Zádielská tiesňava

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách. V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná voda. Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 …

Gemerská perla, kaštieľ v Betliari

Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia. Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov. Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov …

Dedinky a vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

Dedinky sú obcou na Hornom Gemeri, v údoli rieky Hnilec, pod južnými svahmi planiny Geravy. Na území Národného parku Slovenský raj. V obci žije asi 300 obyvateľov v nadmorskej výške 795 metrov nad morom. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Imrichovce boli banskou osadou zo 14. storočia, jej názov je odvodený od zemepána Imricha Csákyho. Štefanovce boli rovnako banskou osadou zo …

Gemer

Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo …

Banícke mesto Dobšiná

Dobšiná je staré banícke mesto. Leží v hlbokom údolí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja, v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov obce je Dobsina, nemecký Dobschau, latinsky Dobsinium (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako Dupsina fluvius. Neďaleko sa nachádza Dobšinská ľadová …

Krásnohorské Podhradie

Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka Pača v nadmorskej výške 369 metrov nad morom. Na ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov. Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna Hôrka boli v roku 1243 majetkom zvanom Plešivec. Na mieste dnešného hradu stálo opevnenie. V polovici 13. storočia tu územie osídľovali Maďari. Pre nimi tu boli Slovania. Historické názvy obce: Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, Krásnohorské Podhradí. Maďarský názov Krasznahorkaváralja. Obyvatelia sa živili baníctvom, tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom …

Hrhov a jeho rybníky

Hrhov ja nachádza v gemersko-turnianskom krase, v doline Turnianskeho potoka. ktorý domáci nazývajú Derék. Pri obci sa nachádzajú Hrhovské rybníky. Boli vybudované v 50-tych rokoch 20. storočia na mieste močarísk, sú využívané na chov rýb. Jazerá zarástli pálkou a inými vodnými rastlinami a stali sa tak hniezdiskom vodných vtákov. Lokalita je Významným vtáčím územím. Vyskytujú sa tu kačice, potápky, volavky, druhy Podiceps cristatus, Tachybabptus ruficolis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus.

Slavec

Obec Slavec vznikla v 13. storočí osamostatnením z Brzotína. Prvá písomná zmienka je z roku 1243. Ku obci sa viažu viaceré archeologické náleziská: Maštaľná jaskyňa, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. A jaskyňa Ľudmila, jaskynné sídlisko z mladšej doby kamennej, staršej doby železnej a zo stredoveku. V Gombaseku sídlisko založené začiatkom 14. storočia. Obec má miestne časti: …

Úhorná

Obec vznikla na základe valaského práva, v južnej časti Volovských vrchov vo výške 713 metrov nad morom. Historické názvy obce: Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes. Obyvatelia sa živili chovom oviec, pálením dreveného uhlia, povozníctvom, prácou v lese a v baniach a tkáčstvom. Prvá písomná zmienka je z roku 1383. Dnes tu žije na ploche 8.83 km2 140 obyvateľov. V obci sa zachovalo množstvo starých zrubových domov s konca 19. storočia a zo začiatku 20. storočia. V 19. storočí ťažké životné podmienky a kríza baní v Smolníku podnietili vysťahovanie sa časti miestnych občanov do iných priemyselných obcí Spiša. V roku 1828 mala …

Rakovnica

Rakovnica leží na Gemeri, v okrese Rožňava, v nadmorskej výške 358 metrov nad morom. Na rozlohe 7.09 km2 tu žije 583 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1327. Vznikla v brzotínskom chotári v druhej polovici 13. storočia vďaka baníctvu. Avšak jej obyvatelia boli uhliari. Od 16. storočia sa časť obce živila pastierstvom a neskôr povozníctvom. V obci sa nachádza románsky kostolík zasvätený svätej Márii Magdaléne z prvej polovice 13. storočia stojaci v lesoch …

Turniansky hrad

Turniansky hrad sa nachádza nad obcou Turňa nad Bodvou v Slovenskom krase. Asi 40 …