Lozorno

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných …

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Od roku 1221 mala Viedeň právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zároveň boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Viedeň sa snažili kupci obísť. Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé Karpaty do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13. a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po tureckej výprave v roku 1663 ubudlo na Záhorí slovenské obyvateľstvo. Novým etnikom sa stali chorvátski kolonisti …

Devínske jazero

Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva rieky Morava, inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú dreviny mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole …

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami. Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov. Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli. Mesto Gbely …

Skalica

Skalica je mesto na západe Slovenska. Dá sa povedať, že susedí z moravským Hodonínom a s Holíčom. Leží v nadmorskej výške 177 metrov na rozlohe 60 km2. Žije tu takmer 15 000 obyvateľov. Neďaleko od mesta tečie rieka Morava. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1217. Historické názvu mesta: Uherská Skalica, Uhorská Skalica, Zakolcha. Po roku 1270 bola vybudovaná najstaršia stavba v meste – rotunda sv. Juraja. Od roku 1372 je Skalica slobodným kráľovským mestom. Pravdepodobne od začiatku 15. storočia sa výrazne vyvíja vinohradníctvo. Vyrábalo sa tu jedno z najkvalitnejších súkien …

Rieka Morava

Niva rieky Morava je vzácne územie, patrí medzi najzaujímavejšie lokality v Strednej Európe, niva Moravy patrí medzi významné vtáčie územia Bird Life International. Je ľahko dostupná z mesta Stupava. Územím prechádzajú cyklotrasy, ktoré okrem iného prezentujú lužné lesy, ktoré sa tu v minulosti rozprestierali.

Malina

Malina je záhorský kanál, ľavostranný prítok rieky Morava s dĺžkou 47 km. Pramení v Pezinských Karpatoch, pod vrchom Tri kopce, v nadmorskej výške 610 metrov. Spočiatku tečie na severozápad, tvorí Modranskú dolinu a obracia sa na západ na Borskú nížinu, napája vodnú nádrž Kuchyňa, preteká obcou Kuchyňa v dvoch oddelených korytách. Okrem iného preteká aj Malackami. V oblasti Devínskeho jazera ústi do Moravy …

Plavecký hrad

Plavecký hrad sa vypína nad obcou Plavecké Podhradie. Píše sa rok 1273. V kronike anonymného notára kráľa Bela IV. sa píše o veľkom vojenskom stretnutí uhorského kráľa Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. pod hradom Detrek. Názov „Plavecký“ má zrejme pôvod v súvislosti s Plavcami, presnejšie Kumánmi, ktorých úlohou bolo pozorovať …

Šaštín-Stráže

Šaštín-Stráže sú známym mariánskym pútnickým miestom. Prvá zmienka o Šaštíne je z roku 1218 po pomenovaním Saswar, Sasvár. Avšak už od druhej polovice 10. storočia bolo územie Šaštína osídlené. Názov Šaštín je odvodený od maďarského sás – šašina, trstina, pretože sa tu rozprestieralo množstvo močiarov. V roku 1218 Imrich II. daroval lebényenský kláštor Sassin. Šaštínsky hrad bol najdôležitejším strážnym hradom …

Vysoká pri Morave

Vysoká pri Morave bola pradávnym sídliskom a pohrebiskom. Nachádzajú sa tu žiarové hroby zo 6. – 7. storočia a z 9. storočia. Prítomnosť prvých obyvateľov sa datuje do mladšej doby kamennej. Prvé písomné zmienky o obci Znoyssa sú z roku 1271. V 16. storočí sa tu usadili chorvátski kolonisti. Rieka Morava zabezpečovala obci zdroj obživy a príjmu. Významnou pamiatkou je rímskokatolicky kostol svätého Andreja Apoštola. Už v roku 1697 tu založili cech rybárov. Okrem toho sa ľudia venovali poľnohospodárstvu, včelárstvu a výrobe úžitkových predmetov z tŕstia. V katastri obce sú prírodné rezervácie Dolný les a Horný les a Rozporec. Obci dnes žije 2183 obyvateľov na ploche necelých 34 …

Plavecké Podhradie

Plavecké Podhradie leží na východe Záhorskej nížiny, v doline na úpätí Malých Karpát. Nachádza sa tu jaskyňa Haviareň a Plavecká jaskyňa, vápencové kameňolomy. V roku 1953 bola vyhlásená prírodná rezervácia Roštún – vápencový bralnatý hrebeň s hniezdiskom sokola rároha. V okolí Plaveckého hradu je na ploche 39 km2. Plavecký kras s množstvom vyvieračiek, krasových prameňov, jaskýň, priepastí, závrtov, jaskynných výklenkov, komínov. Na vrchu Pohanská sa nachádzajú sídliskové nálezy lužickej kultúry a keltské oppidum. Historické názvy obce: Detreh, Dethruh, Detrvh, Blasenstein, Plawcz, Detrehkv, Plozsten, Plaweska, Podhradia …