga maji vizu­ri. Wana­ku­wa wagu­mu zai­di wana­po­ku­la. Nili­po­te­za mmo­ja wa watu wa Copa­dic­hro­mis bor­le­yi kadan­gxo red fin kwa njia ya kus­han­ga­za. Waka­ti wa kula, bor­le­yi dai­ma ali­ku­wa aki­su­ku­ma kue­le­kea cha­ku­la. Hata hivyo, Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa ali­ku­wa na njaa na, muhi­mu zai­di, mwe­nye ngu­vu. Kiny­wa cha­ke ni kikub­wa kwe­li, na kwa kuwa hai­ku­ja­li mato­keo, ilin­g’a­ta uso wa kike wa Copa­dic­hro­mis. Kuli­ku­wa na kovu dha­hi­ri upan­de mmo­ja, na upan­de mwin­gi­ne, hata kub­wa zai­di, jicho lili­los­hi­ki­lia kwa umba­li wa cha­che tu za mili­mi­ta. Vita vya cha­ku­la vili­ka­mi­lis­hwa na Pse­udot­rop­he­us soco­lo­fi albin, amba­ye ali­so­gea kwa sama­ki ali­y­eat­hi­ri­ka, kufun­gua papu­le, kulen­ga, na kwa mvu­to mwe­nye ngu­vu, ali­me­za jicho kwa fura­ha. Kana kwam­ba haku­na kitu kin­gi­ne kili­cho­ku­wa kii­ni cha uwe­po wake, isi­po­ku­wa kusu­bi­ri fur­sa kama hiyo. – baa­da ya kiten­do hiki cha kud­ha­li­lis­ha, ili­so­gea mara moja laki­ni kwa utu­li­vu. Sama­ki wen­gi­ne hawa­zin­ga­tii, wana­wa­oge­lea kwa faha­ri, na haku­na kitu kina­wa­sum­bua chi­ni ya hali za kawai­da. Laki­ni iki­wa sama­ki fula­ni ata­wa­si­ma­mia, wana­we­za kuji­lin­da kwa ufa­ni­si. Baad­hi ya watu ni wenye msi­sim­ko zai­di, laki­ni kwa ujum­la fron­to­sas ni watu­li­vu. Kue­le­kea kwa wen­zao, wen­zao, mara nyin­gi ni wenye shug­hu­li sana. Uza­zi ni mgu­mu, na nin­ge­we­za kutath­mi­ni utu­li­vu kama hali muhimu.


Odka­zy



2006-2010, 2008, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Xiphophorus nezahualcoyotl

Hits: 7877

Nád­her­ný divo­ký druh živo­rod­ky. Syno­ny­má: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Pochá­dza z Mexi­ka – Rio Tama­si, San Luis Poto­si (Fish Base). Sprá­va­jú sa podob­ne ako mečov­ky, sam­ci medzi sebou súpe­ria, ale sú o dosť pokoj­nej­šie ako Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Ich chov je troš­ku nároč­nej­ší, ide pred­sa o taxón nepreš­ľach­te­ný. Nema­jú ani taký veľ­ký ape­tít, čiže ani odpa­du toľ­ko netvo­ria. Sam­ce majú pre­dĺže­nú dol­nú plut­vu, pri­po­mí­na­jú­cu meč, čo je cha­rak­te­ris­tic­ký znak toh­to dru­hu. Sú vhod­né pre spo­lo­čen­ské akvá­ri­um aj pre svo­ju pomer­ne pokoj­nú pova­hu. Regis­tru­jem tie­to for­my: El Sal­to, Ocampo.


A beau­ti­ful wild live­be­a­rer spe­cies. Syno­nyms: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Ori­gi­na­ting from Mexi­co – Rio Tama­si, San Luis Poto­si (Fish Base). They beha­ve simi­lar­ly to sword­tails; males com­pe­te among them­sel­ves but are con­si­de­rab­ly more pea­ce­ful than Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. The­ir bre­e­ding requ­ires a bit more atten­ti­on, as they belo­ng to an unal­te­red taxon. They don’t have as big of an appe­ti­te, so they pro­du­ce less was­te. Males have an elon­ga­ted lower fin resem­bling a sword, which is a cha­rac­te­ris­tic fea­tu­re of this spe­cies. They are suitab­le for a com­mu­ni­ty aqu­arium due to the­ir rela­ti­ve­ly calm natu­re. I regis­ter the­se forms: El Sal­to, Ocampo.


Eine wun­ders­chöne wil­de lebend­ge­bä­ren­de Art. Syno­ny­me: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Stammt aus Mexi­ko – Rio Tama­si, San Luis Poto­si (Fish Base). Ihr Ver­hal­ten ähnelt dem der Sch­wertt­rä­ger; Männ­chen kon­kur­rie­ren unte­re­i­nan­der, sind aber deut­lich fried­li­cher als Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Ihre Zucht erfor­dert etwas mehr Auf­merk­sam­ke­it, da sie zu einem unve­rän­der­ten Taxon gehören. Sie haben nicht so gro­ßen Appe­tit, pro­du­zie­ren also weni­ger Abfall. Männ­chen haben eine ver­län­ger­te unte­re Flos­se, die an ein Sch­wert erin­nert, was ein cha­rak­te­ris­tis­ches Merk­mal die­ser Art ist. Sie eig­nen sich aufg­rund ihrer rela­tiv ruhi­gen Natur gut für ein Gesells­chaft­sa­qu­arium. Ich regis­trie­re die­se For­men: El Sal­to, Ocampo.


Una her­mo­sa espe­cie sal­va­je de peces viví­pa­ros. Sinó­ni­mos: Xip­hop­ho­rus mon­te­zu­mae. Ori­gi­na­ria de Méxi­co – Rio Tama­si, San Luis Poto­sí (Fish Base). Se com­por­tan de mane­ra simi­lar a las espa­das; los machos com­pi­ten entre sí, pero son con­si­de­rab­le­men­te más pací­fi­cos que Xip­hop­ho­rus hel­le­ri. Su cría requ­ie­re un poco más de aten­ci­ón, ya que per­te­ne­cen a un taxón no alte­ra­do. No tie­nen tan­to ape­ti­to, por lo que pro­du­cen menos dese­chos. Los machos tie­nen una ale­ta infe­ri­or alar­ga­da que se ase­me­ja a una espa­da, que es una carac­te­rís­ti­ca dis­tin­ti­va de esta espe­cie. Son ade­cu­ados para un acu­ario comu­ni­ta­rio debi­do a su natu­ra­le­za rela­ti­va­men­te tra­nqu­ila. Regis­tro estas for­mas: El Sal­to, Ocampo.


Odka­zy

2006, 2006-2010, 2008, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Divoké živorodky, Farebné živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Xiphophorus variatus

Hits: 3148

Varia­tus­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Sú veľ­mi podob­né Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. Ich slo­ven­ský názov je pla­ta pes­trá. Pochá­dza­jú z juž­né­ho Mexi­ka. Xip­hop­ho­rus varia­tus je pes­trá a živá ryba, kto­rá sa vyzna­ču­je svo­jou fareb­nou roz­ma­ni­tos­ťou, žije v jaze­rách až po poma­lé rie­ky s buj­nou vod­nou vege­tá­ci­ou. Ich telo je kom­pakt­né. telom, môže dorásť do veľ­kos­ti pri­bliž­ne 6 cm. Samec sa od sami­ce odli­šu­je pre­dĺže­nou spod­nou plut­vou, kto­rá pri­po­mí­na meč. Pova­hou sú to pomer­ne pokoj­né ryby, vhod­né do spo­lo­čen­ských akvá­rií. Má mno­ho fareb­ných variá­cií, od žlto-​oranžovej po mod­rú a zelenú.


Varia­tus are among live­be­a­rers. They are very simi­lar to Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. The­ir Slo­vak name is pla­ta pes­trá” (varie­ga­ted pla­ty). They ori­gi­na­te from sout­hern Mexi­co. *Xip­hop­ho­rus varia­tus* is a color­ful and live­ly fish that stands out for its diver­si­ty of colors, inha­bi­ting envi­ron­ments ran­ging from lakes to slow rivers with lush aqu­atic vege­ta­ti­on. The­ir body is com­pact, rea­ching a size of app­ro­xi­ma­te­ly 6 cm. The male is dis­tin­gu­is­hed from the fema­le by an elon­ga­ted lower fin resem­bling a sword. They have a rela­ti­ve­ly calm tem­pe­ra­ment, making them suitab­le for com­mu­ni­ty aqu­ariums. They exhi­bit a wide ran­ge of colors, from yellow-​orange to blue and green.


Varia­tus gehören zu den Lebend­ge­bä­ren­den. Sie ähneln sehr den Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. Ihr slo­wa­kis­cher Name lau­tet pla­ta pes­trá” (bun­te Pla­tys). Sie stam­men aus Süd­me­xi­ko. *Xip­hop­ho­rus varia­tus* ist ein bun­ter und leb­haf­ter Fisch, der sich durch sei­ne Viel­falt an Far­ben aus­ze­ich­net und in Umge­bun­gen von Seen bis zu lang­sam flie­ßen­den Flüs­sen mit üppi­ger Was­ser­ve­ge­ta­ti­on lebt. Ihr Kör­per ist kom­pakt und kann eine Größe von etwa 6 cm erre­i­chen. Das Männ­chen unters­che­i­det sich von dem Weib­chen durch eine ver­län­ger­te unte­re Flos­se, die einem Sch­wert ähnelt. Ihr Tem­pe­ra­ment ist rela­tiv ruhig, was sie für Gesells­chaft­sa­qu­arien gee­ig­net macht. Sie zei­gen eine Viel­zahl von Far­ben, von Gelb-​Orange bis Blau und Grün.


Los varia­tus per­te­ne­cen a los viví­pa­ros. Son muy simi­la­res a los Xip­hop­ho­rus macu­la­tus. Su nom­bre eslo­va­co es pla­ta pes­trá” (pla­ty varie­ga­do). Pro­ce­den del sur de Méxi­co. *Xip­hop­ho­rus varia­tus* es un pez colo­ri­do y vivaz que se des­ta­ca por su diver­si­dad de colo­res, habi­tan­do des­de lagos has­ta ríos len­tos con exu­be­ran­te vege­ta­ci­ón acu­áti­ca. Su cuer­po es com­pac­to y alcan­za un tama­ño de apro­xi­ma­da­men­te 6 cm. El macho se dis­tin­gue de la hem­bra por una ale­ta infe­ri­or alar­ga­da que se ase­me­ja a una espa­da. Tie­nen un tem­pe­ra­men­to rela­ti­va­men­te tra­nqu­ilo, lo que los hace ade­cu­ados para acu­ari­os comu­ni­ta­ri­os. Exhi­ben una amplia gama de colo­res, des­de amarillo-​naranja has­ta azul y verde.


Odka­zy

2006, 2006-2010, Akvaristika, Burzy, Časová línia, Prax, Teraristické burzy

Burzy v Nitre

Hits: 8852