2006-2010, 2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12265

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Akvaristika, Časová línia, Podunajské, Prírodné, Reportáže, Slovenské, Výstavy zvierat

Tigre v Kráľovej pri Senci

Hits: 160

Oáza ussu­rij­ské­ho tig­ra sa zača­la budo­vať v roku 1999. Dnes tu žije 11 jedin­cov podd­ru­hu Pant­he­ra tig­ris altai­ca. Cie­ľom je zachrá­niť popu­lá­ciu toh­to tig­ra pred vyhu­be­ním. Ten­to tiger žije v oblas­ti rie­ky Amur na rusko-​čínskych hra­ni­ciach vo veľ­mi obme­dze­ných počtoch (tig​re​19​.web​no​de​.sk).


The Ussu­rian tiger oasis began to be built in 1999. Today, the­re are 11 indi­vi­du­als of the Pant­he­ra tig­ris altai­ca sub­spe­cies living here. The goal is to save the popu­la­ti­on of this tiger from extinc­ti­on. This tiger lives in the area of the Amur River on the Russian-​Chinese bor­der in very limi­ted num­bers (tig​re​19​.web​no​de​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Časová línia, Prax, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

Hits: 240

Akvá­ri­ové trhy – DK Zrkad­lo­vý háj

14. 12. sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu pan­cier­ni­kov. Uká­za­li sme nie­koľ­ko dru­hov rodu Cory­do­ras. Napr. Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. vene­zu­e­la black ….

9. 11. sme uká­za­li zopár tetier. Tet­ry vo vše­obec­nos­ti by som odpo­ru­čil začí­na­jú­cim akva­ris­tom. Väč­ši­na bež­ne dostup­ných dru­hov je men­ších roz­me­rov, ich sprá­va­nie je zväč­ša sociál­ne a neag­re­sív­ne ako voči sebe, tak aj vo vzťa­hu ku zaria­de­niu akvá­ria. Zau­ží­va­ným nie cel­kom pres­ným pome­no­va­ním v minu­los­ti pre tet­ry bolo cha­ra­ci­dy. Medzi veľ­mi roz­ší­re­né dru­hy pat­rí neón­ka pra­vá, , rod Hyp­hes­sob­ry­con a Hemigrammus.

12. 10. sme zor­ga­ni­zo­va­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou nebo­la žiad­na výstava.

14. 9. sme uspo­ria­da­li ďal­šie Akvá­ri­ové trhy, na kto­rej sme pred­sta­vi­li for­mou men­šej výsta­vy kre­ve­ty.  sa cho­va­li v akvá­riách aj v dáv­nej­šej minu­los­ti. Ako mno­ho vecí, aj kre­ve­ty pod­lie­ha­li mód­nym vlnám. Cca oko­lo roku 2009 aj ku nám dora­zi­la sil­ná vlna cho­va­nia kre­viet. Boli hádam v kaž­dom akva­ris­tic­kom obcho­de. Čer­ve­né, mod­ré, hne­dé, malé, veľ­ké, viac požie­ra­jú­ce ria­sy, menej požie­ra­jú­ce ria­sy, roz­mno­žu­jú­ce sa, neroz­mno­žu­jú­ce sa, chú­los­ti­vej­šie aj nená­roč­né … Pre­dá­va­li sa pomer­ne vo veľ­kých množ­stvách v obcho­doch, na bur­zách. Občas bolo v pre­daj­niach počuť otáz­ky, čo sa to vlast­ne pohy­bu­je v nádr­žiach. Sil­ný dopyt trval cca dva roky, potom záu­jem o ne poľa­vil. Trh sa nasý­til, napriek tomu že kre­ve­ty neži­jú dlho. Vďa­ka men­šej veľ­kos­ti väč­ši­ny bež­ných kre­viet, medzi nimi náj­de­me mno­ho dru­hov, kto­ré sú vhod­né do men­ších akvá­rií. Hodia sa k nim ryby, kto­ré ich v prvom rade neskon­zu­mu­jú ako potra­vu. Výho­dou kre­viet je, že sa posta­ra­jú o zvyš­ky potra­vy, o spad­nu­té lis­ty apod. Samoz­rej­me tre­ba mys­lieť na to, že zväč­ša radi upred­nost­nia bež­né krmi­vo pred čím­koľ­vek iným. Nie­kto­ré dru­hy kre­viet sú pomer­ne chú­los­ti­vé na zme­nu pod­mie­nok, iné sú nená­roč­né. Asi naj­jed­no­duch­ší na  je druh Neoca­ri­di­na davi­di –pred­tým N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

15. 6 bol ďal­ší ter­mín Akvá­ri­ových trhov. Ten­to­krát sme pri­pra­vi­li malú výsta­vu rakov, kto­rá sa teši­la zvý­še­nej pozor­nos­ti. Boli naozaj krás­ne, ako je vid­no na foto­gra­fiách nižsie.

11. 5. sa kona­li Akva & Tera trhy. Súčas­ťou bola malá ukáž­ka machov. Machy pat­ria medzi Bry­op­hy­ta – macho­ras­ty. Sú sta­ro­by­lou sku­pi­nou rast­lín, nek­vit­nú, nema­jú seme­ná ani ciev­ne zväz­ky ako Pes­to­va­nie machov v akvá­riu nie je zvy­čaj­ne je ťaž­ké. Tole­ru­jú niž­šie osvet­le­nie, aj niž­ší prí­sun živín. Machy sa dajú uchy­tiť na mriež­ku, na kameň, dre­vo apod. Nie­kto­ré dru­hy: Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis,  – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens ‑Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp.- Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp.- Mili­me­ter moss.

V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa kona­li 6. 4. Akvá­ri­ové trhy – Výsta­va bojov­níc. Pri­pra­ve­ná bola men­šia  Bet­ta splen­dens31 bojov­níc čaka­lo na svo­jich obdi­vo­va­te­ľov. Ďaku­je­me za ne Danie­lo­vi Holé­mu. Uká­za­lo sa na náv­štev­ní­koch, že ich atrak­ti­vi­ta je vyš­šia ako v prí­pa­de živo­ro­diek. Bolo zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na náv­štev­ní­kov si našla najk­raj­šie­ho bojov­ní­ka rov­na­ké­ho – pou­ka­zu­je na to prvá foto­gra­fia. Bojov­ni­ca pat­rí medzi laby­rint­ky. Dýcha­jú špe­ci­fic­kým dýcha­cím ústro­jom – laby­rin­tom. To bojov­ni­ciam dáva mož­nosť pre­ží­vať v malých zaras­te­ných výcho­do­á­zij­ských mlá­kach, kto­ré sú chu­dob­né na kys­lík. Je o nich zná­me, že sam­ce medzi sebou boju­jú čas­to krát na život a na . Keď­že sú závis­lé od atmo­sfé­ric­ké­ho kys­lí­ka, občas sa potre­bu­jú ísť nadých­nuť na hla­di­nu. Je veľ­mi zau­jí­ma­vé, že aj počas ostré­ho súbo­ja samec, kto­rý nepot­re­bu­je sa ísť nadých­nuť, počká na svoj­ho soka, kým sa nadých­ne. K ostat­ným neprí­buz­ným dru­hom sa sprá­va až apa­tic­ky, tak­že je mož­né ju mať v spo­lo­čen­skom akvá­riu, za pred­po­kla­du iba jed­né­ho sam­ca v nádr­ži. Aj keď je prav­da, že mla­dé jedin­ce bojov­níc sa v mla­dos­ti medzi sebou neklb­čia. Bojov­ni­ce sa neho­dí kom­bi­no­vať s rájov­ca­mi ( spp.), gura­ma­mi – rod Tri­cho­gas­ter . Tie­to ázij­ské tig­re by si nedop­ria­li poko­ja, voči sebe sa sprá­va­jú nepria­teľ­sky. Bojov­ni­ca je pomer­ne nená­roč­ná na , pri roz­mno­žo­va­ní si sam­ce sta­va­jú peno­vé hniez­do – nabe­ra­jú vzduch do úst a pod hla­di­nou s tými­to malý­mi bub­lin­ka­mi vytvá­ra­jú priam kolís­ku. Pre­to je nevy­hnut­né, aby sa hla­di­na vody veľ­mi v takom­to prí­pa­de nehý­ba­la, ale­bo pohy­bo­va­la len mier­ne. Plá­va­jú­ce rast­li­ny, rast­li­ny na hla­di­ne sú víta­nou súčas­ťou nor­mál­ne­ho cho­vu aj odcho­vu bojov­níc. Plô­dik je veľ­mi drob­ný, vyža­du­je na začiat­ku kŕme­nie nálev­ní­kom, ale­bo inou veľ­mi malou živou potra­vou. Je náchyl­ný na tep­lot­né výky­vy, pre­to je nut­né zame­dziť zme­nám tep­lo­ty v celom vod­nom stĺp­ci. Pre­to je nanaj­výš vhod­né zakryť čo naj­tes­nej­šie hla­di­nu akvá­ria. Je opti­mál­ne, aby voda mala rov­na­kú tep­lo­tu ako  vzdu­chu nad hladinou.


Aqu­arium mar­kets – DK Zrkad­lo­vý háj

On Decem­ber 14th, we orga­ni­zed a small exhi­bi­ti­on of armo­red cat­fish. We sho­wca­sed seve­ral spe­cies of the Cory­do­ras genus, such as Cory­do­ras aene­us, C. ster­bai, C. sp. Vene­zu­e­la black …

On Novem­ber 9th, we pre­sen­ted some tetras. Tetras, in gene­ral, I would recom­mend to begin­ner aqu­arists. Most com­mon­ly avai­lab­le spe­cies are smal­ler in size, the­ir beha­vi­or is usu­al­ly social and non-​aggressive towards both them­sel­ves and the aqu­arium equ­ip­ment. The term cha­ra­cids” was pre­vi­ous­ly used, alt­hough not enti­re­ly accu­ra­te, to refer to tetras. Among the very wides­pre­ad spe­cies are the neon tet­ra, Hyp­hes­sob­ry­con, and Hemi­gram­mus genera.

On Octo­ber 12th, we orga­ni­zed the Aqu­atic & Ter­ra­rium Mar­kets. The­re was no exhi­bi­ti­on included.

On Sep­tem­ber 14th, we held anot­her Aqu­arium Mar­ket event, whe­re we pre­sen­ted shrimp in the form of a smal­ler exhi­bi­ti­on. Shrimp have been kept in aqu­ariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, the­re was a strong wave of shrimp kee­ping that rea­ched us. They were per­haps in eve­ry aqu­arium shop. Red, blue, bro­wn, small, lar­ge, more algae-​eating, less algae-​eating, repro­du­cing, not repro­du­cing, deli­ca­te, and unde­man­ding ones… They were sold in lar­ge quan­ti­ties in sto­res and at fairs. Occa­si­onal­ly, ques­ti­ons were heard in shops about what exact­ly was moving in the tanks. The strong demand las­ted for about two years, then inte­rest in them waned. Des­pi­te the­ir short lifes­pan, the mar­ket beca­me satu­ra­ted. Due to the smal­ler size of most com­mon shrimp, many spe­cies suitab­le for smal­ler aqu­ariums can be found among them. They are suitab­le for fish that pri­ma­ri­ly don’t con­su­me them as food. The advan­ta­ge of shrimp is that they take care of food lef­to­vers, fal­len lea­ves, etc. Of cour­se, they usu­al­ly pre­fer regu­lar food over anyt­hing else. Some shrimp spe­cies are quite sen­si­ti­ve to chan­ges in con­di­ti­ons, whi­le others are unde­man­ding. Per­haps the sim­plest to keep is the Neoca­ri­di­na davi­di spe­cies – for­mer­ly N. hete­ro­po­da, N. denticulata.

On June 15th, the­re was anot­her date for the Aqu­arium Mar­kets. This time, we pre­pa­red a small exhi­bi­ti­on of cra­y­fish, which rece­i­ved inc­re­a­sed atten­ti­on. They were tru­ly beau­ti­ful, as can be seen in the pho­tos below.

On May 11th, the Aqu­arium & Ter­ra­rium Mar­kets took pla­ce. A small sho­wca­se of mos­ses was inc­lu­ded. Mos­ses belo­ng to Bry­op­hy­ta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-​flowering, and lack seeds or vas­cu­lar bund­les like hig­her plants. Gro­wing mos­ses in an aqu­arium is usu­al­ly not dif­fi­cult. They tole­ra­te lower light and lower nut­rient input. Mos­ses can be atta­ched to a grid, sto­ne, wood, etc. Some spe­cies inc­lu­de Fis­si­dens fon­ta­nus – Pho­enix moss, F. zip­pe­lia­nus, F. nobi­lis, Cla­dop­ho­ra aegag­ro­pi­la – Mari­no moss ball, Dre­pa­noc­la­dus adun­cus, D. sendt­ne­ri, Taxip­hyl­lum bar­bie­ri – Java moss, T. alte­rans – Tai­wan moss, T. sp. – Fla­me moss, Giant moss, Gre­en Sock moss, Pea­cock moss, Spi­ky moss, String moss – Japan moss, Mono­se­le­nium tene­rum, Amlys­te­gium ser­pens – Nano moss, Loma­ri­op­sis line­a­ta, Amblys­te­gium ser­pens – Nano moss, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, F. hyp­no­ides – Wil­low moss, Isop­te­ry­gium sp. – Mini Tai­wan moss, Cra­ton­ne­uron fili­ci­num – Trian­gle moss, Lep­to­dic­ty­um ripa­rium – Strin­gy moss, Vesi­cu­la­ria duby­ana – Sin­ga­po­re moss, V. mon­tag­nei /​V. d. var. abb­re­via­ta – Chris­tmas moss, V. reti­cu­la­ta – Erect moss, V. fer­rie­ri – Wee­ping moss, V. sp. – Cre­e­ping moss, Ric­car­dia cha­med­ry­fo­lia – Mini pel­lia, Bar­bul­la sp. – Mili­me­ter moss.

On April 6th, Aqu­arium Mar­kets – Bet­ta fish exhi­bi­ti­on was held in Bra­ti­sla­va Petr­žal­ka. A small Bet­ta splen­dens exhi­bi­ti­on was pre­pa­red. 31 bet­tas awai­ted the­ir admi­rers. Thanks to Daniel Holý for them. It was sho­wn to the visi­tors that the­ir att­rac­ti­ve­ness is hig­her than that of live­be­a­rers. It was inte­res­ting that most visi­tors found the same most beau­ti­ful bet­ta – as indi­ca­ted by the first pho­tog­raph. Bet­ta fish belo­ng to laby­rinth fish. They bre­at­he through a spe­ci­fic res­pi­ra­to­ry organ – the laby­rinth. This allo­ws bet­tas to sur­vi­ve in small, oxygen-​poor, den­se­ly vege­ta­ted East Asian pudd­les. It is kno­wn about them that males often fight each other to the death. Sin­ce they depend on atmo­sp­he­ric oxy­gen, they some­ti­mes need to go to the sur­fa­ce to bre­at­he. It is very inte­res­ting that even during a fier­ce fight, a male who does­n’t need to go up for air will wait for his oppo­nent to do so. Towards other unre­la­ted spe­cies, they beha­ve apat­he­ti­cal­ly, so it is possib­le to have them in a com­mu­ni­ty aqu­arium, assu­ming only one male in the tank. Alt­hough it is true that young bet­tas don’t fight each other when they are young. Bet­tas are not suitab­le to be com­bi­ned with para­di­se fish (Mac­ro­po­dus spp.), gou­ra­mis – Tri­cho­gas­ter genus. The­se Asian tigers would not grant them pea­ce, beha­ving agg­res­si­ve­ly towards them. Bet­tas are rela­ti­ve­ly unde­man­ding in care, for bre­e­ding, males build foam nests – they gat­her air in the­ir mouths and cre­a­te a kind of crad­le under the sur­fa­ce with the­se small bubb­les. The­re­fo­re, it is neces­sa­ry for the water sur­fa­ce to be very still in such cases, or to move only slight­ly. Flo­ating plants are a wel­co­me part of nor­mal bet­ta kee­ping and bre­e­ding. The fry is very small and requ­ires fee­ding with a pipet­te or other very small live food at the begin­ning. They are sus­cep­tib­le to tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, so it is neces­sa­ry to pre­vent tem­pe­ra­tu­re chan­ges throug­hout the water column. The­re­fo­re, it is high­ly advi­sab­le to cover the aqu­arium sur­fa­ce as tight­ly as possib­le. It is opti­mal for the water to have the same tem­pe­ra­tu­re as the air abo­ve the surface.


V Bra­ti­slav­skej Petr­žal­ke sa v , kona­li 16. 3 Akva­tr­hy. Súčas­ťou akcie bola malá výsta­va živo­ro­diek. Akva­tr­hy ako také už majú svo­ju tra­dí­ciu. Kona­jú sa vďa­ka Mila­no­vi Líba­lo­vi. Najprv sa kona­li v Dúb­rav­ke, asi od zimy 2011 sa pre­sťa­ho­va­li“ do pries­to­rov v Petr­žal­ke. Je sna­ha, aby sa trhy kona­li kaž­dý mesiac s výnim­kou let­ných práz­dnin. Tri­krát do roka roz­ší­re­né o tera­ris­tic­kú časť. Od mar­co­vej akcie v roku 2013 je sna­ha, aby súčas­ťou akcie bola vždy aspoň malá výsta­va. Okrem toho sa na podu­ja­tí vyskyt­ne zopár foto­gra­fií s akva­ris­tic­kou tema­ti­kou a oma­ľo­ván­ky pre deti, prí­pad­ne dospe­lých. Ja sa sna­žím Akva­tr­hom pomá­hať. Súčas­ťou mediál­nej kam­pa­ne pre Akvá­ri­ové trhy je fanú­ši­kov­ská strán­ka na Face­bo­oku – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, kde sa stre­tá­va komu­ni­ta ľudí, kde zís­ka­va ope­ra­tív­ne“ infor­má­cie o pre­daj­coch, o výsta­ve apod.. Na mar­co­vých Akva­tr­hoch bola bliž­šie pred­sta­ve­ná mečov­ka zele­ná – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, pla­ta pes­trá – Xip­hop­ho­rus varia­tus, tzv. end­ler­ka – Poeci­lia win­gei, Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tie­to dru­hy boli vysta­ve­né v akvá­riách a boli k nim pri­pra­ve­né zjed­no­du­še­né tex­ty, kto­ré uvá­dzam pod foto­gra­fia­mi. Keď­že sna­hou výsta­vy živo­ro­diek bolo uká­zať krá­su tých­to rýb, a my máme vo svo­jom oko­lí úspeš­ných cho­va­te­ľov a posu­dzo­va­te­ľov súťaž­ných živo­ro­diek, jed­né­ho z nich – Iva­na Vyslú­ži­la sme aj bliž­šie pred­sta­vi­li. Takis­to sme struč­ne opí­sa­li súťa­že živo­ro­dých rýb.


In Bra­ti­sla­va­’s Petr­žal­ka, at DK Zrkad­lo­vý háj, Aqu­at­ra­des were held on March 16th. The event inc­lu­ded a small live­be­a­rer exhi­bi­ti­on. Aqu­at­ra­des as such alre­a­dy have the­ir tra­di­ti­on. They are orga­ni­zed thanks to Milan Líbal. Ori­gi­nal­ly held in Dúb­rav­ka, they moved” to Petr­žal­ka around the win­ter of 2011. The­re is an effort to hold the mar­kets eve­ry month, except during the sum­mer holi­da­ys. Three times a year, they are expan­ded to inc­lu­de a ter­ra­rium sec­ti­on. Sin­ce the March event in 2013, the­re has been an effort to alwa­ys inc­lu­de at least a small exhi­bi­ti­on as part of the event. In addi­ti­on, the­re are a few pho­tog­raphs with an aqu­aris­tic the­me and colo­ring pages for chil­dren or even adults at the event. I try to help with Aqu­at­ra­des. Part of the media cam­paign for Aqu­arium Mar­kets is a fan page on Face­bo­ok – www​.face​bo​ok​.com/​a​k​v​a​trh, whe­re a com­mu­ni­ty of peop­le gat­hers and gets ope­ra­ti­onal” infor­ma­ti­on about sel­lers, exhi­bi­ti­ons, etc. At the March Aqu­at­ra­des, the gre­en sword­tail – Xip­hop­ho­rus hel­le­ri, varia­tus pla­ty – Xip­hop­ho­rus varia­tus, so-​called end­ler – Poeci­lia win­gei, and rain­bow gup­py – Poeci­lia reti­cu­la­ta were intro­du­ced in more detail. The­se spe­cies were exhi­bi­ted in aqu­ariums, and sim­pli­fied texts were pre­pa­red for them, which are inc­lu­ded with the pho­tog­raphs. Sin­ce the aim of the live­be­a­rer exhi­bi­ti­on was to sho­wca­se the beau­ty of the­se fish, and we have suc­cess­ful bre­e­ders and asses­sors of com­pe­ti­ti­ve live­be­a­rers in our vici­ni­ty, we also intro­du­ced one of them – Ivan Vyslú­žil. We also brief­ly desc­ri­bed live­be­a­rer competitions.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná (pod­ľa Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – mečov­ka zele­ná, mexic­ký krá­sa­vec). Mečov­ky pat­ria medzi živo­rod­ky. Ich pre­chá­dza­jú­ce slo­ven­ské syno­ny­mum bolo mečúň mexic­ký. Ako už napo­ve­dá pome­no­va­nie dru­hu, pochá­dza z Mexi­ka. Roz­ší­re­ný je od sever­né­ho Mexi­ka do cen­trál­nej a západ­nej čas­ti Guate­ma­ly a Hon­du­ra­su. Je to jed­na z naj­zná­mej­ších rybiek vôbec. Jeho  je jed­no­du­chý, ale tre­ba mys­lieť na to, že mečov­ky veľ­mi zaťa­žu­jú pro­stre­die svo­ji­mi exkre­men­ta­mi. Je to doslo­va stroj na pre­me­nu ener­giu. V akva­ris­tic­kom slan­gu sa mu nie­ke­dy pejo­ra­tív­ne vra­ví kom­bajn”. Jeho lát­ko­vá pre­me­na je obdi­vu­hod­ná. Zavďa­čí­me sa mu niten­ka­mi, patent­ka­mi, pri­jí­ma aj suše­nú potra­vu, ale nesmie­me zabú­dať spes­tro­vať mu jedál­ni­ček aj spa­re­ným šalá­tom, špe­ná­tom, prí­pad­ne inou zele­ni­nou. Mečov­ky vytvá­ra­jú hie­rar­chiu alfa sam­ca a beta sam­ca. Pohlav­ný dimor­fiz­mu je zjav­ný. Sam­ček sa líši od samič­ky von­kaj­ším pohlav­ným orgá­nom — gono­pó­di­om. Okrem toho je štíh­lej­ší. Ako pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy mu ras­tie mečík. Roz­mno­žo­va­nie je jed­no­du­ché. Samič­ky kto­ré čaka­jú mla­dé spo­zná­me pod­ľa plné­ho bruš­ka, tma­vej škvr­ny v bruš­nej duti­ne. Samič­ky sú kani­bal­ky, čiže ak chce­me mla­dý plô­dik odcho­vať, bude­me musieť zame­dziť jej sty­ku s potom­stvom. Komerč­ne sa na ten­to účel ponú­ka­jú pôrod­nič­ky. V nich umiest­ne­ná samič­ka rodí mla­dé, a tie buď uni­ka­jú do uzav­re­té­ho pries­to­ru cez pries­tor úzkych štr­bín, ale­bo pre­ni­ka­jú cez tie­to štr­bi­ny do voľ­né­ho akvá­ria. Zále­ží od toho, čo nám viac vyho­vu­je. Pôrod­nič­ku si môže­te zho­to­viť z ume­lo­hmot­né­ho ple­ti­va, ale­bo iné­ho vhod­né­ho mate­riá­lu. Sta­čí si zohnať v záh­rad­níc­tve, žele­ziar­stve, sta­veb­níc­tve ple­ti­vo, kto­ré zoši­je­me, a zabez­pe­čí­me aby pri­me­ra­ne drža­lo na hla­di­ne. V chov­niach sa podob­né sie­te pou­ží­va­jú aj v dlh­šom časo­vom obdo­bí. Pri pôro­de dbá­me na to, aby sme samič­ku neumiest­ni­li do tep­lej­šej vody ako bola zvyk­nu­tá v pred­chá­dza­jú­com pro­stre­dí. V opač­nom prí­pa­de sa môže­me stret­núť s pred­čas­ným vrhom nevy­vi­nu­tých, ale­bo mŕt­vych mlá­ďat. Plô­dik mečo­viek je veľ­ký, v prvom mesia­ci ras­tie dosť poma­ly, neskôr sa roz­ras­tie rých­lej­šie. Vra­ví sa, že sam­ci, kto­rým naras­tá mečík skôr, nebu­dú mať takú veľ­kú poten­ciu, ako sam­ce kto­rým začne rásť neskôr. U mečo­viek je zná­ma zme­na pohla­via, kedy sa pri nedos­tat­ku sam­cov v popu­lá­cii samič­ky zme­nia na sam­ca. Naras­tie im gono­pó­dium, mečík. Mečík je zvy­čaj­ne men­ší. Čo sa však nezme­ní je robust­ný sami­čí vzrast. Je ško­da, že táto úžas­ná zme­na veľa­krát k úspe­chu neve­die — tak­to vyvi­nu­tí sam­ci sú oby­čaj­ne neplod­ní. Mečov­ky sú zdro­jom mno­hých šľach­ti­teľ­ských poku­sov. Exis­tu­je nepre­ber­né . Zná­me sú napr. vie­den­ské mečov­ky, kto­ré sú z tých štan­dard­ných asi najv­zác­nej­šie. Vyzna­ču­jú sa jem­nej­šou čer­ve­nou – ble­do­čer­ve­nou far­bou s čer­ve­ný­mi oča­mi. Sú o dosť chú­los­ti­vej­šie ako iné for­my. Sam­ce sú tak­mer všet­ky neplod­né, mož­no jeden z 200 je fertilný.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – pla­ta pes­trá je druh pochá­dza­jú­ci z juž­né­ho Mexi­ka. Zne­sú vyš­šie zaso­le­nie, jed­nu poliev­ko­vú lyži­ca na 20 lit­rov vody. Pla­ty sú podob­né mečov­kám, sú však o nie­čo men­šie. Cel­ko­vo pôso­bia než­nej­šie. Vzá­jom­ne sa dru­hy X. macu­la­tus, varia­tus s hel­le­ri spon­tán­ne krí­žia, ale je to zried­ka­vé. Opro­ti mečov­kám sú pokoj­nej­šie, samič­ka zvy­čaj­ne nie je kani­bal­ka voči vlast­né­mu potom­stvu, ale aj tak je efek­tív­nej­šie pou­ži­tie pôrod­nič­ky. Aj u tej­to nád­her­nej živo­rod­ky sa uspo­ra­dú­va­jú súťa­že pod­ľa štan­dar­du. Exis­tu­je veľ­mi veľa fareb­ných aj tva­ro­vých variet.

Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni (pod­ľa Poeci­lia win­gei – malí indiá­ni) je divo­ký druh živo­rod­ky. John A. End­ler obja­vil ten­to druh v roku 1975 v  pri mes­te Puer­to La Cruz v seve­ro­vý­chod­nej Vene­zu­e­le. Pred ním sa to v roku 1930 poda­ri­lo Frank­ly­no­vi F. Bon­do­vi. Lagu­na de Patos je jedi­ná zná­ma loka­li­ta end­le­riek. Pôvod­né pome­no­va­nie bolo pome­no­va­né prá­ve po End­le­ro­vi – Poeci­lia sp. end­le­ri. Doras­tá do 22.5 cm, sam­ček je men­ší ako samič­ka. Fareb­né vzo­ry sam­če­kov sú úžas­né. Samič­ky sú prak­tic­ky bez­fa­reb­né, podob­né gup­ke – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Nie je veľa cho­va­te­ľov, kto­rí cho­va­jú pôvod­nú prí­rod­nú for­mu toh­to dru­hu. Ryb­ky sú to pomer­ne krát­ko­ve­ké, jeden rok živo­ta je rari­ta, doží­va­jú sa zvy­čaj­ne 89 mesia­cov. Sú to ryb­ky vhod­né do malých akvá­rií. Dob­re sa budú cítiť v zaras­te­nom akvá­riu. Roz­mno­žo­va­nie pre­bie­ha ochot­ne, počet mla­dých je men­ší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je sluš­ný počet. Ak chce­me zacho­vať čis­tý , je nut­né zabrá­niť pre­krí­že­niu s Poeci­li­ou reti­cu­la­ta, s kto­rou sa end­ler­ki veľ­mi ľah­ko spá­ria. Nie­kto­ré mečí­ka­té gup­ky boli dosia­hnu­té prá­ve vďa­ka krí­že­niu s P. win­gei. Zele­ná far­ba end­le­riek sa naj­skôr vytrá­ca v odchovoch.


Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail (accor­ding to Xip­hop­ho­rus hel­le­ri – Gre­en Sword­tail, Mexi­can Sword­tail). Sword­tails belo­ng to live­be­a­rers. The­ir pre­vi­ous Slo­vak syno­nym was Mexi­can sword­be­a­rer. As the spe­cies name sug­gests, it ori­gi­na­tes from Mexi­co. It is wides­pre­ad from nort­hern Mexi­co to the cen­tral and wes­tern parts of Guate­ma­la and Hon­du­ras. It is one of the most well-​known fish ever. The­ir care is sim­ple, but it should be noted that sword­tails hea­vi­ly pol­lu­te the envi­ron­ment with the­ir exc­re­ments. They are lite­ral­ly ener­gy con­ver­si­on machi­nes. In aqu­arium slang, they are some­ti­mes pejo­ra­ti­ve­ly refer­red to as com­bi­nes”. The­ir meta­bo­lic con­ver­si­on is admi­rab­le. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not for­get to diver­si­fy the­ir diet with blan­ched let­tu­ce, spi­nach, or other vege­tab­les. Sword­tails estab­lish an alp­ha male and beta male hie­rar­chy. Sexu­al dimorp­hism is evi­dent. The male dif­fers from the fema­le by exter­nal geni­ta­lia — gono­po­dia. Addi­ti­onal­ly, it is slim­mer. A sword gro­ws as an exten­si­on of its cau­dal fin. Repro­duc­ti­on is sim­ple. We recog­ni­ze gra­vid fema­les by the­ir full bel­lies, dark spot in the abdo­mi­nal cavi­ty. Fema­les are can­ni­bals, so if we want to rear the young fry, we will have to pre­vent her con­tact with the offs­pring. Birt­hing tanks are com­mer­cial­ly avai­lab­le for this pur­po­se. In them, a fema­le gives birth to young, and they eit­her esca­pe to a con­fi­ned spa­ce through nar­row slits or penet­ra­te through the­se slits into the main aqu­arium. It depends on what suits us bet­ter. You can make a birt­hing tank from plas­tic mesh or other suitab­le mate­rial. Just get mesh from a gar­de­ning sto­re, iron­mon­ge­ry, cons­truc­ti­on sto­re, stitch it up, and make sure it holds pro­per­ly on the sur­fa­ce. Simi­lar nets are also used in bre­e­ding faci­li­ties for lon­ger peri­ods. During birt­hing, make sure we don’t pla­ce the fema­le in war­mer water than she was accus­to­med to in her pre­vi­ous envi­ron­ment. Other­wi­se, we may encoun­ter pre­ma­tu­re deli­ve­ry of unde­ve­lo­ped or dead fry. Sword­tail fry are lar­ge, grow quite slo­wly in the first month, and then grow fas­ter. It is said that males who­se sword gro­ws ear­lier will not have as much poten­cy as males who­se sword begins to grow later. In sword­tails, gen­der chan­ge is kno­wn, whe­re in the absen­ce of males in the popu­la­ti­on, fema­les chan­ge into males. They deve­lop a gono­po­dium, sword. The sword is usu­al­ly smal­ler. Howe­ver, what does not chan­ge is the robust fema­le build. It’s a pity that this ama­zing chan­ge often does­n’t lead to suc­cess — thus deve­lo­ped males are usu­al­ly infer­ti­le. Sword­tails are the sour­ce of many bre­e­ding expe­ri­ments. The­re are coun­tless forms kno­wn. For exam­ple, Vien­ne­se sword­tails are pro­bab­ly the rarest of the stan­dard ones. They are cha­rac­te­ri­zed by a finer red – pale red color with red eyes. They are con­si­de­rab­ly more deli­ca­te than other forms. Almost all males are infer­ti­le, may­be one in 200 is fertile.

Xip­hop­ho­rus varia­tus – Varia­tus Pla­ty is a spe­cies ori­gi­na­ting from sout­hern Mexi­co. They tole­ra­te hig­her sali­ni­ty, one tab­les­po­on per 20 liters of water. Pla­ties are simi­lar to sword­tails but slight­ly smal­ler. Ove­rall, they appe­ar more deli­ca­te. The spe­cies X. macu­la­tus, varia­tus, and hel­le­ri spon­ta­ne­ous­ly crossb­re­ed, but it is rare. Com­pa­red to sword­tails, they are cal­mer; the fema­le usu­al­ly is not a can­ni­bal towards her own offs­pring, but it is still more effec­ti­ve to use a birt­hing tank. Even with this beau­ti­ful live­be­a­rer, com­pe­ti­ti­ons are orga­ni­zed accor­ding to the stan­dard. The­re are a lot of color and sha­pe varieties.

Poeci­lia win­gei – End­le­r’s Live­be­a­rer is a wild live­be­a­rer spe­cies. John A. End­ler dis­co­ve­red this spe­cies in 1975 in Lagu­na de Patos near the town of Puer­to La Cruz in nort­he­as­tern Vene­zu­e­la. Befo­re him, it was dis­co­ve­red in 1930 by Frank­lyn F. Bond. Lagu­na de Patos is the only kno­wn loca­ti­on of end­lers. The ori­gi­nal name was named after End­ler – Poeci­lia sp. end­le­ri. It gro­ws up to 22.5 cm, the male is smal­ler than the fema­le. The color pat­terns of males are ama­zing. Fema­les are prac­ti­cal­ly color­less, simi­lar to gup­pies – Poeci­lia reti­cu­la­ta. The­re are­n’t many bre­e­ders who keep the ori­gi­nal natu­ral form of this spe­cies. They are rela­ti­ve­ly short-​lived fish; one year of life is rare, they usu­al­ly live for 89 months. They are suitab­le for small aqu­ariums. They will feel good in a plan­ted aqu­arium. Repro­duc­ti­on occurs wil­lin­gly, the num­ber of young is smal­ler than with gup­pies, 20 pie­ces from a lit­ter is a decent num­ber. If we want to main­tain a pure bre­ed, it is neces­sa­ry to pre­vent crossb­re­e­ding with Poeci­lia reti­cu­la­ta, with which end­lers easi­ly crossb­re­ed. Some sword­tail gup­pies were achie­ved pre­ci­se­ly by cros­sing with P. win­gei. The gre­en color of end­lers is first lost in offspring.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – pávie očko – gup­ka dúho­vá (pod­ľa Naj­zná­mej­ší druh akvá­ri­ovej ryby – pávie očko, Poeci­lia reti­cu­la­ta). Krás­ne pome­no­va­nie pávie očko má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na  fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plut­vy. Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, Tri­ni­dad a Toba­go, Bar­ba­dos, sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka. Dnes  náj­de­me aj v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, dokon­ca aj v Čes­ku a na Slo­ven­sku. Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. Vyzna­ču­je sa veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, štíh­lej­ší a má gono­pó­dium – pohlav­ný orgán, kto­rý je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Dnes sú už sil­ne pre­šľach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227°C, 1020°dGH, ph 7.5. Vyslo­ve­ne  nie je vhod­ná. Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná fil­trá­cia je dob­rým pred­po­kla­dom zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení voda, ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody. Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, čas­to krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé  sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich rast pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Hneď ako sa dá roz­lí­šiť pohla­vie, mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via, ak chce­te zabrá­niť dege­ne­rá­cii prí­bu­zen­ským krí­že­ním. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu párili.


Poeci­lia reti­cu­la­ta – Gup­py (accor­ding to The most famous spe­cies of aqu­arium fish – Gup­py, Poeci­lia reti­cu­la­ta). The beau­ti­ful name Gup­py” ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot bor­de­red with color on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin. Its ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co Basin. Today, gup­pies can also be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, Eas­tern and Sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the USA, Sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, and even in the Czech Repub­lic and Slo­va­kia. In the wild, males reach 3.5 cm, fema­les 6 cm. They live on ave­ra­ge 812 months. They are cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, slim­mer, and has a gono­po­dium – a modi­fied anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Gup­pies are very friend­ly fish, most­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. Gup­py bre­e­ding is wides­pre­ad worl­dwi­de. The­re are many sha­pe and color varie­ties. Gup­py bre­e­ding used to be trouble-​free. Today, they are hea­vi­ly overb­red and have beco­me less resi­lient. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 2227°C, 1020°dGH, pH 7.5. Extre­me­ly soft water is not suitab­le. Gup­pies rest at night lying on the bot­tom, the­ir tails tou­ching the ground, which expo­ses them to infec­ti­on. The sub­stra­te must not con­tain a lot of det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good con­di­ti­on for healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if the water is chan­ged very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water chan­ges are ide­al. Gup­py repro­duc­ti­on is straight­for­ward, often occur­ring in aqu­ariums against the will of the aqu­arist. Males, often three at a time, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. Howe­ver, when the fema­le con­sents, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is capab­le of sto­ring sperm and giving birth in the next 34 sub­se­qu­ent lit­ters. A much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, Any­o­ne can bre­ed gup­pies, but only a bre­e­der can rai­se them.” Newly born gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching around 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Like with other fish, it is advi­sab­le to feed gup­pies as con­sis­ten­tly as possib­le until they reach a size of two cen­ti­me­ters. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, sepa­ra­te the young by gen­der if you want to pre­vent dege­ne­ra­ti­on through inb­re­e­ding. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only when you want them to mate.


Prvú akciu pod náz­vom Akvá­ri­ové trhy sme mali 17.2.2013


The first event under the name Aqu­arium Mar­ket took pla­ce on Feb­ru­ary 172013.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Časová línia, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

Hits: 369

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli Akvá­ri­ové trhy“, resp. Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 2630°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2223°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).


June 14 – Cock­ro­aches, cric­kets, leaf insects. The exhi­bi­ted spe­cies were main­ly thanks to Mar­tin Stolárik.

May 17 – Gura­mis. We were gra­te­ful to Mr. Miro­slav Prí­kaz­ský for the exhi­bi­ted fish.

April 12 – Live feed. We sho­wca­sed both aqu­arium and ter­ra­rium feeds. We thank Anton Sax and Peter Kraj­čí for the ter­ra­rium feeds.

Blap­ti­ca dubia – The Argen­ti­ne cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Argen­ti­na. It mea­su­res about 5 cm and belo­ngs to the lar­ger cock­ro­aches. They repro­du­ce well. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe, they can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They do not climb glass. Suitab­le sub­stra­tes inc­lu­de egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. Peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se can also be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2630°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des only pel­lets and fresh fru­its and vege­tab­les (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer ori­gi­na­tes main­ly from Mexi­co and Cuba. It mea­su­res 5 – 6 cm, with mar­kings on the head resem­bling a human skull. Kee­ping them requ­ires any lar­ger ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner with a lid, even though they do not climb glass. They are non-​flying; they main­ly use the­ir wings during mating dan­ces. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe from the ter­ra­rium, they can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or bed­ding. Alter­na­ti­ve­ly, lig­no­cel­lu­lo­se mixed with forest bed­ding can be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2223°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 57 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 2040 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 2830°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2025°C,  5080 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 35 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2226°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 57 cm, and two forms of this spe­cies exist: light and dark. It gro­ws slo­wly. When dis­tur­bed, they rele­a­se a his­sing sound by expel­ling air from the­ir spi­rac­les. This spe­cies is suitab­le for begin­ners. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm (for 2040 indi­vi­du­als). They climb glass. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – The Tur­kis­tan cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Turk­me­nis­tan. It mea­su­res about 3 cm, is mobi­le, thus ter­ra­rium ani­mals eat them well, and they repro­du­ce quick­ly. They emit a strong odor. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm or a clo­sab­le box. They lay eggs quick­ly and climb well on glass. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they can sur­vi­ve for a long time in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2830°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They are suitab­le as food for ani­mals that feed on live prey (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti ori­gi­na­tes from Cen­tral Ame­ri­ca and the nort­hern part of South Ame­ri­ca. It mea­su­res 5 – 6 cm and is mobi­le. They do not climb glass and repro­du­ce quick­ly. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They main­ly live in the sub­stra­te. They are suitab­le food for ter­ra­rium ani­mals fee­ding on live prey. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2025°C and humi­di­ty of 5080%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 35 cm and repro­du­ces well. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2226°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it. They can sur­vi­ve for a lon­ger peri­od in our con­di­ti­ons (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 24 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5060 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 68 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 3240°C,  5060 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né tera­ris­tic­ké krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C, vlh­kosť 5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta ori­gi­na­tes from Cen­tral and South Ame­ri­ca. It mea­su­res 7 cm and has an inte­res­ting wing pat­tern. It is suitab­le for advan­ced bre­e­ders. It gro­ws slo­wly and does not climb glass. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – The Sun beet­le ori­gi­na­tes from the west coast of Afri­ca. It mea­su­res 24 cm. During the night, it bur­ro­ws in the soil. As they can­not fold the­ir wings during flight, they emit a buz­zing sound. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 40×30×30 cm for a lar­ge group. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5060%. Adult indi­vi­du­als feed on bana­nas or other swe­et fru­its. Lar­vae con­su­me orga­nic mat­ter from forest bed­ding and gat­her leaf and vege­tab­le pie­ces from the sub­stra­te sur­fa­ce. They use part of the forest bed­ding to cre­a­te coco­ons whe­re they under­go meta­morp­ho­sis into adult beet­les. Lar­vae are used as feed (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – The Desert locust ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res 68 cm. Fema­les are pinkish-​brown, whi­le adult males are yel­lo­wish. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air in a cove­red ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 3240°C and humi­di­ty of 5060%. They feed on gre­en lea­ves, dried grass, fru­its, whe­at, rye, bar­ley, gras­ses, dry bis­cu­its, bre­ad. They repro­du­ce well. Nymphs are the most com­mon live feed, but adult indi­vi­du­als can also be used. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they do not sur­vi­ve for long (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – The Banan cric­ket ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res about 3 cm and resem­bles the hou­se cric­ket, but it has two dia­go­nal black stri­pes on its chest and abdo­men. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30°C and humi­di­ty of 60%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They do not sur­vi­ve for long in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – The Hou­se cric­ket ori­gi­na­tes from North Afri­ca. It mea­su­res about 2.5 cm. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They can sur­vi­ve in warm are­as of buil­dings, com­mon­ly found in bake­ries (Anton Sax).


Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).


Teneb­rio moli­tor – Mea­lworms are suitab­le feed pri­ma­ri­ly for inver­teb­ra­tes (e.g., birds, man­ti­ses) but also for other spe­cies of ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, I recom­mend not fee­ding them to repti­les too fre­qu­en­tly, as not eve­ry ani­mal can easi­ly digest the­ir shell.” For repti­les, they are more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment to add varie­ty. The­ir sig­ni­fi­cant advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly long lifes­pan with mini­mal care and low cost (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – Super­worms are worms simi­lar in appe­a­ran­ce to mea­lworms but sig­ni­fi­can­tly lar­ger. This spe­cies is suitab­le as feed pri­ma­ri­ly for adult birds and lar­ger repti­le spe­cies such as aga­mas, cha­me­le­ons, moni­tors, and others. From my own expe­rien­ce, I belie­ve they are some­what more suitab­le feed for repti­les than mea­lworms, as I have obser­ved easier diges­ti­on, espe­cial­ly in cha­me­le­ons. Nevert­he­less, for repti­les, they are still more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment rat­her than the main sour­ce of food. They are rela­ti­ve­ly resi­lient, so they can easi­ly live for seve­ral months with mini­mal care. Anot­her advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly low acqu­isi­ti­on cost (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca (hou­sef­ly – non-​flying form) is excel­lent feed for smal­ler ani­mal spe­cies or hatch­lings. Com­mon­ly used in the bre­e­ding of Rham­po­le­on spe­cies, small cha­me­le­ons, frogs, and man­ti­ses. Bre­e­ding is not deman­ding; whe­at bran with milk is suf­fi­cient to keep the sub­stra­te moist. Flies con­su­me it and lay eggs in it. The lar­vae also feed on this sub­stra­te. After a few days, they begin to pupa­te, and flies gra­du­al­ly hatch. It is ide­al to divi­de the lar­vae into seve­ral con­tai­ners to pre­vent the situ­ati­on whe­re thou­sands of flies hatch at once. Lar­vae and pupae should be trans­fer­red to the ref­ri­ge­ra­tor to slow down the­ir deve­lop­ment, and as needed, they can be taken out to let the flies emer­ge. An advan­ta­ge is the low-​maintenance bre­e­ding. A disad­van­ta­ge is the poorer avai­la­bi­li­ty and occa­si­onal­ly weak odor of the sub­stra­te (ide­al­ly, they should be kept some­whe­re in a base­ment or shed) (Peter Krajčí).


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 810 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka (Para­me­cium) nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – are soil decom­po­sers, fee­ding on the decom­po­si­ti­on of plant mate­rial. The­ir nut­ri­ti­onal value is simi­lar to whi­te­worms, grin­dal worms, or mic­ro­worms. They can be bred in soil pro­vi­ded the­re is cons­tant mois­tu­re in the ground. As a food sour­ce, decom­po­sing wood, soaked bre­ad, oat­me­al, cooked vege­tab­les, pas­ta, bre­adc­rumbs, and bis­cu­its can be used. The opti­mal bre­e­ding tem­pe­ra­tu­re is 16°C; they stop repro­du­cing below 2°C and die at tem­pe­ra­tu­res abo­ve 24°C. The­re­fo­re, a fami­ly hou­se, base­ment, or some cooler pla­ce is suitab­le for the­ir breeding.

Vine­gar eels – Tur­bat­rix ace­ti – vine­gar eels. At room tem­pe­ra­tu­re, they live on ave­ra­ge for 55 days, and at low tem­pe­ra­tu­res, up to 10 months. Under good con­di­ti­ons, the vine­gar eel cul­tu­re can mul­tip­ly twen­ty­fold in 8 to 10 days. They can be bred, for exam­ple, in PET bott­les con­tai­ning vine­gar and water in a 1:1 ratio. A small amount of app­le, peach, or other fru­it is added to the vine­gar. Ide­al­ly, this fru­it should be pure­ed in a blen­der. It is recom­men­ded to drill small holes in the caps. Vine­gar eels are very small feed, even thin­ner than regu­lar” mic­ro­worms. A mesh sie­ve is used for strai­ning – mic­ro­worms are pou­red into a bott­le with a neck that can be sea­led from the insi­de, e.g., with cot­ton, cloth, or fil­ter mate­rial. Ordi­na­ry wine bott­les with a most­ly straight, nar­row neck are ide­al for mic­ro­worms. Mic­ro­worms are pou­red into the bott­le up to the nar­ro­wed part, sea­led, and top­ped up with fresh cold water. Mic­ro­worms are anti-​gravity, and they tend to move towards cle­a­ner water. Wit­hin 24 hours, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish. The sub­stra­te that was sea­led can be pou­red back into a PET bott­le with the culture.

Tubi­fex worms – Tubi­fex tubi­fex can be found in almost eve­ry stre­am in our area, but not in the quan­ti­ties that are inte­res­ting for aqu­arium ent­hu­siasts. Today, water is often pre-​processed in tre­at­ment plants, resul­ting in less was­te and nut­rients. Tubi­fex worms, as kno­wn to aqu­arists, have a reddish-​brown color. In natu­re, the­ir color is variab­le and depends on the amount of oxy­gen in the water. Tubi­fex worms in natu­re can also be whi­te. They are very suitab­le food, for exam­ple, for cat­fish, loaches, suc­ker­fish, and small pre­da­to­ry fish. Mud cir­cu­la­tes in the­ir intes­ti­nes long after they are caught. The­re­fo­re, they must be tho­rough­ly rin­sed and allo­wed to digest for at least three days after cat­ching. They are very depen­dent on fresh water, much more so than live whi­te­worms, so they must be fre­qu­en­tly flus­hed with water, or a cons­tant flow of water is pro­vi­ded for them. It is suitab­le to keep them, for exam­ple, in shal­low dis­hes pla­ced at the bot­tom of the refrigerator.

Para­me­cium – the slip­per cilia­te (Para­me­cium), is not among the most suitab­le and nut­ri­ti­ous feed, but some­ti­mes it is neces­sa­ry. Para­me­cium is bred in PET bott­les. Ide­al is acces­sib­le soft water and, of cour­se, an exis­ting para­me­cium cul­tu­re, which is pla­ced in water, and raw egg yolk is added as food for the para­me­cium. If soft water is not avai­lab­le, use at least stan­ding water. It is advi­sab­le to bre­ed para­me­cium in seve­ral bott­les becau­se, espe­cial­ly with abun­dant fee­ding, a lar­ge part of the para­me­cium is alwa­ys remo­ved from the cul­tu­re, and it often hap­pens that it disap­pe­ars from one bott­le. It is impor­tant that algae do not form in the bott­le, so keep the cul­tu­re in the dark. The bott­les with para­me­cium should have a dril­led cap to ensu­re air supp­ly. Fee­ding para­me­cium is not wit­hout prob­lems. Para­me­cium can be fed in a simi­lar way to vine­gar eels. Wine bott­les with a nar­ro­wed neck that expands late­ral­ly are ide­al for this pur­po­se. Pour the para­me­cium into such a bott­le, seal it from the top with fil­ter mate­rial, and top up with fresh water. By the second day, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish.


Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10°C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  2025°C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 46 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.


Mik­ra­mi is a term used for vari­ous types of nema­to­des. They are clas­si­fied as roun­dworms – Nema­to­da. They can repro­du­ce even at tem­pe­ra­tu­res of 10°C. Mik­ra­mi are fat­ty food with a high fat con­tent. They can be bred in dis­hes – a mar­ga­ri­ne con­tai­ner works well for this pur­po­se. As a nut­ri­ti­ous sub­stra­te, in my opi­ni­on, kefir and ground oat­me­al are the best opti­ons. Also suitab­le are yogurt, sour milk, swe­e­te­ned milk, or ordi­na­ry swe­et milk. Bre­ad crumbs, water, or cre­am can also be used, but they have the­ir disad­van­ta­ges. Cre­am, for exam­ple, con­tains a lot of mik­ra­mi, but they climb the walls very reluc­tan­tly. If bre­ad pas­te is used – a mix­tu­re of water and bre­ad – mik­ra­mi climb the walls, but in smal­ler num­bers. Swe­et milk tends to spo­il easi­ly. I recom­mend grin­ding the oat fla­kes in a blen­der. The oat­me­al and kefir mix­tu­re should be rat­her thick. It is advi­sab­le to have seve­ral cul­tu­res becau­se over time, the envi­ron­ment beco­mes too aci­dic, and it is neces­sa­ry to trans­fer the mik­ra­mi cul­tu­re to a new one, usu­al­ly after two to three weeks. Mik­ra­mi gra­du­al­ly con­su­me food, redu­cing the mass con­tent, so it is neces­sa­ry to add solid parts. Howe­ver, mik­ra­mi do not con­su­me much, and over time, a lot of liqu­id sub­stra­te accu­mu­la­tes, which can some­ti­mes lead to a mas­si­ve num­ber of mik­ra­mi on the walls, and the­ir pre­ma­tu­re demi­se. The ide­al room tem­pe­ra­tu­re is 20 – 25°C. It is advi­sab­le to keep mik­ra­mi in mul­tip­le con­tai­ners. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, mik­ra­mi spre­ad even­ly on the walls. Mik­ra­mi are fed by wiping them off the walls of the con­tai­ner with a fin­ger, brush, pie­ce of foam, etc. I recom­mend using a brush. Mik­ra­mi are very small feed, about 4 – 6 mm long, suitab­le for smal­ler fish, such as fry.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi is rela­ted to the rupi­ce Enchyt­ra­e­us albi­dus but smal­ler. It occurs in South Ame­ri­ca and was acci­den­tal­ly impor­ted in the humus of tro­pi­cal plants. In natu­re, it feeds on deca­y­ing plant remains. Ide­al for bre­e­ding are shal­low dis­hes with a lar­ger bot­tom area. Pla­ce mois­te­ned foam on the bot­tom. I exc­lu­si­ve­ly feed grin­dal with small baby bis­cu­its. Grin­dal is a soil orga­nism, so it natu­ral­ly pre­fers dark­ness. If we have it clo­sed with an opa­que lid, we can even keep it on the tab­le, on a shelf, or in a clo­sed cabi­net. The foam should mea­su­re from 10 mm to 30 mm. Most of the grin­dal in a matu­re cul­tu­re is found in the foam. If grin­dal sud­den­ly stops repro­du­cing or indi­vi­du­al worms are small, the foam is like­ly too wet. In such a case, you can take the foam and rin­se it under run­ning water in the sink. During rin­sing, you don’t have to wor­ry about losing a lot of grin­dal; some will alwa­ys remain in the foam. From my own expe­rien­ce, I can say that grin­dal is not a fat­ty feed. Even the nut­ri­ti­onal valu­es I have found indi­ca­te that grin­dal is rough­ly at the level of whi­te­worms or tubi­fex worms. Some­ti­mes, espe­cial­ly if the foam dries out a bit, mites can appe­ar. Small whi­te cre­a­tu­res run­ning around are quite visib­le even to the naked eye. They hin­der the deve­lop­ment of grin­dal and, if they mul­tip­ly mas­si­ve­ly, can com­ple­te­ly des­troy it. In such a case, I use the con­tact insec­ti­ci­de Fron­tli­ne, which I spray on the foam. It works imme­dia­te­ly. Grin­dal does­n’t smell much, and I have­n’t noti­ced any adver­se effects on the fish. Grin­dal reco­vers from Fron­tli­ne fair­ly quick­ly. You can also help it by moving grin­dal from anot­her cul­tu­re. Fee­ding grin­dal is very sim­ple; just take the enti­re foam and dip it into the tank. The bis­cu­it tends to stick well to the glass. Grin­dal can also be wiped off with a brush or fin­ger. It is an excel­lent feed; its pro­duc­ti­vi­ty allo­ws fee­ding it eve­ry day. It has almost no smell, hand­ling it is prac­ti­cal, its size is suitab­le for small fish, and even lar­ger fish accept it.


Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.


Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, com­mon­ly kno­wn as the fru­it fly or vine­gar fly, is per­haps one of the most wide­ly uti­li­zed and unders­to­od orga­nisms by bio­lo­gists and medi­cal pro­fes­si­onals worl­dwi­de. It rea­di­ly repro­du­ces in cap­ti­vi­ty and has a rapid repro­duc­ti­ve cyc­le. Gene­tic engi­ne­ers have exten­si­ve­ly used this tiny fly for rese­arch pur­po­ses, like­ning it to a lab rat. Fru­it flies are used as feed not only for fish but also for birds and repti­les. Aqu­arists and ter­ra­rists pre­fer the so-​called win­gless form, kno­wn as the vestigial-​antlered-​strap form. This cul­ti­va­ted form of the fly has wings but can­not fly, with sig­ni­fi­can­tly stun­ted wings. They are also kno­wn as wine flies or vine­gar flies. The­se small flies are excel­lent food, espe­cial­ly for fresh­ly hat­ched repti­les (cha­me­le­ons, rham­po­le­ons, etc.) as well as small frogs, vari­ous spe­cies of aqu­arium fish, fresh­ly hat­ched birds, and man­ti­ses. They are rela­ti­ve­ly easy to bre­ed. Depen­ding on the num­ber of flies, one cul­tu­re can last 2 – 5 weeks or even lon­ger. The­ir small size (smal­ler D. mela­no­gas­ter 1.5 – 2mm, lar­ger D. hydei 2.5 – 3mm) makes them suitab­le feed for almost all small ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, they do pro­du­ce a mild yeast smell due to the yeast used in the­ir food sub­stra­te. A cul­tu­re usu­al­ly costs bet­we­en 2 – 4 euros.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve to oxy­gen levels during tran­s­port. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes or with the least amount of water possib­le. They can be kept lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of Daph­nia and assu­ming not­hing is deca­y­ing in the buc­ket. This is quite mana­ge­ab­le during cooler peri­ods of the year. In sum­mer, you can aera­te the Daph­nia during the shor­ter day­ti­me and, if it’s not 30°C out­si­de, pla­ce them on the bal­co­ny at night.

Moina is a small spe­cies of Daph­nia, gro­wing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quali­ty and hea­vi­ly pol­lu­ted, and lac­king in oxy­gen. They repro­du­ce ase­xu­al­ly through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). This means that during favo­rab­le con­di­ti­ons, all indi­vi­du­als are fema­le. Only when less favo­rab­le con­di­ti­ons ari­se do males sud­den­ly appe­ar, and sexu­al repro­duc­ti­on occurs, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from eggs laid in the fall. They can be col­lec­ted like cyc­lops and cope­pods, but the sie­ve may be less den­se, for exam­ple, made from mil­li­ne­r’s silk or a so-​called Dede­ron. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not as nut­ri­ti­onal­ly den­se becau­se most of the­ir bodies are water and a solid cutic­le, which forms the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves its hig­hest yield under arti­fi­cial cul­tu­re con­di­ti­ons. For fish, it is a more energy-​rich food than ordi­na­ry” Daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ngs to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subc­lass Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, and phy­lum Arth­ro­po­da – arth­ro­pods. For exam­ple, Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops is very suitab­le fish feed, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and a quali­ty sour­ce of pro­te­in. Under cer­tain con­di­ti­ons, it can also be cul­tu­red. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate gre­at­ly; it is not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and fall. Cyc­lops are quite pre­da­to­ry, so when fee­ding them to smal­ler fry, care must be taken to pre­vent them from dep­le­ting the popu­la­ti­on or har­ming the tank inhabitants.


Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95 vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (2530 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25°C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť.


Vír­ni­ky repre­sent a dis­tinct phy­lum Roti­fe­ra. They are high­ly suitab­le for fee­ding fish fry. The­ir name is deri­ved from the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which they cons­tan­tly exhi­bit. Vír­ni­ky are cap­tu­red, for exam­ple, using nets made of mil­li­ne­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some com­mon vír­ni­ky spe­cies inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, and Pedalion.

Arte­mia sali­na, com­mon­ly kno­wn as bri­ne shrimp, belo­ngs to the class Ento­mos­tra­ca. Bri­ne shrimp pre­do­mi­nan­tly used in aqu­aris­tics live in the sea. They are rela­ti­ve­ly small, up to 15 mm, much smal­ler than the­ir fres­hwa­ter rela­ti­ves. Fres­hwa­ter bri­ne shrimp can be obtai­ned first through fro­zen cubes in sto­res. Bri­ne shrimp are sold from vari­ous loca­ti­ons – Rus­sia, Cana­da, the USA, Chi­na. The­ir hat­cha­bi­li­ty is a mat­ter of quali­ty. A 95% hat­cha­bi­li­ty rate is an excel­lent para­me­ter. The pri­ce also depends on this. Bri­ne shrimp are a nut­ri­ti­ous feed, allo­wing fry to grow quick­ly in height and width. Howe­ver, when fish are matu­ring, it’s not recom­men­ded to feed them only bri­ne shrimp. Arte­mia can be easi­ly hat­ched, once you figu­re out the met­hod for each batch. Unfor­tu­na­te­ly, the requ­ire­ments for dif­fe­rent types” and pac­ka­ging of arte­mia vary. I’ve often wit­nes­sed dis­sa­tis­fac­ti­on with the hat­cha­bi­li­ty among acqu­ain­tan­ces, whi­le the same” arte­mia works per­fect­ly for the­ir friends. Pur­cha­sed arte­mia are essen­tial­ly arte­mia eggs. The eggs are pou­red into water, for exam­ple, into a bott­le, to which 3 – 4 teas­po­ons of salt (2530 g per liter) are added to simu­la­te sea­wa­ter. Strong aera­ti­on is neces­sa­ry. The goal is to cir­cu­la­te the enti­re con­tent as much as possib­le to pre­vent any eggs from sett­ling. Main­tain room tem­pe­ra­tu­re, or slight­ly hig­her for fas­ter hat­ching. About 24 hours later, a sig­ni­fi­cant por­ti­on will have hat­ched. Per­so­nal­ly, and like most aqu­arists I know, I let arte­mia hatch for 2 days – they are slight­ly lar­ger then. Arte­mia hatch in about 1.5 days at 25°C. Among aqu­arists, it’s belie­ved that bri­ne shrimp can be one or two days old, depen­ding on the hat­ching time and, of cour­se, the type.” They only last a short time in fres­hwa­ter – about 8 hours. For hig­her nut­ri­ti­onal value and easier and more effec­ti­ve intro­duc­ti­on of small arte­mia into the world, decap­su­la­ti­on is used. It remo­ves the pro­tec­ti­ve coat of the bri­ne shrimp egg. When fee­ding bri­ne shrimp, the chal­len­ge is how to get them into the aqu­arium wit­hout trans­fer­ring them wit­hout salt. Sin­ce they are very small cre­a­tu­res, mil­li­ne­r’s silk could help, but if you don’t have it, cot­ton cloth will suf­fi­ce. I strain the arte­mia through mono­fi­la­ment. I suc­cess­ful­ly use decap­su­la­ted arte­mia as dry feed.

March 15th – Sca­la­re exhi­bi­ti­on. Most sca­la­re were from the well-​known bre­e­der Miro­slav Prí­kaz­ský. Sca­la­re, along with gup­pies and sword­tails, are pro­bab­ly the most famous fish kept in aqu­ariums. The­se South Ame­ri­can cich­lids from the Ama­zon basin thri­ve in den­se­ly plan­ted tanks. The­re are many varie­ties of sca­la­re. In the past, the ori­gi­nal sca­la­re were of impres­si­ve pro­por­ti­ons. A sca­la­re should be kept in at least a 150-​liter tank, which is 50 cm tall. Deter­mi­ning the­ir sex is dif­fi­cult; fema­les have a smal­ler tumor on the­ir head during the spa­wning peri­od. A sca­la­re is capab­le of having 1000 eggs, but the fry are very small and requ­ire strict­ly powde­red live food. A sca­la­re for bre­e­ding needs water pre­ssu­re – a high water column, but if eve­ryt­hing else is in good con­di­ti­on, they can spawn.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, 2014, 2015, 2016, 2016-2020, Akvaristika, Burzy, Časová línia, Reportáže, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava

Hits: 20680

Exo­ti­ka Bra­ti­sla­va boli akva­ris­tic­ké akcie, bur­zy, mies­ta­mi aj cho­va­teľ­ské, tera­ris­tic­ké, mies­ta­mi aj výsta­vy. Neja­ký ten rok som pri­tom bol.


Exo­ti­ca Bra­ti­sla­va were aqu­aris­tic events, fairs, some­ti­mes bre­e­ding events, ter­ra­ris­tic events, some­ti­mes exhi­bi­ti­ons. I’ve been to some of them over the years.


Exo­ti­ca Bra­ti­sla­va waren aqu­aris­tis­che Verans­tal­tun­gen, Mes­sen, manch­mal Zucht­ve­rans­tal­tun­gen, Ter­ra­ris­tik­ve­rans­tal­tun­gen, manch­mal Auss­tel­lun­gen. Ich war im Lau­fe der Jah­re auf eini­gen von ihnen.


Akva­ris­tic­ké výstavy

Tera­ris­tic­ké výstavy

Akva­ris­tic­ké burzy

Tera­ris­tic­ké burzy

Use Facebook to Comment on this Post