Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

je mesto v Maďarsku, ktoré leží na brehu a (), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je , nemecké , maďarské . Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája , ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho po v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili , v rímskej dobe tu mali osadu (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský tábor . Jeho predmestím bol – dnešné . Odtiaľto podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár a napísal tu prvú knihu svojho diela (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali , ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali , podľa funkcie stráženia. bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli , mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého a na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 obsadili  a sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol sídla a – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v e veľa Srbov, ktorí sa om asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V u zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej stála , bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej sa nachádzal kostol Svätého a Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého a. Pozostatky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou u. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste ého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka ých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná (travelguide.sk). Bazilika – sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli ť ého kráľovského hradu, ktorý zničili v roku 1543. Najcennejšou ťou hradného komplexu je románska s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene sa nachádza socha kráľa svätého a na koni (esztergom.hu).

V roku 1708 sa stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. , (Wikipedia). Vedľa stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v e nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., , spisovateľ () (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post