Odkazy
2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie
Beckovský hrad
Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).
Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).
Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).
Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).
Beckov Castle was built in the mid-13th century on the site of a later Gothic settlement and a Great Moravian fortress from the 9th century (Source: Information board). It stands on a 70-meter-high cliff (pamiatky.net). It is mentioned in the Chronicle of Anonymus from the turn of the 12th and 13th centuries (pramen.info), under the name Blundus (bathory.sk). It belonged to the defensive system of castles even in the times of Great Moravia (Wikipedia). In the late 13th century, it belonged to Matúš Čák of Trenčín, who had it rebuilt. In 1388, it came into the hands of the Ctibor family, who, among other things, built a Gothic chapel and a cistern, transforming it from a guard castle into a representative noble residence. The fortified castle served as a refuge against the Turks. A fire in 1729 led to the abandonment of the castle. The Beckov Castle limestone hardpan was formed by selective erosion and denudation of the Váh river basin at the contact with the Považský Inovec overlay series. Given the gently modeled surrounding relief, it appears monumental. At the foot of the castle slope is a Jewish cemetery from 1739 – 1785 (Source: Information board). Beckov Castle is one of the most beautiful castles I have ever seen. It is a national cultural monument.
Archaeological research has documented settlement in the castle area and its surroundings in the La Tène and Roman periods (1st century BC). During the time of Great Moravia, there was a fortress here, later replaced by a county seat, and at the beginning of the 13th century, a castle with a bailey and a church dedicated to St. Stephen. The oldest written records from 1208 and 1226 mention the village of Blundix, likely located below the royal castle. The castle – castrum Bolonduch appears in written sources only after 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Beckov Municipal Office). Other historical names for Beckov include Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Western Slovak Publishing Center in Bratislava), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). The importance of Beckov Castle and the subcastle settlement became more pronounced during the conquest of Slovak territories by the ancient Hungarians when it turned out that the fortress was one of the few strongholds that the newcomers had to fight hard for (Kodoňová, 1997).
Stibor had a chapel built on the castle, and its entrance portal had a tympanum with the Stibor family coat of arms. It is historically the first use of a secular motif on a sacred building. On its altar was a 180 cm tall Gothic sculpture of the Madonna, which, in its craftsmanship, rivaled the most beautiful ones in Europe. Today, it is in Koryčany near Moravia, where it is known as the miraculous and healing Black Madonna (obroda.sk).
The legend of Becko tells that Becko was the court jester of Duke Ctibor during the reign of King Sigismund. He entertained his lord and his guests so well that Ctibor promised to fulfill any wish Becko might have. Becko, jokingly, pointed to a nearby steep rock and asked Ctibor to build a castle on it within a year and a day. To everyone’s surprise, Ctibor built a beautiful castle, naming it Beckov after his court jester. Ctibor supposedly bought it from Becko for as much gold as Becko weighed (blogspot.sk).
Another legend says that Stibor, as the castle lord, threw a servant off a cliff because the servant, in protecting his child, killed Stibor’s favorite dog. The servant, falling from the cliff, shouted that they would meet again within a year and a day. Exactly at that time, the castle lord was stung in the eye by a gadfly, and he fell blind into the abyss (valka.cz).
Odkazy
- Ľuboslava Sedláková – Beckovský hrad pre rekonštrukciu úplne zatvorili, v Trenčíne o tom neuvažujú
- Mária Kodoňová – História hradu Beckov
- Dušan Jurčacko
- Milan Kráľ – Po Stiborovi zostal hrad, po Beckovi názov
- Hrad Beckov
- Ondrík a Veronika
- Igor Múdry
- Peter Černý – Beckovská hymna, Stanislava Kolesíková – Hymnická pieseň o Beckove, Lenka Mazalová – Beckov, Mária Nemčeková – Môj rodný, Pavol Pavlech – Beckov, Juraj Pavlík – Môj Beckov, Táňa Podhorská – Beckov, Pavol Strieženec – Domovina, Dana Obšutová – Beckov, Martina Řiháčková – Báseň o Beckove, Katarína Dedíková – Beckov, Jana Pavlovičová – O Beckove, Alexandra Lacková – Beckov, Natália Benková – Beckov, Barbora Opatová – Beckov, Nikola Jakušová – Báseň o Beckove, Veronika Martišová – Beckov, Šimon Kusenda – Báseň o Beckove, Gabriela Wilfertová – Beckov, David Wilfert – O Beckove, Natália Šprinclová – Beckov, Tereza Kolesíková – Beckov, Dominik Bandík – Beckov v obdobiach, Andrej Štefánik – Beckov, Terézia Kočiská – Dedinka, Miška Masariková – Beckov, Radoslava Čaňová – Obec Beckov, Katarína Tomášechová – Beckov, Miroslav Řiháček – O Beckove, Pavol Strieženec – Moja dedinka, Patrik Matyáš – Báseň o Beckove, Margaréta Martišová – Beckov, Anna Úradníčková – Skala vysoká, Kristína Krchnavá – Beckov, Natália Nožinová – Beckov, Simona Striežencová – Beckov, Tomáš Hazda – Beckov
- Pamiatky.net
- feudum.eu
- valka.cz
- skonline.sk
- obroda.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry, Živočíchy
Flóra a fauna Štrbského Plesa
Flóru Štrbského plesa zastupuje napr. šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens. Je to alpínska rastlina, ktorá sa dokáže prispôsobiť náročným podmienkam vysokohorskej oblasti. Kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum je čierna kosodrevina, ktorá tvorí husté porasty okolo Štrbského Plesa. Jej tmavé bobule sú dôležitým zdrojom potravy pre mnoho vtákov v oblasti a prispievajú k biodiverzite. Horec alpínsky – Gentiana alpina zdobí horské lúky. Mach Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo jazera. Jeho husté stonky a výhonky tvoria charakteristický obraz na brehoch Štrbského Plesa.
Faunu tvorí napr. pstruh potočný – Salmo trutta. jazvec horský – Gulo gulo. Majú robustné telo a sú dobre prispôsobení na život v zasnežených oblastiach. V okolí jazera môžete vidieť rôzne druhy vtákov, vrátane husí, kormoránov a iných vodných vtákov. Štrbské Pleso je dôležitým miestom pre migráciu vtákov.
The flora of Štrbské Pleso is represented, for example, by the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens). It is an alpine plant that can adapt to the challenging conditions of the high-mountain area. Crowberry (Empetrum nigrum) is a black shrub forming dense thickets around Štrbské Pleso. Its dark berries are an important food source for many birds in the area, contributing to biodiversity. Alpine gentian (Gentiana alpina) adorns mountain meadows. Polytrichum commune moss grows in wet areas around the lake. Its dense stems and shoots create a characteristic image on the shores of Štrbské Pleso.
The fauna includes, for example, brook trout (Salmo trutta) and the Eurasian lynx (Gulo gulo). They have robust bodies and are well-adapted to life in snowy areas. Various bird species, including geese, cormorants, and other water birds, can be observed in the vicinity of the lake. Štrbské Pleso is an important site for bird migration.
Florę Štrbského Plesa reprezentuje na przykład rojnik tatrzański (Loiseleuria procumbens). Jest to roślina alpejska, która potrafi dostosować się do wymagających warunków wysokogórskiego obszaru. Wrzosiec kłąbowy (Empetrum nigrum) to czarny krzew tworzący gęste zarośla wokół Štrbského Plesa. Jego ciemne owoce są ważnym źródłem pożywienia dla wielu ptaków w tej okolicy, przyczyniając się do różnorodności biologicznej. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) ozdabia górskie łąki. Mech Polytrichum commune rośnie w wilgotnych miejscach wokół jeziora. Jego gęste łodygi i pędy tworzą charakterystyczny obraz na brzegach Štrbského Plesa.
Faunę tworzą na przykład pstrąg potokowy (Salmo trutta) i rosomak górski (Gulo gulo). Mają masywne ciała i dobrze dostosowują się do życia w zaśnieżonych obszarach. W okolicy jeziora można zobaczyć różne gatunki ptaków, w tym gęsi, kormorany i inne ptaki wodne. Štrbské Pleso jest ważnym miejscem dla migracji ptaków.
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Poľsko, Príroda, Rastliny, Zahraničie
Flóra Morského oka
Flóra Morského oka zahŕňa rastliny typické pre subalpínske a alpínske oblasti vo vysokých horách. V okolí jazera rastie veľa druhov rastlín, najmä na jar a v lete. Medzi ne patrí napríklad šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens, kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum, Polytrichum commune a horec alpínsky – Gentiana alpina. Loiseleuria procumbens je nízka poduškovitá rastlina s drobnými ružovými kvetmi sa úspešne prispôsobila drsným podmienkam vysokohorskej oblasti. Rastie v hustých kobercoch na kamenistých svahoch. Empetrum nigrum – kosodrevina kĺbová je odolná rastlina, tvorí husté porasty a jej tmavé bobule predstavujú významný zdroj potravy pre mnoho vtákov v tejto oblasti. Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo Morského oka. Je to mach s výraznými výhonkami a hustými stonkami. Gentiana alpina dominuje v oblastiach s nižšími teplotami, má modré kvety, ktoré kvitnú počas krátkych letných mesiacov.
Flóra Morského oka ukazuje schopnosť rastlín prispôsobovať sa extrémnym podmienkam. Nízke teploty, veterné podmienky a obmedzená sezóna rastu tvoria náročné prostredie, ktoré ovplyvňuje morfologické a fyziologické vlastnosti rastlín. Táto bohatá flóra je neoceniteľné z hľadiska biodiverzity. Preto je dôležité, aby sme zabezpečili udržateľnosť a minimalizovali vplyv na tento citlivý ekosystém. Je to kľúčová úloha pre zachovanie tohto úžasného miesta pre budúce generácie.
Flora Morskie Oko obejmuje rośliny charakterystyczne dla podalpejskich i alpejskich obszarów wysokich gór. W okolicy jeziora rośnie wiele gatunków roślin, zwłaszcza wiosną i latem. Należą do nich m.in. turzyca tatrzańska (Loiseleuria procumbens), wrzosiec bagienny (Empetrum nigrum), torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) i goryczka alpejska (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens to niska roślina poduszakowata o drobnych różowych kwiatach, która doskonale przystosowała się do trudnych warunków wysokogórskiego środowiska. Rośnie gęsto na kamienistych zboczach. Empetrum nigrum, czyli wrzosiec bagienny, to odporna roślina tworząca gęste zarośla, a jej ciemne jagody stanowią istotne źródło pożywienia dla wielu ptaków w tym obszarze. Torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) rośnie na wilgotnych obszarach wokół Morskiego Oka. Jest to mech o wyraźnych pędach i gęstych łodygach. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) dominuje w obszarach o niższych temperaturach, ma niebieskie kwiaty kwitnące w krótkich letnich miesiącach.
Flora Morskiego Oka pokazuje zdolność roślin do przystosowywania się do skrajnych warunków. Niskie temperatury, wiatrowe warunki i ograniczony okres wzrostu stanowią wymagające środowisko, które wpływa na morfologiczne i fizjologiczne cechy roślin. Ta bogata flora ma bezcenne znaczenie z punktu widzenia bioróżnorodności. Dlatego ważne jest, abyśmy zapewnili zrównoważoność i zminimalizowali wpływ na ten wrażliwy ekosystem. To kluczowe zadanie dla zachowania tego niesamowitego miejsca dla przyszłych pokoleń.
The flora of Morskie Oko encompasses plants typical for subalpine and alpine regions in high mountains. In the vicinity of the lake, numerous plant species thrive, especially during spring and summer. Among them are, for example, the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens), black crowberry (Empetrum nigrum), common haircap moss (Polytrichum commune), and alpine gentian (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens is a low, cushion-like plant with small pink flowers that has successfully adapted to the harsh conditions of high-altitude environments, growing densely on rocky slopes. Empetrum nigrum, or black crowberry, is a resilient plant forming dense thickets, and its dark berries are a significant food source for many birds in the area. Common haircap moss (Polytrichum commune) thrives in moist areas around Morskie Oko, characterized by conspicuous shoots and dense stems. Alpine gentian (Gentiana alpina) dominates in areas with lower temperatures, displaying blue flowers that bloom during the short summer months.
The flora of Morskie Oko showcases the ability of plants to adapt to extreme conditions. Low temperatures, windy conditions, and a limited growing season create a demanding environment that influences the morphological and physiological features of the plants. This rich flora is invaluable in terms of biodiversity. Therefore, it is crucial to ensure sustainability and minimize the impact on this sensitive ecosystem. Preserving this remarkable place for future generations is a key task.
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny
Oravský hrad
Oravský hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou Orava. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: Oravský zámok, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 Turzovci hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho Pálfyovci a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je expozície Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal Upír Nosferatu z roku 1922, filmy Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť František Turzo v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne podujatia, napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či Sokoliarsky deň (Ľubomír Motyčka).
Orava Castle is situated on a steep limestone cliff above the village of Oravský Podzámok, 112 meters above the Orava River. It is a national cultural monument, having originated in the 13th century on the site of an older settlement, likely dating back to the turn of the millennia. The first mention of the castle is from the year 1267 (muzeum.sk). Historians speculate that its construction began following the invasion of the Tatars into our territory in 1241 (orava-liptov.sk). Other names for the castle include Orava Castle, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). It had several owners, including Matúš Čák of Trenčín and Matthias Corvinus. Between 1556 and 1621, the Thurzos reconstructed and fortified the castle (Wikipedia). In 1800, it was ravaged by fire, but the Pálfys restored it, with significant renovations taking place from 1953 to 1968 (muzeum.sk). The castle houses exhibitions from the Orava Museum. Notably, the castle served as a filming location for the 1922 film Nosferatu, as well as movies like Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, and Láska na vlásku (planetslovakia.sk). The well on the central courtyard, reaching a depth of 90 meters, was excavated by František Turzo in the 16th century (Plaček, Bóna). Throughout the year, various events take place at the castle, including storytelling sessions about legends and tales of Orava Castle and Falconry Day (Ľubomír Motyčka).
Zamek Orawski znajduje się na stromym klifie z wapienia ponad wsią Oravský Podzámok, 112 metrów nad rzeką Orawa. Jest to narodowe dziedzictwo kulturowe. Zbudowany został w XIII wieku na miejscu wcześniejszego osiedla, prawdopodobnie z okresu przełomu tysiącleci. Pierwsze wzmianki o zamku pochodzą z roku 1267 (muzeum.sk). Historycy spekulują, że jego budowę rozpoczęto po najazdach Tatarów na nasze terytorium w 1241 roku (orava-liptov.sk). Inne nazwy zamku to Zamek Orawski, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Miał wielu właścicieli, w tym Matúša Čáka z Trenčína i Macieja Korwina. W latach 1556 – 1621 Thurzowie przebudowali i umocnili zamek (Wikipedia). W 1800 roku uległ pożarowi. Odbudowali go Pálfyowie, a ostatnie znaczące prace renowacyjne przeprowadzono w latach 1953 – 1968 (muzeum.sk). Zamek mieści ekspozycje Muzeum Orawskiego. Zamek był miejscem kręcenia filmu Nosferatu z 1922 roku, a także filmów takich jak Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala i Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studnię na dziedzińcu głównym o głębokości 90 metrów wykopał František Turzo w XVI wieku (Plaček, Bóna). Przez cały rok w zamku odbywają się różne wydarzenia, w tym opowieści o legendach i historiach zamku Orawskiego czy Dzień Sokolnictwa (Ľubomír Motyčka).
Odkazy
- Dominanta Oravy púta už aj v noci
- Plaček Miroslav, Bóna Martin, 2007: Encyklopedie slovenských hradů, Libri, Praha, ISBN 978−80−7277−333−6
- John Marton
- Marek Šimoňák
- Ivan Farbrák
- Igor Múdry
- oravskemuzeum.sk